{"guid": "ussr:d4c9b2be-d015-4de6-bdb5-aba287f0e500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.587.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 587/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 587/2025 z 5. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. novembra 2025, sp. zn. IV. ÚS 587/2025, ECLI:SK:USSR:2025:4.US.587.2025.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2025-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d4c9b2be-d015-4de6-bdb5-aba287f0e500", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.587.2025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.587.2025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.587.2025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 587/2025-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,a\n, zastúpených advokátom\nJUDr. Vladimírom Danilákom, Kadnárova 83, Bratislava, proti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/105/2024 z 25. júna 2025 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. septembra 2025 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/105/2024 z 25. júna 2025. Sťažovatelia sa domáhajú zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie najvyššiemu súdu, ako aj náhrady trov\nkonania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom\nsp. zn. 6C/98/2009 z 25. januára 2022 zamietol žalobu sťažovateľov (I. výrok) a súvisiacim\nvýrokom o trovách konania ich spoločne a nerozdielne zaviazal proti Slovenskej republike (ďalej aj\n„žalovaná“) ich náhradou v rozsahu 100 % (II. výrok). Okresný súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že sťažovatelia sa žalobou domáhali náhrady majetkovej škody a nemajetkovej\nujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda,\nku ktorému malo dochádzať za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nako aj predchádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\n\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Svoj žalobný nárok sťažovatelia\nodôvodnili tým, že ako vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území\n(bližšie konkretizovaných v označenom rozsudku okresného súdu) tieto prenajímali,\npričom Slovenská republika v zastúpení okresnou prokuratúrou určovacou žalobou (o neplatnosť\nkúpnych zmlúv) podanou na okresnom súde 19. novembra 1996 spochybnila platnosť nadobúdacích\ntitulov sťažovateľov k označeným nehnuteľnostiam. Okresná prokuratúra ešte 21. novembra 1996\npodala na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálnom odbore protest proti rozhodnutiu\no povolení vkladu vlastníckeho práva sťažovateľov, ktorému okresný úrad následne vyhovel.\nSťažovatelia zastávali názor, že v príčinnej súvislosti s označeným postupom okresnej prokuratúry\nsi nájomcovia prestali plniť svoju povinnosť uhrádzať nájom (dlh na nájomnom ustálili ako škodu,\nktorá sa prejavila v ich majetkovej sfére). Predmetné konanie o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv\nbolo právoplatne ukončené tak, že žaloba podaná Slovenskou republikou v zastúpení okresnou\nprokuratúrou bola v celom rozsahu zamietnutá, čím podľa názoru sťažovateľov bol preukázaný\nnesprávny úradný postup zakladajúci jednu z podmienok zodpovednosti žalovanej za škodu.\nSťažovatelia si súbežne prostredníctvom všeobecného súdu uplatnili proti nájomcom svoje nároky\nsúvisiace s užívaním svojich nehnuteľností, pričom v minimálne jednej veci im bol priznaný nárok\nproti nájomcom.\n3. Za rozhodujúcu okolnosť vedúcu k zamietnutiu žaloby v časti náhrady majetkovej škody\nsťažovateľov okresný súd považoval absenciu kauzálneho nexu medzi namietaným nesprávnym\núradným postupom okresnej prokuratúry a škodou, ktorej náhrady sa sťažovatelia domáhali.