{"guid": "ussr:659824b0-0d30-4444-8c33-1f9b40a93ed8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2022 z 8. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2022, sp. zn. III. ÚS 394/2022, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2022-12-08", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["rozhodnutie potvrdzuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/659824b0-0d30-4444-8c33-1f9b40a93ed8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 394/2022-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca\nspravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní o návrhu navrhovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, prostredníctvom organizačnej zložky\nBOOM & SMART Slovakia, Dolná 6A, Banská Bystrica, na preskúmanie uznesenia Výboru\nNárodnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/349/21/K z 8. marca 2022\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení\nneskorších predpisov takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej\nč. k. VP/349/21/K z 8. marca 2022 p o t v r d z u j e .\n\nrepubliky\n\npre\n\nnezlučiteľnosť\n\nfunkcií\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkové východiská\n1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným ústavnému súdu 18. mája 2022 domáhal zrušenia\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej\nlen „výbor“) označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým\nmu výbor uložil pokutu vo výške 15 319,48 eur podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) a čl. 9 ods. 16\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) ako verejnému\nfunkcionárovi – bývalému členovi štatutárneho orgánu\nPokuta bola navrhovateľovi uložená z dôvodu, že porušil\npovinnosť vyplývajúcu z čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nvyplýva, že navrhovateľ bol z verejnej funkcie odvolaný 20. augusta 2020. Oznámenie podľa čl. 8\nods. 5 ústavného zákona mal podať do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu\nverejnej funkcie, t. j. najneskôr do 20. septembra 2021, pričom tak urobil až 29. septembra 2021.\nNapadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 19. apríla 2022.\n\n2. Výbor sa so skutočnosťou nepodania oznámenia navrhovateľa oboznámil 30. novembra 2021\npri rokovaní o prehľade výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, zamestnaní, činností a majetkových\npomerov verejných funkcionárov za september 2020 až november 2021. Následne uznesením\nč. 1287 z 30. novembra 2021 začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a)\nústavného zákona. Súčasne podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona požiadal navrhovateľa\no stanovisko.\n3. Navrhovateľ sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom doručeným výboru\n30. decembra 2021, v ktorom uviedol, že v čase riadneho podania oznámenia sa nachádzal\nna zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol vyslaný jeho súčasným zamestnávateľom.\nAvšak bezodkladne po jeho návrate zo zahraničnej pracovnej cesty oznámenie podal.\nProstredníctvom tohto listu chcel úprimne oľutovať nesplnenie povinnosti v predpísanej lehote\na žiadal zohľadniť dodatočné podanie oznámenia.\n4. Výbor listom z 9. februára 2022 adresovaným\npreveril skutočnosť,\nči navrhovateľ spĺňa podmienky pre podanie oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.\nlistom zo 17. februára 2022 adresovaným\nvýboru uviedol, že 1. októbra 2017 nadobudol účinnosť príkaz ministra zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky č. 7/2017 (ďalej len „príkaz ministra zdravotníctva“), na základe ktorého štatutárne\norgány príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) pri uzatváraní zmlúv a dodatkov mali zakázané odsúhlasiť\npostúpenia pohľadávok, na ktoré bol potrebný predchádzajúci písomný súhlas ministerstva\nzdravotníctva. Navrhovateľ počas výkonu funkcie\nvo viacerých prípadoch postupoval v rozpore s uvedeným príkazom ministra zdravotníctva,\nčo možno považovať za poskytnutie výhody v prospech niektorých právnických osôb. Následkom\ntohto konania bolo uznanie záväzkov spoločnostiam, ktoré postúpili svoje pohľadávky v rozpore\ns príkazom ministra zdravotníctva. Konkrétne za obdobie posledných dvoch rokov pred skončením\nvýkonu verejnej funkcie navrhovateľ podpísal 6 dohôd o uznaní záväzku. Pred skončením výkonu\nverejnej funkcie zároveň navrhovateľ rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu\nza poskytnutie zdravotnej starostlivosti spolu v 29 prípadoch.