{"guid": "ussr:db373053-01be-4a87-ada6-2d2af3810a49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.27.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2023 z 24. 1. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. januára 2023, sp. zn. IV. ÚS 27/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.27.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2023-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov čl. 6 ods. 2", "nazov": "zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov čl. 6 ods. 2", "nazov": "zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/2015/160#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/db373053-01be-4a87-ada6-2d2af3810a49", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.27.2023.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.27.2023.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.27.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 27/2023-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 14C 2/2019-86\nz 24. marca 2022 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co 109/2022-109\nz 30. septembra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. decembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojich ústavných práv, ktoré nevyjadruje v konkretizovanom návrhu\nna to, ako má ústavný súd rozhodnúť. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam všeobecných súdov\nargumentuje základnými právami podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a navrhuje zrušiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Co 109/2022-109 z 30. septembra 2022 (ďalej len „uznesenie\nkrajského súdu“). Žiada, aby mu v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca,\nčo odôvodňuje nedostatkom peňažných prostriedkov.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 2. januára 2019 na Okresnom súde Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) žalobu proti Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Na výzvu\nokresného súdu, aby odstránil vady svojho podania, uviedol, že 14. marca 2019 podal žiadosť\no právnu pomoc a právne zastúpenie v Centre právnej pomoci Košice (ďalej len „CPP“),\nktoré však svojím konaním zmarilo nielen dotknuté súdne konanie vedené na okresnom súde\npod sp. zn. 14 C 2/2019, ale aj konanie vedené na Okresnom súde Košice I proti Ústrediu práce,\n\nsociálnych vecí a rodiny, ako to vyplýva zo správnej žaloby sťažovateľa proti CPP vedenej\nna Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 S 110/2019, o ktorej nie je dosiaľ rozhodnuté,\nčo nemôže byť na ťarchu sťažovateľa.\n3. Tento stav až do ukončenia vzájomného súdneho sporu s CPP bráni sťažovateľovi požadovať\nod CPP právnu pomoc a právne zastúpenie, pretože všetky rozhodnutia v CPP proti sťažovateľovi\nvydáva rovnaká osoba. Sťažovateľ podal proti Krajskému súdu v Košiciach ústavnú sťažnosť,\nktorá je ústavným súdom vedená pod sp. zn. Rvp 1813/2021 dosiaľ bez rozhodnutia.\n4. Okresný súd žalobu sťažovateľa odmietol uznesením č. k. 14 C 2/2019 z 24. marca 2022\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu“) pre nedostatok náležitostí, ktoré neboli odstránené\nani na základe výzvy okresného súdu.\n5. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ poukázal na poučenie uvedené v uznesení krajského súdu, v zmysle\nktorého môže podať dovolanie, avšak musí byť právne zastúpený. Tým bol súdny spor sťažovateľa\nzmarený bez meritórneho posúdenia jeho žaloby a bez zohľadnenia špecifickej situácie sťažovateľa,\npodľa ktorého je požadovanie právnej pomoci a právneho zastúpenia od CPP neprípustné\npre prebiehajúce súdne konanie. Uvedené znamená pre sťažovateľa obmedzenie, resp. znemožnenie\npráva na prístup k súdu. Sťažovateľ zastáva názor, že pokiaľ by na základe vyjadrenia krajského\nsúdu a výzvy okresného súdu požiadal CPP o právnu pomoc v tomto súdnom konaní, zmaril\nby tým súdne konanie vedené proti CPP, keďže by pominula nedôvera voči CPP,\na tým by sa vytratila dôvodnosť takej žaloby. Krajský súd neposkytol sťažovateľovi žiadnu\ninú možnosť právneho zastúpenia okrem zastúpenia prostredníctvom CPP.\n7. Sťažovateľ tiež namieta prieťahy v konaní, poukazujúc na svoje správanie, so záverom,\nže k celkovej dĺžke konania nijako neprispel. Postup krajského súdu považuje sťažovateľ\nza neefektívny a nesústredený. V dôsledku jeho postupu je sťažovateľ dosiaľ v stave právnej\nneistoty.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľa uznesením okresného súdu\nv spojení s uznesením krajského súdu, ktorým bola jeho imperfektná žaloba smerujúca\nproti Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice odmietnutá. Súčasne sťažovateľ namieta\nprieťahy v konaní vedenom krajským súdom.\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu:\n9. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného súdu\nna prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že právomoc ústavného\nsúdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\n2\n\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n10. Proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí žaloby sťažovateľ mohol podať a aj podal\nodvolanie. Právomoc krajského súdu, ktorý o odvolaní sťažovateľa rozhodol, vylučuje právomoc\nústavného súdu vo vzťahu k tejto časti ústavnou sťažnosťou namietaného uznesenia okresného\nsúdu. To v tomto rozsahu zakladá nedostatok právomoci ústavného súdu a je dôvodom odmietnutia\nústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“).