{"guid": "ussr:9c4fd318-d347-4612-a565-78d00a4e06de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.148.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2022 z 14. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. decembra 2022, sp. zn. II. ÚS 148/2022, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.148.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["rozhodnutie potvrdzuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9c4fd318-d347-4612-a565-78d00a4e06de", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.148.2022.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.148.2022.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.148.2022.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 148/2022-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 10 ods. 2\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nKovačovská s. r. o., Jazdecká 1, Chorvátsky Grob, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr.\nAntónia Kovačovská, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\npre nezlučiteľnosť funkcií č. k. VP/191/21/K z 13. októbra 2021 takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. k.\nVP/191/21/K z 13. októbra 2021 p o t v r d z u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bol 16. februára 2022 doručený návrh navrhovateľa na preskúmanie\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len\n„výbor“ alebo „odporca“) č. k. VP/191/21/K z 13. októbra 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým mu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a čl. 9 ods. 17 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „ústavný zákon“) bola uložená pokuta 1 133 eur za to, že porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona, keď do 30. apríla 2021 nepodal písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za predchádzajúci kalendárny rok.\n2. Ústavný súd návrh navrhovateľa uznesením č. k. II. ÚS 148/2022-19 z 30. marca 2022 podľa\n§ 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) prijal\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n3. Proti napadnutému rozhodnutiu výboru podal navrhovateľ tento návrh, v ktorom argumentuje:\n\na) Výbor v napadnutom rozhodnutí nedal na ním nastolené otázky jasnú a vyčerpávajúcu odpoveď,\nteda napadnuté rozhodnutie nie je náležite odôvodnené a podľa navrhovateľa je arbitrárne,\nnepreskúmateľné a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Navrhovateľ\nvyčíta výboru interpretáciu zákonných ustanovení odlišne od ich znenia v neprospech navrhovateľa.\nb) Navrhovateľ povinnosť podať oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nemal, pretože\nmu funkcia člena dozornej rady obchodnej spoločnosti\n, skončila\n15. februára 2020, keď mu uplynulo 3-ročné funkčné obdobie, a nie až 9. júna 2020, keď bol\nz funkcie odvolaný, ako to nesprávne uvádza výbor. Poukazujúc na judikát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) publikovaný pod R 89/2018 (rozsudok č. k.\n2 Obdo 17/2012 z 19. 6. 2012) argumentuje, že trojročné funkčné obdobie určené stanovami je\nzáväzné a nemôže sa predĺžiť a po jeho uplynutí nie je možné uplatniť úpravu, podľa ktorej funkcia\nčlena dozornej rady končí až zvolením nového člena dozornej rady na jeho miesto.\nc) Z čl. 3 ods. 1 druhej vety ústavného zákona je zrejmé, že navrhovateľ mohol byť považovaný\nza verejného funkcionára maximálne do 15. februára 2021 (rok po skončení výkonu funkcie) tak\nna účel čl. 7 ústavného zákona, v ktorom je stanovená povinnosť podať oznámenie, ako aj na účel\nčl. 9 ústavného zákona, ktorý upravuje konanie pre porušenie povinnosti podľa čl. 7 ústavného\nzákona. Úlohou predmetného ustanovenia je stanoviť maximálnu možnú dobu, počas ktorej môže\nbyť bývalý verejný funkcionár stále považovaný za verejného funkcionára, a tým ústavný zákon\nohraničuje obdobie, dokedy sa na verejného funkcionára vzťahujú povinnosti vyplývajúce z čl. 7\na čl. 8 ústavného zákona a tiež dokedy podľa čl. 9 ústavného zákona je vôbec možné začať voči\nverejnému funkcionárovi konanie pre nepodanie oznámenia podľa čl. 7 ústavného zákona. Uvedené\npotvrdzuje samotný čl. 9 ústavného zákona, ktorý explicitne hovorí vždy len o konaní, ktoré je\nvedené proti verejnému funkcionárovi.