{"guid": "ussr:2183204c-c57a-4601-bc61-b9a9ed5c54f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.378.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 378/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 378/2024 z 1. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2026, sp. zn. II. ÚS 378/2024, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.378.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2026-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prerušuje", "predkladá Súdnemu dvoru EÚ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-23", "nazov": "čl. 23 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-26", "nazov": "čl. 26 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 23", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 23", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 23", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 26", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 26", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 26", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-17", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-23", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2183204c-c57a-4601-bc61-b9a9ed5c54f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.378.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.378.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.378.2024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 378/2024-61\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného\nusadeným euroadvokátom JUDr. Ing. Jánosom Fialom-Butorom, Nejedlého 14, Bratislava, proti\npostupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý znamenal stratu jeho štátneho občianstva\nSlovenskej republiky, takto\nrozhodol:\n1. Konanie o ústavnej sťažnosti p r e r u š u j e .\n2. Súdnemu dvoru Európskej únie p r e d k l a d á prejudiciálnu otázku:\n„Má sa čl. 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom\nzmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie\nstráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou\nrovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia\ncudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho\npráva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho\npohlavia?“\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav\n1. Ústavnému súdu bola 9. mája 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorý namieta\nporušenie svojich základných práv postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“), ktorý znamenal stratu jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky.\n2. Účastníkmi konania sú v zmysle § 32 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) navrhovateľ (teda sťažovateľ) a ten, proti komu návrh na začatie konania\nsmeruje (ministerstvo).\n3. Sťažovateľ sa narodil v\nako občan Slovenskej republiky. V súčasnosti žije\na pracuje v\n. Dňa 28. augusta 2022 sa vo Veľkej Británii zosobášil so svojím dlhoročným\n\npartnerom a 7. februára 2023 sa tak stal naturalizovaným občanom Veľkej Británie. Túto\nskutočnosť oznámil 4. mája 2023 Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Londýne. V oznámení\nvýslovne poukázal na to, že keďže získal štátne občianstvo svojho manžela počas trvania ich\nspoločného manželstva, nestráca občianstvo Slovenskej republiky a ani ho nechce stratiť, má\nzáujem si ho ponechať. Požiadal, aby mu úrady potvrdili, že je naďalej občanom Slovenskej\nrepubliky.\n4. Dňa 13. marca 2024 bolo sťažovateľovi doručené „oznámenie o strate štátneho občianstva\nSlovenskej republiky podľa § 9 ods. 1 písm. b) a ods. 18 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom\nobčianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (nepreukázaný pobyt 5 rokov)“\nbez označenia spisovou značkou z 9. januára 2024. Bol vyzvaný na odovzdanie dokladov totožnosti\nSlovenskej republiky (občianskeho preukazu a pasu), ktoré stratou občianstva stratili platnosť,\nčo aj urobil.\n5. Sťažovateľ tvrdí, že k zásahu do jeho práv došlo postupom ministerstva, ktorý viedol k strate\njeho štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodu, že nadobudol cudzie štátne občianstvo\nuzatvorením manželstva s osobou rovnakého pohlavia (mužom). Podľa jeho názoru malo\nministerstvo uplatniť výnimku stanovenú v § 9 ods. 