{"guid": "ussr:0bda1a00-dcaa-4084-9166-9e3da418de57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2021 z 31. 3. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. PL. ÚS 2/2021, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.3", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2021-03-31", "forma": "Nález", "povaha": ["je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-6", "nazov": "čl. 129 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0bda1a00-dcaa-4084-9166-9e3da418de57", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.3/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 2/2021-80\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca\nspravodajca)\no návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátskou\nkanceláriou KALLAN Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, IČO 52 304 604, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ spoločnosti JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca\n2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej\nrepubliky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov, uverejneného v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky pod č. 104/2021 Z. z., s Ústavou Slovenskej republiky a ústavným zákonom\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov, a\no návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca\n2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej\nrepubliky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky pod č. 104/2021 Z. z., v bodoch C.1, D.1, E.1, F.1, F.5, F.6 a F.7, s Ústavou Slovenskej\nrepubliky\ntakto\n\nrozhodol:\nUznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie\nčasu trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti\nštátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších\npredpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020\na na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu\nv čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších\npredpisov, uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 104/2021 Z. z.,\nj e v s ú l a d e s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu\nv čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších\npredpisov.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrhy na začatie konania\n1. Ústavnému súdu bol 22. marca 2021 doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj „navrhovatelia“ alebo „skupina poslancov“), doplnený originálom\nv listinnej podobe 24. marca 2021, na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade uznesenia vlády č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu\nna opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej\nrepubliky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „zbierka zákonov“) pod č. 104/2021 Z. z. (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nvlády“), s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy a s čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.\no bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „ústavný zákon o bezpečnosti štátu“ alebo „ústavný zákon“).\n2. Ústavnému súdu bol 23. marca 2021 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“), doplnený originálom v listinnej podobe 25. marca\n2021, na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy o súlade uznesenia vlády č. 160 zo 17. marca\n2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej\nrepubliky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov, uverejneného v zbierke zákonov\n\n2\n\npod č. 104/2021 Z. z., v bodoch C.1, D.1, E.1, F.1, F.5, F.6 a F.7 s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2\nods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 a 3 ústavy.\n3. Uznesením č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového\nstavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,\nvojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného\nuznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5\nods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,\nvýnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, uverejneného v zbierke\nzákonov pod č. 104/2021 Z. z., vláda Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“):\nA. schválila „A.1. návrh na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2\nústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného\nstavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, vyhláseného uznesením vlády SR č. 587 z 30.\nseptembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z.\no bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov“;\nB. predĺžila „B.1. opakovane podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti\nštátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších\npredpisov na obdobie 40 dní s účinnosťou od 20. marca 2021 na postihnutom území Slovenskej\nrepubliky, ktorým je územie celej Slovenskej republiky, núdzový stav, vyhlásený uznesením vlády SR\nč. 587 z 30. septembra 2020, ktorý bol vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb\nv príčinnej súvislosti so vznikom pandémie“;\nC. obmedzila „C.1. s účinnosťou od 20. marca 2021, ak nie je ďalej uvedené inak, podľa čl. 5 ods.\n4 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,\nvýnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky\nslobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 20. marca 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00\nhod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do konca núdzového stavu opakovane\npredĺženého týmto uznesením, teda uplynutím 28. apríla 2021“, s výnimkami uvedenými v bodoch\n1 až 30;\nD. uložila\npodpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky\n„D.1. vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa finančné prostriedky\nna plnenie úloh na zabezpečenie testovania obyvateľstva na území Slovenskej republiky\nna prítomnosť ochorenia COVID-19 pre subjekty vykonávajúce testovanie,\nD.2. vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa finančné prostriedky na plnenie\núlohy podľa bodu D.5 tohto uznesenia“\nbezodkladne\npredsedovi vlády\n„D.3. zabezpečiť uverejnenie tohto uznesenia vlády v Zbierke zákonov Slovenskej republiky“\n\n3\n\nbezodkladne\nministerke kultúry Slovenskej republiky\n„D.4. zabezpečiť vyhlásenie prijatia tohto uznesenia vlády vo vysielaní Rozhlasu a televízie\nSlovenska a v TASR“\nbezodkladne\n„D.5. v súčinnosti s podpredsedom vlády a ministrom financií povereným riadením Ministerstva\nzdravotníctva SR zabezpečiť osvetu v oblasti prevencie šírenia ochorenia COVID-19“\nbezodkladne\npodpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva\nzdravotníctva Slovenskej republiky\n„D.6. predkladať na rokovanie vlády aktualizáciu mapy okresov podľa aktuálnej rizikovosti\ns ohľadom na šírenie ochorenia COVID-19“\ntýždenne\npodpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva\nzdravotníctva Slovenskej republiky\nministrovi vnútra Slovenskej republiky\n„D.7. predkladať na rokovanie vlády informáciu o kontrole dodržiavania opatrení podľa tohto\nuznesenia a nadväzujúcich opatrení“\ntýždenne\nčlenom vlády\n„D.8. prijímať opatrenia, ktoré umožnia odvolať núdzový stav a prijaté obmedzenia\nv čo najkratšom čase“\npriebežne;\npredsedovi Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky\n„D.9. zabezpečiť potrebný počet respirátorov a ochranných štítov pre zamestnancov škôl\na školských zariadení“\npriebežne;\nE. poverila\nministra vnútra Slovenskej republiky\n„E.1. v súlade so zákonom č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny\na vojnového stavu v znení neskorších predpisov podporou obcí a miest pri testovaní obyvateľstva\nna prítomnosť ochorenia COVID-19“;\nF. odporučila\nstarostom obcí\nprimátorom miest\n\n4\n\n„F.1. zabezpečiť na svojom území vykonanie testovania obyvateľstva na prítomnosť ochorenia\nCOVID-19 podľa manuálu vydanom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky“\nod 20. marca 2021;\n„F.2. zabezpečiť maximálne množstvo kontrol protiepidemiologických opatrení príslušníkmi\nmestských polícií a obecných polícií“\nbezodkladne\n„F.3. prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie základných životných potrieb pre odkázané osoby,\nktoré sú pozitívne na ochorenie COVID-19“\nbezodkladne\npredsedom vyšších územných celkov\n„F.4. prevádzkovať e-mail, nonstop linku a webstránky na prípadné nahlásenie nedostupnosti\nvšeobecných lekárov“\nbezodkladne\nhlavnému hygienikovi Slovenskej republiky\n„F.5. vydať vyhlášku, ktorou zabezpečí realizáciu obmedzení podľa tohto uznesenia vlády\nuzatvorením príslušných prevádzok, na ktorých návštevu sa nevzťahuje výnimka z obmedzenia\nzákazu vychádzania a zákazom podujatí, na ktoré sa nevzťahuje výnimka z obmedzenia zákazu\nvychádzania“\nbezodkladne\n„F.6. vydať vyhlášku, ktorou sa uloží povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom vrátane škôl\na školských zariadení prijať hygienické opatrenia, a to zákazom vstupu zamestnancov alebo iných\nosôb na pracoviská alebo do iných priestorov zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl\na školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného\nna území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako ustanovuje toto uznesenie alebo\nnegatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako ustanovuje toto\nuznesenie, alebo ak táto osoba prekonala ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie\nstarší ako tri mesiace, alebo ak táto osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19 aj druhou\ndávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo osoba, ktorej zdravotný stav\nalebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19“\nbezodkladne\n„F.7. určiť vo vyhláške osoby, na ktoré sa zo zdravotných dôvodov nebude vzťahovať podmienka\nnegatívneho výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej\núnie na ochorenie COVID-19“\nbezodkladne\n„F.8. zaviesť povinnosť nosiť respirátor FFP2 alebo N95/KN95 (s výnimkami) od 20. marca 2021\nv obchodných prevádzkach, v hromadnej doprave a vo všetkých interiéroch (okrem domácností\na fyzických náročných prác)“\nbezodkladne.\n\n5\n\nI.1. Návrh skupiny poslancov:\n4. Navrhovatelia uvádzajú, že predkladateľ návrhu predložil vláde na schválenie iba návrh\nuznesenia na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu bez predkladacej správy,\ndôvodovej správy alebo akéhokoľvek iného relevantného dokumentu argumentačne\nodôvodňujúceho nevyhnutnosť opakovaného predĺženia núdzového stavu, preto nie je zrejmé, aké\nkonkrétne skutkové okolnosti predkladateľa viedli k predloženiu návrhu a aké právne úvahy\npredchádzali samotnému uzneseniu vlády o opakovanom predĺžení núdzového stavu. V tejto\nsúvislosti poukazujú na účel čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorým je obmedzenie\nmožnosti svojvoľného zneužitia inštitútu núdzového stavu plošne bez toho, aby právne dôsledky\nnúdzového stavu boli limitované len na nevyhnutný rozsah a nevyhnutný čas. Napadnuté uznesenie\npodľa navrhovateľov v tomto smere neobsahuje žiadnu identifikáciu nevyhnutnosti rozsahu ani\nčasu a obmedzenia základných práv a slobôd, z čoho navrhovatelia vyvodzujú, že vláda\npri vyhlasovaní opakovaného predĺženia času trvania núdzového stavu postupovala svojvoľne\na pozitívno-právny, ako aj teleologický výklad ustanovenia čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti\nštátu úplne ignorovala.\n5. Absencia odôvodnenia právneho aktu zakladajúceho možnosti obmedzovania základných práv\na slobôd podľa navrhovateľov navyše odporuje základným princípom právneho štátu, princípu\nprávnej istoty a predvídateľnosti práva, a preto je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy. Tento článok totiž\npredpokladá presnosť legislatívnej úpravy pre účely vylúčenia vzniku interpretačných problémov\npri jej aplikácii, pričom uvedené musí platiť o to viac, pokiaľ mimoriadny právny stav, ktorého\nvznik právny akt zakladá, umožňuje obmedzenia základných práv a slobôd a ukladanie povinností\ntak, ako je to v prípade opakovaného predĺženia núdzového stavu.\n6. Ak sú v krízových situáciách prijímané opatrenia, ktoré zasahujú do základných práv a slobôd\nvo väčšej miere ako v bežných situáciách, musia byť zrozumiteľne, dostatočne určito a primerane\nokolnostiam zásahu konkretizované orgánmi verejnej moci (čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy) tak,\naby boli predvídateľné a zároveň poskytovali silné záruky proti ich zneužitiu. Zasahujúce opatrenia\nmusia byť v súlade s princípom legality (ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi – čl. 13 ods. 1 a 2\nústavy), legitimity (musia korešpondovať s cieľom, účelom a záujmom odôvodňujúcim ich\nnariadenie a uplatňovanie; môže ísť o záujem štátu, spoločnosti alebo o záujem jednotlivcov –\nčl. 13 ods. 4 ústavy) a proporcionality [zasahujúce opatrenia môžu obmedzovať základné práva\na slobody osôb len v nevyhnutnom rozsahu (vecnom, územnom aj časovom – čl. 13 ods. 3 a 4\nústavy, čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu)]. Uznesenie o opakovanom predĺžení\nnúdzového stavu na celom území Slovenskej republiky podľa navrhovateľov preto vzbudzuje\npochybnosti nielen čo sa týka naplnenia materiálnych podmienok na predĺženie núdzového stavu,\nale najmä vo vzťahu k nedostatku jeho základných formálnych náležitostí, ktorými je absencia\npredkladacej správy, analýzy účinnosti doterajšieho núdzového stavu a platných opatrení na jeho\nzáklade prijatých, ako aj absencia akéhokoľvek zdôvodnenia opakovaného predĺženia núdzového\nstavu, čo neumožňuje tieto pochybnosti legitímne rozptýliť.\n7. Navrhovatelia poukázali na neúčelnú a neadekvátnu existenciu doterajšieho núdzového stavu,\nktorý nebol využitý na zlepšenie organizačnej funkcie štátu pri riadení opatrení na zmiernenie\ndopadov pandémie COVID-19, ale skôr na prekrytie zlyhávania exekutívnej zložky verejnej moci.\n6\n\nUviedli aj niekoľko formálnych pochybení pri prijímaní napadnutého uznesenia, ktoré bolo\nschválené až po aktualizácii mapy okresov podľa aktuálnej rizikovosti s ohľadom na šírenie\nochorenia COVID-19, hoci mu malo predchádzať, uznesenie neobsahuje zmienku o ďalšom procese\nvyslovenia súhlasu s predĺžením núdzového stavu v Národnej rade Slovenskej republiky ani\npoverenie na predloženie vládneho návrhu do Národnej rady Slovenskej republiky a odôvodnenie\nv jej orgánoch.\n8. V nadväznosti na uvedené navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že uznesenie\nvlády č. 160 zo 17. marca 2021 vyhlásené v zbierke zákonov pod č. 104/2021 Z. z. nie je v súlade\ns čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.