\nd) Aj keby bol navrhovateľ považovaný za verejného funkcionára podľa čl. 3 ods. 1 druhej vety\nústavného zákona až do 15. februára 2021, tak je zrejmé, že verejným funkcionárom už po tomto\ndátume nemohol byť, a teda sa naňho nevzťahuje povinnosť podať oznámenie do 30. apríla 2021\nvyplývajúca z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorý hovorí o povinnosti podať oznámenie „počas\nvýkonu verejnej funkcie“ do 30. apríla každého kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny\nrok. Bez ohľadu na to, či verejná funkcia navrhovateľovi zanikla k 15. februáru 2020 alebo až\nk 9. júnu 2020, svoju funkciu už najneskôr od 10. júna 2020 fakticky nemohol vykonávať, pričom\npráve vykonávanie funkcie, nie len jej trvanie, je zákonným predpokladom pre uplatnenie\npovinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.\ne) Ak by aj navrhovateľ pripustil nesplnenie povinnosti podľa ústavného zákona, čo však popiera,\nkonanie podľa čl. 9 ústavného zákona nemohlo byť proti jeho osobe vôbec začaté, keďže ani\npri aplikácii čl. 3 ods. 1 druhej vety ústavného zákona v čase začatia konania uznesením z 22. júna\n2021 už navrhovateľ nemohol byť považovaný za verejného funkcionára, ktorým mohol byť buď\nlen do 15. februára 2021 (rok po uplynutí funkčného obdobia) alebo maximálne do 9. júna 2021,\nt. j. rok po skončení funkcie odvolaním. Konanie podľa čl. 9 ústavného zákona proti bývalému\nverejnému funkcionárovi sa môže začať len do uplynutia jedného roka po skončení funkcie, teda\nv prípade navrhovateľa najneskôr do 9. júna 2021. Právny názor, v zmysle ktorého nemôže výbor\nviesť konanie, alebo dokonca vysloviť porušenie zákona a uložiť sankciu osobe, ktorá už nie je\nverejným funkcionárom, potvrdzuje aj čl. 9 ods. 13 ústavného zákona, ktorý prikazuje výboru\nzastaviť konanie voči verejnému funkcionárovi, ktorý sa pred hlasovaním vzdal verejnej funkcie,\na teda v čase hlasovania už nie je verejným funkcionárom.\n2\n\nf) V prípade akceptácie výkladu výboru by zo zákona vznikli dve skupiny bývalých verejných\nfunkcionárov. Do jednej by patrili tí bývalí verejní funkcionári, ktorí sa vzdali verejnej funkcie pred\nhlasovaním výboru, to znamená, že na začiatku konania ešte verejnými funkcionármi boli, v čase\nhlasovania však už nie, a napriek tomu by im pokuta udelená nebola, keďže konanie musí byť\nzo zákona zastavené. A do druhej skupiny by patrili tí bývalí verejní funkcionári, ktorí ani v čase\nzačatia konania už neboli verejnými funkcionármi, nemali tak ani možnosť sa prípadne pred\nhlasovaním vzdať funkcie, aby sa vyhli pokute, a napriek tomu by im pokuta udelená bola.\nDochádza tak k znevýhodňujúcemu prístupu výboru, ktorý nepotrestá rovnako za to isté pochybenie\ntoho, kto sa vzdal funkcie tesne pred hlasovaním, a toho, kto bol napríklad odvolaný z funkcie ešte\npred začatím samotného konania. Z dôvodu nerovného prístupu k navrhovateľovi a k iným\nfunkcionárom spôsobil výbor porušenie navrhovateľových základných práv a slobôd, a teda jeho\nrozhodnutie nie je v súlade s ústavou.\ng) Výbor tiež porušil čl. 9 ods. 5 ústavného zákona tým, že napadnuté rozhodnutie „bolo\nnavrhovateľovi doručené až dňa 20.01.2022 a tým nebola dodržaná zákonná 180 dňová lehota\nodo dňa začatia konania“.