Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 472/2026 z 14. 10. 2026
Citácia: nález Ústavného súdu SR z 14. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 472/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.472.2026.2
Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 472/2026 | ECLI:SK:USSR:2026:2.US.472.2026.2 | 2026-10-14 | Nález
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/061196fa-7b85-49bc-96bb-571d29ba1c5b
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.472.2026.2

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 472/2026-21
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov
Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
,
,
, zastúpeného Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o.,
Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
B1-8C/155/2015 takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B1-8C/155/2015 b o l o
p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B1-8C/155/2015
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré mu j e Mestský súd
Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur
a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. júna 2026 domáha
vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví tohto
nálezu. Žiada priznať finančné zadosťučinenie 15 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným
súdom.
2. Sťažovateľ sa podanou žalobou 17. júna 2015 na Okresnom súde Bratislava I domáhal proti
Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia
17 600 eur s príslušenstvom ako nemajetkovej ujmy pre trestné konanie, ktoré bolo proti nemu
vedené 5 a pol roka. Sťažovateľ bol vzatý do väzby, v ktorej strávil 43 mesiacov a oslobodzujúcim
rozsudkom bol spod obžaloby oslobodený.
3. Z doručenej chronológie a obsahu súdneho spisu vyplýva, že do októbra 2015 prebiehalo vo veci
doručovanie vyjadrení obom stranám súdneho sporu. Zákonná sudkyňa následne nariadila vo veci
pojednávanie na 5. máj 2016. Toto pojednávanie bolo odročené na základe žiadosti právneho
zástupcu sťažovateľa na 27. október 2016. Pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené
na 9. február 2016 (zrušené pre zdravotné dôvody na strane sudkyne). Neuskutočnilo sa
ani pojednávanie nariadené na 31. marec 2017 pre evakuáciu justičného paláca. Dňa 17. októbra
2017, 11. januára 2018 a 25. januára 2018 súd pojednával a vo veci bolo prvýkrát rozhodnuté
25. januára 2018, keď súd rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol.
4. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 10Co/1/2019 zo 14. februára 2019 prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Spis bol vrátený prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie 18. marca 2019.
5. Zákonná sudkyňa vo veci nariadila pojednávanie na 8. september 2020. Toto pojednávanie bolo
zrušené pre ochorenie COVID-19 a zrušené bolo aj ďalšie pojednávanie nariadené na 16. november
2020 pre núdzový stav.
6. Dňa 18. júla 2022 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá nariadila pojednávanie
na 19. október 2022. Uskutočnili sa aj ďalšie pojednávania (15. februára 2023 a 15. apríla 2023).
Pojednávanie nariadené na 16. jún 2023 sa už neuskutočnilo (súdna mapa, preloženie zákonnej
sudkyne).
7. Dňa 26. júna 2023 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni Mgr. Ivane Janočkovej, ktorá
žiadala o zapožičanie súdneho spisu. Ten jej bol poskytnutý po opakovaných urgenciách 5. februára
2024. Z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku bol spis 7. mája 2024 pridelený
ďalšej zákonnej sudkyni a 11. februára 2025 JUDr. Daniele Meravej, ktorá nariadila pojednávanie
na 14. júl 2026. Podľa informácie z mestského súdu bol na tomto pojednávaní vyhlásený rozsudok,
proti ktorému podala žalovaná 26. augusta 2026 odvolanie.

2

8. Sťažovateľ poukazuje na to, že konanie trvá od roku 2015 (viac ako 11 rokov) a do dnešného
dňa nie je vo veci právoplatné rozhodnuté.
9. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 472/2026-12 z 31. augusta 2026 prijal ústavnú sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II.
Vyjadrenie mestského súdu
10. Predsedníčka mestského súdu v doručenom vyjadrení uviedla, že preštudovaním spisu zistila
nečinnosť súdu za obdobie od 28. septembra 2019 do 8. septembra 2020, od 16. novembra 2020
do 6. septembra 2020 a od 5. februára 2024 do 14. septembra 2026, keď v týchto obdobiach nedošlo
k vykonaniu žiadneho procesného úkonu. V ostatnom období sa podľa nej konalo plynule
a bez zbytočných prieťahov.
11. Vec podľa predsedníčky možno považovať za náročnú po právnej aj skutkovej stránke
a súčasťou spisového materiálu bol aj rozsiahly trestný spis. Objektívnymi prekážkami, ktoré
nepriaznivo ovplyvnili dĺžku konania, boli pandemická situácia, implementácia novej súdnej mapy,
zmena sídla súdu, ktorá do značnej miery obmedzila možnosť súdu nariaďovať a uskutočňovať
pojednávania na prelome rokov 2025 a 2026, a v neposlednom rade aj vysoké množstvo
reštančných vecí a personálna poddimenzovanosť súdu.
12. Napriek dĺžke súdneho konania považuje predsedníčka požadované finančné zadosťučinenie
za neprimerané – s ohľadom na predmet sporu, ako aj na to, že sťažovateľ prieťahy aktívne
neurgoval.
13. S ohľadom na to, že ústavný súd sťažnosti takmer v plnom rozsahu vyhovel a vyjadrenie
sťažovateľa by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci, ústavný súd nezasielal vyjadrenie mestského
súdu na repliku sťažovateľovi.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania
a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť
sťažovateľa.

