{"guid": "ussr:ce7631fc-abd3-4aff-9dee-dc8ac2776190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.301.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 301/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/2025 z 6. 8. 2025", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. augusta 2025, sp. zn. I. ÚS 301/2025, ECLI:SK:USSR:2025:1.US.301.2025.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2025-08-06", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ce7631fc-abd3-4aff-9dee-dc8ac2776190", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.301.2025.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.301.2025.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.301.2025.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 301/2025-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej\na sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 10 ods. 3\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Lukáč & Co., s. r. o., Železničná 89/10, Považská\nBystrica, proti rozhodnutiu Obecného zastupiteľstva obce Slopná č. 16/2025 z 10. marca 2025 takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Slopná č. 16/2025 z 10. marca 2025 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Obecnému zastupiteľstvu obce Slopná na ďalšie konanie.\n2. Obecné zastupiteľstvo obce Slopná j e p o v i n n é nahradiť navrhovateľovi trovy konania\n949,17 eur a zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným ústavnému súdu 25. apríla 2025 domáha preskúmania\nrozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Slopná (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. 16/2025\nz 10. marca 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004\nZ. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“). Navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie\na vec vrátiť obecnému zastupiteľstvu na ďalšie konanie. Zároveň požaduje priznať mu náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 301/2025-23 zo 7. mája 2025 prijal v celom rozsahu na ďalšie\nkonanie návrh navrhovateľa podľa zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n3. Z napadnutého rozhodnutia pripojeného k návrhu vyplýva, že obecné zastupiteľstvo uznesením\nč. 16/2025 z 10. marca 2025 (č. k. 91/2025/AO2-5) rozhodlo tak, že v konaní začatom uznesením\nobecného zastupiteľstva č. 20/2023 z 10. marca 2023 proti navrhovateľovi – bývalému starostovi\nobce\n, navrhovateľovi ukladá v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. d) a v súlade s čl. 9 ods. 16\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. (po vrátení mu veci ústavným súdom nálezom ústavného súdu\nč. k. I. ÚS 415/2023-46 zo 7. septembra 2023, nálezom č. k. II. ÚS 174/2024-41 z 28. mája 2024\na nálezom č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025) pokutu 10 413,48 eur, ktorá má zodpovedať\nšesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ktorý bol vypočítaný ako jedna dvanástina\nz ročného príjmu navrhovateľa za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie ku dňu\nzačatia porušovania povinností a obmedzení z dôvodu, že navrhovateľ vykonával počas pôsobenia\nvo funkcii starostu obce zároveň funkciu predsedu Pozemkového spoločenstva bývalého urbariátu\nobce\n(ďalej len „pozemkové spoločenstvo“) minimálne od 20. júla 2020 do 14. mája 2021,\nkeď sa vzdal svojej funkcie predsedu pozemkového spoločenstva, pričom v danom období\nvykonával tieto funkcie súčasne „a sám proti takému konaniu nevykonal žiadny úkon v zákonom\nstanovenej lehote“, čím porušil čl. 5 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\n4. Ako je zrejmé zo samotného napadnutého rozhodnutia, predchádzali mu ďalšie tri, ktoré\nboli priebežne zrušené ústavným súdom. Dňa 13. mája 2023 bolo prijaté uznesenie č. 26/2023\n(ďalej aj „prvé rozhodnutie o pokute“), ktorým obecné zastupiteľstvo konštatovalo porušenie\npovinností vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a čl. 7 ods. 1 písm. a) a c) ústavného zákona č. 357/2004\nZ. z. navrhovateľom, a to z tých dôvodov, pre ktoré bolo konanie začaté, za čo mu bola podľa čl. 9\nods. 10 písm. b) tohto ústavného zákona uložená pokuta 5 608,35 eur. Prvé rozhodnutie o pokute\nbolo zrušené nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 415/2023-46 zo 7. septembra 2023 a predmetná\nvec bola vrátená obecnému zastupiteľstvu na ďalšie konanie.\n5. Obecné zastupiteľstvo následne v predmetnej veci rozhodlo uznesením č. 79/2023 z 8. decembra\n2023 (ďalej aj „druhé rozhodnutie o pokute“), ktorým konštatovalo porušenie povinností\nvyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. navrhovateľom, a to z dôvodov,\npre ktoré bolo konanie začaté, za čo mu bola podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) tohto ústavného zákona\nuložená pokuta 11 216,70 eur. Druhé rozhodnutie o pokute bolo zrušené nálezom ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 174/2024-41 z 28. mája 2024 a vec bola vrátená obecnému zastupiteľstvu na ďalšie\nkonanie.\n6. V nadväznosti na to obecné zastupiteľstvo rozhodlo v predmetnej sťažovateľovej veci uznesením\nč. 36/2024 z 26. augusta 2024 (ďalej aj „tretie rozhodnutie o pokute“), ktorým konštatovalo\nporušenie povinností vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\nnavrhovateľom, a to z dôvodov, pre ktoré bolo konanie začaté, za čo mu bola podľa čl. 9 ods. 10\npísm. d) a čl. 9 ods. 16 tohto ústavného zákona uložená pokuta 10 110,18 eur. Tretie rozhodnutie\no pokute bolo zrušené nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025 a vec\nbola vrátená obecnému zastupiteľstvu na ďalšie konanie.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n7. Podstatou navrhovateľovho návrhu je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade\ns príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, postup obecného zastupiteľstva\npredchádzajúci jeho vydaniu bol nezákonný, na jeho vydanie neboli splnené zákonné dôvody,\nnapadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci\na nesprávneho právneho posúdenia, a zároveň neobsahuje obligatórne náležitosti rozhodnutia\nako individuálneho správneho aktu, čím sa stáva nepreskúmateľné. Navrhovateľ je toho názoru,\nže vydaním napadnutého rozhodnutia boli porušené jeho základné práva a slobody. Uvedené\ntvrdenia následne v konkrétnosti rozvíja v jednotlivých nasledujúcich argumentačných okruhoch:\na) obecnému zastupiteľstvu zanikla ústavnoprávna možnosť uložiť navrhovateľovi pokutu za jeho\nprípadné porušenie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., keďže vo veci existujú ústavnoprávne\ndôvody na premlčanie/preklúziu takej možnosti;\nb) nedošlo k porušeniu povinností v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., v súvislosti\ns čím navrhovateľ namieta výkon podnikateľskej činnosti pozemkového spoločenstva;\nc) uložená výška pokuty je nepreskúmateľná (nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu\nk výške ročného príjmu navrhovateľa za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie\na nesprávne uložená výška pokuty);\nd) napadnuté rozhodnutie je vo viacerých častiach nepreskúmateľné. Nenachádza sa v ňom\ninformácia, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami sa obecné\nzastupiteľstvo spravovalo pri hodnotení dôkazov a aké konkrétne dôkazy boli vykonané\nani ako sa vysporiadalo s ťažiskovými námietkami navrhovateľa. Obecné zastupiteľstvo\nnevyhodnotilo písomné vyjadrenia navrhovateľa a jeho rozhodujúcu argumentáciu, ale ani otázku\nzačatia a duplicitného konania v predmetnej veci, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;\ne) navrhovateľovi bola odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom týkajúcim sa napadnutého\nrozhodnutia (nebol informovaný o tom, že jeho vec bude prejednávaná na zasadnutí obecného\nzastupiteľstva 10. marca 2025);\nf) došlo k nezákonnému postupu obecného zastupiteľstva v súvislosti so začatím predmetného\nkonania.