{"guid": "ussr:c502353c-492a-441c-b48e-fc59f2406b68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.24.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 24/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/2023 z 24. 10. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. októbra 2023, sp. zn. II. ÚS 24/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.24.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-10-24", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-1", "nazov": "čl. 2 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-31", "nazov": "čl. 31 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-31", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "nazov": "čl. 25 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/120-1976/clanok-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 31", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 31", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 31", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-31", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-25", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c502353c-492a-441c-b48e-fc59f2406b68", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.24.2023.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.24.2023.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.24.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 24/2023-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Alojz Baránik, advokát s. r. o.,\nMateja Bela 8, Bratislava, IČO: 46 940 561, v mene ktorej koná advokát JUDr. Alojz Baránik,\nproti rozhodnutiu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1244 z 13. septembra 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. októbra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám\nza rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 31 a čl. 152 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 25 písm. b)\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) rozhodnutím\npredsedu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“ a „národná\nrada“) č. 1244 z 13. septembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodol\no uplatnení mandátu poslanca národnej rady a o zániku mandátu sťažovateľa ako poslanca národnej\nrady. Žiada, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie zrušil, priznal mu finančné zadosťučinenie\nv sume 5 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval za poslanca vo voľbách\ndo národnej rady konaných 29. februára 2020 za politickú stranu Sloboda a solidarita.\nNa kandidátnej listine tejto strany mal poradové číslo 16. Vychádzajúc z výsledkov označených\nvolieb zachytených v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán,\naj po zohľadnení prednostného hlasovania získal rovnaké poradie na kandidátnej listine politickej\nstrany Sloboda a solidarita ako na kandidátnej listine tejto strany vo voľbách. Za politickú stranu\n\nSloboda a solidarita boli zvolení 13 kandidáti, teda sťažovateľ ako kandidát politickej strany\nSloboda a solidarita bol zvolený za náhradníka s poradovým číslom 3. Zvolení poslanci Lucia Ďuriš\nNicholsonová a Juraj Droba sa vzdali svojho mandátu, preto predseda národnej rady rozhodol\no nástupníkoch politickej strany Sloboda a solidarita s poradovým číslom 1 a 2 (rozhodnutie\npredsedu národnej rady č. 5 z 20. marca 2020). Sťažovateľ na základe rozhodnutia predsedu\nnárodnej rady č. 10 z 23. marca 2020 nastúpil ako náhradník za zvoleného poslanca Richarda\nSulíka, ktorý bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky. Rozhodnutím predsedu\nnárodnej rady č. 11 z 23. marca 2020 nastúpili za vymenovaných poslancov národnej rady\nza štátnych tajomníkov ministerstiev Slovenskej republiky ako náhradníci Roman Foltín (náhradník\nč. 5), Radovan Sloboda (náhradník č. 6) a Radovan Kazda (náhradník č. 7). Po následnej\nrekonštrukcii vlády sťažovateľ rozhodnutím predsedu národnej rady č. 496 z 1. apríla 2021\nopätovne nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Richarda Sulíka. Na základe\nrozhodnutia predsedu národnej rady č. 1042 z 19. apríla 2022 nastúpil ďalší náhradník za politickú\nstranu Sloboda a solidarita, a to Jozef Kanuščák (náhradník č. 11). Napadnutým rozhodnutím\npredseda národnej rady rozhodol o zániku mandátu sťažovateľa v dôsledku uplatnenia mandátu\nRicharda Sulíka po tom, čo prezidentka Slovenskej republiky prijala jeho demisiu ako člena vlády\nSlovenskej republiky.