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o štátnom občianstve“), keďže britské občianstvo nadobudol za trvania spoločného\nmanželstva s britským občanom. Podľa ministerstva však sťažovateľovo manželstvo nespĺňa\npožiadavku platného manželstva podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže bolo uzavreté medzi dvoma mužmi.\nTakýto postup podľa sťažovateľa znevýhodňuje osoby žijúce v manželstvách párov rovnakého\npohlavia a zakladá nerovnaké zaobchádzanie s ním ako osobou a občanom, a to na základe jeho\nsexuálnej orientácie, resp. na základe jeho identity člena LGBTI+ komunity.\nII.\nPrávny rámec\nII.1. Právo Únie:\n6. Podľa čl. 9 Zmluvy o Európskej únii:\n„Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva\nrovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Občanom Únie je každá\nosoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo\na nenahrádza ho.“\n7. Podľa čl. 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“):\n„(1) Týmto sa ustanovuje občianstvo Únie. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu\npríslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.\n(2) Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách. Majú okrem\niného:\na) právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov;\n\n2\n\nb) právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov\nsamosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni\npríslušníci tohto štátu;\nc) právo požívať na území tretej krajiny, v ktorej nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi\npríslušníkmi, ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu\nza rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;\nd) právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, obrátiť sa na európskeho ombudsmana\na na inštitúcie a poradné orgány Únie v ktoromkoľvek jazyku zmlúv a dostať odpoveď v tom\nistom jazyku.\nTieto práva sa uplatňujú v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými v zmluvách\na opatreniami prijatými na ich vykonanie.“\n8. Podľa čl. 20 ods. 1 ZFEÚ:\n„Každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov,\npričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých\nna ich vykonanie.“\nII.2. Medzinárodné právo:\n9. Európsky dohovor o občianstve zo 6. novembra 1997 bol prijatý v rámci Rady Európy\na nadobudol platnosť 1. marca 2000. Na území Slovenskej republiky sa uplatňuje od 2. júla 2000.\nPodľa čl. 4 tohto dohovoru:\n„Normy týkajúce sa občianstva každého zmluvného štátu budú vychádzať z týchto princípov:\na. každý má právo na občianstvo;\nb. musí sa predchádzať stavu bez štátnej príslušnosti;\nc. nikto nebude svojvoľne zbavený svojho občianstva...“\n10. Podľa čl. 7 tohto dohovoru:\n„(1) Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva\nzo zákona alebo na základe iniciatívy zmluvného štátu okrem týchto prípadov:\na. dobrovoľné nadobudnutie ďalšieho občianstva;\nb. nadobudnutie občianstva zmluvného štátu podvodným konaním, na základe falošnej informácie\nalebo zatajenia ľubovoľnej relevantnej skutočnosti žiadateľom.“\nII.3. Výber z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie:\n11. Bude nutné prihliadnuť na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len\n„Súdny dvor“). V prvom rade poukazuje ústavný súd na rozhodnutie v prípade Rottmann (rozsudok\nSúdneho dvora z 2. 3. 2010, C-135/08, ECLI:EU:C:2010:104).\n12. Predmetom konania bola situácia rakúskeho štátneho príslušníka, ktorý získal nemecké\nobčianstvo, pričom následne nemecké orgány zistili, že pri naturalizácii zamlčal podstatné\n\n3\n\nskutočnosti. Nemecko preto začalo konanie smerujúce k odňatiu jeho občianstva. Keďže rakúske\nobčianstvo medzičasom stratil, odňatie nemeckého občianstva by viedlo nielen k strate štátneho\nobčianstva členského štátu, ale aj k strate občianstva Európskej únie.\n13. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že hoci podmienky nadobúdania a straty štátneho\nobčianstva patria do právomoci členských štátov, výkon tejto právomoci musí rešpektovať právo\nEurópskej únie, pokiaľ sa dotýka statusu občana Európskej únie. Občianstvo Európskej únie preto\nnemožno považovať za čisto odvodený inštitút bez vlastného právneho významu. Ak rozhodnutie\nvnútroštátneho orgánu vedie k strate občianstva Európskej únie, musí byť podrobené testu\nproporcionality (bod 55). Rozsudok vytvoril základnú doktrínu, podľa ktorej občianstvo Európskej\núnie predstavuje samostatnú hodnotu chránenú právom Európskej únie a členské štáty\npri rozhodovaní o jeho strate nie sú úplne autonómne (bod 45).