\n5. Výbor v odôvodnení namietaného rozhodnutia dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa boli\nkumulatívne splnené podmienky pre konanie o rozhodovanie vo veci v súlade s nálezom ústavného\nsúdu č. k. IV. ÚS 486/2020 a zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu čl. 8 ods. 5 ústavného\nzákona. Navrhovateľ zaslal oznámenie výboru oneskorene. Z uvedeného dôvodu výbor prijal\nrozhodnutie, ktorým navrhovateľovi uložil pokutu vo výške trojnásobku mesačného platu verejného\nfunkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona. Mesačným platom verejného\nfunkcionára je podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona jedna dvanástina z jeho ročného príjmu\nza predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Ministerstvo zdravotníctva listom\nz 28. marca 2022 výboru oznámilo, že ročný príjem navrhovateľa bol 61 277,93 eur. Jedna\ndvanástina ročného príjmu verejného funkcionára za rok 2020 bola 5 106,49 eur. Výška pokuty\nstanovená vo výroku napadnutého rozhodnutia v sume trojnásobku mesačného platu verejného\nfunkcionára je 15 319,48 eur. Napadnuté rozhodnutie bolo výborom schválené uznesením č. 1410\nz 8. marca 2022.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n6. Navrhovateľ argumentuje, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s Ústavou Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a príslušnými právnymi predpismi vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov, výbor nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav a napadnuté\nrozhodnutie je podľa neho nepreskúmateľné.\n7. Navrhovateľ uvádza, že je verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného\nzákona, podľa ktorého sa vecná pôsobnosť ústavného zákona vzťahuje na funkciu štatutárneho\norgánu alebo členov štatutárneho orgánu, členov riadiaceho orgánu a členov kontrolného orgánu\nalebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje\nalebo ustanovuje štát alebo právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Verejným\nfunkcionárom sa však podľa neho stal až 1. januára 2020, t. j. až po nadobudnutí účinnosti zákonov\nč. 66/2019 Z. z., č. 232/2019 Z. z. a č. 469/2019 Z. z., ktorým sa ústavný zákon novelizoval.\nPodľa znenia ústavného zákona do 31. decembra 2019 bol totiž verejným funkcionárom podľa čl. 2\nods. 1 písm. zc) ústavného zákona riaditeľ štátneho podniku a členovia dozornej rady štátneho\npodniku, ktorých ustanovuje do funkcie štát, pričom je zrejmé, že\nnebola\na nie je štátnym podnikom.\n8. Ak preto do 31. decembra 2019 nerozhodoval ako verejný funkcionár podľa ústavného zákona,\nnemohol ani „rozhodnúť o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení\ninej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych\npredpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým alebo právnickým osobám“,\na to aj z toho dôvodu, že išlo o dohody z rokov 2017, 2018 a 2019.\n9. Podľa navrhovateľa výbor nesprávne zistil skutkový stav veci a neoveril si skutočnosti uvádzané\nv liste súčasného riaditeľa\n. Argumentuje tým, že o upustení od vymáhania\npohľadávok rozhodoval spolu s generálnym riaditeľom a medicínskym riaditeľom (nejde\nteda o individuálne, ale kolektívne rozhodovanie), na základe predchádzajúceho rozhodnutia\nškodovej komisie a s odporúčaním externej advokátskej kancelárie zastupujúcej\n. Pohľadávky boli navyše 5 – 6 rokov staré a smerovali výlučne voči zahraničným\nosobám, ktorým bola v minulosti poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť a ktorým doručiť\nakúkoľvek písomnosť spojenú s vymáhaním pohľadávky bolo nemožné.\n10. Navrhovateľ ďalej uvádza, že verejný funkcionár ostáva vykonávať verejnú funkciu\naj po odvolaní až do uplynutia výpovednej doby alebo do skončenia pracovného pomeru\niným spôsobom. Pracovný pomer navrhovateľa bol ukončený až nasledujúci deň po odvolaní\nz funkcie, t. j. 21. augusta 2020, a preto lehota na podanie oznámenia uplynula\naž 21. septembra 2021. Navrhovateľ bol teda v omeškaní s podaním oznámenia 8 dní, nie 9 dní,\nako tvrdí výbor.