{"guid": "ussr:d53bb787-d5a7-4610-99f5-fa74c86d59b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.598.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 598/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 598/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 598/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.598.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d53bb787-d5a7-4610-99f5-fa74c86d59b4", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.598.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.598.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.598.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 598/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n, Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n\na Ústav na výkon väzby,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Simonou Štanglovičovou, Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\npráv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 9 T 22/2018 z 20. augusta\n2018 a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 3 Tos 136/2018-293 z 11. septembra 2018\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 T 22/2018 z 20. augusta 2018\n(ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Tos 136/2018-293 z 11. septembra 2018 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe uznesenia vyšetrovateľa\nOkresného\n\nriaditeľstva\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nGalanta,\n\nodboru\n\nkriminálnej\n\npolície\n\nČVS: ORP 537/1-VYS-GA-2037 je sťažovateľ trestne stíhaný ako obvinený pre zločin\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 372 ods. 3 písm. c) a d) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Do väzby bol\nsťažovateľ vzatý podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pričom lehota začala plynúť\nod 4. septembra 2017 o 00.13 h, keď došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody, ktoré trvá\nnepretržite dosiaľ. Obžaloba pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 372 ods. 3\npísm. c) a d) Trestného zákona bola podaná na okresnom súde 26. februára 2018.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «O prepustenie z väzby som prostredníctvom\nsvojej obhajkyne naposledy požiadal priamo na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2018\n(viď zápisnica o hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 9T/22/2018).\nŽiadosť o prepustenie z väzby som dodatočne prostredníctvom svojej obhajkyne písomne\nodôvodnil a to najmä tým, že po poslednom hlavnom pojednávaní došlo k zásadnej zmene\ndôkaznej situácie, ktorá odôvodňuje moje prepustenie z väzby na slobodu...\nŽiadosť o prepustenie z väzby som odôvodnil aj skutočnosťou, že vzhľadom\nna doposiaľ vykonané dokazovanie neexistuje jediný (zákonný) dôkaz, ktorý by ma\nzo spáchania danej trestnej činnosti usvedčoval.\n\n2\n\nK zápisnici o vydaní veci som už počas môjho výsluchu uviedol, že som nebol riadne\npoučený, bolo mi predložených množstvo papierov s pokynom, aby som ich podpísal, k\nčomu som v dôsledku stresu a nátlaku pristúpil.\nZároveň bol mojou obhajkyňou predložený aj môj písomný sľub, v ktorom som\nsa zaviazal, že budem v prípade prepustenia z väzby na slobodu viesť riadny život,\nnedopustím sa žiadnej trestnej činnosti a splním a dodržím všetky povinnosti a obmedzenia,\nktoré mi súd uloží.\nZároveň bola mojou matkou\n\n,\n\nponúknutá peňažná\n\nzáruka a bolo do spisu založené čestné prehlásenie môjho otca\n\n,\n\n, v ktorom uvádza, že v prípade môjho prepustenia z väzby ma zamestná\na chce so mnou spolupracovať v oblasti stavebníctva.\nPočas svojho výsluchu som uviedol, že v prípade prepustenia z väzby by som bol\nzamestnaný u svojho otca a podnikal by som aj s výživovými doplnkami, za ktorým účelom\nsom si aj otvoril v minulosti živnosť...\nUvedené uznesenie (napadnuté uznesenie okresného súdu, pozn.) bolo vyhlásené\nv mojej prítomnosti dňa 20.08.2018. Ihneď po jeho vyhlásení som proti nemu podal\nsťažnosť, ktorú som následne podrobne zdôvodnil písomným podaním zo dňa 23.08.2018...\nOsobitne som poukazoval na zmenu dôkaznej situácie, ktorá nastala v súvislosti\ns výpoveďou\n\n, ktorý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2018\n\nodmietol vypovedať ako sám uviedol z dôvodu, že by si výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo\ntrestného stíhania...\nOkresný ako aj krajský súd v odôvodnení uznesení opätovne len zopakovali,\nže skutkový stav je doposiaľ ustálený zápisnicou o vydaní veci (ku ktorej nezákonnosti som\nsa už vyjadril a na ktorej dokonca chýba podpis osoby, ktorá ju mala spisovať, ktorú\nskutočnosť uviedol\n\nvo svojej výpovedi), znaleckým posudkom č. PPZ.KEU-BA-\n\nEXP-2017/10591 a výpoveďami svedkov\n\n,\n\na\n\nako i ďalšími v spise zadováženými dôkazmi.\n... nie je mi zrejmé a krajský súd nereagoval na moje námietky a otázku, akým\nspôsobom by predmetný dôkaz mal odôvodňovať moje zotrvávanie vo väzbe, keď\nzo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že na stere z rúk obvineného NEBOLA\nZISTENÁ PRÍTOMNOSŤ OMAMNÝCH A PSYCHOTROPNÝCH LÁTOK...