{"guid": "ussr:e7735b38-3000-4fa8-94b2-eb1f227d65b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/04 z 26. 5. 2004", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2004, sp. zn. IV. ÚS 182/04, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2004-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e7735b38-3000-4fa8-94b2-eb1f227d65b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 182/04-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. mája 2004\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, bytom\n\nzastúpenej advokátkou\n\n,\n, ktorou namieta\n\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sdo 22/2003 z 27. februára\n2004, a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2004\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. Sdo 22/2003 z 27. februára 2004.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza okolnosti, ktoré predchádzali konaniu\nna najvyššom súde. Podľa vyjadrenia sťažovateľky „Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť\nsťažovateľky o priznanie invalidného dôchodku (...)“.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na základe jej návrhu rozhodnutie\nSociálnej poisťovne č. 495 306 0480 zo 7. júna 2002 preskúmal a rozsudkom\nsp. zn. 18 S 227/02 z 2. apríla 2003 potvrdil. Voči tomuto rozhodnutiu krajského súdu\npodala sťažovateľka odvolanie z dôvodu, „že posúdenie jej invalidity prenechal\nna rozhodnutie odporcovi, ktorého súčasťou sú aj posudkové komisie (...) a nie nezávislému\nznalcovi podľa ust. § 127 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), najmä keď jej\nzdravotný stav je tak zlý, že nie je spôsobilá vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie\npodľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. Preto žiadala odvolací súd na posúdenie jej\nzdravotného stavu, nariadiť znalecké dokazovanie podľa § 127 OSP“.\nSťažovateľka podala voči právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.\nNajvyšší súd dovolanie sťažovateľky uznesením sp. zn. Sdo 22/2003 z 27. februára 2004\nodmietol.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:\n„Právo\n\ndomáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho\n\npráva s tým, že všetci účastníci sú v konaní rovní, garantované v čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, bolo v konaní pred Najvyšším súdom SR porušené.\nUznesenie NS SR z 27. 2. 2004, sp. zn. Sdo 22/2003 zrušuje a vec mu vracia na\nďalšie konanie.\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000\nSk, ktoré jej Najvyšší súd SR vyplatí do 2 mesiacov.\n\n2\n\nNajvyšší súd SR je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke\n, vo výške 13.194 Sk – odmena za tri\núkony po 4398 Sk – na účet č.\n\n, do 1\n\nmesiaca.“\n\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nsťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľky\na podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona skúmal, či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je\nzjavne neopodstatnená.\n\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie.\n\n3\n\nSťažovateľka v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. Sdo 22/2003 z 27. februára 2004\nvidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nZ predložených rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd zistil, že krajský súd\nrozsudkom z 2. apríla 2003 sp. zn. 18 S 227/00 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne\nv Bratislave zo 7. júna 2002 č. 495 306 0480. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka\nodvolanie. Najvyšší súd po jeho preskúmaní rozsudkom sp. zn. 3 So 94/03 z 24. septembra\n2003 napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Proti rozsudku najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré uznesením z 27. februára 2004\nsp. zn. Sdo 22/2004 najvyšší súd odmietol.\nVzhľadom na uvedené skutkové okolnosti a tvrdenia sťažovateľky uvádzané\nv sťažnosti podľa názoru ústavného súdu nemôže sťažovateľka s úspechom namietať\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozhodnutím najvyššieho súdu, pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnamietaným porušením označeného základného práva a rozhodnutím najvyššieho súdu,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Sťažovateľke bol\numožnený reálny prístup k súdu, keď všeobecný súd (v tomto prípade najvyšší súd ako\ndovolací súd) na základe ňou podaných podaní vo veci aj konal a rozhodol, pričom svoje\nrozhodnutie odôvodnil.\n\nÚstavný súd je oprávnený a povinný posúdiť neústavnosť konania, resp.\nrozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu\nústavnoprocesných princípov konania (čl. 46 až 50 ústavy). Táto právomoc ústavného súdu\nvšak nie je spojená so vznikom oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory\nvšeobecných súdov, ku ktorým tieto dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov, ak\ntento\n\nvýklad\n\na použitie\n\nzákonov\n\nneporušujú\n\nuvedené\n\nústavnoprocesné\n\nprincípy\n\n(II. ÚS 54/02). Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu\nneznamená nielen právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy\n\n4\n\npreberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý\npredkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n\nRovnako ani v tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, nevyplýva žiadna možnosť porušenia\noznačených článkov ústavy. Sťažovateľka, ktorá je zastúpená advokátkou, teda\nkvalifikovaným právnym zástupcom, neuviedla žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by\nbolo možné usudzovať, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu je postihnuté takými\nnedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jeho zjavnej neodôvodnenosti, arbitrárnosti,\na v konečnom dôsledku o porušení označeného základného práva sťažovateľky.\n\nSťažovateľka v podstate namietala, že „v konaní pred Najvyšším súdom SR bolo\nsťažovateľke uprené právo na spravodlivý proces, garantované v čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2,3 ústavy, keď:\n...\n2. Najvyšší súd odoprel sťažovateľke právo jej osobnej a aktívnej prítomnosti\nna odvolacom pojednávaní, na ktorom rozhodol o jej odvolaní, hoci odvolacia inštancia je\naj inštanciou skutkovou (nielen právnou) podľa § 250s ods. 2 OSP, na ktorej predkladala\ncelý rad odborných správ o jej zlom zdravotnom stave a žiadala vo veci nariadiť znalecké\ndokazovanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, mal NS SR nariadiť odvolacie pojednávanie...\n\n3. Najvyšší súd v uvedenom procesnom pochybení odvolacieho súdu nevidel\nnaplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 237 písm. f) OSP“.\n\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bolo dovolanie ako\nneprípustné odmietnuté, vyplýva, že „navrhovateľka mala hmotnoprávnu aj procesnú\nspôsobilosť byť účastníčkou konania a súd konal vo veci, patriacej do právomoci súdu\nna základe návrhu navrhovateľky. Vo veci rozhodoval nezaujatý a správne obsadený súd,\n\n5\n\nktorý svojím postupom neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Navrhovateľka bola\nna pojednávanie na súde prvého stupňa riadne predvolaná a na pojednávaní 2. apríla 2003\nsa osobne zúčastnila, rovnako ako jej právna zástupkyňa, namiesto ktorej bola prítomná jej\nsplnomocnená zástupkyňa\n\n. Súd navrhovateľku ako účastníčku\n\nkonania aj vypočul. V odvolacom konaní súd rozhodoval na neverejnom pojednávaní, tak,\nako mu to dovoľuje § 250 s OSP. Navrhovateľka v priebehu sporu robila písomné návrhy\nna doplnenie dokazovania, vyjadrovala sa k jeho obsahu a robila podania. Za týchto\nokolností sa súd v dovolacom konaní nemohol vecne zaoberať tvrdením navrhovateľky,\nže v konaní nebol riadne posúdený skutkový stav veci, ani jej zlým zdravotným stavom.“\n\nPodľa názoru ústavného súdu uvedený výklad najvyššieho súdu nemožno považovať\nza zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom\nnajvyššieho súdu v dovolacom konaní nestotožňuje, nemožno samu osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti, resp. nezákonnosti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu.\nPodmienky prípustnosti dovolania skúma v dovolacom konaní najvyšší súd, aj v tomto\nprípade sa touto otázkou dôsledne zaoberal.\n\nRovnako ústavný súd už viackrát vyslovil, že postup súdu, ktorý nevykonal dôkazy\nnavrhnuté účastníkom, nie je možné hodnotiť ako v rozpore s ústavou. Nie je povinnosť\nsúdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania, pretože princíp voľného\nhodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia\nveci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k spravodlivému\nrozhodnutiu vedú (napr. II. ÚS 218/00, I. ÚS 64/97).\n\nÚstavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil,\nže ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva\nalebo slobody, ktoré podľa okolnosti prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne\nako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).\n\n6\n\nZ tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie ústavného\nsúdu o nárokoch vyplývajúcich z porušenia práv sťažovateľky bolo bez právneho významu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2004\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}