{"guid": "ussr:a6f9bf61-0dbe-4fa2-901d-d18326f7eef6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 585/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a6f9bf61-0dbe-4fa2-901d-d18326f7eef6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1/text", "citacie_n": 28, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 585/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n, t. č. v\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom\n\nŠtanglovičom, Jarmočná 3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1 T 115/2016 z 22. marca 2017, uznesením\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 6 To 64/2017 z 20. júla 2017 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 44/2018 zo 16. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu\nGalanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 115/2016 z 22. marca 2017 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 6 To 64/2017 z 20. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 5 Tdo 44/2018 zo 16. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. novembra 2018.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom\nokresného súdu uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“), ktorého sa dopustil tým, že poškodenej úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,\nv jednočinnom súbehu s prečinom porušenia domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného\nzákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona. Za to bol odsúdený na úhrnný trest\nodňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov s tým, že okresný súd mu uložil ochranné\nprotitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Zároveň mu okresný súd uložil okrem iného\naj povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej v sume 10 553,40 €.\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že odvolanie podľa § 319 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) ako nedôvodné zamietol.\nProti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že dovolanie podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku odmietol pre nesplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g)\nTrestného poriadku.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v trestnom konaní vedenom proti nemu\nako obvinenému došlo pri rozhodovaní k svojvôli zo strany všeobecných súdov, ktoré touto\nsťažnosťou napadnuté rozhodnutia riadne neodôvodnili, čím došlo k porušeniu jeho\n\n2\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa sťažovateľa v priebehu trestného konania nebolo sporné, že sťažovateľ spôsobil\npoškodenej zranenia, pričom sa aj priznal k spáchaniu skutku a okresný súd jeho priznanie\nprijal. Sťažovateľ ďalej uvádza: „Sťažovateľ však od počiatku trestného konania uvádzal, že\npoškodenej zranenia spôsobiť nechcel, nevidel ju od základnej školy, na skutok si vôbec\nnepamätá, pričom pred týmto skutkom užil kombináciu omamných a psychotropných látok\ns alkoholom, nevedel si svoje konania vysvetliť. Z tohto dôvodu bolo zo strany sťažovateľa\nnavrhnuté vykonanie dôkazov za účelom preverenia jeho prípadnej nepríčetnosti v čase\nskutku, ako okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť podľa § 23 Trestného zákona.\nDo konania bol pribratý znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria\n, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 61/2016. Ako vyplynulo\nz vykonaného dokazovania, tento znalec navštívil sťažovateľa v UVV\n\ndňa\n\n31.03.2016, pričom celá návšteva trvala 13 minút. Po preukázaní tejto skutočnosti bol tento\nznalec vyzvaný na doplnenie znaleckého posudku, za účelom ktorého opäť navštívil\nsťažovateľa... dňa 13.01.2017, pričom... druhá návšteva trvala 11 minút... znalec bol tiež\nvypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2017, kde priznal, že pri vypracovaní\nznaleckého posudku nemal k dispozícii zdravotnú kartu sťažovateľa, teda nemal kompletnú\nzdravotnú dokumentáciu sťažovateľa a ani nežiadal vyjadrenie lekára ústavu na výkon\nväzby k zdravotnému stavu sťažovateľa. Je potrebné poukázať na samotné vyjadrenie tohto\nznalca na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2016, kedy uviedol, že prítomnosť\npsychopatológie zisťuje prostredníctvom rozhovoru a cielených otázok, čo ešte umocňuje\npotrebu dôkladného osobného vyšetrenia vyšetrovanej osoby. Vzhľadom na túto skutočnosť\nsťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu navrhoval, aby bol do konania pribratý\nznalecký ústav a bolo vykonané ústavné psychiatrické vyšetrenie sťažovateľa, čomu súd\nnevyhovel. Na základe uvedeného možno teda konštatovať, že znalec pri vypracovaní\nznaleckého posudku nebol oboznámený so zdravotnou kartou sťažovateľa, jeho predošlými\nvyšetreniami a vývojom jeho zdravotného stavu, uspokojil sa pri posúdení zdravotného stav\nu sťažovateľa s osobným rozhovorom v trvaní menej ako 13 minút, resp. menej ako 11 minút\npri jeho doplnenú a len na základe tohto krátkeho rozhovoru bez oboznámenia sa so\nzdravotnou dokumentáciou sťažovateľa vypracoval znalecky posudok.