\n\n3\n\n... V rámci sťažnosti som poukazoval na zásadné rozpory... Krajský súd však\nnereagoval ani na tieto moje námietky prezentované prostredníctvom mojej obhajkyne,\nustálenie skutkového stavu takouto dôkaznou situáciou nijako bližšie neodôvodnil,\nnevyjadril sa ani k zmene dôkaznej situácie k tejto len konštatoval, že uvedené námietky\nnehodnotí a hodnotiť nemôže. Obhajoba však namietala tvrdenia súdov o ustálení\nskutkového stavu vykonanými dôkazmi, čo sťažnostný súd hodnotiť môže a má... Nie je totiž\nsplnený predpoklad väzby, že by doteraz zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že skutok\nspáchal práve obžalovaný. Za súčasného stavu som presvedčený, že doteraz zistené\nskutočnosti nasvedčujú práve naopak tomu, že skutok spáchala iná osoba a preto nie je\nďalšie\n\nmoje\n\nobmedzovanie\n\nosobnej\n\nslobody\n\ninštitútom\n\nväzby\n\nv\n\nsúlade\n\nzo zákonom... napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s obsahom spisu a neobsahujú žiadne\nkonkrétne dôvody opodstatňujúce moje ponechanie vo väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. c/\nTr. por.\n... z obsahu celého spisového materiálu nevyplýva jediný dôkaz, že by obžalovaný\nmal niekedy v minulosti predávať psychotropné látky a tak si zabezpečovať finančné\nprostriedky... Súd sa obmedzil výlučne na konštatovanie, že obžalovaný je nezamestnaný\na preto je reálne obava, že by pokračoval v tejto trestnej činnosti...\nSúdu predsa... nič nebránilo nahradiť väzbu u obžalovaného probačným\na mediačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti sa v určenej lehote po prepustení\nzamestnať a preukázať sa u príslušného probačného úradníka pracovnou zmluvou.\nNemožno súhlasiť ani s konštatovaním sťažnostného súdu: „... ak otec má, resp. mal záujem\npracovať so synom a zamestnaní ho, mohol tak učiniť i pred jeho vzatím do väzby, avšak\nnikdy k takémuto zamestnaniu ani spolupráci nedošlo.“ Dôrazne uvádzam, že v minulosti\nsom spolupracoval so svojim otcom v oblasti stavebníctva, ktorá skutočnosť vyplýva aj\nz čestného prehlásenia, ktoré predložil a v ktorom je uvedené, že bol s mojou prácou\nspokojný. Nie je tiež pravda ako uvádza sťažnostný súd, že „obžalovaný má podľa jeho slov\nv záujme podnikať v oblasti výživových doplnkov a nie v oblasti stavebníctva.“\n... aj pri rozhodovaní o väzbe som jasne a zrozumiteľne uviedol, že mám v záujme sa\nzamestnať u svojho otca a podnikať v oblasti stavebníctva ako aj v oblasti výživových\ndoplnkov v rámci svojho živnostenského oprávnenia, pričom uvedené sa nijako vzájomne\nnevylučuje.\n\n4\n\nMám preto za to, že z obsahu uznesení nevyplýva, že by sa či už okresný súd alebo\nsúd krajský vysporiadali so skutočnosťami uvedenými obhajkyňou obžalovaného v rámci\nodôvodnenia žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby, so skutočnosťami uvedenými\npriamo na neverejnom zasadnutí, resp. so skutočnosťami a námietkami uvedenými\nv sťažnosti obžalovaného... Súd pritom neprihliadol ani na tak zásadnú skutočnosť, že\nobžalovaný je sám živnostníkom a teda po prepustení z väzby na slobodu bude pokračovať\nv podnikaní s výživovými doplnkami. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda nehrozí,\nže by si obžalovaný zabezpečoval finančné prostriedky páchaním trestnej činnosti, nakoľko\nsvoju obživu si dokáže zabezpečiť riadnou prácou...\nČo sa týka odôvodnenia trvania dôvodu tzv. preventívnej väzby skutočnosťou,\nže obžalovaný už bol súdne trestaný, s týmto sa v žiadnom prípade nestotožňujem.\nJe pravda, že obžalovaný bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, avšak v danom prípade\nnešlo o závažnú trestnú činnosť, práve naopak, jednalo sa o prečin výtržníctva podľa § 364\nods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu\nbol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s jeho podmienečným odkladom\na určením skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov. Toho času je obžalovaný stíhaný\npre diametrálne odlišnú trestnú činnosť, ktorej spáchanie popiera... Mám za to,\nže skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil akejsi „pouličnej bitky“ (ktorej nebol\nani iniciátorom!) žiadnym spôsobom neodôvodňuje obavu, že by pokračoval v trestnej\nčinnosti kladenej mu za vinu a preto nemôže byť ani dôvodom väzby obžalovaného.\n... Je zrejmé, že intenzita zásahu do osobnej slobody obžalovaného je celkom zjavne\nneprimeraná k riziku naplnenia konania podľa súdu zakladajúceho väzobný dôvod podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.»\n4. K porušeniu „práva na osobnú slobodu, trvania väzby na základe zákonných\ndôvodov a na čas vzatia do väzby ustanovený zákonom podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy SR,\nčl. 5 ods. 1 písm. c/ a 5 ods. 4 Dohovoru\n... práva na osobnú slobodu, trvania väzby na základe zákonných dôvodov podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy SR, čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru z dôvodu absencie ústavných\ndôvodov väzby“ sťažovateľ uvádza:\n\n5\n\n«V rámci porušenia práva sťažovateľa na osobnú slobodu, ktoré spočíva aj v tom,\nže obmedzovať osobnú slobodu možno iba ak súčasne trvajú dôvody pre obmedzenie\nosobnej slobody... Ústavný súd SR sa, pokiaľ ide o vzťah dĺžky trvania väzby a dôvodov\nväzby, vyjadril nasledovne „štádium trvania väzby, ktoré v prípade väzby trvajúcej skoro\nšesť mesiacov už nie je počiatočným, a teda na jej odôvodnenie už nemožno uplatniť kritériá\nuplatňované v momente rozhodovania o vzatí do väzby a krátko po ňom. Šesťmesačné\nobmedzenie osobnej slobody osoby, voči ktorej sa uplatňuje prezumpcia neviny, je\ndlhodobým“ (I. ÚS 100/04). Keďže sťažovateľ je vo väzbe od 04.09.2017 (viď. spis), tak\ndĺžka väzby už dosahuje 1 rok a 1 mesiac, čo je v zmysle citovaného právneho názoru\nÚstavného súdu dlhodobá, resp. dlhšie trvajúca väzba. Uvedená podmienka vychádza aj\nz právneho názoru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý judikoval „trvanie dôvodného\npodozrenia, že obvinený spáchal trestný čin, je conditio sine qua non zákonnosti\npokračovania väzby, ale po uplynutí určitého času táto podmienka už nestačí. Súd potom\nmusí zistiť, či iné dôvody naďalej ospravedlňujú pozbavenie slobody.