{"guid": "ussr:b27f322d-a308-4f14-8c53-b89c04032272", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.183.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2021 z 30. 3. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2021, sp. zn. IV. ÚS 183/2021, ECLI:SK:USSR:2021:4.US.183.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b27f322d-a308-4f14-8c53-b89c04032272", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.183.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.183.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.183.2021.1/text", "citacie_n": 98, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 183/2021-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov\nLadislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, právne zastúpeného\n, advokátom,\n, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 5 Sžfk 11/2019 z 2. júna 2020 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. októbra 2020 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ\nnavrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznať mu\nprávo na náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého rozsudku vyplýva nasledujúci stav veci:\nRozhodnutím z 11. januára 2016 Daňový úrad Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) znížil podľa\n§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) sťažovateľovi\nnadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) zo sumy 47 525,59 eur\nna sumu 13 454,02 eur a určil mu rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010\nv sume 34 071,57 eur po zistení, že sťažovateľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného\nobchodu – nákup tovaru tak, ako bolo deklarované na špecifikovaných faktúrach od dodávateľa\n, čím nepreukázal zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2\n\npísm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\n3. Proti rozhodnutiu daňového úradu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) rozhodnutím zo 14. apríla 2016\ntak, že rozhodnutie daňového úradu potvrdilo.\n4. Sťažovateľ sa domáhal zrušenia rozhodnutí daňového úradu a finančného riaditeľstva žalobou\ndoručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd rozsudkom\nč. k. 2 S 134/2016 zo 16. mája 2018 žalobu sťažovateľa zamietol.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom zamietol.\n6. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku podrobne poukázal na rozhodnutia daňového úradu\na finančného riaditeľstva (strany 2 až 8 napadnutého rozsudku). Následne podrobne vymedzil aj\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu zo 16. mája 2018 (strany 8 až 11 napadnutého rozsudku).\nPoukázal tiež na argumentáciu sťažovateľa v kasačnej sťažnosti, z ktorej vyplýva, že sťažovateľ\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n7. Najvyšší súd s odkazom na administratívny spis a súdny spis konštatoval, že zistil rovnaký\nskutkový stav, ako vyplýva z rozhodnutí daňových orgánov a z rozsudku krajského súdu, ktorého\nodôvodnenie považoval za „úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné“ a stotožnil sa s ním\nv celom rozsahu.\n8. Na zdôraznenie správnosti záverov krajského súdu najvyšší súd poukázal na povahu dokazovania\nv daňovom konaní, pričom zdôraznil, že daňové konanie nie je vyhľadávacím konaním,\ndokazovanie vykonáva a vedie správca dane. Dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt a jej\nrozsah vyplýva napr. z § 24 ods. 1 daňového poriadku. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. Sťažovateľa ako účastníka daňového\nkonania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniam.\n9. Sťažovateľ mal povinnosť preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2\npísm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, t. j. mal povinnosť preukázať reálnosť dodania tovaru\n– nákup poľnohospodárskych produktov (kukurica, slnečnica, repka olejná) od dodávateľa\n, a ním deklarované dodanie tovaru (poľnohospodárskych produktov) z tuzemska\nna územie Maďarskej republiky oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH\nšpecifikovaným odberateľom. Poukázal na judikatúru najvyššieho súdu a tiež ústavného súdu,\nz ktorej vyplýva, že preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, resp. formálnymi\ndokladmi nie je postačujúce. Tieto doklady sú relevantné, len ak je nepochybné, že údaje v nich\nuvedené odrážajú skutočne reálne plnenie. Faktúra, ktorá má všetky náležitosti účtovného dokladu\na ktorá je riadne zaúčtovaná, ešte automaticky nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je\noprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tejto faktúry.