\nI.2. Návrh generálneho prokurátora:\n9. Generálny prokurátor svojím návrhom nenapáda tie časti uznesenia vlády č. 104/2021 Z. z.,\nktorými s účinnosťou od 20. marca 2021 opakovane predĺžila núdzový stav na obdobie 40 dní,\na to z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID19. Svojím návrhom napáda tie rozhodnutia vlády (čo aj len vo forme odporúčaní), ktoré nadväzujú\nna jej rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu v časti A a B napadnutého uznesenia vlády, ak\nz nich vyplýva povinnosť podrobiť sa povinnému celoštátnemu plošnému testovaniu antigénovými\ntestami na ochorenie COVID-19 alebo ak súvisia s povinnosťou podrobiť sa takému testovaniu.\nKonkrétne ide o rozhodnutie uvedené v bode C.1 napadnutého uznesenia vlády a na tento bod\nnadväzujúce rozhodnutia uvedené v bodoch D.1, E.1, F.1, F.5, F.6 a F.7 napadnutého uznesenia\nvlády a o otázku ich súladu s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1\na 3 ústavy.\n10. Vláda napadnutým uznesením v časti C bode C.1 s účinnosťou od 20. marca 2021 obmedzila\nslobodu pohybu a pobytu na území Slovenskej republiky zákazom vychádzania v čase od 5.00 h\ndo 1.00 h nasledujúceho dňa, a to do odvolania, najneskôr do konca núdzového stavu, teda\nuplynutím 28. apríla 2021, s výnimkami uvedenými v bodoch 1 až 30 daného uznesenia.\nUstanovením zákazu vychádzania vláda obmedzila základné práva a slobody, a preto je podľa\ngenerálneho prokurátora nevyhnutné posúdiť, či obmedzenie základných práv a slobôd spĺňa\nústavné podmienky. Mnohé z výnimiek v bodoch 1 až 30 sú podmienené negatívnym výsledkom\ntestu na ochorenie COVID-19. Obyvatelia Slovenskej republiky sa už niekoľkokrát museli podrobiť\nceloštátnemu plošnému testovaniu antigénovým testom na ochorenie COVID-19, inak by celé\ntýždne nemohli chodiť do práce, sprevádzať deti do a z materskej školy alebo ísť do prírody.\nZ dôvodu takto štátom vytvorenej prekážky v zamestnaní nemajú zamestnanci nárok na uznanie\npandemickej práceneschopnosti (PN) či uznanie nároku na ošetrovné pri ošetrovaní člena rodiny\n(OČR), musia požiadať zamestnávateľa o dovolenku alebo neplatené voľno, pretože zamestnávateľ\nim nesmie umožniť vstup na pracovisko. Celoštátne plošné testovanie obyvateľov preto nemožno\npovažovať za dobrovoľné.\n11. Povinnosť pravidelne sa podrobiť antigénovému testovaniu zvyšuje mobilitu obyvateľstva, tým\nznižuje účinok\nzákazu vychádzania\na v konečnom\ndôsledku\nvedie k sprísneniu\nprotiepidemiologických opatrení. Odborníci pritom poukazujú na viaceré aspekty ohrozenia\nverejného zdravia pri celoplošnom testovaní a tiež na nízku efektivitu vynaloženia značných\nfinančných prostriedkov pri celoplošnom testovaní, ktoré by sa dali zrejme efektívnejšie použiť\n7\n\nna zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Vykonanie antigénového testu odberom biologického\nmateriálu predstavuje podľa generálneho prokurátora zásah do telesnej integrity človeka, pričom je\notázne, či podrobenie sa testovaniu, ktoré je vynútené pod hrozbou straty zamestnania, zákazu\nsprevádzať svoje deti do materskej školy, základnej školy či zákazu vychádzky do prírody, možno\npovažovať za súhlas. Generálny prokurátor uvádza, že vláda nemá na vydanie takého rozhodnutia,\nktorým obmedzuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právny základ, keďže tú možno\nobmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom. Povinné antigénové testovanie je zároveň\npotrebné posúdiť aj z hľadiska ochrany osobných údajov.\n12. Generálny prokurátor poukázal na skutočnosť, že vláda ustanovením zákazu pohybu a pobytu\nimplicitne zasiahla aj do výkonu ďalších základných práv a slobôd občanov garantovaných ústavou,\nako je napríklad vlastnícke právo (čl. 20 ‒ obmedzenie práva užívať majetok v inom okrese),\nsloboda náboženského vyznania (čl. 24 – obmedzenie účasti na bohoslužbách, náboženských\núkonoch, obradoch a vyučovaní), právo slobodného združovania (čl. 29 – výkon práva združovať sa\nna účel športovej činnosti alebo inej záujmovej činnosti občanov), právo podnikať a uskutočňovať\ninú zárobkovú činnosť (čl. 35 – zatvorenie prevádzok reštaurácií, obchodov a pod.). Generálny\nprokurátor zastáva názor, že v núdzovom stave by mal byť primeraný rozsah obmedzení aj týchto\nzákladných práv a slobôd ustanovený v rozhodnutí vlády.\n13. Podľa generálneho prokurátora je potrebné dôsledne posúdiť otázku, či vláda má oprávnenie\nsvojím rozhodnutím obmedziť počas núdzového stavu slobodu pohybu a pobytu akoukoľvek\nformou, vzhľadom na to, že podľa platného znenia ústavného zákona o bezpečnosti štátu možno\nnariadiť zákaz vychádzania len v čase vojny a v čase výnimočného stavu.\n14. Aj keď odhalenie ohnísk výskytu ochorenia COVID-19 a izoláciu pozitívne testovaných osôb\na osôb, ktoré boli s nimi v úzkom kontakte, so zámerom dosiahnuť spomalenie alebo elimináciu\nšírenia ochorenia COVID-19 považuje generálny prokurátor za cieľ legitímny, spochybňuje\nspôsobilosť celoplošného antigénového testovania tento cieľ dosiahnuť. Generálny prokurátor\nvyjadril presvedčenie, že v právnom štáte musí byť celoplošné testovanie antigénovými testami\nna ochorenie COVID-19 založené na dobrovoľnej báze a musí rešpektovať základné princípy\nprávneho štátu.\n15. Vzhľadom na uvedené ústavnému súdu navrhol, aby nálezom rozhodol, že napadnuté uznesenie\nvlády č. 104/2021 Z. z. v bodoch C.1, D.1, E.1, F.1, F.5, F.6 a F.7 nie je v súlade s čl. 1 ods. 1\nprvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 a 3 ústavy, a aby napadnuté uznesenie\nvlády v rozsahu uvedených bodov zrušil.\nII.\nĎalší priebeh konania a stanovisko vlády\nII.1. Priebeh konania:\n16. Ústavný súd v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) listom z 23. marca 2021 a listom z 24. marca 2021 vyzval vládu ako účastníka\n8\n\nkonania, aby sa bezodkladne vyjadrila k návrhu skupiny poslancov a k návrhu generálneho\nprokurátora a predložila ústavnému súdu všetky materiály, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia, či už v písomnej, elektronickej alebo zvukovej podobe (najmä návrh\npredkladateľa na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu a pod.).\n17. Návrh skupiny poslancov a návrh generálneho prokurátora ústavný súd predbežne prerokoval\nna neverejnom zasadnutí pléna 24. marca 2021 a uznesením č. k. PL. ÚS 2/2021-18 z 24. marca\n2021 (ďalej len „uznesenie z predbežného prerokovania“) spojil návrh skupiny poslancov vedený\npod sp. zn. Rvp 620/2021 a návrh generálneho prokurátora vedený pod sp. zn. Rvp 640/2021\nna spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 620/2021 (v súčasnosti už pod sp. zn.\nPL. ÚS 2/2021), a prijal návrhy navrhovateľov na ďalšie konanie v celom rozsahu. Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.\nII.2. Stanovisko vlády:\n18. Vláda predložila svoje stanovisko k návrhom skupiny poslancov a generálneho prokurátora\npodaním č. 3431/2021/LO doručeným ústavnému súdu 26. marca 2021. Všeobecne k dôvodom\npredĺženia núdzového stavu a prijatia protipandemických opatrení uviedla, že prijať napadnuté\nuznesenie vlády o opätovnom predĺžení núdzového stavu bolo podľa jej presvedčenia potrebné\na zároveň nevyhnuté v záujme ochrany životov a zdravia obyvateľstva. Artikulovanú potrebu\nopätovného predĺženia núdzového stavu vláda nachádza výhradne v napĺňaní záujmu na riadnom\nvýkone verejnej moci v spojitosti s legitímnou a racionálnou snahou vlády byť aj naďalej\nlegislatívne primerane pripravená na pretrvávajúcu vážnu a z pohľadu hospitalizovaných pacientov\ns ochorením COVID-19 zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu v Slovenskej republike.\n19. Riadnym výkonom verejnej moci v situácii pandémie koronavírusu COVID-19 je dôsledné\nplnenie z ústavy vyplývajúceho pozitívneho záväzku štátu chrániť aj legislatívnou cestou životy\na zdravie obyvateľov. Pri opätovnom predĺžení núdzového stavu sa vláda opierala aj o nález\nústavného súdu č. k. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014, podľa ktorého čl. 40 ústavy deklaruje\npozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým\nprijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. Opätovné predĺženie núdzového stavu ako\nreakcia na vážnu a zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu v Slovenskej republike v súvislosti\nso šírením koronavírusu COVID-19 a jeho britskej agresívnejšej mutácie B.1.1.7 možno hodnotiť\nako verejnoprávny akt, ktorým si vláda plní pozitívne záväzky vyplývajúce jej z dikcie ústavy\na z judikatúry ústavného súdu v oblasti ochrany života (čl. 15 ods. 1 ústavy) a zdravia (čl. 40\nústavy) ľudí.\n20. Opätovné predĺženie núdzového stavu vytvára pre vládu iba predpolie pre potenciálne\nvykonanie následných legislatívnych a ďalších súvisiacich opatrení, ktoré bude potrebné prijať\nv záujme ochrany verejného zdravia a životov ľudí, keďže vzhľadom na vývoj epidemiologickej\nsituácie v Slovenskej republike dochádza a bezprostredne hrozí, že dôjde k masívnejšiemu\nohrozeniu života a zdravia osôb. To znamená, že samotným opätovným predĺžením núdzového\nstavu nedochádza k obmedzeniu základných práv a slobôd občanov, ale predovšetkým\nk aktivovaniu stavu, v ktorom je možné po bežne nedostupných prostriedkoch a obmedzeniach práv\nsiahnuť. Opätovné predĺženie núdzového stavu v zmysle napadnutého uznesenia vlády je\n9\n\nlegitímnym a nevyhnutným krokom, ktorý vláda ako zodpovedný orgán verejnej moci činí v záujme\nochrany životov a zdravia obyvateľov.\n21. Opätovné predĺženie núdzového stavu sa vzťahuje na celé územie Slovenska a je časovo\nobmedzené na obdobie 40 dní. Vláda je tak povinná neustále skúmať, preverovať a vyhodnocovať\npotrebu ponechania potenciálne prijatých obmedzení základných práv a slobôd v platnosti. Zároveň\nje potrebné pripomenúť, že potenciálne opatrenia v oblasti obmedzenia základných práv a slobôd\npočas opätovne predĺženého núdzového stavu sa prijímajú na základe nového mechanizmu\nz COVID AUTOMATU, a teda prijímanie opatrení je a bude pre ich adresátov subtílnejšie,\npresnejšie adresované a predvídateľné. Pri prijímaní opatrení vládou sa uplatňuje regionálny princíp\nvychádzajúci z COVID AUTOMATU, čím prijímanie opatrení je vzhľadom na pandemickú\nsituáciu v jednotlivých regiónoch proporcionálne, vyvážené a lepšie reflektujúce empiricky\noveriteľné dáta.\n22. Vláda súčasne dáva ústavnému súdu na vedomie, že už dlhodobejšie pripravuje prijatie tzv.\npandemického zákona, pri príprave ktorého vychádza zo skúseností a údajov o vplyvoch aktuálnych\nprotipandemických opatrení na zastavenie šírenia ochorenia COVID-19 prijatých práve počas\nnúdzového stavu. Vláda má záujem prijať systémový legislatívny nástroj na prijímanie\nprotipandemických opatrení mimo núdzový stav.\n23. K nevyhnutnosti opätovného predĺženia núdzového stavu a prijatia protipandemických opatrení\nvláda konštatovala, že z hľadiska dodržania princípu legality postupovala striktne v zmysle ústavy\na ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Opätovné predĺženie núdzového stavu bolo prijaté\nna zasadnutí vlády, bolo prijaté formou uznesenia, o obsahu uznesenia prebehla riadna diskusia\nčlenov vlády na jej zasadnutí a výsledné znenie vyhlásenia núdzového stavu bolo publikované\nriadne v zbierke zákonov.\n24. Z pohľadu legitimity opätovného predĺženia núdzového stavu podľa názoru vlády je potrebné\nskúmať, či nedošlo k zjavnému excesu zo strany vlády. Je všeobecne známou skutočnosťou, že\nSlovenská republika bola a je zasiahnutá pandémiou ochorenia koronavírusu COVID-19, ktorá\nso sebou priniesla straty na životoch a ohrozenie zdravia obyvateľstva a spôsobuje značné škody.\nSkutočnosťou rovnako zostáva, že koronavírus COVID-19 môže mať fatálne následky na život\nčloveka a jeho šírenie predstavuje hrozbu pre zdravie a život každého z nás i v dnešných dňoch,\nbez ohľadu na pohlavie, rasu, etnický pôvod, náboženské a iné presvedčenie či miesto pobytu alebo\nsociálny status. Objektívny stav výskytu a šírenia pandémie a jeho britskej mutácie B.1.1.7\nv Slovenskej republike podľa názoru vlády odôvodňoval vzhľadom na kvalitu informácií o tomto\nochorení a počte zasiahnutých a na živote a zdraví ohrozených ľudí prístup vlády k sanácii škôd\na najmä k predchádzaniu stratám na životoch a zásadnému ohrozeniu zdravia populácie aj\nprostredníctvom využitia ústavným zákonom predpokladaného opätovného predĺženia núdzového\nstavu.\n25. Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opätovného predĺženia núdzového stavu na celom území Slovenska\na na konkrétny čas, vláda dôvodí, že na „nevyhnutnosť“ sa pri hodnotení výskytu predpokladov\npre vyhlásenie núdzového stavu hľadí inou prizmou vtedy, ak predpokladom pre vyhlásenie\nnúdzového stavu sú interné (vnútroštátne) a spoločenským životom potencované udalosti (napr.\n10\n\ndopravná alebo iná prevádzková havária), a odlišnou ústavnoprávnou optikou v situácii, ak\npredpoklad pre vyhlásenie núdzového stavu prichádza z externého prostredia a na ktorého kvalitu\na šírenie nemá ľudský ani politický faktor vplyv a dosah (napr. vis maior živelná pohroma, prírodná\nkatastrofa, pandémia a pod.).\n26. V prípade pandémie koronavírusu nie je podľa mienky vlády možné posudzovať nevyhnutnosť\npristúpenia k využitiu opätovného predĺženia núdzového stavu najprísnejším testom nevyhnutnosti.\nTak pri pandémii, ako aj pri prírodných katastrofách a živelných pohromách vlády zväčša len\ns oneskorením reagujú na samotný výskyt udalosti a nemajú predvídateľné nástroje, ktoré by\nudalosť sanovali (z pohľadu ochrany života a zdravia ľudí) rovnako účinne pri jasne čitateľnom\nmenšom rozsahu obmedzenia ľudských práv a slobôd. Naopak, v situácii neistoty ohľadom kauzalít\nv pandémii (stále limitované, hoci rastúce množstvo informácií o šírení vírusu, o správaní jeho\nmutácií a ich rozšírení, o vplyve jednotlivých opatrení na situáciu, ak ide o paralelný výkon siete\nopatrení, o odhade ich praktického dodržiavania atď.) je ťažké „klasický“ test proporcionality\nvykonať, o to menej predbežne než následne. Platí tak, že prijímanie opatrení v čase pandémie je\nz povahy veci reaktívne a vyhodnotiť ich efektívnosť je často možné len následne a často iba\nnepresne.