{"guid": "ussr:162ea340-07b1-4916-94a8-57c88d1902f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/2023 z 7. 2. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2023, sp. zn. IV. ÚS 74/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "Kolektívne vyjednávanie - prieskum rozhodnutia rozhodcu v kolektívnom spore v správnom súdnictve a odmietnutie spravodlivosti", "pravna_veta": "Rozhodnutie rozhodcu v kolektívnom spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa § 3a ods. 3 a nasl. zákona o kolektívnom vyjednávaní nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Túto otázku vyriešili správne súdy z pohľadu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces ústavne prijateľným spôsobom.\nZákaz odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda povinnosť súdu prejednať spor alebo vec, ak ju podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány, platí výlučne pre civilné sporové konanie. Na založenie právomoci civilného súdu vo všeobecnosti postačí, ak charakter veci vychádza zo súkromného práva a zároveň neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré by právomoc rozhodovať v konkrétnej veci priznávalo inému, od súdu odlišnému orgánu. Pri právnych veciach vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov platí, že právomoc civilného súdu na ich prejednanie je daná len vtedy, ak právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť výslovne ustanovuje Civilný sporový poriadok alebo iný osobitný zákon. Ak sťažovateľka nepodala civilnú žalobu, ale obrátila sa so správnou žalobou na správny súd, nemá jej argumentácia o odmietnutí spravodlivosti ústavnoprávny rozmer, ktorý by sa mohol objaviť, ak by civilné súdy odmietli prejednať jej vec z dôvodu nedostatku právomoci bez toho, aby označili iný orgán ochrany práva, do ktorého právomoci vec patrí.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "nazov": "čl. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. g", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. g", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. g", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. d", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. e", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. e", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. e", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 8", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. g", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. g", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. g", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. d", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. e", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. e", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 5 bod 2 písm. e", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 8", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/162ea340-07b1-4916-94a8-57c88d1902f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 74/2023-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša\na zo sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Základnej organizácie Odborového\nzväzu KOVO VOLKSWAGEN SLOVAKIA, Jána Jonáša 1, Bratislava, IČO 30 779 201,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, IČO 36 855 561,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Slavomír Rabatin, proti uzneseniu Krajského súdu\nv Prešove č. k. 5 S 16/2020-73 z 3. júna 2021 a proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 1 Svk 16/2021 z 27. júla 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. decembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv na kolektívne vyjednávanie podľa čl. 36 ods. 1 písm. g)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prístup k súdu a na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva\nna účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, čl. 5 ods. 2 písm. d) a e) a čl. 8 Dohovoru\nMedzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 (ďalej len „dohovor\nMOP“) rozhodnutiami všeobecných súdov označenými v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje zrušiť\nobidve napadnuté rozhodnutia a priznať náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutých rozhodnutí a ostatných príloh vyplýva, že sťažovateľka sa\nvšeobecnou správnou žalobou domáhala na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\npreskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia JUDr. Vladimíra Minčiča, PhD. (ďalej len\n„rozhodca“), z 30. marca 2017 vydaného v spore medzi ňou a odborovou organizáciou Modernými\nodbormi Volkswagen o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej\n\nzmluvy podľa § 3a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Krajský súd uznesením č. k. 5 S 16/2020-73\nz 3. júna 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) opätovne odmietol jej žalobu\ns poukazom na § 98 ods. 1 písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po tom, ako\ndospel k záveru, že rozhodnutie rozhodcu nie je predmetom súdneho preskúmania podľa § 7\npísm. h) SSP. Odôvodnil to súkromnoprávnou povahou sporu a rozhodnutia podľa § 3a zákona\no kolektívnom vyjednávaní, postavením rozhodcu ako súkromnoprávneho subjektu, ako aj\nnepreskúmateľnosťou takéhoto rozhodnutia v správnom súdnictve. Súčasne odlíšil situáciu\nod kolektívnych sporov podľa § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní, v ktorých je\npreskúmateľnosť rozhodnutí výslovne určená zákonom. Nepovažoval za možné analogicky\nextenzívne rozširovať znenie zákona a zveriť správnym súdom právomoc preskúmania aj iných\nrozhodnutí rozhodcu, ak to nevyplýva zo zákona o kolektívnom vyjednávaní. Napriek výslovnému\nnevylúčeniu súdneho prieskumu rozhodcu v § 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní je nemožnosť\nprieskumu zrejmá z tohto ustanovenia ako celku v kombinácii s ostatnými ustanoveniami.