\n3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv napadnutým\nrozhodnutím predsedu národnej rady, ktoré argumentačne zdôvodňuje tým, že zákon\nč. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), konkrétne jeho § 71, upravuje\npostup, akým náhradníci nastupujú na uprázdnené mandáty, pričom za problematickú považuje\nprávnu úpravu ods. 5 označeného ustanovenia, v zmysle ktorej predseda národnej rady odovzdá\nnáhradníkovi osvedčenie, že sa stal poslancom, a od ktorého dňa; náhradníkovi v prípade, ak sa\nmandát poslanca neuplatňuje, sa v osvedčení uvedie aj to, že jeho mandát poslanca trvá len počas\nvýkonu funkcie poslanca, na ktorého neuplatňovaný mandát nastúpil ako náhradník, alebo len počas\nvýkonu väzby poslanca, na ktorého neuplatňovaný mandát nastúpil ako náhradník. Tvrdí,\nže označené ustanovenie volebného zákona spôsobuje aplikačné problémy, tak ako to bolo aj v jeho\nprípade, pretože jeho nesprávnou aplikáciou došlo k neželanému stavu, ktorý nerešpektuje ústavné\nprincípy, jeho označené práva a ním dosiahnutý výsledok vo voľbách do národnej rady. Poukazuje\npritom na závery ústavného súdu v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/1998 a tvrdí, že nemožno prijímať takú\nvolebnú legislatívu, ktorá by odporovala ústavným princípom a politickým právam zakotveným\nv ústave. Popretie rovných podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy napadnutým rozhodnutím vidí\nv tom, že jeho mandát ako náhradníka zanikol v dôsledku uplatnenia mandátu zvoleného poslanca,\nna ktorého miesto nastúpil, pričom mandát ostatných náhradníkov za rovnakú stranu, ktorí dosiahli\nhorší výsledok vo voľbách, a teda mali vyššie poradové číslo ako náhradníci politickej strany\nSloboda a solidarita, ostal v dôsledku napadnutého rozhodnutia predsedu národnej rady zachovaný.\nTvrdí, že občania vo voľbách určili poradie všetkých kandidátov, teda aj náhradníkov, a to na celé\nvolebné obdobie. Rozhodnutie predsedu národnej rady nerešpektuje toto poradie kandidátov a jeho\nvýsledkom je stav, že mandát sťažovateľa zaniká a súčasne v národnej rade ostávajú pôsobiť\nnáhradníci za tú istú politickú stranu s vyšším poradovým číslom, ako má sťažovateľ. Preto\nnapadnuté rozhodnutie predsedu národnej rady nemožno považovať za ústavne súladné pre rozpor\ns čl. 30 ods. 4 ústavy. V nadväznosti na túto argumentáciu poukazuje aj na znenie čl. 25 písm. b)\n\n2\n\npaktu, ktorý garantuje právo byť volený bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených\nobmedzení, a namieta, že nesprávnou interpretáciou a aplikáciou § 71 ods. 5 volebného zákona\nv napadnutom rozhodnutí predsedu národnej rady došlo aj k porušeniu čl. 25 písm. b) paktu.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 24/2023-15 z 25. januára 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n5. Následne ústavný súd 7. februára 2023 vyzval predsedu národnej rady na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke prijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti.\nII.\nVyjadrenie predsedu národnej rady a replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie predsedu národnej rady:\n6. Vyjadrenie predsedu národnej rady sp. zn. PREDS-49/2023 z 2. mája 2023 bolo ústavnému súdu\ndoručené 5. mája 2023 spolu s dokumentáciou dotknutých náhradníkov politickej strany Sloboda\na solidarita. Predseda národnej rady sa vo svojom vyjadrení v podstatnom nestotožnil s názorom\nsťažovateľa a navrhol, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel. Podľa jeho názoru\naplikácia volebnej legislatívy neodporuje záverom zakotveným v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/1998.