{"guid": "ussr:67809cf2-f0e9-4e2f-853d-adc2d7f61955", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.394.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 394/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 394/2026 z 1. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2026, sp. zn. II. ÚS 394/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.394.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/67809cf2-f0e9-4e2f-853d-adc2d7f61955", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.394.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.394.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.394.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 394/2026-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n,\n, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ HODOŇOVÁ KIZEK,\nMariánske námestie 31, Žilina, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Monika Kizek, proti uzneseniu\nKrajského súdu v Žiline č. k. 2Tos/6/2026-74 z 18. februára 2026 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. júna 2026 domáha vyslovenia\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky označeným uznesením krajského súdu, ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu\nna ďalšie konanie. Zároveň žiada priznanie finančného zadosťučinenia 10 000 eur a náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom.\n2. Sťažovateľ bol Okresným súdom Čadca rozsudkom z 11. februára 2008 uznaný za vinného\nzo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.\nO sťažovateľovom odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom zo 17. júna 2008 tak, že ho zamietol.\nKrajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ dlhoval plnoletej dcére 46 000 Sk, matke maloletého\n45 500 Sk a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca (ďalej len „úrad práce“) 25 000 Sk z titulu\nnáhradného výživného.\n3. Sťažovateľ podal v poradí štvrtý návrh na obnovu konania, v ktorom namietal, že obžaloba\naj odsudzujúci rozsudok vychádzali z už neúčinného rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn.\n5P/128/2002 z 26. septembra 2003 (právoplatný 20. marca 2004), ktorým bola určená vyživovacia\npovinnosť k deťom na čas do rozvodu. Naproti tomu rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn.\n8C/59/2003 o rozvode z 3. decembra 2003 nadobudol právoplatnosť 9. marca 2004, teda ešte pred\n\nrozsudkom upravujúcim rodičovské práva a povinnosti na čas do rozvodu. Týmto postupom došlo\npodľa názoru sťažovateľa v jeho prípade k justičnému omylu. Návrh na obnovu konania sťažovateľ\nodôvodnil ďalej tým, že v dôsledku trestného činu krivej výpovede bývalej manželky (za ktorý bola\nuznaná vinnou) bolo neoprávnene prijaté úradom práce vyplácané náhradné výživné. Táto okolnosť\nmala podstatný vplyv pre rozhodnutie, ktorým bol sťažovateľ uznaný za vinného.\n4. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) návrh sťažovateľa na obnovu konania zamietol.\nV odôvodnení poukázal na to, že sťažovateľ týmto návrhom opätovne sledoval prehodnotenie\ndôkazov vo svoj prospech, spochybňujúc spôsob, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní.\nSkutočnosti ani dôkazy, ktoré uvádzal, nebolo možné považovať za skôr neznáme a ktoré by samy\nosebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôvodmi súdu skôr známymi odôvodňovali iné\nrozhodnutie o vine. Vyjadrovali len sťažovateľom nesúhlas s jeho trestným postihom, ktorými\nprezentuje svoju predstavu o tom, ako mal súd v základnom konaní postupovať a hodnotiť dôkazy.\nK hlavnej argumentačnej línii okresný súd uviedol, že povinnosť sťažovateľa uhrádzať výživné\nsvojim deťom vyplýva priamo zo zákona o rodine, bez ohľadu na to, či došlo k prípadnej\nkonkretizácii výživného rozhodnutím súdu v občianskom konaní. Preto námietka, že neexistuje\nžiadne rozhodnutie súdu, bolo v tomto prípade neopodstatnené. Sťažovateľ dobre vedel, že jeho\nv tom čase maloleté deti nie sú schopné živiť sa samy a ako ich otec je povinný prispievať na ich\nvýživu. Je teda zrejmé, že súd v základnom konaní nielenže neporušil práva v neprospech\nsťažovateľa, naopak, rozhodol v jeho prospech, keď ako predbežnú otázku – určenie výšky\nvýživného, určil v nižšom rozsahu, než akým bol zaviazaný predbežne vykonateľným rozsudkom\nvo veci sp. zn. 8C/59/2003.\n5. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na obnovu konania podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej\nrozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol. V odôvodnení napadnutého\nuznesenia krajský súd najprv opísal teoreticko-právne východiská, na základe ktorých postupoval\npri hodnotení sťažnosti. Zdôraznil, že sťažovateľ sa opakovane domáhal prehodnotenia jeho\npredchádzajúceho odsúdenia bez toho, aby predložil nové rozhodujúce dôkazy. Napriek tomu sa\nokresný súd podrobne venoval argumentom sťažovateľa, na ktoré odpovedal výstižným a správnym\nspôsobom, pričom závery okresného súdu si krajský súd v celom rozsahu osvojil a bez výhrad sa\ns nimi stotožnil.