\n3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný\nsúd“) uznesením č. k. 1 Svk 16/2021 z 27. júla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie kasačného\nsúdu“) zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú a rozhodol o trovách konania.\nPrisvedčil sťažovateľke, že správny súdny prieskum je postavený na princípe generálnej klauzuly\ns negatívnou enumeráciou. Pri skúmaní prvej podmienky kasačný súd konštatoval, že rozhodnutie\nrozhodcu, ktorým došlo k určeniu reprezentatívnej odborovej organizácie pôsobiacej\nu zamestnávateľa s väčším počtom členov, vskutku „zakladá autoritatívne rozhodnutie rozhodcu –\nfyzickej osoby“, ktoré sú adresáti rozhodnutia povinní rešpektovať. Zakladá aj právo v prospech\njednej z odborových organizácií kolektívne vyjednávať a uzavrieť kolektívnu zmluvu na úkor\ndruhej odborovej organizácie. Krajský súd podľa kasačného súdu správne posúdil vec pri závere, že\nz § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní vo väzbe na účel a systematiku zákona jednoznačne\nvyplýva, že rozhodca v spore o reprezentatívnu odborovú organizáciu rozhoduje ako\nsúkromnoprávny subjekt, a nie ako orgán verejnej správy. Súhlasil s názorom ďalšieho účastníka,\nže zákon o kolektívnom vyjednávaní je súkromnoprávny predpis upravujúci kolektívne\npracovnoprávne vzťahy hmotnej a procesnej povahy medzi subjektmi súkromného práva.\nRozhodovanie rozhodcu podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní je podľa kasačného súdu\npotrebné vnímať ako právnu možnosť strán vyriešiť si vzájomný čiastkový spor o určenie\nspôsobilého zmluvného subjektu v procese uzatvárania kolektívnej zmluvy. Nemožno ho\npovažovať za výkon verejnej správy, najmä nie za prenesený výkon štátnej správy.\n4. Kasačný súd uznal istú ingerenciu štátu s cieľom zaistiť ochranu zamestnancov ako „slabších“\nsubjektov. Táto ingerencia spočívajúca v určení rozhodcu na podnet zmluvnej strany Ministerstvom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) z ním vedeného\nzoznamu a v zverení právomoci rozhodcovi nezávisle overiť počet členov organizácií v procese\nkolektívneho vyjednávania však neznamená prenesenie výkonu verejnej správy. Ide o nástroj\nochrany zamestnancov, aby sa v dôsledku sporu predstaviteľov odborových organizácií neocitli\nv patovej situácii a neostali bez kolektívnej zmluvy. Postup rozhodcu podľa kasačného súdu nie je\nprocesne upravený v zákone o kolektívnom vyjednávaní tak, ako je upravené administratívne\nkonanie, nevzťahuje sa na neho správny poriadok, rozhodca nedisponuje donucovacou zložkou\nmoci a nemôže stranám ukladať sankcie pri nerešpektovaní jeho rozhodnutia. Rozhodca\n2\n\nnerozhoduje ex offo, ale vždy na podnet jednej zo zmluvných alebo sporových strán. Ministerstvo\nna podnet zamestnávateľa určilo rozhodcu, čo však nemá také účinky, že by pre absenciu vôle\nodborových organizácií pri konštituovaní rozhodcu už muselo ísť o výkon verejnej správy, a preto\nbola námietka nesprávneho právneho posúdenia krajským súdom v otázke právnej kvalifikácie\nrozhodcu ako orgánu verejnej správy vyhodnotená ako nedôvodná. Krajský súd podľa kasačného\nsúdu vykonal správnu analýzu zákona o kolektívnom vyjednávaní, keď uviedol, že z hľadiska\nsystematiky a účelu zákona nemožno označiť konkrétne ustanovenie, ktoré by prieskum\nvylučovalo. Ako nedôvodnú kasačný súd potom posúdil aj námietku nerešpektovania právne\nzáväzného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vyjadreného\nv skoršom rozhodnutí o zrušení a vrátení veci (uznesenie č. k. 8 Sžk 40/2018 z 28. novembra 2019)\npre nepreskúmateľnosť prvého uznesenia krajského súdu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Napadnuté rozhodnutia sú arbitrárne, neboli splnené podmienky na odmietnutie žaloby uvedené\nv § 7 písm. h) SSP. Dôvod odmietnutia žaloby sa musí viazať na výslovné vylúčenie v osobitnom\npredpise, v prejednávanej veci je ním zákon o kolektívnom vyjednávaní, konkrétne § 3a, v ktorom\nžiadne vylúčenie súdneho prieskumu sťažovateľka nenachádza. Mlčky nie je možné súdny\nprieskum vylúčiť, v zákone musí byť uvedené, že „rozhodnutie nie je možné preskúmavať súdom“,\na len výnimočne niečo iné. Pochybenie porušovateľov naberá ústavnoprávny rozmer, keďže\nodmietnutie žaloby vedie k odmietnutiu spravodlivosti, nehovoriac o prístupe k súdu, vec nebola\nmeritórne prejednaná. Vždy sa na poli správneho súdnictva budú preskúmavať rozhodnutia týkajúce\nsa základných práv a slobôd, nezákonným rozhodnutím rozhodcu došlo k zásahu do nich, a preto aj\nkeby § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní obsahoval výslovnú výluku súdneho prieskumu,\npodaná žaloba by bola prípustná.