“ (Toth c. Rakúsko\nz 12. decembra 1991).\n... Okresný súd Galanta ako aj Krajský súd v Trnave odôvodňujú trvanie väzby\nsťažovateľa v rozpore s daným názorom, ktorý tým aj absolútne ignoruje... Ak teda\nv prípade viac ako 6 mesiacov trvajúcej väzby nie sú dané nové a ďalšie dôvody väzby\noproti dôvodom na začiatku väzby, samotné dôvod väzby s odkazom na citovanú judikatúru\nÚS SR pominuli a je to dôvod na prepustenie sťažovateľa z väzby.\nČo sa týka existencie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku\nOkresný súd Galanta tvrdí, že: „by obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti\ndrogového charakteru a to aj prípadne zo účelom získania finančných prostriedkov.\nObžalovaný je nezamestnaný a preto je reálna obava, že by pokračoval v tejto trestnej\nčinnosti, na čom nič nemení ani skutočnosť, že si jeho otec otvoril živnosť v odbore\nstavebníctva, či tá skutočnosť, že by obžalovaný chcel rozbehnúť podnikanie s výživovými\ndoplnkami, pričom v podrobnostiach tunajší súd odkazuje už na doteraz uvedené\nv uzneseniach tunajšieho ako i odvolacieho súdu. Skutok, pre ktorý je menovaný\nobžalovaný, mal byť navyše spáchaný v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia\nmenovaného....“ Takéto „prekopírovanie“ dôvodov väzby z predchádzajúcich rozhodnutí\ndo odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia považujem za neprípustné, v rozpore\n\n6\n\ns povinnosťou súdu vždy skúmať aktuálnu danosť dôvodov väzby, ktorá danosť dôvodov\nnie je splnená odkazom na stav v čase vzatia obž. do väzby.\n... Porušenie práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 5 ods. 1\npísm. c/ Dohovoru zo strany Okresného súdu Galanta a Krajského súdu Trnava spočívajú\nv tom, že oba súdy odôvodňujú trvanie dôvodov väzby vzhľadom na čas vzatia obvineného\ndo väzby, napriek tomu, že väzba trvá už vyše 1 roka, kedy sa vyžaduje pristúpenie iných\ndôvodov väzby.»\n5. K porušeniu „práva na prejednanie väzobnej veci v primeranej lehote podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy SR a čl. 5 ods. 3 Dohovoru“ sťažovateľ uvádza:\n«Podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru „každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody\nv súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo,\naby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania.\nPrepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.“\nPodľa § 2 ods. 6 Tr. por. prvá a druhá veta „ak tento zákon neustanovuje inak,\norgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú\npovinné vybavovať prednostne a urýchlene.“\nV predmetnom prípade je sťažovateľ vo väzbe od 04.09.2017. Posledné hlavné\npojednávanie sa konalo na Okresnom súde Galanta dňa 15.08.2018. Ďalší termín hlavného\npojednávania súd vytýčil na 28.11.2018, t.j. o 3 a pól mesiaca (3 mesiace a 13 dní) odo dňa\nposledného hlavného pojednávania.\nKrajský súd v Trnave v závere uznesenia uvádza: „odvolací súd považuje za\npotrebné vytknúť okresnému súdu, že pojednávanie v danej trestnej veci dňa 15.08.2018\nbolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania na termín 28.11.2018, takmer o\ntri mesiace, čo je vo väzobných veciach neprípustné.“ V tejto súvislosti uvádzam,\nže pojednávanie nebolo odročené o takmer tri mesiace ako uvádza odvolací súd, ale takmer\no štyri mesiace...\nKrajský súd tiež sám uvádza: „S poukazom na citované ustanovenie § 2 ods. 6\nTrestného poriadku odvolací súd uvádza, že vytyčovať termín hlavného pojednávania\no takmer tri mesiace je v rozpore s uvedenou základnou zásadou trestného konania\n\n7\n\nustanovenou v § 2 ods. 6 Trestného poriadku, t.j. so zásadou vybavovať väzobné veci\nurýchlene a prednostne.“\n... odročením hlavného pojednávania o 105(!) dní, t.j. jeho nečinnosťou\na nepostupovaniu s osobitnou starostlivosťou a urýchlením došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa na prejednanie väzobnej veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\nčl. 5 ods. 3 Dohovoru.»\n6. K porušeniu „práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR... práva\nna súdnu ochranu v zmysle podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ sťažovateľ uviedol:\n„... odôvodnenie Uznesenia OS Galanta a ani KS Trnava nespĺňajú ústavné požiadavky\nna riadne zdôvodnenie rozhodnutí, a preto nimi došlo k porušeniu práva sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n... V dôsledku nepreskúmateľných, arbitrárnych a neodôvodnených rozhodnutí tak\ndošlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozhodnutiami OS Galanta a KS Trnava...“\n7. K porušeniu „čl. 5 ods. 3 Dohovoru, ako aj čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR v súvislosti\ns neodôvodnením výrokov o alternatívnej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby“\nsťažovateľ uviedol: „... hoci sa pri rozhodovaní o väzbe dňa 20.08.2018 vyjadril,\nže v prípade prepustenia bude bývať u svojich rodičov a aj prostredníctvom písomného\nsľubu sa zaviazal, že povedie riadny život a dostaví sa na každý úkon, na ktorý bude\npredvolaný Okresný súd Galanta túto alternatívnu žiadosť meritórne neskúmal. Okresný\nsúd Galanta bol povinný alternatívnu žiadosť sťažovateľa meritórne preskúmať. Keďže\ntak neurobil... došlo k popretiu práva sťažovateľa podľa druhej vety čl. 5 ods. 3 Dohovoru.