{"guid": "ussr:06aa4e78-2333-436c-a26a-39c55be1f773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.570.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 570/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 570/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 570/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.570.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/06aa4e78-2333-436c-a26a-39c55be1f773", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.570.2020.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.570.2020.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.570.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 570/2020-23\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n10. novembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nJURČO JÁN, spol. s r. o., Dovalovo 174, IČO 31 601 456, zastúpenej advokátom\nMgr. Dávidom Štefankom, Povoznícka 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 18 Cb 73/2018-103\nzo 16. novembra 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob 50/2019\nz 24. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti JURČO JÁN, spol. s r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti JURČO JÁN,\nspol. s r. o., Dovalovo 174, IČO 31 601 456 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách\naj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Žilina\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 18 Cb 73/2018-103 zo 16. novembra 2018 (ďalej\naj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Cob 50/2019 z 24. októbra 2019 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“, spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom\npostavení žalobkyne v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 18 Cb 73/2018\ndomáhala zaplatenia sumy 41 714,51 € s príslušenstvom. Okresný súd napadnutým\nrozsudkom zo 16. novembra 2018 žalobu sťažovateľky zamietol a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nSťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým rozsudok okresného súdu\npotvrdil a žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že je právnickou osobou\nprevádzkujúcou malú vodnú elektráreň, je teda výrobcom elektrickej energie a vlastníkom\nzariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely preukázania\n2\n\npráva na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v súlade so zákonom\nč. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej\nvýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie“) vydal Úrad pre reguláciu sieťových\nodvetví (ďalej len „ÚRSO“) sťažovateľke potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných\nzdrojov energie, a to na roky 2014 až 2028. Na účely zabezpečenia podpory výroby\nelektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydal 24. apríla 2014 ÚRSO rozhodnutie, ktorým\npre sťažovateľku schválil na obdobie od roku 2014 do 22. decembra 2028 pevnú cenu\nelektriny pre stanovenie doplatku vo výške 71,37 eur/MWh. Sťažovateľka ako výrobca\nelektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu v zmysle zákona o podpore\nobnoviteľných zdrojov energie a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzavreli\n11. júna 2014 zmluvu o doplatku č. 87/2014/D s platnosťou do 31. decembra 2014. Zmluvu\no doplatku na rok 2015 žalovaný so sťažovateľkou uzatvoriť odmietol s odôvodnením,\nže zariadenie sťažovateľky stratilo nárok na podporu z dôvodu nesplnenia si oznamovacej\npovinnosti určenej zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V zmysle uvedenej\nsankcie si výrobca elektriny, teda sťažovateľka, nemôže uplatniť právo na doplatok,\nak si nesplní oznamovaciu povinnosť spočívajúcu v oznámení o uplatnení podpory vo forme\ndoplatku vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu\nna nasledujúci kalendárny rok, pričom zákon ukladá povinnosť tieto skutočnosti oznámiť\njednak ÚRSO, ako aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Sťažovateľka si\nuvedenú povinnosť splnila 3. júna 2014 vo vzťahu k ÚRSO, avšak podľa jej názoru splnenie\nohlasovacej\n\npovinnosti\n\nvoči\n\nprevádzkovateľovi\n\nregionálnej\n\ndistribučnej\n\nsústavy,\n\nresp. voči ÚRSO nie je podmienkou poskytnutia podpory, a preto s ohľadom na celkové\nmnožstvo vyrobenej elektriny za obdobie roku 2015 predstavuje celková výška doplatku\nsumu 41 714,51 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť sťažovateľke.\n4. Sťažovateľka je presvedčená, že sa na ňu „nevzťahuje povinnosť v zmysle § 4\nods. 2 písm. b) zákona o podpore OZE a to z dôvodu prechodných ustanovení právnej\núpravy zákona č. 382/2013 Z. z. Na to, aby mu vzniklo právo na podporu, musel sťažovateľ\nsplniť povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o podpore OZE, avšak v znení\núčinnom do 31.12.2013, t. j. sťažovateľ musel predložiť SSE ako prevádzkovateľovi\n3\n\nregionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny, čo aj urobil, pričom táto\nskutočnosť nie je medzi stranami sporná. Sťažovateľ teda splnil všetky zákonné podmienky\npre vznik nároku na podporu v zmysle zákona o podpore OZE v znení účinnom\ndo 31.12.2013, ktoré sa na podporu výroby zo špecifikovanej malej vodnej elektrárne\nvzťahujú.“.\n5. Argumentácia sťažovateľky v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku\nokresného súdu pozostávala z troch tvrdení, a to, že „(i)... zo strany sťažovateľa bola\nnotifikačná povinnosť splnená, (ii) notifikačná povinnosť bola splnená nad rámec zákona,\nnakoľko sankčný mechanizmus na sťažovateľa nemožno aplikovať z dôvodu, že svoje\nzariadenie uviedol do prevádzky pred 1. januárom 2014 a napokon (iii) z dôvodu,\nže sankcia je navyše v rozpore s ústavne chráneným právom vlastniť majetok a v rozpore\ns právom Európskej únie.