{"guid": "ussr:86868e22-40a6-4509-be7d-e0c492575fc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.469.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 469/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 469/2026 z 31. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. augusta 2026, sp. zn. II. ÚS 469/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.469.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/86868e22-40a6-4509-be7d-e0c492575fc0", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.469.2026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.469.2026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.469.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 469/2026-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej Advokátska kancelária Šulavík s.r.o., Jamnického 3018/4,\nBratislava, proti postupu a rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 33Cb/21/2014 z 24. februára\n2022, postupu a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/72/2022 z 9. januára 2024\na proti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/25/2024\nz 26. novembra 2025 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. februára 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozhodnutiami a postupom okresného, krajského aj najvyššieho súdu označenými v záhlaví tohto\nuznesenia. Sťažovateľka navrhuje zrušenie napadnutých rozhodnutí, vrátenie veci okresnému súdu\nna ďalšie konanie a priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným\nsúdom. Tiež navrhuje odklad vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 2Cob/72/2022\nz 9. januára 2024 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 33Cb/21/2014 z 24. februára 2022,\na to až do právoplatného skončenia veci ústavným súdom.\n2. Žalobou doručenou okresnému súdu 24. januára 2007 sa sťažovateľka domáhala určenia,\nže zmluvy o prevode obchodných podielov v spoločnostiach M. K. M. spoločnosť s r.o., MKMSTRED, spol. s r.o., sú neplatné. V podanej žalobe sťažovateľka uviedla, že spoločnosti založili\nspoločne so žalovaným exmanželom počas existencie manželstva. Žalovaný prepísal obchodné\n\npodiely na svoju priateľku\nnapriek tomu, že si neplnil svoje záväzky voči\nmaloletým deťom, sťažovateľke a daňovému úradu.\n3. Uznesením zo 4. februára 2011 bola sťažovateľka vyzvaná na doplnenie svojho podania (návrhu)\ns tým, že jej bolo uložené doplniť určitý a zrozumiteľný petit, t. j. konkretizovať neplatnosti ktorej\nzmluvy sa domáha, preukázanie naliehavého právneho záujmu, doložiť rozsudky, ktorými bolo\nzrušené bezpodielové spoluvlastníctvo a rozvedené manželstvo, a predložiť potrebný počet\nrovnopisov podania. Podaním z 19. mája 2011 sa sťažovateľka domáhala zmeny (rozšírenia)\nžalobného petitu tak, že pôvodnú žalobu o neplatnosť požadovala zmeniť (doplniť) o žalobu\no určenie neplatnosti a neúčinnosti zmlúv o prevode obchodných podielov.\n4. Uznesením z 21. decembra 2012 súd pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení, keďže\npodanie sťažovateľky posúdil podľa obsahu ako zmenu žalobného petitu.\n5. Podaním z 13. decembra 2016 vzala sťažovateľka žalobu v časti neplatnosti zmlúv o prevode\nobchodných podielov späť.\n6. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľky zamietol a priznal žalovaným náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %. V rámci posúdenia veci najskôr konštatoval, že v prípade žaloby\no odporovateľnosť právneho úkonu treba najskôr ako predbežnú otázku vyhodnotiť prípadnú\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu. Preto okresný súd nezastavil žalobu v časti neplatnosti\nprávneho úkonu, ale zmluvy z pohľadu ich (ne)platnosti preskúmal. Konštatoval, že po formálnej\nstránke sú zmluvy v poriadku, a poukázal aj na to, že formálny prieskum vykonal aj registrový