\nOkresný súd v tejto súvislosti konštatoval, že podanie žaloby na všeobecnom súde nemohlo\novplyvniť postoj nájomcov neplniť si svoju povinnosť uhrádzať nájomné za užívanie nehnuteľnosti.\nRovnako ani prípadné zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nemožno\nvyhodnocovať v súvislosti s postupom okresnej prokuratúry, keďže táto v katastrálnom konaní\nnemá právomoc rozhodnúť a ani v tomto prípade nevydala žiadne rozhodnutie. Pokiaľ ide\no uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, okresný súd uviedol, že tvrdenia sťažovateľov o vzniku\nnemajetkovej ujmy neboli ničím preukázané a tieto ostali iba vo všeobecnej rovine, keď uvádzali,\nže sa stretávali s nepriaznivými reakciami svojho okolia aj v dôsledku medializácie celého ich\nprípadu.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Trnave rozsudkom sp. zn. 24/Co/104/2022 z 29. marca 2023, ktorým rozsudok okresného súdu\nako vecne správny potvrdil [§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)]\na rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania proti sťažovateľom v plnom\nrozsahu.\n5. Sťažovatelia nespokojní s výsledkom odvolacieho konania sa obrátili na najvyšší súd dovolaním,\nktorého prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. e) a f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolací\ndôvod podľa § 420 písm. e) CSP sťažovatelia odôvodnili tým, že sudkyňa okresného súdu nebola\nv ich veci nestranná, keďže odmietla vykonať nimi navrhnutý dôkazný prostriedok – záznam\nz relácie odvysielanej na vysielacej stanici STV 1 v relácii Reportéri, v ktorej jej otec ako hovorca\nKrajskej prokuratúry v Trnave uviedol nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje na vrub\nsťažovateľom. Prípustnosť a dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP sťažovatelia\nodôvodňovali s poukazom na neúplnosť a nepresvedčivosť rozsudku krajského súdu v spojení\n\n2\n\ns rozsudkom okresného súdu. Všeobecným súdom vyčítali, že náležite nevysvetlili, prečo\nnevykonali všetky nimi navrhnuté dôkazné prostriedky (písomným podaním z 15. februára 2020).\n6. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sťažovatelia odôvodnili posúdením podľa ich\nnázoru právnej otázky, či je daná príčinná súvislosť medzi konaním a škodou v prípade, keď\nz dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci dôjde zo strany nájomcov\nk neplneniu svojej povinnosti platiť nájomné, pretože žaloba podaná okresnou prokuratúrou\nspochybnila vlastníctvo sťažovateľov ako prenajímateľov.\n7. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľov ako nedôvodné zamietol (§ 448\nCSP).\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n8. Sťažovatelia v rámci svojej sťažnostnej argumentácie označili závery najvyššieho súdu\nza nesprávne a neúplné, a tým porušujúce nimi označené práva podľa ústavy a dohovoru.\nSťažovatelia v prvom rade nesúhlasia s tým, ako najvyšší súd reagoval na ich námietku\no „zaujatosti sudkyne súdu prvej inštancie“, pretože zamietla návrh na vykonanie dôkazného\nprostriedku (záznam z relácie odvysielanej na vysielacej stanici STV 1 v relácii Reportéri,\nkde vystupoval jej príbuzný v priamom rade), keď ju vyhodnotil ako takú, ktorá sa týkala jej\nprocesného postupu (§ 49 ods. 3 CSP). Ďalej namietajú, že najvyšší súd sa nevysporiadal s ich\n„argumentáciou... ohľadom navrhnutého dokazovania.“. Konkrétne tvrdia, že o ich návrhu\nna vykonanie dokazovania z 15. februára 2020 (orientovanom na preukázanie nesprávneho\núradného postupu okresných prokuratúr a krajskej prokuratúry) všeobecné súdy vôbec nerozhodli.