\n14. Ďalším relevantným rozhodnutím je rozhodnutie vo veci Ruiz Zambrano (rozsudok z 8. 3. 2011,\nC-34/09, ECLI:EU:C:2011:124). Prípad sa týkal kolumbijského štátneho príslušníka, ktorého deti\nnadobudli belgické občianstvo. Belgické orgány odmietli priznať rodičovi pobytové a pracovné\noprávnenie. Výsledkom by však bolo, že maloleté deti – občania Európskej únie – by boli nútené\nopustiť územie Európskej únie spolu so svojím rodičom.\n15. Súdny dvor dospel k záveru, že čl. 20 ZFEÚ bráni takým opatreniam, ktoré by občanov\nEurópskej únie pripravili o „skutočné požívanie podstaty práv“ vyplývajúcich z ich statusu občana\nEurópskej únie (bod 42). Súdny dvor v tomto rozhodnutí tiež upozornil na početnosť rozhodnutí,\nv ktorých už konštatoval ústredný charakter európskeho občianstva. Konkrétne sa v rozhodnutí\npíše: „Súdny dvor už viackrát uviedol, že status občana Únie má byť základným statusom štátnych\npríslušníkov členských štátov (pozri najmä rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99,\nZb. s. I-6193, bod 31; zo 17. septembra 2002, Baumbast a R, C-413/99, Zb. s. I-7091, bod 82,\na rozsudky Garcia Avello, už citovaný, bod 22, Zhu a Chen, už citovaný, bod 25, ako aj Rottmann,\nuž citovaný, bod 43).“\n16. V kontexte straty občianstva sa javí relevantná aj vec Tjebbes a i. (rozsudok z 12. 3. 2019, C221/17, ECLI:EU:C:2019:189). Išlo o automatickú stratu holandského občianstva osobami\ndlhodobo žijúcimi mimo Európskej únie. Keďže strata holandského občianstva zároveň znamenala\nstratu občianstva Európskej únie, Súdny dvor skúmal súlad takejto úpravy s právom Európskej únie.\nSúdny dvor síce uznal oprávnený záujem štátu zachovať efektívne puto medzi občanom a štátom,\nzdôraznil však, že strata občianstva Európskej únie nesmie nastať bez možnosti individuálneho\nposúdenia dôsledkov takéhoto rozhodnutia. Osobitne treba prihliadať na rodinný život, profesijné\nväzby a záujmy maloletých detí (body 44 a 45).\n17. V tomto duchu sa nesú aj ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora Udlændinge-og\nIntegrationsministeriet (rozsudok z 5. 9. 2023, C-689/21, ECLI:EU:C:2023:626) a Stadt Duisburg\n(rozsudok z 25. 4. 2024, C-684/22, ECLI:EU:C:2024:345), keď Súdny dvor opakovane zdôrazňuje,\nže zlučiteľnosť s právom Európskej únie je podmienená na jednej strane účinným prístupom\nku konaniu o zachovaní štátneho občianstva a na druhej strane tým, že také konanie musí zahŕňať\npreskúmanie primeranosti dôsledkov vyplývajúcich zo straty tohto štátneho občianstva z hľadiska\npráva Európskej únie zo strany príslušných orgánov.\n\n4\n\n18. Vo veci Coman (rozsudok z 5. 6. 2018, C-673/16, ECLI:EU:C:2018:385) bola otázka\nmanželstiev párov rovnakého pohlavia riešená v súvislosti s právom občana Európskej únie\nna pohyb a pobyt na území členských štátov Európskej únie vyplývajúcim z čl. 21 ZFEÚ.\n19. Prejudiciálnu otázku v tomto prípade podal rumunský ústavný súd, ktorý zaujímalo najmä to, či\npojem „manželský partner“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES\nz 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať\na zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68\na ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS,\n90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (ďalej len „smernica“), zahŕňa aj manžela rovnakého\npohlavia, ktorý by tak mal v hostiteľskom členskom štáte právo na pobyt dlhšie ako tri mesiace\nako rodinný príslušník občana Európskej únie.\n20. Súdny dvor pojem „manželský partner“ podľa smernice interpretoval tak, že sa vzťahuje\naj na manžela rovnakého pohlavia, keďže znenie predmetného ustanovenia (čl. 2 ods. 2 smernice,\npozn.) je rodovo neutrálne. Okrem toho by rozdiely medzi členskými štátmi v priznávaní práva\npobytu manželom rovnakého pohlavia mohli ohroziť užitočný účinok (effet utile) tejto smernice.\nZdôraznil, že členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, či vo svojom vnútroštátnom právnom\nporiadku povolia manželstvá osôb rovnakého pohlavia, avšak pri výkone tejto právomoci musia\ndodržiavať právo Európskej únie chrániace voľný pohyb osôb (body 37 a 38). Pripustil síce,\nže obmedzenie slobody pohybu občanov Európskej únie možno odôvodniť verejným poriadkom\na národnou identitou, avšak nezistil, že by boli ohrozené. Uznanie manželstva osôb rovnakého\npohlavia iba na účely priznania pobytových práv sa totiž nijako nedotýka inštitútu manželstva\nvo vnútroštátnom práve, ktorý si môžu členské štáty naďalej upraviť podľa svojho uváženia.