“.\n6. S poukazom na už citovanú argumentáciu považuje sťažovateľka odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku okresného súdu nielen za nesprávne, ale aj nepreskúmateľné\na nezákonné. Zmätočnosť a arbitrárnosť postupu okresného súdu okrem absencie náležitého\nodôvodnenia umocňuje aj skutočnosť, ako si okresný súd postupne osvojoval argumentáciu\nv neprospech sťažovateľky, avšak na jej tvrdenia, resp. na v jej prospech znejúce dôkazy\nneprihliadal, čo evokuje porušenie zásady rovnosti zbraní, pričom takýto postup je\nv príkrom rozpore s princípom právnej istoty.\n7. Napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vytýka,\nže jeho odôvodneniu chýba „riadne a presvedčivé vysporadanie sa najmä s argumentáciou\no prednosti komunitárneho práva a potrebe prihliadať na účel smernice Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2004/8/ES.“.\n8. Porušenie jej práva vlastniť majetok sťažovateľka odôvodňuje tým, že „nárok\nsťažovateľa ako výrobcu elektriny na podporu vo výške stanovenej a garantovanej\nna základe Zákona o podpore OZE na obdobie 15 rokov je potrebné považovať za majetok\nresp. vlastníctvo chránené čl. 20 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu.“.\n\n4\n\n9. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka sumarizuje porušenie jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu všeobecnými\nsúdmi, a to:\n„a) z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu (nesprávny výklad\nintertemporálnych ustanovení a nesprávny výklad obsahovej stránky notifikačnej povinnosti\nsťažovateľa)\nZ ústavného hľadiska je nevyhnutné, aby sa pri vytváraní právneho základu\nna rozhodovanie vo veci samej dôsledne aplikovali aj prechodné a záverečné ustanovenia\nprávnych predpisov relevantné pre rozhodnutie v danej veci, predovšetkým tie ustanovenia,\nktoré upravujú časovú pôsobnosť nových právnych predpisov. Nerešpektovanie týchto\nprechodných a záverečných ustanovení (o časovej pôsobnosti nových právnych predpisov)\npovažuje ústavný súd za ústavne neakceptovateľný zásah do právnej istoty účastníkov\nzmluvných aj iných právnych vzťahov, ktorí by boli takto pozbavení jedného z dôležitých\nkomponentov právnej istoty - predvídateľnosti dôsledkov ich právnych úkonov v spojitosti\ns právnou úpravou platnou a účinnou v čase uskutočňovania týchto právnych úkonov.\nb) nevysporiadaním sa s kľúčovou argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa\nporušenia práva vlastniť majetok a o prednosti komunitárneho práva a potrebe prihliadať\nna účel smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES (o podpore kogenerácie\nzaloženej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa súčasne\nmení a dopĺňa smernica 92/42/EHS ako aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov\nna vnútornom trhu s elektrickou energiou).\nUvedený postup, ktorý aplikovali oba súdy zakladá pochybnosti o správnosti\na vierohodnosti ich rozhodnutí. Takéto rozhodnutia potom vykazujú známky arbitrárnosti\na narúšajú dôveru v súdny systém.“\n10. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie sťažovateľkou označených práv napadnutými rozhodnutiami, napadnuté\n\n5\n\nrozhodnutia zruší, vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná\nnáhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\n\n6\n\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n17. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n18. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a obdobne aj čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo\nvlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah\na ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.\nDedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok.\n\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou\noznačených práv napadnutými rozhodnutiami, ktorým vytýka ich nedostatočné odôvodnenie\na považuje ich za arbitrárne a nesprávne z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu.\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom\n\nokresného súdu\n20. V prípadoch, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (mohol) domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého rozsudku okresného súdu bol príslušný krajský súd, ktorého právomoc\npredchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie okresného\nsúdu v tejto veci, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie\nňou\n\noznačených\n\npráv\n\nrozsudkom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nzo\n\n16.\n\nnovembra\n\n2018,\n\nodmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne IV. ÚS 405/04,\nIII. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09 a iné).\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom\n\nkrajského súdu\n22. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje\nrozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým\nosobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04).\n8\n\n23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ\nprávny poriadok poskytuje iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní\npred ústavným súdom.\n24. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne vychádza z názoru,\nže na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti,\ndodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci\no ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne\npríslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Inými slovami, právomoc konať o veci,\nktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým\npodmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia\nústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len\nv prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n(I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 46/03). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje,\nže uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie\ndovolacieho konania, jeho opodstatnenosti a pod. Následkom toho sa ústavný súd\npri posudzovaní otázky o prípustnosti dovolania v zásade obmedzuje, avšak pri predbežnom\nprerokovaní ústavných sťažností je vždy povinný preskúmať svoju vlastnú právomoc z toho\nhľadiska, či tejto právomoci nepredchádza právomoc iného súdu, ktorý by bol oprávnený\nsťažovateľovi poskytnúť ochranu pred namietaným porušením ním označovaných\nzákladných práv a slobôd.\n25. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka považuje aplikáciu\nprávneho predpisu krajským súdom v napadnutom rozsudku, a to ustanovenia zákona\n9\n\no podpore obnoviteľných zdrojov energie v časti týkajúcej sa notifikačnej povinnosti\nsťažovateľky, za nesprávnu. Zároveň je presvedčená, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku krajského súdu je nedostačujúce z hľadiska jej základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie a že sa krajský súd adekvátne nevysporiadal ani s jej\nargumentáciou o prednosti komunitárneho práva a potrebe prihliadať na účel smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES.\n26. Ústavný súd v danej súvislosti konštatuje, že sťažovateľkou predostretá\nargumentácia vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia korešponduje s dovolacím\ndôvodom zakotveným v § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),\npodľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n27. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť\ndovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý\nproces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa\nvymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň\nznamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie\no riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae [odmietnutia\nspravodlivosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 155/2017\nz 25. októbra 2017)]. Pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu v podstatných bodoch nespĺňa\npožiadavky vyplývajúce z čl. 46 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v takej miere, že došlo\n\n10\n\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá táto okolnosť dôvodu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP (IV. ÚS 314/2020).\n28. Súčasne námietky sťažovateľky smerujúce k nesprávnej aplikácii právneho\npredpisu korešpondujú s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 CSP, podľa ktorého\ndovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n29. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav\naplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva\nna zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery\n(pozri k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 33/2017\nz 29. novembra 2017). Samozrejme, túto situáciu nemožno stotožniť so zmätočnosťou\nodôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa dá podriadiť pod dôvod dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP, keďže taká chyba neumožňuje riadne odôvodniť dovolanie podané z dôvodu\npodľa § 421 CSP.\n30. Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prekovania ústavnej\nsťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie\nnepodala, a teda nevyužila právny prostriedok, ktorý jej zákon priznáva na ochranu jej\nzákladných práv a slobôd, čím nerešpektovala subsidiárne postavenie ústavného súdu.\nNevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie totiž nemožno nahrádzať ústavnou\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý, ako z už uvedeného vyplýva, môže založiť\nsvoju právomoc na konanie o nej až vtedy, keď fyzická osoba alebo právnická osoba nemala\n11\n\ninú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; túto možnosť však\nsťažovateľka v danom prípade mala.\n31. Pokiaľ ide o eventuálne ďalšie námietky, ktoré nie je možné uplatniť\nv dovolacom konaní, riešenie poskytuje § 124 posledná veta zákona o ústavnom súde,\npodľa ktorého ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku. V takom prípade je teda potrebné najprv vyčerpať námietky\ndostupné pre dovolacie konanie a až následne využiť ústavnú sťažnosť (v rozsahu\nsúvisiacom aj s výsledkom rozhodovania dovolacieho súdu).\n32. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti netvrdila a už vôbec\nnepreukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach\njej prípadu teda neprichádzal do úvahy ani prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle\n§ 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n33. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom\nsúde ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako neprípustnú a argumentáciou\nsťažovateľky vo vzťahu k porušeniu označených práv sa bližšie nezaoberal.\n34. Pretože bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "dovolanie-nepodanie", "aplikácia právnych noriem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}