{"guid": "ussr:9abfa4f6-def8-430a-83f0-9f5f0d3ff582", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.73.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 73/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 73/2018 z 19. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. decembra 2018, sp. zn. PL. ÚS 73/2018, ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.73.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9abfa4f6-def8-430a-83f0-9f5f0d3ff582", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.73.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.73.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.73.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 73/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. decembra 2018\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra\nBrňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana\nĽalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza\n(sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny 32 poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky, zastúpených KADUC & PARTNERS s. r. o., Trojičné\nnámestie 4, Trnava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, PhD.,\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\nustanovení čl. II zákona č. 270/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z.\no vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a takto\nrozhodol:\n1. Návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a na\nďalšie konanie.\n2. Návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie\núčinnosti ustanovení čl. II zákona č. 270/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\n\nč. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 31. októbra\n2018 osobne doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\n(ďalej aj „skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“), zastúpených KADUC & PARTNERS\ns. r. o., Trojičné námestie 4, Trnava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Miroslav\nKadúc, PhD., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení čl. II zákona č. 270/2018 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej\naj „napadnuté ustanovenia zákona č. 270/2018 Z. z.“), s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\nPo citácii napadnutých ustanovení zákona č. 270/2018 Z. z. skupina poslancov\npopisuje okolnosti, za ktorých boli prijaté. Z tohto popisu vyplýva, že 20. apríla 2018 bol\ndo podateľne Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) doručený\nvládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\nniektoré zákony [parlamentná tlač č. 951 (ďalej len „pôvodný návrh zákona“)].\nPo prerokovaní pôvodného návrhu zákona v národnej rade v rámci prvého čítania, ktoré sa\nuskutočnilo 11. mája 2018, bol v rámci druhého čítania 14. júna 2018 podaný pozmeňujúci\nnávrh poslanca Pavla Gogu, ktorým sa do pôvodného návrhu zákona vložil nový článok II,\noznačovaný v návrhu skupiny poslancov ako „legislatívny prílepok“; z jeho obsahu\nvyplýva, že ide o novelizáciu zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení\nneskorších predpisov.\n\n2\n\nNárodná rada pôvodný návrh zákona spoločne s legislatívnym prílepkom schválila\n19. júna 2018 ako zákon č. 270/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z.\no vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 270/2018 Z. z.“).\nDňa 6. júla 2018 bol zákon č. 270/2018 Z. z. vrátený národnej rade prezidentom\nSlovenskej republiky (ďalej len „prezident“) na opätovné prerokovanie s odôvodnením, že\n„nevyužitím riadneho legislatívneho procesu, ale prilepením novely poslaneckým\npozmeňovacím návrhom sa zákonodarca obral o príležitosť predísť vadám schváleného\nzákona, na ktoré ho mohol upozorniť adresát právnej normy“. Po vrátení zákona\nč. 270/2018 Z. z. prezidentom bol tento opätovne prerokovaný a následne poslancami\nnárodnej rady aj schválený.\nNavrhovatelia v úvodnej časti svojho návrhu vymedzujú pojem „legislatívny\nprílepok“ ako neželaný jav v legislatívnom procese, „spočívajúci v tendenčnom využití\npredloženého návrhu zákona za účelom prijatia takej zmeny, ktorú pôvodný návrh zákona\nneobsahoval“. Skupina poslancov zdôrazňuje, že prostredníctvom legislatívneho prílepku\n«sa obchádza štandardný legislatívny proces, keďže „prílepok je predmetom diskusie len\nv druhom čítaní, čím sa výrazne znižuje priestor na odbornú evaluáciu predmetného\nprílepku...