{"guid": "ussr:94a95f89-ac25-4cf4-8176-87a22d6af157", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.38.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 38/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/2025 z 27. 2. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. februára 2025, sp. zn. III. ÚS 38/2025, ECLI:SK:USSR:2025:3.US.38.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/94a95f89-ac25-4cf4-8176-87a22d6af157", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.38.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.38.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.38.2025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 38/2025-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľky\n,\n,\nzastúpenej JUDr. Petrom Križanom, advokátom, Štefánikova trieda 2/3,\nNitra, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nč. VP/127/24K z 1. októbra 2024 takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nč. VP/127/24K z 1. októbra 2024 z r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j e p o v i n n ý nahradiť\nnavrhovateľke trovy konania 1 128,66 eur a tieto zaplatiť jej advokátovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným ústavnému súdu 3. januára 2025 domáha zrušenia\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len\n„výbor“), ktorým jej podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a čl. 9 ods. 16 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ústavný zákon“) bola uložená pokuta 2 550,61 eur za to, že porušila\npovinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, keď do 30. apríla 2024 nepodala písomné\noznámenie za predchádzajúci kalendárny rok a urobila tak až 22. júla 2024.\n\nII.\n2. Rozhodnutím ministerky spravodlivosti bola navrhovateľka od 14. októbra 2023\ndo 29. februára 2024 poverená zastupovaním funkcie riaditeľa Centra právnej pomoci (ďalej\nlen „CPP“). Keďže do konca apríla 2024 nepodala písomné oznámenie, výbor jej oznámil,\nže začína konanie podľa ústavného zákona. K tomu navrhovateľka uviedla, že sa nepovažuje\nza osobu podľa čl. 2 ústavného zákona, keďže bola poverená len zastupovaním neobsadenej funkcie\nriaditeľa CPP a podľa pracovnej zmluvy je zamestnankyňou CPP. Poukázala na čl. 2 ods. 1\ninštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 32/2005, podľa ktorého minister\nvymenúva riaditeľa na základe výsledkov výberového konania a po vymenovaní s ním uzatvára\npracovnú zmluvu. S ňou však takáto pracovná zmluva a ani dodatok k jej pracovnej zmluve nebol\nuzavretý a nepoberala plat riaditeľa CPP. V jej prípade tak nedošlo k vymenovaniu do funkcie\npodľa ústavného zákona.\n3. Napriek tomu výbor navrhovateľke pokutu uložil. K jej vyjadreniu poukázal na uznesenia\nústavného súdu (I. ÚS 383/2011, I. ÚS 589/2012, II. ÚS 125/2016), podľa ktorých sa ústavný zákon\nvzťahuje aj na osoby, ktoré boli poverené riadením štátneho podniku, keďže mali právomoc riadiť\njeho činnosť, konať v jeho mene a spravovať jeho majetok a práve tieto právomoci určujú, že ide\no verejného funkcionára podľa ústavného zákona. Podľa výboru poverenie riadením CPP má\nfakticky rovnaké účinky, keďže navrhovateľka mala rovnakú pôsobnosť ako riaditeľ CPP,\nktorý je verejným funkcionárom, hoci poverenie riadením nie je v ústavnom zákone uvedené.\nBez kontroly zastupujúcej osoby by dochádzalo k ohrozeniu ochrany verejného záujmu, keďže\nosoba poverená riadením by nepodliehala žiadnej kontrole výboru, a to aj napriek tomu,\nže rozhoduje s rovnakými právomocami ako verejný funkcionár podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc)\nústavného zákona.