\nV prípade sťažovateľa bola dikcia volebnej legislatívy dodržaná v každom ohľade. Sťažovateľ\npodľa výsledkov volieb v priamom súboji o volenú funkciu podľa čl. 30 ods. 4 ústavy\nnebol zvolený za poslanca. Sťažovateľ poukazuje okrem iného na závery ústavného súdu v náleze\nsp. zn. II. ÚS 48/1997 z 8. januára 1998, ktorým zaujal stanovisko k uprázdneniu mandátu poslanca\npočas volebného obdobia a nastúpeniu náhradníka na základe prednostných hlasov. V tejto\nsúvislosti predseda národnej rady dáva do pozornosti, že sťažovateľ nastúpil na neuplatňovaný\nmandát poslanca podľa poradia uvedeného v zápisnici, a nie na uprázdnený mandát poslanca,\nz čoho predseda národnej rady vyvodzuje neaplikovateľnosť tam uvedených záverov. Zároveň\npoukazuje na znenie § 71 ods. 5 volebného zákona, ktorý stanovuje, že náhradníkovi predseda\nnárodnej rady odovzdá osvedčenie, že sa stal poslancom, a od ktorého dňa; náhradníkovi podľa\nodseku 4 (podľa ktorého, ak sa mandát poslanca neuplatňuje, nastupuje náhradník, pozn.) sa\nv osvedčení uvedie aj to, že jeho mandát poslanca trvá len počas výkonu funkcie poslanca,\nna ktorého neuplatňovaný mandát nastúpil ako náhradník. Sťažovateľ počas VIII. volebného\nobdobia nastúpil podľa poradia uvedeného v zápisnici dvakrát ako náhradník na neuplatňovaný\nmandát poslanca a v oboch prípadoch vydal sťažovateľovi osvedčenie, že sa sťažovateľ stal\nnáhradníkom za politickú stranu Sloboda a Solidarita a jeho mandát poslanca podľa § 71 ods. 5\nvolebného zákona trvá počas výkonu funkcie člena vlády Slovenskej republiky povereného\nriadením konkrétneho ministerstva, na ktorého neuplatňovaný mandát nastúpil. Predseda národnej\nrady podľa svojho vyjadrenia „svojimi rozhodnutiami učinil za dosť volebnej legislatíve v tom\nzmysle, že za každého poslanca neuplatňujúceho si mandát vydal náhradníkovi v zmysle príslušných\nzákonných ustanovení osvedčenie o tom, že sa stal náhradníkom na neuplatňovaný mandát presne\nurčeného poslanca, ako aj od ktorého dňa. Jedine takýmto spôsobom je zachované poradie\nposlancov a náhradníkov podľa zápisnice štátnej volebnej komisie a nie sú dotknuté (porušené)\npráva ďalších kandidátov.“. Podľa jeho názoru na danú situáciu je potrebné nahliadnuť aj z opaku,\n\n3\n\nt. j. v prípade opätovného uplatnenia mandátu poslanca, ergo vrátenie sa náhradníkov „pod čiaru“.\nInterpretáciou a aplikáciou predmetných ustanovení čl. 72 ods. 2 ústavy, § 71 volebného zákona\na § 10 zákona o rokovacom poriadku napĺňa predseda národnej rady dikciu, že po zániku mandátu\nnáhradníka zostáva náhradník na tej istej kandidátnej listine politického subjektu, za ktorý\nkandidoval, a v pôvodnom poradí, čím plne rešpektuje výsledky volieb. Vychádzajúc z uvedeného,\nnavrhol, aby ústavný súd vyslovil, že sťažovateľove označené práva napadnutým rozhodnutím\npredsedu národnej rady porušené neboli, a nezrušil napadnuté rozhodnutie.\nII.3. Replika sťažovateľa:\n7. Sťažovateľ sa k stanovisku predsedu národnej rady vyjadril podaním doručeným 25. mája 2023.\nV podstatnom uviedol, že argumentácia predsedu národnej rady a ním uvádzané skutočnosti nie sú\nspôsobilé spochybniť argumentáciu sťažovateľa. Postup predsedu národnej rady sa síce javí byť\nsúladný s príslušnými zákonnými ustanoveniami, nie však v súlade s relevantnými článkami ústavy\na paktu, ich obsahom, zmyslom a účelom. Nie je totiž možné postup, ktorý sa javí ako zákonný,\nautomaticky vyhlásiť za ústavne konformný. Naopak, zákony a ich jednotlivé ustanovenia\nje potrebné interpretovať a aplikovať tak, aby boli v súlade s ústavou a medzinárodnými\nzmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nie naopak. Napokon aj ústavný súd v náleze\nsp. zn. PL. ÚS 15/1998 konštatoval, že nemožno prijímať takú volebnú legislatívu, ktorá by\nodporovala ústavným princípom a politickým právam zakotveným v ústave. Sťažovateľ zastáva\nnázor, že pre zachovanie práv vyplývajúcich z čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy je potrebné, aby sa poradie\nnáhradníkov určené podľa zápisnice štátnej volebnej komisie uplatňovalo nielen na nastupovanie\nnáhradníkov na neuplatňované mandáty, ale aj pri zániku mandátu náhradníka pri opätovne\nuplatnenom mandáte zvoleného poslanca. Inak je také rozhodnutie predsedu národnej rady ústavne\nnekonformné, neodôvodnene zužujúce a diskriminačné. To zároveň podporuje dôvodnosť\nargumentácie sťažovateľa, že právo na prístup a zotrvanie vo volenej verejnej funkcii nie je\ngarantované „za rovnakých podmienok“ na základe hlasovania občanov vo voľbách (ktoré určuje aj\nporadie jednotlivých náhradníkov), ale v prípade náhradníkov nastupujúcich na dočasne\nneuplatňovaný mandát je závislé výlučne na tom, či si zvolený poslanec národnej rady, dočasne\nneuplatňujúci mandát (na ktorého miesto daný náhradník nastúpil), tento mandát opätovne uplatní.\nAk si niektorý z poslancov tej istej politickej strany opätovne uplatní mandát poslanca, potom by\nmal zaniknúť mandát tomu náhradníkovi, ktorý spomedzi nastúpivších náhradníkov získal najmenej\npreferenčných hlasov, resp. bol najnižšie v poradí určenom v zápisnici štátnej volebnej komisie.\nVychádzajúc z uvedenej argumentácie, sťažovateľ zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti a tam\nuplatnenej argumentácie.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n4\n\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských\npráv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ predovšetkým namieta porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy, teda porušenie jeho práva\nna prístup k volenej funkcii (poslanca) za rovnakých podmienok, a práva podľa čl. 25 písm. b)\npaktu, teda práva byť volený bez neodôvodnených obmedzení.\n11. Nastolený ústavný problém súvisí s konceptom náhradníkov poslancov národnej rady a ich\nporadím nastupovania a zotrvania vo funkcii poslanca v prípade neuplatňovania mandátu zvoleným\nposlancom (v odbornej literatúre tzv. kĺzavý mandát alebo jeho obdoba sleeping mandate, pozn.).\nSťažovateľ tvrdí, že postupom predsedu národnej rady a jeho napadnutým rozhodnutím došlo\nk porušeniu jeho označených práv, keďže v dôsledku tohto rozhodnutia bol neprávom pozbavený\nfunkcie poslanca, zároveň nebol rešpektovaný dosiahnutý výsledok volieb a zloženie národnej rady\nnezodpovedalo výsledkom volieb zachytených v zápisnici o výsledku volieb do národnej rady\nz 29. februára 2020 (ďalej len „zápisnica“), keď po opätovnom uplatnení mandátu pôvodne\nzvoleného poslanca do národnej rady zanikol mandát sťažovateľovi (pričom v danom čase bol\nnáhradníkom s najvyšším poradím spomedzi náhradníkov za poslancov vykonávajúcich iné funkcie,\npočas ktorých výkonu sa ich mandát poslanca neuplatňuje), a nie náhradníkovi s „najhorším“\nporadím určeným výsledkom volieb.\nIII.1. Východiská právnych noriem nadzákonnej sily:\n12. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy,\nktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli\nratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom.\n13. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným\nverejným funkciám.\n14. Podľa čl. 77 ods. 1 ústavy funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu,\nprokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru\na poslanca Európskeho parlamentu.\n15. Podľa čl. 77 ods. 2 ústavy ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky,\njeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.\n16. Podľa čl. 25 písm. b) paktu každý občan má právo a možnosť bez akýchkoľvek rozdielov\nuvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení voliť a byť volený v pravidelných\nvoľbách, ktoré sa budú konať na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva, tajným\nhlasovaním zabezpečujúcim slobodu hlasovania.\n17. Medzi volené a iné verejné funkcie, ku ktorým majú občania prístup za rovnakých podmienok\npodľa čl. 30 ods. 4 ústavy, nepochybne patrí aj funkcia poslanca národnej rady.