{"guid": "ussr:3befdfca-ac20-4d6d-a1d2-99181366fbac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.203.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 203/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 203/2024 z 17. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. apríla 2024, sp. zn. II. ÚS 203/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.203.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3befdfca-ac20-4d6d-a1d2-99181366fbac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.203.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.203.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.203.2024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 203/2024-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení\nneskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou, Vážska 308/45,\nTrenčín, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nč. VP/112/23/K z 20. decembra 2023 takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným ústavnému súdu 15. marca 2024 domáha preskúmania\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len\n„výbor“) č. VP/112/23/K z 20. decembra 2023. Navrhovateľ navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie\na priznať mu náhradu trov konania.\n2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uznesením č. 1844 zo 16. mája 2023 začal výbor proti\nverejnému funkcionárovi – navrhovateľovi ako bývalému likvidátorovi TEXICOM Bavlnárske\nzávody, š. p. v likvidácii (výmaz podniku z obchodného registra ex offo 7. decembra 2022),\nZELENINA TRNAVA, štátny podnik v likvidácii (výmaz podniku z obchodného registra ex offo\n7. decembra 2022), a Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, štátny podnik „v likvidácii“\n(odvolaný z verejnej funkcie 30. novembra 2022), konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Z napadnutého rozhodnutia výboru tiež vyplýva, že\nnavrhovateľ sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom z 15. júna 2023.\n3. Vo veci navrhovateľa výbor rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že navrhovateľ ako bývalý\nlikvidátor označených štátnych podnikov tým, že nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) v lehote stanovenej v ústavnom zákone, porušil\n\npovinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona (oznámenie za kalendárny rok 2022 mal\npodať do 30. apríla 2023 a oznámenie podal 15. júna 2023), za čo mu výbor s poukazom na čl. 9\nods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 17 ústavného zákona uložil pokutu v sume 1 304 eur.\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n4. Navrhovateľ pred ústavným súdom namieta, že konanie, ktoré je vymedzené v skutkovej vete\nnapadnutého rozhodnutia, nie je v rozpore s ústavným zákonom. Zhodne so svojím stanoviskom,\nktoré predložil výboru, tvrdí, že povinnosť zaslať oznámenie výboru splnil v súlade s jeho\npovinnosťou vyplývajúcou mu zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov. Oznámenie riadne vyplnil a odoslal neskôr z dôvodu, že Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) mu potvrdenie o výške vyplatenej\nodmeny za rok 2022 doručilo až 4. apríla 2023, a tak sa z opatrnosti rozhodol daňovému úradu\noznámiť, že povinnosť podať daňové priznanie odkladá na termín do 30. júna 2023. Navrhovateľ\nnásledne podal daňové priznanie 13. júna 2023 a 15. júna 2023 predložil výboru oznámenie.\nNeskoršie podanie oznámenia bolo z veľkej časti spôsobené aj konaním ministerstva hospodárstva,\nktoré rovnako porušilo svoju povinnosť a potvrdenie o výške vyplatenej odmeny nezaslalo\nnavrhovateľovi v zákonom stanovenej lehote do 10. marca 2023. S uvedenou argumentáciou\nsa výbor žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.\n5. Výbor vychádzal pri ukladaní pokuty z odmeny vo výške 11 270 eur, avšak z potvrdenia\nministerstva hospodárstva vyplýva, že navrhovateľovi bola vyplatená odmena vo výške 9 500 eur.\nCestovné náhrady totiž nie sú zdaniteľným príjmom.\n6. S argumentáciou výboru spočívajúcou v tvrdení, že navrhovateľ si mal splniť svoju povinnosť\nsamostatne podaním oznámenia do 30. apríla 2023 a daňové priznanie mal následne dodatočne\ndoručiť vtedy, keď ho bude mať pripravené, sa navrhovateľ v žiadnom prípade nemôže stotožniť,\nkeďže ho považuje za rozporné s ústavným zákonom. Takéto doručenie oznámenia bez príloh by\nbolo možné podľa jeho názoru považovať za neúplné podanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného\nzákona, za čo by mu mohla hroziť sankcia až vo výške trojnásobku mesačného platu verejného\nfunkcionára.\n7. Výbor formalisticky sankcionoval navrhovateľa za zmeškanie lehoty na podanie oznámenia, a to\naj napriek tomu, že výbor samotný porušil ústavný zákon, keď napadnuté rozhodnutie vydal\npo uplynutí 180-dňovej zákonnej lehoty od začatia konania v rozpore z čl. 9 ods. 5 ústavného\nzákona. Navrhovateľ preto považuje vydanie napadnutého rozhodnutia za rozporné s ústavným\nzákonom a prekročenie právomoci výboru, keďže orgány verejnej moci môžu konať len to, čo im\nzákon ukladá, a v tomto prípade zákon výboru ukladá vydať rozhodnutie v 180-dňovej lehote.\n8. Výbor sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľ sa vzdal funkcie likvidátora\nk 30. novembru 2022, teda dávno pred hlasovaním o rozhodnutí podľa čl. 9 ods. 6 ústavného\nzákona. V zmysle čl. 9 ods. 13 ústavného zákona mal teda výbor rozhodnúť o zastavení konania.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje v tomto smere náležité odôvodnenie. Ak by táto\nmožnosť, v zmysle ktorej sa verejný funkcionár môže vyhnúť uloženiu sankcie v dôsledku vzdania\nsa funkcie, svedčila výlučne aktívnym verejným funkcionárom, išlo by o neprípustný diskriminačný\n\n2\n\npostup oproti verejným funkcionárom, ktorí už nie sú činní, resp. vzdali sa funkcie ešte pred\nzačatím konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.\n9. Napadnuté rozhodnutie výboru je formalistickým a svojvoľným rozhodnutím, ktoré nie je\ndostatočne odôvodnené a ktoré je rozporné s materiálnym jadrom ústavy, keďže zasahuje do práva\nna spravodlivý proces a do práva osôb na súdnu a inú právnu ochranu. Vyjadrenie navrhovateľa\nmalo pre výbor výsostne formalistický charakter a v posudzovanej veci navrhovateľ nemal možnosť\nefektívne vznášať námietky a predkladať argumenty na svoju obranu až do času, kým sa neobrátil\nna ústavný súd. Výbor sa námietkami navrhovateľa nezaoberal, pritom mal pri prijímaní rozhodnutí\nvziať do úvahy všetky okolnosti prípadu, čo sa v posudzovanom prípade nestalo a napadnuté\nrozhodnutie trpí takým stupňom arbitrárnosti až svojvôle, že ho nemožno v právnom štáte\ntolerovať.\n10. Zo strany navrhovateľa nedošlo z materiálneho hľadiska k žiadnemu porušeniu ústavného\nzákona, keďže navrhovateľ si svoju povinnosť podať oznámenie splnil v lehote vyplývajúcej mu\nz iného zákona.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť\nnávrh na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je\npodaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n12. Ústavný súd podľa § 234 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúma, či rozhodnutie orgánu\nverejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „príslušný orgán verejnej moci“) je v súlade s ústavou\na príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov. Je pritom zároveň podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný rozsahom a dôvodmi\npodaného návrhu.\n13. Podľa § 234 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd prihliadne iba na tie pochybenia\npríslušného orgánu verejnej moci, ktoré znamenali porušenie navrhovateľových základných práv\na slobôd.\n14. Po oboznámení sa s návrhom, prílohami a napadnutým rozhodnutím dospel ústavný súd\nk záveru, že návrh je zjavne neopodstatnený.\n15. V okolnostiach danej veci je zo skutkového hľadiska nesporné, že navrhovateľ nepodal\ndo 30. apríla 2023 písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, čo možno právne\nkvalifikovať ako porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, za čo mu\nbola výborom uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a čl. 9 ods. 17 ústavného zákona v sume\n3\n\nzodpovedajúcej priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve Slovenskej\nrepubliky v roku 2022, teda vo výške 1 304 eur. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ\nneopodstatnene namieta uloženie pokuty v nesprávnej výške, keďže táto nebola uložená v sume\nreálne mu vyplatenej odmeny za rok 2022, ale za mesačný plat verejného funkcionára sa v prípade\nnavrhovateľa v súlade s čl. 9 ods. 17 ústavného zákona považovala priemerná nominálna mesačná\nmzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok. Poukazujúc\nna citované zákonné ustanovenia, je zrejmé, že postup pri uložení sankcie navrhovateľovi a určení\njej výšky bol v súlade s ústavným zákonom.\n16. Podstata argumentácie navrhovateľa spočíva v námietke nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, ktorú odvodzuje od toho, že výbor nezohľadnil jeho vyjadrenie\na nezaoberal sa jeho námietkami, čo robí napadnuté rozhodnutie formalistickým a svojvoľným.\nUvedenú námietku navrhovateľa nemožno akceptovať.