\n21. Jedným z významných recentných rozhodnutí Súdneho dvora je aj rozsudok vo veci Wojewoda\nMazowiecki (rozsudok z 25. 11. 2025, C-713/23, ECLI:EU:C:2025:917). Predmetom konania bola\notázka, či členský štát môže odmietnuť uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom\nčlenskom štáte, ak takéto manželstvo jeho vnútroštátne právo nepozná. Poľské orgány odmietli\nprepísať do matriky manželstvo uzavreté v Nemecku s odôvodnením, že poľský právny poriadok\nmanželstvo osôb rovnakého pohlavia neumožňuje a jeho uznanie by bolo v rozpore so základnými\nprincípmi vnútroštátneho práva.\n22. Súdny dvor nadviazal na svoju skoršiu judikatúru vo veciach Coman a iných a zdôraznil,\nže výkon práv vyplývajúcich z občianstva Európskej únie nemôže byť podmienený stratou alebo\npopretím osobného a rodinného statusu, ktorý občan Európskej únie nadobudol v inom členskom\nštáte. Ak by osoba bola v jednom členskom štáte považovaná za vydatú alebo ženatú a v inom\nza slobodnú, mohlo by to odrádzať od výkonu práva na voľný pohyb a pobyt (bod 44).\nII.4. Výber z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva:\n23. Dňa 17. januára 2023 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozsudkom Fedotova\na ostatní proti Rusku (rozsudok Veľkej komory zo 17. 1. 2023, sťažnosti č. 40792/10, 30538/14\na č. 43439/14) vyslovil, že v súlade s pozitívnym záväzkom štátov vyjadreným v čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) sú členské štáty povinné prijať\nprávnu úpravu poskytujúcu právne uznanie a ochranu párom tvoreným osobami rovnakého pohlavia\n(bod 178). Zároveň potvrdil, že z judikatúry ESĽP nevyplýva pozitívny záväzok štátov umožniť\n\n5\n\nuzatvorenie manželstva aj osobám rovnakého pohlavia. ESĽP konštatoval, že priestor štátu\nna uváženie je v tomto prípade potrebné vnímať. Zhoda v súčasnosti nepanuje v tom, akú formu by\nmalo mať toto uznanie a obsah poskytovanej ochrany. Tam preto ESĽP uznal širší priestor\nna uváženie a poukázal na to, že nemusí ísť o manželstvo. Poskytovaná ochrana však musí byť\nprimeraná a do úvahy je potrebné vziať rôzne aspekty, najmä materiálne (výživné, zdanenie,\ndedenie) a morálne (práva a povinnosti vzájomnej pomoci), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou\nživota v páre.\n24. Závery uvedené v rozsudku Fedotova a ostatní proti Rusku ESĽP potvrdil aj rozsudkom vo veci\nBuhuceanu a ostatní proti Rumunsku (rozsudok Veľkej komory z 23. 5. 2023, sťažnosti č. 20081/19\na ďalšie), rozsudkom Koilova a Babulkova proti Bulharsku (rozsudok z 5. 9. 2023, sťažnosť\nč. 40209/20) a rozsudkom Przybyszewska a ostatní proti Poľsku (rozsudok z 12. 3. 2024, sťažnosť\nč. 11454/17 a 9 ďalších). V rozsudku vo veci Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine (rozsudok\nz 1. 6. 2023, sťažnosť č. 75135/14) ESĽP zároveň uviedol, že rozdielne zaobchádzanie spočívajúce\nv neospravedlniteľnom odmietnutí akejkoľvek formy právneho uznania a ochrany sťažovateľom\nako páru osôb rovnakého pohlavia v porovnaní s pármi osôb rôzneho pohlavia je diskrimináciou\nvoči sťažovateľom na základe ich sexuálnej orientácie, a preto konštatoval porušenie zákazu\ndiskriminácie podľa čl. 14 dohovoru (body 80, 81).\nII.5. Vnútroštátna právna úprava:\n25. Podľa čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“):\n„(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.\n(2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.“\n26. Ústava ďalej v čl. 41 stanovuje:\n„(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo\nvšestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou\nzákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“\n27. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o štátnom občianstve:\n„(1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť\na) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť,\nb) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.\n(2) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne\nobčianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku\nSlovenskej republiky.