\nh) Z dôvodu nesúladu napadnutého rozhodnutia s ústavou alebo príslušnými právnymi predpismi\na z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha jeho zrušenia\na vrátenia veci na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie výboru a replika navrhovateľa\nIII.1. Vyjadrenie výboru:\n4. K návrhu podal výbor vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je založené\nna úplne zistenom skutkovom stave a je vecne správne. Zotrval na svojom názore, že k skončeniu\nvýkonu verejnej funkcie došlo u navrhovateľa 9. júna 2020, keď došlo k rozhodnutiu o jeho\nodvolaní z funkcie člena dozornej rady, pričom momentom skončenia výkonu verejnej funkcie sa\nv napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal a riadne ho odôvodnil. Judikát najvyššieho súdu,\nna ktorý navrhovateľ odkazuje, práve naopak vyvracia tvrdenie navrhovateľa, keď navrhovateľ bol\nodvolaný z funkcie až po uplynutí funkčného obdobia určeného stanovami akciovej spoločnosti.\nVýbor poukázal na nedávnu rozhodovaciu prax ústavného súdu v konaniach pod sp. zn.\nIII. ÚS 175/2022 a III. ÚS 153/2022, v ktorých ústavný súd návrhy navrhovateľov v obdobných\nveciach odmietol, pričom vyslovil právny názor, podľa ktorého čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je\npotrebné vykladať v tom zmysle, že niektoré osoby sú povinné podať oznámenie aj v čase, keď už\nverejnými funkcionármi nie sú, keďže iba takouto interpretáciou možno dôsledne naplniť účel\nústavného zákona. Ďalej argumentuje, že zjavnou nedôslednosťou delegovaného ústavodarcu sa\ndo znenia ústavnej normy obsiahnutej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona dostali slová „počas jej\nvýkonu“, a zastáva názor, že toto slovné spojene je nutné vykladať tak, že verejní funkcionári,\nktorým skončí funkcia v jednom roku, sú za tento rok povinní podať oznámenie do 30. apríla\nnasledujúceho kalendárneho roka, a teda že za verejného funkcionára sa na účely ústavného zákona\nosoba považuje preto ešte ďalší rok, aby bola preverená jej činnosť za rok, v ktorom skončila výkon\nverejnej funkcie. Z toho vyplýva, že ide o ustanovenie stanovujúce splnenie povinností, a nie\nohraničujúce moment aktívnej legitimácie orgánov na to oprávnených vo veci začať konanie\n3\n\na rozhodnúť. Aj v zmysle spomínanej judikatúry ústavného súdu je výbor toho názoru, že je\noprávnený vo veci začať konanie voči osobe, ktorá už nemá status verejného funkcionára\nza porušenie povinnosti v čl. 7 v súlade s čl. 9 ústavného zákona, lebo iba tak je možné preveriť\ndodržiavanie ustanovení ústavného zákona. V opačnom prípade by zostala časť výkonu verejnej\nfunkcie nepokrytá.\nIII.2. Replika navrhovateľa:\n5. Navrhovateľ využil možnosť podať k vyjadreniu výboru repliku, v ktorej uviedol, že judikát\nR 89/2018 si výbor vykladá nesprávne, keď z neho podľa navrhovateľa vyplýva, že funkčné\nobdobie členov dozornej rady určené stanovami sa nemôže predĺžiť a v takomto prípade nie je\nmožné uplatniť úpravu, že po jeho uplynutí funkcia člena dozornej rady končí až zvolením nového\nčlena dozornej rady na jeho miesto. Keďže stanovami záväzne určená trojročná doba uplynula\n15. februára 2020, tak navrhovateľ skončil vo funkcii k tomuto dátumu, a nie k dátumu jeho\nodvolania z funkcie. Rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 175/2022\na III. ÚS 153/2022, na ktoré výbor poukazuje, riešili iné prípady, ktoré nie sú totožné s vecou\nnavrhovateľa, a preto nie sú ani v jeho veci aplikovateľné. Ak by zmyslom čl. 3 ods. 1 druhej vety\nústavného zákona nebolo stanoviť lehotu, dokedy je podľa čl. 9 ústavného zákona možné začať voči\nverejnému funkcionárovi konanie pre porušenie povinností podľa čl. 7 ústavného zákona, toto\nustanovenie ústavného zákona by bolo úplne zbytočné. Zmyslom ústavného zákona nemôže byť\nčasovo neohraničená možnosť výboru na začatie konania podľa čl. 9 ústavného zákona.