súd\npri zápise zmien do obchodného registra. V druhom rade sa vysporiadal s námietkou premlčania\nžalovaných, keď konštatoval, že sťažovateľka sa domáhala odporovateľnosti právneho úkonu až\nzmenou žalobu, ktorá bola doručená po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Podmienkou pre\núspešné uplatnenie odporovacej žaloby na súde je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov,\nktorá začína plynúť odo dňa, keď bol právny úkon uskutočnený. Zmluvy o prevode obchodného\npodielu nadobudli účinnosť voči sťažovateľke až zápisom v obchodnom registri – v prípade\nspoločnosti M. K. M. spoločnosť s r.o. 11. februára 2004 a v prípade spoločnosti MKM-STRED,\nspol. s r. o., 2. októbra 2004. Zmena žaloby bola súdu doručená až 19. mája 2011, teda po uplynutí\ntrojročnej prekluzívnej lehoty.\n7. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu potvrdil. Za podstatné považoval\nvyriešenie otázky, či bol nárok na určenie neúčinnosti dotknutých zmlúv uplatnený už žalobou\nz 24. januára 2007 alebo až podaním doručeným 19. mája 2011. Považoval za nesporné, že v žalobe\ndoručenej sťažovateľkou v roku 2007 sa sťažovateľka domáhala vyslovenia neplatnosti zmlúv\no prevode obchodných podielov a až podaním z roku 2011 sa domáhala vyslovenia neúčinnosti\ntýchto zmlúv. Zdôraznil, že zákon rozlišuje medzi neplatnosťou a odporovateľnosťou právnych\núkonov. Právne úkony dlžníka, ktoré robí dlžník so zámerom znemožniť alebo podstatne sťažiť\nveriteľom možnosť uspokojenia ich pohľadávok, sú podľa okolností konkrétneho prípadu buď\nabsolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pre rozpor s účelom zákona\nalebo pre obchádzanie zákona, alebo síce platné sú, ale ak sú urobené s úmyslom poškodiť veriteľa,\nsú odporovateľné. Odporovaný právny úkon ostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch\núčastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. Taký úkon teda vyvolal všetky právne\nnásledky, ale vo vzťahu medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento\nvzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky (len v tomto vzťahu) nenastali.\n\n2\n\nKeďže odporovateľnosť je odlišným inštitútom od neplatnosti právnych úkonov, nemožno tvrdiť,\nže sťažovateľka iba upresnila svoj pôvodný nárok – podaním z roku 2011 uplatnila kvalitatívne iný\nnárok. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou sťažovateľky, že sa okresný súd nezaoberal\nneplatnosťou zmlúv o prevode a nevyhovel ani jej námietke porušenia práv na spravodlivý súdny\nproces, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu, ktorý nerozhodol o jej návrhu\nna čiastočné zastavenie konania. Odvolací súd uviedol, že síce prísne formálne vzaté mal okresný\nsúd o návrhu sťažovateľky rozhodnúť, avšak sťažovateľke neboli upreté žiadne práva a toto\npochybenie nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Naopak,\nokresný súd sa neplatnosťou právnych úkonov zaoberal, a teda nebránil sťažovateľke v prístupe\nk súdu.\n8. Sťažovateľka podané dovolanie odôvodnila vadou podľa § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) a nesprávnym právnym posúdením veci v spojení s dôvodom\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietala, že ak by súd sťažovateľke\nuž v roku 2007 uviedol, že podanie je nejasné, tieto nejasnosti mohla včas vysvetliť. Súdy podľa jej\nnázoru posúdili vec formalisticky, a nie podľa obsahu žaloby. Súd nie je viazaný právnou\nkvalifikáciou nárokov – právna kvalifikácia je vecou súdu. Nesprávne právne posúdenie vidí\nsťažovateľka v právnej otázke, či je možný prevod obchodných podielov, ktorých majetková\nhodnota patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na tretiu osobu, i) za výrazne nižšiu\nkúpnu cenu, ako je skutočná hodnota týchto obchodných podielov, ii) bez súhlasu druhého