“\n28. Podľa § 9 ods. 16 až 18 zákona o štátnom občianstve:\n„(16) Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom,\nktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci\nk nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.\n\n6\n\n(17) K strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 nedôjde, ak štátny občan\nSlovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo manžela za trvania spoločného\nmanželstva, alebo ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením, osvojením,\nalebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa. Štátny občan Slovenskej republiky je povinný písomne\noznámiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva podľa predchádzajúcej vety do 90 dní od jeho\nnadobudnutia ministerstvu a je povinný predložiť k tomuto oznámeniu doklady v listinnej podobe\npreukazujúce nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva a ďalšie doklady preukazujúce,\nže nedošlo k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa predchádzajúcej vety, najmä\nrodný list, sobášny list a právoplatné rozhodnutie o osvojení dieťaťa.\n(18) K strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 16 nedôjde ani vtedy, ak štátny\nobčan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom mal v čase\nnadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený pobyt, registrovaný pobyt alebo inak\nevidovaný pobyt najmenej päť rokov; podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa štátny občan\nSlovenskej republiky na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval. Štátny občan\nSlovenskej republiky je povinný písomne oznámiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva podľa\npredchádzajúcej vety do 90 dní od jeho nadobudnutia ministerstvu a je povinný predložiť k tomuto\noznámeniu doklady v listinnej podobe preukazujúce nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva\na dĺžku pobytu v štáte nadobudnutia občianstva ku dňu jeho nadobudnutia; ministerstvo si vyžiada\naj ďalšie doklady, ak sú potrebné na preukázanie pobytu štátneho občana Slovenskej republiky\nna území cudzieho štátu. Ak sa po prijatí oznámenia podľa predchádzajúcej vety preukáže,\nže podmienka pobytu podľa prvej vety nie je splnená, ministerstvo zašle tomu, kto oznámil\nnadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, písomné oznámenie o strate štátneho občianstva\nSlovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) a o vykonaní záznamu o jeho strate v Ústrednej\nevidencii nadobudnutia a straty štátneho občianstva Slovenskej republiky a v registri obyvateľov\nSlovenskej republiky.“\n29. Napokon v § 19a zákon o štátnom občianstve stanovuje:\n„Práva pri uplatňovaní tohto zákona sa zaručujú rovnako všetkým osobám bez ohľadu na pohlavie,\nrasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine v súlade so zásadou rovnakého\nzaobchádzania ustanovenou osobitným zákonom.“\nIII.\nO prejudiciálnej otázke\nIII.1. K subsidiarite:\n30. Ústavný súd si je vedomý subsidiárnej povahy svojej právomoci a zásady, podľa ktorej má byť\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná prednostne orgánmi verejnej moci, ktoré sú\nna rozhodnutie veci príslušné v prvom rade. V posudzovanej veci podal sťažovateľ v roku 2024\nsprávnu žalobu, o ktorej v súčasnosti koná Správny súd v Bratislave v konaní sp. zn. 6S/95/2024.\nVo veci do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté.\n31. Za týchto okolností nemožno otázku subsidiarity posudzovať izolovane a formalisticky len ako\notázku existencie stále prebiehajúceho konania pred správnym súdom. Rozhodujúce je, či tento\n\n7\n\nprostriedok ochrany poskytuje sťažovateľovi v konkrétnych okolnostiach účinnú a včasnú ochranu\npred namietaným zásahom. Ak konanie pred príslušným súdom trvá bez rozhodnutia už približne\ndva roky, pričom namietaný zásah má trvajúci charakter a bezprostredne sa premieta do právneho\npostavenia sťažovateľa v priestore Európskej únie, ústavný súd nemôže dospieť k záveru,\nže samotná existencia nerozhodnutého konania pred správnym súdom bráni jeho vecnému\nprieskumu ústavnej sťažnosti, obzvlášť za situácie, keď sa sťažovateľ obrátil s ústavnou sťažnosťou\naj na ústavný súd, teda je evidentné, že nejde o hypotetickú otázku.