“\n\n3\n\nSťažovateľ argumentuje aj skutočnosťou, že znalec v znaleckom posudku poukázal\naj na zápisnice o výsluchu svedkov, pričom o vykonaní týchto úkonov nebol sťažovateľ\nvopred upovedomený a nemal možnosť sa ich zúčastniť. S poukázaním na rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 16/2011 z 19. júna 2012 išlo tak v posudzovanom prípade\nvykonania výsluchov svedkov „... o porušenie práva sťažovateľa na obhajobu, ako aj\nporušenie ustanovenia § 213 ods. 1 Trestného poriadku a tieto zápisnice predstavovali\nnezákonné dôkazy, ktoré sa nemali ani nachádzať v trestnom spise a nemohli tvoriť podklad\npre vypracovanie znaleckého posudku. Nakoľko teda znalec\n\nvychádzal\n\npri vypracovaní znaleckého posudku č. 61/2016 z nezákonných zápisníc o výsluchu\nsvedkov... vychádzali jeho závery z nezákonných dôkazov, čo spôsobilo nezákonnosť celého\nznaleckého posudku č. 61/2016.\nOkresný súd Galanta sa v rámci Rozsudku OS GA argumentami sťažovateľa\nohľadom dĺžky a kvality vyšetrenia sťažovateľa zo strany znalca\n\n, či\n\nnezákonnosťou podkladov na základe ktorých bol vypracovaný tento znalecký posudok\nžiadnym spôsobom nezaoberal a s odvolaním sa na závery znaleckých posudkov rozhodol\no vine a treste sťažovateľa.\nNajvyšší súd... sa... argumentami sťažovateľa... vôbec nezaoberal. Zaoberal sa len\nskutočnosťou, že obvinený, resp. jeho obhajca mali možnosť v konaní pred súdom\nvypočúvať znalca a klásť mu otázky, k nezákonnosti podkladov, na základe ktorých bol\nvypracovaný znalecký posudok\n\nsa súd nevyjadril a argumentami sťažovateľa\n\nsa nezaoberal.\nZ hľadiska uvedeného je potrebné konštatovať, že jediným súdom, ktorý sa aspoň\nv určitých kontúrach zaoberal argumentami sťažovateľa bol Krajský súd v Trnave. K jeho\nnázorom je potrebné uviesť, že svoje závery žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd neuviedol,\nprečo nebolo potrebné zabezpečiť zdravotnú kartu sťažovateľa a z akého dôvodu považoval\nvyjadrenia sťažovateľa k jeho zdravotnému stavu za dostatočný podklad pre vypracovanie\nznaleckého posudku. V rámci Uznesenia KS TT tiež konštatoval irelevantnosť dĺžky návštevy\nznalca u sťažovateľa a závery znalca prevzal bez akejkoľvek kritickej previerky... Vzhľadom\nna tieto skutočnosti ako aj vzhľadom na vyjadrenie znalca, že prítomnosť patopsychológie\nzisťuje len na základe rozhovoru mám za to, že prostredníctvom krátkeho rozhovoru v trvaní\nniekoľko minút nemožno kvalifikovane vyšetriť psychický stav osoby za účelom riadneho\n\n4\n\nvypracovania znaleckého posudku, tobôž ak znalec nemal naštudovanú zdravotnú kartu\nsťažovateľa a ani ju nemal k dispozícii v žiadnom štádiu vypracovávania znaleckého\nposudku... K týmto zásadným argumentom sťažovateľa neuviedol žiaden zo všeobecných\nsúdov odôvodnenie či protiargumenty... Je potrebné podotknúť, že ide o kľúčové argumenty,\nnakoľko nepríčetnosť sťažovateľa ako okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť bola\nposudzovaná práve na základe tohto znaleckého posudku\n\n, teda jeho\n\nnezákonnosť spôsobuje absenciu akéhokoľvek zákonného dôkazu, z ktorého by bolo možné\nriadne zistiť prípadnú nepríčetnosť sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ mal možnosť\nvypočúvať znalca v konaní nemá žiaden vplyv na to, že znalec svoje závery formuloval\nna základe nezákonných zápisníc o výsluchoch svedkov, na ktoré sa pri zodpovedaní otázok\naj odvolával. Nakoľko nebola poskytnutá žiadna odpoveď na zásadné argumenty\nsťažovateľa ohľadom nezákonnosti znaleckého posudku\n\nz pohľadu\n\nnezákonnosti podkladov pre jeho vypracovanie, ktoré mali z pohľadu výsledku\nkonania rozhodujúci význam, bolo... porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces...\nv intenciách práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to vo vzťahu k Rozsudku OS GA,\nUzneseniu KS TT, ako aj Uzneseniu NS SR.\nZo strany všeobecných súdov neboli tiež poskytnuté žiadne konkrétne argumenty ani\nvo vzťahu k námietkam sťažovateľa ohľadom kvality vypracovania znaleckého posudku\n... Týmto spôsobom došlo zo strany všeobecných súdov k porušeniu práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. I Ústavy SR\nv intenciách práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\nV rámci konania bol zabezpečený aj znalecký psychologický posudok č. 57/2016\nznalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia\ndospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia. V spojitosti so závermi tohto\nznaleckého posudku znalec na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2017 uviedol, že pri jeho\ntvrdeniach o egodystonnej homosexuálnej orientácií sťažovateľa ako možnej príčine jeho\nkonania voči poškodenej vychádzal z psychodiagnostického vyšetrenia sťažovateľa\nv konfrontácií s údajmi, ktoré boli obsiahnuté v spisovom materiály, konkrétne zo zápisnice\no výsluchu svedkyne... Ako už bolo vyššie uvedené, obe tieto zápisnice predstavujú\nnezákonné dôkazy, ktoré sa nemôžu nachádzať v spise a nemôžu byť podkladom\npre vypracovanie\n\nznaleckého\n\nposudku...