\n27. Napriek textácii ústavného zákona, ktorá pracuje so slovom nevyhnutnosť, je potrebné\nna opätovné predĺženie núdzového stavu hľadieť zo strany vlády i ústavného súdu prizmou\n„potrebnosti“ alebo „primeranosti“ či „proporcionality“ ako synonymami. Preto aj ústavný súd\ntestoval vyhlásenie núdzového stavu z 30. septembra 2020 v rozhodnutí č. k. PL. ÚS 22/2020\nfakticky miernym testom proporcionality. Navyše, aj druhý krok testu proporcionality nazývaný\n„nevyhnutnosť“ je bežne vykladaný ako „potrebnosť“, inak by totiž nedal politickej moci priestor\nna politické rozhodnutie. Samotná fakticita, t. j. výskyt a prítomnosť pandémie koronavírusu\na šírenie jeho britskej mutácie, je v istom zmysle dôvodom na vyhlásenie núdzového stavu alebo\nna jeho opätovné predĺženie. O aktivačnom účinku vyhlásenia núdzového stavu osvedčujúcom\nfaktický stav hovorí napokon aj ústavný súd v rozhodnutí č. k. PL. ÚS 22/2020 v bode 62 a 68,\nsamozrejme, treba brať do úvahy využiteľnosť opatrení na potláčanie tohto ochorenia ponúkané\nprávnym poriadkom. Za legitímne však ústavný súd považuje aj núdzový stav vo svojej aktivačnej\nfáze bez spustenia ďalších procesov, napr. uznesení vlády podľa ústavného zákona. Vláda v tejto\nsúvislosti dôvodí, že pokiaľ by mala pri pandémii akéhokoľvek ochorenia a pri snahe sanovať jej\ndôsledky obmedzením určitej slobody vždy aplikovať striktný test proporcionality, potom by\núprava núdzového stavu v čl. 5 ústavného zákona bola zbytočná, keďže ústava umožňuje obmedziť\nzákonom práva a slobody v záujme ochrany ústavou chráneného záujmu, keď sa v ústavnej praxi\naplikuje práve striktný test proporcionality. Aj preto je potrebné na opätovné predĺženie núdzového\nstavu hľadieť zo strany vlády i ústavného súdu prizmou „potrebnosti“ alebo „primeranosti“.\n28. Podľa vlády je kľúčové poukázať na dôvodnosť uvažovania o využití nástroja, ktorý má verejná\nmoc k dispozícii, aby mohla efektívne bojovať so závažným ohrozením životov a zdravia občanov\nspôsobeným šírením (tzv. kvapôčkovou metódou) ochorenia COVID-19. Takýmto nástrojom je\nnajmä obmedzenie slobody pohybu a pobytu (mobility) a obmedzenie vzájomného styku\n(zhromažďovania) obyvateľov medzi sebou a na frekventovaných verejných miestach. Racionalita\nvyužívania práve tohto nástroja nebola doteraz expertne ani medicínsky spochybnená, panuje široká\n\n11\n\nmedzinárodná odborná zhoda na využívaní práve obmedzenia pohybu a styku občanov\nna zabránenie prenosu vírusu z človeka na človeka kvapôčkovou metódou. Ide však o zásadný\nzásah do základných práv a slobôd, a preto ústava a ústavný zákon umožňujú obmedziť tieto\nústavné práva (slobodu pohybu a pobytu), a to buď na podklade ústavy, a to zákonom, ak je to\nnevyhnutné pre ochranu zdravia, alebo na podklade ústavného zákona, pri núdzovom stave\nvyhlásenom z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie,\na to v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia.\n29. Charakter pandémie (najmä jej výnimočnosť, nepoznanosť, dočasnosť a neustále menenie jej\ncharakteru a schopnosť mutácie ochorenia) a charakter ohrozenia životov a zdravia občanov (prenos\nochorenia, možnosť nákazy a pod.) jednoznačne odôvodňuje potenciálne využitie obmedzenia\nslobody pohybu a pobytu a práva pokojne sa zhromažďovať, a to na podklade vyhláseného alebo\nopätovne predĺženého núdzového stavu.\n30. Vláda v bode C napadnutého uznesenia obmedzila s účinnosťou od 20. marca 2021 podľa čl. 5\nods. 4 ústavného zákona na území Slovenskej republiky slobodu pohybu a pobytu zákazom\nvychádzania od 20. marca 2021 v čase od 5.00 h do 1.00 h nasledujúceho dňa do odvolania,\nnajneskôr však do konca núdzového stavu opakovane predĺženého týmto napadnutým uznesením,\nteda uplynutím 28. apríla 2021, pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje na výnimky uvedené\nv bodoch 1 až 30. Medzi účely cesty a pobytu (t. j. uplatňovanie slobody pohybu a pobytu), na ktoré\nje opustenie obydlia v každom prípade prípustné a na ktoré sa nevzťahuje zákaz vychádzania,\nokrem iného patrí: a) odvrátenie bezprostredného nebezpečenstva pre život a zdravie návštevou\nlekára a zdravotníckeho zariadenia, b) starostlivosť a pomoc pre osoby odkázané, ako výkon\nrodinných práv a plnenie rodinných povinností, c) obstaranie nevyhnutných životných potrieb, d)\nvýkon zamestnania, povolania, podnikania alebo inej obdobnej činnosti, ak je to nevyhnutné, e)\npohyb a pobyt vo voľnej prírode na telesný a psychický oddych vrátane individuálneho športu, a to\nv rámci určeného územia. Vláda kladie dôraz na skutočnosť, že mnohé z výnimiek majú za cieľ\nchrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva pred závažnými negatívnymi vplyvmi zákazu\nvychádzania, ako aj cieľ zaručiť ochranu dôstojnosti a súkromia každého obyvateľa aj v časoch\nšírenia ochorenia COVID-19.\n31. Vláda konštatuje, že vzhľadom na (i) ustanovenie 30 výnimiek zo zákazu vychádzania, (ii)\ncharakter výnimiek, (iii) neplatnosť zákazu vychádzania na čas od 1.00 h do 5.00 h daného dňa\na (iv) dočasnosť zákazu vychádzania (do odvolania, najneskôr však do konca núdzového stavu\nopakovane predĺženého týmto napadnutým uznesením 28. apríla 2021) je prijatie\nprotipandemického opatrenia vo forme obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania\nv zmysle napadnutého uznesenia (bod C) legitímnym, primeraným a nevyhnutným opatrením\nchrániacim životy a zdravie obyvateľov.\n32. Keďže, ako už bolo uvedené, obmedzenie slobody pohybu a pobytu obyvateľov je možné iba\nv zmysle ústavy (zákonom) a ústavným zákonom (uznesením vlády na podklade vyhláseného\nnúdzového stavu), vláda zastáva názor, že využitie núdzového stavu pre prijímanie obmedzenia\nslobody pohybu a pobytu je ústavne udržateľné, ústavným poriadkom predpokladané a v tejto\nsituácii nanajvýš vhodné a zodpovedné rozhodnutie vlády.\n\n12\n\n33. Vo vzťahu k nevyhnutnosti opätovného predĺženia núdzového stavu a naň nadväzujúcich\nopatrení z epidemiologického hľadiska vláda uviedla, že pri prijímaní napadnutého uznesenia\n17. marca 2021 vychádzala z odporúčaní a záverov zo zasadnutia Pandemickej komisie vlády\nSlovenskej republiky (ďalej len „pandemická komisia“), ktorá je poradným orgánom vlády\nzriadeným na účel odporúčania návrhov opatrení vláde, s cieľom chrániť životy a zdravie (čl. 2\nods. 1 Štatútu pandemickej komisie), a to jej zasadnutia 16. marca 2021. Zároveň vláda\nzohľadňovala v tom čase aktuálnu epidemiologická situáciu v Slovenskej republike, o ktorej\ninformoval vládu a jej jednotlivých členov podpredseda vlády a minister financií poverený riadením\nMinisterstva zdravotníctva Slovenskej republiky.\n34. V momente, keď sa rozhodovalo o opätovnom predĺžení núdzového stavu, pokračoval rast\npočtu hospitalizovaných pacientov. Za ostatných 7 dní vzrástol k 16. marcu 2021 počet\nhospitalizovaných pacientov na 3756 osôb (COVID-19 pozitívnych alebo suspektných), z toho\nCOVID-19 pozitívnych bolo 3566 hospitalizovaných osôb, čo je nárast oproti počtu\nhospitalizovaných pri opätovnom predlžovaní núdzového stavu o 40 dní k 8. februáru 2021 o 115\npacientov (z počtu 3451 COVID-19 pozitívnych hospitalizovaných osôb k 8. februáru 2021) (údaje\nčerpané a dostupné na https://covid-19.nczisk.sk/sk). K 16. marcu 2021 bolo na JIS 327 pacientov\ns COVID-19, na OAIM bolo 303 pacientov s COVID-19 a podporu umelej pľúcnej ventilácie\npotrebovalo 379 osôb s COVID-19 (https://covid-19.nczisk.sk/sk). COVID AUTOMAT, ktorý bol\nprijatý vládou (uznesenie vlády č. 156 zo 17. marca 2021 uverejnené zbierke zákonov pod\nč. 105/2021 Z. z.) a navrhnutý odborníkmi v oblasti hygieny, epidemiológie a verejného\nzdravotníctva, určuje presne definované fázy pandemického vývoja. Súčasne určuje aj strop\núnosnosti, po prekročení ktorého je epidemický stav tak kritický, že priamo ohrozuje chod\nzdravotníctva na Slovensku a riskuje jeho kolaps. Tento strop bol stanovený ako maximum 3 000\nCOVID-19 pacientov ležiacich v nemocniciach.\n35. V neposlednom rade je potrebné poukázať na hrozbu nového britského variantu ochorenia\nCOVID-19 pre zdravie a národnú bezpečnosť Slovenska. Ide o extrémne infekčnejší variant (cca\n40 % rýchlejšie šírenie) a súčasne aj smrtnejší variant (cca 35 – 65 % vyššia mortalita), a to\nvo všetkých vekových kategóriách. V praxi to znamená, že nemocniciam hrozí ešte väčšia\npreplnenosť a súčasne budú lôžka zastúpené mladšími pacientmi. Z údajov z 8. marca 2021, ktoré\nmala vláda na zasadnutí k dispozícii, vyplýva, že britský variant pandemického vírusu bol\npotvrdený v približne 90 % z celkového počtu 2198 vyšetrených pozitívnych vzoriek. Oproti\nprieskumu realizovaného 3. februára 2021 a 15. februára 2021 britský variant B.1.1.7 zvýšil\nv populácii svoj podiel a dominuje nad inými variantmi pandemického vírusu (údaj ministerstva\nzdravotníctva k 8. marcu 2021, dostupné na https://www.uvzsr.sk/docs/info/tb/09032021/B117na\nSlovensku.pdf).\n36. V platnosti ostáva naďalej aj uznesenie vlády č. 718 z 11. novembra 2020 publikované\nv zbierke zákonov pod č. 315/2020 Z. z., ktorým došlo k obmedzeniu práva pokojne sa\nzhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti. Toto uznesenie vlády\nje rozhodnutím vlády vydaným priamo v nadväznosti na vyhlásený a momentálne opätovne\npredĺžený núdzový stav.\n\n13\n\n37. Čo sa týka iných opatrení realizovaných na podklade opätovného predĺženia núdzového stavu,\nide najmä o využitie inštitútu hospodárskej mobilizácie. V rámci opatrenia hospodárskej\nmobilizácie, ktorým je organizácia zdravotníckeho zabezpečenia v nadväznosti na aktuálnu\nepidemiologickú situáciu, v ostatnom čase vydal minister zdravotníctva príkazy na vykonanie\nočkovania obyvateľstva vo vybraných 20 subjektoch hospodárskej mobilizácie ‒ očkovacích\ncentrách, pre 39 subjektov hospodárskej mobilizácie vydal príkaz poskytovať len neodkladnú\nzdravotnú starostlivosť so stanovenými výnimkami, určil nové subjekty hospodárskej mobilizácie\npre účely reprofilizácie lôžok a vybraným už predtým určeným subjektom hospodárskej mobilizácie\nzvýšil rozsah poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, určil nemocnice, ktoré sú vyčlenené\npre pacientov s ochorením COVID-19.\n38. Vláda tiež uviedla konkrétne opatrenia hospodárskej mobilizácie realizované v pôsobnosti\nMinisterstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorých cieľom je zabezpečiť\ntrvalú starostlivosť o klientov zariadení sociálnych služieb, o deti v bývalých detských domovoch\n(realizovaním príkazov na pracovnú povinnosť) a riadny chod týchto zariadení, centralizovaným\nspôsobom zabezpečiť ochranné pracovné pomôcky a testy zo štátnych hmotných rezerv. Skončením\nnúdzového stavu by s veľkou pravdepodobnosťou skolaboval systém starostlivosti z dôvodu\nnedostatku personálu a zariadenia sociálnych služieb by nemali prednostne nárok na dodávku\nenergií. Nariadením vlády k opatreniam hospodárskej mobilizácie je umožnené ministerstvu práce\nvydávať úlohy vyšším územným celkom, mestám a neverejným poskytovateľom k plneniu úloh\nna zabezpečenie krízových situácií v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Zrušením núdzového\nstavu by ostali neverejní poskytovatelia sociálnych služieb odkázaní sami na seba. Verejní\nposkytovatelia sociálnych služieb by nemohli môcť vydávať príkazy na povinnú prácu, a tak si\nvypomôcť so zamestnancami v zariadeniach, ktoré sú v ich pôsobnosti.\n39. Vláda dáva do pozornosti, že podľa vládou schváleného COVID AUTOMATU sú opatrenia\nrealizované vládou v záujme zastavenia šírenia nákazy automatizované, tzn. podľa stavu\nepidemiologickej situácie v regióne sa riadia a prijímajú základné opatrenia v zmysle COVID\nAUTOMATU. To okrem iného znamená, že v III. a IV. stupni varovania sa automaticky vládou\nprijíma obmedzenie slobody pohybu a pobytu a v I. až IV. stupni varovania sa automaticky prijíma\nobmedzenie práva pokojne sa zhromažďovať. Inak povedané, „vypnutie“ núdzového stavu znamená\nnemožnosť vládou obmedziť slobodu pohybu a pobytu a právo pokojne sa zhromažďovať.\n40. Vo vzťahu k námietkam skupiny poslancov vláda ďalej uviedla, že ústava ani ústavný zákon\nneukladajú vláde povinnosť predložiť spolu s návrhom vyhlásenia alebo predĺženia núdzového\nstavu aj písomné dôvody takéhoto návrhu. Ústava nikde neurčuje pravidlá predkladania návrhov\nna rokovanie vlády a ani neupravuje proces odôvodňovania návrhov predkladaných na rokovanie\nvlády v zbore. Nejde však o nedostatok základného zákona, ide o logické a úmyselné opomenutie\nústavodarcu pri stanovení takejto požiadavky. Nemožno pri výskyte pandémie alebo prírodnej\nkatastrofy totiž ipso facto očakávať, že pri nutnosti promptnej reakcie zo strany vlády\na minimalizácie škôd na zdraví alebo životoch je rozumné napr. spísať podrobné sprievodné\nodôvodnenie návrhu na vyhlásenie alebo predĺženie núdzového stavu. Odôvodnením opätovného\npredĺženia núdzového stavu sa tu stáva samotný výskyt pandémie alebo prírodnej katastrofy, ktoré\nsvojím charakterom a potenciálnymi následkami dodávajú dôvodnosť zaoberania sa opätovným\n\n14\n\npredĺžením núdzového stavu. Navyše, vláda na svojom zasadnutí prijíma opatrenia a rozhodnutia\nna základe vopred predrokovaných a odborne spracovaných a odôvodnených podkladov a návrhov\nčlenov vlády. Aj samotný ústavný súd, posudzujúc v minulosti prijímanie uznesení vládou alebo\nnárodnou radou, dôvodil, že ak vláda schváli návrh predloženého uznesenia, možno za dôvody,\nktoré ju viedli k schváleniu uznesenia, považovať aj dôvody, ktoré boli v prospech návrhu\nprednesené či už v rozprave alebo na rokovaní poradných, iniciatívnych alebo kontrolných orgánov\n(II. ÚS 576/2012, bod 6.2.b); a ústava nikde neustanovuje, že by vláda bola povinná uskutočniť\nverejné pripomienkovanie návrhu uznesenia (II. ÚS 514/2012, body 4.2 a 4.3).\n41. Vláda prijala napadnuté uznesenie na podklade záverov zo zasadnutia pandemickej komisie,\nktorá je poradným orgánom vlády. Zároveň vláda zohľadňovala v tom čase aktuálnu\nepidemiologickú situáciu v Slovenskej republike, o ktorej informoval vládu a jej jednotlivých\nčlenov člen vlády poverený riadením ministerstva zdravotníctva a každý člen vlády mal\nzabezpečenú tlačenú formu analýzy epidemiologickej situácie k 17. marcu 2021. Vláda sa zároveň\nriadila prijatým COVID AUTOMATOM, ktorý je v napadnutom uznesení zohľadnený\npri jednotlivých výnimkách zo zákazu vychádzania. Z pohľadu vlády sú preto námietky skupiny\nposlancov zjavne neopodstatnené a nespôsobilé spochybniť ústavnosť napadnutého uznesenia.\n42. Vo vzťahu k námietkam generálneho prokurátora vláda uviedla, že zákaz vychádzania v zmysle\nbodu C napadnutého uznesenia je upravený len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas počas\ndňa. Zákaz vychádzania tak neplatí v čase od 1.00 h do 5.00 h. Samotný zákaz vychádzania\nv konkrétnych prípadoch (životných situáciách) neguje v napadnutom uznesení uvedených\n30 výnimiek z tohto zákazu, na účel ktorých je opustenie obydlia v každom prípade prípustné\na na ktoré sa zákaz vychádzania nevzťahuje.