\nRovnako ako nahradenie väzby písomným sľubom obžalovaného neskúmal súd ani\nalternatívne nahradenie väzby peňažnou zárukou prípadne dohľadom probačného\na mediačného úradníka. Obmedzil sa výlučne na strohé konštatovanie, že vzhľadom\nna charakter páchanej trestnej činnosti a osobu obžalovaného nie je možné konštatovať\ncelkom zjavnú neprimeranosť väzby a nemožno ju nahradiť alternatívnymi inštitútmi, ktoré\nvšak nemá kvalitu meritórneho preskúmania alternatívnych žiadostí sťažovateľa.\n\n8\n\nKrajský súd v Trnave potom v podstate len zopakoval úvahu Okresného súdu,\nže vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter páchanej trestnej činnosti (zločin)\nnemožno účel väzby nahradiť alternatívnymi inštitútmi, avšak ani odvolací súd neuvádza\nžiadne bližšie odôvodnenie. Krajský súd Trnava potom neprípustne a len všeobecne\nkopíruje absentujúce meritórne preskúmanie nahradenia väzby sťažovateľa sľubom,\npeňažnou zárukou alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktoré však nemá\nkvalitu meritórneho preskúmania alternatívnej žiadosti sťažovateľa. ...došlo ním tiež k\nporušeniu čl. 5 ods. 3 Dohovoru.\nNakoľko čl. 17 ústavy zahrňuje v sebe v podstate všetky práva, ktoré vyplývajú z čl. 5\nods. 3 a 4 dohovoru, došlo aj k porušeniu čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR.“\n8. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci vyslovil nález v tomto znení:\n„... uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/22/2018 zo dňa 20.08.2018 a uznesením\nKrajského súdu v Trnave č.k. 3Tos/136/2018-293 zo dňa 11.09.2018 boli porušené základné\npráva a to podľa čl. čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c/, čl. 5\nods. 3 a 4, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd,\nsťažovateľa... a následne zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/22/2018\nzo dňa 20.08.2018 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 3Tos/136/2018-293 zo dňa\n11.09.2018 a prikázal Okresnému súd Galanta, aby\n\nprepustil neodkladne\n\nz väzby na slobodu alebo prikázal, aby Okresný súd Galanta vec znovu prejednal\na rozhodol.“\n9. Napokon sťažovateľ navrhuje, aby „po vyslovení porušenia práv(a) sťažovateľa\nÚstavný súd SR priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n5000 Eur, a to vzhľadom na skutočnosť, že porušovatelia nerešpektovali judikatúru\nÚstavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva a vôbec náležite nezdôvodnili,\nprečo sa s ňou nevysporiadali, ale prihliadajú na tie isté dôvody ako na začiatku trvania už\nviac ako ročnej väzby u sťažovateľa a nevysporiadali sa ani so zásadnými argumentmi\nobhajoby a tieto neustále ignorujú a zároveň došlo v konaní k neprimeraným prieťahom.“.\n\n9\n\nII.\n10. Okresný súd vo svojom napadnutom uznesení uviedol: „... naďalej existujú\nformálne ako i materiálne dôvody väzby tak ako boli ustálené v doterajších uzneseniach\no väzbe obžalovaného, pričom má súd za to, že od ostatného rozhodovania o väzbe\n(26.6.2018) neprišlo k takej zásadnej zmene dôkaznej situácie, ktorá by odôvodňovala\nprepustenie obžalovaného z väzby na slobodu, prípadne nahradenie väzby alternatívnymi\ninštitútmi.“\n11. Krajský súd vo svojom napadnutom uznesení uviedol: «Z obsahu spisového\nmateriálu sťažnostný súd zhodne ako súd 1. stupňa zistil:\n- uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 06.09.2017 sp. zn. 1Tp/47/2017,\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.09.2017 sp. zn. 6Tpo/75/2017 bol\nobvinený vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku. Väzba\nsa u obvineného započítava odo dňa 04.09.2017 o 00:13 hod, kedy došlo k obmedzeniu jeho\nosobnej slobody a trvá nepretržite doposiaľ, pričom podľa § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného\nporiadku nebola väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka;\n- uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 08.12.2017 sp. zn. 1Tp/47/2017,\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.12.2017 sp. zn. 5Tpo/92/2017\nbola žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá a väzba nebola\nnahradená písomným sľubom obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka\nani zložením peňažnej záruky matkou obvineného;\n- prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 26.02.2018 podľa § 234 odsek\n1 Trestného poriadku, pod č. k. 1Pv 494/17/2202 - 39 obžalobu na\n\npre zločin\n\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené\nv uznesení súdu 1. stupňa;\n- uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 06.03.2018 sp. zn. 9T/22/2018,\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.03.2018 sp. zn. 3Tos/34/2018\nbola žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá a väzba nebola\n\n10\n\nnahradená písomným sľubom obžalovaného, dohľadom probačného a mediačného úradníka\nani zložením peňažnej záruky matkou obžalovaného;\n- uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 11.06.2018 sp. zn. 9T/22/2018,\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.06.2018 sp. zn. 3Tos/93/2018\nbola žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá a väzba nebola\nnahradená písomným sľubom obžalovaného, dohľadom probačného a mediačného úradníka\nani zložením peňažnej záruky matkou obžalovaného.