{"guid": "ussr:1d4b2f0b-2aab-40d1-b6fc-fa6af53b3d86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.506.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 506/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 506/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 506/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.506.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1d4b2f0b-2aab-40d1-b6fc-fa6af53b3d86", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.506.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.506.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.506.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 506/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, právne zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Natáliou Stahovcovou, Karpatská 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 28 Odi 2/2019 zo 17. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nTrnava\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou\nJUDr. Natáliou Stahovcovou, Karpatská 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 Odi 2/2019\nzo 17. júna 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Napriek tomu, že sťažovateľ v petite\nústavnej sťažnosti označil napadnuté rozhodnutie sp. zn. 28 Odi 2/2018 zo 17. júna 2020,\nz jej obsahu, ako aj príloh je zrejmé, že namietal uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 28 Odi 2/2019 zo 17. júna 2020.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol stranou v konaní\no zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer v postavení žalovaného. Žaloba bola zamietnutá\na sťažovateľovi bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %. Rozsudok okresného\nsúdu sp. zn. 28 Odi 2/2019 zo 14. januára 2020 bol sťažovateľovi doručený 11. marca 2020,\ndoložka\n\nprávoplatnosti\n\nbola\n\ndoručená\n\nprostredníctvom\n\nelektronickej\n\nschránky\n\n2. apríla 2020. Následne mal okresný súd rozhodnúť o vyčíslení trov konania.\n3. Vo všeobecnosti platí, že právny zástupca strany v konaní predkladá\npo právoplatnosti rozhodnutia v zákonom neurčenej procesnej lehote vyčíslenie trov\nprávneho zastúpenia klienta. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že v období marec – apríl\n2020, teda po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, boli prijaté opatrenia na zabránenie\nšírenia vírusu COVID-19 zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach\nv súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii\n2\n\na ktorým sa\n\nmenia\n\na dopĺňajú niektoré\n\nzákony v znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“). Podľa názoru sťažovateľa aj keď v danom prípade\nzákonom nie je určená lehota na predloženie vyčíslenia trov právneho zastúpenia, okresný\nsúd mal pri rozhodovaní o vyčíslení trov vziať do úvahy neplynutie lehoty z dôvodu\nmimoriadnych opatrení. Sťažovateľ tiež poukázal na § 118 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“), v zmysle ktorého ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu,\nmôže ju určiť súd. V predmetnej veci okresný súd neurčil sťažovateľovi/právnemu\nzástupcovi lehotu na predloženie vyčíslenia trov konania, hoci vo všeobecnosti tak súdy\nrobia.\n4. O výške náhrady trov konania rozhodol okresný súd uznesením zo 14. mája 2020,\nktoré vydal vyšší súdny úradník, tak, že zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške\n433,03 eur.\n5. Proti uzneseniu okresného súdu zo 14. mája 2020 podal sťažovateľ sťažnosť,\nv ktorej namietal, že kvôli opatreniam pre COVID-19 nemohol predložiť vyčíslenie trov\nkonania po právoplatnosti rozhodnutia, súdom určená lehota nebola a vyčíslené trovy\nnie sú v súlade s tým, čo vyplýva zo súdneho spisu, pretože okresný súd mu opomenul\npriznať náhradu za stratu času.\n6.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nzamietol\n\ns odôvodnením, že súd nemá možnosť určovať lehotu na predloženie vyčíslenia trov,\npričom lehotu na predloženie vyčíslenia počítal od vyhlásenia rozsudku, nie od jeho\nprávoplatnosti, a tiež konštatoval, že vyšší súdny úradník rozhodol iba o tých trovách,\no ktorých mal v čase vydania rozhodnutia vedomosť, a preto nemožno jeho rozhodnutie\nmeniť.\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentoval, že okresný súd porušil ním\noznačené práva, pretože celková výška trov právneho zastúpenia je v sume 892,78 eur.\nOkresný súd nepostupoval správne, pokiaľ neurčil procesnú lehotu na predloženie\n\n3\n\nvyčíslenia trov právneho zastúpenia a následne zamietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu,\nže vyčíslenie trov nepredložil včas.