\nIII.\nVyjadrenie obecného zastupiteľstva a replika navrhovateľa\nIII.1. Vyjadrenie obecného zastupiteľstva:\n8. Obecné zastupiteľstvo sa vyjadrilo k jednotlivým námietkam navrhovateľa podaním č. DrS/1025/25 doručeným ústavnému súdu 21. mája 2025 prostredníctvom starostkou obce splnomocneného\nprávneho zástupcu. Navrhuje, aby ústavný súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako súladné\ns ústavou a príslušnými právnymi predpismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov.\n\n3\n\n9. V prvom rade poukázalo na fakt, že navrhovateľ sa v návrhu sám priznal k porušeniu ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z., čím jeho podaniu chýba esenciálna náležitosť podania spočívajúca\nv tvrdení, že sa nedopustil konania, za ktoré mu bola uložená sankcia.\n10. Obecné zastupiteľstvo sa nestotožňuje s navrhovateľovým tvrdením, že za verejného\nfunkcionára ho nemožno považovať po 13. decembri 2023, keďže predmetné konanie sa začalo ešte\n10. marca 2023 na základe uznesenia č. 20/2023, teda bez akýchkoľvek pochybností v predmetnej\nnavrhovateľom uvádzanej lehote. Ak by mala byť táto argumentácia relevantná, reflektoval\nby na ňu pri obdobnej argumentácii ústavný súd už v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 582/2024,\nčo sa nestalo. Nestotožňuje sa ani s navrhovateľovým tvrdením o premlčaní, resp. preklúzii práva\nna uloženie pokuty, keďže ústavný zákon nespája možnosť premlčania s dobou konania,\nak už toto bolo začaté, ako je tomu v pertraktovanej veci.\n11. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že predmetné konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom\nobecné zastupiteľstvo malo o údajnom porušení vedomosť od 4. júna 2021, obecné zastupiteľstvo\nzdôrazňuje, že navrhovateľ opomenul fakt, že konanie začalo 10. marca 2023, a teda v zákonnej\nlehote, čo potvrdil aj ústavný súd. Obecné zastupiteľstvo pritom v každom štádiu konania konalo\nplynulo a bez zbytočných prieťahov. Dĺžka konania sama osebe aj tak nemôže byť dôvodom\nnavrhovateľovej právnej neistoty, keďže sám v návrhu na začatie konania, resp. aj vo svojich\npredchádzajúcich návrhoch priznal porušenie povinnosti podľa ústavného zákona.\nK ďalšej argumentácii o dĺžke konania uvádza, že ide o štvrté rozhodnutie v tej istej veci, pričom\nposledné rozhodnutie bolo ústavným súdom zrušené z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky pokuty,\npričom iné pochybenia neboli zistené (sp. zn. II. ÚS 582/2024).\n12. Vo vzťahu k plynutiu premlčacích lehôt obecné zastupiteľstvo reaguje, že konanie začalo\nv rámci jedného roka, v rámci ktorého sa navrhovateľ považoval za verejného funkcionára.\nĎalej nemohla premlčacia doba plynúť, keďže sa vo veci konalo. V prípade, ak by mal ústavný súd\nprávny názor, že by malo byť predmetné konanie zastavené, tento by už vyslovil.\n13. K navrhovateľovmu tvrdeniu, že pozemkové spoločenstvo nespĺňa definíciu podnikateľskej\nčinnosti podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, obecné zastupiteľstvo odkázalo na skoršie rozhodnutia\nústavného súdu (bližšie nevymedzené) v predmetnej veci, v ktorých mala byť predmetná otázka\naj s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení\nneskorších predpisov už vyriešená.\n14. K navrhovateľovej argumentácii týkajúcej sa výšky mu uloženej pokuty obecné zastupiteľstvo\npoukázalo na bod 23 napadnutého rozhodnutia, z ktorého je podľa jeho názoru zrejmý existujúci\nskutkový stav, špecifikácia každého použitého dôkazu, presne stanovený výpočet výšky pokuty, ako\naj jeho právne názory s tým súvisiace. Uvádza, že pritom vychádzal z právnych názorov ústavného\nsúdu vyslovených v skorších konaniach pred ústavným súdom v danej veci vedených pod sp. zn.\nII. ÚS 174/2024 a II. ÚS 582/2024, a teda z ročného príjmu navrhovateľa za rok 2019, ktorý\npredstavoval celkový úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti\nvo výške 20 826,97 eur. Takto určený príjem vyplýval z ročného zúčtovania preddavkov na daň\nz príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2019, ktoré do konania sp. zn.\nII. ÚS 582/2024 doložil sám navrhovateľ, a teda sa k nemu mal aj možnosť vyjadriť. Navrhovateľ\nsa uvádzaním protichodných tvrdení snaží vyhnúť uloženiu sankcie.\n\n4\n\n15. Obecné zastupiteľstvo odmietlo navrhovateľov argument o nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia. Jeho postup a odôvodnenie rozhodnutia označuje za súladné zo všetkými vo veci\nuž vydanými nálezmi ústavného súdu. Obsahuje vykonané dôkazy, ku každému z nich zároveň\nuviedol svoje úvahy, skutkové zistenia a všetky prijaté závery. Konkrétne odkazuje na bod 7 a 19\nnapadnutého rozhodnutia, v rámci ktorých opisuje nielen obsah vyjadrenia navrhovateľa z 9. marca\n2023, ale aj skutkové a právne závery, ktoré z neho vyplývajú. Zároveň tie, ktoré viedli\nk jeho rezultátu, že predmetné konanie nie je duplicitným (bod 19).\n16. K odňatiu možnosti vyjadriť sa k podkladom týkajúcim sa napadnutého rozhodnutia obecné\nzastupiteľstvo zastáva názor, že obsahom spisového materiálu neboli iné podklady ako tie, ktoré\nuž boli jeho súčasťou aj v konaniach, v ktorých sa rozhodovalo uznesením č. 26/2023, č. 79/2023\nči č. 36/2024 (vrátane navrhovateľom v poslednom konaní predloženého dôkazu, t. j. ročného\nzúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie\n2019). Existujúce listinné podklady teda boli poňaté aj do napadnutého rozhodnutia, pričom\npotreba, aby sa k nim navrhovateľ opätovne vyjadril, nevyplynula ani z dvoch naposledy\nzrušujúcich nálezov ústavného súdu vydaných v danej veci. V prípade, ak navrhovateľ mal záujem\nsa k podkladom vyjadriť, bol mu doručený zrušujúci nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 582/2024-40\nz 29. januára 2025, a teda mal vedomosť o tom, že konanie proti nemu bude pokračovať.