“».\nS odkazom na § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov\na o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o tvorbe právnych predpisov“), podľa ktorého\nnávrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí\ns návrhom zákona, navrhovatelia konštatujú, že v predmetnej veci „sa prekonalo formálne\nvnímanie tvorby práva v tom, že jedným právnym predpisom možno novelizovať akýkoľvek\niný právny predpis rovnakej právnej sily. Zo zásady predvídateľnosti zákona, jeho\nzrozumiteľnosti a vnútornej bezrozpornosti ako zásady materiálneho právneho štátu\nvyplýva, že formálne zasahovanie do obsahu zákona iným bezprostredne a vecne\nnesúvisiacim zákonom, s ktorým nie je obsahovo previazaný, má za následok\n\n3\n\nzneprehľadňovanie právneho poriadku. Takýto postup je nielen neústavný, ale je v rozpore\nso zásadami legislatívneho procesu a jeho zmyslom“ (SVÁK, J., SURMAJOVÁ, Ž., BALOG,\nB. Komentár k zákonu č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky. Bratislava : Wolters Kluwer SK, 2017. s. 76).\nV rámci teoretického vymedzovania pojmu legislatívny prílepok navrhovatelia\npoukazujú aj na ustanovenia § 94 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“), pričom v súvislosti s ich aplikáciou\nuvádzajú, že treba rozlišovať „dva špecifické scenáre, ktoré môžu v legislatívnom procese\nnastať...“:\na) model tzv. „legislatívneho jazdca“, ktorý je vymedzený a povolený v rámci § 94\nods. 2 rokovacieho poriadku a predstavuje pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý síce rozšíri\npôvodne navrhovaný zákon, avšak v rámci jeho vecného zamerania a\nb) model tzv. „divokého jazdca“, ktorý je podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku\na § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov zakázaný a predstavuje extenzívne\nprekročenie pôvodného návrhu zákona (nad jeho pôvodný vecný rámec).\nPodľa skupiny poslancov sa pri podávaní pozmeňujúcich návrhov má uplatňovať\n„pravidlo úzkeho vzťahu“ (germaneness rule), ktorého aplikácia „vylučuje, aby sa\nk návrhu zákona pripojili prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu také normatívne\nustanovenia, ktoré s pôvodným návrhom vecne a obsahovo nesúvisia“.\nPoukazujúc na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl ÚS 77/06,\nnavrhovatelia uvádzajú, že pri aplikácii pravidla úzkeho vzťahu sa musia zohľadňovať\nnasledujúce požiadavky:\n„- fundamentálny\n\núčel\n\npozmeňovacieho\n\nnávrhu\n\nmusí\n\nmať\n\núzky\n\nvzťah\n\nk fundamentálnemu účelu prejednávaného návrhu zákona,\n- úprava špecifického predmetu nesmie byť pozmenená ustanovením všeobecnej\npovahy,\n- všeobecný predmet môže byť menený špecifickým návrhom,\n\n4\n\n- pozmeňovací návrh obsahujúci trvalú zmenu k návrhu zákona, ktorý predvída\nprechodnú zmenu v práve, nie je možné považovať za návrh majúci úzky vzťah.“\nV ďalšej časti svojho návrhu navrhovatelia aplikujú všeobecné teoretické východiská\nna legislatívny prílepok obsiahnutý v zákone č. 270/2018 Z. z. a v tejto súvislosti v prvom\nrade zdôrazňujú potrebu preskúmať úmysel zákonodarcu a abstrahovať z neho účel návrhu\nzákona. Poukazujúc na všeobecnú časť dôvodovej správy k pôvodnému návrhu zákona,\nskupina poslancov uvádza, že pôvodný návrh zákona je „súčasťou navrhovaných\nlegislatívnych\n\núprav\n\nsúvisiacich\n\nso\n\nzmenou\n\nsystému\n\nzabezpečovania\n\nkvality\n\nvysokoškolského vzdelávania. V rámci tejto novely sa napríklad zvyšovala otvorenosť\nvysokoškolského systému tým, že pri obsadzovaní miesta vysokoškolského učiteľa vo funkcii\nprofesora a docenta sa umožnilo upustiť od požiadavky na predchádzajúce udelenie titulu\ndocent alebo profesor. Reformou prešiel aj proces habilitačného konania a čiastočne sa\nzasiahlo aj do niektorých aspektov akreditácie vysokých škôl. Taktiež sa zjednodušila\ntvorba a úprava študijných programov, vrátane medziodborových študijných programov\na spoločných študijných programov. Novela reflektuje aj ďalšie opatrenia, ktoré\nnevychádzajú priamo z programového vyhlásenia vlády SR, ale boli súčasťou jeho\nrozpracovania, prípadne vychádzajú z aplikačnej praxe. Všetky ustanovenia sa týkajú\noblasti bezprostredne súvisiacej s vysokými školami. Účel návrhu zákona je možné vo\nvšeobecnej rovine vymedziť ako optimalizáciu vysokého školstva s ohľadom na funkčné,\ndynamické prvky systému vysokého školstva.