{"guid": "ussr:69f15b50-7880-4ce7-a645-28b975753951", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2018 z 15. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 610/2018, ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 6", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/69f15b50-7880-4ce7-a645-28b975753951", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 610/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov\nMiroslava Duriša a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou\n\nkanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva podľa\nčl. 6 Charty základných práv Európskej únie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Tost 33/2018 z 22. augusta 2018, ako aj postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 6 Charty základných práv\nEurópskej únie (ďalej len „charta“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Tost 33/2018 z 22. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“), ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je spoločne so spoluobvineným\ntrestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin falšovania,\npozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 a 4\npísm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“), ktorý mali spáchať formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného\nzákona v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) a ods. 2\npísm. a) Trestného zákona.\nSťažovateľ bol uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 23/2018 z 28. júna 2018\nvzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pričom podľa § 80\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku najvyšší súd nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\nSťažovateľ následne požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. O jeho žiadosti\nrozhodol Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len\n„špecializovaný súd“), uznesením sp. zn. 3 Tp 13/2018 z 3. augusta 2018 (ďalej len\n„uznesenie špecializovaného súdu“) tak, že ju podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku\n\n2\n\nzamietol a súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil väzbu\nsťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nProti uzneseniu špecializovaného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu, podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú najvyšší súd\nnapadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že najvyšší súd nedal v napadnutom\nuznesení odpoveď na všetky ním prezentované relevantné námietky.\nSťažovateľ ako prvú zásadnú námietku označil to, že znalecký posudok Ústavu\nsúdneho inžinierstva č. 77/2018 nebol získaný zákonným spôsobom, pričom „je vôbec\nsporné, či sa jedná o pravú listinu“. Označený znalecký posudok sa podľa sťažovateľa\n„objavil“ vo vyšetrovacom spise a „nie je tiež zrejmé, kedy, ako, a hlavne kým bola táto\nlistina doložená do vyšetrovacieho spisu“. Sťažovateľ sa domnieva, že na tento dôkaz\nnemožno v tomto štádiu konania prihliadať. Najvyšší súd označenému znaleckému posudku\npripísal kľúčový význam vo vzťahu k existencii dôvodného podozrenia, že sťažovateľ mal\nspáchať trestný čin. K tomuto sťažovateľ ďalej uvádza: «V danom konaní však všeobecný\nsúd konal v príkrom rozpore s princípom kontradiktórnosti a rovností zbraní, pretože\nrozhodol len na základe stanoviska prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, spis. zn.\nVII/1 Gv 103/18/1000-67 zo dňa 21. 08. 2018 ohľadom toho, ako sa znalecký posudok\na jeho dodatok „objavil“ vo vyšetrovacom spise. Toto stanovisko však nebolo doručené\nsťažovateľovi, a to ani všeobecným súdom, ani prokurátorom. Jednalo sa však pritom\no kľúčový dokument na základe ktorého všeobecný súd rozhodol a ku ktorému sa sťažovateľ\nnemohol vyjadriť a hlavne uviesť, že tento inkriminovaný znalecký posudok nebol súčasťou\nvyšetrovacieho spisu a ani návrhu na vzatie do väzby. Všeobecnému súdu pritom nič\nnebránilo, aby obhajobe sťažovateľa umožnil vyjadriť sa k stanovisku prokurátora a tak\nreagovať na toto stanovisko ako protistrany...\nPo vydaní napadnutého uznesenia sa totiž zistilo, že vyšetrovateľ zabezpečil\ninkriminovaný znalecký posudok vrátane jeho dodatku č. 1 a tento nebol zhodný s tou\nverziou, ktorú mal predložiť prokurátor. Poukazujeme hlavne na to, že dodatok č. 1\n\n3\n\nk znaleckému posudku mal byť vypracovaný dňa 22. 05. 2018 v\ntohto dodatku: „V\n\ndňa 22. 05. 2018“, avšak verzia predložené prokurátorom mala\n\nbyť vypracovaná dňa 23. 05. 2018 v\n„V\n\nčo vyplýva zo záveru\n\nčo vyplýva zo záveru tohto dodatku:\n\ndňa 23. mája 2018“. Je nepochybné, že ten istý dodatok nemôže obsahovať\n\ndva odlišné miesta a dátumy vyhotovenia, čo svedčí v prospech toho, že prokurátor\npredložil znalecký posudok, ktorý nemohol vypracovať Ústav súdneho inžinierstva v\nuniverzity. Taktiež tu existujú rozdiely medzi verziou znaleckých posudkov\nzabezpečených vyšetrovateľom od znaleckého ústavu a verziou, o ktorej prokurátor tvrdí,\nže ju získal od poškodenej spoločnosti\n\nAj uvedené skutočnosti\n\npreukazujú, že súd rozhodol na základe nezákonne získaného dôkazu.»\nSťažovateľ ako druhú zásadnú námietku označil skutočnosť, že uznesením\nprokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.\nVII/2 Gv 140/16/1000-76 z 23. júla 2018 bol podľa § 425 Trestného poriadku zaistený celý\njeho majetok. Vzhľadom na uvedené u neho odpadol väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku, pretože z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 23/2018\nz 28. júna 2018 (rozhodovanie o vzatí sťažovateľa do väzby) podľa sťažovateľovho názoru\nvyplýva, že práve jeho majetok mu mal cez jeho postavenie a vplyv umožňovať\npokračovanie v páchaní trestnej činnosti. Navyše, keďže sťažovateľ nemohol túto námietku\nuplatniť v konaní pred špecializovaným súdom, ale vzhľadom na následné zaistenie jeho\nmajetku až v konaní pred najvyšším súdom, tento ho mal k uvedenej skutočnosti vypočuť,\nčoho sa sám výslovne dožadoval.\nAko tretiu zásadnú námietku označil sťažovateľ to, že najvyšší súd sa nedostatočným\nspôsobom vysporiadal s možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného\núradníka. Najvyšší súd sa ňou podľa názoru sťažovateľa zaoberal iba formálne\na nevyhodnotil konkrétne okolnosti jeho prípadu. O to viac pozornosti mal najvyšší súd tejto\njeho námietke venovať z dôvodu, že u spoluobvineného\nnahradená dohľadom probačného úradníka.