\n17. Obecné zastupiteľstvo rozporuje tvrdenie, že navrhovateľ nemal vedomosť o termíne,\nkedy sa bude jeho vec opätovne prejednávať, keďže pozvánka s príslušným programom bola\nzverejnená na webovej stránke obci\n(bod 18 programu), navrhovateľ je od 2023\nodberateľom aktuálnych informácií z nej a zároveň bol na tomto zasadnutí aj osobne prítomný\na dokonca sa v jeho priebehu aj vyjadroval.\n18. Pokiaľ ide o opakované tvrdenie, že k začatiu konania došlo už v roku 2021, toto nie je\npravdivé. Obecné zastupiteľstvo akcentuje čl. 9 ods. 2 ústavného zákona «“Orgán, ktorý\nuskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie...», a teda je zrejmé, že konanie začína\naž ho začne samotný príslušný orgán. Vyjadrenie k predmetnej námietke je obsahom bodu 19\nnapadnutého rozhodnutia. K namietaniu zmeškanej lehoty 180 dní na rozhodnutie obec uvádza,\nže aj jej nedodržanie nemôže mať vplyv na priebeh konania, keďže ide výlučne o procesnú lehotu.\n19. Obecné zastupiteľstvo predložilo ústavnému súdu na vec sa vzťahujúci spisový materiál.\nIII.2. Replika navrhovateľa:\n20. Navrhovateľ v replike doručenej ústavnému súdu 19. júna 2025 reagoval na vyjadrenie\nobecného zastupiteľstva. Stotožnil sa s ním v časti tvrdenia o tom, že bol skutočne účastný\nna zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom 10. marca 2025, čo však podľa neho nič nemení\nna porušení jeho práva vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia a porušení práva\nna spravodlivý proces. Uvádza, že jeho účasť na zasadnutí neodporuje tvrdeniu, že nebol\ninformovaný o možnom prejednávaní jeho veci („tesne“ pred jeho konaním sa dozvedel,\nže jeho vec bude prejednávaná). V dôsledku uvedeného sa nemal možnosť dôkladne pripraviť\nza zasadnutie obecného zastupiteľstva a prezentovať právny postoj k veci. Hoci sa k nej napokon\nvyjadril, v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 10. marca 2025 nie je zmienka\nani len o „najpodstatnejších“ bodoch jeho vyjadrenia. V ostatnom zotrval na svojej argumentácii\nprezentovanej v podanom návrhu.\n\n5\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n21. Podstata návrhu spočíva v tvrdení navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné;\nneporušil povinnosť podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.; nemal možnosť vyjadriť\nsa k dokumentom tvoriacim podklad na vydanie tohto rozhodnutia; došlo k premlčaniu, resp.\npreklúzii možnosti obecného zastupiteľstva uložiť mu pokutu; došlo k nezákonnému postupu\nobecného zastupiteľstva v súvislosti so začatím predmetného konania a v neposlednom rade\nnavrhovateľ atakuje preskúmateľnosť a správnosť uloženej výšky pokuty.\n22. V súvislosti s konaniami vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu ústavný súd\nstabilne judikuje, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus\nochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu\nosobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom\nsvojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia\ns ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (m. m. IV. ÚS 177/07,\nIII. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014).\n23. Ústavný súd uvádza, že konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán\nv konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nverejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8\nústavného zákona (m. m. III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť\nbez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť\nalebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n24. Ústavný súd podľa § 234 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúma, či rozhodnutie orgánu\nverejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „príslušný orgán verejnej moci“) je v súlade s ústavou\na príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov.\n25. Podľa § 234 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd prihliadne iba na tie pochybenia\npríslušného orgánu verejnej moci, ktoré znamenali porušenie navrhovateľových základných práv\na slobôd.\n26. S cieľom posúdenia navrhovateľovej argumentácie sa ústavný súd oboznámil s obsahom\nnapadnutého rozhodnutia a spisového materiálu v predmetnej veci, prihliadajúc pritom\nna argumenty navrhovateľa predložené v preskúmavanom konaní.\n27. Ústavný súd úvodom konštatuje, že navrhovateľ od počiatku preskúmavanej veci\nnespochybňoval skutočnosť, že z jeho strany došlo k porušeniu obmedzenia vyplývajúceho z čl. 5\nods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a zároveň aj k nesplneniu povinnosti podľa čl. 7 ods. 1\npísm. a) a c) tohto ústavného zákona, a to tým, že počas svojho pôsobenia vo funkcii starostu\nvykonával (minimálne od 20. júla 2020 do 14. mája 2021) zároveň funkciu predsedu pozemkového\nspoločenstva, a súčasne túto skutočnosť neoznámil. Od začiatku predmetného konania priznával\nporušenie povinnosti stanovenej ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z., ktorá mu bola kladená\n6\n\nza vinu, pričom touto skutočnosťou sa ústavný súd niekoľkokrát zaoberal a považoval\nju za nespornú (bod 35 nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 415/2023-46 zo 7. septembra 2023,\nbod 22 nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 174/2024-41 z 28. mája 2024, bod 30 nálezu ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025).\n28. Navrhovateľ v aktuálnom návrhu rozporuje (pričom tvrdí, že predmetnú námietku uplatňoval\npred ústavným súdom už v naposledy prebiehajúcom konaní), že pozemkové spoločenstvo\nvykonávalo podnikateľskú činnosť (čl. 5 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.), pričom tvrdí,\nže na tento jeho argument nenachádza odpoveď v namietanom rozhodnutí. Ústavný súd\nkonštatuje, že z predloženého spisového materiálu, resp. z vyjadrenia navrhovateľa z 9. marca\n2021 nevyplýva, že by navrhovateľ takto koncipovanú výhradu uplatnil v pôvodnom konaní\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, hoci mu mohla (mala) byť\nznáma od začiatku tohto konania. Práve naopak, z podkladov pripojených k návrhu je zrejmé\njeho opozitné tvrdenie spočívajúce v konštatovaní výkonu podnikateľskej činnosti\npozemkového spoločenstva. Podľa názoru ústavného súdu právny rámec prieskumného\nkonania podľa čl. 10 ods. 3 poslednej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. (rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky je konečné), ako aj zákona o ústavnom súde (ústavný súd\nmôže rozhodnutie orgánu iba potvrdiť alebo zrušiť) neumožňuje v tomto konaní úspešne\nuplatniť námietku, ktorá nebola uplatnená v pôvodnom konaní. Výnimku predstavujú napríklad\nnámietky rozporujúce výšku uloženej pokuty či iné podstatné okolnosti, ktoré vyplynú\naž zo samotného rozhodnutia obce (obecného zastupiteľstva) a dotknutému verejnému\nfunkcionárovi predtým neboli známe (m. m. I. ÚS 91/07, I. ÚS 624/2012, III. ÚS 436/2014,\nI. ÚS 421/2014, I. ÚS 369/2021, ale aj OROSZ, L., SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej\nrepubliky. Komentár. Zväzok III. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2023, s. 321 a 322.).\nV okolnostiach aktuálne pertraktovanej námietky teda nešlo o riadne uplatnenú argumentáciu,\nako ani o menované výnimky, v nadväznosti na čo ju možno považovať za neopodstatnenú.\nZároveň, ako už bolo uvedené, ústavný súd sa otázkou porušenia povinnosti navrhovateľom\nviacnásobne zaoberal (pozri bod 27 tohto nálezu).\n29. Ústavný súd považuje v úvode za vhodné zosumarizovať doterajší priebeh konania a výsledky\nz neho vyplývajúce. Nálezom č. k. I. ÚS 415/2023-46 zo 7. septembra 2023 zrušil prvé rozhodnutie\norgánu verejnej moci vo veci navrhovateľa z dôvodu porušenia jeho základného práva\nna spravodlivé súdne konanie pre viaceré procesné pochybenia. Nálezom č. k. II. ÚS 174/2024-41\nz 28. mája 2024 následne zrušil druhé rozhodnutie orgánu verejnej moci vo veci navrhovateľa\nz dôvodu, že nebolo v súlade s ústavným zákonom v časti týkajúcej sa určenia výšky pokuty,\nv ktorej bolo zároveň nepreskúmateľné a vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu.\nAktuálne posledným nálezom č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025 opätovne zrušil\nrozhodnutie orgánu verejnej moci vo veci navrhovateľa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti\na nedostatočne zisteného skutkového stavu v časti stanovenia výšky pokuty, keďže z jeho\nodôvodnenia jasne a zrozumiteľne nevyplývalo, z ktorých konkrétnych dôkazov (podkladov)\nsa vychádzalo pri jej určovaní. Zároveň stanovil, že úlohou obecného zastupiteľstva po vrátení\njej veci na ďalšie konanie bude predovšetkým zistiť skutkový stav v ním rozhodovanej veci a riadne\na úplne odôvodniť uloženie pokuty navrhovateľovi (bod 49, 50 a 52 nálezu ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025.\n\n7\n\na) K právu navrhovateľa vyjadriť sa k dotknutej veci:\n30. Navrhovateľ namieta, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom týkajúcim\nsa napadnutého rozhodnutia (nebol informovaný o tom, že jeho vec bude prejednávaná na zasadnutí\nobecného zastupiteľstva 10. marca 2025). Predmetné porušenie má byť o to závažnejšie, že obecné\nzastupiteľstvo vo veci zabezpečilo nový dôkaz, a to „prinajmenšom dňa 20.02.2025 elektronickú\nformu ročného zúčtovania Navrhovateľa“, o ktorom nebol upovedomený.\n31. V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že tento druh námietky navrhovateľ uplatnil\nv modifikovanej verzii už viacnásobne, pričom jej podstata spočívajúca v neoznámení mu termínu\nkonania sa zasadnutia obecného zastupiteľstva je rovnaká, ako tomu bolo v predchádzajúcom\nkonaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 174/2024 a sp. zn. II. ÚS 582/2024. Ústavný\nsúd k nej uvádza, že navrhovateľ mal po doručení mu nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 582/202440 z 29. januára 2025 vedomosť, že konanie proti nemu bude pokračovať, a rovnako mal vedomosť\naj o tom, kedy a kde sa bude prejednávať táto konkrétna vec na zasadnutí obecného zastupiteľstva,\nna ktoré bola pozvánka aj s príslušným programom zverejnená na webovej stránke obce\n,\npričom samotný navrhovateľ je odberateľom noviniek z webovej stránky obce\n, a teda musel\nmať a mal vedomosť o konaní obecného zastupiteľstva 10. marca 2025 a o programe tohto\nzasadnutia. Ako vyplýva z vyjadrenia obecného zastupiteľstva, ako aj zo zápisnice z 1. zasadnutia\nobecného zastupiteľstva konaného 10. marca 2025 v obecnom dome\ndatovanej k 19. marcu\n2025, navrhovateľ sa priamo zúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorom došlo\nk schváleniu napadnutého rozhodnutia a k predmetnému konaniu o porušení povinnosti podľa\nústavného zákona č. 375/2004 Z. z. sa aj vyjadroval. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že osobitne\nsa diskutovalo aj o výške a výpočte uloženej pokuty (pozri časti „20. Diskusia“ zápisnice obecného\nzastupiteľstva z 10. marca 2025). Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval námietky\nnavrhovateľa týkajúce sa neoznámenia mu termínu konania obecného zastupiteľstva v spojení\ns následnou nemožnosťou vyjadriť sa za opodstatnené.\n32. Pokiaľ navrhovateľ atakuje tzv. nový dôkaz vo veci, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť,\nje mu určite zrejmé (a vyplýva to aj z nálezu č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025, bod 47),\nže tento dôkaz predložil do naposledy prebiehajúceho konania pred ústavným súdom on sám,\na teda nie je možné stotožniť sa a ďalej polemizovať s jeho argumentáciou o nevedomosti\no tomto „novom“ dôkaze či nemožnosti oboznámenia sa s ním, a to ani v rámci ústavným súdom\npreferovanej materiálnej ochrany práv navrhovateľa.\n33. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie obecného zastupiteľstva (v replike) priznal,\nže sa zasadnutia obecného zastupiteľstva 10. marca 2025 zúčastnil a k veci sa aj vyjadril,\navšak dodatočne namieta, že jeho tvrdenia nie sú v dotknutej zápisnici ani „marginálnym\nspôsobom“ zachytené a obecné zastupiteľstvo sa s nimi v napadnutom rozhodnutí nevysporiadalo.\nPredmetné tvrdenie navrhovateľa je pravdivé v tom smere, že z dotknutej zápisnice nevyplývajú\nním (konkrétne) namietané skutočnosti, avšak zároveň je faktom aj to, že v replike neuvádza,\no aké konkrétne námietky malo ísť a nevysporiadaním s ktorými mu bola spôsobená ujma\nv namietaných právach. Keďže sa tak nestalo, vzhľadom na v tejto časti dosiaľ uvedené skutočnosti,\nako aj to, že danú námietku mohol a mal uplatniť už v samotnom podanom návrhu, v ktorom\n(bez ďalšieho) tvrdil iba to, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa a nemal „vedomosť o tom, že jeho\n\n8\n\nčas (možnosť) na uplatnenie námietok, argumentácie a dôkazov pred vydaním rozhodnutia sa stane\nvyčerpaným (uplynie).“, ústavný súd tieto námietky navrhovateľa považoval za právne irelevantné.\n34. Ústavný súd ale zdôrazňuje, že pokiaľ navrhovateľ uplatní v konaní pred obecným\nzastupiteľstvom osobitné námietky k veci, je zo strany obecného zastupiteľstva potrebné uvážiť\nich relevanciu a vysporiadať sa s nimi (samozrejme pri zachovaní záverov judikatúry ústavného\nsúdu o tom, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že orgán verejnej moci musí\ndať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania) tak, aby boli jednak tieto námietky\na následne rozhodnutie vo veci riadne preskúmateľné.\nb) K postupu obecného zastupiteľstva v súvislosti so začatím dotknutého konania:\n35. Navrhovateľ tvrdí, že predmetné konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov bolo začaté ešte v roku 2021, keď bol komisiou na ochranu\nverejného záujmu oboznámený s tzv. Správou o skutočnostiach predložených starostom obce\na zároveň bola predložená obecnému zastupiteľstvu (4. júna 2021), čo možno považovať\nza podnet na začatie konania. S ohľadom na princíp ne bis in idem nebolo podľa neho právne\nmožné opätovne začať konanie na podklade totožného skutkového stavu. Argumentuje, že konanie\nbolo ex lege zastavené z dôvodov podľa čl. 9 ods. 13 ústavného zákona, keďže nebolo ukončené\nv lehote 180 dní od jeho začatia.