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ so závermi krajského súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia nesúhlasí.\nV ústavnej sťažnosti uvádza totožné argumenty, aké už predostrel v konaní pred všeobecnými\nsúdmi. Porušenie svojho práva na súdnu ochranu stavia na tvrdenej neúčinnosti rozsudku\nOkresného súdu Čadca sp. zn. 5P/128/2002 ako základného titulu, na základe ktorého mal\npovinnosť platiť výživné a na základe ktorého potom bol i právoplatne odsúdený v trestnom konaní.\nSúdy sa podľa sťažovateľa ďalej nevysporiadali s otázkou skutočnej výšky neuhradeného\nvýživného. V konaní išlo o neuhradenie výživného na deti\na\n. Výživné pre\nbolo realizované úhradami prostredníctvom zamestnávateľa sťažovateľa, teda v skutočnosti šlo len\no neuhradené výživné na\n. Podľa rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/128/2002\nz 26. septembra 2003 (na čas do rozvodu) bolo toto výživné v celkovej sume 46 000 Sk.\n\n2\n\nV súvislosti s dosiahnutím plnoletosti dcéry sťažovateľ uviedol, že bez návrhu oprávnenej osoby\nna určenie výživného nemožno rozhodovať ani v civilnom mimosporovom konaní a je tak zrejmé,\nže o to viac samostatne nemôže posudzovať takýto nárok ani súd v trestnom konaní. Sťažovateľ\npoukázal na to, že skutočnosti, na ktorých založil návrh na obnovu konania, majú charakter nových\nskutočností vzhľadom na to, že až v roku 2011 bola bývalá manželka odsúdená za prečin krivej\nvýpovede (uhradené výživné na\n), až v roku 2020 bolo právoplatne určené výživné\npre\nod 7. decembra 2004 do 31. decembra 2010, až v roku 2010 bolo právoplatne určené\nvýživné pre\n.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti cez prizmu námietok proti rozhodnutiam všeobecných súdov\no uhradení dlžného výživného napáda uznesenie krajského súdu, ktorý napadnutým uznesením\nzamietol sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Sťažovateľ\npredovšetkým nesúhlasí s odôvodnením krajského súdu, resp. s vyhodnotením skutočností, ktoré\nuvádzal jednak v samotnom návrhu na povolenie obnovy konania a tiež v sťažnosti.\n8. Ústavný súd stabilne judikuje, že účelom obnovy trestného konania nie je revízia pôvodného\nkonania, cieľom konania o povolení obnovy konania nie je prieskum zákonnosti postupu súdu\nv pôvodnom konaní (napr. III. ÚS 122/2021, III. ÚS 537/2022, IV. ÚS 474/2024). Konanie\no povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo\ndôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi\nuž skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený\ntrest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh\ntrestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Všeobecný súd už nepreskúmava zákonnosť\npôvodného rozhodnutia, ale iba to, či existujú nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,\nktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi\nodôvodniť iné rozhodnutie v otázke viny alebo trestu. Podstatné je, či tieto skutočnosti boli známe\norgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré vo veci rozhodovali. Novú skutočnosť treba\nspravidla preukázať novými dôkazmi, pričom novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom\nkonaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo nebol vykonaný.\n9. Úloha ústavného súdu sa potom obmedzuje len na kontrolu, či všeobecné súdy pri odôvodňovaní\nsvojich rozhodnutí postupovali ústavne konformným spôsobom, keď rozhodli o zamietnutí návrhu\nna povolenie obnovy konania, respektíve keď zamietli sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu\nna povolenie obnovy konania (napr. II. ÚS 675/2015, III. ÚS 537/2022, III. ÚS 299/2024). Teda,\nči sa návrhom na povolenie obnovy riadne zaoberali, či prijaté rozhodnutie adekvátne odôvodnili\na či ich právne závery nie sú excesom alebo svojvoľné. Pri zamietnutí návrhu je rozhodujúce,\nči súdy dostatočne odôvodnili, prečo predostreté nové skutočnosti nepovažovali za také, ktoré by\nopodstatňovali povolenie obnovy konania.\n10. Ústavný súd k v prvom rade poznamenáva, že uznesenie krajského súdu o zamietnutí sťažnosti\nproti rozhodnutiu okresného súdu o v poradí treťom návrhu na povolenie obnovy konania už bolo\npredmetom ústavnoprávneho prieskumu v konaní pod sp. zn. II. ÚS 234/2021. Uznesením\nzo 6. mája 2021 ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n3\n\nPorovnaním oboch ústavných sťažností možno konštatovať, že námietky sťažovateľa sú v zásade\nidentické. Vzhľadom na obdobnosť skutkových a právnych okolností, ako aj totožnosť uplatnenej\nargumentácie sťažovateľa ústavný súd nemal v aktuálnom konaní dôvod odkloniť sa od svojich už\nv predchádzajúcom uznesení prijatých záverov. Napriek tomu sa ústavný súd oboznámil s obsahom\nodôvodnenia uznesenia krajského súdu a tiež s obsahom odôvodnenia uznesenia okresného súdu,\na to v súlade so svojím ustáleným právnym názorom, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí súdov\nnemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok.\n11. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vykonal vo veci dokazovanie na verejnom zasadnutí\nvýsluchom sťažovateľa, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a preštudovaním spisového\nmateriálu. Okresný súd okrem iného poukázal na predošlé tri návrhy sťažovateľa na povolenie\nobnovy konania a konštatoval, že v nadväznosti na aktuálny návrh v rámci prednesenej\nargumentácie ide o obsahovo takmer totožné návrhy. Zároveň sťažovateľovi zrozumiteľne\na vyčerpávajúco vysvetlil, prečo jeho hlavná námietka týkajúca sa jeho odsúdenia na základe\nneúčinného civilného rozsudku nemôže byť dôvodná (pozri bod 4 tohto uznesenia). Podstatné\nv tejto veci je, že pre rozhodnutie o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti osoby výživou povinnej\nposudzuje samostatne, a preto môže vychádzať aj z iného rozsahu vyživovacej povinnosti\nnež občianskoprávny súd. Primáme ide o zákonnú povinnosť rodiča vyživovať dieťa, teda spravidla\nsa nevyžaduje, aby bol jej rozsah určený súdom. Ak trestný súd takýmto súdnym rozhodnutím\ndisponuje, po vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov obyčajne takéto rozhodnutie slúži\nako opora pre rozhodnutie o vine. V intenciách uvedeného postupovali aj súdy rozhodujúce o vine\na treste v danej trestnej veci, ktoré sa stotožnili s rozsahom vyživovacej povinností stanovenej\nv rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/128/2002.\n12. Bez potreby citovania príslušných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd\nkonštatuje, že z neho vyplýva, že krajský súd postupoval v medziach svojej právomoci a v súlade\ns príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Napadnuté uznesenie krajského súdu sa na prvý\npohľad môže javiť ako stručné, avšak v spojení s podrobným uznesením okresného súdu,\nprihliadajúc na ustálený právny názor ústavného súdu, podľa ktorého prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08, II. ÚS 334/2017), ho možno považovať za ústavne udržateľné. Odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia vzhľadom na okolnosti a podstatu posudzovaného prípadu je dostatočné\na ústavne akceptovateľné. Všeobecné súdy zdôraznili povahu mimoriadneho opravného prostriedku\na uzavreli, že v konaní o povolení obnovy konania nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu\nskôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a s dôkazmi už skôr\nznámymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine.\n13. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nv napadnutom uznesení krajského súdu nezistil pochybenia takej ústavnoprávnej intenzity,\naby mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie\noznačených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.\n\n4\n\n14. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (finančné zadosťučinenie) uplatnenými\nv ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2026\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Tos/6/2026", "guid": "f11073ca-1898-4433-88c5-e0b7ebb08c96:3d71ca64-07f6-4c51-8dc7-68850031c885", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4ff2c8b-1ba7-444b-9113-cc9e6de4b1e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.474.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 474/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 474/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.474.2024.1"}, {"guid": "ussr:b4753677-8845-49f3-9fb8-307e83e451af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.299.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 299/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.299.2024.1"}, {"guid": "ussr:71351381-12cb-4e2d-bc0c-ba812179a1a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.537.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.537.2022.1"}, {"guid": "ussr:f150bfa0-cc8d-41c9-9375-bad09d92b5b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.234.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 234/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.234.2021.1"}, {"guid": "ussr:17554c2e-9d7d-405a-8683-42b5aef6114f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.122.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.122.2021.1"}, {"guid": "ussr:6db84cfa-49e9-43f3-abea-5a236a1b6f16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.334.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 334/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 334/2017 z 18. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.334.2017.1"}, {"guid": "ussr:a430ac5c-6a58-400a-b4e0-ea690d86f15e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2015.1"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "9957b99e-dd2b-4673-81f4-e1a6bd07c617:7e029f12-08dd-498b-b749-b47468a9f81a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3125011457.1", "spisova_znacka": "2Tos/6/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/6/2026 z 17. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3125011457.1"}], "citovane_v": []}