\n43. Zákaz vychádzania v zmysle bodu C napadnutého uznesenia vláda považuje za dlhodobo\npredvídateľný a najmä nevyhnutný a legitímny zásah do základných práv a slobôd obyvateľov\nv záujme ochrany ich života a zdravia počas núdzového stavu a v čase pandémie ochorenia\nCOVID-19. Ako už vláda uviedla, efektívnym nástrojom na zabránenie šírenia ochorenia COVID19 je najmä obmedzenie slobody pohybu a pobytu (mobility) a obmedzenie vzájomného styku\n(zhromažďovania) obyvateľov medzi sebou a na frekventovaných verejných miestach. Racionalita\nvyužívania práve tohto nástroja nebola doteraz expertne ani medicínsky spochybnená.\n44. Úvahy generálneho prokurátora o účelnosti a efektivite celoplošného testovania, o nákupe\nkonkrétneho počtu COVID testov členmi vlády, úvahy o nastolenom a pokračujúcom ,,trende\ntestovania“, o presnosti či nepresnosti antigénových COVID testov, o účinnosti alebo neúčinnosti\nantigénového testovania na vyhľadávanie a znižovanie počtu infikovaných osôb, o správnosti\nnastavenia COVID AUTOMATU sú podľa názoru vlády úvahy politického charakteru, úvahy\npatriace na fóra medicínske a vedecké, úvahy, ktorým chýba ústavnoprávny rozmer.\n45. K námietke generálneho prokurátora o povinnom testovaní obyvateľov COVID testami (PCR\na antigénnymi) vláda uviedla, že v napadnutom uznesení sa nenachádza ustanovená povinnosť\npodrobiť sa testovaniu na prítomnosť ochorenia COVID-19. Námietky generálneho prokurátora\no zásahu do súkromia (čl. 16 ústavy) a osobných údajov (čl. 19 ods. 3 ústavy) osôb stanovením\n\n15\n\npovinnosti podrobiť sa testovaniu nedisponujú príčinnou súvislosťou so zákazom vychádzania\nv zmysle bodu C a nasl. napadnutého uznesenia.\n46. Otázky uľahčenia testovania (testy na COVID-19 zo slín, kloktacie testy, tzv. samotesty, testy\nna prítomnosť protilátok a pod.), náhrad za testovanie (napr. použitie vycvičených psov,\nneinvazívne dištančné metódy testovania a pod.) alebo otázka samotnej potreby testovania (a akou\nformou) s cieľom zníženia incidencie ochorenia COVID-19 v populácii, sú podľa názoru vlády\nv prvom rade otázky vedecké, patriace na medicínske a vedecké fóra, na fóra pandemických a iných\nodborných komisií, ale aj otázky politické, patriace na politické grémiá.\n47. Čo sa týka bodu D.1 napadnutého uznesenia, ten má charakter rozpočtového „opatrenia“\nsmerom dovnútra vlády. Body E.1 a bod F majú poverovací (E) a odporúčací (F) charakter a sú\nprejavom konkrétnej politiky vlády smerom dovnútra (E), ako aj smerom navonok (F). Vláda\nv týchto bodoch nenachádza žiadne znaky protiústavnosti, naopak, skúmanie obsahu týchto bodov\nnepatrí do výkonu pôsobnosti generálneho prokurátora smerom k vláde, čo sa prieskumu ústavnosti\na zákonnosti jej činnosti týka.\n48. Podľa mienky vlády sú námietky generálneho prokurátora zjavne neopodstatnené a nespôsobilé\nspochybniť ústavnosť napadnutého uznesenia ako celku a ani jednotlivo v jeho bodoch C.1, D.1,\nE.1, F.1, F.5, F.6 a F.7.\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhov\nIII.1. Núdzový stav na území Slovenskej republiky a východiská rozhodovania ústavného\nsúdu:\n49. Ústavodarca zveril v čl. 129 ods. 6 ústavy ústavnému súdu právomoc rozhodovať o tom, či\nrozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie\nnadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.\nÚstavný systém Slovenskej republiky teda predpokladá právnu kontrolu núdzového stavu ústavným\nsúdom.\n50. Núdzový stav bol vyhlásený uznesením vlády č. 587 z 30. septembra 2020 na obdobie 45 dní\ndňom 1. októbra 2020 na postihnutom území Slovenskej republiky. Toto uznesenie vlády bolo\noznámené v zbierke zákonov 1. októbra 2020 pod č. 268/2020 Z. z.\n51. Ústavný súd nálezom č. k. PL. ÚS 22/2020 zo 14. októbra 2020 rozhodol, že uznesenie vlády\nč. 587 z 30. septembra 2020 oznámené v zbierke zákonov 1. októbra 2020 pod č. 268/2020 Z. z.,\nktorým bol vyhlásený núdzový stav, je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 až 4\na čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.\n52. Uznesením vlády č. 678 z 22. októbra 2020 k návrhu na rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného\nnúdzového stavu, uverejneným v zbierke zákonov 24. októbra 2020 pod č. 290/2020 Z. z., vláda\nobmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 24. októbra 2020 do 1. novembra\n16\n\n2020 v územných obvodoch 4 okresov s výnimkami, ktoré boli podmienené preukázaním\nnegatívneho výsledku RT-PCR testu alebo negatívneho antigénového testu. V ostatných okresoch\nvýnimky zo zákazu vychádzania neboli podmienené preukázaním negatívneho testu.\n53. Uznesením vlády č. 693 z 28. októbra 2020, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov\n29. októbra 2020 pod č. 298/2020 Z. z., vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu na území\nSlovenskej republiky zákazom vychádzania od 2. novembra 2020 do 8. novembra 2020\ns výnimkami, ktoré boli podmienené preukázaním negatívneho výsledku RT-PCR testu alebo\ncertifikátu s negatívnym výsledkom antigénového testu.\n54. Uznesením vlády č. 704 zo 4. novembra 2020, zverejneným v zbierke zákonov 5. novembra\n2020 pod č. 306/2020 Z. z., vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania\nod 9. novembra 2020 do 14. novembra 2020 v územných obvodoch 45 okresov s výnimkami, ktoré\nboli podmienené preukázaním negatívneho výsledku RT-PCR testu alebo certifikátu s negatívnym\nvýsledkom antigénového testu vykonanými od 6. do 8. novembra 2020. V ostatných okresoch\nvýnimky zo zákazu vychádzania boli tiež podmienené preukázaním negatívneho testu, avšak\nvykonaným od 29. októbra 2020 do 8. novembra 2020 (RT-PCR test) alebo od 29. októbra 2020\ndo 1. novembra 2020 (certifikát).\n55. Uznesením vlády č. 718 z 11. novembra 2020, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov\n11. novembra 2020 pod č. 315/2020 Z. z., vláda vykonala zmenu svojho uznesenia č. 587\nz 30. septembra 2020 tak, že v bode B.1 nahradila číslicu „45“ číslicou „90“. Súčasne s účinnosťou\nod 15. novembra 2020 zakázala uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb,\nokrem osôb žijúcich v jednej domácnosti.\n56. Uznesením vlády č. 804 zo 16. decembra 2020, zverejneným v zbierke zákonov 17. decembra\n2020 pod č. 386/2020 Z. z., vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu na území Slovenskej\nrepubliky zákazom vychádzania od 19. decembra 2020 do 29. decembra 2020 s výnimkami, ktoré\nneboli podmienené preukázaním sa negatívnym výsledkom testu.\n57. Uznesením vlády č. 807 z 29. decembra 2020, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov\n29. decembra 2020 pod č. 427/2020 Z. z., vláda predĺžila núdzový stav vyhlásený uznesením vlády\nč. 587 z 30. septembra 2020 na obdobie 40 dní a súčasne obmedzila na území Slovenskej republiky\nslobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 30. decembra 2020 do 10. januára 2021\ns výnimkami, ktoré neboli podmienené preukázaním sa negatívnym výsledkom testu. Národná rada\nSlovenskej republiky uznesením č. 519 z 12. januára 2021, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov\n14. januára 2021 pod č. 4/2021 Z. z., vyslovila súhlas s predĺžením núdzového stavu schváleným\nuznesením vlády č. 807 z 29. decembra 2020.\n58. Uznesením vlády č. 808 z 31. decembra 2020, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov\n1. januára 2021 pod č. 453/2020 Z. z., vláda obmedzila na území Slovenskej republiky slobodu\npohybu a pobytu zákazom vychádzania od 1. januára 2021 do 24. januára 2021 s výnimkami, ktoré\nneboli podmienené preukázaním sa negatívnym výsledkom testu.\n\n17\n\n59. Uznesením vlády č. 1 zo 6. januára 2021, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov 6. januára\n2021 pod č. 1/2021 Z. z., vláda obmedzila na území Slovenskej republiky, okrem územného obvodu\nokresu Nitra, slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 11. januára 2021 do 26. januára\n2021 s výnimkami, ktoré neboli podmienené preukázaním sa negatívnym výsledkom testu. Toto\nuznesenie bolo zmenené a doplnené uznesením vlády č. 44 z 20. januára 2021, ktoré bolo oznámené\nv zbierke zákonov 22. januára 2021 pod č. 14/2021 Z. z.\n60. Uznesením vlády č. 30 zo 17. januára 2021, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov 18. januára\n2021 pod č. 8/2021 Z. z., vláda obmedzila na území Slovenskej republiky slobodu pohybu a pobytu\nzákazom vychádzania od 27. januára 2021 (resp. od 3. februára 2021 pre územný obvod\n36 okresov, v ktorých na základe vykonaných antigénových testov vykázali menšiu mieru\npozitivity, pozn.) do 7. februára 2021 s výnimkami podmienenými preukázaním sa negatívnym\nvýsledkom testu, predložením dokladu o prekonaní ochorenia COVID-19 nie starším ako 3 mesiace\nalebo zaočkovaním proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny, ak od tohto očkovania\nuplynulo aspoň 14 dní.\n61. Uznesením vlády č. 77 z 5. februára 2021, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov 6. februára\n2021 pod č. 49/2021 Z. z., vláda opakovane predĺžila núdzový stav na obdobie 40 dní s účinnosťou\nod 8. februára 2021 (do 19. marca 2021). Súčasne obmedzila na území Slovenskej republiky\nslobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 8. februára 2021 do odvolania, najneskôr však\ndo konca núdzového stavu opakovane predĺženého, teda do 19. marca 2021. (Nie všetky) výnimky\nzo zákazu vychádzania boli podmienené preukázaním negatívneho výsledku testu nie staršieho ako\n7, 14 alebo 21 dní v závislosti od zaradenia okresu uznesením vlády podľa COVID AUTOMATU\ndo príslušného stupňa varovania, predložením dokladu o prekonaní ochorenia COVID-19 nie\nstarším ako 3 mesiace, zaočkovaním proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny, ak\nod tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo zdravotnou kontraindikáciou neumožňujúcou\nvykonanie testu na ochorenie COVID-19. Toto uznesenie bolo zmenené a doplnené uznesením\nvlády č. 88 z 13. februára 2021, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov 15. februára 2021\npod č. 64/2021 Z. z. Národná rada uznesením č. 607 z 26. februára 2021, ktoré bolo oznámené\nv zbierke zákonov 27. februára 2021 pod č. 92/2021 Z. z., súhlasila s opakovaným predĺžením\nnúdzového stavu schváleným uznesením vlády č. 77 z 5. februára 2021.\n62. Uznesením vlády č. 123 z 28. februára 2021, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov 3. marca\n2021 pod č. 94/2021 Z. z., vláda obmedzila na území Slovenskej republiky slobodu pohybu\na pobytu zákazom vychádzania od 3. marca 2021 do odvolania, najneskôr však do konca núdzového\nstavu (19. marca 2021) s výnimkami, ktoré (nie všetky) boli podmienené preukázaním negatívneho\nvýsledku testu nie staršieho ako 7, 14 alebo 21 dní v závislosti od zaradenia okresu do príslušného\nstupňa varovania podľa COVID AUTOMATU, predložením dokladu o prekonaní ochorenia\nCOVID-19, zaočkovaním proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny alebo zdravotnou\nkontraindikáciou neumožňujúcou vykonanie testu.\n63. Na účel dôkladného dokumentovania vývoja právnej úpravy núdzového stavu ústavný súd\ndodáva, že vláda uznesením č. 169 z 24. marca 2021, ktoré bolo oznámené v zbierke zákonov\n25. marca 2021 pod č. 109/2021 Z. z., zmenila napadnuté uznesenie s účinnosťou od 25. marca\n2021 v časti C.1 v bode 15 tak, že cesta na účel pobytu v prírode vrátane individuálneho športu sa\n18\n\nako výnimka zo zákazu vychádzania môže uplatňovať za splnenia ďalších podmienok v čase\nod 5.00 h do 20.00 h. Zároveň doplnením bodu C.2 vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu\nzákazom cesty na rekreáciu v zahraničí aj v čase od 1.00 h do 5.00 h.\n64. Napadnuté uznesenie vlády, ktoré obsahuje rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu (časť A a\nB), a rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu (časť C, D, E a F)\nodrážajú z hľadiska aktuálnej krízovej situácie na území Slovenskej republiky kontinuálne\npretrvávanie núdzového stavu a v ňom uplatňovaných obmedzení zavedených rozhodnutiami vlády\nuvedenými v bodoch 50 až 62 odôvodnenia tohto nálezu.\n65. Podstatou veci je preskúmanie, či núdzový stav opakovane predĺžený napadnutým uznesením\nvlády a rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu sú v súlade s ústavou\na ústavným zákonom o bezpečnosti štátu, konkrétne, či boli splnené formálne a vecné podmienky\nna jeho predĺženie (referenčné normy čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu) a či tak\nboli naplnené kritériá princípu legality (čl. 1 ods. 1 ústavy) a viazanosti štátnej moci právom (čl. 2\nods. 2 ústavy), a či obmedzenie základných práv a slobôd a uloženie povinností vyplývajúce\nz rozhodnutí nadväzujúcich na predĺženie núdzového stavu spĺňa ústavné podmienky (referenčné\nnormy čl. 13, čl. 16 ods. 1, čl. 23 ods. 1 a 3 ústavy).\n66. Núdzový stav má v našom právnom poriadku rozsiahle účinky. Na základe ústavného zákona\no bezpečnosti štátu umožňuje vláde, aby priamo jej rozhodnutím obmedzila vymenované základné\npráva alebo uložila povinnosti. Viacero zákonov obsahuje ustanovenia, ktoré sa aplikujú len\nna základe vyhláseného núdzového stavu, napríklad zákon o verejnom obstarávaní alebo zákon\no elektronických komunikáciách. Osobitne možno spomenúť také zákony, ktoré v rámci núdzového\nstavu umožňujú vydávať vládne nariadenia súvisiace s núdzovým stavom a na základe ktorých\nmôžu byť ukladané povinnosti.\n67. Ústavnosť, život a zdravie, demokracia, sloboda a právny štát sú pojmy mimoriadnej hodnoty,\nktoré sa osobitným spôsobom prejavujú v predmetnom konaní o ústavnosti núdzového stavu\nvyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.\n68. Ústavný systém počíta s rozmanitosťou spoločenského a štátneho života, ktorých súčasťou\nmôžu byť aj dramatické udalosti, na ktoré už nestačí reagovať bežnými nástrojmi právneho\nporiadku. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu je samotnou ústavou predpokladaný predpis (čl. 51\nods. 2 a čl. 102 ods. 3 ústavy). Má rovnakú právnu silu ako ústava s tým, že stojí vedľa ústavy\n„pripravený“ na ním predpokladané osobitné krízové situácie. Pozícia ústavného zákona\no bezpečnosti štátu vyjadruje, že sa aplikuje ojedinele, len v skutočne potrebných situáciách, avšak\nzároveň umocňuje právnu istotu tým, že je vopred jasné, ako bude štátna moc v osobitných\nsituáciách postupovať. Ústava a ústavný zákon o bezpečnosti štátu tak sledujú, aby bol „za každú\ncenu“ zachovaný právny štát. Tieto myšlienky sú priamo vyjadrené v čl. 1 ods. 1 a 2 ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu.\n69. Ústavnoprávna koncepcia ľudských práv a slobôd počas núdzového stavu je upravená v čl. 51\nods. 2 ústavy. Podľa čl. 51 ods. 2 ústavy podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd\na rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví\n\n19\n\nústavný zákon. Článok 51 ods. 2 ústavy je systematicky zaradený k spoločným ustanoveniam k\ndruhej hlave ústavy, ktorá upravuje základné práva a slobody. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu\ntak v zásade samostatne upravuje podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd.\nÚstavný zákon o bezpečnosti štátu tak na rozdiel od ústavy umožňuje (i) priamo uznesením vlády\nobmedzovať vypočítané základné práva a slobody, (ii) pričom sa tak musí diať v nevyhnutnom\nrozsahu a čase. Uvedený model vytvára základ pre okamžitú akcieschopnosť vlády pri prijímaní\núčinných opatrení na odvrátenie bezprostrednej pandemickej hrozby. Osobitne pre núdzový stav v\nčase pandémie platí čl. 5 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, podľa ktorého v čase\nnúdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so\nvznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia\nobmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne\nohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu\npodľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j). Štandardom prieskumu obmedzení základných\npráv a slobôd počas núdzového stavu je test nevyhnutného rozsahu, ktorý zahŕňa hlavne ochranu\npred excesívnosťou základného obmedzenia, resp. základných obmedzení stanovených vládou.\n70. Súčasťou ústavnej obozretnosti voči núdzovému stavu a obdobným stavom je aj právomoc\nústavného súdu v osobitnom type konania preskúmať predĺženie núdzového stavu (čl. 129 ods. 6\nústavy a § 189 a nasl. zákona o ústavnom súde). Ústavný súd musí byť pri preskúmavaní\nnúdzového stavu podozrievavý. Je povinný zvlášť citlivo vnímať signály, ktoré by naznačovali\nzásah do samotnej štruktúry ústavnosti. Zároveň je ústavný súd štandardne povinný preveriť\nformálne náležitosti, prípadne dôvodnosť predĺženia núdzového stavu. Ústavný súd by v rámci\nzákazu svojvôle musel zasiahnuť, ak by zistil, že núdzový stav bol predĺžený z iných dôvodov,\nnež v čl. 5 pripúšťa ústavný zákon o bezpečnosti štátu (PL. ÚS 22/2020).\n71. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti\nso vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac\no ďalších 40 dní, a to aj opakovane (čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu). Núdzový\nstav tak možno predĺžiť len na základe zákonom ustanovených dôvodov a posúdenie, či tieto\ndôvody nastali a či vyžadujú predĺženie núdzového stavu, vyžaduje tiež expertné, koncepčné\na v konečnom dôsledku politické uváženie. Ústavný súd preto deklaruje, že vláda (ako vrcholný\nexekutívny orgán s rozsiahlymi, vecne súvisiacimi kompetenciami) je v lepšej pozícii posúdiť\ntakéto okolnosti a za toto posúdenie a dôsledky svojho (pozitívneho, ale aj negatívneho)\nrozhodnutia o tom, či predĺži núdzový stav, je demokraticky zodpovedná. Úlohou ústavného súdu\nv tomto konaní je v zásade posúdiť len základnú racionalitu širšieho skutkového základu a zistiť, či\nnejde o zjavne neprimeranú reakciu exekutívy. Ústavný súd neposudzuje, ako optimálne má byť\nnúdzový stav rozhodnutím vlády vymedzený, s výnimkou zásahu proti aktivite vlády\npri obmedzovaní základných práv a ukladaní povinností, ktorá nie je nevyhnutná. Uvedené vyplýva\nz princípu deľby moci, ale nepriamo aj zo zákonom ustanovenej 10-dňovej lehoty na rozhodnutie.\nSkutočnosť, že ústavný súd je na jednej strane k núdzovému stavu podozrievavý a na druhej strane\nnecháva vláde široký priestor, nie je protirečením, ale ide o osobitosť a podstatu daného konania.\n72. S účinnosťou od 29. decembra 2020 sa uplatňuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu\nv novelizovanej podobe (zmena vykonaná ústavným zákonom č. 414/2020 Z. z.), ktorá v prípade\n\n20\n\nnúdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti\nso vznikom pandémie vyžaduje, aby s jeho predĺžením vyslovila súhlas národná rada, a to do 20 dní\nod prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Dôvodová správa k novele č. 414/2020 Z. z. okrem\niného uvádza, že „Nutnosť súhlasu národnej rady s predĺžením núdzového stavu sleduje cieľ\nvytvorenia ústavnej poistky v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej\nrepublike.“.\n73. Z hľadiska rozsahu a hĺbky kontroly ústavnosti, ktorú ústavný súd vykonáva vo vzťahu\nk inštitútu núdzového stavu, je v súvislosti naznačenej v predchádzajúcej citácii potrebné uviesť, že\n„zapojenie“ národnej rady do procesu predlžovania núdzového stavu nijako nenarúša dôležitosť\na význam rozhodnutia ústavného súdu v konaní podľa čl. 129 ods. 6 ústavy. Decízne hodnotiace\nkritérium rozhodovania ústavného súdu je totiž prevažne orientované na ochranu základných práv\na slobôd, ktorých obmedzovanie je so stále plynúcim časom pri predlžovaní núdzového stavu\npociťované ich nositeľmi ako naliehavejšie a zaťažujúcejšie, zatiaľ čo ústavným zákonom\nvyžadovaný súhlas národnej rady sleduje dominantne zabezpečenie potrebnej mocenskej rovnováhy\nv štáte v období pretrvávajúceho núdzového stavu (čo sa spája s priamou ústavnou zodpovednosťou\nvlády parlamentu). Ústavný súd sa teda prioritne koncentruje na ochranu adresátov výkonu štátnej\nmoci. Aj z uvedeného dôvodu rozhodnutie ústavného súdu, ktoré pri predlžovaní núdzového stavu\nmôže z časových dôvodov zväčša predchádzať rozhodovaniu národnej rady o udelení súhlasu,\nnárodnú radu nezaväzuje v priestore prekračujúcom rámec čl. 129 ods. 7 ústavy pri tvorbe jej\nnásledného úsudku o tom, či predĺžený núdzový stav odsúhlasiť alebo nie. Obdobne z rovnakého\ndôvodu však ani ústavný súd v dôsledku novelizovaného znenia čl. 5 ods. 2 tretej, štvrtej a piatej\nvety ústavného zákona o bezpečnosti štátu nesmie vo svojom podozrievavom prístupe, už\nnaznačenom v náleze č. k. PL. ÚS 22/2020, ochabnúť a formálne znižovať štandard ochrany\nzákladných práv a slobôd uplatniteľný v krízových situáciách s poukazom na právomoc národnej\nrady udeľovať s predlžovaním núdzového stavu súhlas.\n74. Napokon, ústavný súd považuje za potrebné doplniť, že ústavným zákonom o bezpečnosti štátu\nvyžadovaný súhlas národnej rady s predĺžením núdzového stavu taktiež zosilňuje dôvodnosť\nprávneho názoru ústavného súdu, podľa ktorého vyhlásenie, no i predlžovanie núdzového stavu\nz hľadiska naplnenia dôvodov „vyžaduje tiež expertné, koncepčné a v konečnom dôsledku politické\nuváženie“ spojené s demokratickou zodpovednosťou vlády a po novele ústavného zákona\no bezpečnosti štátu i parlamentu (PL. ÚS 22/2020, bod 43).\n75. Vyhlásenie núdzového stavu na jednej strane a jeho predlžovanie na strane druhej otvára\nprirodzenú otázku, či pri dlhodobejšie pretrvávajúcom núdzovom stave nemá byť ústavný súd\npri prieskume jeho dôvodnosti a nevyhnutnosti prísnejší, než je tomu pri prvotnom vyhlásení. Ako\nuž ústavný súd uviedol, jeho rozhodovanie je dominantne orientované na ochranu základných práv\na slobôd v predĺženom núdzovom stave (bod 73). Preto samotný formálny fakt, že ústavný súd\npreskúmava nie práve vyhlásený, ale už (opakovane) predlžovaný núdzový stav, môže signalizovať\nako dôvodnú požiadavku na vyššiu mieru prísnosti takéhoto prieskumu. I plynutie času totiž\novplyvňuje vyhodnotenie kritéria nevyhnutnosti podľa čl. 5 ods. 2 a 4 ústavného zákona\no bezpečnosti štátu. Na strane druhej ale ústavný súd vždy musí dôkladne vyhodnocovať aj\nzávažnosť hrozby, ktorá k vyhláseniu a následnému, hoci i opakovanému predlžovaniu núdzového\n\n21\n\nstavu viedla. Niet totiž pochýb, že samotná jej povaha si za určitých okolností predlžovanie\nkrízového právneho režimu bude v záujme účinnej ochrany života a zdravia vyžadovať. Obraz\nformulovanej argumentácie dotvára aj skutočnosť, že do 28. decembra 2020 nebolo možné\nvyhlásený núdzový stav predlžovať. No práve pod vplyvom závažnosti aktuálnej\nepidemickej hrozby ústavodarný orgán s účinnosťou od 29. decembra 2020 schválil ústavný zákon\nč. 414/2020 Z. z., ktorým umožnil aj opakované predlžovanie núdzového stavu, aby vláda mohla\nprijímať účinné opatrenia.\n76. Zhrňujúco teda ústavný súd konštatuje, že jeho podozrievavosť pri prieskume (opakovane)\npredlžovaného núdzového stavu, aj napriek potrebe súhlasu národnej rady, je z dôvodu\nobjektívneho faktu plynutia času vyššia a vyžaduje prísnejšie posúdenie, ako je tomu v prípade\nvyhláseného núdzového stavu. Prísnosť je však podstatne determinovaná závažnosťou a povahou\npretrvávajúcej hrozby.\n77. Ústavný súd po oboznámení sa s návrhmi navrhovateľov a stanoviskom vlády dospel\nk nasledovným záverom.\nIII.2. K návrhu skupiny poslancov:\n78. Pokiaľ ide o námietku skupiny poslancov o chýbajúcej identifikácii nevyhnutnosti rozsahu\na času zavedených obmedzení základných práv a slobôd, ústavný súd už konštatoval, že\nz ústavného zákona o bezpečnosti štátu nevyplýva explicitný príkaz, aby bol v uznesení vlády\nvýslovne ustanovený dôvod (a tým aj východisko pre zhodnotenie nevyhnutnosti) vyhlásenia, resp.\npredĺženia núdzového stavu. Zároveň však pri takomto akte vlády je v záujme právnej istoty\nžiaduce, aby z textu uznesenia vlády vyplýval aspoň stručný dôvod vyhlásenia, resp. predĺženia\nnúdzového stavu. Napokon, dôvod a účel núdzového stavu má byť prirodzene zistiteľný aj\nzo skutkového, spoločenského a právneho kontextu veci tak, aby bola vylúčená svojvôľa a aby bol\ndôvod objektívne poznateľný (m. m. PL. ÚS 22/2020). Na účel identifikácie uvedených\ndeterminantov je pre ústavný súd podstatné poznať okolnosti, ktoré v procese rozhodovania vlády\no predĺžení núdzového stavu vyšli najavo.\n79. Napadnuté uznesenie vlády v časti B výslovne uvádza, že vláda opakovane s účinnosťou\nod 20. marca 2021 predlžuje núdzový stav vyhlásený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587\nz 30. septembra 2020, ktorý bol vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej\nsúvislosti so vznikom pandémie, na 40 dní, a to na postihnutom území Slovenskej republiky,\nktorým je územie celej Slovenskej republiky. Jediný ústavne aprobovaný dôvod predĺženia\nnúdzového stavu je z časti B, no i z napadnutého uznesenia vlády ako celku nespochybniteľne\npoznateľný.\n80. Vláda zaslala ústavnému súdu záznam z neverejného zasadnutia vlády, na ktorom bolo\nnapadnuté uznesenie prijaté. Návrh na predĺženie preskúmavaného núdzového stavu predložil vláde\npodpredseda vlády a minister financií, pričom sa opieral o materiál „Opakované predlženie\nod 20. marca do 28. apríla“, ktorý bol k dispozícii všetkým zúčastneným členom vlády.\nZ dokumentovanej diskusie vlády vyplýva, že dôvodom predĺženia núdzového stavu je pandémia\na jej vplyv na životy a zdravie obyvateľov, pričom návrh podpredsedu vlády a ministra financií\n22\n\nnadväzuje na návrh prerokovaný na pandemickej komisii vlády. Tá na zasadnutí 16. marca 2021\nodporúčala vláde predĺženie núdzového stavu o 40 dní, a to v rozsahu obmedzení realizovaných\nv ostatnom predĺžení núdzového stavu (uznesenie vlády č. 123 z 28. februára 2021). Zároveň\npandemická komisia vlády odporučila zaviesť zákaz ciest do zahraničia na účel rekreácie. Diskusia\nna rokovaní vlády 17. marca 2021 sa týkala zdravotníckych dôvodov na vyhlásenie núdzového\nstavu. Navrhovateľ oboznámil členov vlády so štatistickými a analytickými výstupmi aktuálneho\npandemického stavu, ktorých pôvodcami sú ministerstvo zdravotníctva, Národné centrum\nzdravotníckych informácií, Štátny ústav na kontrolu liečiv, Úrad verejného zdravotníctva, Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj Štatistický úrad Slovenskej republiky. Predmetné\nvýstupy, ktoré vláda doručila spolu so svojím vyjadrením i ústavnému súdu, obsahujú:\n- prehľad epidemiologickej situácie v zahraničí a v Slovenskej republike,\n- popis situácie v nemocničných zariadeniach,\n- informácie o priebehu vakcinácie,\n- aktuálny stav COVID AUTOMATU,\n- krátkodobé prognózy za predpokladu zachovania núdzového stavu, ako aj\n- samostatnú časť nazvanú „Odôvodnenie potreby predĺžiť núdzový stav“.\n81. V uvedenej poslednej časti analytického materiálu bola vláda oboznámená s trendom vývoja\nzákladných pandemických ukazovateľov pri vyhlásení (1. októbra 2020), ako aj pri nasledovných\npredĺženiach (11. novembra 2020, 1. januára 2021) núdzového stavu vrátane stavu k 16. marcu\n2021. Materiál v tejto časti kládol dôraz na popis zdravotných a individuálnych implikácií\npandemickej krízy, ktoré spočívajú vo vysokom riziku mutácií spôsobilých uniknúť imunitnej\nodpovedi, vo výpadku pracovnej produktivity postihnutej časti obyvateľstva, a to aj v dlhodobejšej\nperspektíve (post-covid syndróm), a v neposlednom rade i v osobných a rodinných tragédiách (50 –\n80 úmrtí denne).\n82. Sumárne materiál tvoriaci podklad pre rozhodovanie vlády hodnotí epidemiologickú situáciu\nako vykazujúcu vysoký počet denných prírastkov, prítomnosť znepokojujúcich variantov,\nreprodukčné číslo vírusu „krehko pod úrovňou 1“ a konštatuje reálnosť kontroly epidémie len\nv nízkych číslach. Sumár naznačuje aj kritický stav nemocničných zariadení. Nadväzne navrhovaný\nmanažment pandémie zahŕňa okrem iného odporúčanie obmedzenia vychádzania a cestovania\n(charakterizované ako „protiepidemicky nevyhnutné“), varovanie pred uvoľňovaním vedúcim\nk okamžitému nárastu prípadov spätému s negatívnym vnímaním v spoločnosti, ako aj potrebu\nhospodárskej mobilizácie.\n83. Záverečné odporúčania predmetného podkladového materiálu potom artikulujú potrebu\n„predĺžiť núdzový stav o 45 dní“, „predĺžiť platnosť opatrení minimálne do 4.4.2021“, „výrazne\nobmedziť zahraničné cestovanie“ a „od 5.4.2021 na základe Covid automat pristúpiť k nastaveniu\nopatrení a veľmi pozvoľnom uvoľňovaní“.\n84. Rekapitulácia pandemickej situácie, ktorá tvorila informačný základ pre rozhodovanie vlády\no opakovanom predĺžení núdzového stavu, podľa názoru ústavného súdu dostatočne ústavno-právne\nodôvodňuje napadnuté uznesenie vlády. Podľa už vysloveného právneho názoru ústavného súdu\nskutočnosť, že dôvod vyhlásenia núdzového stavu nie je v napadnutom uznesení vlády výslovne\nuvedený, jeho súlad s ústavou a ústavným zákonom neovplyvnila (PL. ÚS 22/2020). Platí to\n23\n\ni v posudzovanej veci predĺženia núdzového stavu. Vláda pri svojom rozhodovaní vychádzala\nz vecne relevantných podkladov, ktoré boli predtým expertne posúdené a prerokované a ktoré\nprerokovala aj vláda, tieto k svojmu vyjadreniu doručenému ústavnému súdu priložila, čím\nzabezpečila preskúmateľnosť jej rozhodnutia o opakovanom predĺžení núdzového stavu. Ústavný\nsúd už konštatoval, že dôvod predĺženia núdzového stavu možno z napadnutého uznesenia vlády\nnezameniteľne identifikovať (bod 79).