\n4. K tomu, že navrhovateľka za poverenie nepoberala plat, výbor odkázal na nález ústavného súdu\n(III. ÚS 114/08), podľa ktorého sa nemožno stotožniť s tým, že ak verejný funkcionár nepoberá\nza výkon verejnej funkcie finančnú odmenu, tak mu nemôže byť uložená pokuta. K tomu,\nže sa nezmenila pracovná zmluva navrhovateľky, výbor odkázal na uznesenie ústavného súdu\n(I. ÚS 383/2011) a predchádzajúcu argumentáciu o tom, že rozhodujúce sú kompetencie,\ns čím je spojená potreba chrániť verejný záujem, a nie formálny postup, akým sa osoba právomocí\nujala. Keďže navrhovateľka mala rovnaké právomoci ako štatutárny orgán – riaditeľ CPP, mala\npodať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Podľa výboru pri aplikácii ústavného zákona\nnie je namieste prísny gramatický výklad, ale treba vychádzať zo vzájomných súvislostí ustanovení\nústavného zákona (I. ÚS 473/2021, PL. ÚS 32/95 a II. ÚS 125/2016). K tvrdeniu navrhovateľky\no tom, že si nebola vedomá povinnosti podľa ústavného zákona, výbor odkázal na viaceré\nrozhodnutia ústavného súdu, podľa ktorých neznalosť zákona a dodatočné podanie oznámenia\nna uloženie pokuty a jej výšku nemá žiadny vplyv. Pri určení výšky pokuty výbor vychádzal\nz príjmu navrhovateľky v CPP za rok 2023, ktorý predstavoval 30 607,29 eur, teda mesačne\n2 550,61 eur.\nIII.\n5. Navrhovateľka poukazuje na to, že výbor proti nej začal aj iné konanie za to, že oznámenie\nnepodala do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie, a tak sa proti nej viedli na tom istom skutkovom\n\n2\n\nzáklade dve konania. V prípade prvého konania za nepodanie oznámenia do 30 dní odo dňa ujatia\nsa funkcie však výbor neprijal platné uznesenie, a preto sa konanie zastavilo. Navrhovateľka\npoukazuje na to, že na konanie výboru sa podľa čl. 11a ústavného zákona vzťahuje Správny\nporiadok, ktorý v § 3 ods. 5 ustanovuje, že správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní\no skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Namietané\nneskoršie rozhodnutie výboru je tak v rozpore s touto zásadou.\n6. V tejto súvislosti navrhovateľka zdôrazňuje, že posúdenie riaditeľa CPP ako osoby povinnej\npodľa ústavného zákona je možné len od januára 2020, kedy nadobudla účinnosť novela ústavného\nzákona. Odvtedy boli riaditeľkami CPP tri osoby a jedna osoba bola poverená výkonom funkcie.\nProti žiadnej z nich sa však neviedlo konanie podľa ústavného zákona. Navrhovateľka poukazuje\nna to, že obdobné konanie bolo vedené proti súčasnej riaditeľke CPP, no bolo zastavené.\n7. Okrem toho funkcia riaditeľa CPP nebola ani súčasťou prehľadu osôb povinných\npodľa ústavného zákona. Poukazuje na čl. 2 ods. 4 ústavného zákona a to, že funkcia riaditeľa CPP\nbola do zoznamu podľa tohto ustanovenia zaradená až na základe listu ministerstva spravodlivosti\nzo 14. mája 2024 a dovtedy nikto riaditeľa CPP nepovažoval za verejného funkcionára podľa čl. 2\npísm. zc) ústavného zákona. Okrem toho ministerstvo jej vôbec neoznámilo, že od 14. mája 2024,\nteda potom, ako skončilo jej poverenie, považuje poverenie výkonom riaditeľa CPP za výkon\nverejnej funkcie podľa ústavného zákona. Je toho názoru, že funkciu riaditeľa CPP možno\nza verejného funkcionára považovať až odo dňa oznámenia ministerstva spravodlivosti,\nkedy už svoju povinnosť podať oznámenie nemohla splniť. Preto je trestaná retroaktívne.\nNavrhovateľka takisto zastáva názor, že konanie proti nej malo byť zastavené analogicky\npodľa čl. 9 ods. 13 štvrtej vety ústavného zákona, podľa ktorého konanie sa zastaví aj vtedy,\nak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí vzdá svojej funkcie.\n8. Navrhovateľka poukazuje na to, že výbor nesprávne vychádzal z jej celkového ročného príjmu\nzamestnanca v CPP, ktorý však nie je príjmom z verejnej funkcie podľa čl. 9 ods. 10 ústavného\nzákona, keďže funkciu zastávala len od 14. októbra 2023 a za obdobie do konca roka dosiahla\nlen príjem 8 594,62 eur. Vychádza pritom z čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona,\npodľa ktorého pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára,\nktorým je podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona jedna dvanástina z jeho ročného príjmu\nza predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie, no podľa čl. 9 ods. 17 ústavného\nzákona ak mesačný plat verejného funkcionára je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda\nza predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa za mesačný plat považuje\npriemerná nominálna mesačná mzda za uplynulý kalendárny rok. Pokuta tak bola vypočítaná\nnesprávne a bez toho, aby sa mohla k spôsobu jej výpočtu vyjadriť.