\n36. Ústavný súd sa nestotožňuje s navrhovateľovou argumentáciou. Z nálezu č. k. II. ÚS 174/202441 z 28. mája 2024 vyplýva, že bod 16 programu týkajúci sa verejného funkcionára bol vyradený\nz návrhu programu obecného zastupiteľstva zvolaného na 4. jún 2021, a teda sa do schváleného\nprogramu nedostal a ani sa o ňom nerokovalo. Nemožno teda konštatovať, že konanie\nproti verejnému funkcionárovi začalo na podnet v roku 2021. Z napadnutého rozhodnutia\nje rovnako zrejmý totožný záver (jeho bod 19, pozn.). Obecné zastupiteľstvo v ňom poukázalo\naj na konštatovanie samotného navrhovateľa vo vyjadrení z 9. marca 2023, v ktorom uviedol:\n«„Konanie orgán OZ ani nezačal“, resp. „Orgán OZ nekonal, hoci mal možnosť dňa\n04.06.2021...“».\n37. Pokiaľ ústavný súd v druhom (jeho bod 27) a treťom (jeho bod 39) zrušujúcom náleze vyslovil,\nže „správu pomocného orgánu obecného zastupiteľstva (komisie na ochranu verejného záujmu)\nnemožno považovať za prvý úkon vykonaný voči navrhovateľovi, a preto táto skutočnosť svojimi\núčinkami nemohla vyvolať začiatok konania vo veci navrhovateľa.“, navrhovateľ namieta,\nže predmetnú správu nikdy nepovažoval za prvý úkon obecného zastupiteľstva, ale za podnet\npreukázateľne doručený obecnému zastupiteľstvu, ktorý vyvolal začatie konania podľa čl. 9 ods. 3\nústavného zákona, čo má za následok, že v roku 2023 nemohlo na podklade uznesenia obecného\nzastupiteľstva č. 20/2023 z 10. marca 2023 opätovne začať to isté konanie. Je toho názoru,\nže ústavný súd nesprávne právne vyhodnotil moment začatia predmetného konania. Uviedol,\nže predmetný charakter námietok uplatňuje od prvého rozhodnutia obecného zastupiteľstva vo veci,\navšak obec sa s nimi riadnym spôsobom nevysporiadala.\n38. K problematike začatia dotknutého konania sa ústavný súd (ako je zrejmé aj z predchádzajúceho\nbodu tohto nálezu) vyjadroval niekoľkokrát so záverom, že vo veci nedošlo k opakovanému začatiu\ntoho istého konania. Predmetný rezultát je aj obsahom bodu 36 tohto nálezu. Ústavný súd\ntiež už explicitne vyslovil, že konanie proti navrhovateľovi začalo v zmysle ústavného zákona\n9\n\nč. 357/2004 Z. z. doručením uznesenia obecného zastupiteľstva č. 20/2023 z 10. marca 2023\n(bod 34 nálezu č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025). Ústavný súd nemá aktuálne\n(pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach) dôvod odkloniť sa od záverov vyslovených\nvo svojich dvoch skorších nálezoch vydaných v predmetnej právnej veci, ktoré navrhovateľ\nargumentačne atakuje. Ak navrhovateľ polemizuje so závermi ústavného súdu, ústavný súd dodáva,\nže nedisponuje\nprávomocou preskúmať svoje vlastné právoplatné rozhodnutia, resp.\nim predchádzajúce postupy.\n39. Ak ide o argument uplynutia poriadkovej lehoty 180 dní pre vydanie rozhodnutia ustanovenej\nv čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., v tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva,\nže nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty nemôže byť samo osebe dôvodom na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia a s prekročením tejto lehoty nie sú spojené žiadne právne následky.\nÚstavný súd preto nepovažoval túto námietku navrhovateľa za právne relevantnú.\nc) K nemožnosti uloženia pokuty z dôvodu premlčania/preklúzie:\n40. V nadväznosti na prechádzajúcu argumentačnú časť navrhovateľ namieta, že v jeho veci sú\ndané ústavnoprávne dôvody na premlčanie/preklúziu možnosti obecného zastupiteľstva uložiť\nmu pokutu z dôvodu, že na účel ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa za verejného funkcionára\npovažoval do 13. decembra 2023, pričom pokuta mu bola uložená napadnutým rozhodnutím\n10. marca 2025; teda po tom, čo mu zanikol status verejného funkcionára. Odkazuje\nna zjednocujúce rozhodnutie sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. novembra 2022, v zmysle ktorého\n„je potrebné vždy vychádzať z časových okolností konkrétneho prípadu, pričom pri skúmaní\nčasových súvislostí prípadu bude tiež potrebné prihliadnuť na princípy správneho trestania“. Tvrdí,\nže obecné zastupiteľstvo sa najneskôr 4. júna 2021 oboznámilo s prípadným porušením ústavného\nzákona, pričom do spísania navrhovateľovho návrhu nebolo dotknuté konanie ukončené\nprávoplatným rozhodnutím. Vydanie už štvrtého rozhodnutia o uložení mu pokuty považuje\nza zásah do jeho právnej istoty. Obecné zastupiteľstvo sa s touto skutočnosťou nevysporiadalo,\nčo samo osebe zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti.\n41. Ústavný súd akcentuje, že pre ukladanie sankcií podľa ústavného zákona absentuje stanovenie\npremlčacej doby, tak ako to je u iných verejnoprávnych deliktov (pozri prvú vetu § 20 ods. 1\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\nalebo § 87 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).\n42. Ako už bolo konštatované, samotné konanie začalo proti navrhovateľovi doručením uznesenia\nobecného zastupiteľstva č. 20/2023 z 10. marca 2023. Následne obecné zastupiteľstvo uznesením\nč. 26/2023 z 13. mája 2023 rozhodlo o uložení pokuty navrhovateľovi, pričom ústavný súd\ntoto rozhodnutie nálezom č. k. I. ÚS 415/2023-46 zo 7. septembra 2023 zrušil. Opätovné\nrozhodnutia o uložení pokút navrhovateľovi uznesením č. 79/2023 z 8. decembra 2023 a uznesením\nč. 36/2024 z 26. augusta 2024 boli rovnako zrušené, a to nálezom ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 174/2024-41 z 28. mája 2024 a nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 582/2024-40\nz 29. januára 2025 a vec bola vrátená obecnému zastupiteľstvu na ďalšie konanie, ktoré vo veci\nvydalo aktuálne napadnuté rozhodnutie.\n43. Ústavný súd sumarizuje, že z návrhu a jeho príloh vyplýva, že k porušeniu povinnosti verejného\nfunkcionára došlo v roku 2020 (2021). Jeho funkčné obdobie starostu obce uplynulo 13. decembra\n\n10\n\n2022, pričom konanie vo veci porušenia jeho povinností podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\nzačalo v marci 2023. Pokuta mu bola naposledy uložená v marci 2025.\n44. Ústavný súd sa v okolnostiach dotknutej veci vyjadroval už aj k otázke premlčania/preklúzie\nmožnosti uloženia pokuty navrhovateľovi, v zmysle ktorých a pri zohľadnení okolností aktuálne\npreskúmavanej veci platí, že nie je relevantné, že napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva\nbolo vydané po uplynutí jedného roka od odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie,\nkeďže právomoc na uloženie pokuty bola uplatnená už začatím konania vo veci navrhovateľa\na zrušenie troch predchádzajúcich rozhodnutí v tejto veci nemá vplyv na jeho premlčanie/preklúziu.