{"guid": "ussr:5884b9f1-789f-4263-a599-ac961fd5602e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 680/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 680/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 680/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5884b9f1-789f-4263-a599-ac961fd5602e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.680.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 680/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov, zastúpenej advokátom\nJUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 8 Co 324/2015 a 8 Co 325/2015 z 27. februára 2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 147/2017 z 26. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n22. augusta 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.\nHurbanova 18, Bardejov (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“, „žalobca“\n\nalebo „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 324/2015 z 27. februára 2017\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 147/2017 z 26. apríla 2018 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že okresným súdom bolo pod\nsp. zn. 4 C 41/2008 vedené konanie, v ktorom sa sťažovateľka domáhala proti\n,\n\n(ďalej len „žalovaný v 1. rade“),\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaná v 2. rade“), a obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaná v 3. rade“, v citáciách\naj „žalovaný v 3. rade“), zaplatenia peňažnej sumy 1 794,16 € s príslušenstvom.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti v relevantnej časti uvádza:\n„Na Okresnom súde v Bardejove sú vedené početné konania, kde predmetom\nje úhrada sumy za poskytnuté služby, resp. spôsoby vysporiadania v kontexte výkonu správy\njedného obytného bloku. Všetky tieto konania sa týkajú obytného bloku\nna ul.\n\na pritom ide o vzťah medzi poskytovateľom (vždy je to spoločnosť\n\nSPRAVBYT, s. r. o. Bardejov) a odberateľom (jednotliví vlastníci predmetného obytného\nbloku) dodávaných služieb. Súdy nepriznali navrhovateľovi požadovanú sumu s poukazom\nna to, že si ako predbežnú otázku vyriešili otázku správy predmetného obytného bloku\nv prospech spoločnosti\n\n. Uvedené závery potvrdil aj krajský súd,\n\nktorý prebral všetky argumenty súdu prvého stupňa, (rozsudok Okresného súdu Bardejov,\nsp. zn. 4 C 41/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu prešov, sp. zn. 8 Co 324/2015).\nNajvyšší súd SR dovolanie v danej veci odmietol úplne formalisticky s odkazom na to,\nže ide o domáhanie sa nároku neprevyšujúceho desaťnásobok minimálnej mzdy.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR je právoplatné dňom 23. 06. 2018.“\n\n2\n\nV súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa ústavy a dohovoru\nsťažovateľka uvádza:\n«Výklad a interpretácia zák. SNR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov v znení neskorších predpisov súdmi v tejto veci popiera účel a zmysel príslušných\nzákonných noriem – najmä pokiaľ ide o otázky synalagmatických záväzkov, preukázania\nzákonných a skutkových okolností realizovaných postupov vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov (zvolávanie a priebeh ako aj výsledky schôdze vlastníkov) ako aj rozdielmi medzi\nschválením správcu a schválením zmluvy o výkone správy s konkrétnym správcom. Ústavne\nneudržateľnými sú aj odôvodnenia premlčania v kontexte realizovaných a poskytovaných\nslužieb, ktoré nemajú žiadnu oporu v texte právneho predpisu.\nPodstatou tohto sporu teda bolo právne posúdenie situácie, keď správcovia –\ndoterajší a nový správca bytového domu riešia otázky spojené s existenciou a splnením\nzákonných podmienok pri prechode výkonu správy bytového domu na iného správcu\na to v kontexte zákonných prejavov vôle vlastníkov tohto obytného bloku...\n... Z pohľadu platnej právnej úpravy treba dôsledne rozlišovať medzi schválením\nsprávcu a schválením zmluvy o výkone správy s týmto správcom. Zo zápisnice z členskej\nschôdze z 21. 12. 2005 vyplýva, že „schvaľuje za nového správcu spoločnosť\n“.\nZmluva o výkone správy so spoločnosťou\n\nvšak nebola\n\npredmetom žiadnej schôdze a nikto ju nikdy neschválil. A to až do súčasnosti. Schválenie\nzmluvy o výkone správy patri pritom do hlavnej kompetencie členskej schôdze vlastníkov !!.\nTo znamená, že zmluva o výkone správy s firmou\n\nnemohla\n\nbyť a ani nebola schvaľovaná na schôdzi dňa 21. 12. 2005. !!! Nová zmluva bola\npodpisovaná po novelizácii zákona o vlastníctve bytov, pričom v tom čase bol potrebný\nsúhlas vlastníkov bytov a uznesenie schôdze o schválení takejto zmluvy o výkone správy.