\nV závere svojej sťažnostnej argumentácie vyjadrili nesúhlas s tým, ako najvyšší súd vyhodnotil\nnimi uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže zastávajú názor, že „otázka\npríčinnej súvislosti je v tomto prípade relevantná pre rozhodnutie vo veci samej, pričom od jej\nvyriešenia záviselo prípadné pozitívne rozhodnutie v [ich] prospech...“.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n9. Predmetom konania o ústavnej sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti argumentácie\nsťažovateľov, ktorou namietajú neúplnosť a nesprávnosť záverov vyplývajúcich z rozsudku\nnajvyššieho súdu.\n10. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že tento prioritne analyzoval sťažovateľmi\nuplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP a skúmal, či v ich veci (ne)rozhodoval\nvylúčený sudca. Najvyšší súd dospel k záveru, že nevykonanie dôkazného prostriedku je súčasťou\nprocesného postupu sudcu v konaní, a preto neidentifikoval právom uznaný dôvod vylúčenia\nsudkyne okresného súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci sťažovateľov (§ 49 ods. 1 a 3\nCSP). V okolnostiach danej veci je tiež podstatné, že označeným dôkazným prostriedkom\nsťažovatelia preukazovali, že v predmetnej reportáži boli uverejnené nepravdivé a pravdu\nskresľujúce informácie o osobe sťažovateľa v 1. rade, informácie, ktoré mal uviesť hovorca krajskej\nprokuratúry (priamy príbuzný zákonnej sudkyne). Z obsahu znenia § 49 ods. 1 CSP vyplýva, že\ndôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu nie je akákoľvek okolnosť, ale iba\n3\n\nurčitý právom uznaný pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným\nna konaní, a to len za súčasného predpokladu, ak so zreteľom na tento kvalifikovaný pomer možno\nmať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n11. Sťažovatelia tvrdia, že dôvodom vylúčenia zákonnej sudkyne na súde prvej inštancie mal byť\njej príbuzenský pomer k hovorcovi krajskej prokuratúry, ktorý sa v televíznej relácii (v mene\nkrajskej prokuratúry) vyjadroval k okolnostiam prevodu sporných nehnuteľností. V danej súvislosti\npovažuje ústavný súd za rozhodujúce, že sťažovatelia v dovolacom konaní netvrdili (netvrdia to ani\nv konaní pred ústavným súdom), ktorý z Civilným sporovým poriadkom významných pomerov mal\nbyť prítomný medzi zákonnou sudkyňou a hovorcom krajskej prokuratúry, keďže je zrejmé, že ani\nkrajská prokuratúra, ani on ako hovorca neboli v konaní pred okresným súdom a krajským súdom\nna konaní nijakým spôsobom zúčastnení. Práve pre nedostatok odôvodnenia tohto právne\nvýznamného vzťahu zakladajúceho dôvodnosť námietky zaujatosti, resp. dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. e) CSP nemožno najvyššiemu súdu vyčítať, že túto námietku sťažovateľov\nhodnotil iba v normatívnom rámci § 49 ods. 3 CSP, keďže jej obsahové vymedzenie zodpovedalo\nnámietke procesného postupu zákonnej sudkyne spočívajúcej v nevykonaní nimi navrhnutého\ndôkazného prostriedku (§ 49 ods. 3 CSP), a nie v prítomnosti kvalifikovaného pomeru k sporu,\nstranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní (§ 49 ods. 1 CSP).\n12. Najvyšší súd ďalej posudzoval rozsudok krajského súdu z hľadiska tzv. procesnej arbitrárnosti\n[§ 420 písm. f) CSP (dodržania štandardov odôvodnenia)], keďže sťažovatelia označili závery\nkrajského súdu (v spojení s rozsudkom okresného súdu) za svojvoľné pre absenciu dôvodov\nnevykonania dôkazných prostriedkov navrhnutých písomným podaním z 15. februára 2020\ns názvom „Označenie listinných dôkazov na preukázanie nesprávneho úradného postupu\nOkresných prokuratúr Dunajská Streda, Nové Zámky a Krajskej prokuratúry Trnava“. Sťažovatelia\ntvrdia, že v označenom podaní navrhli vyžiadať od týchto orgánov spisy a tiež v predmetnom\npodaní špecifikované spisy okresného súdu. Rozsudok krajského súdu z pohľadu referenčnej normy\n(§ 393 ods. 2 CSP) vyhodnotil najvyšší súd ako taký, ktorý bol dostatočne odôvodnený.