\n\n5\n\nnakoľko\n\nbez\n\nporovnania\n\nvyšetrenia\n\nso skutočnosťami uvedenými v nezákonnom dôkaze by k takému záveru jednoznačne\nneprišiel), čo spôsobuje nezákonnosť samotného znaleckého posudku.\nV procese vypracovania znaleckého posudku znalec\n\npodľa jeho\n\nvyjadrenia na pojednávaní dňa 22.03.2017 využíva vyšetrenie pozostávajúce z dvoch častí,\nz klinických metód a z testových metód, pričom sa stáva, že osoba odmietne podstúpiť druhú\nčasť, teda testové metódy. Na otázku súdu či v prípade sťažovateľa bolo vykonané\nvyšetrenie použitím oboch uvedených metód tento znalec uviedol, že voľba metód je na\nznalcovi a jednalo sa o klinickopsychologické vyšetrenie. Z týchto vyjadrení znalca vyplýva,\nže u sťažovateľa nevykonal kompletné vyšetrenie za použitia všetkých metód pre riadne\nposúdenie psychologického stavu sťažovateľa, a to bezdôvodne, nakoľko tento znalec aj\nv rámci posudku aj v rámci výsluchu uviedol, že sťažovateľ s ním riadne spolupracoval\na teda mu nič nebránilo vykonať kompletné vyšetrenie vrátane využitia testových metód.\nK týmto argumentom sťažovateľa sa Okresný súd Galanta ani Najvyšší súd... vôbec\nnevyjadrili. Krajský súd v Trnave sa... otázkou nezákonnosti podkladov znaleckého posudku\nvôbec nezaoberal, z hľadiska kvality vypracovania znaleckého posudku\ntento považoval bez bližšieho odôvodnenia za riadne vypracovaný... Tieto tvrdenia však\nneboli zo strany Krajského súdu v Trnave ničím podložené, naopak ako uvádzal sťažovateľ,\nznalec\n\nuž v minulosti v inej trestnej veci vypracoval psychologický znalecký\n\nposudok bez toho, aby vôbec vyšetril osobu na ktorú mal vypracovať znalecký posudok...\nZ uvedeného potom možno konštatovať, že znalec zanedbal svoje povinnosti pri vypracovaní\nznaleckého posudku, pričom vzhľadom na jeho predchádzajúcu znaleckú činnosť... na jeho\nznalecký posudok nemožno prihliadať ako na vierohodný.“.\nPodľa sťažovateľa všeobecné súdy napriek jeho námietkam a návrhom na doplnenie\ndokazovania na účely riadneho zistenia prítomnosti okolností vylučujúcich trestnú\nzodpovednosť sťažovateľa nekriticky prijali závery znalcov\n\na\n\nbez akejkoľvek kritickej previerky ich záverov, a to napriek evidentným pochybeniam\nv procese ich vytvárania a nezákonným podkladom na ich vypracovanie, čím porušili ním\noznačené základné práva.\n\n6\n\n4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„- uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 44/2018 zo dňa 16.08.2018 boli\nporušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n- uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 6 To 64/2017 - 398 zo dňa 20.07.2017\nboli porušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. I\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n- rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 1T/115/2016 - 368 zo dňa 22.03.2017 boli\nporušené základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\na\nzrušil v plnom rozsahu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 44/2018 zo dňa\n16.08.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 6To 64/2017 - 398 zo dňa 20.07.2017\nako aj rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 1T/115/2016 - 368 zo dňa 22.03.2017 a vrátil\nvec Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.“\nSťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o priznanie trov právneho zastúpenia.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\n\n7\n\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9. Podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu\npoučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že a) je nevinný, b) je vinný\nzo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, c) nepopiera\nspáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.\nPodľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní\nvyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených\nv obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, konajúci súd v tomto rozsahu postupuje\nprimerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí,\nže súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie\nskutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné\nodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).\nPodľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak konajúci súd rozhodol, že vyhlásenie\nobžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom\nobžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace\n\n8\n\ns nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.\nTo nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej\nčinnosti.\nIII.\n10. Jadrom ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnymi závermi,\nku ktorým všeobecné súdy dospeli v súvislosti s namietanými nezákonnými znaleckými\nposudkami, ktorými mala byť posudzovaná prípadná nepríčetnosť sťažovateľa v čase\nskutku, čím bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\n11. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n12. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06, IV. ÚS 115/07).\n\n9\n\n13. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie\n(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n14. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n[ďalej len „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná\nlehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, považoval lehotu na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti označenému uzneseniu\nkrajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, I. ÚS 208/2017).\n15. Porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sťažovateľ vidí v tom, že krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu\na v rámci svojho rozhodovania neprihliadol na sťažovateľom navrhované dôkazy\npredložené aj v rámci odvolacieho konania a v odvolacom konaní sa nevyjadril ku všetkým\nnámietkam sťažovateľa, resp. jeho právne závery boli nedostatočne odôvodnené.\n16. Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\no zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\n\n10\n\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. US 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 66/2011).\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov,\n\nale\n\npodľa\n\nčl.\n\n124\n\nústavy\n\nje\n\nnezávislým\n\nsúdnym\n\norgánom\n\nochrany\n\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.\nÚlohou ústavného\n\nsúdu\n\ntotiž\n\nnie\n\nje\n\nzastupovať\n\nvšeobecné\n\nsúdy,\n\nktorým\n\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nI. ÚS 74/05). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n18. Ústavný súd preskúmal odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu\na s poukazom aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože\nprvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany\ntvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), v súlade s materiálnym\nprístupom k ochrane ústavnosti vzal do úvahy aj obsah napadnutého rozsudku okresného\nsúdu v rozsahu, v ktorom sa naň uznesenie krajského súdu odvoláva.\n19. V napadnutom rozsudku okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že sťažovateľ\nna hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1\n11\n\nTrestného poriadku, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je vinný, na čo okresný\nsúd jeho vyhlásenie o vine prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie „v rozsahu, v akom sa\nobžalovaný doznal k žalovanej trestnej činnosti, sa nevykoná, vykoná sa dokazovanie iba\nv rozsahu týkajúceho sa výroku o treste, výroku o ochrannom opatrení a výroku o škode.\n... Súd v rámci jednoznačného ozrejmenia ovládacích a rozpoznávacích schopnosti\nobžalovaného v čase spáchania skutku žiadal doplniť predmetné dokazovanie\na k vypracovaniu doplnku znaleckého posudku súd pribral ako odborného konzultanta\nznalca z odboru psychológia...\n\n... Zároveň súd zamietol návrh\n\nobhajoby aby obžalovaný bol v rámci opätovného vyšetrenia pozorovaný v nemocnici\npre odsúdených, pretože súd pre vyčerpávajúce závery znaleckého dokazovania nemal\nza potrebné pozorovanie obžalovaného v ústavnom zariadení.\n... Súd zamietol návrh obhajoby na pribratie do konania ústav za účelom\nvypracovania znaleckého posudku na obžalovaného ohľadne duševného stavu, pretože súd\nmá za to, že znalecké dokazovanie v tomto smere bolo realizované vyčerpávajúcim\nspôsobom a súd zároveň nemal žiadne pochybnosti voči záverom tohto dokazovania.\n... Súd nemal za preukázané, že obžalovaný konal v stave v zmenšenej príčetnosti,\nresp. v nepríčetnosti, pretože ovládacie a rozpoznávanie schopnosti obžalovaného v čase\nspáchania skutku mohli byť znížené iba v dôsledku užitia návykových látok a nie v dôsledku\nduševnej choroby, či poruchy, čo vyplýva zo znaleckého dokazovania.\nZavinenie v konaní obžalovaného súd vyhodnotil ako úmyselné.\n... Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov\na 6 mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia, aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný v minulosti súdne trestaný nebol.