\nAni tejto právnej otázke – a jej právnemu posúdeniu, na ktorú sme opakovane\nv konaní poukazovali – a tiež v odvolaní i dovolaní sa súdy vôbec – ani slovom – nevenovali\na nevysvetlili ústavne konformný výklad tohto pojmu.\n... Z textu zákona jednoznačne a nepochybne vyplýva, že zmluva o výkone správy\nmôže byť uzavretá len s jedným správcom – dvaja správcovia nemôžu pôsobiť popri sebe\nv tom istom bloku. Rovnako tak je potrebné zvýrazniť, že správa môže byť odovzdaná\n\n3\n\nvýlučne tomu, kto preukáže, že je týmto novým správcom a že proces jeho schvaľovania\na schvaľovania zmluvy o výkone správy bol zákonný a správny.\nDokiaľ nie je správa bytového domu odovzdaná treba – s poukazom na citovanú\nprávnu úpravu – právne uzavrieť, že nedošlo a nemohlo dôjsť k zmene v osobe správcu...\nRozhodujúcim z pohľadu citovanej právnej úpravy teda nie je moment kedy výkon\nsprávy bytového domu skončil, ale kedy je správa odovzdaná novému správcovi bytového\ndomu. Až týmto momentom vstupuje nový správca do všetkých práv a povinností správcu\nobytného bloku...\n... Zároveň ale platí, že plnenie je dohodnuté v zák. č. 182/1993 Z. z. v platnom znení\ntak, že je viazané na odovzdanie a prevzatie správy (pokiaľ nie je odovzdaná správa všetky\nplnenia a úkony doterajšieho správcu sa považujú za oprávnené a zákonné) – to znamená,\nže až k tomuto dátumu možno hovoriť o plynutí premlčacích dôb a následkoch spojených\ns plynutím lehôt.\nDôvodom je to, že v takomto prípade bezdôvodné obohatenie nespočíva vo zväčšení\nmajetku /spoločnosti\n\n/, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší\n\nv dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou /- našou obchodnou spoločnosťou/.\nTento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme...\nPrijatie plnenia je pritom viazané na vzájomné vyporiadanie sa v rámci\nodovzdávania a preberania správy bytového domu. Zvýrazňujeme pritom osobitnú právnu\núpravu nakladania s bytmi – zák. č. 182/1993 Z. z., ktorý nepochybne treba aplikovať\nprednostne pred ustanoveniami či už Obchodného zákonníka alebo aj Občianskeho\nzákonníka. To znamená, že o premlčaní možno hovoriť výlučne v kontexte odovzdania\na prevzatia výkonu správy, tak ako to má na mysli platná právna úprava.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8 Cdo 143/2017 zo dňa 26. 04. 2018\núplne formálne odkazom na minimálnu mzdu v kontexte rozhodnutia Krajského súdu\nPrešov, sp. zn. 8 Co 324/2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn.\n4 C 41/2008 sú s poukazom na zhora uvedené ústavne neudržateľné, t. j. vykazujú znaky\nsvojvôle, arbitrárnosti, a nie sú ani náležíte odôvodnené...\nVýklad všeobecného (podústavného) práva najvyšším súdom a krajským súdom\nv tejto veci považujeme za taký, že popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem –\nnajmä zák. SNR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\n\n4\n\nneskorších predpisov (m. m. I. ÚS 23/2010). Prejavuje sa to v podobe svojvôle súdu, a to\ntak pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, ako aj pri právnom posúdení veci, vedúcej k\nzásahu do základného práva na súdnu ochranu. Ide o extrémny nesúlad medzi právnymi\nzávermi súdu a vykonanými skutkovými zisteniami a takýto postup treba považovať\narbitrárny, ústavne neakceptovateľný a nezlučiteľný s princípmi právneho štátu.»\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn. 2 Cdo 147/2017 zo dňa\n26. 04. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8 Co 324/2015 zo dňa\n27. 02. 2017 porušil základné právo spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o. Bardejov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. pod sp. zn.\n2 Cdo 147/2017 zo dňa 26. 04. 2018 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.\n8 Co 324/2015 zo dňa 27. 02. 2017 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nÚstavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania ako ja náhradu trov\nprávneho zastupovania.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n5\n\nkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,\nktorá je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu\nza zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom\nalebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\n\n6\n\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nII.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv rozsudkom\nkrajského súdu\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že podstata argumentácie sťažovateľky proti rozsudku\nkrajského súdu sa vo vzťahu k žalovanej v 3. rade koncentruje na jej nesúhlas s právnym\nposúdením veci, ako aj na námietku, podľa ktorej sa krajský súd dostatočným spôsobom\n\n7\n\nnevysporiadal s jej argumentáciou uplatnenou v odvolacom konaní, ktorá súvisela\ns odôvodnením dôvodnosti jej nároku vo vzťahu k žalovanej v 3. rade.