\n6. Arbitrárnosť a nelogickosť napadnutých rozhodnutí zakladá aj argumentačná línia, že rozhodca\nnie je verejným orgánom. Ak ním nie je, potom nie je splnená ani podmienka podľa § 7 písm. h)\nSSP na vyňatie jeho rozhodnutia zo súdneho prieskumu. Súd nemôže na jednej strane konštatovať,\nže vec je čisto súkromnoprávnym sporom a rozhodca nie je verejným orgánom, na druhej strane\nhneď za tým odkázať na § 7 písm. h) SSP vzťahujúci sa výlučne na akty orgánov verejnej moci. Ide\no vzájomne vylučujúce sa myšlienkové konštrukcie.\n7. Rozhodca je podľa sťažovateľky verejným orgánom, preberá na seba úlohu arbitra namiesto\nministerstva (ktoré je správnym orgánom) ako jeho predĺžená ruka. Osobitne pri vykonávaní\nprávomocí zverených mu zákonom o kolektívnom vyjednávaní ide o prenesený výkon verejnej\nsprávy, rozhodcovia plnia úlohy správneho orgánu, ktorý ich na rozhodnutie sporu nominuje. Spor\nmedzi konkurujúcimi odborovými organizáciami tieto nie sú oprávnené riešiť obrátením sa na súd,\nmajú naoktrojovaný mechanizmus v podobe rozhodnutia jeho aparátu – arbitra nominovaného\nministerstvom. Vzťah medzi arbitrom a nimi je vertikálny. Porušovatelia zostávajú v horizontálnej\nrovine a absolútne nedôvodne túto prenášajú aj na vertikálny vzťah rozhodcu a odborové\norganizácie.\n8. Existenciou sporu o oprávnenosť viesť kolektívne vyjednávanie dochádza ku kreovaniu\nosobitného verejnoprávneho vzťahu založeného momentom určenia rozhodcu ministerstvom. Ak by\n3\n\nnešlo o rozhodnutie verejného orgánu, § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní by bol obsolentný\na nemal by žiadne právne dôsledky. Porušovatelia prehliadajú, že vznikom konfliktu odborov sa\ndo súkromnoprávneho sporu dosadzuje tretí subjekt na vrchol trojuholníka, ktorý s nimi nie je\nrovný. Má navyše minimálne oprávnenie záväzne rozhodnúť spor o oprávnenosť subjektu viesť\nkolektívne vyjednávanie. Sťažovateľka si nemôže v interných stanovách vylúčiť aplikáciu § 3a\nods. 4 a 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ide o kogentné ustanovenia upravujúce\nadministratívny proces vyriešenia sporu o oprávnenosť kolektívneho vyjednávania za ingerencie\norgánu verejnej správy. Porušovatelia ale akousi dispozitívnou rovinou združovania v odboroch\ndôvodia, že rozhodnutie rozhodcu podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní nemá\nverejnoprávnu povahu.\n9. Rozhodca svojím rozhodnutím obmedzil práva sťažovateľky na kolektívne vyjednávanie, vylúčil\nju z neho v prospech iného subjektu. Za týchto okolností musí byť sťažovateľke poskytnutá\nadekvátna súdna ochrana a možnosť nechať preskúmať rozhodnutie rozhodcu nezávislým súdom,\nčo jej porušovatelia odopreli. Nedali jej odpoveď na otázku, na koho sa mala obrátiť, aby jej bol\nposkytnutý účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu rozhodcu. Ich rozhodnutia sú preto\narbitrárne. Ak iný účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu rozhodcu o určení oprávneného\nsubjektu viesť kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľom neexistuje, potom boli porušovatelia\npovinní žalobu meritórne prejednať.\n10. Sťažovateľka poukazuje na články dohovoru MOP, na ktoré porušovatelia neprihliadli. Je\npresvedčená o vecnej nesprávnosti rozhodnutia rozhodcu, ktorým došlo k poškodeniu sťažovateľky,\na to aj čo sa týka práva podľa čl. 36 ods. 1 písm. g) ústavy. S tým sa mali vysporiadať nižšie súdy,\nale žiadnu aktivitu nevykonali, čo v kontexte porušenia základných práv vníma rovnako ako ostatné\nzásahy.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n11. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) a popri zisťovaní, či obsahuje zákonom požadované náležitosti, skúmal, či nie sú\ndané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n12. Napriek právnemu zastúpeniu sťažovateľky ústavná sťažnosť obsahuje niektoré nedostatky\nzákonom ustanovených náležitostí ústavnej sťažnosti. Žiadnym spôsobom totiž neozrejmila\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy. V tomto článku je\nzakotvené základné právo, ktoré v sebe obsahuje viacero čiastkových práv, sťažovateľkine dôvody\nsa však nevzťahujú na žiadne z nich.\n13. Ústavný súd už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými\nustanoveniami zákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí\noznačiť základné práva a slobody, ktorých vyslovenia porušenia sa domáha, nielen označením\npríslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,\nIV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto\nsúvislosti dôkazy. Dôvody ústavnej sťažnosti by mali byť prispôsobené namietaným porušeniam\n4\n\nzákladných práv alebo slobôd. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti je podstatnou (osobitnou)\nnáležitosťou ústavnej sťažnosti a od jeho kvality sa v podstate odvíja možnosť prieskumu ústavného\nsúdu. Jej nedostatok spravidla vedie ústavný súd k záveru o odmietnutí ústavnej sťažnosti, pretože\ntakúto esenciálnu náležitosť (m. m. II. ÚS 102/2019) nie je možné odstrániť ani osobitnou výzvou.\nV danom prípade je sťažovateľka zastúpená advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom,\nno napriek tomu opísaná zákonná náležitosť ústavnej sťažnosti absentuje.