{"guid": "ussr:664a22e3-a4df-41e3-b8ce-90687aa427df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.481.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2026 z 9. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. septembra 2026, sp. zn. II. ÚS 481/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.481.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/664a22e3-a4df-41e3-b8ce-90687aa427df", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.481.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.481.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.481.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 481/2026-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Hajnalka Zöld – advokátka, s.r.o.,\nP. Várdayho 13, Nové Zámky, proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/32/2020-353\nz 27. októbra 2023 a rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/103/2023-431 z 22. mája 2024\na postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. augusta 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami\nvšeobecných súdov označenými v záhlaví tohto uznesenia, ako aj postupu, ktorý predchádzal ich\nvydaniu. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd napadnuté rozsudky zrušil, vec vrátil okresnému súdu\na priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou proti sťažovateľovi\ndomáhal určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v k. ú.\n, ku ktorým\nje v katastri nehnuteľností evidované duplicitné vlastníctvo (odstránenie chyby, resp. duplicity\noznačil za naliehavý právny záujem), a to tak v prospech žalobcu (z titulu kúpnej zmluvy\nz 11. februára 2003 a darovacej zmluvy z 11. februára 2003), ako aj v prospech sťažovateľa (z titulu\ndarovacej zmluvy z 31. augusta 2000). Žalobca tvrdil, že pôvodní vlastníci mu nehnuteľnosti sčasti\ndarovali a sčasti predali a títo nadobudli nehnuteľnosti do svojho vlastníctva rozhodnutím\n\nPozemkového úradu Nové Zámky č. 1355/92/T zo 16. júla 1993, ktorým bola schválená dohoda\no vydaní nehnuteľností podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov\nk pôde a inému poľnohospodárskemu pozemku v znení neskorších predpisov.\n3. Okresný súd (v poradí prvým) rozsudkom zo 6. mája 2022 žalobu zamietol a konštatoval,\nže sťažovateľ vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním i napriek tomu,\nže vlastníctvo jeho právnych predchodcov k týmto nehnuteľnostiam je z dôvodu sporného prídelu\nspochybnené. To však nič nemení na tom, že nadobudnutie vlastníctva sťažovateľa\nako oprávneného držiteľa vydržaním pri zachovaní jeho dobromyseľnosti v tom, že mu vec, ktorá\nmu bola darovaná, patrí, má prednosť pred právnou zásadou, že „nikto nemôže previesť na iného\nviac práv, ako sám má“. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie.\n4. Uznesením krajského súdu č. k. 25Co/65/2022-303 z 28. februára 2023 bol rozsudok súdu prvej\ninštancie na odvolanie žalobcu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd\ndospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne v dôsledku jeho predčasného\nvydania, nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu.\n5. Okresný súd napadnutým rozsudkom z 27. októbra 2023 (druhým v poradí) určil, že žalobca\nje výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, a priznal žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa okresného súdu právni predchodcovia sťažovateľa\n(jeho starí rodičia, po ktorých dedil otec sťažovateľa, ktorý následne predmetné nehnuteľnosti\nv roku 2000 daroval sťažovateľovi) sa nemohli stať platnými vlastníkmi daných nehnuteľností. Súd\nvyhodnotil, že prídelová listina z roku 1992 je absolútne neplatná, je absolútne neplatným právnym\núkonom, keďže bola vydaná osobám, ktoré nemali právnu spôsobilosť (boli mŕtvi), a bola vydaná\norgánom, ktorý nemal oprávnenie ju vydať. Sťažovateľ platnú listinu (prídelovú listinu), od ktorej\nodvodzuje vlastnícke právo svojich právnych predchodcov a následne aj jeho, v konaní nepredložil.