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať napadnutý rozsudok krajského súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka proti nemu uplatňuje.\nKrajský súd vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia potvrdil rozsudok\nokresného súdu v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom, a to v rozsahu jeho výroku, ktorým\ntento súd zamietol žalobu sťažovateľky vo vzťahu k žalovanej v 3. rade, pričom\nv prevyšujúcej časti (v rozsahu výroku, ktorým zamietol žalobu vo vzťahu k žalovanému\nv 1. rade a žalovanej v 2. rade) rozsudok okresného súdu v spojení s jeho dopĺňacím\nrozsudkom zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nKrajský súd vychádzajúc zo zistení okresného súdu v časti relevantnej pre posúdenie\nústavnosti potvrdzujúceho výroku uviedol:\n«Treba prisvedčiť žalobcovi, že ak by vznikol právny vzťah medzi žalobcom\na žalovaným v 3./ rade, bolo by potrebné tento právny vzťah hodnotiť v zmysle ustanovenia\n§ 261 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ako vzťah obchodnoprávny.\n... Z obsahu spisu je zrejmé, čo vo svojom rozhodnutí konštatoval aj súd prvej\ninštancie, že žalovaný v 3./ rade vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania.“.\n... Judikatúra súdov v otázke aplikácie obchodného zákonníka na premlčanie\nbezdôvodného obohatenia je rôzna. Z Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa\n26. februára 2004 sp. zn. 4 Obo 57/2003 vyplýva, cit: „Keďže Obchodný zákonník\npremlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, získaného formou plnenia\nz neplatnej zmluvy upravuje, nie je možné vzhľadom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka\nna premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka použiť. Platí\nto pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby, i pre určenie jej dĺžky.\n... Pokiaľ by sme aj analogicky pripustili aplikáciu vyššie citovaného rozsudku\na keďže by sa v prípade existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3./ rade\njednalo o obchodnoprávny vzťah, premlčacia doba by bola štvorročná.\n\n8\n\n... Posledným nárokom žalobcu uplatneného v žalobe, rovnako ako aj v zmene žaloby\nje nárok na zaplatenie 1.794.16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy\n203,18 Eur od 01.09.2007 do zaplatenia. Vo vzťahu k tomuto z časového hľadiska najneskôr\nuplatneného nároku uplynula štvorročná premlčacia lehota 01. 09. 2011.\n... Keďže návrh na pristúpenie žalovaného v 3./ rade ako ďalšieho účastníka konania\nna strane žalovaných bol podaný v priebehu konania, až po uplynutí lehoty, v ktorej\nsa nárok na zaplatenie žalovaných súd premlčal, súd prvej inštancie postupoval správne ak\nžalobu voči žalovanému v 3./ rade zamietol.\n... Na správnosti tohto záveru nič nemení ani prípadné nesprávne právne posúdenie\nplynutia premlčacej lehoty súdom prvej inštancie.»\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že rozhodujúcim dôvodom,\nktorý viedol k procesnému neúspechu sťažovateľky v rozsahu jej práva uplatneného\nvo vzťahu k žalovanej v 3. rade, bola skutočnosť, že došlo k premlčaniu jej práva. Krajský\nsúd pri posudzovaní dĺžky premlčacej doby vzal do úvahy pre sťažovateľku najpriaznivejší\nmožný variant dĺžky jej plynutia ‒ premlčaciu dobu stanovenú Obchodným zákonníkom ‒\nktorý následne testoval v konkrétnych podmienkach zisteného skutkového stavu\na dospel k záveru, že právo sťažovateľky na úhradu finančnej čiastky v sume 1 794,16 €\ns príslušenstvom bolo uplatnené na okresnom súde po uplynutí štvorročnej premlčacej doby.\nV\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nnič\n\nnenasvedčuje\n\ntomu,\n\nže by posudzovanie otázky premlčania práva sťažovateľky voči žalovanej v 3. rade bolo\nzo strany krajského súdu zjavne nesprávne alebo svojvoľné a že by krajský súd napadnutým\nrozhodnutím zjavne vybočil z rámca svojho uváženia pri posudzovaní tejto otázky.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi rozsudkom krajského súdu\na sťažovateľkou namietaným porušením základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\na namietaným porušením práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení.\n\n9\n\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nOkrem dôvodov, na základe ktorých ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky,\nnad rámec svojho rozhodnutia uvádza, že v danom prípade v súlade s jeho doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 33/2010, IV. ÚS 431/2012, IV. ÚS 72/2013,\nIV. ÚS 278/2014, IV. ÚS 511/2018) vzhľadom na to, čo je pre sťažovateľku „v hre“,\nide o vec nižšej významnosti (o tzv. bagateľnú vec), kde uplatnenie mimoriadneho\nopravného prostriedku nie je považované za efektívne. Ak zákon c.