{"guid": "ussr:6d27deda-7bd9-4ae6-bf94-7f2042280831", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.586.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 586/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 586/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 586/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.586.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6d27deda-7bd9-4ae6-bf94-7f2042280831", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.586.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.586.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.586.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 586/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť Správy obecných lesov Švedlár, Švedlár 85,\nzastúpenej obchodnou spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova\n24, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Puchalla, PhD., vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cob 190/2016-127 z 27. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Správy obecných lesov Švedlár o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca\n2017 doručená sťažnosť Správy obecných lesov Švedlár (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 2 Cob 190/2016-127 z 27. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n\n2. Napadnutým rozhodnutím bolo ako neprípustné odmietnuté\n\nodvolanie\n\nsťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej\ninštancie“) č. k. 10 Cb 129/2016-95, ktorým tento súd odmietol odpor sťažovateľky proti\nplatobnému rozkazu. Sťažovateľka v konaní argumentovala poukazom na § 357 písm. b)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého je odvolanie prípustné proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania vo veci samej, pričom v zmysle\nlegálnej definície uvedenej v § 123 ods. 2 CSP sa za podanie vo veci samej považuje najmä\nžaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor. Sťažovateľka s odkazom na toto výslovné\nznenie zákona tvrdila, že odvolanie v danej veci bolo prípustné. S ohľadom na to žiadala,\naby krajský súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil v zmysle § 376 CSP. Krajský\nsúd v napadnutom rozhodnutí po citácii § 357 písm. b) CSP konštatoval, že „odpor proti\nplatobnému rozkazu nie je podanie vo veci samej ako sa to nesprávne domnieva žalovaný“,\na odvolanie podľa § 386 písm. c) odmietol. Krajský súd teda svojvoľnou interpretáciou,\nresp. ignoráciou výslovného znenia legálnej definície zákona dospel k záveru, že odpor nie\nje podaním vo veci samej a § 123 ods. 2 CSP v rámci svojich právnych záverov jednoducho\nneuviedol.\n3. Sťažovateľka uvádza, že podľa čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie\nprotirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Krajský súd však\ndoslovné a nepochybné znenie zákona v celkom jednoduchom prípade aplikácie práva\nignoroval. Takýto svojvoľný postup pritom neevokuje nič iné ako hrubé nerešpektovanie\nzákona smerujúce k tomu, aby sťažovateľke znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné\npráva a zároveň závažne zasiahol do práva na spravodlivý proces, a preto sťažovateľka\nuznesenie krajského súdu napáda touto sťažnosťou. Sťažovateľka tieto skutočnosti dáva\nústavnému súdu do pozornosti v záujme predchádzania ďalším zásahom do jej práva na\nspravodlivý proces, keďže v tejto veci došlo k opakovaným svojvoľným postupom\nvšeobecných súdov (ako súdu prvej inštancie, tak aj krajského súdu), k hrubým zásahom do\npráva na spravodlivý proces.\n4. Sťažovateľka poukazuje na to, že k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza aj vtedy, ak sa niekto\n\n2\n\ndomáha svojho práva na súde či inom orgáne, ale súdna ochrana tomuto právu nie je\npriznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu či iného orgánu, ktoré je\nv rozpore so zákonom. Procesný postup krajského súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý\nnenachádza oporu v zákone (resp. zrozumiteľne a jasne formulovaný text zákona vyslovene\nignoruje), je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku\npráva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku\nobjektívne bráni riadnemu, účinnému a efektívnemu uplatneniu dôležitých procesných práv\nsťažovateľky.\n5. Sťažovateľka dodáva, že zatiaľ čo súd prvej inštancie ju nesprávne a v rozpore\ns textom zákona poučil o nemožnosti podať opravný prostriedok proti jeho uzneseniu\n(pričom sťažovateľka ho napriek tomu podala), krajský súd tento zákonu odporujúci stav\narbitrárne potvrdil a pre zmenu o prípustnosti dovolania proti svojmu uzneseniu poučil\nsťažovateľku neúplne a nejasne. Za tejto situácie, keď si všeobecné súdy neplnia riadne\nsvoje poučovacie povinnosti (či už nesprávne ako súd prvej inštancie, alebo neúplne ako\nkrajský súd), už nikomu (vrátane súdov) – ani sťažovateľke nemôže byť a nie je zrejmé, či\nproti uzneseniu krajského súdu je vôbec prípustné dovolanie.\n6. Sťažovateľka podáva túto sťažnosť najmä z dôvodu, že celý už opísaný svojvoľný\npostup všeobecných súdov vyvolal objektívne a dôvodné pochybnosti, že všeobecné súdy\nv celej veci svoje zákonné povinnosti neplnia a zákon zámerne ignorujú. Vo veci totiž\nrozhodujú v absolútnom rozpore s výslovným znením zákona. Týmto postupom sa už\ndvakrát odmietli zaoberať sťažovateľkou podanými celkom zrejme prípustnými opravnými\nprostriedkami. Vzhľadom na prípadné likvidačné dôsledky nezákonnej exekúcie sa tak\nsťažovateľka nechce (a v súlade so zákonnou povinnosťou ochrany obecného majetku ani\nnemôže) spoliehať na to, že pošliapavanie jej práv sústavou všeobecných súdov nebude\npokračovať.\n7. Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom konštatoval porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 ústavy\n\n3\n\nuznesením krajského súdu, toto uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uložil\nkrajskému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Uvedené platí aj pre situácie, keď bol\nopravný prostriedok podaný, avšak konanie o ňom nebolo v čase rozhodovania o ústavnej\nsťažnosti ukončené.\n11. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré\n4\n\nústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť\nintervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu\nneposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde;\nďalej porov. aj mutatis mutandis I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013,\nIII. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05).\n12. Ústavný súd z dokumentov zaslaných sťažovateľkou k súvisiacej veci vedenej\npod sp. zn. Rvp 2038/2018 zistil, že proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu bolo\n31. marca 2017 sťažovateľkou a 5. mája 2017 generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky podané dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“), pričom príslušné konanie nebolo podľa informácií získaných na najvyššom súde\ndo dnešného dňa ukončené. Vo veci bolo dosiaľ vydané uznesenie sp. zn. 2 Obdo 34/2018\nz 20. augusta 2018, ktorým bola odložená právoplatnosť uznesenia Okresného súdu Spišská\nNová Ves, ako aj ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu.\n13. V tejto chvíli sa teda ústavná sťažnosť javí byť predčasne podaná, keďže vo veci\nkoná iný orgán verejnej moci (najvyšší súd), ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám sťažovateľky. Prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo\nk vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali\nparalelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis\nmutandis II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014, IV. ÚS 146/08, IV. ÚS 420/2011).\n14. S ohľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2\nv spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-meritórne", "odvolanie-prípustnosť", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}