\nK argumentu výboru, podľa ktorého by časť výkonu verejnej funkcie ostala nepokrytá, uviedol, že\npriamo ústavný zákon takúto možnosť pripúšťa u tých verejných funkcionárov, ktorí sa vzdajú\nfunkcie počas konania voči nim, ktoré je následne ex lege zastavené (čl. 9 ods. 13 ústavného\nzákona). Zároveň samotný výbor vytvoril skupinu privilegovaných funkcionárov, ktorí napriek\ntomu, že porušia totožnú povinnosť, ak výbor nedosiahne pri hlasovaní väčšinu, konanie sa rovnako\nex lege zastaví (čl. 9 ods. 9 ústavného zákona) bez toho, aby bol výkon verejnej funkcie preverený\na bez udelenia pokuty. Podľa názoru navrhovateľa napriek absencii explicitnej úpravy premlčacej\ndoby na začatie konania voči verejnému funkcionárovi táto implicitne vyplýva zo znenia čl. 3 ods. 1\nústavného zákona, v zmysle ktorého na účel konania podľa čl. 9 ústavného zákona sa za verejného\nfunkcionára považuje osoba aj rok po skončení aktívneho výkonu tejto funkcie. Ak teda konanie\nv zmysle čl. 9 ústavného zákona možno začať voči verejnému funkcionárovi, potom je možné ho\nzačať len v lehote jedného roka po skončení výkonu jeho funkcie. Absencia explicitnej úpravy\nprekluzívnej či premlčacej doby na účel stíhania verejného funkcionára za porušenie jeho\npovinností vytvára na strane verejného funkcionára výraznú právnu neistotu, čo je v rozpore\ns princípmi demokratického právneho štátu. Ani potreba ochrany verejného záujmu nemôže v tomto\nprípade obstáť a nemôže predstavovať bezbrehú možnosť štátu kedykoľvek iniciovať voči takejto\nosobe konanie.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n6. V súvislosti s konaniami vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\nústavný súd stabilne judikuje, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny\nmechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení\n4\n\nvzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom\nv súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne\nzneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona\n(IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014, I. ÚS 154/2019).\n7. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui\ngeneris upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku\nrozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov\nvyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až 8 ústavného zákona\n(III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\nústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n8. Návrh navrhovateľa je založený na nasledujúcich štyroch ťažiskových argumentoch, v zmysle\nktorých a) funkcia člena dozornej rady obchodnej spoločnosti\n,\nnavrhovateľovi skončila 15. februára 2020, keď mu uplynulo 3-ročné funkčné obdobie v zmysle\nstanov, a nie až 9. júna 2020, keď bol z funkcie odvolaný; b) navrhovateľ neporušil povinnosť\npodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, pretože po 15. februári 2021 už nebol ani v zmysle čl. 3 ods. 1\nústavného zákona považovaný za verejného funkcionára, a teda sa naňho nevzťahuje povinnosť\npodať oznámenie do 30. apríla 2021 a zároveň svoju funkciu už najneskôr od 10. júna 2020 fakticky\nnemohol vykonávať, pričom práve vykonávanie funkcie, nie len jej trvanie, je zákonným\npredpokladom pre uplatnenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona;\nc) konanie podľa čl. 9 ústavného zákona nemohlo byť proti jeho osobe vôbec začaté, keďže v čase\njeho začatia uplynula lehota jedného roka, počas ktorej sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu,\npovažuje za verejného funkcionára (čl. 3 ods. 1 druhá veta ústavného zákona), a d) výbor porušil\nčl. 9 ods. 5 ústavného zákona tým, že napadnuté rozhodnutie navrhovateľovi doručil až po uplynutí\nzákonnej 180-dňovej lehoty.\n9. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona\nkaždý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa\nporušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje\nza verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.\n10. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa\nujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať\npísomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.\n11. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov\nuvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n), p), r), u) až zp).\n12. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1,\nzačne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár\nv oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným\nzákonom alebo zákonom.