{"guid": "ussr:c1899efd-1b0c-448c-b9f6-026d2309eca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.187.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 187/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/2022 z 27. 4. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. II. ÚS 187/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.187.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c1899efd-1b0c-448c-b9f6-026d2309eca1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.187.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.187.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.187.2022.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 187/2022-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 10 ods. 2\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov predbežne prerokoval návrh navrhovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Danicou\nHolováčovou, advokátkou, Čajakova 5, Košice, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. k. VP/140/21/K z 13. októbra 2021 a takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a argumentácia v návrhu\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. marca 2022 doručený\nnávrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\npre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. k. VP/140/21/K z 13. októbra 2021 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ústavný zákon“). Navrhovateľ sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia a náhrady trov\nkonania.\n2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ vykonával verejnú funkciu hlavného inšpektora\nInšpektorátu práce v období do 30. júna 2020. Uznesením č. 884 z 22. júna 2021 začal výbor proti\nnavrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa\nčl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor zároveň požiadal navrhovateľa o zaujatie stanoviska\nna účely konania vo veci ochrany verejného záujmu. Navrhovateľ sa vyjadril tak, že „uvedené ust.\nčl. 7 ods. 5 dotknutého ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa vzťahuje len na aktívnych verejných\n\nfunkcionárov (tzv. funkcionárov v službe). Mal za to, že povinnosť oznámenia pomerov za rok 2020\nsa ho už v zmysle čl. 7 ods. 5 už netýka. Vzhľadom na predmetné uznesenie Výboru zo dňa 22. 06.\n2021 sa však ospravedlnil a zároveň Výboru predložil predmetné oznámenie za rok 2020.“.\n3. Výbor napadnutým rozhodnutím uložil navrhovateľovi – verejnému funkcionárovi, bývalému\nhlavnému inšpektorovi Inšpektorátu práce, v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) a ods. 16 ústavného\nzákona pokutu vo výške 1 374,38 eur. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že uloženie\npokuty výbor odôvodnil porušením čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorý verejným funkcionárom\n(čl. 2 ods. 1) ustanovuje povinnosť do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas\njej výkonu, vždy do 30. apríla podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 ústavného zákona.\n4. Navrhovateľ uvádza, že „... nespochybňuje, že nepodal do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie\noznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu“. Skutočnosť, že\nnepodal predmetné oznámenie, nie je teda medzi účastníkmi (navrhovateľom a výborom) sporná.\nPodľa jeho názoru tým, že „verejnú funkciu vykonával v období do 30. 06. 2020 a zároveň\npoukazujúc na čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu... v jeho prípade malo\nbyť konanie začaté proti nemu výborom podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) s čl. 9 ods. 16 zák. č. 357/2004\nZ. z. pre nesplnenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu zastavené“.\n5. Postup výboru podľa navrhovateľa nemá základ v zákonných ustanoveniach, pretože jeho\nkonanie nebolo v rozpore s ústavným zákonom. Z čl. 9 ods. 13 ústavného zákona podľa jeho názoru\nnepochybne vyplýva výboru povinnosť (a navrhovateľovi vzniká právny nárok) zastaviť konanie\nv každom prípade, ak sa ukáže, že verejný funkcionár neporušil, resp. splnil si povinnosť uloženú\nv čl. 7 predmetného ústavného zákona. Navrhovateľ namieta, že výbor nesprávne aplikoval právnu\nnormu (ústavný zákon), ak rozhodoval o uložení pokuty pre porušenie povinnosti uvedenej v čl. 7\nods. 1 ústavného zákona 13. októbra 2021, keďže v tom čase u navrhovateľa neexistoval\npredpoklad uvedený v čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona, keďže svoju povinnosť podať\noznámenie v zmysle čl. 7 ústavného zákona splnil pred hlasovaním výboru o uložení pokuty.