\n\n4\n\nbola väzba\n\nSťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1/ Základné právo\n\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2\n\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 5 ods. 3\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv ako i práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 6 Charty\nzákladných práv Európske únie Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn.\n4 Tost 33/2018 zo dňa 22.08.2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.\n2/ Zrušuje sa Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn.\n4 Tost/33/2018 zo dňa 22. 08. 2018 v celom rozsahu a vec sa v rozsahu zrušenia vracia\nna ďalšie konanie.\n3/ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa prikazuje prepustiť sťažovateľa z väzby\nna slobodu.\n4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho\nzástupcu Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n\n5\n\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ\nsa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné\npodozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa,\nže je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa čl. 6 charty každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nZ judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05) vyplýva,\nže v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu\n(čl. 17 ods. 1 ústavy) je obsiahnuté aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie\n\n6\n\nobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania. V označených\nustanoveniach ústavy sú teda obsiahnuté obdobné práva ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 5\nods. 3 a 4 dohovoru (III. ÚS 34/07, IV. ÚS 333/08, IV. ÚS 263/2018).\nZ judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 227/03, IV. ÚS 181/07, III. ÚS 54/2017) ďalej\nvyplýva, že na konanie, ktorého predmetom je súdne preskúmanie zákonnosti väzby\na existencie všetkých jej podmienok, je aplikovateľný čl. 5 ods. 4 dohovoru. Ústavnosť\npostupu a rozhodnutia súdu v takomto type konania (vrátane ústavnosti dôvodov, na ktorých\nbolo založené rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby) skúma však ústavný súd aj z hľadiska\ngarancií vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 dohovoru (I. ÚS 100/04, III. ÚS 220/04,\nIV. ÚS 181/07).\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\n\n7\n\nalebo slobody na strane druhej. Ak teda ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi\nnamietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nnavrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nZ judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 38/01, IV. ÚS 207/07, III. ÚS 115/08)\nďalej vyplýva, že obsahom základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy je aj oprávnenie\ntrestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci o jej väzbe skúmal významné skutočnosti\npre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou,\npričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby vziať alebo ju v nej ďalej držať, aby\nboli takéto rozhodnutia založené na konkrétnych skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe.\nÚstavný súd judikoval (II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013, II. ÚS 175/2017),\nže povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva na obhajobu\ntak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel. Inak by totiž toto právo nebolo možné\npovažovať za reálne, ale iba za teoretické, resp. iluzórne. Výklad príslušných ustanovení\ndotknutých právnych predpisov musí byť preto taký, aby uplatnenie práva na obhajobu\nv konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo.\nZ judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 200/07, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 633/2017) tiež\nvyplýva, že súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať\nurčité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom\nna to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné\nzáruky uvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4\ndohovoru. V zmysle doterajšej judikatúry sa však určité základné procesné záruky musia\nposkytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nevyhnutne rovnaké\nako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom\nprípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu\nponechaniu vo väzbe, pričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom\nvypočutý. Vždy musí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní\n(III. ÚS 135/08, II. ÚS 238/2012, II. ÚS 482/2014).\n\n8\n\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre k čl. 5\ndohovoru postupne formuloval viaceré samostatné práva osôb pozbavených slobody, medzi\nktoré patrí aj právo na kontradiktórne konanie a vypočutie pred rozhodnutím o zákonnosti\nväzby (pozri rozsudok vo veci Michalko proti Slovenskej republike z 21. 12. 2010, sťažnosť\nč. 35377/05, bod 156), ako aj všeobecnejšie právo na „zákonnosť“ konania a právo nebyť\nzbavený osobnej slobody svojvoľným, resp. arbitrárnym spôsobom (tamtiež). Požiadavky\nzabezpečenia kontradiktórnej povahy konania a rešpektovania „princípu rovnosti zbraní“\npredstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia\nosobnej slobody (pozri rozsudok vo veci Reinprecht proti Rakúsku z 15. 11. 2005, sťažnosť\nč. 67175/01, bod 31 a tam citovaná judikatúra). Zabezpečenie „reálnej“ kontradiktórnosti\nkonania znamená aj právo na prístup k vyjadreniam a dôkazom, ktoré predložila protistrana\n(pozri rozsudok vo veci Lanz proti Rakúsku z 31. 4. 2002, sťažnosť č. 24430/94, bod 41).\nAj ústavný súd už vo svojej judikatúre (III. ÚS 198/05, I. ÚS 410/08,\nII. ÚS 175/2017) vyslovil, že osoba vo väzbe musí mať v každom prípade možnosť\npredložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť\nsa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti. Musí jej byť daná\nmožnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora) o odôvodnenosti trvania väzby\na vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo oboznámiť sa s dôkazmi\na skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe (kontradiktórnosť\nkonania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému/obžalovanému\nposkytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia\ndo podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou. Zabezpečenie\nkontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní“ predstavujú\nzákladné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej\nslobody väzbou (III. ÚS 67/08, II. ÚS 18/2013).