{"guid": "ussr:c3ed0208-798e-4846-a279-88f0b110df1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.540.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 540/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 540/2021 z 16. 2. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. februára 2022, sp. zn. II. ÚS 540/2021, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.540.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-11", "nazov": "čl. 11 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/2201/#clanok-11.odsek-3", "nazov": "čl. 11 ods. 3 zákona č. 2201/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/2201/#clanok-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/2201-2003/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí čl. 11", "nazov": "Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí čl. 11", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí čl. 11", "judikatura_url": null}, {"iri": "Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 čl. 11 ods. 3", "nazov": "Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 čl. 11 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyNariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 čl. 11 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-11", "/SK/ZZ/2003/2201#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c3ed0208-798e-4846-a279-88f0b110df1e", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.540.2021.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.540.2021.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.540.2021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 540/2021-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., Lombardiniho 22/B, Bratislava,\nIČO 36 865 966, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Heinrich, proti postupu Okresného\nsúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 47/2020 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 47/2020\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prerokovanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 11\nDohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haagsky dohovor) a čl. 11\nods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003.\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. 2 P 47/2020 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré mu j e Okresný\nsúd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 460,90 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. mája 2021, následne\ndoplnenou 25. októbra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 11 Dohovoru\no občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí [Haagsky dohovor (ďalej len\n„Haagsky dohovor“)] a čl. 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003\n(ďalej len „nariadenie rady“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 47/2020 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ\ntiež navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.\n\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 540/2021 z 11. novembra 2021 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 3. augusta 2020\nna okresnom súde návrh na nariadenie návratu jeho dvoch maloletých detí do krajiny obvyklého\npobytu Rakúskej republiky z dôvodu, že matka maloletých ich „neoprávnene premiestnila“\nna územie Slovenskej republiky.\nOkresný súd po ustanovení kolízneho opatrovníka nariadil 19. augusta 2020 pojednávanie\nna 2. október 2020, ktoré nebolo otvorené, keďže účastníci konania navrhli odročenie\npojednávania z dôvodu pokusu o mimosúdnu dohodu. Nový termín pojednávania bol určený\nna 6. november 2020. Pojednávanie nariadené na tento deň však bolo 28. októbra 2020\nzrušené z dôvodu vyhláseného núdzového stavu a opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou\nochorenia COVID-19. Následne sťažovateľ trikrát (18. novembra 2020, 9. decembra 2020\na 21. decembra 2020) podal žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Dňa 20. januára 2021\nokresný súd nariadil pojednávanie na 18. február 2021. Na tomto pojednávaní po prednese\nvyjadrení matky a kolízneho opatrovníka bol vykonaný výsluch sťažovateľa. Na ďalšom\npojednávaní 23. februára 2021 bol vykonaný výsluch matky a okresný súd následne odročil\npojednávanie na 23. marec 2021 z dôvodu oboznámenia sa s predloženými dôkazmi sťažovateľa.\nPojednávanie uskutočnené 23. marca 2021 bolo odročené na 15. apríl 2021 z dôvodu vyžiadania\npotreby preloženia niektorých listinných dôkazov z nemeckého jazyka. Pojednávanie vykonané\n15. apríla 2021 bolo po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania a kolízneho\nopatrovníka odročené na 27. apríl 2021. Na tomto pojednávaní okresný súd vyslovil predbežné\nprávne posúdenie veci. Na ďalšom pojednávaní 13. mája 2021 okresný súd zisťoval realizáciu styku\nsťažovateľa s maloletými deťmi a stanoviská rodičov k možnému výsluchu maloletých.\n2\n\nPojednávanie nariadené na 21. máj 2021 bolo zrušené z dôvodu choroby zákonnej sudkyne.\nPojednávanie vykonané 7. júna 2021 bolo odročené na 21. jún 2021 z dôvodu, že okresný súd\npredtým vykoná výsluch maloletých detí.