manžela,\niii) uskutočneného v čase, keď prebieha konanie o rozvod manželstva a zrušenie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov a kedy prevodca žije v spoločnej domácnosti s nadobúdateľkou\nobchodných podielov, považovať za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi,\nresp. pre obchádzanie zákona. Tiež namietala nerozhodnutie o jej návrhu na zastavenie konania\na to, že jej neboli riadne doručované všetky dokumenty – konkrétne čestné vyhlásenie, neboli jej\nposkytnuté zvukové záznamy z pojednávaní, na pojednávaní 24. januára 2022 jej nebolo umožnené\nvyjadrenie a napokon namietala odmietnutie odročenia pojednávania pre účely vyhlásenia\nrozsudku.\n9. Najvyšší súd konštatoval, že:\n- absencia súhlasu sťažovateľky ako manželky s prevodom obchodných podielov je okolnosťou,\nktorá môže založiť relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nie absolútnu neplatnosť právneho úkonu;\n- poukázal na iné konanie vedené sťažovateľkou pôvodne na Okresnom súde Bratislava II (sp. zn.\n8C/14/2007) a s tým súvisiace dovolacie konanie (sp. zn. 5Obdo/4/2024), v ktorom sa sťažovateľka\nvo vzťahu k totožným zmluvám o prevode obchodných podielov domáhala určenia, že tieto sú\nneplatné a právne neúčinné (v tejto časti bolo neskôr konanie zastavené, pozn.). Súdy v tomto\nkonaní riešili otázku relatívnej neplatnosti týchto zmlúv podľa § 145 ods. 1 OZ, ako aj absolútnej\nneplatnosti podľa § 39 OZ, pričom žaloba bola právoplatne zamietnutá;\n- súhlasil s okresným aj krajským súdom v tom, že v doplnení podanej žaloby sťažovateľka nielen\nkonkretizovala právne úkony v zmysle súdu, ale súčasne zmenila petit, a preto postup súdov\nnemožno považovať za formalistický;\n- vo vzťahu k namietanej nehospodárnosti konania poukázal na neospravedlnenú účasť\nsťažovateľky na pojednávaní 3. októbra 2007, na čo následne súd konanie prerušil a pokračoval\n\n3\n\nv ňom na návrh sťažovateľky z 30. septembra 2008. Ďalšie pojednávania nariadené na 14. apríl\n2009 a 28. júl 2009 boli na jej žiadosť odročené a nasledoval jej návrh na prikázanie veci inému\nsúdu z dôvodu vhodnosti z 27. júla 2009 (dovolací súd o ňom rozhodol 10. februára 2010, pozn.).\nSťažovateľka žiadala odročenie aj ďalších pojednávaní (5. január 2010, 21. január 2011, 13. máj\n2011). Sama sťažovateľka teda výrazným spôsobom prispela k tomu, že súd k výzve na upresnenie\npetitu pristúpil až uznesením zo 4. februára 2011;\n- keďže súd sa zaoberal neplatnosťou zmlúv ako prejudiciálnou otázkou, námietku nerozhodnutia\no jej návrhu na zastavenie konania považoval za neopodstatnenú;\n- zo zvukového záznamu z pojednávania z 24. januára 2022 vyplýva, že sťažovateľke, ako aj jej\nprávnemu zástupcovi bolo umožnené vyjadriť sa, preto aj táto námietka je podľa najvyššieho súdu\nneopodstatnená;\n- postup oznámenia času a miesta vyhlásenia rozsudku bol dodržaný, a preto neprítomnosť niektorej\nzo sporových strán na verejnom vyhlásení rozsudku nezakladá procesné pochybenie súdu;\n- k neposkytnutiu zvukových záznamov najvyšší súd uviedol, že samotný právny zástupca potvrdil\nich sprístupnenie prostredníctvom elektronického súdneho spisu a nekonkretizoval, prečo by mali\nbyť porušené procesné práva sťažovateľky prípadným oneskorením s ich sprístupnením;\n- ďalšie námietky týkajúce sa nedoručenia čestného vyhlásenia či nezrovnalostí v žurnalizácii\nneboli namietané v odvolacom konaní.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n10. Sťažovateľka namieta, že súdy:\n- nesprávne a formalisticky posúdili jej podania,\n- neposúdili žalobu podľa obsahu,\n- posúdili nárok ako prekludovaný s tým, že zmenu petitu kvalifikovali ako nový nárok,\n- odmietli meritórne preskúmať absolútnu neplatnosť právnych úkonov,\n- dopustili sa prieťahov,\n- vydali prekvapivé rozhodnutia,\n- v konaní postupovali nehospodárne a neefektívne,\n- nerozhodli o zastavení konania v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov,\n- odňali sťažovateľke právo vyjadriť sa na pojednávaní a neodročili termín verejného vyhlásenia\nrozsudku,\n- všetky napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti a nie sú riadne odôvodnené.