\n11. V roku 2020 bola navrhovateľovi vyplatená mimoriadna odmena po vyhodnotení plnenia\ncieľových pracovných úloh za obdobie 4. štvrťroka 2019 vo výške 30 % dohodnutej základnej\nmzdy, pričom táto odmena bola zahrnutá do výpočtu súhrnného príjmu, z ktorého výbor vypočítal\njednu dvanástinu ročného príjmu navrhovateľa. Ide pritom podľa navrhovateľa o odmenu za rok\n2019, keď ešte nebol verejným funkcionárom podľa ústavného zákona.\n\n3\n\n12. Nepreskúmateľnosť\nnapadnutého\nrozhodnutia\nvidí\nnavrhovateľ\npredovšetkým\nv tom, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aké konkrétne dôkazy výbor\npriamo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonal\na z ktorých vychádzal pri konštatácii nesplnenia povinnosti navrhovateľa v zmysle čl. 8 ústavného\nzákona.\nIII.\nPostup v konaní\n13. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 394/2022-17 z 30. júna 2022 návrh navrhovateľa prijal\nv celom rozsahu na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\nIII.1. Vyjadrenie výboru:\n14. Výbor vo svojom vyjadrení k prijatému návrhu navrhovateľa uviedol, že s jeho argumentáciou\nnesúhlasí, pretože rozhodol v jeho veci na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne\nsprávne, a to z nasledujúcich dôvodov:\na) navrhovateľ síce do 31. decembra 2019 nespadal pod definíciu verejného funkcionára v zmysle\nčl. 2 ods. 1 ústavného zákona, ale od 1. januára 2020 (keď bol ústavný zákon novelizovaný,\npozn.) sa na neho ústavný zákon už preukázateľne vzťahuje a verejným funkcionárom v zmysle\ntohto zákona bol až do 20. augusta 2020. Práve v tomto období rozhodol o trvalom upustení\nod vymáhania pohľadávky štátu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Výbor preto tvrdí,\nže na navrhovateľa sa vzťahovali všetky práva a povinnosti vrátane obmedzení uvedených v čl. 8\nods. 1 až 3 ústavného zákona. Výbor poukazuje na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 205/2012\nz 3. júla 2012, s ohľadom na ktorý podľa neho navrhovateľ ako verejný funkcionár mal\npovinnosť podať oznámenie v zmysle čl. 8 ods. 5 ústavného zákona do 20. septembra 2021,\npričom jeho povinnosťou bolo v oznámení deklarovať skutočnosti vyplývajúce z dikcie čl. 8\nods. 1 až 3 ústavného zákona, a to buď deklarovať absenciu alebo potvrdenie existencie\npodmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, t. j. že v období dvoch rokov rozhodoval,\nresp. nerozhodoval o skutočnostiach taxatívne vymedzených v tomto odseku (I. ÚS 154/2019);\nb) výbor tiež uvádza, že neposudzuje, či navrhovateľ oprávnene alebo neoprávnene rozhodol\no poskytnutí štátnej pomoci, ale či mal alebo nemal podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5\nústavného zákona. Výbor považuje za nesporné, že navrhovateľ v čase rozhodovania\no poskytnutí výhody v podobe trvalého upustenia od vymáhania pohľadávky štátom verejným\nfunkcionárom bol a naplnil podmienky uvedené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Výbor\nje toho názoru, že navrhovateľ porušil povinnosť podať oznámenie v zákonom stanovenej lehote,\npričom navrhovateľ toto oznámenie podal po lehote stanovenej ústavným zákonom. Účelom čl. 8\nústavného zákona je po skončení výkonu verejnej funkcie preveriť plnenie všetkých povinností\nverejných funkcionárov, ktoré im z ústavného zákona vyplývajú. Splnenie týchto povinností\nje preverené a čl. 8 ústavného zákona je naplnený až podaním oznámenia verejného funkcionára\npodľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona (II. ÚS 483/2018);\n\n4\n\nc) výbor písomne žiada povinné subjekty o súčinnosť, pričom žiada o zaslanie platu za rok,\nktorý predchádza porušeniu povinnosti (čl. 9 ods. 15 ústavného zákona). V prípade navrhovateľa\nto je za rok 2020, keďže k porušeniu povinnosti došlo v roku 2021 (I. ÚS 369/2021). Ak bola\nodmena vyplatená v roku 2020, tvorila príjem navrhovateľa a povinný subjekt si splnil svoju\npovinnosť podľa názoru výboru správne. Výbor vychádza z prezumpcie správnosti zaslaných\npodkladov pre výpočet výšky pokuty. Preto nie je v kompetencii výboru preveriť, či povinný\nsubjekt uviedol správnu výšku príjmov verejných funkcionárov;\nd) podľa názoru výboru je deň zániku výkonu verejnej funkcie deň, kedy došlo k odvolaniu\nz funkcie, podobne ako pri ustanovení do verejnej funkcie (I. ÚS 92/07, I. ÚS 383/2011,\nIII. ÚS 165/07). Z pohľadu výboru preto neskorší zánik pracovnoprávneho vzťahu\nnie je ekvivalentný k faktickému skončeniu výkonu verejnej funkcie odvolaním. V prípade\nnavrhovateľa nešlo o zmeškanie jedného dňa, kedy by podľa počítania procesných lehôt mohol\nnavrhovateľ v prípade jeho tvrdenia lehotu stihnúť.