\nIII.2. K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu:\n11. Z už uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľa vyplýva, že v uznesení krajského súdu\nbol sťažovateľ riadne poučený o možnosti podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie.\nSťažovateľ však namieta, že podanie dovolania a iniciovanie dovolacieho konania,\nktorého zákonnou podmienkou je zastúpenie dovolateľa advokátom, v jeho prípade vzhľadom\nna neprípustnosť požadovať právnu pomoc a právne zastúpenie prostredníctvom CPP,\nproti ktorému vedie súdne konanie, je vylúčené. Sťažovateľ z uvedeného dôvodu dovolanie\nnepodal.\n12. Ústavný súd predovšetkým uvádza, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp\nsubsidiarity zakotvený v už citovanom čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať\no namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami,\nak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich\npráv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon\nna to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá\nautomaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich napriek presvedčeniu sťažovateľa.\n13. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná\nzmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima\nratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 zákona\no ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n14. Ústavný súd štandardne vychádza z názoru, že na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie\nsúdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa\ntakýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených\nnáležitostí je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc\nkonať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá\ntým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia\nústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho\n3\n\nnezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (m. m. I. ÚS 74/02,\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 46/03). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že uvedené obdobne\nplatí, aj pokiaľ ide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie dovolacieho konania, jeho\nopodstatnenosti a pod. Následkom toho sa ústavný súd pri posudzovaní otázky o prípustnosti\ndovolania v zásade obmedzuje, avšak pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy je vždy povinný preskúmať svoju vlastnú právomoc z hľadiska, či tejto právomoci\nnepredchádza právomoc iného súdu, ktorý by bol oprávnený sťažovateľovi poskytnúť ochranu\npred namietaným porušením ním označovaných základných práv a slobôd.\n15. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V § 420 CSP sú taxatívne\nvypočítané procesné vady konania takého stupňa závažnosti, pre ktoré je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu v merite veci alebo rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť\ndovolania podľa § 420 CSP je tak založená na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním\nmožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo, prípadne\nktorým sa rozhodlo v merite veci.\n16. Meritórne preskúmanie relevantnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom\nv situácii, keď riadne nevyužil právny prostriedok ochrany svojich základných práv,\nktorý mu zákon účinne poskytoval, t. j. nepodal dovolanie z dôvodu vymedzeného v § 420 písm. f)\nCSP, by bolo porušením princípu subsidiarity ako kompetenčného princípu vymedzujúceho vzťah\nmedzi ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie\no ústavných sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 728/2016).\n17. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa v civilnom súdnom\nkonaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých splnenia\ncivilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom\nvrátane dovolacích konaní. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bol v uznesení krajského súdu\nriadne poučený o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní, ako aj o tom, že dovolanie\nmusí byť spísané advokátom. Z ústavnoprávneho hľadiska je tak podstatné, že sťažovateľ\n(tak, ako to sám uvádza v ústavnej sťažnosti, pozn.) nepožiadal CPP o priznanie nároku\nna poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní s poukazom na nedôveru v uvedenú inštitúciu,\nproti ktorej vedie samostatné súdne konanie. Súčasne sťažovateľ ani nesplnomocnil advokáta\nna svoje zastupovanie v dovolacom konaní, a tak sa sám svojím vlastným pričinením\ndiskvalifikoval z preskúmania zákonnosti uznesenia dovolacím súdom. K sťažnostnej argumentácii\nsťažovateľa ústavný súd dodáva, že právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje poskytnúť\nfyzickej osobe nachádzajúcej sa v materiálnej núdzi právnu pomoc v súdnom konaní\nprostredníctvom CPP. Pokiaľ aj sťažovateľ nebol pri predchádzajúcom konaní o nároku\nna poskytnutie právnej pomoci úspešný, uvedená okolnosť nemôže CPP diskvalifikovať\nvo všetkých ďalších konaniach iniciovaných sťažovateľom v budúcnosti a ani sťažovateľ nemôže\nbez ďalšieho prejudikovať rozhodnutie CPP o ne/poskytnutí právnej pomoci.