\n13. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že každý súdny proces (vrátane fázy zisťovania\nskutkového stavu) je potrebné vnímať komplexne a z pohľadu kritéria výsledkovej spravodlivosti,\nv rámci čoho je potrebné vyhodnocovať intenzitu a význam namietaného pochybenia v zmysle jeho\nmožného priemetu do konečných záverov uskutočnených všeobecným súdom v merite veci.\nSťažovatelia sa nemýlia v tom, že prípady tzv. opomenutých dôkazov (nevykonanie dôkazného\nprostriedku bez vecného zdôvodnenia v odôvodnení rozhodnutia) sú v zásade súčasťou\nústavnoprávne relevantných dôvodov, pri ktorých identifikácii ústavný súd môže prikročiť\nku kasácii rozhodnutia všeobecného súdu.\n14. Jedným z predpokladov ústavným súdom realizovanej kasácie rozhodnutia všeobecného súdu\nvykazujúceho vadu v podobe opomenutých dôkazov je riadne splnenie si dôkaznej povinnosti\ndotknutou stranou konania. Ide nielen o označenie dôkazného prostriedku, ale aj o konkretizáciu\núčelu jeho vykonania v podobe identifikácie (právne významných) skutočností, ktoré sa majú\nvykonaním navrhnutého dôkazného prostriedku objasniť.\n15. Uvedené východiská sú podstatné aj pre posudzovanie námietky sťažovateľov, že všeobecné\nsúdy v ich veci nerozhodli o dôkazných návrhoch uplatnených podaním z 15. februára 2020 a tento\nsvoj postoj nijakým spôsobom nevysvetlili. Najvyšší súd v reakcii na túto námietku sťažovateľov\n4\n\nuviedol, že pokiaľ sťažovatelia žiadali pripojiť celé nimi označené spisy z predchádzajúcich konaní,\nsúdy ich oboznámili s príslušnými záverečnými rozhodnutiami v daných veciach. Pokiaľ\nsťažovatelia zastávali názor, že na vykonanie dokazovania je podstatný celý obsah toho-ktorého\nspisu, bolo na nich, aby špecifikovali, na preukázanie akých konkrétnych tvrdení má takýto dôkaz\nslúžiť. Nad rámec už uvedeného najvyšší súd konštatoval, že sťažovatelia „ani v podanom odvolaní\nnenamietali nevykonanie dôkazov nepripojením spisov Okresnej prokuratúry Dunajská Streda,\nNové Zámky, či Krajskej prokuratúry Trnava, či spisov Okresného súdu Dunajská Streda, a preto\nsa ani odvolací súd takouto námietkou nemohol zaoberať.“. Najvyšší súd v závere konštatoval,\nže ani z podaného dovolania nie je zrejmé, aká konkrétna skutočnosť mala byť takto vykonanými\ndôkazmi preukázaná.\n16. V reakcii na označenú námietku sťažovateľov ústavný súd uvádza, že najvyšší súd poskytol\nsťažovateľom dostatočné a relevantné dôvody, prečo ich námietka týkajúca sa opomenutých\ndôkazov nebola vyhodnotená ako dôvodná. Najvyšší súd predovšetkým konštatoval absenciu\ndostatočne konkretizovaného dôkazného návrhu z ich strany. Nie je bez významu, že kontextuálne\nišlo o situáciu, keď ich všeobecné súdy oboznámili s konečnými rozhodnutiami vydanými\nv konaniach, v ktorých sťažovatelia žiadali pripojiť kompletné spisové materiály, a táto skutočnosť\nbola spôsobilá objasniť povahu úradného postupu týchto orgánov, pričom sťažovatelia ďalej\nnekonkretizovali, ktoré iné skutočnosti by mohli byť takýmto dôkazným návrhom objasnené.\nNavyše z pohľadu meritórneho rozhodovania sa v ich záležitosti nejaví byť spornou okolnosť\ncharakteru samotného postupu okresnej prokuratúry, ale spornou otázkou bolo posúdenie možnej\npríčinnej súvislosti medzi namietaným úradným postupom okresnej prokuratúry a vznikom nimi\nuplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa domáhali. V poradí ďalším\nrelevantným dôvodom vedúcim k ich neúspechu v dovolacom konaní bolo, že predmetná námietka\nnebola uplatnená v odvolacom konaní.