\nNie je zrejmé, na základe akého titulu mohli tieto nehnuteľnosti patriť do dedičstva po právnych\npredchodcoch sťažovateľa (jeho starých rodičoch), na základe akého titulu ich mohol zdediť otec\nsťažovateľa a či ich mohol následne platne darovať sťažovateľovi. Konečný prídelový plán nie je\nlistinou, na základe ktorej možno odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva (touto by bola iba\nplatná prídelová listina, ktorú však sťažovateľ nepredložil). Za situácie, keď nebol v konaní\npreukázaný prvotný nadobúdací titul právnymi predchodcami sťažovateľa, nie je možné hovoriť\no platnom zdedení nehnuteľností otcom sťažovateľa a o sťažovateľovi ako o oprávnenom držiteľovi\na o jeho dobromyseľnosti na základe darovacej zmluvy a následne o jeho platnom vydržaní\nsporných nehnuteľností. Ďalej súd uviedol, že právni predchodcovia žalobcu postupovali\npri reštitúcii predmetných nehnuteľností v súlade so zákonom, následne od nich darovaním a kúpou\ntieto podiely nadobudol žalobca, ktorého vlastníctvo nikdy spochybnené nebolo. Naopak,\nu sťažovateľa, resp. u jeho právnych predchodcov (starých rodičov) nemožno takýto záver prijať.\nOkresný súd uzavrel, že sťažovateľ nepreukázal nadobudnutie svojho vlastníckeho práva\n(ani darovaním, ani vydržaním) a ako takému mu nemožno priznať súdnu ochranu.\n6. O odvolaní podanom sťažovateľom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 22. mája\n2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd (v zhode so súdom prvej\ninštancie) dospel k záveru, že prídelová listina z roku 1992 je absolútne neplatným právnym\núkonom, na základe ktorej právni predchodcovia sťažovateľa (starí rodičia) nemohli nadobudnúť\n\n2\n\nvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a teda ani v čase ich smrti neboli ich vlastníkmi,\npričom následne ich ani otec sťažovateľa nemohol platne zdediť a následne darovať sťažovateľovi.\n7. Vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenému vydržaniu sporných nehnuteľností odvolací súd uviedol,\nže právni predchodcovia sťažovateľa (starí rodičia, ktorí mali disponovať vlastníckym právom\nk nehnuteľnostiam na základe prídelu), zomreli v roku 1979 a 1989. Platnú prídelovú listinu\nsťažovateľ v konaní nepreukázal. Právny predchodca sťažovateľa (otec) získal prídelovú listinu\naž v roku 1992, a to iba a výlučne pre účely dodatočného dedičského konania. Následne tieto\nnehnuteľnosti dodatočným dedičským rozhodnutím získal do vlastníctva z titulu dedenia.\nU právneho predchodcu sťažovateľa, ktorý účelovo získal prídelovú listinu po smrti svojich\nrodičov, nie je možné hovoriť o tom, že bol poctivý, čestný, vedomý si skutočnosti, že svojou\ndržbou vykonáva vlastné právo a nerobí inému zle, že nekoná bezprávne. Vzhľadom na právnické\nvzdelanie tak sťažovateľa, ako aj jeho právneho predchodcu nie je možné hovoriť o nevedomosti\na o poctivom konaní a nadobudnutí titulu (prídelovej listiny v roku 1992) v súlade správnymi\npredpismi právnym predchodcom sťažovateľa.\n8. V závere poukázal odvolací súd na samotný predmet konania, ktorým sa žalobca (nie sťažovateľ)\ndomáhal určenia vlastníckeho práva. Žalobca právne relevantnými dôkazmi preukázal nadobudnutie\nvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Na druhej strane sa sťažovateľ iba bránil tým,\nže vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržal, avšak dobromyseľnosť tohto vydržania\nspočívajúcu v existencii titulu nepreukázal a z kontextu jeho konania nie je možné hovoriť\no relevantnom konaní jeho právneho predchodcu v súlade s právnymi predpismi pri nadobudnutí\nvlastníckeho práva.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n9. Sťažovateľ namieta, že v súdnom konaní nadobudnutie a existenciu svojho vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam preukázal. Rozhodovaním súdov oboch inštancií, ktoré je podľa názoru\nsťažovateľa len výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, však došlo k zásahu,\nresp. k odňatiu jeho vlastníckeho práva.\n10. Sťažovateľ je presvedčený, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním\nv súlade s § 134 Občianskeho zákonníka. Preukázal, že napriek spornosti nadobúdacieho titulu jeho\nprávnych predchodcov bol od nadobudnutia nehnuteľností do svojho vlastníctva dobromyseľný,\na to dokonca nad rámec svojich procesných povinností, keďže dobromyseľnosť držby sa aj\npri pochybnostiach predpokladá (§ 130 Občianskeho zákonníka) a v zmysle ustálenej judikatúry je,\nnaopak, strana namietajúca nenaplnenie zákonných podmienok vydržania (tu žalobca) povinná\npreukazovať nedobromyseľnosť vydržateľa (sťažovateľa). Konajúce súdy sa však s obranou\nsťažovateľa dostatočne nevysporiadali, nevychádzali zo zákonného predpokladu dobromyseľnosti\ndržby, súvisiace dôkazné bremeno nedôvodne presunuli na sťažovateľa a riadne splnenie procesnej\npovinnosti žalobcu preukázať nedobromyseľnosť sťažovateľa nahradili vlastnými svojvoľnými\nzávermi nemajúcimi oporu vo vykonanom dokazovaní, čím dali právu žalobcu vyššiu váhu než\nprávu sťažovateľa.