\n\n5\n\n18. Význam slovného spojenia „za rovnakých podmienok“ je v tom, že právnymi predpismi\nakejkoľvek právnej sily ani praxou orgánov štátnej moci nemožno preferovať či diskriminovať\nniektoré skupiny občanov pred inými skupinami, pokiaľ ide o prístup k verejným funkciám.\n19. Ústavný súd konštatoval, že základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám\nza rovnakých podmienok garantované čl. 30 ods. 4 ústavy by strácalo akýkoľvek právny význam,\nak by príslušný orgán verejnej moci osobe, ktorá bola do príslušnej ústavnej (verejnej) funkcie\nústavou ustanoveným spôsobom ustanovená, neumožnil riadny výkon tejto ústavnej (verejnej)\nfunkcie, resp. ak by ju bez akejkoľvek ústavnej či zákonnej opory z takejto ústavnej (verejnej)\nfunkcie odvolal [napr. ak by mu ústava (alebo zákon) takúto právomoc nezverovala, resp. by ju\nnebolo možné z ústavy (ani zákona) v žiadnom prípade vyvodiť] (sp. zn. IV. ÚS 46/2011).\n20. Ústavný súd SRN napríklad už v roku 1953 [3 BVerfGE 45, 50 (1953)] vyslovil, že „bolo by\nv rozpore s požiadavkou priamosti volieb, ak by poslancov v skutočnosti vyberali politické strany“,\na tiež, „ak by volebné zákony dávali politickým stranám rozhodujúcu možnosť určovať, kto bude\nzvolený“. V tejto súvislosti tiež konštatoval, že pokiaľ sú mená na kandidátnych listinách určené\npred voľbami, je to v súlade s požiadavkou priamosti volieb, keďže občania v konečnom dôsledku\nrozhodnú svojimi hlasmi, kto získa poslanecký mandát [napr. 47 BVerfGE 253, 280-81 (1978)].\nAk sa však zvolený kandidát vzdá svojho mandátu alebo mu mandát zanikne až po voľbách,\npolitická strana nie je oprávnená meniť poradie náhradníkov, v ktorom boli títo uvádzaní\nna kandidátnej listine. Toto by totiž znamenalo, že v konečnom dôsledku rozhoduje o poslancovi\npolitická strana, a nie voliči [napr. 7 BVerfGE 77, 84-86 (1957)] (m. m. II. ÚS 48/97).\nIII.2. Rozhodné skutočnosti:\n21. Sťažovateľ vo voľbách nebol zvolený za poslanca národnej rady a (aj po zohľadnení\nprednostných hlasov) sa stal s poradovým číslom 16 v poradí tretím náhradníkom. Po následnom\nvzdaní sa mandátu dvoch zvolených poslancov došlo k situácii, že sa uprázdnili dva poslanecké\nmandáty, na ktoré nastúpili v poradí prví dvaja náhradníci.\n22. Pri opakovanom neuplatňovaní mandátu zvoleného poslanca R. Sulíka (z dôvodu výkonu\nfunkcie člena vlády Slovenskej republiky v počte dvakrát v rámci toho istého volebného obdobia,\npozn.) boli sťažovateľovi vydané osvedčenia, na základe ktorých opakovane nastúpil na jeho\nneuplatňovaný mandát poslanca sťažovateľ.\n23. Z dôvodu vymenovania poslanca O. Dostála za štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky na neuplatňovaný mandát poslanca nastúpil náhradník J. Kanuščák (ktorý\nv zmysle výsledkov volieb mal poradie po zohľadnení prednostného hlasovacieho práva 24 a ako\nnáhradník s poradovým číslom 11).\n24. V dôsledku opätovného uplatnenia poslaneckého mandátu poslancom R. Sulíkom mala\nna základe napadnutého rozhodnutia predsedu národnej rady sťažovateľovi ako náhradníkovi\nzaniknúť funkcia poslanca za situácie, že náhradníkovi J. Kanuščákovi funkcia poslanca nezanikla,\nkeďže v relevantnom čase zvolený poslanec O. Dostál stále vykonával funkciu štátneho tajomníka\n(a teda neuplatňoval mandát poslanca). Nastala teda situácia, že náhradníkovi J. Kanuščákovi\ns poradovým číslom 11 funkcia poslanca nezanikla, hoci je nepochybné, že vo voľbách zaznamenal\nhorší výsledok ako sťažovateľ.\n\n6\n\nIII.3. Relevantná zákonná úprava:\n25. Podľa § 71 ods. 1 volebného zákona ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát, nastupuje\nnáhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený\nna kandidátnej listine, s prípadnou korekciou pri dosiahnutí zákonom predpokladaného počtu\nprednostných hlasov.\n26. Podľa § 71 ods. 4 volebného zákona ak sa mandát poslanca neuplatňuje, nastupuje náhradník.