\n11. Poukazuje na to, že pokiaľ bolo podanie pre súd nejasné alebo neurčité, bolo povinnosťou súdu\nvyzvať ju a riadne poučiť – nie však až o niekoľko rokov neskôr. Dotknuté podanie bolo podľa nej\npotrebné posúdiť ako upresnenie petitu, nie jeho zmenu, a preto bola žaloba nesprávne zamietnutá\nako prekludovaná. Namieta ďalej prieťahy (viac ako 15 rokov len pred súdom prvej inštancie)\na nedostatočné odôvodnenie, keď nie je zrejmé, ako sa súdy vysporiadali s dôkazmi predloženými\nsťažovateľkou.\n\n4\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n12. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je v časti smerujúcej proti rozhodnutiam okresného a krajského\nsúdu neprípustná podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku okresného súdu disponovala sťažovateľka opravným prostriedkom – odvolaním, ktoré aj\nvyužila. Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv sťažovateľky\nbol teda v tomto prípade krajský súd v konaní o podanom odvolaní sťažovateľky. Vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu disponovala sťažovateľka dovolaním, ktoré rovnako\nvyužila a súdom príslušným na poskytnutie ochrany sťažovateľke vo vzťahu k odvolaciemu\nrozhodnutiu bol dovolací súd.\n13. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky napadnutým rozhodnutím najvyššieho\nsúdu, ústavný súd sa so sťažnosťou argumentáciou nestotožnil. Súdy v priebehu celého konania\n(nevnímajúc najvyšší súd) pristupovali k záležitosti sťažovateľky veľmi dôkladne a zodpovedne\na každú jej námietku vyhodnotili a primeraným spôsobom odôvodnili.\n14. Ako zásadné sa v prípade sťažovateľky javí posúdenie jej podania – doplnenia žaloby z roku\n2011, keď ona sama tvrdí, že išlo len o upresnenie podanej žaloby, zatiaľ čo súdy toto jej podanie\nvyhodnotili ako návrh na zmenu (rozšírenie) žaloby. Toto posúdenie bolo podstatné, keďže od toho\nnadväzne záviselo určenie začatia plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie\nneúčinnosti dotknutých zmlúv ako odporovateľných právnych úkonov.\n15. Podľa ústavného súdu postupovali súdy správne, keďže ide o dva samostatné nároky\ns odlišnými účinkami a právnymi následkami – ako bolo sťažovateľke vysvetlené, neplatnosť\nprávneho úkonu nie je to isté ako odporovateľnosť právnemu úkonu. Právne úkony dlžníka, ktoré\nrobí dlžník so zámerom znemožniť alebo podstatne sťažiť veriteľom možnosť uspokojenia ich\npohľadávok, sú podľa okolností buď absolútne neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s účelom zákona\nalebo pre obchádzanie zákona alebo síce platné sú, ale ak sú urobené s úmyslom poškodiť veriteľa,\nsú odporovateľné. V takom prípade zostáva právny úkon platný, avšak voči veriteľovi je právne\nneúčinný (pozri odvolacie rozhodnutie, body 36 a nasl.).\n16. Súdy sťažovateľku vyzvali na doplnenie podania, avšak z toho nemožno urobiť záver, že ju\nvyzvali na zmenu žalobného petitu. Argumentácia sťažovateľky, podľa ktorej za uplynutie\nprekluzívnej lehoty môže okresný súd, ktorý až po štyroch rokoch vyzval sťažovateľku\nna doplnenie žaloby, je logicky nesprávna a dáva do súvislosti dve nesúvisiace skutočnosti.\nTo, že výzva na doplnenie žaloby bola sťažovateľke doručovaná až po štyroch rokoch, by mohlo\nbyť považované za prieťah v súdnom konaní (s tým sa ústavný súd vysporiada v tomto uznesení\nna inom mieste, pozn.), no to je jediný dôsledok tohto oneskorenia. Z ústavnoprávneho hľadiska\nbolo podstatné, že žaloba sťažovateľky nebola odmietnutá pre nesplnenie náležitostí, pretože\nsťažovateľka bola riadne vyzvaná na odstránenie nejasností a chýbajúcich náležitostí.