\n32. V posudzovanej veci nejde iba o majetkový alebo administratívny dôsledok vnútroštátneho\nrozhodnutia, ale o tvrdenú stratu postavenia občana Európskej únie, ktoré je spôsobilé zásadným\nspôsobom zasiahnuť do výkonu jeho práv spojených s občianstvom Európskej únie. Občianstvo\nEurópskej únie je podľa čl. 20 ZFEÚ viazané na štátnu príslušnosť členského štátu a čl. 21 ZFEÚ\npriznáva občanovi únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov.\nStrata tohto postavenia má preto priamy vplyv na rozsah práv sťažovateľa pohybovať sa a zdržiavať\nsa v členských štátoch za podmienok platných pre občanov Európskej únie.\n33. Tento dôsledok je v prípade sťažovateľa osobitne závažný tým, že po strate občianstva\nčlenského štátu vystupuje vo vzťahu k právu Európskej únie ako štátny príslušník tretieho štátu,\nkonkrétne ako občan Veľkej Británie. Takéto postavenie už nezakladá automatické právo na trvalý\npobyt v inom členskom štáte za podmienok platných pre občanov Európskej únie. Občan Európskej\núnie nadobúda právo trvalého pobytu po splnení podmienky päťročného nepretržitého zákonného\npobytu v inom členskom štáte, naopak, právne postavenie občanov Veľkej Británie po vystúpení\nVeľkej Británie z Európskej únie je viazané na osobitné pravidlá vrátane pravidiel dohody\no vystúpení a vnútroštátnych pobytových režimov jednotlivých členských štátov, okrem iného aj\ndomovského štátu sťažovateľa – Slovenskej republiky.\n34. Ústavný súd preto vychádza z toho, že došlo ku konaniu, ktorého dôsledky nemožno bez ujmy\nponechať na neskoršie posúdenie správnym súdom, pretože ide o zásah, ktorý podľa tvrdení\nsťažovateľa naďalej obmedzuje jeho možnosť využívať práva vyplývajúce z občianstva Európskej\núnie, najmä právo slobodného pobytu a pohybu, a zároveň mu znemožňuje nadobudnúť alebo\nudržať si trvalý pobyt v Európskej únii za podmienok platných pre občanov Európskej únie.\n35. Z hľadiska subsidiarity je preto podstatné, že sťažovateľ využil zákonom predpokladaný\nprostriedok ochrany pred správnym súdom, avšak tento prostriedok mu dosiaľ neposkytol reálnu\na účinnú ochranu. Za situácie, keď namietaný zásah pretrváva a jeho dôsledky sa prejavujú v oblasti\nzákladného statusu sťažovateľa ako občana Európskej únie, ústavný súd považuje za nevyhnutné sa\nvecou zaoberať.\n36. Pri tomto posúdení však ústavný súd zároveň dospel k záveru, že rozhodnutie o ústavnej\nsťažnosti závisí od výkladu práva Európskej únie. Otázka je formulovaná v časti III.4 – „O veci\nsamej“. Keďže odpoveď na túto otázku nie je pre rozhodnutie ústavného súdu iba okrajová, ale je\nurčujúca pre posúdenie ústavnej sťažnosti, ústavný súd považuje za potrebné predložiť Súdnemu\ndvoru prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 ZFEÚ na naliehavé konanie, keď dospel k presvedčeniu,\nže pokiaľ by sa postupovalo podľa riadneho prejudiciálneho konania, mohlo by to mať vážne\ndopady na už menované práva sťažovateľa.\n\n8\n\nIII.2. Prerušenie konania o ústavnej sťažnosti:\n37. Pretože sa ústavný súd rozhodol podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym\ndvorom, rozhodol týmto uznesením zároveň o prerušení konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa,\na to podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 zákona o ústavnom\nsúde, podľa ktorého súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania\npred Súdnym dvorom podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.\nIII.3. O prípustnosti:\n38. Ústavný súd považuje predloženú prejudiciálnu otázku za prípustnú, keďže v prejednávanej\nveci ide o otázku výkladu práva Európskej únie, ktorej riešenie je nevyhnutné pre rozhodnutie\nvo veci samej. Predložená otázka nie je hypotetická. Jej zodpovedanie má priamy význam\npre rozhodnutie ústavného súdu, pretože od výkladu práva Európskej únie závisí posúdenie,\nvnútroštátne rozhodnutie a vnútroštátny právny následok. Je teda otázne, či konanie, ktorým\nsťažovateľ stratil občianstvo členského štátu, obstojí z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z práva\nEurópskej únie. Ustálená rozhodovacia prax Súdneho dvora neponúka jednoznačnú odpoveď\nna túto otázku, teda vec nie je možné považovať za spadajúcu, či už pod acte éclairé, alebo\nacte clair. Bez odpovede Súdneho dvora by ústavný súd nemohol s potrebnou mierou istoty určiť,\naký význam má mať právo Európskej únie pri posúdení namietaného zásahu a aké kritériá má pri\ntomto posúdení uplatniť.