\n\n4\n\n18. Skutočnosť, že sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu označených práv proti uzneseniu\nkrajského súdu dovolanie, ktoré riadne nevyužil bez uvedenia dôvodov hodných osobitného zreteľa,\nzaložila dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti ako neprípustnej podľa § 56 ods. 2\npísm. d), § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n19. Napriek záveru o neprípustnosti tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd ako obiter dictum\nuvádza, že potvrdzujúce uznesenie krajského súdu považuje za správne a riadne odôvodnené (body\n13 až 15 odôvodnenia), pričom nezistil medzi ním a namietaným porušením práv sťažovateľa\npríčinnú súvislosť v ústavnoprávne relevantnej intenzite. Krajský súd, konštatujúc nenaplnenie\nformálnych a obsahových náležitostí sťažovateľom podanej žaloby, ktoré neboli odstránené (i)\nna základe výzvy okresného súdu s uvedením konkrétnych nedostatkov žaloby (absencia riadneho\nopísania rozhodujúcich skutočností, riadneho označenia žalovaného, jasného, zrozumiteľného\na materiálne vykonateľného žalobného návrhu) a s poučením o následkoch nedoplnenia žaloby,\nako aj s poučením o možnosti obrátiť sa na CPP a požiadať o právnu pomoc (ii) ani v odvolacom\nkonaní, nemal z hľadiska postupu predpokladaného zákonom inú možnosť, ako potvrdiť\nodmietnutie žaloby sťažovateľa okresným súdom v súlade s § 129 ods. 3 CSP. Krajský súd zároveň\nvysvetlil, že vo fáze prvoinštančného a odvolacieho konania nebolo právne zastúpenie obligatórne,\npostačovalo odstrániť nedostatok náležitostí žaloby na základe výzvy súdu.\nIII.3. K napadnutému postupu krajského súdu:\n20. Vyhodnotením obsahovej stránky sťažovateľovho podania ústavný súd dospel k záveru,\nže ním namieta aj porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom krajského súdu.\n21. Ústavná sťažnosť pre zbytočné prieťahy v konaní je účinný prostriedok nápravy porušeného\npráva len do momentu, kým trvá stav neistoty na strane dotknutého účastníka konania týkajúci\nsa výsledku konania. Ústavná sťažnosť preto musí byť podaná v čase, keď prieťahy v konaní\nešte trvajú.\n22. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vyplýva\naj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\nv ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 223/2010, I. ÚS 390/2019). Inými slovami, ochrana základnému\nprávu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase\nuplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi ešte mohlo trvať.\nAk v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom všeobecného súdu, ústavný\nsúd sťažnosť zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06).\n23. Zo sťažnostnej argumentácie a jej príloh vyplýva, že krajský súd o odvolaní sťažovateľa\nproti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí žaloby rozhodol uznesením z 30. septembra 2022,\nteda ešte pred podaním ústavnej sťažnosti (22. decembra 2022), čím bola právna istota sťažovateľa\nnastolená napriek jeho tvrdeniu, že sa tak dosiaľ nestalo. Napokon samotná krátkosť odvolacieho\nkonania, v rámci ktorého bolo preskúmané prvoinštančné rozhodnutie z 24. marca 2022, vylučuje,\naby postupom krajského súdu v tomto konaní dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.\n\n5\n\n24. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a okolností danej veci teda ústavný súd dospel k záveru,\nže v tomto prípade nemohol konštatovať také nedostatky, na základe ktorých by po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označeného práva.\nÚstavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.4. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu:\n25. Pokiaľ ide o sťažovateľovu žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, ústavný súd uvádza,\nže na to, aby o nej mohol rozhodnúť, musí najprv zistiť, či sú kumulatívne splnené tri podmienky,\nresp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť\no ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n26. Ak ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia zistí, že v danom prípade\nnie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je oneskorená,\nneprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie\nprávneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.\n27. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa\nnie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia ústavným súdom je zrejmé, že v danom\nprípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti\n(m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017). Keďže nebol splnený jeden z predpokladov\nustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "dovolanie-nepodanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/2/2019", "guid": "19d33405-a6cf-4229-a668-2a7244a993aa:64d8192b-0998-4eb6-a430-a6f70be26ced", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}