\nIII.2.1. Nevyhnutný rozsah\n85. Pokiaľ ide o nevyhnutnosť rozsahu predĺženého núdzového stavu, ústavný súd zistil, že\nnúdzový stav je vyhlásený na postihnutom území, ktorým je s ohľadom na rozsah a charakter\npandemickej hrozby celé územie Slovenskej republiky. Vláda už skôr zaviedla COVID\nAUTOMAT, v zmysle ktorého sú aktuálne stále všetky okresy tvoriace územie Slovenskej\nrepubliky v „najhorších“ troch stupňoch zo siedmich. Vyplýva to z podkladov, ktoré mala vláda\npri rozhodovaní k dispozícii a ktoré predložila aj ústavnému súdu. Skúmanie rozsahu predĺženého\nnúdzového stavu si vyžaduje taktiež jednoznačnú overiteľnosť, či sa uplatňuje iba na báze\nvybraných alebo všetkých rezortov. Ani v tomto ohľade napadnuté uznesenie vlády nevyvoláva\nžiadne pochybnosti o tom, že núdzový stav je predĺžený vo všetkých rezortoch, v ktorých vládna\nmoc realizuje svoje úlohy. Z tohto pohľadu ústavný súd konštatuje, že predĺženie núdzového stavu\nna celom území a vo všetkých rezortoch Slovenskej republiky je ústavnoprávne v poriadku. Ak by\nk tejto otázke mal ústavný súd zaujať odlišný postoj, musel by nielen preskúmať, ale aj účinne\nspochybniť kritériá, na ktorých je členenie okresov podľa COVID AUTOMATU založené, a navyše\nby taktiež musel bez náležitých podkladov (ako aj bez potrebného času na ich zabezpečenie\na efektívne odborné preverenie) vyhodnocovať začlenenie jednotlivých okresov do konkrétnych\nstupňov varovania či ostražitosti. Takúto mieru prieskumu ústava ani zákon o ústavnom súde\nod ústavného súdu neočakávajú (PL. ÚS 22/2020, desaťdňová lehota na rozhodnutie).\n86. Úloha ústavného súdu sa koncentruje na ústavno-právne kritérium nevyhnutnosti (čl. 5 ods. 2\nústavného zákona) rozsahu i času predĺženia núdzového stavu. Vláda svojím vyjadrením a jeho\nprílohami podľa názoru ústavného súdu nevyhnutnosť, čo do jeho rozsahu, dôkladne\nzdokumentovala. Ústavný súd konštatuje, že aktuálna pandemická situácia vyvolaná šírením\nkoronavírusovej infekcie v komplexnejšom obraze trendu jej vývoja od 1. októbra 2021 má za\nnásledok, že pretrvávanie núdzového stavu je aj pri prísnejšom hodnotení ústavného súdu ešte\nústavne udržateľné. Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že po prieskume\npodkladov, ktoré mal k dispozícii, dospel k záveru, že predĺženie núdzového stavu sleduje ako\nlegitímny cieľ ochranu verejného zdravia, ktoré má s ohľadom na charakter pandemickej hrozby\nsekundárne dopad aj na ďalšie ústavné hodnoty.\nIII.2.2. Nevyhnutný čas\n87. Pokiaľ ide o námietku skupiny poslancov akcentujúcu čas predĺženého núdzového stavu,\nústavný súd konštatuje, že núdzový stav bol predĺžený na 40 dní. Vláda teda využila strop ústavnej\nlehoty. Vláda je však povinná v každom prípade predlžovania núdzového stavu dôkladne skúmať,\nči je dôvodné predĺženie v maximálne prípustnom časovom rozsahu. Ústavný súd je pripravený\nakceptovať aj odhadovanú či predpokladanú intenzitu ohrozenia ako východisko pre rozhodovanie\nvlády o dĺžke núdzového stavu. To však platí predovšetkým v počiatočných štádiách relevantnej\n24\n\nhrozby, keď je jej nebezpečenstvo málo poznané a nedostatočne uchopiteľné. Čím dlhšie núdzový\nstav v dôsledku jeho opakovaného predlžovania trvá, tým väčšiu pozornosť je vláda povinná\nv záujme zohľadnenia invazívnosti nadväzujúcich obmedzení základných práv a slobôd i uložených\npovinností venovať dôkladnej (i odbornej a expertnej) analýze nevyhnutnosti ďalšieho predlžovania\nnúdzového stavu. Plnenie tejto jej ústavnej povinnosti implikovanej okrem iného aj v čl. 5 ods. 2\nústavného zákona musí mať ústavný súd možnosť preskúmať. V opačnom prípade by kompetencia\nústavného súdu podľa čl. 129 ods. 6 ústavy strácala svoj obsahový zmysel. Z uvedeného dôvodu je\npre ústavný súd podstatný obsah vyjadrenia vlády i podklady predložené s vyjadrením, ktoré musia\nprimerane dokumentovať fakty determinujúce ďalšie predĺženie núdzového stavu. Tieto skutočnosti\nústavný súd nepreskúmava preto, aby hodnotil ich dôvodnosť po stránke expertnej, ale preto, aby\nzistil, či existuje racionálny základ pre ospravedlnenie ďalšieho vytvárania formálneho priestoru\nna prípadné invázie do základných práv a slobôd.\n88. Nevyhnutnosť predĺženia núdzového stavu na obdobie 40 dní pri rozhodovaní vlády vyplývala\nz už rekapitulovaných podkladov (odporúčanie pandemickej komisie vlády, štatisticko-analytický\nmateriál popisujúci charakter pandémie). Tie vláde za podmienky priaznivého vývoja základných\npandemických ukazovateľov adresujú odporúčanie k postupnému uvoľňovaniu opatrení\npo skončení veľkonočných sviatkov s tým, že podľa prognózy Inštitútu zdravotných analýz\nMinisterstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa pri zachovaní aktuálnych opatrení dá zlom\nepidemickej krivky (prípadov) predpokladať v období mesiacov apríl až máj. Udržateľnosť\npriaznivého vývoja však v súčasnosti zjavne nie je istotou, iba predpokladom. Bude preto úlohou\nvlády v závislosti od vývoja situácie v najbližších dňoch znovu prehodnocovať zavedené opatrenia\nna báze kritéria nevyhnutnosti. Keďže však budúci vývoj nie je istý, nemožno a priori vylúčiť ani\nopätovné zhoršovanie pandemickej situácie. Matéria núdzového stavu zahŕňa množstvo\nrozmanitých opatrení, ktoré na seba zväčša nadväzujú. Vypustenie tých podstatných, ktoré\ns núdzovým stavom bytostne koexistujú, by potom v prípade zhoršenia ukazovateľov pandemickej\nsituácie mohlo mať v protipandemickom boji za následok potrebu opätovného „reštartu“ celého\nmechanizmu, ktorého trvanie by viedlo k výraznému zhoršeniu stavu verejného zdravia\nna Slovensku. Preto pri posudzovaní času predĺženého núdzového stavu ústavný súd považuje\nza potrebné zdôrazniť, že dôvodom predĺženia nie je len existujúce ohrozenie života a zdravia osôb,\nale aj jeho bezprostredná hrozba (čl. 5 ods. 1 ústavného zákona). Nevyhnutnosť času predĺženého\nnúdzového stavu (čl. 5 ods. 2 ústavného zákona) sa preto nemôže odvíjať iba od stavu aktuálneho\nvo chvíli rozhodovania o jeho predĺžení, ale aj od reálnosti hrozby prípadného zhoršenia, na ktorú\nnadväzuje požiadavka okamžitej akcieschopnosti zo strany štátu. Podklady predložené vláde na účel\nrozhodovania podľa názoru ústavného súdu dostatočne dokumentujú reálnosť bezprostrednej\nhrozby pre život a zdravie osôb, ktorej pôvodcom je vírus SARS-CoV-2 v jeho rôznych mutáciách.\nÚstavný súd tu prihliada aj na faktor celospoločenského vnímania pretrvávajúceho núdzového\nstavu. Jeho zrušenie, tak ako to požaduje skupina poslancov, by v dôsledku pandemickej únavy síce\nv spoločnosti vyvolalo okamžitý nástup optimizmu, no zároveň aj výrazné oslabenie ostražitosti\nv epidemiologicky zodpovednom správaní, čo by potom mohlo viesť k zhoršeniu situácie\na k opätovnému vyhláseniu núdzového stavu s mimoriadne negatívnym dopadom na subjektívne\nprežívanie spoločenskej atmosféry poznačenej novozavedenými obmedzeniami. Na podklade\nvšetkých uvedených dôvodov dospel ústavný súd k záveru, že predĺženie núdzového stavu\n\n25\n\nnapadnutým uznesením vlády na 40 dní nepostráda v aktuálnej situácii nevyhnutnosť požadovanú\nčl. 5 ods. 2 ústavného zákona.\n89. Námietka skupiny poslancov poukazujúca na nesprávny vládny manažment pandemických\nopatrení a nevyužitie organizačných predpokladov založených na núdzovom stave v prospech\núčinného boja s aktuálnou pandemickou hrozbou má podľa názoru ústavného súdu z vecného\nhľadiska viac odborný medicínsky než ústavno-právny kontext. Navyše, podklady, ktoré má k\nústavný súd k dispozícii, nedokladujú „netransparentné nákupy testovacích súprav a iných\nmateriálov“ či skutočnosť, že „nástroje hospodárskej mobilizácie neboli využité na obstaranie\nchýbajúcich ventilačných prístrojov“. Predmetnú námietku preto ústavný súd vo vzťahu k predmetu\njeho prieskumu v konaní podľa čl. 129 ods. 6 ústavy nepovažuje za dôvodnú.\n90. Pokiaľ ide o skupinou poslancov, namietané pochybenie pri prijímaní napadnutého uznesenia,\nktoré bolo schválené až po aktualizácii mapy okresov podľa aktuálnej rizikovosti s ohľadom\nna šírenie ochorenia COVID-19, hoci mu malo predchádzať, ústavný súd dodáva, že skutočne ide\no výsostne formálny problém, ktorý ústavno-právnu relevanciu nedosahuje. Rovnaký záver platí\no kritike, podľa ktorej uznesenie neobsahuje zmienku o ďalšom procese vyslovenia súhlasu\ns predĺžením núdzového stavu v národnej rade ani poverenie na predloženie vládneho návrhu\ndo národnej rady a odôvodnenie v jej orgánoch.\nIII.2.3. Záverečné posúdenie návrhu skupiny poslancov\n91. Skupina poslancov ako navrhovateľ volá po tom, aby rozhodnutie vlády bolo zdôvodnené\n„konkrétnymi skutkovými okolnosťami“ a „právnymi úvahami“, keďže ide o právny akt\nzakladajúci možnosti obmedzenia základných práv a slobôd. Každý právny akt, či už ide o akt\nnormotvorby alebo aplikácie noriem, je možným zásahom do základných práv a slobôd, a preto\nvyžaduje určitú podobu legitimácie. Zatiaľ čo základným prvkom legitimácie individuálnych\nprávnych aktov je zákonom upravený procesný postup, ktorého súčasťou je aj skutkovými\nokolnosťami a právnymi úvahami odôvodnené či už súdne alebo administratívne rozhodnutie,\nlegitimácia rozhodnutí vlády a parlamentu nielen pri normotvorbe vychádza z politických\na demokratických prvkov, ktoré nie sú osobitne limitované konštruktmi procesných postupov\ntvorby individuálnych justičných a administratívnych rozhodnutí.\n92. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podmienky predĺženia núdzového stavu vládou\npredpokladané v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, zavedenie osobitného\nschvaľovacieho postupu s účasťou národnej rady, no v neposlednom rade i právomoc ústavného\nsúdu posúdiť súlad predĺženia núdzového stavu s ústavou alebo ústavným zákonom zreteľne\nreprezentujú eminentný záujem na starostlivom posúdení všetkých kritérií súvisiacich\ns výnimočnou situáciou bezprostredne ohrozujúcou život a zdravie ľudí v príčinnej súvislosti\nso vznikom pandémie. Popísaný systém by súčasne objektívne mal povzbudzovať dôveru\nverejnosti, že predĺženie núdzového stavu bude posúdené adekvátne a komplexe. I keď tento proces\npredstavuje ústavnú poistku v rámci deľby moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh\nv parlamentnej republike, je potrebné nestrácať zo zreteľa, že sa odohráva výlučne na pozadí\nvýnimočnej situácie ohrozenia života a zdravia ľudí pandémiou. Uvedená okolnosť by nemala\nuberať na dôraze pri uplatňovaní referenčných právomocí vlády, parlamentu či návrhom\n\n26\n\npodmienenej právomoci ústavného súdu v súvislosti s predĺžením núdzového stavu, naopak, mala\nby prispieť k tomu, aby sa uplatňovanie týchto bŕzd a protiváh dialo za takých okolností, z ktorých\nbude možné porozumieť dôvodom, ktoré výsledok rozhodovania ovplyvnili.\n93. Zároveň je však potrebné si uvedomiť, že legitimácia normotvorcu vychádza nie z justičných,\nale z demokratických a politických postupov rozhodovania, ktorých základom je hľadanie\npolitického konsenzu pri tvorbe normatívnych právnych aktov. Parlamentná a vládna normotvorba,\na to aj núdzová, ako tomu je aj v tomto prípade, preto nie je podmienená vydaním rozhodnutia,\nktoré by muselo obsahovať nearbitrárne odôvodnenie konkrétnymi skutkovými okolnosťami alebo\nprávnymi úvahami. Tak, ako je limitom zákonodarcu ústava, tak je limitom predĺženia núdzového\nstavu len ústavná norma obsiahnutá v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, podľa ktorej núdzový stav\nvyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie\nmožno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj\nopakovane.\n94. Tento limit nebol vládou prekročený, keďže skutočnosť pandémie ohrozujúcej životy a zdravie\nosôb, ako aj predpoklad, že pandémia nebude prekonaná najbližších 40 dní, bola v rozhodovacom\nprocese predchádzajúcom napadnutému uzneseniu vlády jasne, odborne a zrozumiteľne\nverifikovaná tak, že je zrejmá aj ústavnému súdu pri jeho rozhodovaní. O nesúlade predĺženia\nnúdzového stavu s ústavným zákonom bude možné uvažovať len vtedy, ak bude zrejmé, že nie sme\nkonfrontovaní s nešťastným faktom – skutkovou okolnosťou pandémie ohrozujúcej životy a zdravie\nosôb. Tak tomu v súčasnosti nie je a ostáva len dúfať, že tomu tak skoro bude. Preto rozhodnutie\nvlády o predĺžení núdzového stavu je v súlade s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.\n95. I keď sa môže javiť, že proces prijímania rozhodnutia vlády a jeho forma nemá požadované\nnáležitosti, takéto procesné požiadavky zo znenia domnele porušených ustanovení ústavy\na ústavného zákona nemožno vyvodiť. Opačné východisko ústavný súd dosiaľ zvolil iba\nv prípadoch uplatnenia individuálnej rozhodovacej právomoci vlády cielenej na konkrétneho\nadresáta (napr. IV. ÚS 478/2011), ktorá je svojím charakterom i ústavnoprávnym významom\ndiametrálne odlišná od právomoci vyplývajúcej z ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Súčasne\nústavný súd zvýraznil neverejnosť rokovania vlády odkazom na osobitnú právnu úpravu (§ 1a prvá\nveta zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy\nv znení neskorších predpisov; II. ÚS 514/2010, II. ÚS 514/2012). Napokon v tejto súvislosti treba\ndodať, že okrem identifikovaného ústavnoprávneho limitu, ktorý bol predmetom tohto konania,\nďalším a osobitným prvkom demokratickej a politickej legitimácie napadnutého vládneho\nrozhodnutia bude proces vyslovenia súhlasu národnej rady s predĺžením núdzového stavu tak, ako\nho predpokladá čl. 5 ods. 2 tretia veta ústavného zákona.\n96. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že dôvody artikulované skupinou poslancov\nv návrhu na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy nie sú spôsobilé viesť k vyhovujúcemu\nrozhodnutiu ústavného súdu. Preto o ich návrhu bolo potrebné rozhodnúť tak, že napadnuté\nuznesenie vlády je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj s čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného\nzákona.\n\n27\n\nIII.3. K návrhu generálneho prokurátora na prieskum časti C.1 napadnutého uznesenia\nvlády:\n97. Generálny prokurátor vo svojom návrhu nespochybňuje samotné predĺženie núdzového stavu\nna obdobie 40 dní z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie plynúcej z pandémie ochorenia\nCOVID-19.