“.\nV nadväznosti na citované navrhovatelia argumentujú, že tzv. legislatívny prílepok\n(pozmeňujúci návrh poslanca Pavla Gogu) sa z obsahového hľadiska netýkal problematiky\nvysokých škôl, ale „aktuálnych problémov súvisiacich s organizačno-koncepčnou zmenou\nSlovenskej akadémie vied. Slovenská akadémia vied je pritom samosprávna vedecká\ninštitúcia Slovenskej republiky, ktorej existencia a fungovanie je stanovené v osobitnom\nzákone č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov. Účel\npozmeňovacieho návrhu poslanca Gogu je možné vo všeobecne rovine vymedziť ako\nreorganizáciu Slovenskej akadémie vied s ohľadom na statický aspekt právnej regulácie\ntejto inštitúcie.“.\n\n5\n\nZ citovaného podľa skupiny poslancov vyplýva, že účel pôvodného návrhu zákona\na účel pozmeňujúceho návrhu poslanca Pavla Gogu (legislatívneho prílepku) „nie sú...\nv úzkom vzťahu, keďže sa týkajú iných oblastí štátnej správy na úseku školstva, pričom\nmedzi nimi nie sú v posudzovanom prípade žiadne spoločné styčné plochy a väzby“.\nCitujúc relevantné časti uznesenia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 48/2003\nz 11. decembra 2003, navrhovatelia poznamenávajú, že ústavný súd „nie je a priori proti\ntomu, aby mohol byť postup predchádzajúci schváleniu napadnutého zákona základom\nnesúladu daného zákona s Ústavou SR, avšak tento (problémový) postup musí vykazovať\nurčité kvalitatívne nedostatky/vady“.\nAplikujúc citovaný názor ústavného súdu na legislatívny proces smerujúci k vydaniu\nzákona č. 270/2018 Z. z., navrhovatelia vyslovujú presvedčenie, že v tomto prípade došlo\n«zo strany zákonodarného orgánu k hrubému a svojvoľnému porušeniu zákonných pravidiel\nlegislatívneho/zákonodarného procesu, v dôsledku ktorého sa prijal „legislatívny prílepok“.\nTakýto stav je v rozpore s právnou istotou, ako základným esenciálnym prvkom právneho\nštátu a nekorešponduje s požiadavkami predvídateľnosti zákona, jeho zrozumiteľnosti\na vnútornej bezrozpornosti ako zásady materiálneho právneho štátu (ktoré sú v princípe\nprávnej istoty inkorporované)...\nNa dôležitosť dodržiavania a rešpektovania zákonodarných a legislatívnych\npravidiel poukazuje aj nestor česko-slovenskej právnej teórie Viktor Knapp, ktorý\njednoznačne, priam nekompromisne skonštatoval, že: „nezákonným spôsobom zákon a ani\niný právny predpis vzniknúť nemôže.“[KNAPP, Viktor; Teórie práva. C. H. Beck: Praha,\n1995, s. 107]...\nNavrhovatelia sú presvedčení, že zákon, ktorý má pri „svojom zrode zakódovanú do\nsvojej DNA“ nezákonnosť a priamy rozpor s procedurálnymi pravidlami, nemôže byť ani\npovažovaný za zákon a z tohto dôvodu by mal byť zo strany Ústavného súdu SR zrušený,\nkeďže je v príkrom rozpore s materiálnym poňatím právneho štátu, ku ktorému Ústavný súd\nSR každým rokom viac a viac smeruje. Prijatie legislatívnych prílepkov je taktiež nielen\nv rozpore s princípmi právneho štátu, ale predstavuje aj výrazný akt svojvôle NR SR\n\n6\n\n(spočívajú v nerešpektovaní vlastných zákonných pravidiel), čím dochádza k prelomeniu\nčl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže parlament (ako štátny orgán) konal mimo medzí a v rozpore\nso spôsobom, ktorý ustanovil zákon, v tomto prípade § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku a § 6\nods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky...\nNavyše, prijatie takého zákona (Legislatívneho prílepku) je v príkrom rozpore so\nsľubom, ktorý skladá každý člen zákonodarného zboru. V zmysle čl. 75 ods. 1 Ústavy SR\ntotižto každý poslanec NR SR sľubuje, že bude dodržiavať ústavu a ostatné zákony\na pracovať tak, aby sa uvádzali do života. V tejto súvislosti by chceli navrhovatelia...\npoukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 v ktorom ústavný súd odvodil\nlimity výkonu právomoci prezidenta (aj) z obsahu jeho sľubu, pričom takýto postup je podľa\nnázoru navrhovateľov analogicky použiteľný aj v tomto prípade...