{"guid": "ussr:09e397c7-27d4-407d-9462-f4dbf8dcabae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.396.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 396/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 396/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 396/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.396.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/09e397c7-27d4-407d-9462-f4dbf8dcabae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.396.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.396.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.396.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 396/2018-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu\nSergeja Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nDETEKTÍVNA INFORMAČNÁ SLUŽBA, s. r. o., Antona Bernoláka 51, Žilina, právne\nzastúpenej advokátkou JUDr. Annou Mozolíkovou, Palárikova 1449, Čadca, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Obdo 17/2017 z 25. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti DETEKTÍVNA INFORMAČNÁ\nSLUŽBA, s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2 Obdo 17/2017 z 25. apríla 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Obdo 17/2017 z 25. apríla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej\n\nspoločnosti DETEKTÍVNA INFORMAČNÁ SLUŽBA, s. r. o., trovy konania v sume\n325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej právnej zástupkyne\nJUDr. Anny Mozolíkovej, Palárikova 1449, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 396/2018-11 z 5. septembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti DETEKTÍVNA\nINFORMAČNÁ SLUŽBA, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou\nJUDr. Annou Mozolíkovou, Palárikova 1449, Čadca, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obdo 17/2017\nz 25. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Žilina rozsudkom č. k.\n11 Cb 258/2013-103 zo 16. októbra 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uložil\nsťažovateľke (ako žalovanej) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 € spolu s úrokom\nz omeškania 9 % ročne zo sumy 5 000 € od 4. februára 2014 do zaplatenia, ako aj povinnosť\n\n2\n\nnahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 396,90 €. Vo zvyšku (uplatnené úroky\nz omeškania od 27. marca 2012 do 4. februára 2014) žalobu zamietol.\nNa základe odvolania sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu vydal Krajský súd\nv Žiline rozsudok sp. zn. 13 Cob 70/2016 zo 14. septembra 2016 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“), ktorým rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorou sa\nuložila povinnosť sťažovateľke, potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd\nodmietol podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako\nprocesne neprípustné bez toho, aby sa mohol zaoberať prípustnosťou dovolania.\n3. Najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol: „Žalovaný prípustnosť svojho\ndovolania vyvodzuje popri sebe z ustanovenia § 420 C. s. p. a zároveň aj z ustanovenia\n§ 421 C. s. p...\nDovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje popri sebe z ustanovenia § 420\nC. s. p. a (zároveň) aj z ustanovenia § 421 C. s. p. V súvislosti s kumuláciou dovolacích\ndôvodov podľa ustanovenia § 420 C. s. p. a podľa ustanovenia § 421 C. s. p., v spore\nkonajúci senát najvyššieho súdu poukazuje na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 19.04.2017, sp. zn. 1VCdo/2/2017, podľa ktorého uznesenia\nkumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je\nneprípustná. Dovolanie totiž nemôže byť úspešne založené na argumentácii týkajúcej sa\nnesprávnosti právneho posúdenia odvolacieho súdu v niektorej právnej otázke (§ 421\nC. s. p.), keď je v ňom súbežne uplatnená (protirečivá) argumentácia dovolateľa, podľa\nktorej dovolací súd za daného procesného stavu (zmätočnosti) vôbec nemal prikročiť\nk právnemu posúdeniu ako takému.\n... dovolací senát v tomto spore posudzoval prípustnosť dovolania žalovaného, iba\nz hľadiska ním tvrdenej procesnej vady zmätočnosti (§ 420 C.s.p.); v rámci dovolacieho\nprieskumu teda nepristúpil (z už vyššie uvedených dôvodov ani nemohol pristúpiť),\nk posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že jeho mimoriadny opravný prostriedok\nje prípustný tiež podľa § 421 C.s.p.\n\n3\n\n... dovolací súd dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447\npísm. c) C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať\ndôvodnosťou dovolania.“\n4. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Označené odmietavé rozhodnutie dovolacieho\nsúdu obsahuje interpretáciu a aplikáciu právnej normy (§ 420 a § 421 CSP), ktorá zásadne\npopiera účel a význam aplikovanej právnej normy, a dôvody, na ktorých je založené\noznačené súdne rozhodnutie, sú neústavné.