\nHypotéza čl. 9 ods. 6 a čl. 9 ods. 10 ústavného zákona totiž podľa navrhovateľa výslovne\nneustanovuje nič o tom, že zo strany výboru je nutné a potrebné uložiť pokutu aj vtedy, ak bolo\nnevedomé porušenie odstránené ešte pred rozhodnutím výboru o uložení pokuty, teda vyvodení\nsankčných dôsledkov.\n6. Navrhovateľ argumentuje, že 25. augusta 2021 odstránil rozpor v porušení právnej povinnosti,\nktorý mu bol vytýkaný, ku dňu rozhodnutia 13. októbra 2021 u neho neexistovalo porušenie\nakejkoľvek povinnosti uvedenej v čl. 7 ústavného zákona.\n7. Navrhovateľ poukazuje i na znenie čl. 2 ústavného zákona a zastáva názor, že sa na neho ako\nbývalého hlavného inšpektora nevzťahuje jeho pôsobnosť. Ústavný zákon v čl. 2 ods. 1 písm. d)\nustanovuje funkcie vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, ktorí nie sú členmi vlády\n2\n\nSlovenskej republiky. Navrhovateľ argumentuje, že „v rámci hierarchie inšpektorátu prácu je\nfunkcia hlavného inšpektora vedúcou funkciou, druhá časť predmetnej hypotézy uvedenej\nv spomínanom čl. 2 ods. 1 hovorí však o tom, že musí ísť o vedúceho ústredného orgánu štátnej\nsprávy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky. V koncepcii ústredných orgánov štátnej\nsprávy Inšpektorát práce chýba. Inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy, ktoré sú rozpočtové\norganizácie ministerstiev. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami\na územnými obvodmi krajov. Inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný inšpektor\npráce, ktorého na návrh generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce vymenúva a\nodvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Hlavný inšpektor práce\nzodpovedá za činnosť inšpektorátu práce generálnemu riaditeľovi Národného inšpektorátu práce.“.\nDotknutý čl. 2 ods. písm. d) ústavného zákona sa podľa jeho názoru nevzťahuje na vedúcich\npracovníkov rozpočtových organizácií orgánov ústrednej štátnej správy, ale len na vedúcich\nústredných orgánov štátnej správy. Namieta, že v napadnutom rozhodnutí sa nikde neuvádza, ktoré\npísm. čl. 2 ods. 1 ústavného zákona sa vzhľadom na jeho pôsobnosť vzťahuje na osobu\nnavrhovateľa, keďže výbor si túto medzeru v zákone uvedomuje.\n\nII.\nVyjadrenie výboru\n8. Na výzvu ústavného súdu sa k návrhu podaním doručeným 11. marca 2022 vyjadril výbor, ktorý\nokrem iného uviedol:\na) k vyjadreniu navrhovateľa, že nespochybňuje, že nepodal do 30 dní od ujatia sa verejnej\nfunkcie oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a skutočnosť, že navrhovateľ\nnepodal predmetné oznámenie, nie je medzi účastníkmi (navrhovateľom a výborom) sporná,\nvýbor uvádza, že proti navrhovateľovi bolo konanie začaté a vo veci rozhodnuté nie\nz dôvodu, že nepodal oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 30 dní od ujatia\nsa funkcie, ale z dôvodu, že nepodal oznámenie podľa toho istého článku za rok 2020\ndo 30. apríla 2021. Napadnuté rozhodnutie výboru sa týka teda inej veci, ako namieta\nnavrhovateľ. Výbor, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, je toho názoru, že aj napriek\ntomu, že už osoba, ktorá bola verejným funkcionárom a tento status nepožíva, aj naďalej\npodlieha oznamovacej povinnosti v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona;\nb) k tvrdeniu navrhovateľa, že v jeho prípade malo byť konanie začaté proti nemu výborom\npodľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a ods. 16 ústavného zákona pre nesplnenie povinnosti podať\noznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona zastavené, výbor uvádza, že uvedené\nustanovenia ústavného zákona nie sú podmienkou na začatie konania, ale smerujú\nk uloženiu pokuty za porušenie povinnosti a spôsobu jej výpočtu. V napadnutom rozhodnutí\nje presne uvedené, že v konaní došlo k preukázaniu, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť\n(nepodal oznámenie do 30. apríla 2021 za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. za rok 2020)\na z toho dôvodu mu bola uložená obligatórna sankcia vo výške jednomesačného platu\nz výkonu verejnej funkcie. Konanie proti verejnému funkcionárovi nemohlo byť zastavené,\nkeďže nedošlo k preukázaniu, že si svoju povinnosť splnil riadne a včas a pred rozhodnutím\no uložení pokuty nedošlo z jeho strany k vzdaniu sa funkcie, čo je obligatórna požiadavka\nna zastavenie konania;\n3\n\nc) k tvrdeniu navrhovateľa, že z dispozície právnej normy vyjadrenej v prvej vete čl. 9 ods. 13\nústavného zákona nepochybne vyplýva, že citovaná právna norma ukladá výboru povinnosť\n(vzniká právny nárok) zastaviť konanie v každom prípade, ak sa ukáže, že verejný\nfunkcionár neporušil, resp. splnil si povinnosť uloženú v čl. 7 predmetného ústavného\nzákona výbor uvádza, že navrhovateľ porušil povinnosť podľa ústavného zákona – nepodal\noznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 30. 