\n10. Najvyšší súd poukázal na to, že sťažovateľ dodanie tovaru preukazoval písomnými dokladmi –\nfaktúrami, CMR, baliacimi listami, dokladmi o zaplatení, kúpnou zmluvou – preto správca dane\ndôvodne pristúpil k ich prevereniu z hľadiska materiálneho. Preverovanie dodávok tovaru priamo\nu ich dodávateľa\n, bolo logickým postupom. Výsledkom tohto preverovania bolo, že\n2\n\nuvedená obchodná spoločnosť bola nekontaktná, daň z predmetných dodávok tovaru nepriznala\na neodviedla, mala zriadené tzv. virtuálne sídlo. Správca dane neúspešne predvolal konateľa\n, a neúspešný bol aj pokus o jeho predvedenie.\n, podal\nposledné daňové priznanie k DPH za 4. štvrťrok 2009, ďalšie daňové priznania už nepodal.\n11. Podľa najvyššieho súdu tieto zistenia v rámci preverovania reálnosti dodania tovaru „vniesli...\ndôvodné pochybnosti o ekonomickej činnosti dodávateľa v rozhodnom čase, t. j. v čase\nsťažovateľom tvrdenej realizácie dodávok tovaru od\n, s tým, že došlo k relevantnému\nspochybneniu samotného pôvodu a existencie deklarovaného tovaru... Vzhľadom na to, že správca\ndane relevantným spôsobom - preverovaním dokladov, miestnymi zisťovaniami spochybnil reálnosť\npredmetných dodávok, došlo k presunu dôkazného bremena na sťažovateľa.“.\n12. Najvyšší súd zdôraznil, že ak je správcom dane spochybnená reálnosť zdaniteľného plnenia\npodľa faktúry, samotná existencia faktúry a preukazovanie jej úhrady nie sú samy osebe spôsobilé\nvyvolať prenos dôkazného bremena na správcu dane. Keďže sťažovateľ okrem predloženia\nlistinných dokladov, ktoré ale neodrážali reálnosť uskutočnenia nimi deklarovaných plnení\ndodávateľmi uvedenými na faktúrach, nepredložil a ani nenavrhol vykonanie ďalších relevantných\ndôkazov, ktoré by spochybnili zistenia správcu dane, nepreukázal splnenie hmotnoprávnych\npodmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n13. K preukázaniu dodania tovaru (poľnohospodárskych plodín) z tuzemska na územie Maďarskej\nrepubliky najvyšší súd uviedol, že na to, aby išlo o intrakomunitárny obchod oslobodený od dane\npodľa § 43 zákona o DPH je potrebné splniť zákonné podmienky, a to prepravenie tovaru do iného\nčlenského štátu a dodanie tovaru osobe identifikovanej pre daň. V uvedenej veci bolo podstatné\npreveriť uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu. Túto je podľa\nzákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu. V prípade\ndodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie je tovar oslobodený od DPH na výstupe iba\nvtedy, ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane\npreukázať.\n14. Najvyšší súd následne poukázal na výsledky zisťovania v rámci medzinárodnej výmeny\ndaňových informácií – u odberateľa\nsprávca dane zistil, že tento\nsubjekt nadobudnutie tovaru v rozhodnom čase nepriznal, správcovi dane neposkytuje súčinnosť,\nv roku 2010 podával tzv. nulové daňové priznania a mal zriadené tzv. virtuálne sídlo (zrušené\nv čase preverovania). Nezrovnalosti vyplynuli aj z preverovania prepravy prepravcom\n– tento prepravca nemal obchodné vzťahy so sťažovateľom, nepredložil doklady preukazujúce\nvykonanie prepravy tovaru pre sťažovateľa. Nezrovnalosti sa týkali aj vlastníctva motorových\nvozidiel, ktorými sa mala preprava realizovať, identifikácie odosielateľa a príjemcu tovaru.\n15. Z ďalších medzinárodných výmen informácií vyplynuli zistenia rovnakého charakteru\n(nemožnosť kontaktovať odberateľov, nepredloženie účtovných dokladov, nepodanie daňových\npriznaní preukazujúcich nadobudnutie tovaru od sťažovateľa) aj vo vzťahu k ďalším maďarským\nodberateľom a aj subjektom, ktoré mali realizovať prepravu.\n16. Aj v tomto prípade dokazovanie bolo zamerané na preverenie reálnosti základu CMR listov,\npričom zistenia u prepravcov tovaru spochybnili vierohodnosť sťažovateľom predkladaných\nlistinných dokladov. Sťažovateľ nevedel preukázať skutočné dodanie tovaru odberateľom so sídlom\n\n3\n\nv Maďarskej republike a nebolo tiež preukázané, že tento tovar bol v tomto inom štáte aj skutočne\nzdanený. Sťažovateľ nepredložil vierohodné dôkazy o vykonaní prepráv tovaru maďarským\nodberateľom, teda nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom ako\nkupujúcim tak, ako bolo uvedené na faktúrach a CMR listoch.\n17. Najvyšší súd konštatoval, že sťažovateľ si síce splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry,\nprepravné doklady (CMR), nepreukázal však reálny obsah skutočností uvedených v týchto\ndokladoch. Daňové orgány pritom boli oprávnené a tiež povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov\nuvedených v týchto dôkazoch preverovať.\n18. Najvyšší súd neakceptoval obranu sťažovateľa, keď poukazoval na neplnenie si daňových\npovinností zo strany jeho obchodných partnerov a s tým spojené neprimerané prenesenie dôkazného\nbremena na neho. V predmetnej veci bolo „spochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do\nčlenského štátu EÚ, ako podstatného atribútu intrakomunitámeho obchodu oslobodeného od dane\npodľa § 43 zákona o DPH... V prípade, ak nie sú splnené všetky podmienky v citovanom ustanovení\nzákona, napr. tovar nie je fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, potom musí byť\npredaj tovaru zdanený tak, ako keby sa tovar predal zákazníkovi v tuzemsku.