\nTo, že sťažovateľka na základe takej výzvy dospela k záveru, že žalovať treba neúčinnosť, a nie\nneplatnosť, nemožno pričítať na ťarchu súdu – treba zdôrazniť, že samotná sťažovateľka\nv samostatnom konaní žalovala aj neplatnosť totožných zmlúv, takže ani žaloba o neplatnosť nebola\nzjavne bez zmyslu. V tomto prípade sa právny zástupca zjavne snažil využiť dátum podania žaloby\n\n5\n\nešte v čase pred uplynutím prekluzívnej lehoty, avšak správne k veci pristúpili súdy, ktoré toto jeho\npodanie vyhodnotili ako návrh na rozšírenie petitu podanej žaloby. Najvyšší súd okrem toho\npoukázal na vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý sám poukazoval na odlišnosť týchto\ninštitútov. Napokon bolo potrebné prihliadnuť aj na správanie samotnej sťažovateľky, ktorá\nnesporne prispela k tomu, že až do roku 2011 sa neuskutočnilo ani jedno z nariadených pojednávaní\n(neúčasť na prvom pojednávaní neospravedlnila, z dôvodu ktorého sa konanie prerušilo, a ďalšie\npojednávania opakovane žiadala odročovať).\n17. V prípade sťažovateľky je ďalej podstatné, že súdy napokon posúdili oba jej návrhy – tak návrh\nna určenie neplatnosti dotknutých zmlúv, ako aj jej návrh na určenie ich neúčinnosti. Tak trochu\nprotirečiaca sa javí argumentácia sťažovateľky, ktorá na jednej strane namieta, že súdy nezastavili\nkonanie v časti, v ktorej namietala neplatnosť zmlúv, no na druhej strane namieta, že súdy\nneplatnosť neposúdili tak, ako mali. V záujme sťažovateľky túto argumentáciu ústavný súd\nvyhodnotil tak, že požadovala čiastočné zastavenie konania, no ak už tak súd nespravil, tak potom\nmal prihliadať nielen na formálne náležitosti zmlúv, ale aj na okolnosti prevodov obchodných\npodielov.\n18. Čiastočne treba prisvedčiť sťažovateľke, že pokiaľ poukazovala v žalobe aj na okolnosti, ktoré\npoukazovali na možný rozpor s dobrými mravmi, tak sa mali súdy vysporiadať aj s týmito\nnámietkami, nielen s formálnym posúdením obsahových náležitostí oboch zmlúv. Uvedené však\nmožno vytknúť len okresnému a krajskému súdu, pretože najvyšší súd už zvolil iný prístup –\nv zhode s odôvodnením najvyššieho súdu je aj ústavný súd toho názoru, že podstatné bolo, či niekto\ndal sťažovateľke odpoveď na to, či boli prevody obchodných podielov uskutočnené v rozpore\ns dobrými mravmi alebo nie. A odpoveď sťažovateľka skutočne dostala, aj keď jej ju nedal okresný\nani krajský súd a dostala ju v inom súdnom konaní (na Okresnom súde Bratislava II vedenom\npod sp. zn. 8C/14/2007 – ústavný súd o možnom porušení práv sťažovateľky v tomto konaní\nrozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 741/2025 z 18. decembra 2025).\n19. Sťažovateľka trošku laxne pristúpila k ústavnej sťažnosti, keď vo zvyšku v podstate len\nzopakovala svoje dovolacie námietky bez toho, aby uviedla, v čom vidí porušenie svojich práv\nnajvyšším súdom. Najvyšší súd totiž každú túto námietku vyhodnotil, preskúmal a overil a z obsahu\nsúdneho spisu nevyplývalo, že by bola niektorá z nich dôvodná:\n- na verejné vyhlásenie rozsudku bola riadne predvolaná a toto pojednávanie sa uskutočnilo\nlen pre účely vyhlásenia rozsudku;\n- zo zvukovej nahrávky z pojednávania uskutočneného 24. januára 2022 vyplýva, že sťažovateľke\nbolo umožnené sa k veci vyjadriť, a právny zástupca v závere pojednávania uviedol, že ďalšie\nskutočnosti neuvádza;\n- právny zástupca na pojednávaní 24. januára 2022 sám potvrdil, že mu boli požadované záznamy\nsprístupnené prostredníctvom elektronického súdneho spisu;\n- pokiaľ sťažovateľka namieta nevykonanie dôkazov, ktoré navrhovala v podaní z 21. januára 2022\na na pojednávaní 24. januára 2024, právny zástupca sám na záver tohto pojednávania uviedol,\nže nemá návrhy na vykonanie dokazovania. Zároveň poukázal najvyšší súd na dôvod zamietnutia\nžaloby, ktorým bolo uplynutie prekluzívnej lehoty;\n\n6\n\n- ďalšiu argumentáciu neuplatnila už v odvolacom konaní, aj keď tak urobiť mohla a sťažovateľka\nnepreukázala ani netvrdila opak.