4. 2021 za rok 2020, toto jeho\nkonanie bolo v konaní preukázané, a preto výbor nebol povinný konanie zastaviť;\nd) k tvrdeniu navrhovateľa, že hypotéza čl. 9 ods. 6 a čl. 9 ods. 10 výslovne neustanovuje, že\nvýbor musí uložiť pokutu aj vtedy, ak bolo nevedomé porušenie odstránené ešte\npred rozhodnutím výboru o uložení pokuty, teda vyvodení sankčných dôsledkov,\na po odstránení rozporov pred vydaním napadnutého rozhodnutia malo dôjsť k zastaveniu\nkonania, výbor argumentuje, že v prípade preukázania porušenia povinnosti (k čomu došlo\nv rozhodnutí výboru č. VP/140/21/K) nie je v jeho kompetencii upustiť od potrestania\na výbor nemá ani moderačné oprávnenie k prípadnému zníženiu pokuty stanovenej v čl. 9\nods. 10 ústavného zákona, pričom poukazuje na relevantnú judikatúru ústavného súdu.\nSamotná „intenzita“ (neúmyselné porušenie povinnosti) porušenia povinnosti nepredstavuje\nv zmysle ústavného zákona relevantný faktor, ktorý by mal byť pri rozhodovaní o porušení\npovinností podľa ústavného zákona zohľadnený;\ne) k tvrdeniu navrhovateľa, že použitím výkladu jednotlivých písmen (a až zp) čl. 2 ods. 1\nústavného zákona nemožno vyvodiť, že sa na neho ako bývalého hlavného inšpektora\nvzťahuje pôsobnosť tohto zákona a že dotknutý čl. 2 ods. písm. d) ústavného zákona preto\nnehovorí o vedúcich pracovníkoch rozpočtových organizácií orgánov ústrednej štátnej\nsprávy, ale len o vedúcich orgánov ústredných orgánov štátnej správy, výbor uvádza, že\nListom Jána Richtera, vtedajšieho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky č. 10278/2020-M_OPVA zo 17. februára 2020 mu bolo oznámené, že navrhovateľ\nsa nachádza v zozname verejných funkcionárov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych\nvecí a rodiny Slovenskej republiky v zmysle čl. 2 ods. 4 a čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného\nzákona. Výboru nie je zrejmé, prečo navrhovateľ uvádza, že by podanie oznámenia v rámci\nvýkonu jeho funkcie malo spadať pod písm. d) čl. 2 ods. 1 ústavného zákona, keď samotný\nverejný funkcionár sám zaslal výboru dve oznámenia v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona\n(24. apríla 2020 a 27. augusta 2021 s uvedením, že jeho funkcia spadá pod písmeno zc);\nf) k tvrdeniu navrhovateľa, že v napadnutom rozhodnutí sa nikde neuvádza, ktoré písm. čl. 2\nods. 1 spomenutého zákona sa vzhľadom na pôsobnosť ústavného zákona vzťahuje na osobu\nnavrhovateľa, a že výbor si túto medzeru v zákone uvedomuje, výbor cituje relevantnú časť\nnapadnutého uznesenia, z ktorej vyplýva, že výbor presne uviedol, na základe čoho bol\nnavrhovateľ do zoznamu verejných funkcionárov zaradený, postupoval podľa zoznamu\ndoručeného ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a samotný\nnavrhovateľ podal dvakrát oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, v ktorom\noznačil svoju funkciu ako funkciu, ktorá spadá pod písmeno zc) čl. 2 ods. 1 ústavného\nzákona.\n9. Navrhovateľ nevyužil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu výboru k návrhu.\n\n4\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n10. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného\nzáujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov\nverejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom verejnej funkcie\na predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného\nna osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je preveriť plnenie ústavného zákona. Orgán verejnej moci, ktorý vo veci koná, vydáva\nrozhodnutie, ktoré musí spĺňať všetky kritériá vyžadované právnou úpravou (m. m.\nIV. ÚS 182/2020).\n10. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry vo veciach rozhodovania podľa ústavného zákona,\nústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne\npoňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu\na pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj\nz hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07).