\n\n5\n\n13. Podľa čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona orgán podľa odseku 1 rozhodne vo veci do 180\ndní odo dňa začatia konania.\n14. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil\nalebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom,\nalebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie\nobsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára\nv rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom\nprostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n15. Na tomto mieste sa ústavný súd musí vysporiadať s prvou kľúčovou otázkou, či navrhovateľ\nporušil povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za kalendárny rok\n2020 do 30. apríla 2021, t. j. v čase, keď už nebol verejným funkcionárom, keďže navrhovateľ bol\nodvolaný z verejnej funkcie 9. júna 2020, resp. podľa jeho tvrdenia mu funkcia zanikla už\n15. februára 2020 uplynutím funkčného obdobia určeného stanovami obchodnej spoločnosti.\n16. Podľa výroku zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu, ktoré bolo prijaté 7. júla 2010\nuznesením č. k. PLz. ÚS 1/2010-10 (ďalej len „zjednocujúce stanovisko“), „verejný funkcionár má\npo skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu za dobu výkonu funkcie v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny\nvýkon funkcie do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku“.\n17. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť\nplnenie ústavného zákona. Ústavný zákon tak ustanovuje povinnosti počas aktívneho výkonu\nfunkcie, po jeho skončení vrátane tzv. postzamestnaneckých povinností (typicky čl. 8 ústavného\nzákona). Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť\ndodržiavaný ústavný zákon, a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované. Z tohto\ndôvodu je rozumné, že verejný funkcionár je po ukončení aktívneho výkonu funkcie povinný urobiť\noznámenie aj za dobu výkonu funkcie v poslednom kalendárnom roku výkonu funkcie, a to\ndo 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku (PLz. ÚS 1/2010, II. ÚS 223/2010,\nII. ÚS 496/2013). S účinnosťou od 1. januára 2020 je tak povinný urobiť do 30. apríla\nnasledujúceho kalendárneho roku.\n18. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ ako verejný funkcionár, ktorého výkon verejnej funkcie\nskončil 9. júna 2020, bol povinný v záujme preverenia dodržiavania ústavného zákona v období\nmedzi 1. januárom 2020 a 9. júnom 2020 podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona\nnajneskôr do 30. apríla 2021. V opačnom prípade by uvedená časť jeho aktívneho výkonu funkcie\nnebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného zákona. Pretože navrhovateľ oznámenie\nza rok 2020 v uvedenej lehote nepodal (a nepodal ho vôbec), porušil tým povinnosť ustanovenú\nv čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. V tomto ohľade je bez významu námietka navrhovateľa\nspochybňujúca dátum skončenia funkcie, v zmysle ktorej mu funkcia skončila už 15. februára 2020\nuplynutím funkčného obdobia určeného stanovami obchodnej spoločnosti. Pre naplnenie hypotézy\nprávnej normy obsiahnutej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je relevantnou okolnosť výkonu verejnej\nfunkcie čo i len jeden deň v poslednom kalendárnom roku. Tvrdenie navrhovateľa, že verejný\nfunkcionár je povinný podať oznámenie iba a len stricto senso v čase, keď je reálne vo výkone\nfunkcie, bolo rovnako vyvrátené zjednocujúcim stanoviskom, uznesením ústavného súdu č. k.\nPLz. ÚS 1/2010-10 zo 7. júla 2010.\n6\n\n19. Navrhovateľom prednesenú námietku o nerozhodnutí výboru v lehote 180 dní odo dňa začatia\nkonania podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona hodnotí ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú.\nZ obsahu vyžiadaného spisu vedeného výborom pod sp. zn. VP/191/21/K ústavný súd zistil, že\nvýbor začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona uznesením\nč. 935 z 22. júna 2021. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté 13. októbra 2021, to znamená\nv lehote 180 dní odo dňa začatia konania stanovenej čl. 9 ods. 5 ústavného zákona.\n20. Ústavný súd sa ďalej zaoberal ďalším ťažiskovým argumentom navrhovateľa, v zmysle ktorého\nkonanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona voči nemu nemalo byť vôbec začaté, keďže\nv čase vydania uznesenia výboru č. 935 z 22. júna 2021 už uplynula doba jedného roka\nod skončenia výkonu verejnej funkcie, dokedy bol považovaný za verejného funkcionára na základe\nzákonnej fikcie (čl. 3 ods. 1 ústavného zákona). Argumentácia navrhovateľa hovorí o takej\ninterpretácii čl. 3 ods. 1 druhej vety ústavného zákona, v zmysle ktorej sa obdobím jedného roka\nod skončenia výkonu verejnej funkcie verejného funkcionára určuje akási „premlčacia doba“\npre oprávnenie výboru začať konanie pre porušenie povinností podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.\n21. Rozdielne právne názory v doterajšej rozhodovacej praxi ústavného súdu v súvislosti\ns odpoveďou na otázku, či je možné začať konanie o sankcii aj po uplynutí lehoty stanovenej v čl. 3\nods. 1 druhej vete ústavného zákona, viedli ústavný súd k prijatiu zjednocujúceho stanoviska\n(uznesenie č. k. PLz. ÚS 4/2022 z 23. novembra 2022), v ktorom ústavný súd rozhodol, že „Článok\n3 ods. 1 vetu druhú ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov je potrebné chápať ako časovú úpravu\ndeliktuálnej spôsobilosti dotknutej osoby, teda jej zodpovednosti za porušenie povinností alebo\nobmedzení vyplývajúcich z ústavného zákona, ktorého následkom je uloženie sankcie. Označené\nustanovenie však nevymedzuje lehotu na začatie ani na skončenie konania o uložení sankcie.“.\nPlénum ústavného súdu sa stotožnilo s právnym názorom vysloveným v uznesení č. k.\nIII. ÚS 153/2022-18 z 10. marca 2022, v zmysle ktorého pri absentujúcej úprave časového\nohraničenia pre uplatnenie kontrolnej kompetencie výboru je pri riešení kolízie medzi zmyslom\nústavného zákona, ktorým je preverenie dodržiavania povinností a obmedzení pri výkone verejnej\nfunkcie, a princípom právnej istoty potrebné vždy vychádzať z časových okolností konkrétneho\nprípadu, pretože takto zostáva v čo najširšej miere zachovaná každá z dotknutých ústavných hodnôt.\nPri skúmaní časových súvislostí prípadu je tiež potrebné prihliadnuť na princípy správneho\ntrestania.\n22. Aplikujúc uvedené východiská na vec navrhovateľa, navrhovateľ ako verejný funkcionár, ktorý\nvykonával verejnú funkciu v roku 2020, bol povinný podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona najneskôr do 30. apríla 2021. Výbor sa so skutočnosťou, že verejný funkcionár nepodal\noznámenie v lehote stanovenej ústavným zákonom, oboznámil 22. júna 2021 pri rokovaní\no „Prehľade Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o došlých\noznámeniach funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov\nk 30.4.2021 za rok 2020 a za máj - jún 2021“ a v ten istý deň začal proti navrhovateľovi konanie\npodľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona uznesením č. 935 z 22. júna 2021 a následne\n13. októbra 2021 prijal napadnuté rozhodnutie. V posudzovanej veci tak výbor začal konanie necelé\ndva mesiace po uplynutí lehoty, v rámci ktorej mal navrhovateľ oznámenie podať, a vo veci\nrozhodol napadnutým uznesením necelé štyri mesiace odo dňa začatia konania. Po preskúmaní\nčasových súvislostí prerokovávanej veci ústavný súd konštatuje, že výbor začal konanie\n7\n\npre nesplnenie povinností podľa ústavného zákona proti navrhovateľovi a zároveň prijal\nrozhodnutie o uložení sankcie v primeranej lehote. Časové aspekty prípadu navrhovateľa teda\nnesignalizujú také porušenie princípu právnej istoty, ktoré by odôvodňovalo záver ústavného súdu\no rozpore napadnutého uznesenia s ústavou, resp. ústavným zákonom. V tejto súvislosti zároveň\nústavný súd poukazuje na konania vedené ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 153/2022 a sp. zn.