\n20. Ústavný súd s ohľadom na všetky uvedené okolnosti ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n21. Ústavný súd stabilne rozhoduje (napr. II. ÚS 12/01, I. ÚS 562/2015), že ochrana základnému\nprávu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase\nuplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto\nprípade všeobecnými súdmi) ešte trvá. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla,\nuž nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosti\nzásadne nevyhovie.\n22. Ústavná sťažnosť teda musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej\nmoci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu\ndo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa\nv porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť\nústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nedochádza, je daný dôvod na nevyhovenie\ntakejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (I. ÚS 410/2017), resp. jej nevyhovenie.\n23. Aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného, krajského a najvyššieho súdu preto ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľky ako celku ústavný súd nemohol\nvyhovieť jej návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže zo systematického\nvýkladu právnej úpravy tohto inštitútu (§ 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde) vyplýva, že pozitívne\nrozhodnutie implicitne prichádza do úvahy len vtedy, ak ústavná sťažnosť nebola odmietnutá.\n25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2026\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "preklúzia", "manželstvo", "žaloba-zmena", "lehota-hmotnoprávna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5487d273-83e2-4555-8781-022677e129e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.741.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 741/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 741/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.741.2025.1"}, {"guid": "ussr:51a32b11-7f93-494f-860f-f4c329d47d68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.410.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2017 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 33, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.410.2017.1"}, {"guid": "ussr:99e108de-cb40-4286-b40a-2cbcb0e2b13c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.562.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 562/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 562/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 26, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.562.2015.1"}, {"guid": "ussr:0102aa6f-08d4-4b9b-b028-0fe119ced080", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 538, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:0102aa6f-08d4-4b9b-b028-0fe119ced080"}, {"guid": "5658df85-f992-43cc-9ace-d81a8a24fd83:df9e76e7-4014-4528-b3f7-df828d8d4b46", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1307201129.1", "spisova_znacka": "3Obdo/25/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/25/2024 z 26. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1307201129.1"}, {"guid": "da63633a-6bd6-4ae4-b095-7c203f34c801:276cc508-5b13-42ea-a313-6c1054a75797", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/72/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/72/2022 z 9. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-01-09", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/da63633a-6bd6-4ae4-b095-7c203f34c801:276cc508-5b13-42ea-a313-6c1054a75797"}], "citovane_v": []}