\n39. Ústavný súd uviedol skutkový stav a právny rámec veci v rozsahu potrebnom na to, aby Súdny\ndvor mohol poskytnúť potrebnú odpoveď. Prejudiciálna otázka vychádza z konkrétneho právneho\nstavu, konkrétneho sťažovateľa a konkrétneho vzťahu medzi vnútroštátnou právnou úpravou\na právom Európskej únie. Nejde preto o abstraktnú žiadosť o výklad práva Európskej únie,\nale o otázku, ktorej riešenie je relevantné pre postup v prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov\nústavný súd dospel k záveru o prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267\nZFEÚ.\nIII.4. O veci samej:\n40. Podľa ministerstva nastala strata štátneho občianstva Slovenskej republiky zo zákona (ex lege),\na to na základe § 9 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 18 zákona o štátnom občianstve. Sťažovateľ namieta,\nže vec nemožno posudzovať ako bežný prípad nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva.\nPoukazuje na § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve, ktorý umožňuje zachovanie slovenského\nštátneho občianstva pri nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s manželstvom –\nktoré je však podľa ústavy špecifickým zväzkom medzi mužom a ženou. Táto výnimka podľa\nvýkladu uplatneného vnútroštátnymi orgánmi nedopadá na sťažovateľa, keďže slovenský právny\nporiadok nepozná manželstvo osôb rovnakého pohlavia ani obdobný registrovaný inštitút.\n41. Podstata veci preto spočíva v otázke, či ministerstvo mohlo na prípad sťažovateľa aplikovať\nprávny následok straty štátneho občianstva Slovenskej republiky bez toho, aby posúdilo osobitné\nokolnosti veci, otázku rovnosti, dôvod nadobudnutia cudzieho občianstva, povahu jeho manželstva\nuzavretého podľa práva Veľkej Británie a predovšetkým dôsledky straty slovenského štátneho\nobčianstva na jeho postavenie občana Európskej únie.\n\n9\n\n42. Sťažovateľ tvrdí, že ministerstvo neposúdilo primeranosť dôsledkov straty štátneho občianstva\nSlovenskej republiky. Osobitne nebolo podľa neho posúdené, že strata slovenského štátneho\nobčianstva pre neho znamená aj stratu občianstva Európskej únie a stratu práv, ktoré sú s týmto\nstatusom spojené. Ide najmä o právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských\nštátov Európskej únie a o možnosť využívať právny režim občana Európskej únie pri dlhodobom\npobyte, práci, pobytovej stabilite a nadobúdaní trvalého pobytu v členských štátoch. Zároveň je\nz vyjadrení ministerstva v komunikácii so sťažovateľom evidentné, že za dôvod odobratia považuje\nministerstvo uzatvorenie manželstva muža s mužom v krajine, kde tento právny úkon možný je.\n43. Dôsledkom straty slovenského štátneho občianstva je, že sťažovateľ už nevystupuje vo vzťahu\nk členským štátom Európskej únie ako občan Európskej únie, ale ako štátny príslušník tretieho\nštátu. Tým sa zásadne mení jeho právne postavenie pri vstupe, pobyte, práci a dlhodobej pobytovej\nstabilite v Európskej únii. Hoci občania Veľkej Británie môžu za určitých podmienok vstupovať\ndo schengenského priestoru bez víza na krátkodobé pobyty, už nepožívajú všeobecné právo\nslobodného pohybu a pobytu ako občania Európskej únie. Pri dlhšom pobyte, práci, štúdiu\nalebo nadobúdaní trvalého pobytu sú odkázaní na režim štátnych príslušníkov tretích krajín\na na podmienky stanovené právom Európskej únie a vnútroštátnym právom jednotlivých členských\nštátov.\n44. Sťažovateľ tvrdí stratu základného právneho statusu, ktorý mu umožňoval využívať výhody\nobčianstva Európskej únie. Okrem toho uvádza, že strata slovenského občianstva sa prejavila\naj v jeho občianskom postavení vo vzťahu k Slovenskej republike, keďže mu bolo znemožnené\nzúčastniť sa na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, z čoho možno usudzovať,\nže aj do Európskeho parlamentu. Ústavný súd považuje za vhodné zdôrazniť, že sťažovateľ sa\nneusiluje o zachovanie občianstva vyslovene kvôli pobytu na Slovensku – so svojím manželom\nv súčasnosti dlhodobo býva vo Veľkej Británii. Ide o otázku jeho osobnej väzby k Slovenskej\nrepublike.