\n11. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui\ngeneris upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku\nrozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov\nvyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona\n(III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\nústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).\n12. S prihliadnutím na argumentáciu navrhovateľa, zohľadňujúc stanovisko výboru, ústavný súd\npreskúmal, či napadnuté rozhodnutie je v súlade s ústavou a príslušnými právnymi predpismi\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov [§ 234 ods. 1 a 2 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n13. Ústavný súd zo samotného návrhu, ako i z predloženého spisového materiálu výboru zistil, že\nmedzi účastníkmi konania nie je sporné, že došlo k porušeniu povinnosti navrhovateľa podať\noznámenie do 30. apríla každého kalendárneho roka počas výkonu funkcie, uloženej mu čl. 7 ods. 1\nústavného zákona (i keď z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ nie celkom rozlišuje medzi\npovinnosťou verejného funkcionára podať oznámenie do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie\na povinnosťou podať oznámenie do 30. apríla každého kalendárneho roka počas výkonu funkcie).\n\n5\n\n14. Podstatou návrhu je námietka navrhovateľa, že zo strany výboru došlo k nesprávnej aplikácii\nčl. 9 ods. 13 prvej vety ústavného zákona, pretože podľa jeho názoru z uvedeného článku vyplýva\npovinnosť výboru zastaviť konanie v prípade, ak pred vydaním napadnutého rozhodnutia dôjde\nk dodatočnému splneniu povinnosti, teda v čase vydania rozhodnutia už navrhovateľ neporušoval\nžiadnu z ústavným zákonom ustanovených povinností.\n15. Ústavný súd s poukazom na relevantnú časť napadnutého rozhodnutia bez potreby jeho bližšej\ncitácie uvádza, že z neho vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ porušil svoju\npovinnosť (nepodal oznámenie do 30. apríla 2021 za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. za rok\n2020) a z toho dôvodu mu bola uložená obligatórna sankcia vo výške jednomesačného platu\nz výkonu verejnej funkcie.\n16. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti,\nže oznámenie podľa príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bolo\npodané riadne a včas, spočíva na dotknutom verejnom funkcionárovi (I. ÚS 174/09,\nIV. ÚS 635/2012, IV. ÚS 633/2013).\n17. V posudzovanej právnej veci navrhovateľ ako verejný funkcionár nielenže nepreukázal, že si\nsvoju povinnosť splnil riadne a včas, ale dokonca uznal, že si nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona, pričom táto skutočnosť vylučuje podľa názoru ústavného súdu zastavenie\nkonania podľa čl. 9 ods. 13 prvej vety ústavného zákona.\n18. Ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou uvádza, že v prípade preukázania porušenia\npovinnosti verejného funkcionára nie je v kompetencii výboru upustiť od potrestania a výbor nemá\nani moderačné oprávnenie k prípadnému zníženiu pokuty stanovenej v čl. 9 ods. 10 ústavného\nzákona (II. ÚS 387/2011, III. ÚS 533/2012, III. ÚS 274/2021, I. ÚS 331/2021). Z čl. 9 ods. 6\nústavného zákona vyplýva, že rozhodnutie, ktorým sa konštatuje, že konanie alebo opomenutie\nverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom alebo zákonom, obligatórne obsahuje\npovinnosť zaplatiť pokutu podľa čl. 10 ústavného zákona. Uloženie pokuty je nevyhnutým\ndôsledkom preukázaného porušenia povinnosti verejného funkcionára bez ďalšej podmienky\ntrvania protiprávneho stavu v čase vydania rozhodnutia. Ústavný zákon neupravuje možnosť\nupustiť od uloženia pokuty s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Skutočnosť, že v danej veci\nišlo o neúmyselné opomenutie povinnosti verejného funkcionára, a ani „intenzita“ porušenia\npovinnosti nepredstavuje v zmysle ústavného zákona relevantný faktor, ktorý by mal byť\npri rozhodovaní o porušení povinností podľa ústavného zákona zohľadnený (I. ÚS 331/2021).\n19. Vzhľadom na už uvedené dospel ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke navrhovateľa k záveru\no jej neopodstatnenosti.