\nIII. ÚS 175/2022, v ktorých ústavný súd, vychádzajúc z identických časových okolností súvisiacich\ns postupom výboru pri vyvodzovaní zodpovednosti za nesplnenie povinností podľa ústavného\nzákona ako v prerokovávanej veci, dospel k totožnému právnemu záveru.\n23. Ako obiter dictum ústavný súd opätovne (pozri napr. č. k. II. ÚS 789/2016 z 2. marca 2017)\napeluje na ústavodarcu, aby v záujme naplnenia princípu právnej istoty zabezpečil odstránenie\nnedostatku právnej úpravy a pre ukladanie sankcií podľa ústavného zákona zadefinoval primerané\npremlčacie doby, tak ako to je u iných verejnoprávnych deliktov [napr. prvá veta § 20 ods. 1 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo § 87\nTrestného zákona].\n24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd napadnuté rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci\nuznesením podľa § 239 ods. 1 zákona o ústavnom súde potvrdil, keďže zistil, že je v súlade\ns ústavou a príslušnými právnymi predpismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "právna istota", "lehota-primeranosť lehoty"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5357650a-41b8-4eeb-aa63-017c14be5076", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2022", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 10, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5357650a-41b8-4eeb-aa63-017c14be5076"}, {"guid": "ussr:24f42fcd-2f56-4360-b22b-eb5632918923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.175.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.175.2022.1"}, {"guid": "ussr:db546444-8f52-4a1f-97aa-4512dbff9dfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.153.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 153/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/2022 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 8, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.153.2022.1"}, {"guid": "ussr:cb51c1e6-5f90-4a2d-b42d-bd335f4da5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.154.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 154/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.154.2019.1"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:9a7780dd-c76a-4b04-815b-6ca3fc95bd40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 789/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 789/2016 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 21, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:b480578b-0248-47c3-b38a-1fccf82a6c48", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 496/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 496/2013 z 9. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-09", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b480578b-0248-47c3-b38a-1fccf82a6c48"}, {"guid": "ussr:b864d736-5f98-4ad5-bf97-f714fa2b8fcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 223/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 223/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 11, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b864d736-5f98-4ad5-bf97-f714fa2b8fcd"}, {"guid": "ussr:96c94c44-d523-4d15-9b5d-a85ae9dbd82a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 31, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:96c94c44-d523-4d15-9b5d-a85ae9dbd82a"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:90e8a775-ff64-4225-81bd-0ccf4581203e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.582.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 582/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 582/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.582.2024.1"}, {"guid": "ussr:d34f2575-b0e6-40f1-a727-6e021fcc7086", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 32/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 32/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 6, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.32.2023.2"}]}