\nPokiaľ ide o čl. 5 ods. 4 dohovoru, ESĽP judikoval (pozri rozsudok vo veci Rakevich\nproti Rusku z 28. 10. 2003, sťažnosť č. 58973/00, bod 43; tiež II. ÚS 642/2017), že tento\nčlánok predstavuje jeho habeas corpus ustanovenie. Označené ustanovenie poskytuje\nzadržanej osobe právo aktívne sa domáhať súdneho preskúmania pozbavenia slobody.\n\n9\n\nČlánok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo\niniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť tohto pozbavenia slobody,\npriznáva im právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene\nrozhodnuté o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako\nnezákonné (pozri rozsudok vo veci Rehbock proti Slovinsku z 28. 11. 2000, sťažnosť\nč. 29462/95, bod 84; podobne I. ÚS 131/09, III. ÚS 161/2010, II. ÚS 642/2017).\nČlánok 5 ods. 4 dohovoru nevyžaduje, aby odvolací súd rozhodujúci o pozbavení\nslobody odpovedal na každý argument osoby pozbavenej slobody. Tento súd však nesmie\nignorovať konkrétne skutočnosti namietané touto osobou, ktoré by mohli spochybniť\nexistenciu podmienok „zákonnosti“ pozbavenia osobnej slobody (pozri rozsudok vo veci\nIlijkov proti Bulharsku z 26. 7. 2001, sťažnosť č. 33977/96, bod 94).\nEurópsky súd pre ľudské práva tiež judikoval (pozri rozsudok vo veci Çatal proti\nTurecku zo 17. 4. 2012, sťažnosť č. 26808/08, bod 33), že čl. 5 ods. 4 dohovoru nevyžaduje,\naby bola osoba pozbavená slobody vypočutá pri každej sťažnosti proti rozhodnutiu\no predĺžení väzby, musí však mať možnosť využiť svoje právo vypovedať v primeraných\nintervaloch. Európsky súd pre ľudské práva už taktiež vo vzťahu k čl. 5 ods. 4 rozhodol\n(pozri rozsudok vo veci Derungs proti Švajčiarsku z 10. 5. 2016, sťažnosť č. 52089/09,\nbody 72 a 75), že nariadenie pojednávania nie je nevyhnutné za každých okolností,\na to najmä v situácii, ak by neviedlo k žiadnemu ďalšiemu objasneniu veci.\nPokiaľ ide o rovnosť zbraní, z judikatúry ESĽP (pozri rozsudok vo veci Ovsjannikov\nproti Estónsku z 20. 2. 2014, sťažnosť č. 1346/12, bod 72) vyplýva, že táto nie je\nzabezpečená, ak je sťažovateľovi alebo jeho právnemu zástupcovi odopretý prístup k tým\ndokumentom vo vyšetrovacom spise, ktoré sú kľúčové na účinné spochybnenie zákonnosti\njeho zadržania. Zásada kontradiktórnosti a rovnosti braní musí byť rovnako rešpektovaná\nv konaní pred odvolacím súdom (už citovaný Çatal, body 33 a 34).\nPokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby, ESĽP judikoval (pozri rozsudok vo veci\nJablonski proti Poľsku z 21. 12. 2000, sťažnosť č. 33492/96, bod 83), že čl. 5 ods. 3\n\n10\n\ndohovoru vo svojej druhej časti stanovuje nielen právo na „prejednanie veci v primeranej\nlehote, alebo byť prepustený počas konania“, ale tiež to, že „prepustenie sa môže podmieniť\nzárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie“. Aj z judikatúry ústavného súdu\n(I. ÚS 87/04, III. ÚS 240/06, I. ÚS 364/08) vyplýva, že ak osoba, ktorej osobná sloboda\nje pozbavená väzbou, požiada o nahradenie väzby sľubom, peňažnou zárukou, ale\ni dohľadom mediačného a probačného úradníka, súd rozhodujúci o väzbe je povinný\nsa s touto žiadosťou\n\nnáležite vysporiadať. Pozbavenie slobody\n\ntotiž môže byť\n\nospravedlnené iba vtedy, ak iné, menej prísne opatrenia boli zvážené a vyhodnotené\nako nedostatočné, resp. ak je preukázané, že pozbavenie slobody bolo vzhľadom\nna okolnosti nevyhnutné (pozri rozsudok vo veci Sabeva proti Bulharsku z 10. 6. 2010,\nsťažnosť č. 44290/07, bod 56). Záruka má prednosť pred pokračovaním väzby\n(I. ÚS 239/04, II. ÚS 38/05, I. ÚS 540/2013).\nZohľadňujúc uvedené východiská a sťažovateľom prezentované námietky ústavný\nsúd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nII.A K namietanému porušeniu čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru\nSťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako\naj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, čo odôvodňuje tým, že najvyšší súd nedal\ndostatočnú odpoveď na tri ním prezentované relevantné námietky, a to vo vzťahu\nk zákonnosti znaleckého posudku (i), k zaisteniu celého jeho majetku a z toho\nvyplývajúceho odpadnutia väzobného dôvodu (ii) a k možnosti nahradiť väzbu dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka (iii).\nPokiaľ ide o prvú námietku sťažovateľa spočívajúcu v tom, že znalecký posudok\nÚstavu súdneho inžinierstva č. 77/2018 nebol získaný zákonným spôsobom, najvyšší súd\nv relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol: «K použiteľnosti\nznaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v\n\n11\n\nč. 77/2018 s doplnkom\n\nč. 106/2018 ako dôkazu musí najvyšší súd uviesť, že sa síce jedná o znalecký posudok,\nale keďže nejde o posudok vyhotovený v aktuálnom konaní, má len charakter listinného\ndôkazu.\nObhajoba napadla zákonnosť tohto dôkazu z dôvodu, že sám vyšetrovateľ v úradnom\nzázname na č. l. 1426 uviedol, že tento znalecký posudok „našiel“ v spise po tom, čo bol\nvrátený zo Špecializovaného trestného súdu a nemá vedomosť o tom, kto ho tam doložil.\nNajvyšší súd z uvedeného dôvodu žiadal od sudcu pre prípravné konanie,\nako i prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry písomné stanovisko, ako sa predmetný\nznalecký posudok do spisu dostal a v akom období. Sudca pre prípravné konanie bol\nv zahraničí, preto jeho vyjadrenie nebolo možné zabezpečiť. Prokurátor Úradu\nšpeciálnej prokuratúry v písomnom vyjadrení sp. zn. VII/1 Gv 103/18/1000-67 zo dňa\n21. augusta 2018 uviedol, že predmetný posudok, ktorý bol spracovaný na žiadosť\nspoločnosti\n\n, v súvisiacom civilnom konaní vedenom na Okresnom\n\nsúde Bratislava V mu bol týmto poškodeným predložený k 15. júnu 2018. Keďže\nsa nenachádzal vo vyšetrovacom spise, doložil ho on osobne do vyšetrovacieho spisu ako\nsúčasť návrhu na vzatie do väzby z 22. júna 2018 a takto skompletizovaný spisový materiál\npredložil spolu s návrhom na vzatie do väzby sudcovi pre prípravné konanie ŠTS.