\n20. K námietke navrhovateľa, že v napadnutom rozhodnutí sa nikde neuvádza, ktoré písmeno čl. 2\nods. 1 ústavného zákona sa vzťahuje na jeho osobu a že nebol verejným funkcionárom v zmysle\nčl. 2 ods. 1 písm. d) ústavného zákona, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z napadnutého\n6\n\nrozhodnutia nevyplýva, že by výbor považoval sťažovateľa za verejného funkcionára v zmysle čl. 2\nods. 1 písm. d) ústavného zákona. Práve naopak, je v ňom jednoznačne uvedené, že orgány verejnej\nmoci a právnické osoby, ktoré ustanovujú verejných funkcionárov podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) a zd),\nsú povinné viesť zoznam verejných funkcionárov v ich pôsobnosti, aktualizovať ho vždy\nk 31. decembru kalendárneho roka a doručiť ho orgánu podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) do 31. januára\nkalendárneho roka. Z napadnutého rozhodnutia a vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že\nna základe doručeného zoznamu verejných funkcionárov v pôsobnosti Ministerstva práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bol navrhovateľ ako verejný funkcionár podľa čl. 2\nods. 1 písm. zc) ústavného zákona zaradený do evidencie výboru. Predmetnú námietku\nnavrhovateľa považuje ústavný súd za účelovú i s poukazom na skutočnosť, že samotný\nnavrhovateľ sa v podaniach – oznámeniach výboru (z 24. apríla 2020 a 27. augusta 2021) označil\nako verejný funkcionár s uvedením, že jeho funkcia spadá pod písmeno zc) čl. 2 ods. 1 ústavného\nzákona.\n21. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia a zo spisového materiálu poskytnutého výborom,\nústavný súd dospel vzhľadom na uvedené i vo vzťahu k tejto námietke navrhovateľa k záveru o jej\nneopodstatnenosti.\n22. Ústavný súd konštatuje, že argumentácia navrhovateľa smerujúca proti napadnutému\nrozhodnutiu nie je dôvodná, teda nezakladá také dôvody na spochybňovanie napadnutého\nrozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie.\nNávrh navrhovateľa ako celok preto odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. apríla 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "pokuta-uloženie", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c532a731-1e67-459f-b022-a55e7846d0e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2"}, {"guid": "ussr:7b365aec-7931-4fa9-a412-dc42cf156775", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.274.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 274/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.274.2021.2"}, {"guid": "ussr:cc56c643-7a08-41ec-91be-b288f81e0169", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2020 z 10. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:dd448da0-9baf-4be6-997d-331096414462", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 633/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 633/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd448da0-9baf-4be6-997d-331096414462"}, {"guid": "ussr:1be6175d-846a-4a4f-a8da-086524b78e25", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 635/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 635/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1be6175d-846a-4a4f-a8da-086524b78e25"}, {"guid": "ussr:e2eeac9a-91b0-416a-8129-35797bc34d13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 533/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 533/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2eeac9a-91b0-416a-8129-35797bc34d13"}, {"guid": "ussr:1bf5f0d7-a287-49d5-8adc-d2f2b877ac56", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2011 z 7. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf5f0d7-a287-49d5-8adc-d2f2b877ac56"}, {"guid": "ussr:167dadc0-51f5-47db-91d1-93b9b3368e4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 174/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 174/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:167dadc0-51f5-47db-91d1-93b9b3368e4e"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f88dc89e-f969-4bbc-b7d0-70a8f6846a37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.114.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.114.2026.1"}, {"guid": "ussr:cccc393f-b1a4-4968-bf23-aba9abc41a7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.51.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.51.2025.2"}, {"guid": "ussr:4c0d58cf-aa18-473f-8556-29f22bbd2fc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.60.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.60.2025.1"}, {"guid": "ussr:d595b6ef-39bd-4243-af69-2cbf0447d2ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.473.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 473/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 473/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.473.2023.2"}]}