\n9. Výbor k návrhu uviedol, že rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne\nsprávne. K tomu, že v inom konaní proti sťažovateľke rozhodol rozdielne, uvádza, že šlo\no porušenie odlišných povinností. V inom konaní šlo o porušenie povinnosti podať oznámenie\npri ujatí sa výkonu verejnej funkcie, no v namietanom konaní šlo o porušenie podať oznámenie\nza predchádzajúci rok, v ktorom sa deklarujú možné zmeny majetkových pomerov. Výbor odkazuje\nna judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 151/2022, I. ÚS 143/2022), ktorú treba primerane použiť\nna preukázanie porušenia povinnosti navrhovateľky. K tvrdeniu, že navrhovateľka bola verejnou\nfunkcionárkou podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona až na základe listu ministerstva\n\n3\n\nspravodlivosti z mája 2024, uvádza, že navrhovateľka sa verejnou funkcionárkou stala\n14. októbra 2023. K odkazu na predchádzajúce riaditeľky CPP výbor konštatuje, že vo vzťahu\nk nim výbor nemohol začať konanie, keďže už nie sú v postavení verejných funkcionárov.\n10. Tvrdenie, že navrhovateľke nebolo oznámené, že od mája 2024 ministerstvo spravodlivosti\nzačalo považovať riaditeľa CPP za verejného funkcionára, podľa výboru nemení fakt, že právny\nrámec pre status verejnej funkcionárky bol platný už počas výkonu jej funkcie, keďže ústavný\nzákon nevyžaduje, aby bol status verejného funkcionára oznámený konkrétnej osobe. Výbor tvrdí,\nže právny základ pre povinnosti navrhovateľky existoval nezávisle od oznámenia ministerstva.\nOkrem toho navrhovateľka vykonávala verejnú funkciu do 29. februára 2024, a preto neobstojí\nargument o retroaktívnom trestaní, keďže povinnosť dodržiavať pravidlá jej nebola uložená spätne.\nVýbor uzaviera, že ujatím sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona\ntreba rozumieť deň, keď sa verejný funkcionár ujal svojej verejnej funkcie, a teda nadobudol\noprávnenia a povinnosti spojené s jej výkonom (III. ÚS 24/07).\n11. K tomu, že navrhovateľka mohla očakávať, že sa konanie voči nej zastaví, keďže voči žiadnej\npredchádzajúcej riaditeľke CPP sa neviedlo a voči riaditeľke vymenovanej po nej bolo konanie\nzastavené, výbor zdôrazňuje význam vzdania sa funkcie podľa ústavného zákona. Keďže\nnavrhovateľka sa verejnej funkcie nevzdala, musel v konaní pokračovať. K predchádzajúcim\nriaditeľkám výbor pripomenul, že voči nim nemohol začať konanie, keďže už neboli verejné\nfunkcionárky. Rovnako pripomenul predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu (III. ÚS 477/2013,\nI. ÚS 331/2021), podľa ktorej ide o zákonom predvídaný spôsob rozhodovania, keď bolo konanie\ntýkajúce sa verejného funkcionára zastavené z dôvodu, že na prijatie predloženého návrhu nebolo\ndosiahnuté zodpovedajúce kvórum hlasov podľa čl. 9 ods. 9 ústavného zákona.\n12. K tvrdeniu, že navrhovateľka nemala všetky práva tak, ako ich má riadne vymenovaný riaditeľ,\na že jej nebol priznaný plat v rozsahu riaditeľa CPP, výbor uvádza, že navrhovateľka na základe\npoverenia ministerky spravodlivosti vykonávala právomoci a povinnosti riaditeľky CPP, pričom\nrozhodujúcim kritériom, pre ktoré je riaditeľ štátneho podniku funkcionárom,\nna ktorého sa vzťahuje pôsobnosť ústavného zákona, sú jeho právomoci riadiť činnosť podniku,\nkonať v jeho mene a spravovať jeho majetok. S tým je spojená potreba chrániť verejný záujem,\na nie formálny postup, akým sa osoba týchto právomocí ujala (I. ÚS 383/2011).\nVýbor ďalej uvádza, že poverenie výkonom funkcie v prípadoch, kedy verejní funkcionári síce\nnespadajú pod výpočet verejných funkcií podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona, má fakticky rovnaké\núčinky ako identifikovateľná verejná funkcia v predmetnom článku, keďže určité osoby v zmysle\noprávnení vykonávajú rovnakú pôsobnosť ako verejní funkcionári. Bez kontroly „zastupujúcej\nosoby“ by dochádzalo k ohrozeniu ochrany verejného záujmu, keďže daná osoba by nepodliehala\nžiadnej kontrole zo strany určeného orgánu, aj napriek tomu, že rozhoduje s rovnakými\nprávomocami ako verejný funkcionár vyjadrený v čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona.\n13. Výbor napokon poukazuje na situáciu, kedy verejný funkcionár nepoberal žiaden príjem\na nesplnil si povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. K tomu pripomína nadväzujúce\nhodnotenie ústavného súdu, ktorým bolo odmietnuté, že by v takomto prípade nemohla byť uložená\npokuta podľa ústavného zákona. Hoci ústavný súd na jednej strane uznal, že ide o extenzívny\nvýklad čl. 9 ods. 16 ústavného zákona, rovnako zdôraznil, že by nebol naplnený jeho účel, pokiaľ\nby porušovanie povinností a obmedzení ustanovených verejným funkcionárom, ktorí podliehajú\n\n4\n\npod osobnú pôsobnosť tohto ústavného zákona, nebolo možné sankcionovať uložením pokuty\n(III. ÚS 114/08).\n14. Navrhovateľka k vyjadreniu výboru uviedla, že tlačivo pre podanie oznámenia funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov je totožné a použila ho v oboch konaniach,\nktoré sa s ňou viedli. Výbor dosiaľ navrhovateľke neoznámil, že by použité tlačivo nebolo správne\nalebo by bolo nesprávne vyplnené. To vyvracia tvrdenie výboru, podľa ktorého sa v prípade\nnavrhovateľky neviedli dve obdobné konania. Navrhovateľka považuje za nezrozumiteľnú\nargumentáciu, podľa ktorej výbor nemohol voči predchádzajúcim riaditeľkám CPP začať konanie,\npretože už nie sú v postavení verejných funkcionárov. Výbor vykonával svoju činnosť aj počas\nvýkonu funkcie predchádzajúcimi riaditeľkami, a preto mu nič nebránilo v tom, aby porušenie\npovinnosti z ich strany postihoval rovnako ako v jej prípade. Je toho názoru, že výbor porušil svoju\npovinnosť viesť konanie voči všetkým verejným funkcionárom, ktorí nesplnia povinnosť podať\noznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona. Navrhovateľka takisto trvá na tom, že v jej prípade šlo\no faktickú retroaktivitu.\n15. Navrhovateľka poukazuje na to, že výbor svojím vyjadrením, že poverenie má fakticky rovnaké\núčinky ako verejná funkcia v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona, uznáva existenciu identifikovateľných\na neidentifikovateľných verejných funkcionárov. Navrhovateľka však namieta, že povinnosť určiť,\nkto je verejným funkcionárom, neprisudzuje výbor sebe, ale že túto povinnosť kladie výhradne\nsamotným fyzickým osobám, nehľadiac pritom na nesplnenú povinnosť oznámenia ministerstva.\nNenaplnenie tejto schopnosti fyzickej osoby sa následne sankcionuje náhodne. Hoci o tom,\nže navrhovateľka je verejnou funkcionárkou, nevedel výbor a ani ministerstvo, navrhovateľka\nto vedieť mala, hoci táto skutočnosť priamo z ničoho nevyplýva a sám výbor ju označuje\nza neidentifikovateľnú osobu. Navrhovateľka k spôsobu vyčíslenia pokuty odmieta aj relevantnosť\nodkazu na rozhodnutie ústavného súdu, keďže v jej prípade nejde o nehonorovanú verejnú funkciu.\nRiaditeľ CPP poberá za výkon svojej funkcie plat, ktorý však navrhovateľka nepoberala a nebola\nani v zamestnaneckom pomere voči ministerstvu tak, ako je to v prípade riaditeľa CPP.\nIV.\n16. Namietané rozhodnutie výboru je v časti, v ktorej bolo vyslovené porušenie povinnosti\nnavrhovateľky podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona v súlade s ústavou a ústavným zákonom.\nTak tomu však nie je v časti, ktorá sa týka výšky navrhovateľke uloženej pokuty.\n17. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného\nzáujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov\nverejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie\na predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného\nna osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014).\nKonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním svojho\ndruhu upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku\nrozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov\nvyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona\n(III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností\n\n5\n\npreukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\nústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n18. Prvá námietka sťažovateľky smeruje k tomu, že sa proti nej viedli dve konania na rovnakom\nskutkovom základe. V prvom konaní o tom, že nepodala oznámenie do 30 dní odo dňa ujatia\nsa funkcie sa konanie vzhľadom na neprijatie platného uznesenia zastavilo, zatiaľ čo v konaní,\nktoré je predmetom návrhu, proti nej výbor prijal rozhodnutie konštatujúce porušenie jej povinností\npodľa ústavného zákona. V tomto ohľade je nutné uznať, že šlo o porušenie dvoch rôznych\npovinností, pričom jedna povinnosť súvisí s ujatím sa výkonu verejnej funkcie, zatiaľ čo druhá\npovinnosť sa týkala porušenia povinnosti podať oznámenie za určitý kalendárny rok. Odôvodnenie\nvýboru, že v prvom prípade ide o deklaráciu stavu pred nástupom do funkcie, kým v druhom\nprípade ide o deklaráciu možných zmien alebo prírastkov majetkových pomerov, možno považovať\nza prijateľné, čoho dôsledkom je aj možnosť rôznych rozhodnutí vo vzťahu k rovnakej osobe.\nÚstavný zákon je navyše koncipovaný tak, že rozdielne rozhodnutia nevylučuje aj v rovnakých\nprípadoch. Je tomu tak z dôvodu, že na prijatie rozhodnutia nepostačuje len preukázanie porušenia,\nale je nevyhnutné aj hlasovanie prítomných členov výboru podľa čl. 9 ods. 9 ústavného zákona,\npri ktorom nemožno rozdielne hlasovanie v skutkovo obdobných alebo rovnakých prípadoch\nvylúčiť.\n19. K námietkam, že sa proti žiadnej z predchádzajúcich riaditeliek CPP neviedlo konanie\npodľa ústavného zákona, je nutné v prvom rade uznať, že výbor dostatočne jasne nevysvetlil,\nz akého dôvodu nebolo iniciované rovnaké konanie voči predchádzajúcim riaditeľkám CPP.\nJednoduché odôvodnenie, že žiadna z riaditeliek už nie je v postavení verejných funkcionárov,\nnepostačuje na to, aby bolo vylúčené, že výbor si až do mája 2024 neuvedomoval, že uvedené\nosoby patrili do pôsobnosti ústavného zákona. Z vyjadrenia výboru tak nie je zrejmé, že by mal\npredchádzajúcu vedomosť o tom, že sa ústavný zákon vzťahuje na navrhovateľku, a rovnako\ntak na riaditeľky CPP, bez ohľadu na to, či išlo o riaditeľky riadne vymenované, alebo dočasne\npoverené. Výbor sa preto nedostatočne vyjadril k otázke toho, z akého dôvodu nepožadoval\noznámenie podľa ústavného zákona aj od predošlých riaditeliek. Aj keď výbor opakuje rozhodnutia\nústavného súdu, ktorými ospravedlňuje svoje nerovnaké rozhodnutia a rozdielnu prax proti\nverejným funkcionárom z dôvodu, že nebolo dosiahnuté zodpovedajúce kvórum a že ide\no ústavným zákonom predvídaný postup, je nutné zdôrazniť, že v daných prípadoch došlo aspoň\nk tomu, že voči uvedeným osobám bolo začaté konanie v súlade s ústavným zákonom. V prípade\npredchádzajúcich riaditeliek, či už riadnych, alebo poverených, nie je zrejmé, že by k takémuto\nkonaniu vôbec došlo.\n20. Aj napriek uvedeným nedostatkom výboru pri plnení si svojich povinností však aj naďalej platí,\nže neznalosť ústavného zákona neospravedlňuje. Navrhovateľka mala mať vedomosť o existencii\nustanovenia ústavného zákona. Ustanovenie čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona stanovuje\nokrem iného o štatutárnom orgáne právnickej osoby, ktorý do funkcie priamo alebo nepriamo\nnavrhuje štát. Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\nv znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov je na čele CPP a za jeho činnosť\nzodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva minister spravodlivosti, čo nastalo aj v prípade\n\n6\n\nnavrhovateľky. V zmysle poverenia ministerkou spravodlivosti z októbra 2023 mala navrhovateľka\nhoc aj dočasne, ale v plnom rozsahu povinnosti a zodpovednosť riaditeľa CPP.