\n... Z vyššie uvedeného prehľadu mal sťažnostný súd preukázané, že o väzbe\nobžalovaného sa koná priebežne v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.\n... vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má sklony k páchaniu trestnej činnosti\nniet pochybností o tom, že u neho je daný dôvod väzby a že v prípade prepustenia z väzby\nna slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia\n§ 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, čo vyplýva najmä z osoby obžalovaného, ktorý\nmá záznam v registri trestov, v súčasnosti mu plynie skúšobná doba podmienečného\nodsúdenia, doposiaľ bol 3 krát priestupkovo prejednávaný, je dobrovoľne nezamestnaný od\nroku 2016 (s otvorenou živnosťou), čo vyplynulo z výpovede obžalovaného a nemá žiadny\npríjem.\nSkutočnosť, že otec obžalovaného má živnosť v odbore stavebníctva a chce pracovať\nso svojim synom, nepreukazuje, že k takejto spolupráci aj príde... rodičia na obžalovaného\ndoposiaľ nemali výchovný vplyv, pretože sa dostal do rozporu so zákonom, za čo bol súdne\ntrestaný a taktiež sa dopúšťal priestupkov, čo svedčí o tom, že nerešpektuje zákon. Uvedené\nznižuje pravdepodobnosť vyjadrení otca obžalovaného ohľadom ich budúcej „spolupráce“.\nNavyše je potrebné poznamenať, že ak otec má resp. mal záujem pracovať so synom\na zamestnať ho, mohol tak učiniť i pred jeho vzatím do väzby, avšak nikdy k takémuto\nzamestnaniu ani spolupráci neprišlo. Vyjadrenia otca ohľadom zamestnania syna po jeho\nprepustení z väzby vyznievajú skôr ako účelové vyjadrenia s cieľom „dostať“ syna z väzby.\nTaktiež je potrené poznamenať, že obžalovaný má podľa jeho slov záujme podnikať v oblasti\nvýživových doplnkov a nie v oblasti stavebníctva.\n... Pri rozhodovaní o väzbe súd neskúma a ani sa nezaoberá otázkami hodnotenia\nviny obžalovaného, jeho obhajoby alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 odsek 12\nTrestného poriadku ale skúma predovšetkým to, či sú splnené formálne a materiálne\n\n11\n\npodmienky rozhodnutia o väzbe (uznesenie Ústavného súdu SR z 10.08.2016 sp. zn.\nII ÚS 626/2016). Preto námietky obžalovaného týkajúce sa rozporuplností výpovedí svedkov\nodvolací súd pri rozhodovaní o väzbe nehodnotí a hodnotiť ani nemôže. Nie je úlohou\nokresného súdu a ani odvolacieho súdu pri rozhodovaní o väzbe hodnotiť jednotlivé dôkazy,\nči tieto sú dostatočné na preukázanie viny obžalovaného. Takýmto hodnotením dôkazom\nsa súd zaoberá pri rozhodovaní o vine a treste obžalovaného. Rozhodovanie o väzbe je však\niné konanie, kde súdu neprislúcha hodnotiť doposiaľ vykonané dôkazy, či tieto\nsú postačujúce na preukázanie viny obžalovaného.\n... Krajský súd pripomína, že väzbu je potrebné chápať ako zaisťovací inštitút,\nslúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je rozhodovanie o väzbe\nvedené vždy v rovine pravdepodobnosti (a nie istoty) ohľadom následkov, ktoré môžu\nnastať, ak nebude obžalovaný vo väzbe, za súčasného zistenia, že doposiaľ získané\nskutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie bol spáchaný,\nmá znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že daný trestný čin\nspáchal práve obžalovaný. V danom prípade všetky formálne ako aj materiálne podmienky\nväzby sú splnené a naďalej trvajú.\n... v danom prípade účel trestného konania nemožno dosiahnuť nijak inak, len ako\nto vyplýva z napadnutého uznesenia a to vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol\nuž trikrát priestupkovo postihnutý, bol jedenkrát súdne trestaný a navyše skutok, pre ktorý\nje obžalovaný, mal byť spáchaný v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.\nUvedené skutočnosti potvrdzujú dôvodnú obavu, že v prípade prepustenia z väzby\nna slobodu by obžalovaný mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti obdobného\ncharakteru pre aký je v súčasnosti trestne stíhaný. V danej veci existuje dostatok\nkonkrétnych podkladov, na ktorých je v rovine rozumnej (nie absolútnej) istoty založená\ndôvodnosť väzby obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.\n... nie je podstatné, aby obžalovaný bol súdne trestaný pre tú istú trestnú činnosť,\nale podstatná je skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný a bol mu\nprávoplatne uložený trest a trestného činu kladený mu za vinu sa mal dopustiť práve\nv skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.\n... Okresný súd sa správne a v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu SR ako aj\ns poukazom na Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd (článok 5 odsek 3) vo svojom\n\n12\n\nrozhodnutí zaoberal písomným sľubom obžalovaného a v súlade s vyššie uvedeným\nrozhodnutím ústavného súdu aj s možnosťou nahradenia účelu väzby obžalovaného\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným a aj s prijatím poskytnutej\npeňažnej záruky matkou obžalovaného a dospel k správnemu záveru, že účel väzby\nobžalovaného nie je možné nahradiť písomným sľubom obžalovaného ani dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka ani prijatím peňažnej záruky matkou obžalovaného a to\nna osobu obžalovaného (v minulosti 1-krát súdne trestaný, 3 priestupky, skutku sa mal\ndopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), ako aj povahu prejednávaného\nprípadu (zločin) nemožno účel väzby nahradiť alternatívnymi inštitútmi.»\n12. V odôvodnení sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nz 23. augusta 2018 sťažovateľ uviedol tie isté argumenty ako v ústavnej sťažnosti. Z toho\ndôvodu ich ústavný súd osobitne neuvádza.