\n17. Z napadnutého rozhodnutia výboru vyplýva, že výbor zohľadnil vyjadrenie (podanie)\nnavrhovateľa, keď z neho vyvodil, že navrhovateľ o svojej povinnosti vedel, avšak k nepodaniu\noznámenia došlo z dôvodu, že podal žiadosť o predĺženie lehoty podania daňového priznania,\nku ktorému došlo v dôsledku neskoršieho dodania potvrdenia o výške vyplatenej odmeny zo strany\nministerstva hospodárstva. K danému vyjadreniu výbor, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu\nvo veci sp. zn. II. ÚS 803/2015, uviedol, že verejní funkcionári nie sú povinní splniť kumulatívne\npovinnosti stanovené v čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona, pričom je postačujúce, aby podali\nsamotné oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 2\nústavného zákona si splnili až dodatočne. Výbor preto konštatoval, že navrhovateľ mohol podať\noznámenie v lehote s upozornením pre sekretariát výboru, že si svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 2\nústavného zákona splní až vtedy, keď bude mať daňové priznanie k dispozícii. Výbor preto\npo vykonanom posúdení skutkových okolností dospel k právnemu záveru, že zo strany\nnavrhovateľa nepodaním oznámenia v časovom intervale určenom ústavným zákonom došlo\nk porušeniu čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.\n18. Z uvedenej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že výbor dal navrhovateľovi\nmožnosť vyjadriť sa, oboznámil sa s vyjadrením navrhovateľa z 15. júna 2023 s tým, že dôvody\nuvedené navrhovateľom nepovažoval v predmetnej veci za relevantné. Ústavný súd tento právny\nzáver výboru nepovažuje za arbitrárny. Zároveň ústavný súd dodáva, že pokiaľ samotný\nnavrhovateľ tvrdí, že potvrdenie o výške vyplatenej odmeny za rok 2022 od ministerstva\nhospodárstva dostal 4. apríla 2023, nič mu nebránilo následne podať daňové priznanie k dani\nz príjmov fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny rok a v lehote do 30. apríla 2023 doručiť\nvýboru oznámenie spolu s kópiou podaného daňového priznania.\n19. Vo vzťahu k tej časti argumentácie navrhovateľa, v zmysle ktorej mal výbor v jeho veci\naplikovať čl. 9 ods. 13 poslednú vetu ústavného zákona, ústavný súd v prvom rade poukazuje\nna znenie tohto ustanovenia, podľa ktorého konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa verejný funkcionár\npred hlasovaním o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá verejnej funkcie. Ústavný súd už v minulosti\nvysvetlil, že možnosť využiť vzdanie sa funkcie v zmysle čl. 9 ods. 13 štvrtej vety ústavného\nzákona s následkom zastavenia konania platí pre verejného funkcionára, ktorý svoju funkciu aj\naktívne vykonáva, keďže zmyslom a účelom predmetného ustanovenia je naplnenie sankcie\nza nesplnenie povinností vyplývajúcich z ústavného zákona upravenej v čl. 9 ods. 8 ústavného\n\n4\n\nzákona. Uvedenú situáciu pritom nie je možné porovnávať so situáciou, v ktorej ide o osobu, ktorá\nuž verejnú funkciu aktívne nevykonáva, pretože takáto osoba nemá nijakú možnosť využiť vzdanie\nsa funkcie v zmysle čl. 9 ods. 13 štvrtej vety ústavného zákona (PLz. ÚS 4/2022). Aj túto časť\nargumentácie navrhovateľa tak ústavný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n20. Navrhovateľ namietal aj skutočnosť, že výbor vo veci nerozhodol v ústavným zákonom\npredpokladanej lehote 180 dní podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, z čoho vyvodzoval\nnezákonnosť jeho postupu.\n21. Ústavný súd k tejto námietke uvádza, že konanie vo veci navrhovateľa začalo vydaním\nuznesenia 16. mája 2023 a výbor vydal napadnuté rozhodnutie 20. decembra 2023.\n22. S nedodržaním ustanovenej lehoty na rozhodnutie právna úprava nespája následky neplatnosti\nrozhodnutí a postupu výboru alebo povinnosť zastaviť konanie, pretože uvedená lehota\nje poriadkovou lehotou (m. m. II. ÚS 789/2016, II. ÚS 547/2020). Ani túto námietku navrhovateľa\ntak nebolo možné vyhodnotiť ako relevantnú.\n23. Ústavný súd tak v prejednávanom prípade nenašiel ústavne a zákonne relevantný dôvod\nna prijatie návrhu na ďalšie konanie, keďže vzhľadom na konklúzie ústavného súdu prezentované\nv tomto uznesení by ani po prijatí návrhu na ďalšie konanie nebolo potenciálne možné dospieť\nk záveru o neústavnosti či nezákonnosti napadnutého rozhodnutia výboru.\n24. Z týchto dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh navrhovateľa odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. apríla 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "verejná funkcia", "verejný záujem, spoločenský záujem"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5357650a-41b8-4eeb-aa63-017c14be5076", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5357650a-41b8-4eeb-aa63-017c14be5076"}, {"guid": "ussr:9a7780dd-c76a-4b04-815b-6ca3fc95bd40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 789/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 789/2016 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1"}, {"guid": "ussr:d5ff35aa-93a3-42ba-843a-87cbc7c77a3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.803.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 803/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 803/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.803.2015.1"}], "citovane_v": []}