\n17. Ústavný súd v naznačených súvislostiach konštatuje, že predpokladom primeranej reakcie\nzo strany všeobecného súdu na ňou uplatnený dôkazný návrh je riadne splnenie si dôkaznej\npovinnosti v podobe označenia účelu jeho vykonania – skutočnosti, ktorá sa týmto dôkazným\nprostriedkom má preukázať. Keďže korelátom práva strany konania na primeranú reakciu zo strany\norgánu verejnej moci (všeobecný súd nevynímajúc) je jej procesná povinnosť uvádzať dostatočne\nkonkretizované návrhy (vrátane návrhov na vykonanie dokazovania), tak primeranosť postupu\norgánu verejnej moci možno posudzovať iba vo vzťahu k určitému špecifickému tvrdeniu strany\nkonania. Inými slovami, ak strana konania dostatočným spôsobom nekonkretizuje svoj procesný\nnávrh na vykonanie dokazovania, tak zároveň nemôže zmysluplne očakávať primeranú a precízne\nzdôvodnenú reakciu zo strany orgánu verejnej moci, prečo takémuto návrhu nebolo vyhovené.\n18. Ústavný súd ďalej uvádza, že pri úvahe, či napadnuté rozhodnutie signalizujúce vadu v podobe\nopomenutých dôkazov môže obstáť z pohľadu kritérií spravodlivého procesu, je potrebné vylúčiť\nprípady, v ktorých by prihliadnutie na (navrhnutý, ale nevykonaný) dôkaz potenciálne dosahovalo\ntakú intenzitu, ktorá by odôvodňovala prehodnotenie celej dôkaznej situácie zo strany všeobecného\nsúdu.\n19. Suma sumárum, sťažovateľmi navrhovaný rozsah dokazovania realizovaný podaním\nz 15. februára 2020 bol vo všeobecnej rovine orientovaný na účel preukázania nesprávneho\núradného postupu okresnej prokuratúry. V tejto súvislosti je podstatné, že všetky aspekty\n\n5\n\nnamietaného postupu okresnej prokuratúry boli v priebehu konaní pred všeobecnými súdmi\npreukázané okrem iného aj oboznámením s meritórnymi rozhodnutiami vydanými v ich veciach.\nZ už uvedeného potom vyplýva, že ich súvisiaca, ale nekonkrétna požiadavka na oboznámenie\ns celými spisovými materiálmi okresných prokuratúr, krajskej prokuratúry a okresného súdu bez\ntoho, aby z ich strany došlo ku konkretizácii skutkových okolností, ktoré sa mali týmto dôkazným\nnávrhom ďalej objasniť, nenapĺňa požiadavku riadneho splnenia si dôkaznej povinnosti. Zároveň je\npotrebné uviesť, že ani prípadné prihliadnutie na opomenutý dôkazný návrh sťažovateľov nemá\npotencialitu viesť k prehodnoteniu dôkaznej situácie (v ich prospech), keďže dôkazným návrhom\nz 15. februára 2020 preukazovali takú skutkovú okolnosť, ktorej neobjasnenie nebolo dôvodom ich\nmeritórneho neúspechu.\n20. Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj námietku, ktorou sťažovatelia vyčítajú najvyššiemu\nsúdu spôsob vyhodnotenia nimi uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\nzastávajúc názor, že „otázka príčinnej súvislosti je v tomto prípade relevantná pre rozhodnutie\nvo veci samej, pričom od jej vyriešenia záviselo prípadné pozitívne rozhodnutie v [ich]\nprospech...“.\n21. Najvyšší súd v reakcii na sťažovateľmi uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP poukázal na závery okresného súdu a krajského súdu, podľa ktorých v okolnostiach danej veci\nnie je daná zodpovednosť žalovanej (pre absenciu príčinnej súvislosti) za škodu, ku ktorej malo\ndôjsť nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (okresnej prokuratúry), pretože súdne\nkonanie iniciované okresnou prokuratúrou a vedené na okresnom súde a následne krajskom súde\no určenie neplatnosti prevodu majetku štátu nemalo na vlastnícke vzťahy k sporným\nnehnuteľnostiam žiaden vplyv. Navyše okresná prokuratúra