\n15. Z uvedených dôvodov výbor žiada jeho rozhodnutie potvrdiť a nepriznať navrhovateľovi\nnáhradu trov konania.\nIII.2. Replika navrhovateľa:\n16. Podľa názoru navrhovateľa ak by sa povinnosť podať oznámenie týkala všetkých verejných\nfunkcionárov bez rozdielu, či rozhodovali alebo nerozhodovali o právach a povinnostiach osôb\nspôsobom podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, zložená hypotéza by stratila svoj zmysel a javila\nby sa byť v zákone nadbytočná. Teda oznamovaciu povinnosť má výslovne len verejný funkcionár,\nktorý v uplynulých dvoch rokoch rozhodoval o právach a povinnostiach podľa čl. 8 ods. 1\nústavného zákona. Navrhovateľ vytýka, že namietané uznesenie výboru je nekoherentné\na nekonzistentné a ako celok nepresvedčivé a navrhovateľ nevie, za čo bol zo strany výboru\nsankcionovaný.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n17. Ústavný súd v konaniach vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\njudikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany\nverejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných\nzáujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom\nich funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia\ns ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07,\nIII. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014).\n18. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui\ngeneris upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku\nrozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov\nvyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až 8 ústavného zákona\n(III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností\n\n5\n\npreukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\nústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n19. Ústavný súd tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom verejnom\nfunkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý, aby bol v konaní pred ústavným súdom úspešný, musí\npreukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s príslušnými\nustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce\nz tohto ústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby bol sankcionovaný napadnutým\nrozhodnutím, ktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016,\nIII. ÚS 632/2017, II. ÚS 183/2021).\n20. V konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či je rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci\nochrany verejného záujmu z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné.\n21. Výbor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že navrhovateľ sa dopustil porušenia\npovinnosti uvedenej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona tým, že nepodal oznámenie podľa tohto článku\nv lehote do 30 dní od uplynutia jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie, hoci\ntak urobiť mal.\n22. Medzi stranami nie je sporné, že:\n- navrhovateľ bol verejným funkcionárom v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona,\npodľa ktorého sa za verejného funkcionára považuje aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho\norgánu, člen riadiaceho orgánu a člen kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických\nosôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická\nosoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu;\n- ustanovenie čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona je súčasťou ústavného zákona s účinnosťou\nod 1. januára 2020, a to prijatím novely ústavného zákona č. 66/2019 Z. z.\n- navrhovateľ nebol verejným funkcionárom podľa pôvodného čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného\nzákona účinného do 31. decembra 2019, podľa ktorého bol vereným funkcionárom aj riaditeľ\nštátneho podniku alebo člen dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovil štát,\npretože\nnie je a nebola štátnym podnikom.\n23. Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona:\n„Verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), p), r), u) až zp),\nktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej\npomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností\nvyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov\nfyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej\nfunkcie zakazuje : (a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom\nvzťahu u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok\nminimálnej mzdy, b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,\nc) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb, d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre,\nmandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom\n\n6\n\nzastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve alebo darovaciu zmluvu s týmito\ne) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.“\n\nosobami,\n\n24. Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona:\n„Verejný funkcionár podľa odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa\nskončenia výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,\nv ktorom uvedie, (a) u ktorých osôb bol zamestnaný v pracovnom pomere alebo v obdobnom\npracovnom vzťahu, (b) v ktorej právnickej osobe bol členom riadiaceho, kontrolného alebo\ndozorného orgánu, (c) ktorých právnických osôb sa stal členom, akcionárom alebo spoločníkom,\n(d) s ktorými osobami uzatvoril zmluvy podľa odseku 1 písm. d) alebo písm. e).“\n25. Ustanovenie čl. 8 ústavného zákona sa týka právnej úpravy obmedzení po skončení výkonu\nverejnej funkcie. Ak sa porušili povinnosti podľa čl. 8 ústavného zákona, osoba, ktorá vykonávala\nverejnú funkciu, sa považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia\nvýkonu verejnej funkcie. Článok 3 ods. 1 druhú vetu ústavného zákona v tomto zmysle treba chápať\nako časovú úpravu deliktuálnej spôsobilosti dotknutej osoby, teda jej zodpovednosti za porušenie\npovinnosti alebo obmedzení vyplývajúcich z ústavného zákona, ktorého následkom je uloženie\nsankcie. Označené ustanovenie teda nevymedzuje lehotu na začatie ani na skončenie konania\no uložení sankcie (PLz. ÚS 4/2022).\n26. Z dikcie čl. 8 ods. 1 ústavného zákona tiež vyplýva, že okruh verejných funkcionárov\nuvedených v tomto ustanovení nie je totožný s okruhom verejných funkcionárov uvedených v čl. 2\nods. 1 ústavného zákona. Verejný funkcionár podľa osobitného ustanovenia čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona je vymedzený nielen funkciou, ale aj ďalšou skutočnosťou, a síce tou (o čom svedčí aj veta\nzačínajúca vzťažným zámenom „ktorý“), že v období dvoch rokov pred skončením výkonu\nverejnej funkcie rozhodol o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia\npovinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych\nprávnych aktov fyzickým osobám, t. j. aj podielom na taxatívne uvedenej rozhodovacej činnosti.\nSo zreteľom na túto skutočnosť sú koncipované aj zákazy formulované v čl. 8 ods. 1 písm. a) až e)\nústavného zákona (I. ÚS 154/2019).\n27. Výbor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ je verejným\nfunkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona a spĺňa aj podmienku uvedenú v druhej\nvete čl. 8 ods. 1 ústavného zákona preto, lebo:\n(i)\n(ii)\n\ndňa 27. mája 2019 ako\ndohodu o uznaní záväzku č. 116/19 so spoločnosťou\ndňa 12. marca 2019 ako\ndohodu o uznaní\nso spoločnosťou\n\n(iii) dňa 31. októbra 2018 ako\ndohodu o uznaní\nso spoločnosťou\n\nzáväzku\n\npodpísal v mene\n;\n\na o splátkovom\n\npodpísal v mene\nkalendári č. D/99/19/02/04\n\na o splátkovom\n\npodpísal v mene\nkalendári č. D/2017/11/230\n\n;\nzáväzku\n;\n\n7\n\n(iv) dňa 24. augusta 2018 ako\ndohodu o uznaní\nso spoločnosťou\n(v)\n\ndňa 20. augusta 2018 ako\ndohodu o uznaní\nso spoločnosťou\n\n(vi) dňa 23. júla 2018 ako\ndohodu o uznaní\nso spoločnosťou\n\nzáväzku\n\na o splátkovom\n\npodpísal v mene\nkalendári č. D/2018/06/83\n\na o splátkovom\n\npodpísal v mene\nkalendári č. D/2018/05/54\n\na o splátkovom\n\npodpísal v mene\nkalendári č. D/2018/03/40\n\n;\nzáväzku\n;\nzáväzku\n;\n\n(vii) dňa 10. marca 2020 a 26. septembra 2019 rozhodol o trvalom upustení od vymáhania\npohľadávky štátu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti spolu v 29 prípadoch.