\n11. Konajúce súdy ho nezákonne a navyše bez riadneho odôvodnenia zbavili jeho vlastníckeho\npráva. Tým, že nezohľadnili individuálne okolnosti posudzovaného prípadu a neprihliadli na princíp\n3\n\nochrany dobrej viery a princíp všeobecnej spravodlivosti, svojím konaním a najmä rozhodovaním\nzasiahli aj do práva sťažovateľa na súdnu ochranu, ktoré zabezpečuje procesnoprávnu garanciu\nhmotnoprávneho práva vlastniť majetok. Takýto zásah považuje sťažovateľ za neprípustný\naj s ohľadom na skutočnosť, že od začiatku konania bol aktívny a opakovane na svoju procesnú\nobranu upozorňoval. Konajúce súdy ju však bez riadneho odôvodnenia „odbili“.\n12. Napadnuté rozhodnutia sú nielen nezákonné a neudržateľné, ale aj porušujúce princíp rovnosti\nstrán, právo na efektívnu súdnu ochranu a spravodlivý proces (v podobe kladenia nesplniteľných\npožiadaviek a znevýhodnenia jednej strany v rozpore so zákonom a judikatúrou za súčasného\nnedostatočného odôvodnenia) a v konečnom dôsledku ústavne nekonformné a neprijateľné.\n13. Podanie dovolania sťažovateľ s odbornou starostlivosťou zvážil, avšak vyhodnotil, že ani jeden\nzo zákonných dôvodov na jeho podanie naplnený nebol, preto tento opravný prostriedok nechcel\nuplatňovať len z rýdzej opatrnosti. Poskytnúť ochranu mu môže podľa jeho názoru len ústavný súd.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n14. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu a jeho práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru), ako aj k porušeniu jeho základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy)\na práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom okresného súdu,\nktorým bolo vyhovené žalobe proti sťažovateľovi a určené, že žalobca je výlučným vlastníkom\nsporných nehnuteľností, a rozsudkom krajského súdu, ktorým bol na odvolanie sťažovateľa\npotvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Napadnuté rozsudky v ich spojitosti sťažovateľ považuje\nza arbitrárne, závery všeobecných súdov za nepreskúmateľné a bez opory vo vykonanom\ndokazovaní.\n15. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39\nzákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom\nsúde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu:\n16. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je\nrozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou\nzaložená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc\nústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity. Zmysel a účel subsidiárneho\npostavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy a práv,\nktoré sú zakotvené v dohovore, spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci\nnemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci\nim zverených kompetencií.\n\n4\n\n17. Konaním a rozhodovaním všeobecných súdov je teda ústavný súd oprávnený zaoberať sa\nlen vtedy, ak sa ústavnou sťažnosťou namieta porušenie takých základných práv alebo slobôd,\nktorým nebola poskytnutá účinná ochrana. Účinnú ochranu základných práv a slobôd (okrem iného)\npredstavuje opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii\nvo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, ktorých porušenie namieta a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 36/96).\n18. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná, ak o ochrane\nzákladných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný\nrozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon\nna ochranu jeho základných práv a slobôd.\n19. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu riadny opravný prostriedok –\nodvolanie, o ktorom bol príslušný rozhodnúť a aj tak učinil krajský súd napadnutým rozsudkom,\npreto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. d)\nv spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.\nIII.2. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu:\n20. S odkazom na už citovaný § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd pripomína,\nže sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej judikatúry ústavného\nsúdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní\npostupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je\nkompetentný ústavný súd. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne\nprostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení\nnie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou\npodanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 207/2020).\n21. V zmysle § 419 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania podľa\nustanovenia § 420 CSP je založená na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno\nnapadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie skončilo.