\n14. Za uvedenej situácie nie je možné uvažovať o výzve sťažovateľke podľa § 56 ods. 3 zákona\no ústavnom súde na odstránenie uvedeného nedostatku. Ide totiž o neodstrániteľný nedostatok\nústavnej sťažnosti, čo viedlo ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie\nsťažovateľky k jej odmietnutiu podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu, že\nnemá náležitosti (konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť\nk porušeniu jej základných práv a slobôd podľa čl. 48 ods. 2 ústavy) podľa § 123 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde.\n15. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\nadvokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto\nchrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd\nnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli\nobjektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak\nsú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\n16. Ústavný súd zistil aj pri námietkach o porušení základného práva podľa čl. 36 ods. 1 písm. g)\nústavy a práv podľa čl. 5 ods. 2 písm. d) a e) a čl. 8 dohovoru MOP veľmi strohú argumentáciu\nv tom zmysle, že na obsah týchto ustanovení súdy neprihliadli. V týchto častiach, ako aj vo vzťahu\nk nosným námietkam ústavnej sťažnosti však ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať\nsťažovateľku na doplnenie podania, považujúc ho za obsahovo natoľko zrozumiteľné, aby bolo\nmožné realizovať ústavný prieskum.\nIII.1. K porušeniu práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu:\n17. Proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu bola sťažovateľka oprávnená podať kasačnú\nsťažnosť, čo aj využila. Kasačná sťažnosť, hoci smerovala proti právoplatnému uzneseniu krajského\nsúdu, predstavovala v okolnostiach veci účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého následne\nnajvyšší správny súd ako súd kasačný poskytoval ochranu základným právam i právam zaručeným\nmedzinárodnými zmluvami, ktorých porušenie sťažovateľka namieta v ústavnej sťažnosti.\n18. Dokazuje to i skutočnosť, že najvyšší správny súd o kasačnej sťažnosti sťažovateľky rozhodol\nmeritórne tak, že ju podľa § 461 SSP zamietol. Je tak naplnená ústavná podmienka na aktiváciu\nprincípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“), ktorá ústavnému súdu odníma právomoc konať a rozhodovať o ochrane označených\nzákladných práv i práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu.\n19. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132\nods. 1 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\nIII.2. K porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím kasačného súdu:\n20. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie sťažovateľkou označených základných\npráv napadnutým uznesením najvyššieho správneho súdu, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť\nsťažovateľky proti v poradí druhému uzneseniu krajského súdu o odmietnutí žaloby. Sťažovateľka\nnamieta arbitrárnosť, svojvôľu, nelogickosť, nesprávnosť, nezákonnosť a ústavne nekonformný\nvýklad príslušných noriem.\n21. Porovnaním formulácie uvedenej v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 46 ods. 2 ústavy je možné\ndospieť k záveru, že v druhom z nich ide o osobitnú úpravu práva na súdnu ochranu, konkrétne vo\nvzťahu k prístupu k súdu vo veciach, o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy. Základné právo\nje priznané už samotným čl. 46 ods. 1 ústavy. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade s čl. 51\nústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia čl. 46 vykonávajú. Zmyslom práva na súdnu\nochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci\nkonať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány\nsúdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy\nstal účastníkom súdneho konania (II. ÚS 14/2001).\n22. Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n23. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami\nvšeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti\npre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery\nvšeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom\nna niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n24. Ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05). Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak\nby prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (III. ÚS 119/03, I. ÚS 12/05, IV. ÚS 238/07, II. ÚS 75/2021). O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n25. Ústavný súd v napadnutom rozhodnutí nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných\npre vec samotnú, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom na spravodlivé\nsúdne konanie, na prístup k súdu, ani na to nadväzujúce porušenia označených základných práv\nna kolektívne vyjednávanie.\n26. Najvyšší správny súd aplikoval na zistený skutkový stav relevantnú zákonnú úpravu,\nvysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentmi sťažovateľky a z rozhodnutia je zrejmé, akými\núvahami sa riadil pri právnom posudzovaní veci. Vyjadril sa k podstatným námietkam\n6\n\no nerešpektovaní právneho názoru vyjadreného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho\nsúdu, o možnostiach súdneho prieskumu rozhodnutí podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní,\nako aj o postavení rozhodcu v spore o reprezentatívnosť odborovej organizácie a o povahe takéhoto\nrozhodovania. Jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne posúdenie rozhodujúcich\nskutočností.