\n13. Ústavný súd vlastnou činnosťou zistil, že sťažovateľ bol 28. novembra 2018\nna základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 T 22/2018 z 28. novembra 2018, ktoré\nnadobudlo uvedeného dňa aj právoplatnosť, prepustený z väzby na slobodu a stav\nobmedzenia jeho osobnej slobody už netrvá.\nIII.\n14. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\nnikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\n\n13\n\nustanoví zákon. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nna základe postupu stanoveného zákonom: c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody\nza účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania\ntrestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia\nspáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.\n18. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody\nv súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo,\naby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania.\nPrepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.\n19. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\n\n14\n\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n21. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n22. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým uznesením\nokresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené jeho základné práva\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c),\nods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nK napadnutému uzneseniu okresného súdu\n23. Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je vo vzťahu\nk všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických\nosôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd. Ústavný súd totiž pri zakladaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\n\n15\n\n24. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu disponoval sťažovateľ\nopravným prostriedkom (sťažnosťou), ktorý aj využil. Poskytnutie ochrany v prípade\npotenciálneho porušenia dotknutých základných práv a práv v danom prípade spadalo\ndo právomoci nadriadeného súdu, teda krajského súdu, čo vylučuje právomoc ústavného\nsúdu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n25. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nsvojej právomoci na jej prerokovanie.\nK napadnutému uzneseniu krajského súdu\n26. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd uvádza, že s prihliadnutím na svoju\njudikatúru už opakovane konštatoval (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04, I. ÚS 124/08,\nII. ÚS 23/05, II. ÚS 65/05, II. ÚS 60/08, II. ÚS 151/09, IV. ÚS 397/2010), že ide\no všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu\nku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné\nustanovenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktoré je vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy v pomere\nšpeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného\npráva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia\nosobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie\nspravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto\nsú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\n27. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd uvádza, že konania všeobecných súdov,\nktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami\no občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru.\n\n16\n\nVäzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv\nzaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje\nvo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý\nproces a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna úprava,\npokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade\nprísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu\na bezpečnosť (III. ÚS 272/03, II. ÚS 15/05, IV. ÚS 65/05, I. ÚS 256/07). Ústavný súd\nv tomto smere rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\npodľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide o\nzákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade so\nzákonom upraveným postupom, kde dohovor odkazuje primárne na vnútroštátne právne\npredpisy a upravuje povinnosť dodržiavať ich hmotnoprávne aj procesné právne normy a\npožaduje, aby zbavenie slobody jednotlivca nebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1 dohovoru), ďalej\nchráni právo jednotlivca na primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba nebola\npredlžovaná nad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas\ntrvania väzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru), a konečne chráni právo\njednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať o prepustenie\nna slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene [čl. 5 ods. 4 dohovoru (rozsudok\nESĽP de Wilde at al v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, bod 65, bod 67, body 71 − 77 etc.,\nako aj novšia judikatúra Khudoyorov v. Rusko, rozsudok ESĽP č. 6847/02 z 8. 11. 2005,\nbody 124 – 125, 172 – 174 a 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory\nESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP\nz 26. 10. 2006, body 103 a 115)].\n28. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmieta sťažovateľom podanú sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti, pretože ním označené predmetné články ústavy a dohovoru\nmateriálne nedopadajú na okolnosti jeho väzobného konania.