\n27. Podľa § 71 ods. 5 volebného zákona nastúpenie náhradníka vyhlasuje predseda Národnej rady\nSlovenskej republiky do 15 dní po dni, v ktorom sa mandát uprázdnil, alebo keď nastala skutočnosť\npodľa odseku 4. Náhradníkovi odovzdá osvedčenie o tom, že sa stal poslancom, a od ktorého dňa;\nnáhradníkovi podľa odseku 4 sa v osvedčení uvedie aj to, že jeho mandát poslanca trvá len počas\nvýkonu funkcie poslanca, na ktorého neuplatňovaný mandát nastúpil ako náhradník, alebo len počas\nvýkonu väzby poslanca, na ktorého neuplatňovaný mandát nastúpil ako náhradník. Po zániku\nmandátu náhradníka zostáva náhradník na tej istej kandidátnej listine a v pôvodnom poradí.\nIII.4. Samotné posúdenie ústavným súdom:\n28. Z argumentácie predsedu národnej rady vyplýva, že postupoval dôsledne podľa výsledkov\nvolieb v prípade obsadzovania uprázdnených mandátov, ako aj v prípade neuplatňovaných\nmandátov. Vychádzajúc z obsahu vydaných osvedčení, predseda národnej rady argumentuje\ntzv. teóriou párovania, t. j. tým, že vznik, trvanie a zánik mandátu náhradníka pri neuplatňovanom\nmandáte poslanca je závislý od uplatnenia alebo neuplatnenia mandátu konkrétneho zvoleného\nposlanca, na ktorého miesto nastúpil.\n29. Pri podrobnejšej analýze citovaných ustanovení je potrebné konštatovať, že teória párovania má\noporu v § 71 ods. 5 volebného zákona. Volebný zákon používa termín mandát poslanca bez toho,\naby v súvislosti s náhradníkom špecifikoval, že ide o mandát konkrétneho poslanca,\nktorého zastupuje (§ 71 ods. 4 volebného zákona). Z obsahu odseku § 71 ods. 5 volebného zákona,\nktorý pojednáva o osvedčení, však už možno podľa názoru ústavného súdu abstrahovať, že mandát\nnáhradníka je spojený s neuplatneným mandátom konkrétneho poslanca. Kľúčovou je druhá veta\ncitovaného ustanovenia, ktorá pojednáva, dokedy trvá mandát poslanca – náhradníka. Výkladom\nmožno dospieť k záveru, že mandát poslanca náhradníka trvá len počas výkonu funkcie poslanca\nako člena vlády, na ktorého neuplatňovaný mandát nastúpil ako náhradník. Zároveň opätovným\nuplatnením mandátu poslanca mandát náhradníka zaniká.\n30. Pri nastupovaní náhradníkov je potrebné rozlišovať, či dôjde k uprázdneniu mandátu (v takom\nprípade nastúpenie náhradníka do národnej rady má trvalý charakter), od prípadu, keď náhradník\nnastupuje na miesto zvoleného poslanca, ktorý si svoj mandát neuplatňuje.\n31. V prípade neuplatňovaného mandátu nedochádza k zániku mandátu zvoleného poslanca, len\ndočasne jeho mandát spočíva. Na rozdiel od prípadu uprázdnenia mandátu poslanca postavenie\nnáhradníka, ktorý nastupuje na neuplatňovaný mandát poslanca, je „neisté“ a závislé od toho, či si\nzvolený poslanec uplatní svoj mandát alebo nie. Možno konštatovať, že mandát náhradníka je\nkonštruovaný len na dobu, kým si zvolený poslanec znovu neuplatní svoj mandát.\n\n7\n\n32. Citované ustanovenie § 71 ods. 5 volebného zákona upravuje po technickej stránke nastúpenie\na čas trvania mandátu náhradníka. Spôsob, akým tieto otázky upravuje (závislosť od opätovného\nne/uplatnenia mandátu konkrétneho poslanca, na ktorého miesto nastúpil) v kontexte poslednej vety\n(po zániku mandátu náhradníka má tento zachovaný status náhradníka v pôvodnom poradí),\nindikuje, že zákonodarca chcel vylúčiť možnosť svojvôle pri rozhodovaní o nastupovaní\nnáhradníkov a zároveň zachovať rešpekt k výsledkom volieb zachytených v zápisnici o výsledku\nvolieb. Inými slovami, zaručiť právo nadobudnúť poslanecký mandát po splnení podmienok\nustanovených pre prístup k volenej funkcii s rovnakou intenzitou počas celého volebného obdobia,\ntak ako to už konštatoval v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/1998.