\n45. Keďže navrhovateľ v súvislosti s námietkou premlčania zároveň odkazuje na časť záverov\nzjednocujúceho stanoviska ústavného súdu t. j. uznesenie sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. novembra\n2022, ústavný súd považuje za dôležité citovať celý jeho výrok: „Článok 3 ods. 1 vetu druhú\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov je potrebné chápať ako časovú úpravu deliktuálnej\nspôsobilosti dotknutej osoby, teda jej zodpovednosti za porušenie povinností alebo obmedzení\nvyplývajúcich z ústavného zákona, ktorého následkom je uloženie sankcie. Označené ustanovenie\nvšak nevymedzuje lehotu na začatie ani na skončenie konania o uložení sankcie.“. Plénum\nústavného súdu sa v ňom stotožnilo s právnym názorom vysloveným v uznesení č. k.\nIII. ÚS 153/2022-18 z 10. marca 2022, v zmysle ktorého pri absentujúcej úprave časového\nohraničenia pre uplatnenie kontrolnej kompetencie orgánu verejnej moci je pri riešení kolízie medzi\nzmyslom ústavného zákona, ktorým je preverenie dodržiavania povinností a obmedzení pri výkone\nverejnej funkcie, a princípom právnej istoty potrebné vždy vychádzať z časových okolností\nkonkrétneho prípadu, pretože takto zostáva v čo najširšej miere zachovaná každá z dotknutých\nústavných hodnôt. Pri skúmaní časových súvislostí prípadu je tiež potrebné prihliadnuť na princípy\nsprávneho trestania.\n46. Keďže navrhovateľ sa dožaduje zohľadnenia časových okolností konkrétneho prípadu, pričom\nv tejto súvislosti odkazuje na zjednocujúce stanovisko týkajúce sa čl. 3 ods. 1 druhej vety, ktorá\npojednáva o porušení inej povinnosti ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., aká je mu kladená\nza vinu, ústavný súd sa zaoberal tým, či rovnaký záver (o potrebe zohľadnenia časových okolností\ntoho-ktorého prípadu) možno vzťahovať aj na preskúmavanú vec (sankcionovanie porušenia\npovinnosti podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.). Aj s poukazom na svoju skoršiu\nrozhodovaciu činnosť (m. m. III. ÚS 141/2010) je toho názoru, že časové (prípadne aj iné)\nokolnosti je potrebné zohľadniť, avšak v okolnostiach preskúmavanej veci nie sú prekážkou\nsankcionovania navrhovateľa.\n47. Ústavný súd uzatvára, že ani pri zohľadnení osobitných časových aspektov prípadu\nnavrhovateľa (pozri bod 42 až 44 tohto nálezu) či princípu vzťahujúceho sa na správne trestanie,\npod ktoré je možné subsumovať aj rýchlosť konania (navrhovateľ musel rátať s predĺžením\nkonania, keďže využil viacnásobne svoje právo podať návrh podľa ústavného zákona č. 357/2004\nZ. z. ústavnému súdu, pozn.), tieto nesignalizujú porušenie princípu právnej istoty, ktorý\nby odôvodňoval prijatie záveru ústavného súdu o rozpore napadnutého uznesenia s ústavou,\nresp. ústavným zákonom.\n48. Z predložených podkladov zároveň nevyplýva, že by navrhovateľ v priebehu konania\npred obecným zastupiteľstvom rozporoval porušenie dotknutej povinnosti (čl. 5 ods. 3 ústavného\n11\n\nzákona č. 357/2004 Z. z.), pričom posledné dve rozhodnutia obecného zastupiteľstva boli zo strany\nústavného súdu zrušené „len“ z dôvodu nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočne zisteného stavu\ntýkajúceho sa ukladanej pokuty, resp. výšky pokuty.\n49. Vzhľadom na všetky dosiaľ popísané skutočnosti ústavný súd aktuálne nedospel\nani pri zohľadnení časových súvislostí preskúmavanej veci k záveru o možnosti porušenia\nnavrhovateľových práv.\nd) K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia:\n50. Navrhovateľ abstraktne namieta, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje špecifikáciu vo veci\nvykonaných dôkazov, úvahy, akými sa spravovalo pri ich hodnotení (vlastné závery o dôkazoch\na tvrdeniach), čo má za následok kvalitatívne nedostatočné odôvodnenie, ktoré následkom je jeho\narbitrárnosť. V konkrétnosti uvádza, že obecné zastupiteľstvo nevyhodnotilo jeho písomné\nvyjadrenie – list z 9. mája 2023.\n51. Úlohou ústavného súdu v tomto konaní bolo aj preskúmanie napadnutého rozhodnutia\nči disponuje zákonom požadovanou kvalitou, ktorej súčasťou je právo navrhovateľa na jeho\ndostatočné odôvodnenie, v ktorom dostane odpoveď na podstatné skutočnosti objasňujúce\njeho skutkový a právny základ.\n52. S navrhovateľovými konkrétnymi námietkami o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\nsa nemožno stotožniť. Obecné zastupiteľstvo reflektovalo na jeho vyjadrenie z 9. mája 2023,\npričom k jeho obsahu sa implicitne či explicitne vyjadrilo na viacerých miestach napadnutého\nrozhodnutia (najmä body 7, 19), v nadväznosti na čo nemožno považovať za relevantnú ani túto\njeho argumentáciu.\ne) K nepreskúmateľnosti a nesprávnosti výšky uloženej pokuty:\n53. Navrhovateľ atakuje výšku mu uloženej pokuty. Nie je podľa neho zrejmé, z akých konkrétnych\nlistinných dôkazov obecné zastupiteľstvo vychádzalo pri jej stanovení a akým spôsobom ju určilo.\nV konkrétnosti namieta, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrozumiteľné (nedostatočne zistený\nskutkový stav), z akého príjmu navrhovateľa obecné zastupiteľstvo vychádzalo pri určovaní výšky\npokuty, keď jeho odôvodnenie pojednáva raz o „príjme verejného funkcionára“ a inokedy\no „celkovom úhrne zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov Navrhovateľa zo závislej\nčinnosti.“ (tieto sumy nemusia korešpondovať). Navrhovateľovi nie je z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia zrejmé ani to, akým spôsobom či od akého orgánu/inštitúcie/subjektu si obecné\nzastupiteľstvo zabezpečilo mzdový list za rok 2019 či ročné zúčtovanie preddavkov na daň\nz príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2019 (ďalej aj „ročné\nzúčtovanie“). K výške pokuty uvádza, že obecným zastupiteľstvom zistená výška ročného príjmu\nza rok 2019 (20 826,97 eur) nekorešponduje s výškou hrubej mzdy vyplatenej mu za výkon verejnej\nfunkcie za rok 2019 v zmysle výplatných pások (20 220,35 eur).\n54. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty uloženej\nverejnému funkcionárovi (PLz. ÚS 1/2016).\n55. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta sa ukladá v sume\nzodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší\n\n12\n\npovinnosti podľa čl. 5. Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely\ntohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina\nz jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie.\n56. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd zistil, že pri uložení sankcie za porušenie\ndotknutej povinnosti vyplývajúcej z čl. 5 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\nbola navrhovateľovi uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) a 9 ods. 16 ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. v sume 10 413,48 eur, ktorá mala zodpovedať šesťnásobku mesačného platu\nverejného funkcionára ku dňu začatia porušovania povinnosti a obmedzení. Obecné zastupiteľstvo\npri jej ukladaní konštatovalo jeho viazanosť právnym názorom vysloveným ústavným súdom\nv náleze č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025 v tejto veci, v ktorom malo byť konštatované,\nže z ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2019 vyplýva úhrn zúčtovaných a vyplatených\nzdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 20 826,97 eur. Obec popísala postup a spôsob\nuloženia predmetnej pokuty tak, že zisťovala „príjem verejného funkcionára“ za rok 2019, keďže\nk porušeniu predmetnej povinnosti došlo v roku 2020. Vychádzala zo mzdového listu navrhovateľa\nza rok 2019 v časti „Úhrn ZP bez OLZ, OVZ“ (nachádzajúceho sa už v spise) a taktiež z ročného\nzúčtovania za zdaňovacie obdobie 2019 vydaného obecným úradom (navrhovateľ ho predložil\ndo konania vedeného pod sp. zn. II. ÚS 582/2024, pričom obec si zabezpečila jeho elektronickú\nverziu do spisu po skončení uvedeného konania). Oproti svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu\n(č. 36/2024) obec uviedla, že vzala do úvahy na ten účel aj «odvod do „dôchodkového piliera“»\nv nadväznosti na právny názor ústavného súdu vyslovený v poslednom zrušujúcom náleze (č. k.\nII. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025). Následne podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona č. 357/2004\nZ. z. vypočítala jednu dvanástinu z ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok (rok 2019)\nza výkon verejnej funkcie, čo predstavovalo sumu 1735,58 eur, ktorú následne v zmysle čl. 9\nods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vynásobila príslušným násobkom mesačného\nplatu verejného funkcionára (šesťnásobkom), pričom výsledkom bola pokuta určená v sume\n10 413,48 eur.\n57. Ústavný súd k predmetnému spôsobu určenia výšky pokuty z dôvodu zrozumiteľnosti uvádza,\nže z časti „Úhrn ZP bez OLZ, OVZ“ mzdového listu navrhovateľa vyplýva suma 20 826,97 eur.\nZároveň z ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2019 vyplýva úhrn zúčtovaných\na vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 20 826,97 eur. Z napadnutého\nrozhodnutia explicitne vyplýva, že obecné zastupiteľstvo vychádzalo pri výpočte výšky pokuty\nukladanej navrhovateľovi z oboch uvedených dokumentov s poukazom na svoju interpretáciu\nzáverov nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025.\n58. Ústavný súd akcentuje že nálezom č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025 zrušil\ntam namietané rozhodnutie vo veci navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľovi uložená pokuta\nbola v časti stanovenia jej výšky nepreskúmateľná (a vychádzala z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu), keďže z odôvodnenia rozhodnutia jasne nevyplývalo, z ktorých konkrétnych\nlistinných dôkazov obec vychádzala pri určovaní výšky pokuty (či z ročného zúčtovania\nza zdaňovacie obdobie 2019, z ktorého vyplýval úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných\npríjmov zo závislej činnosti vo výške 20 826,97 eur alebo zo mzdového listu z relevantného\nobdobia, z ktorého vyplývala výška hrubého príjmu 20 220,35 eur).\n\n13\n\n59. Obecné zastupiteľstvo si teda v pertraktovanej časti nesprávne interpretuje závery ústavného\nsúdu prezentované v náleze č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025. Ústavný súd\nv ňom nevyslovil, z ktorého dokumentu má obecné zastupiteľstvo vychádzať pri určení výšky\npokuty tak, ako to naznačilo obecné zastupiteľstvo hneď v prvej vete bodu 23 napadnutého\nrozhodnutia, v ktorom uviedlo: „Vzhľadom ku poslednému Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa\n29.01.2025 sp. zn. II. ÚS 582/2024-40 v tejto veci s poukazom na to, že v tomto bolo konštatované,\nže z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti\nza zdaňovacie obdobie 2019 vydané Obecným úradom obce\nz 26.02.2020 u\nvyplynul úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti\nvo výške 20 826,97 eur, ako aj s poukazom na to, že Ústavný súd SR považoval lehotu vedenia\nkonania v tejto veci za primeranú.“, ale aj z ďalšej časti odôvodnenia, kde je uvedené“: «„Pokiaľ\nv predchádzajúcom rozhodnutí č. 36/2024 vychádzalo pri určení výšky pokuty pre\nObecné zastupiteľstvo z jeho príjmu za rok 2019, vychádzalo výlučne z jeho hrubého\npríjmu za tento rok, ku ktorému nebol pripočítaný odvod do „dôchodkového piliera“,\navšak pri viazanosti názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v Náleze zo dňa 29.01.2025 sp. zn.\nII. ÚS 582/2024-40 bol aj tento „príjem“ zahrnutý do základu pre výpočet výšky pokuty v zmysle\ntohto aktuálneho rozhodnutia.“» Nesprávna interpretácia je explicitne zrejmá aj z vyjadrenia\nobecného zastupiteľstva k uzneseniu o prijatí návrhu na ďalšie konanie, v ktorom uviedlo,\nže pri výpočte výšky pokuty vychádzalo z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov\nfyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2019. Zdrojom predmetného názoru\nvšak nie je nález ústavného súdu. Z predmetného nálezu vyplýva len to, že z v tomto konaní\nzrušeného rozhodnutia nebolo jasne a zrozumiteľne zrejmé, z ktorých konkrétnych listinných\ndôkazov obecné zastupiteľstvo vychádzalo pri určovaní výšky pokuty (bod 47 až 49 nálezu č. k.\nII. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025).\n60. Je možné prisvedčiť navrhovateľovi v tom smere, že sumy „príjmu verejného funkcionára“\na na druhej strane „celkový úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov Navrhovateľa\nzo závislej činnosti.“ nemusia korešpondovať. Tieto sumy sa v okolnostiach preskúmavanej veci\nskutočne odlišovali, na čo ústavný súd poukázal v už zmieňovanom náleze č. k. II. ÚS 582/2024-40\nz 29. januára 2025 a explicitne to pomenoval v jeho bode 47 a 48 (pozri aj bod 59 tohto nálezu).\nÚstavnému súdu nebolo v náleze z 29. januára 2025 zrejmé, ktorý z predložených dokumentov\npovažovalo obecné zastupiteľstvo za smerodajné (ročné zúčtovanie za zdaňovacie obdobie 2019\nalebo mzdový list). Aktuálny odkaz obecného zastupiteľstva na smerodajnosť oboch z uvedených\ndokumentov a právny názor ústavného súdu zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia\nv tom smere, že obecné zastupiteľstvo odkázalo na právny názor ústavného súdu, ktorý v ňom nebol\nvyslovený.\n61. Ústavný súd rezumuje, že z dôvodu nesprávnej interpretácie jeho záverov prezentovaných\nv náleze ústavného súdu (č. k. II. ÚS 582/2024-40 z 29. januára 2025) nie je stanovená výška\npokuty určená preskúmateľným spôsobom, na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu,\na teda napokon aj v súlade s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z., keďže vychádza z údajného\npodkladu, resp. právneho názoru, ktorý dosiaľ nebol vyslovený. S cieľom predísť nezrovnalostiam\nv tomto konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu, v ktorom ústavný\nsúd disponuje prieskumnou právomocou priamo proti obecnému zastupiteľstvu, ústavný súd dáva\ndo pozornosti obecného zastupiteľstva, že na účel výpočtu výšky pokuty (podľa čl. 9 ods. 10\n14\n\nústavného zákona) je pod pojmom ročný príjem potrebné rozumieť ročný hrubý príjem, z ktorého\nsa určuje mesačný plat verejného funkcionára (m. m. IV. ÚS 137/2022, I. ÚS 32/2023,\nI. ÚS 30/2025).