\n\n17\n\n29. K záveru o nemožnosti aplikácie označeného ustanovenia na danú vec ústavný\nsúd dospel aj pri sťažovateľom označenom čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ktorý sa vzťahuje\nna rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby). Naproti tomu procesné pravidlá\ntýkajúce sa skúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sú ratione materiae súčasťou čl. 5\nods. 4 dohovoru. Keďže v danom prípade ústavný súd neskúmal rozhodnutie všeobecných\nsúdov o vzatí do väzby, ale o dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sťažovateľa, je vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu krajského táto námietka sťažovateľa neopodstatnená už na prvý\npohľad (obdobne napr. rozhodnutia z predbežného prerokovania I. ÚS 338/06, I. ÚS 352/06,\nII. ÚS 318/06, III. ÚS 34/07, I. ÚS 232/2017).\n30. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmieta sťažovateľom podanú sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho\npráva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n31. K namietanému porušeniu základného práva „na osobnú slobodu, trvania väzby\nna základe zákonných dôvodov a na čas vzatia do väzby ustanovený zákonom“, ako aj\n„v súvislosti s neodôvodnením výrokov o alternatívnej žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby“ podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru je\npotrebné pripomenúť, že ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim\no opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov a nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n18\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(napr. I. ÚS 13/00, I.ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n32. V prípadoch namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu\nústavný súd uvádza, že musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám\nhodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie\npred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie\nvšak konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo\nporušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo\nslobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\n33. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná\nprávomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej\nslobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe\nrozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú\nobavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené\nv odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený\nzákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02).\n34. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5\nústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.\nPríslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru je predmetom súdneho prieskumu „zákonnosť“ pozbavenia osobnej\nslobody.\n\n19\n\n35. Z uvedených hľadísk ústavný súd pristúpil k preskúmaniu sťažnosti sťažovateľa\na poukazuje na už uvedené vyjadrenia krajského súdu v jeho napadnutom uznesení, a to\nnajmä: „Pri rozhodovaní o väzbe súd neskúma a ani sa nezaoberá otázkami hodnotenia\nviny obžalovaného, jeho obhajoby alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 odsek 12\nTrestného poriadku ale skúma predovšetkým to, či sú splnené formálne a materiálne\npodmienky rozhodnutia o väzbe (uznesenie Ústavného súdu SR z 10.08.2016 sp. zn.\nII ÚS 626/2016). Preto námietky obžalovaného týkajúce sa rozporuplností výpovedí svedkov\nodvolací súd pri rozhodovaní o väzbe nehodnotí a hodnotiť ani nemôže. Nie je úlohou\nokresného súdu a ani odvolacieho súdu pri rozhodovaní o väzbe hodnotiť jednotlivé dôkazy,\nči tieto sú dostatočné na preukázanie viny obžalovaného. Takýmto hodnotením dôkazom sa\nsúd zaoberá pri rozhodovaní o vine a treste obžalovaného. Rozhodovanie o väzbe je však\niné konanie, kde súdu neprislúcha hodnotiť doposiaľ vykonané dôkazy, či tieto sú\npostačujúce na preukázanie viny obžalovaného.“\n36. Ústavný súd uvádza, že krajský súd vo vzťahu k dôvodnosti trvania väzby\npoukazoval na to, že sťažovateľ bol súdne trestaný, skutku, pre ktorý bol vzatý do väzby,\nsa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a poukázal aj na to,\nže sťažovateľ sa v minulosti dopustil niekoľkých priestupkov, z čoho vyvodil, že má\ntendenciu nerešpektovať zákon.\n37. Ústavný súd poukazuje na konštatovanie krajského súdu, že pokiaľ ide o prísľub\notca sťažovateľa spolupracovať so sťažovateľom v rámci svojich aktivít v stavebníctve, túto\nspoluprácu mohol otec sťažovateľa iniciovať už skôr, resp. ak by mal sťažovateľ o prácu\nskutočne záujem, bol by spolupracoval so svojím otcom, prípadne sa venoval inej pracovnej\nčinnosti už skôr a nejavil o ňu záujem až v čase svojho väzobného obmedzenia osobnej\nslobody, keď jeho tvrdenia vyznievajú účelovo. Krajský súd sa zaoberal návrhom\nsťažovateľa na nahradenie väzby alternatívnymi inštitútmi a konštatoval, že účel väzby\nobžalovaného nie je možné nahradiť písomným sľubom sťažovateľa, dohľadom probačného\na mediačného úradníka ani prijatím peňažnej záruky matkou sťažovateľa, a to vzhľadom\nna už spomínanú tendenciu sťažovateľa nerešpektovať zákon v súbehu so skutočnosťou,\nže rodičia sťažovateľa na neho dosiaľ nemali výchovný vplyv.\n\n20\n\n38. Podľa názoru ústavného súdu je napadnuté uznesenie krajského súdu potrebné\npovažovať za rozhodnutie, ktoré ako celok pôsobí presvedčivo a nevyvoláva žiadne\npochybnosti o správnosti prijatých záverov a nejaví známky arbitrárnosti. Ústavný súd\nkonštatuje, že dôvodnosť ďalšieho trvania väzby bola u sťažovateľa v čase vydania\nnapadnutého uznesenia krajského súdu daná skutkovými, ako aj právnymi dôvodmi.