\n28. Ústavný súd považuje za dôležité na tomto mieste poukázať aj na konštatovanie výboru\nuvedené na strane 4 napadnutého rozhodnutia, že pre rozhodnutie vo veci ochrany verejného\nzáujmu je dôležité to, „či došlo preukázane k splneniu podmienky podľa čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona a nie posudzovanie protiprávnosti konania bývalého verejného funkcionára“. Nie je teda\npodstatné to, či navrhovateľ mohol/mal uzatvoriť predmetné zmluvy a dohody, ale skutočnosť,\nči uzatvorenie čo i len jednej z uvedených dohôd/zmlúv je poskytnutím štátnej pomoci\nalebo poskytnutím alebo povolením inej podpory, výhody alebo odpustenia povinnosti vyplývajúcej\nzo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým\nosobám alebo právnickým osobám.\n29. V tejto súvislosti svoje závery výbor odôvodnil takto: „Rozhodovacia činnosť bývalého\nverejného funkcionára smerovala k uznaniu záväzkov spoločnosti, na základe ktorých boli uznané\naj premlčané záväzky. Takýmto konaním de facto došlo k poskytnutiu výhody tým, že začala plynúť\nopätovne premlčacia doba už premlčaných záväzkov podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov... Konanie bývalého funkcionára prispelo\nk zhoršeniu postavenia štátu tým, že jeho konaním boli uznané aj premlčané záväzky štátu voči\nprávnickým osobám zo dňa 20.8.2020, ktoré tento právny nárok už stratili, ergo došlo k poskytnutiu\nvýhody v prospech určitých právnických osôb. Navyše. V zmysle listu\nriaditeľa\nzo dňa 17.2.2022 došlo konaním bývalého verejného\nfunkcionára k poskytnutiu ďalšej výhody v podobe trvalého upustenia od vymáhania pohľadávky\nštátu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti v 29 prípadoch. Z tohto dôvodu výbor rezumuje,\nže konaním bývalého verejného funkcionára došlo k naplneniu podmienky podľa čl. 8 ods. 1\nústavného zákona a to poskytnutím výhody porušením individuálneho právneho aktu, čo v kumulácii\ns nepodaním oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona znamená porušenie povinností\nstanovených v ústavnom zákone.“\n30. Vo vyjadrení výboru k uzneseniu ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa svoju\nargumentáciu doplnil výbor takto: «Pri posudzovaní slova výhoda výbor vychádzal z aplikácie\ndaného pojmu ako „okolnosti, situácie priaznivejšej pre niekoho, niečo vo vzťahu k niekomu,\nniečomu inému“ (Red. KAČALA, J. – PISÁRČIKOVÁ, M. – POVAŽAJ, M. Krátky slovník\nslovenského jazyka. 4. doplnené a upravené vydanie. Bratislava: Veda, 2003.). Dané slovo\nvo svojom lexikálnom význame obsahuje súvzťažnosť k iným osobám, resp. veciam. To znamená,\n\n8\n\nže konkrétnu (priaznivejšiu) skutočnosť je možné posúdiť ako výhodu jedine priamym porovnaním\ns inou, podobnou (nepriaznivejšou) skutočnosťou. Ako bolo uvedené vyššie, výbor\naj s prihliadnutím na tento verejne dostupný výklad (použitý i v rámci IV. ÚS 486/2020-37)\nprihliadol na argumentáciu nemocnice a stotožnil sa s ňou ohľadom poskytovania výhody\nsubjektom zo strany navrhovateľa, ktoré sa tak dostali do výhodnejšej pozície voči štátu (čo bolo\nvyššie ozrejmené), ktorý je komparátorom (a to v negatívnejšom postavení) v tomto prípade,\nresp. došlo k upusteniu od vymáhania pohľadávok len voči určitým osobám.»\n31. Výklad predložený výborom nemožno považovať za svojvoľný ani arbitrárny. Výbor\npostupoval v súlade s ústavným zákonov a v konaní vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov dostatočne zistil skutkový stav – a to na základe informácií\nposkytnutých od\n. V tejto súvislosti ústavný súd len dodáva, že dohody\na zmluvy, na ktoré výbor v napadnutom rozhodnutí poukazuje, sú verejne dostupné prostredníctvom\nCentrálneho registra zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády Slovenskej republiky a ich uzatvorenie\nnavrhovateľ nenamieta. Ústavný súd opätovne zdôrazňuje, že pre posúdenie skutočnosti,\nči navrhovateľ porušil alebo neporušil čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, nie je dôležité, či uzatvorenie\ntýchto dohôd bolo racionálne, logické alebo právne správne, a nebolo úlohou výboru ani ústavného\nsúdu posudzovať, či uzatvorenie takých zmlúv bolo alebo nebolo protiprávne.