̌ 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo\n„CSP“) vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných súdmi druhej inštancie\n(podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v prípade bagateľných vecí\nje v zmysle § 422 ods. 1 CSP neprípustné), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum\nbol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho\nvybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu\na pre jeho právne posúdenie esenciálne. Vo veci sťažovateľky o takýto výnimočný prípad\npodľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde, pričom táto skutočnosť by už sama\nosebe umožňovala odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\nII.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv uznesením\nnajvyššieho súdu\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej\nnajvyšší súd jej „dovolanie... odmietol úplne formalisticky s odkazom na to, že ide\no domáhanie sa nároku neprevyšujúceho desaťnásobok minimálnej mzdy“.\nPravidlá tykajúce sa prípustnosti dovolania majú za ciel ̌ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím, ako aj vytvárať určitý procesný filter zabraňujúci neúmernej\nlitigačnej záťaži najvyššieho súdy v prípade, ak vec prima facie nedosahuje intenzitu\n\n10\n\nodôvodňujúcu zásah z pozície dovolacieho súdu, pričom vzhľadom na ich jednoznačné\nvyjadrenie dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované.\nZ relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľky odôvodnil s poukazom na to, že podľa „§ 422 ods. 1\npísm. a/ CSP (ktoré je vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP ustanovením lex specialis) dovolanie...\npodľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa\n§ 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v § 422 ods. 1\nCSP je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.“.\nNajvyšší súd ďalej uviedol, že sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom súde\ndomáhala zaplatenia „sumy 54 051 Sk (t. j. 1 794,16 eur), kedy bola výška minimálnej mzdy\n269 eur v zmysle zákona o minimálnej mzde č. 90/1996 Z. z. v platnom znení, desaťnásobok\ntejto sumy je 2 690 eur“. S ohľadom na už uvedené konštatoval, že „[r]ozhodnutie\nodvolacieho súdu sa teda týka peňažného plnenia neprekračujúceho výšku desaťnásobku\nminimálnej mzdy v čase podania žaloby...“, a keďže je „prípustnosť dovolania... v danom\nprípade vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a/ CSP“, dovolanie sťažovateľky\nodmietol.\nOtázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľky v prípade, ak zákonné pravidlá\ndovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup všeobecného súdu v súlade\nso zákonom preto nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv\nsťažovateľky.\nZ už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako\nzjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n11\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "byt-správa bytu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výklad (interpretácia)-extrémny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "premlčanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:57d8c320-f48f-4a5a-b5dd-2c2613ffd060", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1"}, {"guid": "ussr:89cbc7df-12f4-4a19-b65a-3cd027a0a8f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/2014 z 13. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-13", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89cbc7df-12f4-4a19-b65a-3cd027a0a8f6"}, {"guid": "ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2013 z 26. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0d98a374-fb12-4a83-a5be-6d3bbd5d2a10:2c94df0d-6362-44c1-bc86-2221cf91b701", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8207206170.1", "spisova_znacka": "8Cdo/143/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/143/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8207206170.1"}, {"guid": "b549a74b-6620-4a48-b6c3-0a7b5abb1dfa:8c193e86-8073-4e8f-8514-949ed13a9cd0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614208811.1", "spisova_znacka": "8Co/324/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/324/2015 z 29. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-11-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614208811.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b7853b3a-97f5-4e62-b675-af9a300efea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.405.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.405.2020.1"}]}