\nDovolanie je prípustné, ak odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Pojem „procesný postup“ v § 420 písm. f) CSP je potrebné vyložiť v kontexte pojmu práva\nna spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia\nzodpovedajúce kritériám podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n22. Dovolanie tak v intenciách aktuálnej právnej úpravy predstavuje právny prostriedok spôsobilý\nzabezpečiť ochranu práv sporových strán a je v právomoci dovolacieho súdu s ohľadom\nna okolnosti konkrétneho prípadu posúdiť procesnú prípustnosť dovolania, ako aj jeho dôvodnosť.\n23. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti odôvodňuje porušenie svojho práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie najmä tvrdením o arbitrárnom odôvodnení, ale aj\nzmätočnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorého dôsledkom je nezákonné pozbavenie\njeho vlastníckeho práva. Uvádza, že odvolací súd opomenul zmätočnosť, nekonzistentnosť\n\n5\n\na nezrozumiteľnosť rozsudku okresného súdu, pričom absentujúce skutkové zistenia, ktoré musia\nvyplynúť (no v danom prípade nevyplynuli) z vykonaného dokazovania, nahradil vlastnými\nsvojvoľnými a arbitrárnymi závermi.\n24. Možnosť uplatnenia aj týchto sťažovateľom uvedených dôvodov ako dôvodov na podanie\ndovolania vo svojej rozhodovacej činnosti judikoval aj samotný Najvyšší súd Slovenskej republiky,\na to napr. v uznesení sp. zn. 6 Cdo 155/2017 z 25. októbra 2017 (medzi uplatniteľné dôvody\ndovolania uviedol napr. odňatie práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, nedodržanie\npráva na riadne odôvodnenie rozhodnutia či na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu, pozn.).\n25. Vychádzajúc z dôvodov ústavnej sťažnosti, v danej veci sťažovateľ nepodaním dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP proti napadnutému rozsudku krajského súdu nevyčerpal právny prostriedok,\nktorý mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.\n26. Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti ústavným súdom v situácii, keď sťažovateľ nevyužil\nprostriedok ochrany svojich práv, ktorý mu zákon účinne poskytoval, teda nepodal dovolanie, hoci\nho podať mohol a mal, by bolo porušením princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu\nmedzi ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. III. ÚS 562/2017).\n27. Sťažovateľ disponoval vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu mimoriadnym\nopravným prostriedkom ‒ dovolaním, ktorý však ako sám tvrdí, nevyužil. Sťažovateľ netvrdil,\no to viac nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali neprihliadať\nna nevyčerpanie dovolania (§ 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd z uvedených\ndôvodov ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132\nods. 1 zákona o ústavnom súde aj v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť.\n28. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. septembra 2026\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-neprípustnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "dovolanie-nepodanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/32/2020", "guid": "f6f8e9ac-1768-44cb-94f4-f36c516e702c:26d0db92-cff8-4605-a07a-550f27bce5a2", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:275601b6-a4c9-4dc0-9d72-041a946ac09e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.207.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.207.2020.1"}, {"guid": "ussr:3a42a356-1650-4b04-a2d7-0b9c9d90bbaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.562.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 562/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 562/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.562.2017.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}, {"guid": "ff8650bb-7e12-49aa-be8b-ce9a8fc0a20e:68ad4df4-a81a-4e4b-8647-2acca5767bf2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4420202291.2", "spisova_znacka": "25Co/103/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/103/2023 z 22. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4420202291.2"}, {"guid": "bef6c50f-ffa8-4956-82d1-2ed78cae46e0:00e0356c-db03-42e2-a801-448202783315", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/65/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/65/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bef6c50f-ffa8-4956-82d1-2ed78cae46e0:00e0356c-db03-42e2-a801-448202783315"}], "citovane_v": []}