“.\n19. Najvyšší súd uzavrel, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v súlade s daňovým\nporiadkom, po preskúmaní administratívneho spisu a súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu\nzáveru ako krajský súd. Krajský súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal s právnymi námietkami\nsťažovateľa. Na tomto základe najvyšší súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n20. Sťažovateľ namieta, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a je v rozpore s judikatúrou Súdneho\ndvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“).\n21. Sťažovateľ tvrdí, že\n- splnil podmienky na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH, preto zníženie nadmerného odpočtu považuje za nezákonné;\n- splnil podmienky podľa § 43 zákona o DPH na oslobodenie dodaného tovaru od DPH;\n- svoje dôkazné bremeno splnil predložením zákonom určených listín na preukázanie uplatnených\nnárokov v daňovom priznaní za mesiac júl 2010;\n- právne posúdenie veci najvyšším súdom je v rozpore s judikatúrou SDEÚ.\n22. Sťažovateľ odpočet DPH uplatňoval pri dodaní tovaru od obchodnej spoločnosti\n,\npričom každé dodanie tovaru preukázal dodávateľskými faktúrami, písomnými kúpnymi zmluvami,\ndodacími listami a bankovými výpismi, čím nepochybne preukázal vznik daňovej povinnosti, a tým\naj vznik práva na odpočet DPH.\n23. Daňové orgány odôvodnili nepriznanie nároku na odpočet DPH tým, že dodávateľ\n, si nesplnil daňovú povinnosť, nepredložil doklady preukazujúce dodanie tovaru\nsťažovateľovi. Príslušné ustanovenia zákona o DPH „však nepodmieňujú priznanie nároku vtedy ak\n\n4\n\nvznik daňovej povinnosti preukáže dodávateľ, čo nakoniec potvrdzuje dikcia § 51 ods. 1 písm. a)\nzákona o DPH...“. V uvedenej veci je relevantné, že dodávateľ nepoprel pravosť a vecnú správnosť\nlistín predložených sťažovateľom, nepredložil dôkaz o tom, že daňová povinnosť nevznikla, preto\nbolo potrebné vychádzať z toho, že sťažovateľ preukázal hmotnoprávnu podmienku – vznik\ndaňovej povinnosti ako podmienku pre uplatnenie nároku na odpočet DPH.\n24. Skutočnosť, že dodávateľ si neplnil zákonné povinnosti, nereagoval na výzvu daňových\norgánov, že nebolo možné predviesť konateľa, že došlo k prevodu obchodnej spoločnosti a že\ndodávateľ nepodal daňové priznanie, neznižuje pravdivosť a hodnovernosť dôkazov, ktoré predložil\nsťažovateľ.\n25. Postup daňových orgánov bol v rozpore s judikatúrou SDEÚ (C-409/04), podľa ktorej dodanie\ntovaru a jeho nadobudnutie sa logicky považuje za jedno hospodárske plnenie. Sťažovateľ je\nvo svojej podstate nútený preukazovať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať dodávateľ,\nktorému vznikla daňová povinnosť.\n26. Sťažovateľ preukázal všetky dodania tovaru, pričom pravosť a pravdivosť týchto listinných\ndôkazov nebola vyvrátená. Daňové orgány tieto dôkazy spochybnili na podklade protiprávneho\nkonania dodávateľa. Krajský súd a najvyšší súd toto protiprávne konanie prijali ako právne\nakceptovateľnú skutočnosť oprávňujúcu daňové orgány odmietnuť zákonom ustanovené listinné\ndôkazy predložené sťažovateľom, ktoré preukazovali, že tovar bol dodaný a kúpna cena zaplatená.\nInterpretácia právnych predpisov krajským súdom a najvyšším súdom vedie k tomu, že „sťažovateľ\nsi nemôže uplatniť nárok na DPH, pretože dodávateľ, obchodná spoločnosť\nnepodala\ndaňové priznanie. Jej protiprávne konanie je dôvodom na odmietnutie práva sťažovateľa.“. Podľa\nsťažovateľa podanie daňového priznania nie je podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane.\nPrávne závery konajúcich súdov sú v extrémnom nesúlade s § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s § 51\nods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n27. Krajský súd síce poukázal na rozsudok SDEÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ktorý\nale podľa sťažovateľa aplikoval neprávne. Podľa tohto rozhodnutia daňové orgány majú predložiť\ntaké dôkazy, ktoré preukážu, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok\nna odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho\nsubjektu dodávateľského reťazca. V tomto smere však daňové orgány a ani konajúce súdy\nnevykonali žiadne dokazovanie. Z uvedeného rozhodnutia pritom zároveň vyplýva, že daňový\norgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať\nnapr. preverenie, že osoba ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej\nsa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným\ntovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť\nDPH z dôvodu ubezpečenia sa, že u predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo\ndaňovému podvodu. Z uvedeného je zrejmé, že neexistoval právne relevantný dôvod na prenesenie\ndôkazného bremena na sťažovateľa a nepriznanie nároku na odpočet DPH.