\n8. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozhodnutím, napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\na sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n12. Zákonom upravujúcim spôsob konania pred ústavným súdom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n4\n\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy,\nak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.\n18. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením\npráva.\n19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n\n5\n\n20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n21. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že ide o nesprávny postup\nokresného súdu, ktorý napadnutým uznesením bez toho, aby určil sťažovateľovi lehotu\nna predloženie vyčíslenia trov konania, priznal sťažovateľovi trovy konania v sume nižšej,\nako vyplývala zo súdneho spisu, keď sťažovateľovi nepriznal trovy právneho zastúpenia\n(stratu\n\nčasu\n\na cestovné),\n\nktoré\n\nsťažovateľ\n\npredložil\n\na vydokladoval\n\nv sťažnosti\n\nproti uzneseniu o vyčíslení trov vydanému vyšším súdnym úradníkom. Sťažovateľ\ntiež uviedol, že nepredložil vyčíslenie trov konania pred vydaním uvedeného uznesenia\nz dôvodu mimoriadnych opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19.\n22. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok\nústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá môže mať\n\nzáklad\n\nv\n\nplatnom\n\nprávnom\n\nporiadku\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nalebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli\n6\n\nvyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,\nktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci.\n24. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,\nresp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo\nz 23. 9. 1997).\n25. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou\ngarantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania,\nje ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania\nmá vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu,\na preto k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne,\nnapr. keď zistí, že v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva\nna súdnu ochranu (spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému\nzásahu aj do iného základného práva (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,\nIV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n26. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že vyšší súdny úradník v čase\nrozhodovania o výške náhrady trov konania nemal k dispozícii vyčíslenie a doklady\npreukazujúce výšku trov právneho zastúpenia sťažovateľa ako žalovaného pozostávajúcich\nz cestovného a náhrady za stratu času. Keďže cestovné a náhrada za stratu času predstavujú\ntaké zložky trov konania, ktorých konkrétnu výšku súd nemá možnosť určiť bez aktivity\nstrany, ktorej takéto trovy vznikli, vyšší súdny úradník uznesením sťažovateľovi priznal\nnáhradu len tých trov konania, ktorých existencia a (zároveň aj) výška boli zo spisu v čase\n7\n\njeho rozhodovania zrejmé, jednoznačne zistiteľné (preukázané relevantnými dokladmi).\nSťažovateľ vyčíslenie trov pozostávajúcich z cestovného a náhrady za stratu času a doklady\npreukazujúce ich výšku predložil okresnému súdu až v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka o výške trov. Z § 262 ods. 2 CSP v spojení s čl. 8, čl. 11 ods. 4 a čl. 17\nCSP však spoľahlivo vyplýva, že sa nahrádzajú len tie trovy konania, ktoré sú sudu známe\ndo momentu, keď o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník uznesením.\n27. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o nemožnosti priznať náhradu dodatočne\n(v sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom) uplatnených trov\nkonania ústavný súd uvádza, že súd podľa Civilného sporového poriadku rozhoduje\no náhrade trov konania z úradnej povinnosti, na druhej strane je však potrebné dodať,\nže uvedené nemožno interpretovať tak, že táto povinnosť súdu je absolútna. Nie je možné\nv tomto smere opomenúť dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané civilné sporové konanie,\nkeď je na strane sporu, aby sama vyvíjala potrebnú aktivitu v záujme docielenia ochrany\npráv, priznania jej práv súdom v rozsahu, ktorý jej prináleží. Sťažnosť proti rozhodnutiu\nsúdneho úradníka nemôže slúžiť ako prostriedok, ktorým sa má docieliť náprava,\nresp. zvrátenie následku skoršej procesnej pasivity strany sporu (III. ÚS 191/2020).