\nNa vyslovenie protiústavnosti legislatívnych prílepkov si pritom Ústavný súd SR\nvytvoril už dostatočný argumentačný priestor a de facto takéto rozhodnutie aj prognózoval,\nkeď v náleze Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 29/05 uviedol, že „nerešpektovanie zákonom\nustanovených pravidiel legislatívneho procesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom\ndôsledku nielen nezanedbateľný vplyv na celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa\nstať aj dôvodom, ktorý spôsobí neústavnosť zákona ako celku (porovnaj k tomu napr.\njudikatúru Ústavného súdu Českej republiky vymedzenú najmä v náleze sp. zn. Pl. ÚS 77/06\nz 15. februára 2007 alebo v náleze sp. zn. Pl. ÚS 21/01 z 12. februára 2002). V danom\nprípade ústavný súd nepovažoval, vzhľadom na materiálne dôvody zakladajúce podľa už\nuvedeného neústavnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku ako celku, za potrebné\nvysloviť sa meritórne k tomu, či zistené porušenia zákona o rokovacom poriadku pri\nschvaľovaní napadnutého zákona nadobudli takú intenzitu, že by na ich základe bolo možné\nvysloviť jeho nesúlad s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy z dôvodu nerešpektovania zákazu\nsvojvôle v zákonodarnom procese. Napriek tomu ústavný súd využíva túto príležitosť na to,\naby národnú radu upozornil na rešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel\nlegislatívneho procesu ako požiadavky vyplývajúcej z princípu demokratického a právneho\nštátu garantovaného čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy.“».\n\n7\n\nPodľa navrhovateľov je zrejmé, že „slovenská konštitucionalistika je zrelá\na pripravená na ďalší krok smerom k posilneniu atribútov materiálneho právneho štátu, a\nto v podobe vyslovenia protiústavnosti legislatívnych prílepkov“.\nNa podklade uvedených skutočností skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí návrhu na ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví, že ustanovenia čl. II zákona\nč. 270/2018 Z. z. sú v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\nV súlade s čl. 125 ods. 2 ústavy a § 38 ods. 1 a nasl. zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd uznesením pozastavil účinnosť\nustanovení čl. II zákona č. 270/2018 Z. z. až do vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej.\nNevyhovením návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení čl. II zákona č. 270/2018\nZ. z. môže podľa skupiny poslancov dôjsť\na) k finančnej a hospodárskej škode, ktorej vznik je reálny v súvislosti\ns problematickou reštrukturalizáciou a reorganizáciou Slovenskej akadémie vied, a\nb) k nenapraviteľnému následku v podobe znefunkčnenia inštitúcie v dôsledku\nopakovanej organizačnej zmeny vo veľmi krátkom časovom horizonte.\nII.\nII.1\n\nK prijatiu návrhu skupiny poslancov na ďalšie konanie\n\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n\n8\n\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy a podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov národnej rady.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať\na) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa\nnamieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,\nprípadne v jednotlivom ustanovení,\nb) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie\nalebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým\nnapadnutý predpis nie je v súlade.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval návrh\nskupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37\n\n9\n\nods. 3 zákona o ústavnom súde, ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže\nvec prerokovať a rozhodnúť o nej.\nKeďže ústavný súd súčasne nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť\nk odmietnutiu tohto návrhu, rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie v súlade s § 25 ods. 3\nzákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nII.2\n\nK návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutých\n\nustanovení zákona č. 270/2018 Z. z.\nSkupina poslancov sa tiež domáha, aby ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 ústavy\na § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde pozastavil až do rozhodnutia vo veci samej účinnosť\nustanovení čl. II zákona č. 270/2018 Z. z.\nPodľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,\nmôže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých\nich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo\nľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská\nrepublika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže rozhodnúť\no pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať\nkonkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré\n\n10\n\npreukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nO tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.\nV súvislosti s návrhom skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutých\nustanovení zákona č. 270/2018 Z. z. ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\nv ktorej opakovane zdôrazňuje, že k uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125 ods. 2\nústavy pristupuje len v dostatočne odôvodnených prípadoch a pritom celkom výnimočne,\nt. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp. hrozba\nhospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne\nkonkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie navrhovateľa,\nktoré možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (PL. ÚS 13/09).\nPri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych predpisov\nje žiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného\na neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech ochrany základných práv\na slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy\nrelevantného z hľadiska ochrany ústavnosti a požiadavkou primeraného rešpektovania\nautonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom na ústavný princíp deľby moci)\na z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov (m. m. PL. ÚS 2/2016).\nV načrtnutom kontexte je podľa názoru ústavného súdu dôležité, aby atribúty\nreálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd či hrozby\nznačnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku nadobudli takú\nintenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodní vstup\nústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením\núčinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym preskúmaním jeho súladu s ústavou, a to\nv záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti.\nZ odôvodnenia predkladaného skupinou poslancov možno vyvodiť, že hlavným\nargumentom na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona č. 270/2018 Z. z. je\nmožnosť existencie finančnej a hospodárskej škody, ktorej vznik dávajú navrhovatelia do\n\n11\n\nsúvislosti s problematickou reštrukturalizáciou a reorganizáciou Slovenskej akadémie vied,\nako aj vznik nenapraviteľného následku v podobe znefunkčnenia inštitúcie v dôsledku\nopakovanej organizačnej zmeny vo veľmi krátkom časovom horizonte.\nNávrh skupiny poslancov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy nepochybne obsahuje\nargumentáciu, ktorú ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za relevantnú, čo vyjadruje\nbod 1 výroku tohto uznesenia, argumentácia odôvodňujúca pozastavenie účinnosti\nnapadnutých ustanovení zákona č. 270/2018 Z. z. však nie je podľa názoru ústavného súdu\ndostatočne konkretizovaná a nachádza sa skôr v hypotetickej rovine. Navyše, vychádzajúc\nz odôvodnenia návrhu, ústavný súd konštatuje, že jeho predmetom nie je ústavne relevantná\nkritika vecného obsahu napadnutých ustanovení zákona č. 270/2018 Z. z., ale len výhrady\nskupiny poslancov procesného charakteru smerujúce k legislatívnemu procesu, na ktorého\nzáklade sa napadnuté ustanovenia zákona č. 270/2018 Z. z. stali súčasťou právneho\nporiadku Slovenskej republiky.\nÚstavný súd preto návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutých\nustanovení zákona č. 270/2018 Z. z. nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave 19. decembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "podmienky konania", "právny predpis", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba", "súlad-súlad právnych predpisov", "zmena právnej úpravy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonnodárny proces"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}