\n27. Kasačný súd dal zrozumiteľné odpovede aj na argumenty sťažovateľky o vylúčení súdneho\nprieskumu uvedené v ústavnej sťažnosti. Ústavný súd nepovažuje za arbitrárny ani nelogický\nprávny názor kasačného súdu, „že rozhodca nie je verejným orgánom“. Kasačný súd jasne opísal\npodmienky realizácie správneho súdneho prieskumu so záverom, že nebola splnená už prvá\npodmienka pozitívneho vymedzenia preskúmateľnosti (§ 2 a § 3 SSP), ktoré je súčasne „vstupnou\nbránou“ na aplikáciu čl. 46 ods. 2 ústavy. Napadnuté rozhodnutie kasačného súdu nebolo založené\nvýlučne na závere o povahe, označení rozhodnutia alebo o druhu konania, v akom bolo vydané\nrozhodnutie (m. m. I. ÚS 52/02). Kasačný súd popri analýze povahy rozhodnutia rozhodcu\nzrozumiteľne uviedol aj ďalšie okolnosti k povahe právneho vzťahu, postaveniu rozhodcu\na následkom napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov ústavný súd považuje\nza neopodstatnené námietky vo vzťahu k porušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy.\n28. Kasačný súd autoritatívne rozhodol, že rozhodnutie napadnuté v správnej žalobe sťažovateľky\nnie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, resp. výsledkom výkonu verejnej správy rozhodcom,\npreto nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Krajský súd uviedol obšírnejšie\na konkrétnejšie úvahy o možnostiach súdneho prieskumu (nielen v správnom súdnictve) vzťahov\nvyplývajúcich zo zákona o kolektívnom vyjednávaní. V podstate naznačil, že pri § 3a zákona\no kolektívnom vyjednávaní ide o nepravú medzeru, keď zákonodarca nemal úmysel umožniť súdny\nprieskum. Za týchto okolností ústavný súd vníma otázku možnosti prieskumu rozhodnutia rozhodcu\nvydaného v spore podľa § 3a ods. 3 a nasl. zákona o kolektívnom vyjednávaní v správnom\nsúdnictve ako uzavretú a z pohľadu označeného práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý\nsúdny proces k jej vyriešeniu došlo ústavne prijateľným spôsobom.\n29. Ústavný súd považuje sťažnostné námietky sťažovateľky za reflexiu právnych dôvodov,\nna ktorých boli vydané napadnuté rozhodnutia po procesnej stránke. Krajský súd totiž odmietol\nsprávnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP s použitím § 7 písm. h) SSP. Kasačný súd pridal\nk negatívnej enumerácii podľa § 7 písm. h) SSP aj hľadisko pozitívneho vymedzenia právomoci\nsprávnych súdov podľa § 2 SSP a predmetu prieskumu podľa § 3 SSP. Už zhrnuté okolnosti podľa\nnázoru ústavného súdu nasvedčujú tomu, že išlo o odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g)\nSSP pre neprípustnosť. Svedčí tomu aj výklad tohto ustanovenia uvedený v odbornej literatúre či\ndôvodová správa. Tento dôvod totiž na rozdiel od dôvodu uvedeného v § 98 ods. 1 písm. h) SSP\npokrýva zrejmé nedostatky procesných podmienok konania, ktoré nie sú odstrániteľné a vedú\nk rozhodnutiu o správnej žalobe bez potreby vecného zaoberania sa ňou.\n30. Na strane krajského súdu došlo k omylu v označení aplikovaného právneho predpisu, čo ale\nv konečnom dôsledku nezakladá záver o porušení označených základných práv sťažovateľky.\nV tejto súvislosti ústavný súd vyslovil, že ak je namietané rozhodnutie všeobecného súdu správne\n(z hľadiska jeho výroku), potom vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (a pri inak\nsprávnom rozhodnutí) nemusí disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou\nk porušeniu označených práv (obdobne III. ÚS 228/06).\n\n7\n\n31. Sťažovateľka až v ústavnej sťažnosti vzniesla námietku, že nedostala odpoveď na otázku,\nna koho sa mala obrátiť, aby jej bol poskytnutý účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nrozhodcu. Neuplatnenie tejto námietky v skoršom štádiu pred konajúcimi správnymi súdmi ústavný\nsúd viedlo nutne k záveru o nemožnosti zaoberať sa ňou pre neprípustnosť v zmysle § 132 ods. 2\nzákona o ústavnom súde. Sťažovateľka po rozhodnutí o odmietnutí žaloby krajským súdom mohla\nv kasačnej sťažnosti popri už uvedených dôvodoch argumentovať aj odmietnutím prístupu\nk spravodlivosti, čomu by svedčil dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.\n32. Nad rámec záveru uvedeného v predošlom odseku ústavný súd dodáva, že absencia odpovede\nna otázku, na koho sa mala obrátiť, aby jej bol poskytnutý účinný opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu rozhodcu, nezakladá porušenie práva na prístup súdu ani práva na súdnu ochranu.\nV okolnostiach prípadu je totiž rozhodujúce, že sťažovateľka sa obrátila so správnou žalobou\nna správny súd, ktorého právomoc je exaktne definovaná v § 6 a § 7 SSP. V prípade záveru\no nedostatku právomoci správneho súdu, o ktorého správnosti ústavný súd nepochybuje, nemôže\ndôjsť ani k vzniku sporu o právomoc. Nejde ani o postup denegatio iustitiae, pretože povinnosť\nsúdu prejednať súkromnoprávny spor alebo súkromnoprávnu vec, ak ju podľa zákona\nneprejednávajú a nerozhodujú iné orgány, platí výlučne pre civilné sporové konanie (§ 3 Civilného\nsporového poriadku). Na založenie právomoci civilného súdu vo všeobecnosti nie je potrebné\nžiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter veci vychádza zo súkromného práva a zároveň\nneexistuje osobitné ustanovenie, ktoré by právomoc rozhodovať v danej konkrétnej veci priznávalo\ninému, od súdu odlišnému orgánu. Pri právnych veciach vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov\nplatí, že právomoc civilného súdu na ich prejednanie je daná len v prípade, ak právomoc súdu vec\nprejednať a rozhodnúť výslovne ustanovuje Civilný sporový poriadok alebo iný osobitný zákon.