\n28. Konajúce súdy aplikovali príslušné predpisy spôsobom, ktorý je neakceptovateľný.\nPredmetným výkladom vytvorili priestor pre svojvoľné konanie štátnych orgánov, ktoré vedie ku\nkompenzácii dane na úkor sťažovateľa v situácii, keď dodávateľ neodviedol daň do štátneho\nrozpočtu, ktorú sťažovateľ ako súčasť kúpnej ceny uhradil.\n\n5\n\n29. Obdobne neobstojí právne posúdenie veci týkajúce sa posúdenia nároku na oslobodenie tovaru\nod dane pri intrakomunitárnych dodaniach podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Daňové orgány\nvychádzali z odpovedí v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Podľa sťažovateľa tieto\nodpovede nepreukazujú nedodanie tovaru, nedošlo k popretiu prevzatia tovaru, nebola vyvrátená\npravosť nákladných listov CMR predložených sťažovateľom. Na druhej strane daňové orgány\npovažovali za dôkaz, že dopravcovia nemali vo svojich evidenciách založené nákladne listy, že\nnepoznali sťažovateľa, ktorý však s dopravcami nebol v právnom vzťahu a ktorý bol v zmysle\ndodacej podmienky FCA povinný odovzdať tovar dopravcom, s ktorými boli v právnom vzťahu\nodberatelia.\n30. Sťažovateľ namieta spôsob hodnotenia týchto odpovedí, keď zjavne nedošlo k hodnoteniu\njednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, keď z „nepreukázaných skutočností k niektorému\nzo zdaniteľných obchodov sa odvodzujú závery k iným zdaniteľným obchodom, ktoré ani\npreverované neboli, resp. nebola k nim zaslaná žiadna odpoveď. Tieto odpovede boli hodnotené ako\nrelevantné, aj keď nepreukazovali nič.“.\n31. K argumentácii krajského súdu sťažovateľ uvádza, že nebol povinný vyhľadávať konečného\nzákazníka. S nárokom na oslobodenie okrem preukázania dodania tovaru nemožno spájať\npreukázanie toho, komu odberateľ tovaru tento tovar ďalej dodá. Z dostupných podkladov vyplýva,\nže tovar bol prepravený na územie Maďarska. Neexistoval reťazec, ktorého by bol sťažovateľ\nsúčasťou, existovali len príjemcovia, ktorým sťažovateľ preukázateľne tovar dodal. Sťažovateľ\nargumentuje, že bez ohľadu na odpovede v rámci medzinárodnej výmeny informácií „daňový úrad\nprávo na odpočet priznal u všetkých dodaní, ktoré boli uskutočnené\na zamietol odpočty z dodaní uskutočnených obchodnou spoločnosťou\n, bez ohľadu na obsah\nodpovedí a vyjadrenia vodičov. Posudzovanie nároku na odpočet nezáležalo od dôkazov, ale\nod svojvôle daňových orgánov.“. Následne sťažovateľ konkrétne uvádza konkrétne odpovede\nv rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorými demonštruje svoju argumentáciu.\n32. Odpoveďami v rámci medzinárodnej výmeny informácií daňový úrad preukazoval, že tovar\ndodávaný sťažovateľovi dodávateľom\n, nebol prepravený do iného štátu Európskej\núnie, pričom skutočným dôvodom na tento záver bolo, že odberatelia neprihlásili dodanie\na nepodali daňové priznanie, za čo však sťažovateľ nezodpovedá. Obdobne aj krajský súd poukázal\nna niektoré skutočnosti, z ktorých odvodzuje nepreukázanie všetkých prepráv, aj keď tieto vybrané\nskutočnosti sa netýkajú všetkých prepráv, preto nemožno zistiť, v ktorých prípadoch podmienky\npodľa § 43 zákona o DPH neboli splnené.\n33. Krajský súd v rozsudku neodôvodnil, prečo odpovede v rámci medzinárodnej výmeny\ninformácií, ktoré boli v prospech sťažovateľa, neboli aj takto vyhodnotené. Krajský súd zjavne\nnedokázal zhodnotiť, ktorých konkrétnych dopráv sa odpovede týkali, preto tieto odpovede hodnotil\nlen súhrnne. Hodnotenie dôkazov len smeruje ku kompenzácii dane nezaplatenej dodávateľom\n, na úkor sťažovateľa.\n34. Sťažovateľ preukázal aj splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na oslobodenie od dane\npodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Splnenie zákonných podmienok na priznanie oslobodenia od dane\npreukázal listinnými dôkazmi stanovenými zákonom. Daňové orgány aj v tomto prípade\nsťažovateľom predložené listinné dôkazy odmietli a konajúce súdy za relevantnú skutočnosť na\ntakýto postup považovali protiprávne konanie odberateľov zaregistrovaných pre daň v inom štáte\n6\n\nEurópskej únie. Dôkazy predložené jednou stranou právneho vzťahu nemožno odmietnuť len preto,\nlebo druhá strana právneho vzťahu si nesplní svoje daňové povinnosti, keďže preukázaniu dodania\ntovaru zodpovedá vznik nároku na oslobodenie.\n35. Sťažovateľ poukazoval na uzavreté kúpne zmluvy, v ktorých bola dojednaná dodacia\npodmienka FCA podľa obchodných podmienok INCOTERMS, v zmysle ktorej za prepravu tovaru\nje zodpovedný odberateľ, a preto v sťažovateľovej veci nemožno použiť judikatúru, ktorá sa týka\ndodaní tovaru, kde aj za prepravu je zodpovedný dodávateľ. Správne právne posúdenie veci\nzáviselo od posúdenia predmetnej dodacej podmienky FCA.