\nSúd ma za to, že uloženie uvedeného trestu spĺňa svoj účel na ochranu spoločnosti a\nnápravu obžalovaného.\nZároveň súd uložil obžalovanému i ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou\nformou s poukazom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie\npsychiatria.“.\nZ uvedeného je zrejmé, že okresný súd po vyhlásení sťažovateľa o vine\nvyhodnocoval už iba dôkazy vykonané v predmetnom konaní v rozsahu týkajúcom sa\nvýrokov o treste, ochrannom opatrení a o škode, v rámci ktorého poukázal na relevantné\n\n12\n\nskutočnosti zistené z výsluchu sťažovateľa, výsluchov znalcov a z prečítania listinných\ndôkazov, pričom dokazovanie výpoveďami svedkov už nevyhodnocoval.\n20. V relevantnej časti napadnutého uznesenia krajského súdu sa uvádza:\n„Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť\na odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,\nako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie\nobžalovaného... nie je dôvodné.\nOkresný súd v Galante predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom\npojednávaní dňa 5. októbra 2016 v rozsahu č. l. 112 -118 spisu všetky dôkazy potrebné\nna meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil.\nZo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal\nspáchanie skutku uvedeného v obžalobe, na otázky v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. odpovedal\náno, na návrh prokurátora a obhajcu konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného,\nže je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom\nobžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie\nsúvisiace s výrokom o treste, výrokom o ochrannom opatrení a adhéznym konaním.\nZo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v prezentovaných\nsmeroch vykonané zákonnou a procesné správnou formou v potrebnom rozsahu. Okresný\nsúd predovšetkým vykonal dostatočné znalecké dokazovanie v požadovaných ťažiskových\notázkach a náležíte objasnil bazálnu problematiku súvisiacu s tzv. príčetnosťou (a tým\ntrestnou zodpovednosťou) obžalovaného v inkriminovanom čase a taktiež aj v súčasnosti.\nJe potrebné konštatovať, že obhajobou namietaní znalci sú vyštudovaní, praxou skúsení\na erudovaní profesionálni lekári - odborníci, vedomí si poučení a následkov vyplývajúcich\nz ich znaleckej činnosti. Verbálne vyjadrenia obžalovaného (a to aj v triezvom stave, teda\nbez eventuálneho vplyvu drogy, v čase, keď stav jeho organizmu nebol ničím intoxikovaný,\na to pri opakovaných návštevách znalca) v tom smere, že o svojom zdravotnom stave,\nliečení či neliečení sa psychiatricky v minulosti, o závislostiach na zakázaných látkach,\nresp. tiež o tom, že v čase skutku protiprávne konal intoxikovaný, sú dostatočným, reálnym\na objektívnym podkladom (a to i z časového hľadiska uvádzaného obhajcom odvolateľa\nv dôvodoch odvolania) na kvalifikované a dôsledné plnenie si následných povinností znalca\n\n13\n\na v konečnom dôsledku dostatočným (bez ohľadu na počty minút oboch návštev\nv priestoroch na výkon väzby) a nespochybniteľným podkladom, slúžiacim pre stanovenia\nsprávnych záverov o psychickom stave obžalovaného... V týchto súvislostiach netreba\npodľa zistení odvolacieho súdu dôkazy smerujúce k ďalšiemu vyšetreniu duševného stavu\nobžalovaného... opakovať a nie je ani dôvodné vykonať nové dokazovanie pozorovaním\nobžalovaného v zdravotníckom zariadení. Závery o príčetnosti obžalovaného (na základe\ndoposiaľ zhromaždeného spisového materiálu) v tej podobe a rozsahu, ako ich prezentoval\nsúd I. stupňa, sú preskúmateľné a objektívne správne. K ich nemennosti nie je potrebné\npreveriť ani zdravotnú kartu obžalovaného. Napokon sám obžalovaný v trestnom konaní\nvypovedal, že lekára psychiatra nikdy v minulosti nenavštívil. Hodnotiace závery psychiatra\na psychológa\n\npostačujú v posudzovanom\n\nkonaní k vyriešeniu otázky o príčetnosti a tým trestnej zodpovednosti obžalovaného... Znalci\nozrejmili techniky (a k tým nesporne patrí i výsluch vyšetrovanej osoby, bez ohľadu na\npočty minút úkonu), ktoré boli podkladom pre ich hodnotiace závery.\nPri hodnotení vykonaných dôkazov okresný súd dospel k správnemu právnemu\nzáveru, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt na základe ustáleného skutkového\nstavu naplnil všetky zákonné znaky skutkových podstát nasledovných trestných činov...“\n21. V nadväznosti na citované ústavný súd pripomína, že integrálnou súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Aj ESĽP v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces\nzahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšak neznamená, že na každý argument účastníka konania je príslušný súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č.303-B). Podľa ESĽP súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok vo veci Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999).