\n45. Pre ústavný súd je podstatné, že rozhodnutie vo veci samej si vyžaduje výklad práva Európskej\núnie. Článok 20 ZFEÚ priznáva občianstvo Európskej únie každej osobe, ktorá má štátnu\npríslušnosť členského štátu. Článok 21 ZFEÚ priznáva občanom Európskej únie právo slobodne sa\npohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov. Ak vnútroštátny právny následok vedie\nk strate štátneho občianstva členského štátu, a tým aj k strate občianstva Európskej únie, nejde\nuž iba o otázku patriacu výlučne do autonómie členského štátu pri určovaní podmienok\nnadobúdania a straty štátneho občianstva. Takýto právny následok sa dotýka samotného statusu\nobčana Európskej únie a práv, ktoré z neho vyplývajú.\n46. Ústavný súd považuje za relevantné aj to, že vec má osobitný rozmer súvisiaci s manželstvom\nosôb rovnakého pohlavia. Vnútroštátna právna úprava priznáva výnimku zo straty štátneho\nobčianstva v situácii nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s manželstvom.\nSťažovateľ však tvrdí, že z tejto výnimky nemohol účinne benefitovať len preto, lebo jeho\nmanželstvo uzavreté podľa práva Veľkej Británie je manželstvom osôb rovnakého pohlavia, pričom\nslovenský právny poriadok takýto inštitút nepozná. Ústavný súd si je vedomý, že v kontexte\nustálenej judikatúry Súdneho dvora a ESĽP nemusí štát umožniť uzatvorenie manželstva medzi\ndvoma osobami rovnakého pohlavia. Čiastkovou otázkou preto je, či právo Európskej únie\npripúšťa, aby vnútroštátny právny poriadok v dôsledku neuznania manželstva osôb rovnakého\n\n10\n\npohlavia nepriznal osobe ochranu pred stratou štátneho občianstva členského štátu, ak následkom je\naj strata občianstva Európskej únie.\n47. V tejto súvislosti sa zdá byť rozhodujúce, či členský štát môže pri uplatňovaní vnútroštátnej\nprávnej úpravy o strate štátneho občianstva úplne odhliadnuť od manželstva uzavretého v inom\nštáte, ak toto odhliadnutie vyplývajúce z homosexuálneho charakteru manželstva vedie k strate\nobčianstva členského štátu, k strate občianstva Európskej únie a k strate práv slobodného pohybu\na pobytu. Nejde teda len o otázku, či je členský štát podľa svojho vnútroštátneho práva povinný\nzaviesť manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ale o otázku, či môže byť takéto manželstvo\ns občanom nečlenského štátu Európskej únie občanovi na škodu či na ťarchu.\n48. Z uvedeného vyplýva, že predmetom veci samej je stret vnútroštátnej právnej úpravy štátneho\nobčianstva, vnútroštátneho neuznania manželstva osôb rovnakého pohlavia a práva Európskej únie\nna ochranu statusu občana Európskej únie. Ústavný súd preto potrebuje posúdiť, či vnútroštátne\norgány boli povinné pred vyvodením následku straty štátneho občianstva Slovenskej republiky\nindividuálne preskúmať primeranosť tohto následku vzhľadom na práva sťažovateľa podľa práva\nEurópskej únie, najmä vzhľadom na stratu občianstva Európskej únie, právo slobodného pohybu\na pobytu, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a zásadu rovnakého\nzaobchádzania.\n49. Pre rozhodnutie ústavného súdu je potrebné, aby Súdny dvor vyložil, či čl. 20 a 21 ZFEÚ,\nprípadne v spojení s Chartou základných práv Európskej únie bránia takej vnútroštátnej právnej\núprave alebo jej uplatneniu, podľa ktorých osoba stratí štátne občianstvo členského štátu,\na tým aj občianstvo Európskej únie, v dôsledku nadobudnutia štátneho občianstva tretieho štátu\nv súvislosti s manželstvom s osobou rovnakého pohlavia, ak vnútroštátne právo priznáva ochranu\npred stratou občianstva pri manželstve, ale túto ochranu neposkytuje manželstvu osôb rovnakého\npohlavia uzavretému podľa práva iného štátu.\n50. Ústavný súd preto predkladá Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:\n„Má sa čl. 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom\nzmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie\nstráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou\nrovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia\ncudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho\npráva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho\npohlavia?“\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2026\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "rovnosť, rovnoprávnosť-občanov", "manželstvo-uzavretie", "štátne občianstvo-strata", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "manželstvo-uzavretie", "štátne občianstvo-pozbavenie", "subsidiarita", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "rovnosť, rovnoprávnosť-občanov", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "štátne občianstvo", "manželstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}