\n36. Judikatúra a právna úprava pod dodaním rozumie miesto a čas, keď dochádza k prevodu práva\nnakladať s vecou ako vlastník. K dodaniu tovaru (prevzatiu odberateľom) môže dôjsť už\nna území Slovenskej republiky. Význam dohodnutej dodacej podmienky vyplýva aj z rozsudku\nSDEÚ C-409/04, z ktorého vyplýva, že aj pri podozrení z toho, že preprava tovaru nebola\nuskutočnená, možno priznať nárok na oslobodenie od dane. Z rozsudku tiež vyplýva, že daňovému\nsubjektu možno nepriznať oslobodenie, ak sa preukáže, že tento daňový subjekt sa podieľal na\nprotiprávnom konaní, resp. mal vedomosť o nesplnení si povinností odberateľmi, že nebol\ndobromyseľný. Tieto skutočnosti však daňovými orgánmi posudzované neboli.\n37. Daňové orgány spochybnili medzinárodný nákladný list CMR tým, že dopravcovia ho nemajú\nzaložený a odberatelia nekomunikujú. Tento písomný dôkaz spolu s písomnou kúpnou zmluvou\nnesporne preukazujú prevzatie tovaru dopravcami a zodpovednosť odberateľov za jeho prepravu.\nZ § 43 ods. 8 zákona o DPH zároveň vyplýva, že dopravcovia nemajú povinnosť archivovať\nnákladné listy.\n38. Sťažovateľ preukázal, že za prepravu zodpovedali odberatelia, preto nemôže byť na jeho\nťarchu, ak sa preukáže, že odberatelia neprepravili tovar do iného štátu Európskej únie, čo vyplýva\nz rozsudkov C-273/2011, C- 409/04 a C-430/09.\n39. Konajúce súdy si osvojili právne neakceptovateľný názor finančného riaditeľstva, podľa ktorého\ndodacia podmienka FCA nepreukazuje dodanie, hoci túto skutočnosť sťažovateľ netvrdil.\nSťažovateľ tvrdil, že dodanie tovaru podľa § 43 v spojení s § 8 zákona o DPH je potrebné\nposudzovať podľa podmienok dohodnutých medzi kupujúcimi a predávajúcimi, keďže ide\no podstatnú skutočnosť pre posúdenie dôvodnosti nároku na oslobodenie od dane.\n40. Sťažovateľ preukázal podmienky na oslobodenie od dane, pričom v konaní nebolo preukázané,\nže tovar nebol prepravený na územie iného členského štátu Európskej únie. Daňové orgány sa\nnavyše nezaoberali tým, že sťažovateľ nebol dobromyseľný, a tým, či sťažovateľ prijal všetky\nrozumné opatrenia, aby nebol účastný daňového podvodu.\n41. Sťažovateľ ako dôkaz predkladal listiny, ktoré na preukázanie nárokov určil zákon. Napriek\ntomu súdy akceptovali právny záver, že sťažovateľ nepreukázal prepravu tovaru do iného štátu\nEurópskej únie. Pritom v zmysle judikatúry SDEÚ ak zodpovednosť za prepravu prevzal odberateľ,\nje možné uložiť zaplatenie dane predávajúcemu len v prípade, ak nebol dobromyseľný.\n42. Cieľom je, aby daň bola zaplatená v krajine spotreby. Základnou podmienkou pre uskutočnenie\ndodaní v zmysle judikatúry je, že odberateľ tovaru, ktorému je dodávaný tovar dodávateľom z iného\nštátu Európskej únie, musí byť pre daň registrovaný. Žiadny právny predpis neukladá sťažovateľovi\n\n7\n\n(dodávateľovi) povinnosť uistiť sa, že dodávka bude zdanená, uvedené je zákonnou povinnosťou\nodberateľa v štáte spotreby.\n43. Pokiaľ judikatúra SDEÚ používa termín „preukázať reálne dodanie“, resp. „reálnu prepravu“,\ntak nie v tom význame, že daňové orgány musia vidieť tovar alebo byť prítomné pri dodaní aj\npreprave. Daňová kontrola sa reálne vykonáva s časovým odstupom, preto tovar už reálne\nneexistuje – dodávateľ ho nemá, a preto reálnosť dodania preukazujú listinné dôkazy, a nie\nnezákonná činnosť dodávateľa\n, a maďarských odberateľov, ktorí si svoje daňové\npovinnosti nesplnili.\n44. Podľa sťažovateľa uvedená „interpretácia právnych predpisov, k otázkam dôkazného bremena,\ndaňovej povinnosti, nároku na odpočítanie dane, oslobodenie dane, zodpovednosti daňových\nsubjektov je tiež v rozpore s bod 23 rozsudku ESD C- 409/04... Takýto postup nemá nič spoločné\ns materiálnym právnym štátom... s právom na spravodlivý proces...“.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n45. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\nIII.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu:\n46. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných\nsúdov (I. ÚS 31/05). Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04).\n47. Ústavná sťažnosť sťažovateľa smeruje proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu\nvydanému v systéme správneho súdnictva. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že správne\nsúdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy\nv jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho\nštátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad\neventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho\nsúdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba\nprávne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 596/2012,\nIII. ÚS 502/2015).\n48. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\n\n8\n\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011,\nIII. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n49. Závery najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa, sú ústavne akceptovateľné a nevykazujú znaky procesného excesu. Najvyšší súd svoje\nprávne závery zrozumiteľne, konzistentne a logicky odôvodnil. Ústavný súd teda nemá dôvod do\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu zasahovať, pretože medzi ním a obsahom základného\npráva garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\nv súvislosti s námietkami sťažovateľa po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n50. Najvyšší súd preskúmal rozhodnutia daňových orgánov a taktiež rozsudok krajského súdu,\npričom poukázal na povahu daňového konania. Uviedol, že dôkazné bremeno zaťažuje v prvom\nrade daňový subjekt – v tomto prípade sťažovateľ uplatňoval nadmerný odpočet DPH a tiež\npreukazoval, že došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu Európskej únie, ktoré je\noslobodené od dane. O týchto predložil daňovým orgánom špecifikované listinné dôkazy – faktúry,\nkúpne zmluvy, nákladné listy CMR a pod. Daňové orgány pristúpili k preverovaniu hodnovernosti\ntýchto dôkazov – špecifikovanými úkonmi voči deklarovanému dodávateľovi tovarov\n, a taktiež voči špecifikovaným maďarským odberateľom a prepravcom tovaru.\nDaňové orgány zistili, že tieto subjekty nepodali daňové priznanie týkajúce sa týchto transakcií,\nnebolo možné ich kontaktovať, v prípade\n, nebolo možné konateľa predvolať ani\npredviesť a pod. Obdobne v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií daňové orgány\nzistili podobné skutočnosti týkajúce sa odberateľov a taktiež poukázali na nezrovnalosti týkajúce sa\nprepravcov (absencia dokladov o preprave, vykonanie prepravy pre iného dodávateľa ako toho,\nktorého deklaroval sťažovateľ, prevádzkovanie nákladných vozidiel iným dopravcom ako\ndeklarovaným, nepredloženie údajov z tzv. tachografu a pod.).\n51. Tieto skutočnosti podľa najvyššieho súdu opodstatnene spochybnili reálne dodanie tovaru, resp.\nexistenciu tovaru a taktiež jeho reálne dodanie do iného členského štátu Európskej únie. Najvyšší\nsúd skonštatoval, že „V prípade, ak tvrdenie sťažovateľa o reálnosti zdaniteľného plnenia podľa\nfaktúry je správcom dane spochybnené, formálna existencia faktúry, resp. preukazovanie ich\núhrady, nie sú samé osebe spôsobilé vyvolať prenos dôkazného bremena na správcu dane.\nVzhľadom na to, že sťažovateľ s výnimkou predloženia listinných dokladov neodrážajúcich reálnosť\nuskutočnenia ním deklarovaných plnení spoločnosťami uvedenými na faktúrach nepredložil, resp.\nnenavrhol vykonanie žiadnych relevantných dôkazov, ktoré by spochybnili zistenia správcu dane,\nnepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1\npís. a/ zákona o DPH“ (bod 32 in fine odôvodnenia). Na tomto základe došlo k „prenosu“\ndôkazného bremena na sťažovateľa v tom smere, aby predložil alebo označil ďalšie dôkazy,\nktorými preukáže, že k dodaniu tovaru, resp. k dodaniu tovaru do iného členského štátu Európskej\núnie skutočne došlo. Keďže sťažovateľ ďalšie dôkazy neoznačil ani nepredložil, dospel aj najvyšší\nsúd k záveru, že sťažovateľ nepreukázal hmotnoprávne podmienky podľa špecifikovaných\nustanovení zákona o DPH, keďže splnenie týchto podmienok deklaroval len formálne.\n\n9\n\n52. K prerokúvanej problematike už ústavný súd uviedol, že uvedené východisko argumentácie, je\nmožné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž\nodôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (II. ÚS 705/2017).\n53. Možno konštatovať, že na sťažovateľa ako daňový subjekt neboli kladené príliš reštriktívne\npožiadavky, keďže sa od neho požadovalo preukázanie takých skutočností, ktoré sa viazali\nk jeho daňovej povinnosti, išlo o skutočnosti, ktoré sťažovateľ sám v daňovom konaní tvrdil\n(dodanie tovaru a dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie). Nemožno akceptovať\nnámietku sťažovateľa, že bol v zásade sankcionovaný za neplnenie si povinností inými subjektmi\n(nepodanie daňových priznaní a pod.), resp. išlo o kompenzáciu nezaplatenej dane na jeho úkor.\n54. Pokiaľ ide o dojednanie dodacej podmienky FCA, v zmysle ktorej je za prepravu tovaru\nzodpovedný odberateľ, toto je súkromnoprávnym dojednaním – obsahom zmluvných vzťahov. Ani\ntakéto dojednanie nemôže sťažovateľa oslobodiť od povinnosti preukázať rozhodujúce skutočnosti\nv daňovom konaní, ak o ich reálnej existencii vznikli dôvodné pochybnosti. Obsah týchto dodacích\npodmienok sa automaticky nepremieta do rozsahu dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Ich\nvýznam je kľúčový v súkromnoprávnej sfére, napr. čo sa týka zodpovednosti za škodu a pod.,\na preto právny záver konajúcich súdov (a aj daňových orgánov), že uvedená dodacia podmienka\nautomaticky nepreukazuje prepravu tovaru a jeho dodanie do iného členského štátu Európskej únie,\nnie je arbitrárny.