{"guid": "ussr:3e342585-eef2-493e-aa69-ed98a67b25a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.90.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 90/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 90/2023 z 9. 2. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2023, sp. zn. I. ÚS 90/2023, ECLI:SK:USSR:2023:1.US.90.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2023-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o obnove konania pred ústavným súdom"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2018/314/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2018/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "nazov": "čl. 133 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-219.odsek-2", "nazov": "čl. 219 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-219"}, {"iri": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 219 ods. 2", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 219 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 219 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2018/314#paragraf-219", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-133", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e342585-eef2-493e-aa69-ed98a67b25a7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.90.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.90.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.90.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 90/2023-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n,\nproti postupu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 377/2020\na jeho uzneseniu z 27. augusta 2020 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou [resp. návrhom označeným ako „sťažnosť/návrh na obnovu\nkonania, resp. žiadosť o vydanie nového (opravného) rozhodnutia“] doručenou ústavnému súdu\n23. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 377/2020 a jeho uznesením\nz 27. augusta 2020. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a jeho vec – ústavnú sťažnosť,\no ktorej bolo týmto rozhodnuté, znovu prerokovať. Zároveň požaduje priznať mu primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 377/2020-20\nz 27. augusta 2020 odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť sťažovateľa doručenú\nústavnému súdu 29. júna 2020, ktorou namietal porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy,\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14\ndohovoru postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Tdo 4/2020 a jeho uznesením z 31. marca 2020.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Proti postupu ústavného súdu v označenom konaní a jeho rozhodnutiu z 27. augusta 2020 podal\nsťažovateľ ústavnú sťažnosť, v ktorej tvrdí, že ústavný súd v predmetnom konaní pochybil\nv neprospech sťažovateľa, a to konkrétne v bode 47 a 48 odôvodnenia uznesenia,\nv ktorých nesprávne uviedol, že aj keď boli argumenty sťažovateľa (dôvody dovolania) reálne\ndôvodné a fakticky formálne i materiálne spĺňali podmienky dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, tieto mali byť odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou\npodľa § 382 písm. b) Trestného poriadku.\n4. Podľa sťažovateľa ústavný súd zjavne prehliadol mimoriadne relevantnú skutočnosť,\nktorú najvyšší súd v celom svojom rozhodnutí doslovne a opakovane zdôrazňoval, že osobou\noprávnenou na podanie dovolania proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia o vine\nobvineného v časti výroku o vine, je iba minister spravodlivosti, pritom jeho oprávnenie na podanie\ndovolania je v tomto prípade limitované uplatnením jediného dovolacieho dôvodu, a to dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n5. Sťažovateľ tvrdí, že ústavný súd bez opory v rozhodnutí najvyššieho súdu rozšíril a nesprávne\nuzavrel, že sťažovateľ nemohol podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku proti žiadnemu výroku alebo porušeniu zákona, ktoré vytýkal vo svojom dovolaní.\nPodľa neho ústavný súd zjavne prehliadol, že najvyšší súd rozhodoval v dovolacom konaní\no dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a neodmietol ho ako podaný\nneoprávnenou osobou. Sťažovateľ trvá na názore, že mal právo v dovolaní napadnúť všetky výroky\nokrem výroku o vine a mal právo napadnúť odvolacie rozhodnutie pre akékoľvek procesné\npochybenie v jeho konaní, a to aj v dovolacej námietke podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\n6. Za nesprávny považuje sťažovateľ názor ústavného súdu, že v dovolacom konaní nebol\noprávnenou osobou na jeho podanie vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti uznesenia\nodvolacieho súdu, ktorú subsumoval pod dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nV tejto súvislosti zvýraznil, že dovolaním nenapádal výrok o vine, ale iné procesné pochybenie\nsúdu druhého stupňa. Preto zhrnul, že ak ústavný súd v konaní vedenom\npod sp. zn. II. ÚS 377/2020 jeho pôvodnú ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú,\nporušil tým základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n7. Ústavný súd mal podľa presvedčenia sťažovateľa jeho pôvodnú ústavnú sťažnosť vyhodnotiť\nako dôvodnú a rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 2 Tdo 4/2020 z 31. marca 2020 zrušiť\npre nevysporiadanie sa s dovolacími dôvodmi.\n8. Podľa názoru sťažovateľa je absolútne neprijateľné a v rozpore so základným právom na súdnu\nochranu a právom na spravodlivé súdne konanie, ak ústavný nielenže neodstránil nezákonnosť\na pochybenie všeobecných súdov, ale ešte sám toto právo porušil bezprecedentným odmietnutím\ndôvodnej ústavnej sťažnosti.\n\n2\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n9. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 377/2020 a jeho uznesením\nz 27. augusta 2020.\n10. Z obsahu ústavnej sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sa ňou sťažovateľ domáha preskúmania\na zrušenia konkrétneho rozhodnutia ústavného súdu, ktorého predmetom bolo rozhodovanie\no sťažovateľovej predošlej ústavnej sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu\nč. k. 2 Tdo 4/2020 z 31. marca 2020.\n11. Podľa § 55 písm. c) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrh na začatie konania je neprípustný, ak navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia\nústavného súdu.\n12. Z citovaného zákona o ústavnom súde teda jednoznačne vyplýva, že ústavný súd nedisponuje\nv konaní o ústavnej sťažnosti právomocou preskúmať svoje vlastné právoplatné rozhodnutia,\nresp. im predchádzajúce postupy. Ak sa na ústavný súd fyzická osoba a lebo právnická osoba\ns takto formulovanou ústavnou sťažnosťou obráti, musí ju ústavný súd, rešpektujúc § 55 písm. c)\nzákona o ústavnom súde, vyhodnotiť ako neprípustnú. Popísaný koncept je diktovaný čl. 133\nústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nVýnimka uvedená v tomto článku ústavy je z hľadiska danej konkrétnej veci sťažovateľa\nirelevantná (pozri odôvodnenie tohto rozhodnutia nižšie).