\nV súvislosti s týmto vyjadrením najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že kópia\npredmetného posudku bola skutočne súčasťou spisu už pri rozhodovaní ŠTS o návrhu\nna vzatie obvinených\n\na\n\ndo väzby, ako aj následne pri\n\nrozhodovaní najvyššieho súdu o sťažnosti prokurátora v konaní 2 Tost 23/2018.\nZ hľadiska posúdenia zákonnosti (nezákonnosti) uvedeného dôkazu je potrebné\npripomenúť, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci\na čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného\nzákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky\na odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací\npokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané\npoužitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej\nčinnosti (§ 119 ods. 2 Tr. por.). Zároveň dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné\nnáklady (§ 119 ods. 3 Tr. por.).\n\n12\n\nNa základe uvedeného potom možno konštatovať, že uvedenú kópiu znaleckého\nposudku spolu s jeho dodatkom zabezpečil ako dôkaz prokurátor, teda jedna zo strán\ntrestného konania, čím realizoval svoje právo všeobecne upravené v § 119 ods. 3 Tr. por.\n...\nVychádzajúc z uvedených kritérií možno potom skonštatovať, že uvedený znalecký\nposudok (jeho kópiu) zabezpečil oprávnený procesný subjekt v tom procesnom štádiu,\nv ktorom je na zabezpečenie dôkazu oprávnený, dôkaz bol získaný z prameňa, ktorý zákon\npripúšťa, týka sa predmetu dokazovania a bol získaný spôsobom, ktorý zákon pripúšťa.\nProkurátor objasnil, že mu dôkaz poskytol poškodený subjekt, teda spoločnosť\n, dobrovoľne. Samotná skutočnosť, že právny zástupca spoločnosti\nSpráva a inkaso zmeniek s. r. o. o takomto znaleckom posudku nemá vedomosť, resp.\nže sa zatiaľ takýto posudok prípadne nenachádza v spisovom materiáli okresného súdu\nsp. zn. 2 CbZm 59/2016 a 2 CbZm 60/2016, nemá na jeho validitu žiaden vplyv.\nZ vyšetrovacieho spisu v aktuálnej trestnej veci totiž nesporne vyplýva, že takýto posudok\nbol Ústavom súdneho inžinierstva v\n\nvypracovaný na základe žiadosti spoločnosti\n\npre potreby civilného súdneho konania. Len samotná skutočnosť,\nže prípadne zatiaľ nebol v danom civilnom konaní predložený neznamená automaticky,\nže nemôže byť v aktuálnom trestnom konaní použitý ako listinný dôkaz. Prokurátor pritom\npreukázal zdroj dôkazu...\nNajvyšší súd však pripomína, že uvedený znalecký posudok má pre aktuálne trestné\nkonanie charakter „len“ listinného dôkazu, čo aktuálne dostačuje pre počiatočné štádium\ntrestného konania. V ďalšom priebehu konania bude potrebné, aby sa časové súvislosti\nvzniku sporných podpisov preukazovali riadnou procesnou formou znaleckého skúmania\na posudku. »\nZ citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že označený znalecký\nposudok, ktorý bol ako dôkaz získaný zákonným spôsobom, čo (zákonnosť jeho získania)\nsťažovateľ pred ústavným súdom žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil,\npredstavuje v danom štádiu trestného konania „iba“ listinný dôkaz, resp. jeden z viacerých\nlistinných dôkazov. Vzhľadom na uvedené neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa o tom,\nže označený znalecký posudok má predstavovať „kľúčový“ dôkaz o dôvodnosti podozrenia,\n\n13\n\nže mal spáchať predmetný trestný čin, keďže z časti napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu k existencii materiálneho dôvodu väzby vyplýva, že tento zohľadnil nielen označený\nznalecký posudok, ale taktiež „odborné vyjadrenie spoločnosti\n\nk účtovaniu\n\nzmeniek z 13. apríla 2018 (č. l. 532 – 538), odborné stanovisko\nč. 03/2018 (č. l. 539 – 575), správu forenzného vyšetrovateľa\n\n(č. l. 577 –\n\n584) ako i ďalšie listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žiadna z dotknutých spoločností\nv účtovných závierkach ani v súvisiacich úradných listinách neeviduje zmenky na také\nvysoké sumy a o takýchto záväzkoch nemá relevantnú vedomosť ani väčšina dosiaľ\nvypočutých svedkov“.\nNie bez významu je vo vzťahu k prvej námietke sťažovateľa aj skutočnosť,\nže ústavný súd už preskúmal rozhodnutia súdov o vzatí sťažovateľa do väzby a vo svojom\nuznesení\n\nč. k.\n\nIII. ÚS 356/2018-83\n\nz\n\n11. septembra 2018\n\nnedospel\n\nk záveru\n\nspochybňujúcemu dôvodnosť trestného stíhania sťažovateľa. Vzhľadom na citovanú časť\nodôvodnenia napadnutého uznesenia a z neho vyplývajúce právne závery, ktoré sťažovateľ\nv konaní pred ústavným súdom ústavne relevantným spôsobom nespochybnil, ústavný súd\nnevidel dôvod na to, aby sa odklonil od právneho záveru vysloveného vo svojom skoršom\nuznesení týkajúcom sa ústavnosti väzobného stíhania sťažovateľa, resp. dôvodnosti\npodozrenia, že tento mal spáchať predmetný trestný čin.\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že najvyšší súd mu nedoručil na vyjadrenie stanovisko\nprokurátora (č. k. VII/1 Gv 103/18/1000-67 z 21. augusta 2018), z ktorého vyplýva,\nže „predmetný posudok, ktorý bol spracovaný na žiadosť spoločnosti\n, v súvisiacom civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V\nmu [prokurátorovi, pozn.] bol týmto poškodeným predložený k 15. júnu 2018“, pričom\nvzhľadom na to, že predmetný znalecký posudok „sa nenachádzal vo vyšetrovacom spise,\ndoložil ho on osobne [prokurátor, pozn.] do vyšetrovacieho spisu ako súčasť návrhu na\nvzatie do väzby z 22. júna 2018 a takto skompletizovaný spisový materiál predložil spolu\ns návrhom na vzatie do väzby sudcovi pre prípravné konanie ŠTS“, ústavný súd konštatuje,\nže predmetné stanovisko nepredstavuje vyjadrenie prokurátora k potrebne väzobného\nstíhania sťažovateľa, resp. k odôvodnenosti trvania väzby (porovnaj a contrario\n\n14\n\nIII. ÚS 198/05, II. ÚS 18/2013, II. ÚS 482/2014), ale len objasnenie, akým spôsobom bol\npredmetný znalecký posudok získaný a založený do súdneho spisu. Ako už bolo uvedené,\npredmetný znalecký posudok, ktorý v danom trestnom konaní predstavuje iba jeden\nz viacerých listinných dôkazov, na ktorých je založené dôvodné podozrenie, že sťažovateľ\nmal spáchať trestný čin, bol získaný zákonným spôsobom a sťažovateľ zákonnosť spôsobu\njeho získania, o to menej závery v ňom uvedené, nijakým ústavne relevantným spôsobom\nnespochybnil. Tento znalecký posudok bol navyše súčasťou trestného spisu už pri\nsamotnom vzatí sťažovateľa do väzby, čo je ústavnému súdu známe aj z jeho rozhodovacej\nčinnosti (uznesenie č. k. III. ÚS 356/2018-83 z 11. septembra 2018, ktorým ústavný\npreskúmal rozhodnutia súdov o vzatí sťažovateľa do väzby).