\nNásledne vykonal okresný súd pojednávania 21. júna 2021, 28. júna 2021 a 6. júla 2021, na ktorých\nboli vypočutí účastníci konania. Pojednávanie nariadené na 9. júl 2021 bolo odročené z dôvodu,\nže sťažovateľ deň pred pojednávaním požiadal okresný súd o jeho odročenie s cieľom zabezpečenia\nsprávy z občianskeho združenia, kde prebiehal psychologicko-poradenský proces rodičov\na maloletých detí. Na pojednávaní 15. júla 2021 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené\na vyhlásil uznesenie, ktorým návrh sťažovateľa zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že v napadnutom konaní o jeho návrhu\nna nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu došlo k zbytočným prieťahom\nz dôvodu nečinnosti okresného súdu. Sťažovateľ poukazuje na § 134 ods. 1 Civilného\nmimosporového poriadku, čl. 11 Haagskeho dohovoru a čl. 11 ods. 3 nariadenia rady,\npodľa ktorých súd, resp. justičné orgány sú povinné v konaní o návrat dieťaťa rozhodnúť do šiestich\ntýždňov od začatia konania, ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, resp. ak tomu nebránia\nvýnimočné okolnosti. Takéto návratové konanie si vyžaduje urýchlený postup.\n\n5. Sťažovateľ zdôrazňuje, že v jeho veci nebolo rozhodnuté ani po 10 mesiacoch od podania\nnávrhu. Prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo viac ako 9 týždňov od podania návrhu\na ďalšie pojednávanie až 18. februára 2021, teda o 4 mesiace. Podľa sťažovateľa medzi ďalšími\npojednávaniami boli dlhšie intervaly a niektoré pojednávania sa uskutočnili s časovým omeškaním\n(1 až 2 hodiny). Okresný súd v napadnutom konaní vykonával úkony, ktoré neviedli k úspešnému\nvykonaniu dôkazov a spravodlivému rozhodnutiu.\n6. Po vyhlásení uznesenia 15. júla 2021 sťažovateľ podal 30. augusta 2021 sťažnosť na prieťahy\nv napadnutom konaní z dôvodu, že mu nebolo doručené uznesenie vo veci. Podpredseda okresného\nsúdu sťažovateľovi prípisom z 29. septembra 2021 oznámil, že na vybavenie jeho sťažnosti\npredlžuje lehotu do 29. októbra 2021. Podľa sťažovateľa aj skutočnosť, že okresný súd\n3 a pol mesiaca nedokázal vypracovať písomné vyhotovenie rozhodnutia, potvrdzuje prieťahovosť\nv napadnutom konaní.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n7. V prípise doručenom ústavnému súdu 31. decembra 2021 podpredseda okresného súdu\nuviedol, že sa pridržiava obsahu upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti sťažovateľa\nz 2. novembra 2021, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. V danej veci 31. augusta 2021 predĺžil\nzákonnej sudkyni lehotu na vypracovanie písomného vyhotovenia rozhodnutia\n3\n\ndo 30. septembra 2021. Dňa 26. novembra 2021 bolo zákonnou sudkyňou vyhotovené písomné\nuznesenie, ktoré bolo v ten istý deň doručované stranám konania.\n8. V rámci repliky sťažovateľ opätovne poukázal na priebeh konania pred okresným súdom,\njeho nečinnosť aj po vyhlásení uznesenia vo veci a sťažnosti na prieťahy podané podpredsedovi\nokresného súdu.\n9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého\nkritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľov (I. ÚS 19/00, ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií\npostupoval ústavný súd aj v danom prípade.\n11. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, konanie o návrat maloletého do cudziny\npri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní nie je po faktickej ani právnej stránke zložité.\nRozsah takéhoto konania je obmedzený len na otázky, či došlo k premiestneniu alebo zadržaniu\ndieťaťa, či premiestnenie alebo zadržanie bolo nezákonné a či existuje nejaká prekážka brániaca\nnávratu dieťaťa. Všetky ostatné podstatné otázky, ktoré sa týkajú statusu dieťaťa a práv\na zodpovednosti rodičov, majú byť upravené súdmi v krajine obvyklého pobytu dieťaťa\n(López Guió proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 3. 6. 2014, č. 10280/12, ods. 90; Hoholm\nproti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015, č. 35632/13, ods. 42). Rozhodnutie\no pobyte maloletého dieťaťa je osobitne citlivou statusovou záležitosťou a ako taká si vyžaduje\nosobitný dôraz na rýchly a efektívny postup okresného súdu (III. ÚS 196/2012, III. ÚS 410/2013).\nOkrem toho je podstatné pripomenúť kritickú dôležitosť plynutia času v konaniach tohto typu,\nktoré je často určujúce pri konečnom rozhodnutí vo veci (Hoholm proti Slovenskej republike,\nbod 51; López Guió proti Slovenskej republike, body 97 a 109). Naliehavosti rozhodnutia v konaní\no návrat maloletého zodpovedá aj § 134 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého\nak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie spravidla do šiestich týždňov\nod začatia konania.\n\n4\n\n12. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje\npri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\noznačených práv sťažovateľa. Sťažovateľ sa podstatným spôsobom nepodieľal na predĺžení\nkonania. V preskúmavanej veci ústavný súd síce zistil mimoriadnu aktivitu zo strany sťažovateľa\na matky spočívajúcu predovšetkým v podávaní rozsiahlych návrhov na dokazovanie\n(ktoré by sa skôr týkali konania o určenie styku rodičov k maloletým, pozn.), z ktorých mnohé\npresiahli stovku listov (iba samotný návrh mal približne 250 listov príloh, pozn.). Na základe\nžiadosti sťažovateľa bolo odročené aj pojednávanie určené na 9. júl 2021. V porovnaní s oveľa\nzávažnejšími nedostatkami zistenými v postupe okresného súdu nehodnotí ústavný súd zistené\nsprávanie na strane sťažovateľa ako okolnosť zásadnú.\n13. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pri ktorom\naj z obsahu zapožičaného spisu zistil, že dĺžku konania predurčil neefektívny postup okresného\nsúdu. Okresný súd termín prvého pojednávania nariadil až dva mesiace po podaní návrhu. Celkom\nbolo nariadených pätnásť pojednávaní. Prvé pojednávanie bolo odročené z dôvodu pokusu\no mimosúdnu dohodu, ku ktorej medzi sťažovateľom a matkou maloletých napokon nedošlo.\nĎalší termín pojednávania bol odročený z dôvodu pandemických opatrení. V poradí druhé\npojednávanie sa uskutočnilo až takmer o 4 mesiace. Po ďalších pojednávaniach\na vykonanom dokazovaní okresný súd rozhodol 15. júla 2021. Uznesenie však bolo vyhotovené\naž 26. novembra 2021, teda po 4 mesiacoch od jeho vyhlásenia.\n14. V konaniach o návrat protiprávne premiestneného alebo zadržaného dieťaťa je nutné\nrozhodovať v najkratšej možnej lehote. Za také obdobie je možné považovať spravidla lehotu\nšiestich týždňov (podobne IV. ÚS 155/2018, III. ÚS 146/2021). Vzhľadom na povahu prerokúvanej\nveci vyžadujúcej rýchly a efektívny postup nemožno považovať dobu viac ako roka najmä\nvo vzťahu k už uvedenej šesťtýždňovej lehote za ústavne akceptovateľnú. Okresný súd pri príprave\npojednávaní nekonal efektívne, čo viedlo k zbytočným odročeniam pojednávaní, a preto ústavný\nsúd vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 11 Haagskeho dohovoru a čl. 11\nods. 3 nariadenia rady (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n15. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom\nkonaní, v ktorom nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne\nrozhodnuté, konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n\n5\n\n16. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Podľa § 123\nods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia,\nv ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 30 000 eur,\nktoré odôvodňuje nemajetkovou ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku prieťahov v napadnutom\nkonaní, nemožnosťou definitívne usporiadať jeho styk s maloletými deťmi a pocitom trvalej\nneistoty a pochybností týkajúcich sa uplatniteľnosti rodičovských práv. Táto suma má podľa\nsťažovateľa pokryť náklady aj na vysporiadanie sa s dôsledkami nekonania okresného súdu\nna psychickom zdraví sťažovateľa a náklady na jeho početné žiadosti, ktoré by v prípade riadneho\nkonania okresného súdu nemusel vynaložiť.\n18. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, III. ÚS 10/02, I. ÚS 257/08).\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n19. Ústavný súd považoval sťažovateľom požadovanú výšku finančného zadosťučinenia\nza neprimeranú a pripomenul, že priznané finančné zadosťučinenie nie je kompenzáciou za možný\nneúspech v konaní pred všeobecným súdom. Ústavný súd len pre úplnosť uvádza, že ESĽP\nakceptuje priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume, ktorá nie je neprimeraná,\nhoci by bola nižšia než suma priznávaná ESĽP (porovnaj Ivan a Martin Medić proti Chorvátsku,\nrozhodnutie z 5. 2. 2009, č. 55864/07; Roje proti Chorvátsku, rozhodnutie z 25. 6. 2009,\nč. 8301/06).\n20. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia. S prihliadnutím na trvanie napadnutého konania (viac než jeden rok)\na význam sporu pre sťažovateľa, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 1 000 eur za finančné zadosťučinenie primerané konkrétnym\nokolnostiam napadnutého konania (bod 3 výroku nálezu).\n\nVI.\nTrovy konania\n21. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n6\n\n22. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu.\nPri prvých dvoch úkonoch právnej služby, t. j. prevzatí a príprave zastupovania a podaní ústavnej\nsťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok 2020, ktorá bola v sume 1 087 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané\nv roku 2021. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2021 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\npredstavuje sumu 181,17 eur. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom v sume 10,87 eur\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 192,04 eur za jeden úkon uskutočnený v roku 2021,\nt. j. za dva úkony sumu 384,08 eur. Keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane\nz pridanej hodnoty, uvedená suma bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18\nods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov. Ústavný súd teda priznal úspešnému sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 460,90 eur (bod 4 výroku nálezu).\nPokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby – repliku k vyjadreniu okresného súdu z 31. decembra 2021,\nústavný súd konštatuje, že aj napriek jej rozsiahlosti neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne\nrelevantné skutočnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto odmenu\nza uvedený úkon nepriznal. Odmenu nepriznal ani za úkony doplnenia ústavnej sťažnosti\n(z 25. októbra 2021 a 22. novembra 2021), pretože na ich podanie sťažovateľa ani nevyzýval,\nkeďže relevantné okolnosti na posúdenie veci mohol uplatniť už v ústavnej sťažnosti,\na teda nevyhodnotil ich v okolnostiach danej veci ako potrebné a účelné.\n23. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. februára 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "maloletý-obvyklý pobyt", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "lehota-primeranosť lehoty", "konanie-rýchlosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "maloletý-obvyklý pobyt"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/47/2020", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}