\n13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozhodnutím ústavného súdu č. k. II. ÚS 377/2020 z 27. augusta 2020, odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. d) v spojení s § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú (bod 1 výroku\ntohto uznesenia).\n14. Pokiaľ sťažovateľ zamýšľal svojím návrhom iniciovať obnovu konania pred ústavným súdom,\npotom je potrebné uviesť, že na takýto postup nie sú splnené ústavou a zákonom o ústavnom súde\nvyžadované podmienky.\n15. Ako už bolo spomenuté, podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať\nopravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného\nna uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie\nústavného súdu.\n16. Podľa § 214 ods. 1 zákona o ústavnom súde právoplatné rozhodnutie ústavného súdu\nmožno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania\npred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie\nústavného súdu. Ustanovenie § 55 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.\n3\n\n17. Ustanovenie § 215 zákona o ústavnom súde, ktoré vymedzuje procesnú legitimáciu na podanie\nnávrhu na obnovu konania, upravuje, že takýto návrh na obnovu konania pred ústavným súdom\nje oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v § 214 účastníkom konania pred ústavným\nsúdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie rozhodol.\n18. Napokon podľa § 216 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred ústavným súdom\npodľa čl. 133 ústavy musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43\nobsahovať označenie a) rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje, a b) rozhodnutia\norgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.\n19. Už len zo samotného znenia citovaných ustanovení ústavy a zákona o ústavnom súde vyplýva,\nže v tomto prípade nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania vedeného ústavným\nsúdom pod sp. zn. II. ÚS 377/2020, a to vzhľadom na absenciu takej podstatnej náležitosti,\nakou je rozhodnutie príslušného orgánu medzinárodnej organizácie (spravidla Európskeho súdu\npre ľudské práva) vo vzťahu k označenému konaniu ústavného súdu v prospech sťažovateľa.\nNevyhnutnosť splnenia tejto podmienky potvrdzuje rovnako znenie § 220 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde, podľa ktorého ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie\nnevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh\nna obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne a naopak podľa § 220 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie\nvyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, svojím\nnálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší.\n20. Sťažovateľ vo svojom návrhu na začatie konania neoznačil žiadne rozhodnutie orgánu\nmedzinárodnej organizácie proti napadnutému uzneseniu ústavného súdu z 27. augusta 2020,\nktoré by bolo v jeho prospech a o ktoré by oprel odôvodnenosť svojho terajšieho návrhu.\nSťažovateľ dokonca nepreukázal, že by takéto konanie pred orgánom medzinárodnej organizácie\nvôbec inicioval.\n21. Vychádzajúc z týchto okolností a citovaných ustanovení ústavy a zákona o ústavnom súde,\nneostáva iné iba konštatovať, že ak sa sťažovateľ svojím aktuálnym návrhom domáha obnovy\nkonania pred ústavným súdom, potom na takýto postup nie sú splnené ústavou a zákonom\nvyžadované podmienky, čo je dôvodom na odmietnutie návrhu ako neprípustného podľa § 56 ods. 2\npísm. d) zákona o ústavnom súde, prípadne (vzhľadom na znenie § 216 zákona o ústavnom súde\nna jeho odmietnutie pre nesplnenie náležitosti ustanovených zákonom podľa § 56 ods. 2 písm. c)\nzákona o ústavnom súde.\n22. Napokon ak sťažovateľ považuje svoje podanie za návrh na opravu uznesenia\nústavného súdu č. k. II. ÚS 377/2020-20 z 27. augusta 2020 vydaním opravného uznesenia,\npotom ani na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky.\n23. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje\ninak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci\nprimerane Civilný sporový poriadok. Podľa § 224 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek\naj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave\nsúd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n\n4\n\n24. V danej veci je bez akýchkoľvek pochýb, že sťažovateľ vo vzťahu k uzneseniu ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 377/2020-20 z 27. augusta 2020 nenamieta chyby v písaní alebo počítaní\na ani iné zrejmé nesprávnosti, ktorých „oprava“ by prichádzala do úvahy vo forme vydania\nopravného uznesenia. Nemožnosť takéhoto postupu signalizuje už samotná skutočnosť,\nže sťažovateľ sa domáha opätovne rozhodnúť o jeho pôvodnej ústavnej sťažnosti v podstate\ns opačným výsledkom, čo z tohto uhla pohľadu má za následok odmietnutie takéhoto návrhu\nako zjavne neopodstatneného podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nIV.\nK žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom\n25. Ústavný súd môže podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo\nprávnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové\npomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\nTieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia\nbyť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti,\npri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku\nna ochranu ústavnosti. Preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom a ústavný súd tak žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).\n26. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu na rozhodnutie, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,\nk čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2023\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["obnova konania pred ústavným súdom - senát", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "obnova konania-obnova konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "návrh-neprípustnosť", "konanie pred ústavným súdom-obnova konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 133 ústavy v spojení s § 219 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1bbee81-416e-4bf1-b37b-cddb2408f240", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 377/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 377/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2020.1"}, {"guid": "ussr:95673546-efea-45d0-ab60-2176a9e01318", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.333.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 333/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 333/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.333.2020.1"}, {"guid": "2fb9f4fe-6021-4c9e-abe8-a4215e18bcd1:73f1d04a-53a4-4dfb-a8c6-2ec60d5121dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6117010615.1", "spisova_znacka": "2Tdo/4/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/4/2020 z 31. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6117010615.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a0379d0a-80cb-4222-8733-f94ffe733bfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.178.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.178.2023.1"}]}