\n98. Namieta však obmedzenia základných práv a slobôd zakotvené v uznesení vlády o predĺžení\nnúdzového stavu, ako aj opatrenia, ktorými vláda určeným štátnym a verejným funkcionárom\nadresovala uloženie povinnosti a poverenie (časti D.1 a bod E.1), ako aj konkretizované\nodporúčania (časti F.1, F.5, F.6 a F.7).\n99. Z ústavnoprávneho hľadiska sú najzásadnejšie argumenty generálneho prokurátora kritizujúce\nobmedzenia základných práv a slobôd obsiahnuté v časti C.1 napadnutého uznesenia vlády.\n100. Na podklade rozsiahlej rekapitulácie regulatívov, ktoré vláda zaviedla do časti C.1 svojho\nuznesenia, generálny prokurátor na prvom mieste poukazuje na logický nedostatok časti C.1\nv spojení s výnimkou upravenou v bode 2. Predmetné ustanovenie vychádza z obmedzenia slobody\npohybu a pobytu zákazom vychádzania (všeobecné pravidlo). Zákaz vychádzania sa však neuplatní\nv prípade cesty do zamestnania a zo zamestnania zamestnanca, ktorý nemôže vzhľadom na povahu\npráce vykonávať túto ako prácu z domácnosti, a na cestu na výkon podnikateľskej činnosti alebo\ninej obdobnej činnosti, ktorá nemôže byť vykonávaná ako práca z domácnosti, a cestu späť\n(výnimka). Formulovaná výnimka sa však uplatní iba za splnenia podmienky, že sa dotknutá osoba\npreukáže negatívnym výsledkom testu (RT-PCR alebo antigénový test certifikovaný na území\nEurópskej únie) nie starším ako 7 dní, ak ide o okres zaradený podľa COVID AUTOMATU\ndo IV. a III. stupňa varovania, nie starším ako 14 dní, ak ide o okres zaradený podľa COVID\nAUTOMATU do II. stupňa varovania, alebo nie starším ako 21 dní, ak ide o okres zaradený\ndo I. stupňa varovania. Alternatívne podmienky k negatívnemu testu na účel uplatnenia výnimky\npredstavujú vo všetkých okresoch prekonanie ochorenia COVID-19 preukázané dokladom nie\nstarším ako tri mesiace alebo zaočkovanie proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny, ak\nod tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo zdravotný stav či zdravotná kontraindikácia\nneumožňujúca vykonanie testu na ochorenie COVID-19.\n101. Generálny prokurátor v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že COVID AUTOMAT má\nsedem stupňov (Monitoring, I. a II. stupeň ostražitosti, I. až IV. stupeň varovania), pričom sporná\nvýnimka zo všeobecného pravidla je podmienená negatívnym výsledkom testu iba v štyroch\nnajprísnejších stupňoch, kým alternatívne podmienky neberú zreteľ na to, v ktorom stupni COVID\nAUTOMATU je určitý okres zaradený. Z toho potom vyplýva absurdný dôsledok, keď v okresoch\nzaradených do najmenej prísnych stupňov (Monitoring, I. a II. stupeň ostražitosti) si osoba, ktorá\nchce cestovať do zamestnania a späť, bude môcť túto výnimku uplatniť, iba ak prekonala ochorenie\nCOVID-19 alebo je zaočkovaná druhou dávkou a uplynulo 14 dní, alebo jej zdravotný stav či\nkontraindikácia bráni sa testovať. To vo výsledku znamená, že osoba, ktorá na COVID-19\nneochorela ani nie je očkovaná a nemá ani zdravotné prekážky testovať sa, nebude môcť v okresoch\nzaradených podľa COVID AUTOMATU do najmenej prísnych stupňov výnimku zo zákazu\nvychádzania využiť.\n28\n\n102. Ústavný súd k rekapitulovanej námietke uvádza, že z hľadiska formálno-logického je úvaha\ngenerálneho prokurátora správna. Ústavný súd však rozhoduje v čase, keď sú všetky okresy\ntvoriace územie Slovenskej republiky zaradené do troch najprísnejších stupňov podľa COVID\nAUTOMATU. Problémy s aplikáciou výnimiek podmienených negatívnym výsledkom testu\nnaznačované generálnym prokurátorom ani nemôžu nastať. Aj v prípade, že sa v niektorom\nz okresov v období do 28. apríla 2021 natoľko zlepší epidemiologická situácia, že tento bude\npreradený do I. stupňa varovania, nebude problém artikulovaný v návrhu generálneho prokurátora\nvznikať. V takých okresoch je potrebné preukazovať sa negatívnym testom nie starším ako 21 dní.\nK uvedenej analýze je vhodné doplniť, že zaradenie okresov do jednotlivých stupňov podľa COVID\nAUTOMATU sa realizuje na týždennej báze. Ak by predsa vývoj epidemiologického stavu\nna našom území viedol v čase do 28. apríla 2021 k takému výraznému zlepšeniu, že by sa niektoré\nz okresov už v tomto blízkom období dostali do stupňa Monitoring alebo do I. či II. stupňa\nostražitosti, potom riešenie bude úlohou vlády (doplnením uznesenia) alebo ho bude možné hľadať\nv zodpovedajúcom racionálnom výklade napadnutého uznesenia vlády v časti C.1 bode 2,\nzohľadňujúcom logiku COVID AUTOMATU, no predovšetkým v znižovaní miery obmedzení\nslobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania.\n103. Ústavný súd predmetnú námietku generálneho prokurátora vyhodnotil ako nedôvodnú.\n104. Ďalšia kritika generálneho prokurátora sa orientuje na „absolútny zákaz cestovania\ndo zahraničia na účely rekreácie“. Podľa názoru generálneho prokurátora tu prichádzajú do úvahy\naj šetrnejšie opatrenia, „ako napríklad povinná karanténa v štátom určenom zariadení a podrobenie\nsa testu za úhradu na náklady rekreanta, prípadne ustanovenie zákazu ciest iba do tých krajín, kde\nexistuje preukázateľne hrozba infikovania novými mutáciami vírusu“.\n105. Ústavný súd nespochybňuje, že v časti C.1 bode 14 napadnutého uznesenia vlády je zakotvený\nde facto absolútny zákaz cestovať do zahraničia na rekreačné účely. Podstatou predmetnej námietky\nje absencia nevyhnutnosti konkretizovaného obmedzenia slobody pohybu a pobytu.\n106. Vo všeobecnosti ústavný súd uvádza, že pravidlá obsiahnuté v čl. 5 ods. 3 a 4 ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu už neregulujú podmienky vyhlásenia, resp. predlžovania núdzového\nstavu ako formy tvoriacej potenciál pre opatrenia, ktorých prijímanie zo strany štátnej moci je\nrezervované núdzovému stavu. Sú priamo cielené na druhové obmedzenia základných práv a slobôd\nzavedené v konkrétnom vyhlásenom alebo predĺženom núdzovom stave. Aj nevyhnutnosť rozsahu a\nčasu obmedzení základných práv a slobôd v predĺženom núdzovom stave musí byť zo strany\nústavného súdu preskúmateľná rovnako, ako to bolo uvedené pri overovaní súladu s čl. 5 ods. 2\nústavného zákona. Preskúmateľnosť sa tu však posudzuje vo vzťahu k odlišnému objektu. Kým\npri čl. 5 ods. 2 ústavného zákona je to predĺženie núdzového stavu ako (už uvedenej) formy,\npri čl. 5 ods. 3 a 4 ústavného zákona ide o druhové obmedzenia základných práv a slobôd, ktoré sú\nv konkrétnom predĺženom núdzovom stave zavedené a uplatňované. Ústavný súd teda, berúc\nna zreteľ aj dôvody návrhu generálneho prokurátora, očakáva predovšetkým preskúmateľnosť\nvýnimiek zo zákazu vychádzania (obmedzenie slobody pohybu a pobytu) podmienených\nnegatívnym výsledkom RT-PCR testu alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej\núnie na ochorenie COVID-19.\n\n29\n\n107. Z podkladov, ktoré vláda priložila k svojmu vyjadreniu a ktoré zároveň tvorili základ aj pre jej\nrozhodovanie, vyplýva, že pandemická komisia vlády sa na svojom rokovaní 16. marca 2021\nosobitne venovala predmetnému zákazu. Návrh smerujúci k sprísneniu zákazu cestovania\ndo zahraničia sa tu opieral jednak o poznatky o „zavlečení“ rôznych mutácií vírusu z exotických\ndovolenkových destinácií (Tanzánia, Zanzibar, Somálsko, Spojené arabské emiráty), ako aj o v tom\nčase aktuálny paradoxný fakt, keď vtedajšia právna úprava výrazne obmedzovala pohyb osôb medzi\nokresmi nášho územia, kým vycestovania do zahraničia limitovala minimálne. Následne sa členovia\npandemickej komisie usilovali naformulovať výnimky z pripravovaného zákazu cestovať\ndo zahraničia, keďže ich však bolo veľa, dospeli k záveru, že z pohľadu zrozumiteľnosti bude\núčinnejšie artikulovať zákaz vycestovania do zahraničia na rekreáciu. Napokon pandemická\nkomisia jednohlasne schválila odporúčanie „vydať uznesenie vlády, ktoré zakazuje cestu\ndo zahraničia z dôvodu rekreácie (dovolenky)“.\n108. Z prepisu zvukového záznamu z rokovania vlády zo 17. marca 2021 vyplýva, že vláda\nvenovala práve predmetnej parciálnej otázke osobitnú pozornosť. V diskusii sa objavovali návrhy\nzakázať zahraničné cesty na účel rekreácie iba do exotických dovolenkových destinácií, nie\nna územia iných štátov Európskej únie. Boli však prezentované poznatky o výskyte rizikových\nmutácií vírusu aj na území štátov Európskej únie (Portugalsko, Rakúsko). Do úvahy bola vzatá aj\nmožnosť povinnej karantény po návrate z rekreácie v zahraničí, na to však boli konštatované\npochybnosti o možnosti odplatnej hotelovej karantény. Vláda sa aj na účel posúdenia tohto\ndruhového obmedzenia oboznamovala s už uvedeným štatistickým a analytickým materiálom, ktorý\ndoručila aj ústavnému súdu. Okrem iného z neho vyplýva aj trend vývoja 14-dennej incidencie\nna 100 tisíc obyvateľov v krajinách Európskej únie susediacich so Slovenskou republikou. Vzostup\ntohto ukazovateľa pritom zaznamenáva Maďarsko, Poľsko i Rakúsko. Česká republika zas vykázala\nmierny pokles. Napokon vláda pristúpila k zavedeniu generálnym prokurátorom namietaného\nzákazu.\n109. Ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť racionalitu zavedeného\nzákazu cestovať do zahraničia na účely rekreácie v miere, ktorá by skúmané obmedzenie stavala\ndo rozporu s kritériom nevyhnutnosti podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Ústavný súd\npovažuje alternatívy ponúkané generálnym prokurátorom ako šetrnejšie za diskutabilné. Taktiež\ntotiž zasahujú do základných práv a slobôd osôb a je otázne, či v prostredí vyznačujúcom sa\nvysokou mierou rizika infekcie a jej ďalšieho šírenia je pre fyzickú osobu zaťažujúcejšie\ndo zahraničia vôbec nevycestovať v porovnaní s dovolením, ktoré by však malo za následok\npovinnosť podrobiť sa na určitý čas karantenizácii „v štátom určenom zariadení“. Práve štátna\nkaranténa bola v jarných mesiacoch roku 2020 ako invazívne obmedzujúce opatrenie slúžiace\nzamedzeniu šírenia infekcie výrazne kritizovaná a obyvateľstvom negatívne vnímaná. Z podkladov,\nktoré mala vláda k dispozícii, vyplýva, že i štáty Európskej únie bezprostredne susediace\nso Slovenskou republikou zaznamenávajú nepriaznivý epidemický stav a aj v Európskej únii možno\nbadať výskyt nebezpečných mutácií vírusu. Riešenie tejto otázky v núdzovom stave vyznačujúcom\nsa reálnou hrozbou pre zdravie a životy osôb je teda vecou zohľadnenia všetkých do úvahy\nprichádzajúcich odborných kritérií. Pandemická komisia k tejto otázke zaujala jednotný, a teda nie\npochybný postoj. Vláda následne po oboznámení sa s odbornými aspektmi svojím rozhodnutím\nprevzala politickú zodpovednosť za zavedenie zákazu. Na podklade všetkých uvedených zistení\n\n30\n\nústavný súd dospel k záveru, že zavedenie zákazu cestovať do zahraničia na účel rekreácie\nv podobe, v akej je v napadnutom uznesení vlády inkorporované, spadá ešte do rámca úvahy vlády\npodporenej jej demokratickou zodpovednosťou (PL. ÚS 22/2020, bod 43). Nechýba mu tak kvalita\nnevyhnutnosti požadovaná ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. V tejto časti je preto návrh\ngenerálneho prokurátora taktiež nedôvodný.\n110. Kritika generálneho prokurátora je orientovaná aj proti „celoštátnemu plošnému testovaniu\nantigénovým testom“, pričom zdôrazňuje jeho permanentný charakter od 18. januára 2021. Zároveň\nkonštatuje, že vzhľadom na súvisiace obmedzenia nastupujúce v prípade, ak osoba testovanie\nnepodstúpi, ho „nemožno považovať za dobrovoľné“. Vo väzbe na uvedené potom generálny\nprokurátor namieta aj formálny rozpor časti C.1 napadnutého uznesenia vlády v podmienke\nnegatívneho testovania s čl. 5 ods. 3 písm. a) ústavného zákona, keďže vykonanie testu obmedzuje\nnedotknuteľnosť osoby, no nerobí tak núteným pobytom v obydlí ani evakuáciou na určené miesto.\nTakto sa potom negatívnym testom podmienené výnimky dostávajú podľa názoru generálneho\nprokurátora aj do rozporu s nedotknuteľnosťou osoby podľa čl. 16 ods. 1 ústavy.\n111. Sledujúc tú časť argumentačnej línie generálneho prokurátora, ktorá má formálnu povahu,\nústavný súd podotýka, že v negatívnom výsledku testu ako podmienke pre uplatnenie niektorých\nvýnimiek zo zákazu vychádzania nevidí formálny rozpor s čl. 5 ods. 4 v spojení s odsekom 3\nústavného zákona o bezpečnosti štátu tak, ako to naznačuje generálny prokurátor. Kritizované\nuznesenie vlády nepochybne zaviedlo obmedzenie slobody pohybu a pobytu podľa čl. 5 ods. 4\nv spojení s odsekom 3 písm. g) ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a nie obmedzenie\nnedotknuteľnosti osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí podľa písm. a) toho istého\nustanovenia. Obmedzenie nedotknuteľnosti osoby (či už núteným pobytom v obydlí alebo\nevakuáciou na určené miesto) skôr predpokladá aktívne, priame a konkrétne zásahy nariadené,\nprípadne aj vykonané verejnou mocou do fyzickej integrity jednotlivca. V súdenej veci však\ngenerálny prokurátor cieli na prieskum zákazu vychádzania (obmedzenie slobody pohybu\na pobytu), výnimku z ktorého napadnuté uznesenie vlády podmieňuje negatívnym testom. Ústavný\nsúd tu upozorňuje, že v prípade splnenia ostatných ústavných podmienok by vláda z formálneho\nuhla pohľadu mohla in abstracto nariadiť zákaz vychádzania aj bez akejkoľvek výnimky.\n112. Materiálne však ústavný súd akceptuje myšlienkovú líniu generálneho prokurátora, podľa\nktorej sa testovanie osôb ako podmienka pre uplatnenie niektorých výnimiek zo zákazu\nvychádzania de facto dostáva do pozície povinnosti. Aj rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 13/2020 (hoci v iných právnych súvislostiach) konštatovalo, že „predovšetkým\nvo vertikálnych vzťahoch však treba upozorniť, že ak by bol súhlas získaný pod hrozbou\nnegatívneho dôsledku, nemožno hovoriť o jeho dobrovoľnosti“.