\n33. Problém však môže vzniknúť v prípade viacerých náhradníkov poslancov za tú istú politickú\nstranu, ktorí nastúpili na neuplatňované mandáty poslancov súčasne. Ak dôjde k opätovnému\nuplatneniu mandátu poslanca tejto strany, môže dôjsť k situácii, ako tomu bolo v prípade\nsťažovateľa, že náhradníkovi s „lepším“ poradovým číslom paradoxne zanikne mandát skôr ako\ninému náhradníkovi s „horším“ poradovým číslom náhradníka. Táto aplikačná nedokonalosť\ndotknutej legislatívy však nie je prejavom svojvôle alebo prima facie zle nastavenej koncepcie\npri tvorbe legislatívy, ale skôr zhody viacerých dopredu nepredvídateľných náhodných okolností,\nv dôsledku čoho aj sťažovateľovi zanikol mandát skôr. Nedokonalosť právnej úpravy sa prejavuje\npri riešení ojedinelých špecifických prípadov týkajúcich sa zániku mandátu náhradníkov.\nPosudzovanie právnej úpravy z hľadiska jej ústavnosti ratione materiae spadá do právomoci\nústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov, t. j. môže byť predmetom konania o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, ale nie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n34. Sťažnostná argumentácia sťažovateľa je de facto založená na argumente neústavnosti\naplikovaných právnych predpisov. S poukazom na prezumpciu ústavnosti aplikovaných právnych\npredpisov ústavný súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí predsedu národnej rady pri aplikácii\ntýchto právnych predpisov nedošlo k excesu, a preto dôvody uvedené sťažovateľom v sťažnosti\nneboli spôsobilé založiť porušenie jeho označených práv.\n35. Na podklade uvedených skutočností, uplatňujúc princíp subsidiarity, ktorý zaväzuje ústavný súd\nv ktoromkoľvek štádiu konania o ústavnej sťažnosti, nebolo možné ústavnej sťažnosti vyhovieť.\nUvedená procesná situácia zároveň bráni, aby sa ústavný súd vecne zaoberal otázkou súladu\naplikovaných noriem s ústavou a paktom v rámci konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Ústavný\nsúd preto ústavnej sťažnosti nevyhovel (§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde a contrario).\n36. Ako obiter dictum k veci dodáva, že spravodlivejším legislatívnym riešením by bola právna\núprava, ktorá by mechanizmus práva náhradníka na výkonu mandátu poslanca pri jeho zániku\nupravila tak, že by v plnom rozsahu rešpektovala výsledok volieb a poradie náhradníkov uvedených\nv zápisnici o výsledku volieb.\n37. Právna úprava týkajúca sa mandátu náhradníka by mala vychádzať z premisy, že zloženie\nnárodnej rady má náležite po celý čas volebného obdobia odrážať a rešpektovať výsledok\ndosiahnutý vo voľbách, čo v konečnom dôsledku znamená, že v ktoromkoľvek okamihu sa má\ndodržať vo voľbách dosiahnuté poradie zvolených poslancov a náhradníkov, a to nielen pri vzniku\nfunkcie poslanca, ale (v prípade náhradníkov) aj pri jej zániku. V prípade, že by u jedného alebo\nviacerých zvolených poslancov odpadla prekážka výkonu mandátu poslanca a títo si uplatnili svoj\nmandát, legislatívnym riešením by bol zánik funkcie náhradníka obdobne ako pri jeho vzniku,\n8\n\nale v opačnom poradí. To znamená, že náhradník, ktorý vo voľbách bol najmenej úspešný kandidát\ndotknutej politickej strany, by opúšťal funkciu ako prvý.\n38. Takáto právna úprava by podľa názoru ústavného súdu skôr zodpovedala princípom\ndemokracie, zároveň by plne rešpektovala výsledok volieb a vylúčila by hypotetickú možnosť\nšpekulatívneho párovania mandátov konkrétnych poslancov a ich náhradníkov.\n39. V dôsledku nevyhovenia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný súd ostatnými\nnávrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.\n40. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "voľby-volebné výsledky", "volebné právo-rovnosť", "Národná rada Slovenskej republiky", "práva a slobody – politické-právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám", "politické strany a hnutia-slobodná súťaž politických síl", "poslanec, poslanecký mandát", "volebné právo-pasívne", "medzinárodné právo-medzinárodná zmluva (dohovor)", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "poslanec, poslanecký mandát-osvedčenie", "práva a slobody – politické-právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám", "Národná rada Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}