\nVzhľadom na uvedené nemožno nedoručenie predmetného stanoviska prokurátora\nsťažovateľovi na vyjadrenie považovať za takú okolnosť, ktorá by sťažovateľovi v konaní\npred najvyšším súdom neumožňovala účinným spôsobom spochybniť „zákonnosť“\npozbavenia osobnej slobody.\nÚstavný súd teda k tejto námietke sťažovateľa ďalej konštatuje, že sťažovateľ mal\nmožnosť uplatniť ju pri osobnom vypočutí a mohol príslušnému súdu predložiť svoje\nargumenty spochybňujúce zákonnosť označeného znaleckého posudku. Na svoje tvrdenia\nspochybňujúce zákonnosť označeného znaleckého posudku dostal odpoveď, ktorá\nje z ústavnoprávneho pohľadu, tak ako už bolo uvedené, akceptovateľná.\nAko druhú zásadnú námietku sťažovateľ označil to, že mu bol v trestnom konaní\nzaistený celý jeho majetok, a preto u neho odpadol väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Túto svoju námietku navyše nemohol uplatniť pred\nšpecializovaným súdom, preto ho mal k nej najvyšší súd vypočuť, čo sa však nestalo,\na to napriek skutočnosti, že o to požiadal.\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia k tejto námietke sťažovateľa\nuviedol: «Ako už uviedol v napadnutom rozhodnutí sudca pre prípravné konanie, obvinený\nje dôvodne podozrivý, že mal dlhodobo a pravidelne páchať určitý druh\n\n15\n\ntrestnej činnosti, ktorá mala byť zdrojom jeho príjmov. Obvinený je aktuálne trestne stíhaný\nv ďalších dvoch trestných veciach. Mal dlhodobo počnúc od roku 2006 v pravidelných\nintervaloch páchať vysoko sofistikovanú ekonomickú trestnú činnosť, ktorá má, pokiaľ ide\no jej rozsah, stupňujúcu tendenciu a ktorá je pre neho zdrojom značných príjmov, ktoré mu\nzaručujú určité postavenie a vplyv.\nNajvyšší súd pripomína, že jedným z dôvodov preventívnej väzby je i dôvodná obava,\nže obvinený v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti.\nPokračovaním v trestnej činnosti sa pritom rozumie nielen opakovanie toho istého trestného\nčinu, ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy. Samozrejme, pri úvahách o možnosti\npokračovania v trestnej činnosti sa zo strany súdneho orgánu jedná väčšinou\no pravdepodobnostný úsudok, nie o absolútnu istotu. Uvedený dôvod väzby je anticipovaný\ni článkom 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru. I z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) vyplýva, že základom uvedeného dôvodu je domnienka, že určitej osobe\nje potrebné zabrániť v (s)páchaní trestného činu. Ako však ESĽP pripomenul, túto\nskutočnosť nemožno interpretovať tak, že by pripúšťala zbavenie slobody ako prostriedok\nvšeobecnej prevencie smerujúcej proti jednotlivcovi alebo určitej kategórii jednotlivcov,\nktorí predstavujú nebezpečenstvo s ohľadom na ich trvalú náchylnosť páchať trestnú\nčinnosť (Guzzardi proti Taliansku). Samozrejme, obava z pokračovania v trestnej činnosti\nresp. z ďalšieho páchania trestnej činnosti nemôže byť abstraktná, ale musí byť podložená\nurčitými faktami umožňujúcimi vytvorenie si obrazu, v páchaní akej trestnej činnosti\nby obvinený mohol pokračovať.\nZ dosiaľ vykonaného dokazovania naďalej vyplýva dôvodné podozrenie, že obvinený\nmal spáchať aktuálnu trestnú činnosť vo veľkom rozsahu, mal sa snažiť\nzískať prospech vo výške takmer 70 000 000,- €. Zároveň je, ako už bolo uvedené v uznesení\no vzatí do väzby i v uznesení o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby, dôvodne\npodozrivý, že mal po relatívne dlhšiu dobu (od roku 2006) v pravidelných intervaloch\npáchať vysoko sofistikovanú ekonomickú trestnú činnosť, ktorá mala mať, pokiaľ ide o jej\nrozsah, stupňujúcu tendenciu. Táto mala pre neho predstavovať zdroj značných príjmov,\nktoré mu mali zaručovať určité postavenie a vplyv a sú pre ňu aktuálne vedené dve trestné\nstíhania. Konkrétne je dôvodne podozrivý, že v novembri 2006 mal obzvlášť závažným\nzločinom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4\n\n16\n\npísm. a) Tr. zák. získať na úkor obchodnej spoločnosti\n\nnajprv\n\n16.000.000,- Sk (531.102,70 €) a potom 4.500.000,- Sk (149.372,63 €). Vec je vedená pod č.\nKRP-276/2-VYS-BA-2014. V druhej vedenej veci je trestne stíhaný pod č. PPZ-542/NKAFP-ST-2016 pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods.\n4 Tr. zák., ktorý mal spáchať v priebehu rokov 2010 až 2012, pričom na jeho účty, resp. na\núčty ním ovládaných obchodných spoločností mal byť postupne poukázaný neoprávnene\nuplatnený nadmerný odpočet DPH v celkovej výške 8.193.596.64 €. Je síce pravdou, že v\nprvej uvedenej trestnej veci, vedenej pre dva skutky, bolo rozhodnutím prokurátora dňa\n8. augusta 2016 zrušené uznesenie o vznesení obvinenia vo vzťahu ku skutku č. 2, avšak\nobvinenie pre skutok č. 1 zostalo nedotknuté. Uznesenia o vznesení obvinenia v oboch\nuvádzaných trestných veciach sú súčasťou vyšetrovacieho spisu a boli riadne oboznámené\nako podklady pre rozhodnutie o väzbe v aktuálnej trestnej veci.\nPráve z týchto konkrétnych skutočností (charakter, dĺžka, rozsah a motív páchania\nstíhanej trestnej činnosti) vyplýva v tomto štádiu konania aj podľa najvyššieho súdu\ndôvodná obava, že obvinený\n\nby v prípade ponechania na slobode mohol\n\nv tomto druhu trestnej činnosti pokračovať, aby si svoje postavenie a vplyv – aj so zreteľom\nna prebiehajúce trestné stíhania – udržal...\nNa základe uvedených skutočnosti potom najvyšší súd konštatuje, že u obvineného\ni naďalej existuje dôvodná obava, že po prípadnom prepustení z väzby by pokračoval\nv trestnej činnosti obdobného charakteru, aby si naďalej zabezpečoval ekonomické výhody,\ntúto obavu nateraz nie je spôsobilá zmierniť ani skutočnosť, že bol zaistený majetok\nobvineného. Obvinený totiž môže svoj vplyv využívať i prostredníctvom majetku, ktorého\nexplicitne nie je vlastníkom.»