\n55. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom a obsahom označeného základného práva neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru\no jeho porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n\nIII.2. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces:\n56. Právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych orgánov v daňovom konaní. V tomto\nsmere je potrebné odkázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\ntýkajúcu sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru, z ktorej vyplýva, že vylučuje jeho aplikáciu na veci\ndaňové, argumentujúc, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (hard core of public-authority\nprerogatives; porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006,\nbod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body\n24, 31). Výnimku z tejto zásady ESĽP pripúšťa len v takých daňových veciach, kde daňové konanie\npovažuje za konanie trestné.\n57. Rešpektujúc uvedenú judikatúru ESĽP a prihliadajúc pritom na skutočnosť, že vo veci\nsťažovateľa správne orgány neuložili sankciu za porušenie právnej (zákonnej) povinnosti, ale išlo\no zníženie nadmerného odpočtu DPH, resp. o neuznanie nároku na oslobodenie od dane (teda\nnedošlo k uloženiu sankcie, ktorá by bola preventívno-represívneho charakteru, t. j. nie je naplnená\npožiadavka druhého kritéria z troch v zmysle tzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie\numožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať\n10\n\naplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru v danom prípade; k tomu porovnaj Engel and Others v. Holandsko,\nč. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, bod 82),\nústavný súd dospel k záveru, že na vec sťažovateľa nie je aplikovateľný čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n58. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. marca 2021\n\nLibor DUĽA\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-odpočet dane", "daň-oslobodenie od dane", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "daň-dokazovanie v daňovom konaní", "daň-z pridanej hodnoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sžfk/11/2019", "guid": "501e8ef4-7725-413d-bfad-6e6d6889ba1a:2169357e-e6ca-407e-b546-122c4488bd34", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:03884d08-cda6-454d-be3e-e5446fd306bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.132.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 132/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.132.2026.1"}, {"guid": "ussr:05716aa2-5e08-4272-8e36-08f460b9686f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.43.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.43.2026.1"}, {"guid": "ussr:2f508cb0-cf59-422a-bc13-970dace7bdca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.648.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 648/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 648/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.648.2025.1"}, {"guid": "ussr:e482a8e8-2b3b-46a7-a535-ea9f1490649f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.551.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 551/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 551/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.551.2025.1"}, {"guid": "ussr:393b418e-7acd-412e-81d3-654f76c896f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.399.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2025 z 1. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.399.2025.1"}, {"guid": "ussr:aa2a3dd0-b19f-4ece-ab33-da2988cafc10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.276.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.276.2025.1"}, {"guid": "ussr:3d29bc43-bcba-4ae0-977f-3dd724c4f247", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.188.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.188.2025.1"}, {"guid": "ussr:a16acb30-b32d-4efe-8018-0ac4b4f3d827", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.135.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 135/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 135/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.135.2025.1"}, {"guid": "ussr:777b863c-e332-439d-a56c-613550e9ca5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.113.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 113/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.113.2025.1"}, {"guid": "ussr:badf6a43-219f-422b-bccd-5c88265c1c46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.74.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/2025 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.74.2025.1"}, {"guid": "ussr:0c813bad-fe0f-4fd0-83c2-dbef45ead1ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.53.