\n28. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež konštatuje, že princípu spravodlivosti\ni aktuálnym zákonom, v medziach ktorých sa možno domáhať základného práva zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy, sa prieči, aby v dôsledku procesnej aktivity sporovej strany,\nktorá sa sťažnosťou podľa § 239 a nasledujúcich CSP domáha nápravy rozhodnutia\nvyššieho súdneho úradníka, bola dodatočne na základe jej podania učineného až v rámci\nkonania o takto podanej sťažnosti priznaná náhrada trov konania, ktorých výšku opomenula\npreukázať a náležite vyčísliť pred rozhodovaním vyššieho súdneho úradníka podľa § 262\nods. 2 CSP, a to za stavu, keď okolnosti veci neindikujú, že by jej vo včasnom preukázaní\na vyčíslení trov bránila objektívna prekážka. Sťažnosť proti uzneseniu o vyčíslení trov\nv danom prípade síce bola podaná sťažovateľom, avšak z ústavnej sťažnosti ani jej príloh\nnevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by sťažovateľovi bránili toto vyčíslenie predložiť\npred rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o ich výške, ktoré je logicky možné očakávať\nbezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o náhrade trov konania.\n8\n\n29. Sťažovateľ mal podľa názoru ústavného súdu dostatočný časový priestor\nna preukázanie a vyčíslenie cestovného, náhrady za stratu času, keďže od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku vo veci samej (27. marca 2020, vyhláseného 14. januára 2020),\nktorým bol sťažovateľovi okrem iného priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu, do rozhodovania vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov (14. mája 2020),\nuplynul viac ako mesiac. Navyše, sťažovateľ bol v konaní pred všeobecnými súdmi právne\nzastúpený advokátkou, pričom dodatočne uplatnené trovy pozostávali práve z trov právneho\nzastúpenia. U advokáta niet dôvodu neuplatniť prezumpciu znalosti právnej úpravy\ntýkajúcej sa náhrady trov konania a odmeny, ktorá mu za poskytnuté služby právnej pomoci\nprináleží, pričom pri zastupovaní klienta je advokát povinný postupovať s odbornou\nstarostlivosťou, pod ktorou sa okrem iného rozumie to, že dôsledne využíva všetky právne\nprostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje\nza prospešné [§ 18 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov].\n30. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o neurčení lehoty na predloženie vyčíslenia\ntrov konania ústavný súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok expressis verbis\nneustanovuje stranám povinnosť špecifikovať a preukázať uplatňované trovy a z tohto\ndôvodu nestanovuje ani žiadnu lehotu na vyčíslenie trov konania. Špecifikáciu a výšku trov\nkonania, ktoré nevyplývajú zo spisu, je potrebné iniciatívne predložiť pred vydaním\nrozhodnutia o výške náhrady trov konania, inak nebudú priznané. V danom prípade,\nkeďže súdom nebola určená žiadna lehota (§ 118 ods. 1 CSP je fakultatívny a neurčenie\nlehoty nie je v tomto prípade porušením procesnej povinnosti súdom), nemožno\nsa odvolávať ani na mimoriadne opatrenia vyplývajúce zo zákona č. 62/2020 Z. z. Ten totiž\n(okrem iného) platil na lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie\nprocesného úkonu v konaní pred súdom, čo však nie je prípad sťažovateľa.\n\n9\n\n31. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nmožno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal\npreskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n32. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že vyhodnotenie skutkových\nokolností a právne posúdenie v právnej veci sťažovateľa bolo zo strany okresného súdu\ndostatočne a náležite vysvetlené, je podložené interpretáciou aplikovanej právnej úpravy\na logickou\n\nargumentáciou\n\npredstavujúcou\n\noporu\n\nprijatých\n\nprávnych\n\nzáverov,\n\nktorá podľa názoru ústavného súdu nepopiera obsah a zmysel aplikovanej právnej úpravy.\nV žiadnom prípade tak nemožno predmetné rozhodnutie okresného súdu hodnotiť\nako svojvoľné a neodôvodnené.\n33. Vychádzajúc z uvedených záverov, posúdil ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:898746d1-1e59-4a67-9eed-1804b8e8f201", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.191.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.191.2020.1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:977e8720-646f-4ba9-b8a2-0545de65af8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.239.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 239/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.239.2023.1"}]}