\nÚstavný súd vo vzťahu k uvedenému v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ bol\no svojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu osobne vypočutý. Nemenej dôležitou\nje v okolnostiach danej veci v záujme zabezpečenia ochrany práv sťažovateľa v konaní\no jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu skutočnosť, že sťažovateľ mal možnosť\npredniesť svoju námietku týkajúcu sa zaistenia jeho majetku a s tým súvisiacej\n(ne)existencie väzobného dôvodu najvyššiemu súdu, ktorý sa s ňou v rámci odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia mohol a mal vysporiadať. Ako z už citovanej judikatúry vyplýva,\n\n17\n\nna zabezpečenie ochrany práv sťažovateľa v konaní o väzbe nie je nevyhnutné, aby bol\ntento osobne vypočutý ku každému svojmu tvrdeniu, a to vo všetkých fázach konania.\nDôležité je, aby mal sťažovateľ možnosť byť osobne vypočutý (aspoň) v primeraných\nintervaloch. Teda samotná skutočnosť, že sťažovateľ nebol k tejto svojej námietke osobne\nvypočutý najvyšším súdom ako súdom sťažnostným, a to v situácii, keď bol k svojej\nžiadosti o prepustenie z väzby na slobodu vypočutý pred špecializovaným súdom a mal\nmožnosť predniesť svoju námietku týkajúcu sa (následného) zaistenia jeho majetku\nnajvyššiemu súdu, ešte sama osebe neznamená, že došlo k porušeniu jeho práv podľa ústavy\nči dohovoru.\nDôležitou skutočnosťou z pohľadu ochrany práv sťažovateľa v konaní o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu, ku ktorej bol pôvodne osobne vypočutý, je teda to, aby\nnajvyšší súd dal v odôvodnení napadnutého uznesenia na sťažovateľom prezentovanú\nnámietku primeranú a dostatočnú odpoveď.\nAko z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, obava\nz pokračovania v páchaní ekonomickej trestnej činnosti sťažovateľom nie je viazaná\nvýlučne na existenciu sťažovateľovho majetku, resp. možnosť s ním disponovať, ale\nv širšom na jeho postavenie a vplyv, ktoré by mohol využívať i prostredníctvom majetku,\nktorého explicitne nie je vlastníkom. Uvedený právny názor je v okolnostiach tejto veci,\nteda v prípade sťažovateľa, ktorý je dôvodne podozrivý z páchania sofistikovanej\n(a rôznorodej)\n\nekonomickej\n\ntrestnej\n\nčinnosti,\n\nv rozsahu\n\ndesiatok\n\nmiliónov\n\neur,\n\nso stupňujúcou sa tendenciou, z pohľadu ústavného súdu udržateľný.\nÚstavný súd teda k druhej námietke sťažovateľa konštatuje, že tento mohol túto\nsvoju námietku v konaní pred najvyšším súdom predniesť a že v okolnostiach danej veci\nna ňu dostal z ústavnoprávneho pohľadu akceptovateľnú odpoveď.\nTretia námietka sťažovateľa, ktorej najvyšší súd podľa jeho názoru nevenoval\ndostatočnú pozornosť, predstavuje možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\n\n18\n\nK možnosti nahradenia väzby sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného\núradníka najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n„Následne sa najvyšší súd zaoberal úvahou, či v danej veci nie je dôvod na nahradenie\nväzby menej invazívnymi prostriedkami, najmä dohľadom probačného a mediačného\núradníka. Následne prišiel k záveru, že na takýto postup zatiaľ niet dôvodu. Ako už uviedol\nv napadnutom uznesení súd prvého stupňa, v tomto štádiu trestného konania s poukazom\nna skutkový stav veci a osobu obvineného nie je možné väzbu spojenú s obmedzením jeho\nosobnej slobody nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka spolu s prípadným\nuložením povinností, resp. obmedzení. Povaha prejednávaného trestného prípadu (veľký\nrozsah činu), ako aj osoba obvineného (trestné stíhania v iných veciach) nedáva záruku,\nže by mohol byť účel väzby dosiahnutý dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nNavyše, obvinený je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a v takomto prípade\nje možné ukladať dohľad probačného a mediačného úradníka ako náhradu za väzbu len\nvtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu § 80 ods. 2 Tr. por. Výnimočné\nokolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa, ako aj samotných okolností\nprípadu. Pod pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa,\njeho osobných a rodinných pomerov nesúvisiacich so spáchaním trestného činu\na existujúcimi v čase rozhodovania o väzbe obvineného. Pri posudzovaní osoby páchateľa\nje potrebné venovať pozornosť celému jeho predchádzajúcemu životu, jeho vek, recidívu,\npostoj k spáchanému trestnému činu a pod. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné\npomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe. Za pomery páchateľa možno tiež\npovažovať viac významných skutočností, ktoré možno subsumovať do kategórie tzv.\npoľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností. Okolnosťami prípadu\nsú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti\ntrestného činu. Z hľadiska aplikačnej praxe predstavujú okolnosti prípadu spoluurčujúce\nspoločenskú škodlivosť toho ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle\nfunkciu materiálneho vyjadrenia protiprávnosti činu. Ako už rovnako uviedol i súd prvého\nstupňa, za dôležitú okolnosť pri posudzovaní tohto znaku bola ustálená konštantná\njudikatúra v tom, že páchateľ sa dopustil obzvlášť závažného zločinu v afekte, úzkosti\na strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou konfliktnou\nsituáciou, ktorá v podstate znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie (Rt 111/1999).\n\n19\n\nPodmienku výnimočných okolností prípadu možno považovať za splnenú aj vtedy, kedy\nprevažujú skutočnosti tzv. poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami. Musí\nvšak ísť o súhrn takých skutočností, ktoré v danej kvantite a kvalite už stíhaného obzvlášť\nzávažného zločinu sa bežne nevyskytujú a výrazným spôsobom znižujú stupeň závažnosti\ntrestného činu.\nVzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že nahradenie väzby dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka by sa aktuálne minulo účinkom a nebolo by zrejme\nspôsobilé odstrániť obavu z ďalšieho pokračovania v trestnej činnosti.\nZ rovnakých dôvodov potom nie je ani dôvod na nahradenie väzby prostredníctvom\nmonitorovania technickými prostriedkami.\nAk obvinený\n\nargumentuje, že spoluobvinený\n\nje v rovnakej\n\npozícii a jeho väzba bola nahradená alternatívnymi inštitútmi, tak najvyšší súd musí uviesť,\nže postavenie spoluobvineného\n\nje špecifické a jeho situácia je odlišná od obvineného\n\nAko už uviedol najvyšší súd v uznesení sp. zn. 2 Tost 23/2018, obvinený\nbol zadržaný neštandardným spôsobom a tiež paralelne vedené trestné stíhanie voči\nnemu sa týka zločinu, ktorého sa mal dopustiť ako štatutárny zástupca neziskovej\norganizácie, ktorej štatutárnym zástupcom v rozhodnom období zrejme nebol.