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.53.2025.1"}, {"guid": "ussr:10d63b06-d8b2-478c-a0ee-a1bde2e6214a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.57.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.57.2025.1"}, {"guid": "ussr:43a39611-db79-48df-942f-361dc5e40fbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.6.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.6.2025.1"}, {"guid": "ussr:7abf9de7-2eaa-4a7f-9ab2-e3c3a3cbab43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.29.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 29/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.29.2025.1"}, {"guid": "ussr:69160c5f-e855-450a-8cac-86f92c2d7110", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.701.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 701/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 701/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.701.2024.1"}, {"guid": "ussr:85e52cda-58d6-4335-a884-0c04ab0c2882", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.718.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 718/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 718/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.718.2024.1"}, {"guid": "ussr:c1bf7bf0-fd83-48f3-bf30-ec19e4f6913c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.649.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 649/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 649/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.649.2024.1"}, {"guid": "ussr:9ed63caa-4cd4-4c4b-b70f-f7ed27131f49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.615.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 615/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 615/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.615.2024.1"}, {"guid": "ussr:c1607b52-066e-4c45-ac47-c9a7d2008139", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.460.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 460/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 460/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.460.2024.1"}, {"guid": "ussr:a9149153-e820-42db-8f57-0aba333de4e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.467.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.467.2024.1"}, {"guid": "ussr:9c8ad8fc-2db0-4a72-9125-14bcd02544a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.463.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 463/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 463/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.463.2024.1"}, {"guid": "ussr:e97fa339-4e23-436a-a8f9-e2d4b23e046e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.461.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 461/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 461/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.461.2024.1"}, {"guid": "ussr:0dc44a99-0fa2-4f4c-bc15-8004e33ca29a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.471.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.471.2024.1"}, {"guid": "ussr:782f43b3-ed57-46cd-8139-805af5e1cf57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.424.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.424.2024.1"}, {"guid": "ussr:f4bf6520-699c-4e14-9b2c-133084a65166", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.486.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 486/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 486/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.486.2024.1"}, {"guid": "ussr:7889e864-0d9e-4d88-83bb-08ec1a4973b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.356.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 356/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 356/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.356.2024.1"}, {"guid": "ussr:f7e5a9fb-b541-4c68-99f8-b3ac6c7d70ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.393.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 393/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 393/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.393.2024.1"}, {"guid": "ussr:4fa24e02-7474-481f-b16e-0179e5f7b54b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.397.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 397/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 397/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.397.2024.1"}, {"guid": "ussr:3d233c84-1278-43ae-bedb-784d2b4fd2f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.379.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 379/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 379/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.379.2024.1"}, {"guid": "ussr:aa201180-57c9-4765-b636-dd62f3e43e4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.393.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.393.2024.1"}]}