\nKrajský súd dostatočne ozrejmil, ktoré okolnosti boli podkladom pre prijatie záveru\no nevyhnutnosti zotrvania sťažovateľa vo väzbe. Ústavný súd je presvedčený, že tieto\ndôvody boli jednoznačné a konkrétne, a nedomnieva sa, že by závery krajského súdu\nvyznievali v tomto smere abstraktne. Krajský súd skutočnosti svedčiace za sťažovateľovu\nväzbu dostatočne špecifikoval. Podľa názoru ústavného súdu je odvolanie sa na „konflikty\nsťažovateľa so zákonom“ v priestupkovej a trestnej rovine, spáchanie skutku, z ktorého\nje sťažovateľ obžalovaný, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ako aj absenciu\nstáleho príjmu dostatočným dôvodom trvania preventívnej väzby sťažovateľa podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n39. Pokiaľ ide o poukázanie sťažovateľa na to, že väzba v trvaní viac ako jedného\nroka je dlhodobá, ústavný súd mu dáva za pravdu, no zároveň dodáva, že u sťažovateľa boli\nokrem skutočností odôvodňujúcich predpoklad, že sa skutku dopustil, už od času vzatia\ndo väzby\n\nprítomné\n\naj\n\nokolnosti\n\nspočívajúce\n\nv jeho\n\npodmienečnom\n\nodsúdení\n\na priestupkových deliktoch.\n40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd nedomnieva, že by skutkové\nalebo právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru. Z toho\ndôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta sťažovateľom\npodanú sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv\n„na osobnú slobodu, trvania väzby na základe zákonných dôvodov a na čas vzatia do väzby\nustanovený zákonom“, ako aj „v súvislosti s neodôvodnením výrokov o alternatívnej\nžiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby“ podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj práv\npodľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n21\n\n41. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na „prejednanie väzobnej veci\nv primeranej lehote podľa... čl. 5 ods. 3 Dohovoru“ ústavný súd poukazuje na vyjadrenie\nkrajského súdu v jeho napadnutom uznesení: „Z vyššie uvedeného prehľadu mal sťažnostný\nsúd preukázané, že o väzbe obžalovaného sa koná priebežne v zmysle vyššie citovaného\nustanovenia.\nKrajský súd po splnení prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z vyššie citovaného\nustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku v prvom rade konštatuje, že okresný súd\npostupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, keď po podaní obžaloby určil\ntermín neverejného zasadnutia na ktorom vypočul obžalovaného a posúdil argumenty\nobhajcu ako aj prokuratúry a dospel k správnym záverom o tom, že dôvody väzby\nu obžalovaného i v tomto štádiu konania teda po podaní obžaloby podľa § 71 odsek 1\npísm. c/ Trestného poriadku naďalej trvajú.“\n42. Ústavný súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu, že konanie o väzbe\nsa nevyznačovalo prieťahmi a konalo sa v ňom urýchlene a koncentrovane zo strany\nokresného súdu, ako aj krajského súdu.\n43. Pokiaľ ide o trestné konanie vo veci samej, vytkol krajský súd okresnému súdu,\nže „... odvolací sú považuje za potrebné vytknúť okresnému súdu, že pojednávanie v danej\ntrestnej veci dňa 15.08.2018 bolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania\nna termín 28.11.2018, takmer o tri mesiace (viac ako 3 mesiace, pozn.), čo je vo väzobných\nveciach neprípustné.\nV zmysle § 2 ods. 6 veta druhá Trestného poriadku väzobné veci sú povinné\nvybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto\npovinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.\nCitované zákonné ustanovenie zakotvuje zásadu prednostného a urýchleného\nvybavovania väzobných vecí, z ktorých vyplýva povinnosť súdu vo veciach, v ktorých\nje obžalovaný stíhaný väzobne, konať a rozhodovať prednostne pred vecami, v ktorých\nsú obžalovaní na slobode.\n\n22\n\n... odvolací súd uvádza, že vytyčovať termín hlavného pojednávania o takmer tri\nmesiace (viac ako 3 mesiace – pozn. ústavného súdu) je v rozpore s uvedenou základnou\nzásadou trestného konania... t. j. so zásadou vybavovať väzobné veci urýchlene\na prednostne. Preto okresný súd bude ďalej povinný konať v danej veci prednostne a to\nvzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa nachádza vo väzbe...“.\n44. Ústavný súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu o pochybení okresného\nsúdu v rámci jeho povinnosti konať v konaní vo veci samej prednostne a urýchlene,\nno keďže bol okresný súd s touto výčitkou oboznámený a bolo mu krajským súdom uložené\nkonať vo veci samej urýchlene, nepovažuje ústavný súd tento exces za natoľko závažný,\naby z neho bolo možné vyvodiť porušenie práva na osobnú slobodu.\n45. Z toho dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta\nsťažovateľom podanú sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho práva\n„na prejednanie väzobnej veci v primeranej lehote“ podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n46. Ústavný súd podotýka, že keďže bol sťažovateľ 28. novembra 2018 prepustený\nz väzby a stav obmedzenia jeho osobnej slobody netrvá, jeho požiadavka v petite, aby\nústavný súd prikázal okresnému súdu neodkladne ho prepustiť z väzby je bezpredmetná.\n47. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-dĺžka väzby", "väzba-peňažná záruka", "väzba-nahradenie väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}