\nZároveň najvyšší súd nezistil zo strany orgánov činných v trestnom konaní také\nsubjektívne prieťahy, ktoré by mali na trvanie väzby negatívny vplyv. Opakovane boli\nvypočutí obvinení, vypočutí boli i svedkovia\n\n, do konania bol\n\npribratý znalec z odboru písmoznalectva, znalec z odboru ekonómia a manažment atď.“\nÚstavný súd k uvedenému konštatuje, že právny záver najvyššieho súdu o tom,\nže u sťažovateľa neexistovali výnimočné okolnosti odôvodňujúce uloženie dohľadu v zmysle\n§ 82 ods. 2 Trestného poriadku, nemožno v okolnostiach tohto prípadu považovať za\nsvojvoľný či arbitrárny (k ústavnej akceptovateľnosti tejto zákonnej úpravy pozri napr.\nI. ÚS 113/08, III. ÚS 387/2010, II. ÚS 466/2012, IV. ÚS 559/2012, II. ÚS 149/2014).\nNaopak, ani sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti ústavnému súdu takéto výnimočné okolnosti\nsám neoznačil a obmedzil sa na konštatovanie, že najvyšší súd sa s touto jeho námietkou\nnevysporiadal dostatočným spôsobom. Ako je však zrejmé z citovanej časti odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, najvyšší súd v prípade sťažovateľa nezistil žiadne výnimočné\n\n20\n\nokolnosti odôvodňujúce uloženie dohľadu v zmysle § 82 ods. 2 Trestného poriadku a na\ntakéto relevantné skutočnosti nepoukázal ani sám sťažovateľ.\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že u spoluobvineného\n\nbola väzba\n\nnahradená dohľadom probačného úradníka, ústavný súd konštatuje, že uvedené samo osebe\nešte neznamená, že aj u samotného sťažovateľa existuje zákonom predpokladaný dôvod\nna takéto rozhodnutie vo vzťahu k jeho osobe. Aj z judikatúry ESĽP (pozri rozsudok vo veci\nShcheglyuk proti Rusku zo 14. 12. 2006, sťažnosť č. 7649/02, bod 45) vyplýva,\nže opodstatnenosť ďalšieho trvania väzby je potrebné skúmať vzhľadom na konkrétne\nokolnosti každého jednotlivého prípadu a taktiež vzhľadom na jednotlivé osoby, aj keď by\nišlo o páchateľov jedného a toho istého trestného činu. Existenciu takéhoto (konkrétneho)\ndôvodu v zmysle § 82 ods. 2 Trestného poriadku navyše sťažovateľ vo vzťahu k svojej osobe\nv konaní pred ústavným súdom ani netvrdil, resp. netvrdil, že takýto dôvod v konaní pred\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nuplatnil\n\na tento\n\nby\n\nho\n\nsvojvoľným\n\nči arbitrárnym\n\nspôsobom\n\n(ne)vyhodnotil. Tretia námietka sťažovateľa o neodôvodnenosti záverov najvyššieho súdu\nk možnosti nahradenia jeho väzby dohľadom probačného alebo mediačného úradníka preto\ns ohľadom na citovanú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia nemôže ústavnoprávne\nrelevantným spôsobom spochybniť jeho udržateľnosť. Z okolností tohto prípadu teda\nvyplýva, že s možnosťou nahradenia väzby u sťažovateľa sa najvyšší súd náležitým\nspôsobom vysporiadal (porovnaj a contrario III. ÚS 240/06, I. ÚS 364/08; tiež rozsudok vo\nveci Mihuta proti Rumunsku 31. 3. 2009, sťažnosť č. 13275/03), resp. že v prípade\nsťažovateľa najvyšší súd zvážil menej závažné opatrenia, ktoré však vzhľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu vyhodnotil vo vzťahu k sťažovateľovi ako nedostatočné.\nVzhľadom na uvedené, a teda skutočnosť, že sťažovateľovi bolo reálne umožnené\nuplatňovať si jeho práva na obhajobu v konaní o väzbe, v ktorom bol osobne vypočutý\na v ktorom mohol predkladať argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe,\na tiež na to, že na všetky svoje relevantné argumenty dostal z ústavnoprávneho pohľadu\ndostatočnú odpoveď, ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n21\n\nII.B K namietanému porušeniu čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru\nAko už bolo uvedené, o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namieta.\nO nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nktorého porušenie sa namieta, pôjde aj vtedy, ak ide o také základné právo alebo slobodu,\nktoré nie je ratione materiae aplikovateľné na posudzovanú vec (III. ÚS 211/2018).\nÚstavný súd konštatuje, že v danom prípade nie je predmetom jeho ústavnoprávneho\nprieskumu rozhodnutie súdov o vzatí sťažovateľa do väzby, ale o dôvodnosti ďalšieho\ntrvania jeho väzby. V prípade sťažovateľa teda nejde o „zákonné zatknutie alebo\npozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné\npodozrenie zo spáchania trestného činu“, resp. prvotné „uvalenie“ väzby. Označený článok\ndohovoru sa ratione materiae nevzťahuje na dôvodnosť ďalšieho trvania väzby, a preto bolo\npotrebné túto časť sťažnosti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne I. ÚS 338/06, I. ÚS 352/06, II. ÚS 318/06,\nIII. ÚS 34/07, I. ÚS 232/2017).\nII.C K namietanému porušeniu čl. 6 charty\nSťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 6 charty. Bez\npotreby podrobenejšej analýzy ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa sa už na prvý\npohľad neaplikuje právo Európskej únie, a preto charta nie je na vec sťažovateľa\naplikovateľná. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (obdobne II. ÚS 123/2017).\n\n22\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-dôvody väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe376e03-7703-4960-ae3b-b9d041fccfbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.356.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 356/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.356.2018.1"}, {"guid": "ussr:e7662fa5-be9e-4536-81e3-3fc69e67f341", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.211.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.211.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6091c6e-615a-472a-b44e-2102a6c3777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1"}, {"guid": "ussr:42208deb-0e56-498f-b89e-eef938337598", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 642/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 642/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1"}, {"guid": "ussr:5659b755-d3e4-4ee6-9784-ce598947c400", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.633.