\n32. Na správnosti záverov výboru nič nemení ani argument navrhovateľa, že pri posudzovaní\nsplnenia podmienok uvedených v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona sa má brať do úvahy iba to obdobie,\npočas ktorého navrhovateľ vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu\nako verejnú funkciu v zmysle ústavného zákona, t. j. až obdobie od 1. januára 2020. V prvom rade\nto nie je podstatné preto, lebo ako už ústavný súd uvádza, na splnenie podmienky poskytnutia\nvýhody právnickej/fyzickej osobe postačuje uzatvorenie čo i len jednej takej zmluvy, pričom\nani navrhovateľ nenamieta, že minimálne jedna z týchto zmlúv/dohôd bola uzatvorená\npo 1. januári 2020.\n33. V druhom rade ústavný súd uvádza, že výklad navrhovateľa, pokiaľ ide o čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona, nepovažuje za správny. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. postzamestnanecké obmedzenia\npre verejných funkcionárov. Ich účelom má byť pritom zamedzenie konfliktu verejného a osobného\nzáujmu verejných funkcionárov (pozri k tomu bližšie dôvodovú správu k ústavnému zákonu).\nVerejný záujem je v tomto prípade daný výkonom verejnej funkcie (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona).\nBez ohľadu na to, že na navrhovateľa sa ústavný zákon začal vzťahovať až 1. januára 2020,\ntýmto dňom navrhovateľ nezačal vykonávať inú funkciu – jeho pozícia v rámci\nbola stále tá istá a rovnaké boli aj oprávnenia, ktoré mu z titulu tejto pozície prislúchali. Gramatický\nvýklad podľa ústavného súdu v tomto prípade nie je na mieste.\n34. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že uzatvorené dohody/zmluvy boli výsledkom kolektívneho\nrozhodovania, ústavný súd poukazuje na už spomínaný nález č. k. I. ÚS 205/2012,\nv ktorom konštatoval: „Verejný funkcionár podľa osobitného ustanovenia čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona je vymedzený nielen funkciou, ale aj ďalšou skutočnosťou, a síce tou (o čom svedčí aj veta\nzačínajúca vzťažným zámenom ́ktorý ́), že v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej\nfunkcie rozhodol o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností\nvyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov\n\n9\n\nfyzickým osobám, t. j. aj podielom na taxatívne uvedenej rozhodovacej činnosti.“(zvýraznenie\npridané zo strany ústavného súdu, pozn.).\n35. Navrhovateľ ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne a nesprávne\nzisteného skutkového stavu a je v rozpore s objektívnou skutočnosťou, pretože mu lehota\nna podanie oznámenia uplynula až 21. septembra 2021. Podľa názoru navrhovateľa nie je dôležitý\nmoment odvolania z funkcie, ale moment skončenia pracovného pomeru.\n36. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi\nvýpoveď, ak ten prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce.\nPodľa tohto ustanovenia ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad\nvykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu\nalebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej\npôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou\npracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.\n37. Z uvedeného vyplýva, že samotným odvolaním z funkcie nedochádza automaticky k skončeniu\npracovného pomeru s odvolávaným (takto to uvádza aj navrhovateľ). Odvolaním z funkcie síce\ntaká osoba prestala spĺňať požiadavku podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, avšak uvedené len dáva\nzamestnávateľovi možnosť (nie však povinnosť), aby s ňou ukončil pracovný pomer. Pracovný\npomer možno skončiť len spôsobmi a z taxatívne uvedených dôvodov v Zákonníku práce,\na preto samotným odvolaním ktoréhokoľvek zamestnanca z funkcie pracovný pomer nekončí\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 MCdo 3/2009 z 21. októbra 2010,\nIII. ÚS 440/2022). Odvolanie z funkcie nespôsobuje zánik pracovného pomeru per se a nevylučuje\npreradenie na inú pracovnú pozíciu. Z hľadiska účelu ústavného zákona je dôležitý výkon\nkonkrétnej verejnej funkcie (v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavného zákona), a nie trvanie pracovného\npomeru, a preto je to moment odvolania z funkcie, ktorý je dôležitý pre posúdenie splnenia\npovinnosti uvedenej v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona.\n38. Napokon navrhovateľ namieta nesprávne určenie výšky platu, pretože plat,\nz ktorého sa pri výpočte pokuty vychádza, má byť posudzovaný vo vzťahu k výkonu verejnej\nfunkcie, a teda nie aj vo vzťahu k obdobiu, keď ešte verejným funkcionárom nebol.\n39. Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona: „Na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom\nverejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci\nkalendárny rok za výkon verejnej funkcie a v prípade uloženia pokuty v zmysle odseku 15\nsa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu\nza predchádzajúci kalendárny rok za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo predsedu\nštatutárneho orgánu orgánov verejnej moci a orgánov právnických osôb.“\n40. V prvom rade odkazuje ústavný súd na už uvedený výklad, v zmysle ktorého sa dňom\n1. januára 2020 nezmenila pozícia navrhovateľa. Vykonával stále tú istú funkciu a tým,\nže sa na neho začal vzťahovať ústavný zákon, nedošlo ani k zmene jeho príjmu (nebol\nby na to dôvod). Preto aj v tomto prípade ústavný súd konštatuje, že výbor postupoval pri výpočte\npokuty v zmysle čl. 9 ods. 16 ústavného zákona správne.\n\n10\n\n41. Ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako verejný funkcionár nesplnil povinnosť,\nktorá mu vyplynula z čl. 8 ústavného zákona, teda nepodal oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného\nzákona. Ústavný súd konštatuje, že neidentifikoval dôvod, pre ktorý by bolo potrebné zrušiť\nnapadnuté rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené ústavný súd napadnuté rozhodnutie výboru\nuznesením potvrdil (§ 239 ods. 1 zákona o ústavnom súde), keďže zistil, že je v súlade s ústavou\na príslušnými právnymi predpismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. decembra 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor", "verejný záujem, spoločenský záujem", "pokuta-uloženie"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:720a889b-14a8-4529-b302-9a2a84ce85cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.369.2021.2"}, {"guid": "ussr:c0b2c499-8033-404d-b02f-85099bef7d93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1"}, {"guid": "ussr:be1da0d6-6a1f-47b2-ad71-ea8ad67ac3be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 486/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 486/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2"}, {"guid": "ussr:cb51c1e6-5f90-4a2d-b42d-bd335f4da5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.154.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 154/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.154.2019.1"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:1e568fa0-0c90-425e-b00e-80d8e5d57866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1"}, {"guid": "ussr:a5fe5928-1ef7-40bb-b24b-a6bdc7c41e4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:278630a9-d026-4a4a-b829-d6e5c8b69a70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 787/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 787/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1"}, {"guid": "ussr:8acca789-2c46-4bb4-9741-d251dc2f07ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:5cd11e1f-10eb-4063-b6f4-dcc6eeee14c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5cd11e1f-10eb-4063-b6f4-dcc6eeee14c9"}, {"guid": "ussr:dcf450ec-c808-474d-b54c-9336e51157ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 205/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 205/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dcf450ec-c808-474d-b54c-9336e51157ec"}, {"guid": "ussr:753a848f-b5df-4cc6-9df5-d84ffc93da43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 383/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 383/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:753a848f-b5df-4cc6-9df5-d84ffc93da43"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:1f2b18bf-cae5-4782-a788-d0c1a4ee4e64", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/07 z 5. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f2b18bf-cae5-4782-a788-d0c1a4ee4e64"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}, {"guid": "ussr:37b8e2b6-ecfc-4316-b129-11f558d53149", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 165/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b8e2b6-ecfc-4316-b129-11f558d53149"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d5b0d97a-15a7-4345-aae7-e32c0cc5f943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 304/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 304/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1"}]}