\nTakýmto príkladom môže byť aj § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní, s ktorým kasačný súd\nporovnával situáciu sťažovateľky. Sťažovateľka však civilnú žalobu nepodala, preto jej\nargumentácia nemá ústavnoprávny rozmer, ktorý by sa mohol objaviť, ak by civilné súdy odmietli\nprejednať jej vec z dôvodu nedostatku právomoci bez toho, aby označili iný orgán ochrany práva,\ndo ktorého právomoci vec patrí.\n33. Ústavný súd v žiadnom prípade nepovažuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vnímané\nv spojitosti s napadnutým rozhodnutím krajského súdu za arbitrárne, pretože súdy sa zrozumiteľne\nvyjadrili k možnostiam súdneho prieskumu rozhodnutí rozhodcu v kolektívnom spore podľa § 3a\nzákona o kolektívnom vyjednávaní a konštatovali nemožnosť súdneho prieskumu rozhodnutia\nrozhodcu v správnom súdnictve.\n34. K obsahu a interpretácii § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní ústavný súd uvádza, že\nsa ním zveruje rozhodovanie o čiastkovom (sui generis) spore o určenie odborovej organizácie\noprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy nesúdnemu orgánu – rozhodcovi nachádzajúcemu sa\nna zozname vedenom na ministerstve. Ide o inštitút využiteľný pri výskyte plurality odborových\norganizácií ako zmluvnej strany kolektívnej zmluvy v prípade, ak vo vedenom procese\nkolektívneho vyjednávania dôjde medzi nimi k nezhode. Rozhodcu v zmysle zásady zmluvnej\nautonómie určujú zúčastnené strany dohodou, inak ho určí na ich žiadosť ministerstvo. Právna\núprava naznačuje, že ide o nezávislý subjekt od dotknutých subjektov (odborových organizácií) i od\nsamotnej štátnej moci v tomto prípade posudzovania reprezentatívnosti, ktorý je oprávnený riešiť\ntento špecifický kolektívny spor o určenie príslušnej odborovej organizácie pre kolektívne\nvyjednávanie. Výsledok konania pred rozhodcom má skôr deklaratórny formálny charakter, ktorý\n8\n\nspočíva v potvrdení objektívneho stavu formou jeho overenia na základe zistených skutočností.\nRozhodca teda len pre ďalší formálny proces kolektívneho vyjednávania rieši čiastkový spor\nvyhotovením dokumentu potvrdzujúceho existujúci stav (TOMAN, J., ŠVEC, M.,\nSCHUSZTEKOVÁ, S. Zákon o kolektívnom vyjednávaní – praktický komentár. Bratislava : Wolters\nKluwer, 2016.).\n35. V zásade ide o výsledok voľby zákonodarcu presunúť časť právomoci inak patriacej súdom\n(súkromnoprávne spory) na neštátne rozhodcovské orgány, čo hneď neznamená, že ide o porušenie\npráva na prístup k súdu. Toto právo nie je absolútne, sú prípustné jeho obmedzenia, pokiaľ sledujú\nlegitímny cieľ, pokiaľ sú v súlade so zásadou primeranosti a nezasahujú samotnú podstatu práva.\nSťažovateľka smeruje argumenty v podstate aj proti právnej úprave, z ktorej vyvodzuje právo\nna súdny prieskum rozhodnutia rozhodcu. Ústavný súd rozumie jej požiadavke, ktorú však mohla\nvhodne použiť ešte v konaní na správnom súde, a to napríklad podaním návrhu na prerušenie\nkonania z dôvodu potreby posúdenia súladnosti ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní\ns ústavou a ďalšími medzinárodnými dohovormi. Podobne sa mohla obrátiť žalobou na civilný súd,\nargumentujúc požiadavkou na poskytnutie súdnej ochrany prostriedkami civilného práva.\n36. Pri námietke o porušení základného práva podľa čl. 36 ods. 1 písm. g) ústavy je potrebné\npriamo zo zákonného textu označeného článku vyvodiť, že jeho subjektom sú zamestnanci.\nTo potvrdzuje aj súvisiaca rozhodovacia prax ústavného súdu (napr. PL. ÚS 5/97). Odborové\norganizácie majú v ústave zakotvenú ochranu až v nasledujúcom článku ústavy, kde sú okrem iného\nuvedené aj ústavnoprávne podmienky na obmedzovanie ich činnosti či zákaz diskriminácie.\nSťažovateľka však nenamietala porušenie čl. 37 ústavy. Sťažovateľka nie je zamestnancom, ale\nskôr prostredníkom, cez ktorého zamestnanci vykonávajú právo na kolektívne vyjednávanie, teda\nratione personae nespadala do vecného rozsahu ochrany poskytovanej označeným základným\nprávom podľa čl. 36 ods. 1 ústavy. Z tohto dôvodu je jej ústavná sťažnosť v tejto časti zjavne\nneopodstatnená a ústavný súd ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n37. Vzťah čl. 6 dohovoru k čl. 13 dohovoru je vzťahom lex specialis a požiadavky čl. 13 dohovoru\nsú absorbované prísnejšími požiadavkami čl. 6 dohovoru (napr. rozsudok Titarenko proti Ukrajine\nz 20. 9. 2012, sťažnosť č. 31720/02, bod 81), a preto ústavný súd posudzoval sťažnosť len podľa\nčl. 6 dohovoru.\n38. Porušenie práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru sťažovateľka namietala\naj v súvislosti s čl. 5 ods. 2 písm. d) a e) a čl. 8 dohovoru MOP (pri ktorých označila ako porušené\nprávo na účinné kolektívne vyjednávanie).