\n62. Ústavný súd pre komplexnosť dopĺňa, že sa nestotožňuje s navrhovateľovou námietkou o tom,\nže z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, odkiaľ malo obecné zastupiteľstvo k dispozícii\npodklady k rozhodovaniu o výške stanovenej pokuty, v nadväznosti na čo ústavný súd odkazuje\nna bod 23 napadnutého rozhodnutia.\n63. Zároveň ústavný súd reaguje na tvrdenie obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ sa uvádzaním\nprotichodných tvrdení snaží vyhnúť uloženiu sankcie. V tejto súvislosti nepovažuje za účelné\nvyjadriť sa k motivácii navrhovateľa pri predkladaní svojho návrhu, avšak nepovšimnutým neostal\nfakt, že dochádza k uvádzaniu niektorých protichodných tvrdení minimálne v rozsahu týkajúcom\nsa výšky ukladanej pokuty.\n64. Sumarizujúc všetky dosiaľ už uvedené skutočnosti a okolnosti daného prípadu, ústavný súd\ndospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s ústavným zákonom v časti týkajúcej\nsa určenia výšky pokuty z dôvodu, že je nepreskúmateľné a vychádza z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, preto napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa § 239 ods. 2\npísm. a), b) a c) zákona o ústavnom súde zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\n65. Podľa § 239 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší rozhodnutie príslušného\norgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej moci viazaný\nprávnym názorom ústavného súdu.\n66. Úlohou obecného zastupiteľstva bude po vrátení veci na ďalšie konanie predovšetkým zistiť\nsprávne skutkový stav v ním rozhodovanej veci a zároveň riadne a úplne odôvodniť uloženie\npokuty navrhovateľovi, t. j. uviesť, z ktorého z pertraktovaných dokumentov (ročného zúčtovania\nza zdaňovacie obdobie 2019 a/alebo mzdového listu za relevantné obdobie) vychádzalo pri ukladaní\npokuty a z akého dôvodu tak spravilo, pri zachovaní judikatúry ústavného súdu podľa bodu 61\ntohto nálezu.\n67. Ústavný súd na záver konštatuje, že vzhľadom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci\nnemohol v tomto prípade rozhodnúť v lehote 60 dní od doručenia návrhu; predmetná procesná\nlehota je však lehotou poriadkovou (inštruktívnou) a jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi\núčinkami ani následkami.\nV.\nTrovy konania\n68. Ústavný súd priznal navrhovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania\nv celkovej sume 949,17 eur. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal\nz obsahu súdneho spisu a z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2025 je v sume 371 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a sadzba\nza náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby predstavuje za rok\n15\n\n2025 sumu 14,84 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Navrhovateľovi\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu), čo spolu s 23 % DPH, ktorej platiteľkou\nje právna zástupkyňa navrhovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky), predstavuje celkom sumu 949,17 eur.\nRepliku doručenú ústavnému súdu 19. júna 2025 ústavný súd nevyhodnotil vzhľadom na jej obsah\nako podanie rozhodné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.\n69. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je obecné zastupiteľstvo povinné uhradiť na účet\nprávnej zástupkyne navrhovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. augusta 2025\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "obec-obecné zastupiteľstvo", "pokuta", "verejná funkcia", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "verejná funkcia", "obec", "pokuta-uloženie", "skutkový stav veci-zistenie"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90e8a775-ff64-4225-81bd-0ccf4581203e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.582.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 582/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 582/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.582.2024.1"}, {"guid": "ussr:e9ad85bb-90cf-466f-985a-77e2a4163484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.30.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.30.2025.1"}, {"guid": "ussr:a9cb554c-479d-41b3-8d75-80737599f89c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.174.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 174/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.174.2024.2"}, {"guid": "ussr:9418a84e-1b75-4713-b164-1adffc534513", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.415.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 415/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 415/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.415.2023.2"}, {"guid": "ussr:d34f2575-b0e6-40f1-a727-6e021fcc7086", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 32/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 32/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2"}, {"guid": "ussr:5357650a-41b8-4eeb-aa63-017c14be5076", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5357650a-41b8-4eeb-aa63-017c14be5076"}, {"guid": "ussr:4123e3ed-85d0-440b-816a-b57c3515a490", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.137.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.137.2022.1"}, {"guid": "ussr:db546444-8f52-4a1f-97aa-4512dbff9dfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.153.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 153/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/2022 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.153.2022.1"}, {"guid": "ussr:720a889b-14a8-4529-b302-9a2a84ce85cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:66be5fc2-49e8-4294-96a1-716f5c283622", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66be5fc2-49e8-4294-96a1-716f5c283622"}, {"guid": "ussr:65d5af01-7e33-4ae5-b9e4-0472d769fd7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 436/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 436/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:65d5af01-7e33-4ae5-b9e4-0472d769fd7b"}, {"guid": "ussr:f9fd9c75-1d36-46cd-b0d0-83b1e978fb0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 624/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 624/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9fd9c75-1d36-46cd-b0d0-83b1e978fb0f"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:6c7a636a-02df-4164-9b6f-1076551aad96", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 91/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 91/07 z 5. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c7a636a-02df-4164-9b6f-1076551aad96"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:75dee4f7-c6f5-4cd0-a641-6c5ce83a9b7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.248.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2026 z 3. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.248.2026.2"}]}