žiadnym svojím postupom nedala\npokyn pre nájomcov na neplatenie nájomného. Preto akákoľvek úvaha sťažovateľov, podľa ktorej\nsúdne konanie začaté na návrh okresnej prokuratúry bolo príčinou k neplneniu si povinností\nnájomcov, nespĺňa predpoklad kauzálneho nexu. Sťažovatelia v tomto smere nepreukázali, že\nnájomcovia by si svoje povinnosti voči nim riadne plnili nebyť súdneho konania začatého na návrh\nokresnej prokuratúry. Najvyšší súd v tomto smere dospel k záveru, že o existencii príčinnej\nsúvislosti by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by zistené fakty preukazovali, že nebyť\nnesprávneho úradného postupu, teda pri riadnom behu udalostí, by ku škode sťažovateľov nedošlo.\n22. V naznačených súvislostiach ústavný súd, reflektujúc spôsob odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia v kontexte sťažnostných námietok, konštatuje, že citované závery vyplývajúce\nz napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu predstavujú dostačujúce odpovede (bez známok\ninterpretačného excesu alebo prvkov zjavnej neodôvodnenosti), a to aj na argumentáciu\nsťažovateľov o príčinnej súvislosti medzi nimi označeným nesprávnym úradným postupom\na vznikom škody, keď tento aj s poukazom na rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu ozrejmil právne úvahy, ktoré boli relevantné na ustálenie záveru o jej absencii.\nNad rámec už uvedeného je potrebné uviesť, že postup okresnej prokuratúry spočívajúci v podaní\nžaloby o určenie právnej skutočnosti vo svojich (adekvátnych/rozumných) dôsledkoch nijako\nneoslabil existenciu zmluvnej (prípadne zákonnej) povinnosti osôb užívajúcich ich nehnuteľnosť\nuhrádzať za takéto užívanie finančné plnenie, čo potvrdzujú samotní sťažovatelia svojím procesným\npostupom. Keďže neboli vylúčení z možnosti domáhať sa ochrany svojich práv proti týmto osobám\nprostredníctvom všeobecného súdu, v konečnom dôsledku to aj realizovali, potvrdzujúc podaním\n\n6\n\nžaloby, že považujú povinnosť finančného plnenia dotknutých osôb za zachovanú, a to bez ohľadu\nna postup prokuratúry.\n23. Sumarizujúc už uvedené, ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\nnemožno považovať za také, ktoré by bolo zmätočné, prípadne zjavne neprimerané (excesívne), a to\naj z pohľadu hodnotenia odôvodnenia rozsudku krajského súdu, a preto, berúc do úvahy aj\nlimitovaný ústavnosúdny prieskum (ústavný súd nie je bežnou opravnou inštanciou), nemôžu byť\noznačené námietky sťažovateľov základom toho, aby ich záležitosť bolo možné posunúť do roviny\nmeritórneho ústavnosúdneho prieskumu.\n24. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n25. Z už uvedených dôvodov ústavný súd postupom podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú,\npretože medzi namietaným porušením označených práv a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nnebola zistená kauzálna súvislosť.\n26. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom\nprerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2025\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "dovolanie", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "sudca-nestrannosť", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/105/2024", "guid": "91359d92-1a84-496b-abd7-3e193df650c9:6eb01973-935e-4add-8df4-8741748c7bfd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "91359d92-1a84-496b-abd7-3e193df650c9:6eb01973-935e-4add-8df4-8741748c7bfd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2209206667.3", "spisova_znacka": "5Cdo/105/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/105/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2209206667.3"}], "citovane_v": []}