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 633/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 633/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.633.2017.1"}, {"guid": "ussr:5b89e46e-df44-410a-a5d6-254ce0adbc37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.175.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.175.2017.2"}, {"guid": "ussr:6870a8cd-7665-44dd-ae2c-281e8ecc8778", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.232.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 232/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.232.2017.1"}, {"guid": "ussr:3bab9fc4-7311-4db1-bf4a-7becffdd6d90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.123.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.123.2017.1"}, {"guid": "ussr:196cd771-a6d1-4f3e-b6a3-6acab84a02e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.54.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.54.2017.1"}, {"guid": "ussr:4bb509ae-7828-4244-a872-e6bec76df80b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.482.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.482.2014.1"}, {"guid": "ussr:950d1e61-f326-438b-bede-dc2748a391f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 149/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 149/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:950d1e61-f326-438b-bede-dc2748a391f2"}, {"guid": "ussr:90fa2604-c38c-4ad3-b10e-eb6aea09d075", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa2604-c38c-4ad3-b10e-eb6aea09d075"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:c97f1586-dc1a-46bc-844e-128c09cac4ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c97f1586-dc1a-46bc-844e-128c09cac4ec"}, {"guid": "ussr:24ef712d-1cb4-42a1-b8e3-741edc07f0a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ef712d-1cb4-42a1-b8e3-741edc07f0a9"}, {"guid": "ussr:9b9e2e56-64e0-4769-b523-b1f4e4e6b99a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b9e2e56-64e0-4769-b523-b1f4e4e6b99a"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:7b7c971d-038b-4184-8bd2-5c3caa6c4852", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7b7c971d-038b-4184-8bd2-5c3caa6c4852"}, {"guid": "ussr:4d1a3275-cddb-4ad0-b2b9-a382f7bd4de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d1a3275-cddb-4ad0-b2b9-a382f7bd4de7"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 131/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0"}, {"guid": "ussr:2d359531-4c7d-4898-a6ab-2571dad7a89c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 364/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d359531-4c7d-4898-a6ab-2571dad7a89c"}, {"guid": "ussr:0661a755-87ce-4058-a724-8b11df6c3a7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 410/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/08 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0661a755-87ce-4058-a724-8b11df6c3a7c"}, {"guid": "ussr:5305bc00-09f4-45c8-847f-bad9da99a8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 333/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 333/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5305bc00-09f4-45c8-847f-bad9da99a8ea"}, {"guid": "ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:537da6bb-2b4c-4799-ad43-2ac016c97a41"}, {"guid": "ussr:de106ba5-1f85-401d-902c-40e9c698fdb1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de106ba5-1f85-401d-902c-40e9c698fdb1"}, {"guid": "ussr:69eda8c8-adab-4406-b7eb-6c7bed49081c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 113/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69eda8c8-adab-4406-b7eb-6c7bed49081c"}, {"guid": "ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e5a0f91b-f4a7-4393-9065-053106b66388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1"}, {"guid": "ussr:7c8727c5-6ba1-41a3-bd90-2daa3a92c996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.177.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 177/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2024 z 19. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.177.2024.1"}, {"guid": "ussr:5f230aa6-9d0b-4e2a-9262-48b30a23f3cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.661.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 661/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 661/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.661.2023.1"}, {"guid": "ussr:54d1c18b-f70b-4dba-ac13-a299dfc26542", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.592.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 592/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 592/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.592.2023.1"}, {"guid": "ussr:00f7f9bd-2e2a-4bf0-9c03-c0c031af5cbc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.593.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 593/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 593/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.593.2023.1"}, {"guid": "ussr:b54c0acb-9b93-451d-beff-e4f3815c70ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.595.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.595.2023.1"}, {"guid": "ussr:a6d3ae63-2c61-422d-9b07-57acbeeca0f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.524.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 524/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 524/2023 z 4. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.524.2023.1"}, {"guid": "ussr:31a14dcf-5b3a-41ba-ad0c-4a2df2c4c4c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.529.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 529/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 529/2023 z 4. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.529.2023.1"}, {"guid": "ussr:d7110294-8013-4837-a901-0133f0dfbe25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.402.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.402.2023.1"}, {"guid": "ussr:dfb0c976-ca38-4326-809f-25712ac18311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1"}, {"guid": "ussr:6230fd78-7087-4795-a8f1-bb8283fd01e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.423.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.423.2020.1"}, {"guid": "ussr:115cff9d-7a96-4058-8c83-f6a859aeeb99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1"}]}