3

16. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa zo 17. júna 2015
o náhradu nemajetkovej ujmy pre trestné konanie, ktoré bolo proti nemu vedené 5 a pol roka.
V konaní žiada zaplatenie 17 600 eur.
17. Vec možno považovať za právne aj skutkovo zložitejšiu, a to okrem iného s poukazom
na rozsiahlosť trestného spisu, ktorý bol podkladom pre podanie žaloby, pričom nejde o vec, ktorá
mus byť riešená súdmi prednostne.
18. Konanie k dnešnému dňu trvá viac ako 11 rokov, pričom prvýkrát bolo vo veci rozhodnuté
v akceptovateľnej dobe do 3 rokov od podania žaloby (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok ESĽP
z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64,
65 a 66). Krajský súd v rovnako akceptovateľnej dobe jedného roka vec vrátil späť na prvého
stupňa. V ďalšom priebehu konania ústavný súd (totožne s predsedníčkou mestského súdu)
identifikoval nasledovné prieťahy (de facto absolútnu nečinnosť na strane mestského súdu):
- v období od 28. augusta 2019 do 8. septembra 2020 (po vrátení vec krajským súdom
až do nariadenia prvého pojednávania po vrátení veci);
- v období od 16. novembra 2020 do 6. septembra 2022 (kedy sa de facto vôbec nekonalo,
a to najmä pre pandémiu a čiastočne pravdepodobne aj z dôvodu zmeny zákonnej sudkyne); a
- v období od 5. februára 2024 do 14. mája 2026 (z dôvodu opakovanej zmeny zákonného sudcu).
19. Správanie sťažovateľa v zásade neprispelo k doterajšej dĺžke a priebehu napadnutého konania,
avšak pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol ústavný súd na to,
že sťažovateľ prieťahy v súdnom konaní nijakým spôsobom neurgoval. V okolnostiach veci jedno
odročené pojednávanie na základe žiadosti sťažovateľa nepovažoval ústavný súd za podstatné (toto
odročenie neprispelo k tomu, že sa vo veci koná neakceptovateľne dlho).
20. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže
byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné
prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie
všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia
súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 481/2017).
Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej je na členských štátoch,
aby organizovali svoje právne systémy takým spôsobom, aby zaručili rozhodnutie o veci
v primeranej lehote, preto nadmerné pracovné zaťaženie nemožno vziať do úvahy (porov. Vocaturo
proti Taliansku, rozhodnutie z 24. 5. 1991, séria A, č. 206-C, § 17).
21. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že mestský súd v doterajšom
priebehu napadnutého konania nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu
odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ako žalobcu v napadnutom konaní. V napadnutom konaní
bolo preto postupom mestského súdu porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

4

22. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľa ústavný súd prikázal mestskému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku
tohto nálezu).
IV.
Primerané finančné zadosťučinenie
23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie
bez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).
24. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech súdu prvej
inštancie hodnotil predovšetkým jeho absolútnu nečinnosť trvajúcu niekoľko rokov (v rôznych
časových obdobiach). Zároveň ústavný súd prihliadol na skutkovú a právnu zložitosť posudzovanej
veci. Na druhej strane v neprospech sťažovateľa vyhodnotil to, že sa nijakým spôsobom nepokúsil
apelovať na to, aby sa vo veci rozhodlo – či už urgenciou, alebo sťažnosťou predsedovi súdu (čo nie
je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti, ale ústavný súd na túto skutočnosť obvykle prihliada
pri určení výšky finančného zadosťučinenia). Pri určení výšky zadosťučinenia tiež prihliadol na to,
akú sumu požadoval sťažovateľ ako náhradu nemajetkovej ujmy v podanej žalobe (17 600 eur).
25. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade
je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného
zadosťučinenia sťažovateľovi 3 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti ústavný súd
ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
V.
Trovy konania
26. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov
konania v celkovej sume 1 014,41 eur.
27. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),
a to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).
Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok
2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby
za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume
15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu
824,72 eur. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľa zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 23 % od 1. januára 2026, čo predstavuje sumu 189,69 eur,
pretože právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto nepriamej dane (priložené osvedčenie

5

o registrácii pre daň z pridanej hodnoty). Celková výška náhrady trov konania predstavuje sumu
1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).
28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového
poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2026

Peter Molnár
predseda senátu

6