{"guid": "ussr:2edc224d-6f1e-489c-81de-5972644b6b7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.313.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 313/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 313/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.313.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2edc224d-6f1e-489c-81de-5972644b6b7e", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.313.2020.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.313.2020.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.313.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 313/2020-29\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti SAT, spol. s r. o., M. R. Štefánika 16, Martin, IČO 30 228 077, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 20/2018\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti SAT, spol. s r. o., na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Co 20/2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Obchodnej spoločnosti SAT, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\nv sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e jej Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti SAT,\nspol. s r. o., trovy konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri\ncentov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Racka, PhD., Štúrova 19, Liptovský\nMikuláš, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIV. ÚS 313/2020-13 z 23. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti SAT, spol. s r. o., M. R. Štefánika 16, Martin, IČO 30 228 077 (ďalej len\n„sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., Štúrova 19,\nLiptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 20/2018\n(ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v spore\nvedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16 C 6/2011.\nOkresný súd medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 16 C 6/2011 z 19. apríla 2017 rozhodol,\nže základ žalobného návrhu „je opodstatnený“. Na krajskom súde má v súčasnom období\n2\n\nprebiehať odvolacie konanie, pričom podľa sťažovateľa „Krajský súd v Bratislave vo veci\nod podania odvolania nekoná.“. Prítomnosť prieťahov v napadnutom konaní krajského\nsúdu priznal aj samotný predseda tohto súdu v odpovedi sťažovateľovi na ním podanú\nsťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom „... uviedol, že predpoklad\nprejednania a rozhodnutia jeho veci je až október 2020.“.\n3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/20/2018 porušené bolo.\n2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/20/2018 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\nSťažovateľovi\n\npriznáva\n\nfínančné\n\nzadosťučinenie\n\nv\n\nsume\n\nvo\n\nvýške\n\n10 000,00 EUR...“\nII.\nVyjadrenia odporcu a replika sťažovateľa\n4. Ústavný súd listom z 8. júla 2020 vyzval predsedu krajského súdu na vyjadrenie\nk podanej ústavnej sťažnosti.\n4.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 374/2020 z 21. júla\n2020 uviedol:\n„Prípisom zo dňa 14.07.2020 som požiadal JUDr. Michaelu Královú, predsedníčku\nsenátu, o vyjadrenie k predmetnej sťažnosti. Vyjadrenie JUDr. Královej mi bolo predložené\ndňa 20.07.2020.\nK ústavnej sťažnosti JUDr. Králová uviedla, že predmetná vec bola predložená\nodvolaciemu súdu dňa 30.01.2018 a bola pridelená v senáte 2Co JUDr. Ivane Jahnovej ako\nreferujúcej sudkyni. Menovaná sudkyňa sa stala sudkyňou Krajského súdu v Bratislave ku\n3\n\ndňu 01.05.2017, pričom v máji 2017 prevzala spolu 140 nevybavených spisov.\nJUDr. Králová zdôraznila, že priebežný mesačný nápad senátu 2Co pozostáva okrem\nobčianskoprávnej agendy aj z agendy poručenskej, ktorú je potrebné vybavovať prednostne.\nSenát 2Co mal k júnu 2020 v oddelení celkom 305 nevybavených spisov. Podľa vyjadrenia\nzo dňa 20.07.2020 veci občianskoprávnej agendy sudkyňa JUDr. Ivana Jahnová vybavovala\na vybavuje podľa poradia predloženia veci odvolaciemu súdu, postupne od najstaršej veci.\nZ dôvodu vyššie uvedeného počtu nevybavených spisov bola predmetná vec tunajším súdom\nrozhodnutá dňa 22.04.2020 vydaním uznesenia č. k. 2Co/20/2018-549, ktorým bolo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vrátené na ďalšie konanie.\nS uvedeným vyjadrením predsedníčky senátu sa v celom rozsahu stotožňujem.“\n5. Ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa vyjadrenie predsedu\nkrajského súdu sp. zn. 1 SprV 374/2020 z 21. júla 2020 na vedomie s možnosťou vyjadriť\nsa. Právny zástupca v podanom vyjadrení z 18. augusta 2020 stručne uviedol:\n„Sťažovateľ trvá na podanej sťažnosti v celom rozsahu podľa jej obsahu. Vo veci\ndošlo k porušeniu základných práv účastníka konania v zmysle platného právneho poriadku\nako aj príslušnej judikatúry, ktorú netreba na mieste citovať, nakoľko prieťahy v konaní sú\nevidentné aj z predošlého vyjadrenia konajúceho súdu. Je zaujímavé, že podľa rozvrhu\npráce Krajského súdu v Bratislave mala byť vec na programe rokovania v 10. mesiaci roku\n2020, ale na základe podanej sťažnosti to bolo možné uzavrieť vydaním uznesenia sp. zn.\n2Co/20/2018-549 už dňa 22.04.2020. Právny zástupca sťažovateľa aj sťažovateľ majú za to,\nže to nepotrebuje žiadny komentár.“\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n4\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá\ntvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú\nvo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n\n5\n\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom\npoňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,\nI. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,\nIV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa\nosoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr.\nII. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97\na I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy\nv relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý\nvyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa\nmôže\n\nv\n\nkonečnom\n\ndôsledku\n\nprejaviť\n\nako\n\nodmietnutie\n\nvýkonu\n\nspravodlivosti\n\n(PL. ÚS 25/01).\n13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej\nneistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne\ndosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu\na sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho\nrozhodnutie.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“)\núčinného od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného\nsporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\n6\n\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný\nprincíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku\nso zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu konať\nbez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 − § 172\nCSP o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1\nCSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183\nods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n15. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru\nnad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,\nak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou zaručené základné\npráva a slobody sťažovateľa.\n16. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom\nhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,\nprotiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou\nzaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje\nvýznamné ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám o sebe nie je\nvýrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho\npostupu. Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného\nzásahu orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou\na na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.\n17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\n7\n\ndohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu\npodľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup\nsúdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno\nformulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,\npričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné\nku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide\no prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú\nprieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania\nzodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je\nnedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll S.A.\n(Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský a Šmáriková proti\nSlovenskej republike, rovnako tak aj I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02,\nIV. ÚS 187/07]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci H.\nproti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange proti\nTaliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku č. 1 z 29. 3.\n2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť\njeho účinnosť a dôveryhodnosť.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.1 Právna a faktická zložitosť veci\n18. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej\nzložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok vo veci H.\nproti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne\n8\n\ndôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].\nZložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok\nESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968).\n18.1 Predmetom konania je posudzovanie nároku sťažovateľa ako žalobcu\nna náhradu škody proti štátu za nesprávny úradný postup, a to v zmysle buď predošlej\nprávnej úpravy zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, alebo v súčasnom období platnej\nprávnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo spadá\npod bežnú/pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov.\nIV.2 Správanie účastníka konania\n19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci posúdenia\ndruhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom\nkonaní ústavný súd konštatuje, že sa sťažovateľ nijakým spôsobom nepodieľal\nna vzniknutých prieťahoch. Naopak, sám urgoval nečinnosť krajského súdu u samotného\npredsedu, ktorý aj vo svojom vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní sp. zn.\n1 Spr 16/2020 z 10. februára 2020 opodstatnenosť prieťahového postupu krajského súdu\nv odvolacom konaní potvrdil.\nIV.3 Postup krajského súdu v napadnutom konaní\n20. Dotknutý postup je tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd\nzisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n9\n\n21. Pri posúdení tohto kritéria musí ústavný súd skonštatovať, že krajský súd sám\nvo vyjadrení svojho predsedu sp. zn. 1 Spr 16/2020 z 10. februára 2020 opodstatnenosť\nprieťahového postupu krajského súdu v odvolacom konaní potvrdil. Zároveň ústavný súd\nakcentuje, že krajský súd vo svojom uznesení č. k. 2 Co 20/2018-549 z 22. apríla 2020,\nktorým zrušil medzitýmny rozsudok okresného súdu č. k. 16 C 6/2011-510 z 19. apríla 2017\na vec vrátil na nové konanie, nerozhodoval v merite veci ani po stránke skutkovej, ani po\nstránke právnej. Obmedzil sa len na paušálne zdôvodnenie a právne východiská posúdenia\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktoré oprel\no konštantnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tomto smere\npoučil zákonného sudcu okresného súdu o právnych východiskách jeho ďalšieho postupu so\nzameraním sa na tie skutkové okolnosti, o ktoré bude potrebné oprieť prípadný nárok\nsťažovateľa ako žalobcu v konaní. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd mal a mohol pri\nabsencii konkrétneho skutkového, ako aj právneho posúdenia merita právnej veci,\nzohľadňujúc aj dĺžku konania v predmetnej veci pred okresným súdom v trvaní šiestich\nrokov pri doručení veci krajskému súdu ako súdu odvolaciemu, postupovať v predmetnej\nprávnej veci urýchlene a rozhodnúť o nej v skoršom termíne. K takému záveru je potrebné\ndospieť, vychádzajúc z obsahu uznesenia krajského súdu č. k. 2 Co 20/2018-549 z 22. apríla\n2020 a zo samotnej skutočnosti, že konanie v merite veci nie je skončené a vec sa vracia\nokresnému súdu na účel vykonania ďalších skutkových zistení. Ústavný súd teda opakovane\nkonštatuje, že primeraný časový úsek na rozhodnutie krajského súdu bol prekročený.\n21.1 Krajský súd teda v napadnutom konaní konal neprimerane dlho, v dôsledku\nčoho porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n21.2 V kontexte okolností veci ústavný súd dôrazne akcentuje, že otázka množstva\nvecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné\npre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,\nI. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 55/02, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03, III. ÚS 399/2011).\nNadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,\nže Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie\n10\n\nsvojej právnej neistoty, nemôžu byť\n\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06, rovnako tak aj Ústavný súd Českej republiky –\nIV. ÚS 392/2005, IV. ÚS 358/1998).\nV.\nZáver\nV.1 K bodu 1 výroku nálezu\n22. V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré\nustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva\na slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné\npráva a slobody sťažovateľa.\n22.1 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel\nk záveru, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.2 K bodu 2 výroku nálezu\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n23.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n\n11\n\n(I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012,\nIV. ÚS 132/2012,1. ÚS 70/2012).\n23.2 Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 €\nz dôvodu prieťahov krajského súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd v napadnutom\nkonaní krajského súdu identifikoval neprimerané obdobie nečinnosti, vychádzajúc z obsahu\nuznesenia krajského súdu č. k. 2 Co 20/2018-549 z 22. apríla 2020. Pri celkovej dobe\ntrvania odvolacieho konania 2 roky a 3 mesiace teda ústavný súd konštatuje prieťah.\nVychádzajúc zo svojej judikatúry (IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016,\nI. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018,\nI. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020), priznal v popísanej situácii\nsťažovateľovi sumu 1 500 €, z dôvodu (i) tej skutočnosti, že identifikovaná doba prieťahov\nv napadnutom konaní sa týkala postupu krajského súdu v odvolacom konaní, (ii) ako aj tej\nskutočnosti, že krajský súd v odvolacom konaní nevykonával žiadne dokazovanie, neriešil\nskutkovú ani právnu stránku merita veci, ale obmedzil sa len na určenie právnych východísk\npri priznávaní nároku na náhradu škody proti štátu za jeho nesprávny úradný postup.\n23.3 Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia tak ústavný súd\nvychádzal z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej by výška priznaného finančného\nzadosťučinenia na vnútroštátnej úrovni mala byť v rozumnom pomere k sume, ktorú by\nv podobných prípadoch sťažovateľovi priznal ESĽP (rozsudky ESĽP vo veci Scordino\na ďalší proti Taliansku z 27. 3. 2003, sťažnosť č. 36813/97, oddiel I, Horváthová proti\nSlovenskej republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 74456/01, Palgutová proti Slovenskej\nrepublike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 9818/02, Švalík proti Slovenskej republike z 15. 2.\n2005, sťažnosť č. 51545/99).\nV.3 K bodu 3 výroku nálezu\n24. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n24.1 Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku\n12\n\n2020, a to z prevzatia a prípravy zastupovania a z písomného podania ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení\ns § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom\nza jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 1/6 z výpočtového základu zo sumy\n1 062 €, čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 177 € a režijný paušál v sume\n10,62 €, v celkovej súhrnnej sume 375,24 €.\nV.4 K bodu 4 výroku nálezu\n25. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti požadoval zaplatenie finančného\nzadosťučinenia vo výške 10 000 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd priznal sťažovateľovi\nsumu finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 €, návrhu v ostávajúcej časti nevyhovel.\n25.1 Ústavný súd taktiež nevyhovel návrhu sťažovateľa na postup podľa čl. 127\nods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, keďže krajský súd\nsvojím uznesením č. k. 2 Co 20/2018-549 z 22. apríla 2020 v odvolacom konaní rozhodol.\n26. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "odvolanie-odvolacie konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/20/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}