\n21. Navrhovateľka tak bez ohľadu na list zaslaný ministerstvom v máji 2024 bola od októbra 2023\nverejnou funkcionárkou podľa ústavného zákona a mala povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7\nods. 1 ústavného zákona. List ministerstva obsahoval oznam o verejných funkcionároch organizácií\nv pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, pričom vo vzťahu k CPP uviedol zoznam\npredchádzajúcich (riadne i dočasne poverených) riaditeliek spolu s trvaním ich funkcie,\nako aj informáciu o aktuálnej riaditeľke. Zoznam zaslaný ministerstvom však len deklaroval\nuž existujúce skutočnosti a to, že navrhovateľka sa ujala funkcie dočasne poverenej riaditeľky\nuž v októbri 2023 a vykonávala ju do februára 2024. Navrhovateľku preto ako dočasne poverenú\nzastupovaním funkcie riaditeľa CPP nemožno za verejnú funkcionárku považovať až odo dňa\noznámenia ministerstva spravodlivosti, ale už od jej poverenia na výkon funkcie. Na tom nič\nnemení ani nepochybne rozvetvujúca a právnu istotu ohrozujúca prax výboru, ktorý buď v skutkovo\nrovnakých situáciách rozhoduje rozdielne, alebo nedisponuje aktuálnymi informáciami\na zoznamom, ktorý by mu mal byť prístupný do 31. januára príslušného kalendárneho roku tak,\naby rozhodoval na základe presných údajov. Skutočnosť, že systém nastavený ústavným zákonom\nvykazuje prvky nedostatku transparentnosti, nemení nič na skutočnosti, že navrhovateľka bola\npovinná podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, že ho v stanovenej lehote nepodala\na že výbor vo vzťahu k nej oprávnene vyslovil porušenie povinnosti a uložil jej pokutu.\n22. Zároveň z § 3 ods. 1 ústavného zákona vyplýva, že na osoby bývalých riaditeliek,\nu ktorých uplynul viac než jeden rok od skončenia výkonu ich funkcie, sa už na konanie podľa čl. 7\nústavného zákona nevzťahuje. Z § 3 ods. 1 ústavného zákona je vo vzťahu k navrhovateľke zrejmé\naj to, že sa vzťahuje aj na verejných funkcionárov ešte rok po skončení vo funkcii, teda nielen počas\nvýkonu funkcie, čo vylučuje argument navrhovateľky o retroaktívnom trestaní. Samotný ústavný\nzákon tak výslovne uznáva možnosť viesť konanie pre porušenie povinností podľa čl. 7 a 8\naj po skončení výkonu ich funkcie. To, že si to navrhovateľka uvedomila až po skončení funkcie,\nna tom nič nemení. Z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona jasne plynie jej povinnosť, ktorej nepredchádza\npredchádzajúca výzva výboru alebo ministerstva.\n23. Je nepochybne nutné odkázať aj na § 3 ods. 5 Správneho poriadku, na ktorý poukazuje\nnavrhovateľka a ktorý kladie dôraz na to, aby výbor v skutkovo zhodných alebo podobných\nprípadoch rozhodoval tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely. Túto zásadu, v ktorej nachádza\nvyjadrenie zásada legitímnych očakávaní a rovnosť pred zákonom, je potrebné výboru pripomenúť\nvo všeobecnosti vo vzťahu k jeho prípadným neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní\npri skutkovo podobných alebo rovnakých veciach. Treba však uznať, že táto zásada naráža\nna už zmienené hlasovanie jednotlivých členov výboru. V prípade samotnej navrhovateľky\nsa však o toto ustanovenie nemožno oprieť z dôvodu, že pri nej výbor napráva svoje predchádzajúce\nnedostatky svojho postupu. Postup výboru, u ktorého sa javí, že nebol v súlade s ústavným\nzákonom v prípade predchádzajúcich riaditeliek, nemôže umožniť pokračovanie takéhoto postupu,\npokiaľ je v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona jasne uvedená povinnosť verejnej funkcionárky podať\npísomné oznámenie. Predchádzajúci nesprávny postup v iných prípadoch nemôže v mene\nlegitímnych očakávaní alebo rovnosti pred zákonom ospravedlniť pokračovanie v nesprávnom\npostupe voči navrhovateľke.\n\n7\n\n24. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa spôsobu výpočtu výšky pokuty sa výbor vôbec\nnevyjadril. Námietka navrhovateľky je v tomto ohľade oprávnená, keďže navrhovateľka\nvykonávala verejnú funkciu v roku 2023 od 14. októbra do 31. decembra, pričom naďalej poberala\nplat zamestnankyne CPP. Ústavný zákon v čl. 9 ods. 16 uvádza, že mesačným platom sa rozumie\njedna dvanástina z ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie.\nZ toho, že navrhovateľke bol naďalej vyplácaný plat zamestnankyne CPP, ktorou bola počas celého\nroku 2023, nemožno dospieť k záveru, že jej plat, ktorý dosiahla v roku 2023, možno považovať\nza jej ročný príjem za výkon verejnej funkcie. Je tomu tak preto, že tento plat jej bol vyplácaný\ndo 14. októbra 2023 nie za to, že bola poverenou riaditeľkou CPP. Z doteraz zisteného skutkového\nstavu nevyplýva, či vôbec a k akému zvýšeniu platobných pomerov navrhovateľky došlo\nv súvislosti s tým, že od 14. októbra 2023 bola okrem plnenia si svojich povinností zamestnanca\npoverená aj riadením CPP. Inak povedané, ročný príjem navrhovateľky ako zamestnankyne CPP\nnemožno stotožniť s ročným príjmom za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie\npodľa § 9 ods. 16 ústavného zákona.\n25. V časti určenia výšky pokuty tak rozhodnutie výboru nie je v súlade s čl. 9 ods. 16 ústavného\nzákona, čo podľa § 239 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) odôvodňuje zrušenie namietaného rozhodnutia výboru s tým, že vec\nsa mu vracia na ďalšie konanie. Výbor sa tak v ďalšom konaní bude musieť vysporiadať\ns tým, čo sa rozumie mesačným platom verejného funkcionára na účel čl. 9 ods. 16 ústavného\nzákona.\nV.\n26. Zistený nesprávny výpočet pokuty uloženej výborom navrhovateľke podľa ústavného zákona\nodôvodňuje, aby jej výbor podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde nahradil trovy konania,\nktoré jej vznikli zastúpením advokátom a ktorých výška 1 128,66 eur bola určená podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 343,25 eur a podanie návrhu\na vyjadrenia 2 x 371 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (13,73 eur a 2 x 14,84 eur).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. februára 2025\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "verejný záujem, spoločenský záujem", "pokuta", "verejná funkcia", "Centrum právnej pomoci", "pokuta", "Centrum právnej pomoci", "verejný činiteľ", "verejný záujem, spoločenský záujem"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fd5d00dc-1f0a-4175-84b0-df5c47d3770a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.151.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 151/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 151/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.151.2022.1"}, {"guid": "ussr:69a6d21a-b481-44c2-874c-0092bfe68055", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.143.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.143.2022.1"}, {"guid": "ussr:2854ac5b-4489-4aa6-b386-f126d808d67c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.473.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 473/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 473/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.473.2021.1"}, {"guid": "ussr:c532a731-1e67-459f-b022-a55e7846d0e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:8acca789-2c46-4bb4-9741-d251dc2f07ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:57b46b61-a5e1-45d9-8673-89d7e152f98c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 477/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 477/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57b46b61-a5e1-45d9-8673-89d7e152f98c"}, {"guid": "ussr:d98b0ebf-daf9-4f83-81e0-a16ffc845b27", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 589/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 589/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d98b0ebf-daf9-4f83-81e0-a16ffc845b27"}, {"guid": "ussr:753a848f-b5df-4cc6-9df5-d84ffc93da43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 383/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 383/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:753a848f-b5df-4cc6-9df5-d84ffc93da43"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:25b6f0be-088b-43de-ba10-77491286c908", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/08 z 27. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b6f0be-088b-43de-ba10-77491286c908"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}, {"guid": "ussr:ceacdb39-a985-4725-ac27-99889fecbae4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ceacdb39-a985-4725-ac27-99889fecbae4"}, {"guid": "ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/95 z 7. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44"}], "citovane_v": []}