\n\n14\n\nZ judikatúry ESĽP ale nevyplýva požiadavka, aby na každý argument strany bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia (m. m. II. ÚS 205/2016).\n22. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd sa argumentáciou sťažovateľa týkajúcou\nsa správnosti znaleckého dokazovania v posudzovanom prípade zaoberal a riadne sa s ňou\nv rámci odôvodnenia svojho uznesenia vysporiadal.\n23. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že znalecké dokazovanie má špecifický\ncharakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, avšak stále zostáva jedným\nz možných dôkazov. Samotný rozsah dokazovania, ako aj selekciu dôkazov navrhnutých\njednotlivými procesnými stranami určuje v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov\nsúd rozhodujúci vo veci samej, resp. o obžalobe, ktorý je ako jediný v predmetnom konaní\noprávnený posúdiť význam dôkazu navrhovaného procesnou stranou v rámci obsahového\nkontextu posúdením množstva, kvality a závažnosti dôkazov, ktoré už boli v danej veci\nvykonané. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia z 20. júla 2017 vyplýva,\nže krajský súd zrozumiteľne odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri preskúmaní napadnutého\nrozsudku okresného súdu z 22. marca 2017 a jemu predchádzajúceho postupu, a právne\nzávery, ku ktorým dospel, nemožno hodnotiť ako arbitrárne. Krajský súd podľa názoru\nústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil, prečo nepovažoval\nvykonanie nového znaleckého dokazovania za potrebné, a poukázal na správnosť okresným\nsúdom vykonaného hodnotenia jednotlivých dôkazov v predmetnom konaní. Napadnuté\nuznesenie krajského súdu z 20. júla 2017 preto nemožno považovať za svojvoľné či\narbitrárne a samotný sťažovateľov nesúhlas s jeho obsahom ešte nie je dôkazom o jeho\nneústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského\nsúdu svojím vlastným.\n24. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského\nsúdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí tejto časti sťažnosti\nna ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom označených práv\ngarantovaných ústavou a dohovorom, a preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti\n\n15\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n25. Sťažovateľ vidí porušenie svojich v sťažnosti označených práv aj v tom, že\nnajvyšší súd sa riadne nevysporiadal s jeho námietkami vznesenými v dovolacom konaní\nproti rozhodnutiu krajského súdu. V podanom dovolaní sťažovateľ uviedol dovolacie\ndôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\n26. V relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa uvádza:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom\nprieskume zistil, že dovolanie... je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je\nzrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).\n... Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa\nv dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať\nzákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom\nprípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce\ndôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného\ndovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Tr. por.\nodmietnuť.\nObvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., podľa\nktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli\nsúdom vykonané zákonným spôsobom, k čomu dovolací súd uvádza nasledovné.\nSkutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť\nz obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa\nmali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade\nnemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané\ndôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu\nkonkrétne v tom, že znalci pri vypracovaní znaleckých posudkov postupovali nedôsledne,\nvychádzali z nedostatočných a nezákonných podkladov a že tieto závery nezodpovedajú\npredstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania\ndovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením\n16\n\njednotlivých dôkazov, ako aj aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu sa\njedná o skutkové námietky v rámci spôsobu hodnotenia vykonávania znaleckých posudkov,\nktoré sú z dovolacieho konania vylúčené, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku\ndovolací súd nemôže skúmať a meniť. Len s poukázaním na nesprávny postup pri hodnotení\ndôkazov, ako aj z odmietnutia vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať\npredmetný dovolací dôvod.