\n39. Podľa čl. 5 dohovoru MOP opatrenia prispôsobené vnútroštátnym podmienkam sa prijmú\nna podporu kolektívneho vyjednávania. Ciele opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku sú tieto:\na) kolektívne vyjednávanie by sa malo umožniť všetkým zamestnávateľom a všetkým skupinám\npracovníkov v odvetviach činnosti pokrytých týmto dohovorom; b) kolektívne vyjednávanie by sa\nmalo postupne rozšíriť na všetky záležitosti pokryté článkom 2 písm. a), b) a c) tohto dohovoru;\nc) vytvorenie pravidiel postupu dohodnutých medzi organizáciami zamestnávateľov\na organizáciami pracovníkov by sa mali podporiť; d) kolektívnemu vyjednávaniu by nemala\nprekážať absencia pravidiel upravujúcich jeho priebeh alebo neprimeranosť, či nevhodnosť takých\npravidiel; e) orgány a postupy na riešenie pracovných sporov by sa mali koncipovať tak, aby\nprispeli k podpore kolektívneho vyjednávania. Podľa čl. 8 dohovoru MOP opatrenia prijaté\n9\n\ns cieľom podpory kolektívneho vyjednávania nie sú tak koncipované alebo aplikované, aby\nobmedzovali slobodu kolektívneho vyjednávania.\n40. Označené články sa nachádzajú v tretej časti dohovoru MOP obsahujúcej druhy opatrení, ktoré\nsa môžu prijať na podporu kolektívneho vyjednávania, a ciele týchto opatrení. Podľa čl. 4 dohovoru\nMOP ustanovenia tohto dohovoru sa účinne vykonajú vnútroštátnymi zákonmi a predpismi, pokiaľ\nnie sú inak účinne vykonané prostredníctvom kolektívnych zmlúv, rozhodcovských rozhodnutí\nalebo akýmkoľvek iným spôsobom v zhode s vnútroštátnou praxou. K zapracovaniu dohovoru\ndo zákona o kolektívnom vyjednávaní došlo zákonom č. 328/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Touto novelou došlo\nokrem iného k vloženiu celého § 3a do zákona o kolektívnom vyjednávaní.\n41. K uvedenému normatívnemu rámcu ústavný súd dodáva, že Medzinárodná organizácia práce\nokrem dohovorov vydáva aj odporúčania, ktoré sú široko akceptované ako štandardy. Nemajú\nnevyhnutne rovnakú záväznosť ako dohovory ani nevyžadujú ratifikáciu alebo monitorovanie,\nnapriek tomu sú ako praktické smernice široko nasledované. V odporúčaní o kolektívnom\nvyjednávaní č. 163 z roku 1981, ktorým sa dopĺňa dohovor MOP č. 154, sú uvedené spôsoby\nna podporu kolektívneho vyjednávania. Podľa bodu 3 sa majú prijať s ohľadom na národné\npodmienky vhodné a nevyhnutné opatrenia, aby a) predstavitelia zamestnávateľských organizácií\na organizácií pracovníkov boli uznaní na účely kolektívneho vyjednávania; b) v krajinách, v ktorých\npríslušné úrady aplikujú procedúry na uznanie s cieľom určenia organizácií, ktorým bude udelené\nprávo kolektívne vyjednávať, takéto určenie bude založené na vopred stanovených a objektívnych\nkritériách vzhľadom na reprezentatívnosť organizácií stanovených v konzultácii so zástupcami\norganizácií zamestnávateľov a pracovníkov.\n42. Na to, aby bola účasť organizácií zastupujúcich zamestnancov v procese kolektívneho\nvyjednávania efektívna, musia byť tieto organizácie okrem iného dostatočne reprezentatívne\nvo vzťahu k záujmom, ktoré obhajujú. Udelenie (výlučného) oprávnenia odborovej organizácii,\nktorá je najviac reprezentatívna, viesť kolektívne vyjednávanie je zákonom (§ 3a zákona\no kolektívnom vyjednávaní) predpokladané ako výsledok špecifického sporu. Ústavný súd dáva\ndo pozornosti sťažovateľky publikáciu Sloboda združovania: Výber rozhodnutí a princípov Výboru\npre slobodu združovania Správnej rady MOP. 5. revidované vydanie. MOP : Ženeva, 2006, s. 190 –\n196 (angl. Freedom of Association: Digest of decisions and principles of the Freedom of\nAssociation Committee of the Governing Body of the ILO), v ktorej sa nachádzajú zásady\nvzťahujúce sa na uznanie najreprezentatívnejších organizácií (body 949 – 955), určenie odborovej\norganizácie oprávnenej vyjednávať (body 956 – 973) či práva minoritných odborových organizácií\n(body 974 – 980). Tento výbor (angl. Committee on Freedom of Association) opakovane uvádza, že\npovažuje systém kolektívneho vyjednávania s výlučnými právami pre najreprezentatívnejšiu\nodborovú organizáciu ako súladný s princípmi slobodného združovania. Považuje to však za otázku\npre národného zákonodarcu a prax. Pre krajiny, ktoré zaviedli procedúru osvedčovania oprávnení\nodborovej organizácie ako výlučných zástupcov pre vyjednávanie, formuluje aj ďalšie záruky.\n43. Zo samotného znenia označených ustanovení dohovoru MOP a z tvrdenia sťažovateľky o ich\nprehliadnutí kasačným súdom podľa názoru ústavného súdu nevyplýva, že došlo k porušeniu týchto\nustanovení dohovoru MOP. Ústavný súd z tohto dôvodu sťažnosť považoval za zjavne\n\n10\n\nneopodstatnenú, čo ho viedlo k jej odmietnutiu aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n44. Ústavný súd zároveň upriamuje pozornosť sťažovateľky na osobitnú procedúru\nv medzinárodnom práve, v zmysle ktorej má výbor (angl. Committee on Freedom of Association)\nmandát na posudzovanie, či právna úprava alebo prax členského štátu Medzinárodnej organizácie\npráce zodpovedá zásadám slobody združovania a kolektívneho vyjednávania zakotveným\nv relevantných dohovoroch. Cieľom tejto procedúry je zapojenie sa do konštruktívneho dialógu\na podpora rešpektu k právam odborových organizácií v zákonnej úprave a praxi. Sťažnosť\nna porušenie slobody združovania môže podať aj organizácia združujúca zamestnancov, vyžadujú\nsa pritom určité podmienky na prijateľnosť. Nie je však nevyhnutné vyčerpať všetky vnútroštátne\nprostriedky nápravy. Pre bližšie informácie ústavný súd odkazuje na dokument Kompendium\npravidiel aplikovateľných na Správnu radu Medzinárodného úradu práce (angl. Compendium of\nrules applicable to the Governing Body of the International Labour Office) dostupný\nna internetovej stránke ˂https://www.ilo.org˃, osobitne na jeho prílohu č. 2.