\n113. Skúmanie povinnosti testovania si vyžaduje zohľadniť, že v praxi núdzových stavov nemožno\nvylúčiť situácie, keď snaha vlády o dôsledné rešpektovanie nevyhnutnosti aprobovaného\nobmedzenia jedného základného práva vyvolá sekundárne inváziu aj do iného základného práva\n(obmedzenie slobody pohybu a pobytu a v tejto línii potom sekundárne aj obmedzenie\nnedotknuteľnosti osoby), ktoré buď je, alebo nie je zahrnuté do taxatívneho výpočtu podľa čl. 5\nods. 3 a 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Druhovo popísaných situácií môže byť veľké\nmnožstvo a ak by vláda bola limitovaná za každých okolností požiadavkou, podľa ktorej môže\n31\n\nobmedzenia využiť, len ak tým (hoci nepriamo) nezasiahne do iného základného práva alebo\nslobody (napr. aj do základného práva vlastniť majetok, náboženskej slobody a pod.), tak by sa\npružnosť a efektívnosť jej rozhodovania v krízových situáciách (čo je účel konceptu krízových\nstavov podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu) natoľko ohraničila, že je diskutabilné, či by sa\nzmysel obmedzovania základných práv a slobôd regulovaného v krízových stavoch, a tým aj účel\nústavného zákona podstatne nepoprel. Ústavný súd tu nerezignuje na zásadný účel svojho\npostavenia v ústavnom systéme Slovenskej republiky, ktorým je aj účinná ochrana základných práv\na slobôd. Nemohol by akceptovať také sekundárne dopady na základné práva a slobody, ktoré by\nv realizačnej rovine vecne vôbec nesúviseli s primárnym obmedzením aprobovaným ústavným\nzákonom o bezpečnosti štátu, a tým by sa dostali do konfliktu s požiadavkou nevyhnutnosti ako\nústavným kritériom ich hodnotenia.\n114. Ústavný súd skôr ako na izolovane a formálne chápanú povinnosť nazerá na testovanie ako\nna súčasť súboru pravidiel obmedzujúcich slobodu pohybu a pobytu formou zákazu vychádzania\n(časť C.1 napadnutého uznesenia vlády). Z tohto generálneho obmedzenia vláda zaviedla výnimky,\nktoré svojou priamou realizačnou nadväznosťou na všeobecné pravidlo (zákaz vychádzania)\ndotvárajú jeho celkovú skutočnú podobu. Testovanie je povinnou podmienkou, ktorá je svojou\npovahou zjavne prejavom snahy o rešpektovanie požiadavky nevyhnutnosti obmedzovania slobody\npohybu a pobytu zákazom vychádzania (tej nevyhnutnosti, o ktorej hovorí ústavný zákon\no bezpečnosti štátu). Ide o diagnostický zákrok, ktorý prispieva k čo najvčasnejšej možnej\nidentifikácii infikovaných, a tým umožňuje na celkom adresnej báze podrobiť ich nadväzujúcim\nobmedzeniam (karanténa) efektívne brániacim ďalšiemu šíreniu infekcie.\n115. Pri komplexnom hodnotení podmienky testovania pritom nemožno opomínať, že (ako to aj\nvláda vo vyjadrení zdôrazňuje) negatívny test nepodmieňuje prípady výnimiek, ktoré svojou\npovahou mieria na záujmy a hodnoty najvážnejšie kolidujúce s ochranou verejného zdravia ako\nlegitímnym cieľom v pandemickej situácii. Ide o prípady odvrátenia bezprostredného\nnebezpečenstva pre zdravie a život, poskytovania starostlivosti a pomoci pre odkázané osoby,\nobstarania nevyhnutných životných potrieb, pobytu a pohybu vo voľnej prírode v rámci určeného\núzemia na účel telesného a psychického oddychu (strana 11 vyjadrenia vlády). Rovnako nemožno\nopomenúť, že v prípade pozitívneho vývoja epidemickej situácie COVID AUTOMAT predpokladá\npostupné a primerane adresné uvoľňovanie testovania ako povinnej podmienky na uplatnenie\nvýnimiek zo zákazu vychádzania. Z tohto hľadiska potom ústavný súd nedospel k záveru, že vláda\npodmienením niektorých výnimiek zo zákazu vychádzania negatívnym výsledkom testu dostatočne\nnerešpektovala požiadavku nevyhnutnosti (racionality) formulovanú ústavným zákonom. S istotou\ntu nejde o podmienku reflektujúcu akúkoľvek svojvôľu vlády.\n116. Preto ústavný súd vníma podmienenie výnimky negatívnym výsledkom testu ako snahu vlády\no hľadanie riešenia rešpektujúceho v rovine ústavnoprávnej požiadavky nevyhnutnosti\nobmedzovania slobody pohybu a pobytu. Popísaný postoj s istotou nemožno kvalifikovať ako\nformálne porušujúci čl. 16 ods. 1 alebo čl. 23 ods. 1 ústavy ani čl. 5 ods. 3 písm. a) v spojení\ns odsekom 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Už vôbec v tejto súvislosti nemožno uvažovať\no navrhovateľom naznačenej kolízii so základným právom nebyť podrobený krutému, neľudskému\nči ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, ktoré napokon generálny prokurátor\n\n32\n\ndo návrhového petitu ani nepojal. Realizácia testovania, hoci je spätá so zásahom do telesnej\nintegrity osoby, nevykazuje charakter zásahu relevantného z hľadiska čl. 16 ods. 2 ústavy. V časti\nnamietajúcej rozpor napadnutého uznesenia vlády s čl. 23 ods. 3 ústavy ústavný súd o vyhovení\nnávrhu generálneho prokurátora nemohol uvažovať, pretože označené ustanovenie ústavy zakotvuje\nosobitnú limitačnú klauzulu neuplatniteľnú v období núdzového stavu obmedzujúceho práve\nslobodu pohybu a pobytu (pozri bod 69 odôvodnenia tohto nálezu).\n117. Rozpor napadnutého uznesenia vlády v konkretizovaných častiach s čl. 13 a čl. 23 ods. 1 a 3\nústavy vidí generálny prokurátor aj v tom, že po nadobudnutí účinnosti ústavného zákona\nč. 414/2020 Z. z. „platná právna úprava vzťahujúca sa na núdzový stav... (na rozdiel\nod predchádzajúceho právneho stavu, pozn.) neustanovuje formu obmedzenia slobody pohybu\na pobytu. To však neznamená, že vláda je oprávnená počas núdzového stavu obmedzovať slobodu\npohybu a pobytu v akomkoľvek rozsahu a akoukoľvek formou.“. Nadväzne generálny prokurátor\nupozorňuje, že obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania je ústavným zákonom\no bezpečnosti štátu umožnené iba v čase vojny alebo v čase výnimočného stavu.\n118. K uvedenej námietke ústavný súd odkazuje na osobitnú časť dôvodovej správy k ústavnému\nzákonu č. 414/2020 Z. z., ktorá vypustenie dovtedy účinnej explicitne uvedenej formy obmedzenia\nslobody pohybu a pobytu odôvodňuje tým, že „... sa upravuje aj možnosť obmedziť slobodu pohybu\na slobodu pobytu tak, aby boli nesporne povolené nie len výrazné obmedzenia vo forme zákazu\nvychádzania, ale aj obmedzenia, ktoré subtílnejšie reagujú na požiadavky riešenia krízovej situácie\nv núdzovom stave, a teda viac napĺňajú požiadavku proporcionality“. Zámerom ústavodarného\norgánu tak nebolo schválenou zmenou vylúčiť obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom\nvychádzania, ale naopak, zaviesť prípustnosť obmedzenia slobody pohybu a pobytu navyše aj\nďalšími formami. Rešpektujúc tak ústavný zákon o bezpečnosti štátu i vôľu ústavodarného orgánu,\nústavný súd na podklade tohto dôvodu nemohol konštatovať rozpor napadnutého uznesenia vlády\ns čl. 13 ústavy ani čl. 23 ods. 1 ústavy. Z už prezentovaných dôvodov (bod 69 odôvodnenia tohto\nnálezu) je vylúčený rozpor s čl. 23 ods. 3 ústavy.\n119. Generálny prokurátor v odôvodnení svojho návrhu predniesol aj námietku rozporu\nnapadnutého uznesenia vlády so základným právom na ochranu osobných údajov podľa čl. 19\nods. 2 a 3 ústavy. Odhliadnuc od skutočnosti, že generálny prokurátor nepremietol túto\nargumentáciu do petitu svojho návrhu, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie vlády túto\nproblematiku neupravuje (podrobnosti vykonania a jednotlivé aspekty realizácie testovania nie sú\npredmetom regulácie preskúmavaného rozhodnutia vlády). Je pravdou, že s inštitútom testovania\nna prítomnosť ochorenia COVID-19 je nevyhnutne spojené spracovanie osobných údajov (ako\ns každým zdravotníckym výkonom podobného charakteru), regulácia podmienok spracovania\nosobných údajov dotknutých osôb je však v danom prípade predmetom regulácie iných prameňov\npráva než napadnutého uznesenia vlády, pričom právna úprava podľa nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní\nosobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, ale ani\nústava spracovaniu osobných údajov v súvislosti s testovaním zdravotného stavu obyvateľov\nvýlučne na prítomnosť závažného infekčného ochorenia, ktoré je predmetom plošných\nprotiepidemiologických opatrení, nebráni. Vzhľadom na povahu veci a charakter rozhodnutia vlády,\n\n33\n\nvydávaného v režime ústavného zákona o bezpečnosti štátu, však nemožno očakávať, že napádané\nrozhodnutie vlády bude upravovať špecifickú problematiku ochrany osobných údajov v súvislosti\ns realizáciu testovania. I táto námietka generálneho prokurátora je tak nedôvodná.\n120. Ústavný súd zhrňujúco k návrhu generálneho prokurátora adresovanému voči časti C.1\nnapadnutého uznesenia vlády uzatvára, že na rozdiel od návrhu skupiny poslancov do procesu\nrozhodovania o súlade uznesenia vlády prináša iný predmet a iné metódy prieskumu. Môže sa zdať,\nže predmetom úvah generálneho prokurátora je otázka ústavnoprávnej nevyhnutnosti vybratých\nčiastkových obmedzení základných práv a slobôd. Tak tomu celkom nie je, keďže generálny\nprokurátor sa zameriava na tie ustanovenia, ktoré smerujú predovšetkým k výnimkám\nzo všeobecných obmedzení základných práv a slobôd. Z hľadiska metódy argumentácie generálny\nprokurátor do prieskumu ústavného súdu vnáša nové skutkové okolnosti, keď poukazuje\nna vyjadrenia odborníkov, ktorí spochybňujú účelnosť čiastkových opatrení (antigénové testovanie,\nzákaz cestovania do zahraničia za rekreačným účelom a podobne). Ako už však bolo uvedené, tieto\nčiastkové opatrenia samy osebe nie sú obmedzením základných práv, ale nástrojom na ich\nzmiernenie.\n121. Otázka, či konkrétny zvolený nástroj zmiernenia obmedzenia základného práva je z pohľadu\nepidemiologického správny alebo z pohľadu rozpočtového hospodárny, je predmetom expertného,\nnepochybne aj politicky podmieneného posudzovania, do ktorého vstupujú aj prvky rôznych\nexterných odborných pohľadov, na ktoré poukazuje generálny prokurátor. Z návrhu generálneho\nprokurátora však nevyplýva istota o tom, či tieto iné riešenia sú skutočne lepšie ako tie, ktoré\nvyplývajú z napadnutého uznesenia vlády alebo z množstva ďalších normatívnych právnych aktov,\nktoré nie sú predmetom tohto jeho návrhu. Tak tomu ani vzhľadom na dynamický priebeh\npandémie a tomu zodpovedajúci vývoj rôznych opatrení nemôže byť.\n122. Predmetom prieskumu ústavného súdu preto v tomto prípade ani nemôže byť, či jednotlivé\nopatrenie je lepšie, či už z epidemiologického, ekonomického, sociologického alebo akékoľvek\niného pohľadu. Predmetom prieskumu ústavného súdu je to, či jednotlivé zásahy do základných\npráv sú nevyhnutnou, nie však dokonalou reakciou na výnimočný jav pandémie, ktorá má vážne\ndôsledky nie len na zdravie, ale i na ľudské životy.\n123. V širšom spoločenskom diskurze bezpochyby niet prekážky, aby voči postupu vlády ako\nvrcholného orgánu exekutívy bola vznesená a následne diskutovaná kritika založená na odborných,\nmedicínskych, vedeckých či iných hľadiskách. Úlohou ústavného súdu je prieskum výlučne\nv rovine ústavnej udržateľnosti obmedzení uplatňovaných v režime núdzového stavu, nie zisťovanie\na následné pozitívne formulovanie optimálneho systému opatrení, ktoré si účinné zábrany ďalšieho\nšírenia koronavírusovej infekcie vyžadujú. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k súčasným alebo\nbudúcim opatreniam prijatým na účel reparácie a kompenzácie sekundárnych širších hospodárskych\na ekonomických dôsledkov zavedených obmedzení, ktorých vhodnosť a efektivita však netvoria\npredmet posudzovania ústavného súdu. Vo vzťahu k bodu C.1 napadnutého uznesenia vlády\nústavný súd neidentifikoval také obmedzenia základných práv slobôd, ktoré by zjavne nesúviseli\ns príčinou predĺženého núdzového stavu alebo by boli prejavom zjavného excesu či svojvôle vlády\npri nastoľovaní protipandemických opatrení, a tak by v sebe niesli potenciál narušenia samotnej\nštruktúry ústavnosti. Preto ústavný súd vyslovil, že napadnuté uznesenie vlády v časti C.1 je\nv súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 a 3 ústavy.\n34\n\nIII.4. K návrhu generálneho prokurátora na prieskum častí D.1, E.1, F.1, F.5, F.6 a F.7\nnapadnutého uznesenia vlády:\n124. K návrhu generálneho prokurátora v časti týkajúcej sa bodov D.1, E.1, F.1, F.5, F.6 a F.7\nnapadnutého uznesenia vlády ústavný súd uvádza, že uvedené body neupravujú samotné predĺženie\nnúdzového stavu ani obmedzenia základných práv a slobôd osôb. Ide o protipandemické opatrenia\nprijaté v nadväznosti na opätovne predĺžený núdzový stav. Bod D.1 má povahu rozpočtového\nopatrenia, ktorým vláda uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií vyčleniť finančné\nprostriedky na plnenie úloh na zabezpečenie realizácie konkrétnych protipandemických opatrení.\nBod E.1 má poverovací charakter. Vláda ním poverila ministra vnútra podporou obcí a miest\npri testovaní obyvateľstva na prítomnosť ochorenia COVID-19. Napokon body F.1, F.5, F.6 a F.7\nmajú povahu odporúčaní smerujúcich k orgánom územnej samosprávy (starostom obcí\na primátorom miest) zabezpečiť na svojom území vykonanie testovania obyvateľstva na prítomnosť\nochorenia COVID-19 a hlavnému hygienikovi vydať vyhlášku upravujúcu ďalšie podrobnosti\nrealizácie opatrení podľa prijatého uznesenia vlády.\n125. Tieto body teda obsahujú opatrenia, ktoré majú organizačnú a koordinačnú povahu, smerujú\ndovnútra samotnej vlády, vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy a hlavnému hygienikovi majú\niba odporúčací charakter. Tieto opatrenia samy osebe nepredstavujú obmedzenie základných práv\na slobôd a v kontexte predmetu tohto konania, ako aj z hľadiska argumentácie generálneho\nprokurátora nemajú ústavnoprávny rozmer.\n126. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu generálneho prokurátora, ktorým sa domáhal\nvyslovenia nesúladu napadnutého uznesenia vlády v bodoch D.1, E.1, F.1, F.5, F.6 a F.7 s čl. 1\nods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 a 3 ústavy a ich zrušenia,\nnevyhovel.\nIV.\nÚčinky nálezu\n127. Nález ústavného súdu vzhľadom na to, že ním bol vyslovený súlad napadnutého uznesenia\nvlády s referenčnými normami ústavného zákona o bezpečnosti štátu i ústavy, nevyvoláva v relácii\nk účinnému právnemu stavu žiadne konštitutívne právne účinky. Ústavne determinovaná viazanosť\nvšetkých orgánov verejnej moci nálezom ústavného súdu normovaná v čl. 129 ods. 7 ústavy nebráni\nnárodnej rade, aby pri (ne)udeľovaní súhlasu s opakovaným predĺžením núdzového stavu\nzohľadnila kritériá, ktoré s ohľadom na viazanosť ústavného súdu rozsahom a dôvodmi oboch\nprejednávaných návrhov (§ 45 zákona o ústavnom súde) netvorili predmet prieskumu v tomto\nkonaní ústavného súdu. Ústavný súd opätovne pripomína, že jeho nález nezbavuje vládu povinnosti\nsústavne prehodnocovať nevyhnutnosť predĺženého núdzového stavu, jeho rozsahu a času,\ni nevyhnutnosť zavedených obmedzení základných práv a slobôd a povinností uložených\nv aktuálnom núdzovom stave.\n\n35\n\nPodľa § 67 zákona o ústavnom súde sudkyňa Jana Laššáková, sudca Miroslav Duriš a sudca Peter\nStraka pripájajú k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku i odôvodnenia\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. marca 2021\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n36", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu", "núdzový stav", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "vláda-uznesenie", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 6 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}