\nZ obsahu spisového materiálu a z rozhodnutí Okresného súdu Galanta aj Krajského\nsúdu v Trnave je zrejmé, že oba súdy pri svojom rozhodovaní brali do úvahy iba dôkazy,\nktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. na verejnom\nzasadnutí, na ktorom bol obvinený prítomný aj so svojím obhajcom\n, a teda mali možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, pričom je potrebné\npoukázať na skutočnosť, že obvinený sa na hlavnom pojednávaní dňa 28. septembra 2016...\npriznal k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry v Galante sp. zn.\n2 Pv 47/16/2202 a jeho vyhlásenie súd prijal. Následne súd vykonal dokazovanie iba\nv súvislosti s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody. V rámci vykonávania\na vypočúvania znalca bol na hlavnom pojednávaní dňa 2. novembra 2016 (č. l. 305-309)\nprítomný aj obhajca obvineného, ktorý mu mal možnosť klásť otázky. Okresný súd dokonca\nvyhovel návrhu obhajcu obvineného v rámci návrhu na vykonanie dôkazov a nechal doplniť\nznalecký posudok č. 61/2016, a to znaleckým posudkom č. 6/2017. Na hlavnom pojednávaní\ndňa 25. januára 2017 (č. l. 351) boli predmetné znalecké posudky predložené obvinenému\na jeho obhajcovi k nahliadnutiu a mali sa k nim možnosť vyjadriť a realizovať tým svoje\nprocesné práva aj na hlavnom pojednávaní dňa 22. marca 2017 (č. l. 358-365).\nZ uvedeného je zrejmé, že obidva súdy postupovali správne a v súlade so zákonom. Návrhy\nna doplnenie dokazovania zo strany obvineného a jeho obhajcu súdy zamietli, pretože\nneboli potrebné na objasnenie skutkového stavu. Išli nad rámec dokazovania, pričom\nnevykonanie navrhovaných dôkazov nemôže byť dôvodom na naplnenie dovolacieho dôvodu\npodľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.\nZ čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nnevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní\n(vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním\nnavrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom náležíte zdôvodnené...\n\n17\n\nV konkrétnom prípade súdy nižšieho stupňa rozhodnutie, ktorým odmietli vykonať ďalšie\ndôkazy, riadne odôvodnili, preto obvineným uplatnené námietky v rámci predmetného\ndovolacieho dôvodu sú nedôvodné a nie sú spôsobilé naplniť obvineným uplatnený dovolací\ndôvod.“\n27. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia zo 16. augusta 2018 primeraným spôsobom vysporiadal\ns námietkami sťažovateľa, preskúmateľným a dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo ich\npovažuje za nedôvodné a prečo nezakladajú prípustnosť dovolania. Odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok,\nlebo najvyšší súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol.\nÚstavný súd preto konštatuje konformnosť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu\nzo 16. augusta 2018 v súlade s limitmi čl. 46 ods. 1 ústavy.\n28. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj\nv tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n29. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výsluch, výpoveď, vypočutie-výsluch svedka", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rozhodovanie o vine a treste za trestné činy súdom", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4cd70315-f894-468a-b46e-aecaf5a233f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.208.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 208/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 208/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.208.2017.1"}, {"guid": "ussr:50714bc0-1e25-424e-9129-b70c775f27fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.205.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.205.2016.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "178b744b-fa7d-4e5d-aa0f-06bb860ef716:6e5f69eb-dee5-45c0-9d0e-54eebbbca914", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2316010515.1", "spisova_znacka": "6To/64/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/64/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2316010515.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7cb7b78d-7290-49ed-a0b1-f43416a0bd91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.349.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.349.2024.1"}, {"guid": "ussr:299b8156-95c3-4bfb-9078-d184c74fb64e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.109.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 109/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2024 z 6. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.109.2024.1"}, {"guid": "ussr:01dedef2-ddce-4106-bb26-696dbdd4e4f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.14.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.14.2023.1"}, {"guid": "ussr:ede2d0be-736f-4af6-8748-956da06aa3af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.2.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2023 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.2.2023.1"}, {"guid": "ussr:b4cc66be-e3ea-4be3-95cd-340ad3eeddb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.573.