\n45. Sumarizujúc uvedené, nemožno závery, ku ktorým najvyšší správny súd vo veci sťažovateľky\ndospel, označiť za svojvoľné (arbitrárne), ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy alebo s čl. 6 ods. 1 dohovoru, práve naopak, ústavný súd ich považuje za ústavne\nudržateľné. Najvyšší správny súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne a bez zjavných logických\nprotirečení vysvetlil dôvody, pre ktoré kasačnú sťažnosť zamietol. Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nestačí na prijatie záveru o arbitrárnosti\nnapadnutého uznesenia. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi\nnapadnutým rozhodnutím kasačného súdu a obsahom označených základných práv neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nmohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "sťažnosť-kasačná", "spor-pracovnoprávny", "súd-právomoc všeobecného súdu", "právna veta"], "pravna_veta": "Rozhodnutie rozhodcu v kolektívnom spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa § 3a ods. 3 a nasl. zákona o kolektívnom vyjednávaní nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Túto otázku vyriešili správne súdy z pohľadu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces ústavne prijateľným spôsobom.\nZákaz odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda povinnosť súdu prejednať spor alebo vec, ak ju podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány, platí výlučne pre civilné sporové konanie. Na založenie právomoci civilného súdu vo všeobecnosti postačí, ak charakter veci vychádza zo súkromného práva a zároveň neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré by právomoc rozhodovať v konkrétnej veci priznávalo inému, od súdu odlišnému orgánu. Pri právnych veciach vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov platí, že právomoc civilného súdu na ich prejednanie je daná len vtedy, ak právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť výslovne ustanovuje Civilný sporový poriadok alebo iný osobitný zákon. Ak sťažovateľka nepodala civilnú žalobu, ale obrátila sa so správnou žalobou na správny súd, nemá jej argumentácia o odmietnutí spravodlivosti ústavnoprávny rozmer, ktorý by sa mohol objaviť, ak by civilné súdy odmietli prejednať jej vec z dôvodu nedostatku právomoci bez toho, aby označili iný orgán ochrany práva, do ktorého právomoci vec patrí.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/16/2020", "guid": "d77fa3af-26ff-44cf-b765-fe34087bdab1:8d7a95fa-b2e8-4f5c-8a2b-785aa3b6cdc3", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ba2c46a-4c5d-442f-9dcf-5ab1d254da12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.75.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 75/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.75.2021.1"}, {"guid": "ussr:4bf6fc2c-6e56-45f2-b3ee-3c58413a5f54", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bf6fc2c-6e56-45f2-b3ee-3c58413a5f54"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:ac22e011-9989-4698-9bea-835a846184d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 228/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 228/06 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac22e011-9989-4698-9bea-835a846184d1"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/02 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:6badbd47-30d9-49f7-9ed3-963670c6542d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/97 z 8. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1"}, {"guid": "48af9def-bf02-4e18-b7d9-b6821f76c223:3452a0ab-906e-4ebe-b876-fba127a17f7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200143.1", "spisova_znacka": "1Svk/16/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/16/2021 z 27. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200143.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f8fb1735-7dae-4f89-990e-ff26418087d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.525.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 525/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 525/2024 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.525.2024.1"}, {"guid": "872e8026-b85e-436a-a053-d983bb21c0f8:41bc388d-de0c-4316-b33d-67eaed7e1216", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200608.3", "spisova_znacka": "BA-4Sa/48/2021", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/48/2021 z 11. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200608.3"}, {"guid": "9892fb8c-497c-481e-bb53-1cfc51c9f9c3:f931c17d-d69a-482f-993d-6312506cfb71", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101252.1", "spisova_znacka": "6S/80/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/80/2024 z 11. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101252.1"}]}