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 573/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 573/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.573.2022.1"}, {"guid": "ussr:da91df94-4bc4-4d80-8e3f-7293e0961e93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.431.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.431.2022.1"}, {"guid": "ussr:0895bc46-b199-44be-9da2-634459a116d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.316.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.316.2022.1"}, {"guid": "ussr:203831f3-37de-487b-8b43-d661e3e296a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.268.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.268.2022.1"}, {"guid": "ussr:a58151d6-a3af-4adc-bfaa-c3bc29aba2fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:5759a9fa-4f66-43fe-85e1-0d108a775fed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.223.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.223.2022.1"}, {"guid": "ussr:cf1fd98f-8450-40b8-ad23-8365ee61d36d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.579.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 579/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 579/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.579.2021.1"}, {"guid": "ussr:c069c464-f590-4b7d-87aa-3e2bee2a3b59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.432.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.432.2021.1"}, {"guid": "ussr:c2ed4c29-3316-4a2e-a7b8-80d049a154a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.297.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 297/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 297/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.297.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ddfc356-f93c-4d4b-8fa7-481c64d5435d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.249.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.249.2021.1"}, {"guid": "ussr:a67d68b9-fb14-41c5-973c-fba420ad92dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.243.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.243.2021.1"}, {"guid": "ussr:cedc39fb-b873-4910-87b1-cbce5e61601e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.222.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.222.2021.1"}, {"guid": "ussr:8d4a4139-c337-4643-b963-5fc2ee9ec88c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.208.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 208/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 208/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.208.2021.1"}, {"guid": "ussr:79baac6f-3702-4c1b-ad66-f133b47ee18a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1"}, {"guid": "ussr:f90297e8-ed51-481f-85d0-8f9ab4339fa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.433.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 433/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 433/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.433.2020.1"}, {"guid": "ussr:4a04d16d-2484-4f67-a977-2006428bc32e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1"}, {"guid": "ussr:859aa506-7612-4df8-a98f-6704e5be99b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.389.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 389/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 389/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.389.2020.1"}, {"guid": "ussr:d1584a23-ad0b-42b5-8e0f-0fef70488b68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.319.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.319.2020.1"}, {"guid": "ussr:11e117e8-0c1a-4a37-ac9f-5acaf383902f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.296.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.296.2020.1"}, {"guid": "ussr:8264641b-826f-42ff-b9a3-fb84e316efb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec0c237-b9b9-4ad0-9fbd-5ea7a3b12575", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.148.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.148.2020.1"}, {"guid": "ussr:19af112b-42a0-44e6-97c7-2c25407cec20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.146.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 146/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 146/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.146.2020.1"}, {"guid": "ussr:e2c35c08-d4e1-43ac-aaff-b944f305f90e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.396.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 396/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 396/2019 z 5. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.396.2019.1"}, {"guid": "ussr:1d3b22e5-f8b5-47b3-9359-eebb020acc41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1"}]}