\nKumulácia dôvodov prípustnosti dovolania a zároveň dovolacích dôvodov nie je\nvýslovne vylúčená Civilným sporovým poriadkom s poukazom na článok 2 odsek 3 Ústavy\nSlovenskej republiky. V procesnom práve síce analógia nie je prípustná, avšak nie je\nrozumný a ústavný dôvod, aby v každom opravnom prostriedku, ktorý v civilnom procese\nexistuje, bola kumulácia dôvodov (opravného prostriedku/prípustnosti opravného\nprostriedku) prípustná, iba v dovolaní nie, za situácie, že úprava nie je v zásade rozdielna.\nNa tom nemení nič ani osobitosť dovolania v systéme opravných prostriedkov ako\nmimoriadneho opravného prostriedku...\nOchranu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda práva sťažovateľky\nna prejednanie dovolania zo všetkých uplatnených dôvodov prípustnosti dovolania\na zároveň dovolacích dôvodov aj podľa § 420 CSP, aj podľa § 421 CSP tak, aby sa\ndovolací súd vysporiadal so všetkými tvrdeniami (relevantnými argumentami a\nrelevantnými nastolenými právnymi otázkami) sťažovateľky v dovolaní, o ktoré opiera\nuplatnené dovolacie dôvody podľa § 421 CSP, nie je možné dosiahnuť inými prostriedkami,\nnež touto ústavnou sťažnosťou.\n... rozhodnutie v odmietavom výroku o odmietnutí dovolania sťažovateľky proti\nrozsudku odvolacieho súdu je neústavné z dôvodu odmietnutia spravodlivosti (denagatio\niustitiae) formálnym odmietnutím zaoberania sa, resp. nezaoberaním sa uplatnenými\ndovolacími dôvodmi podľa § 421 CSP a relevantnými tvrdeniami/argumentmi sťažovateľky\nv dovolaní, o ktoré opiera uplatnené dovolacie dôvody podľa § 421 CSP, na základe\nneústavného rozhodnutia veľkého senátu dovolacieho súdu 1 VCdo 2/2017 o neprípustnosti\nkumulácie dôvodov prípustnosti dovolania/dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP aj podľa\n\n4\n\n§ 421 CSP. Sťažovateľka v tomto kontexte poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu\ndovolacieho súdu 1 VCdo 1/2018 o prípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti\ndovolania/dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP.“\n5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a po vykonanom\ndokazovaní vydal nález, v ktorom by\n„... vyslovil - porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu\nochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky,\n-\n\nporušenie práva sťažovateľky na spravodlivý proces (spravodlivé súdne konanie)\npodľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich,\n\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo/17/2017 zo dňa\n25.04.2018 o odmietnutí dovolania sťažovateľky proti Rozsudku Krajského súdu v Žiline\n13Cob/70/2016 zo dňa 14.09.2016;\n... zrušil Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo/17/2017 zo dňa\n25.04.2018 o odmietnutí dovolania sťažovateľky proti Rozsudku Krajského súdu v Žiline\n13Cob/70/2016 zo dňa 14.09.2016 a vec vrátil v rozsahu zrušenia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že pri prejednaní\ndovolania sťažovateľky je potrebné, aby sa dovolací súd vysporiadal so všetkými tvrdeniami\n(relevantnými argumentmi a relevantnými nastolenými právnymi otázkami) sťažovateľky\nv dovolaní, o ktoré opiera uplatnené dovolacie dôvody podľa § 421 CSP;\n... uložil porušovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom sťažovateľke vo výške 325,42 EUR na účet právnej zástupkyne sťažovateľky\nJUDr. Anny Mozolíkovej, advokátky, Palárikova 1449, 022 01 Čadca do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu (2 úkony právnej služby – 1. prevzatie a príprava 153,50 € +\n9,21 €, 2. sťažnosť 153,50 € + 9,21 €).“.\nII.\n6. Ústavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predložil prijatú sťažnosť\núčastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastníkov\n\n5\n\nkonania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\n7. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti z 8. októbra 2018 uviedol:\n«... poukazujeme na znenie ustanovenia § 48 ods. 3 prvá veta C. s. p., podľa ktorého právny\nzáver vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Senát\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 2O pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa\npostupoval v súlade s citovanou právnou úpravou. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe\nÚstavného súdu Slovenskej republiky pritom základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade\ns procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v civilnom sporovom konaní tak, ako\ntomu bolo v posudzovanom prípade (rovnako aj II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013).\nZ tohto dôvodu uvádzame, že v čase rozhodovania o dovolaní sťažovateľky bol senát\n2O stále viazaný závermi vyslovenými v uznesení veľkého senátu občianskoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2017, sp. zn. 1 VCdo/2/2017.\nPokiaľ sťažovateľka poukazovala vo svojej ústavnej sťažnosti na rozhodnutie veľkého\nsenátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca\n2018. sp. zn. 1 VCdo/1/2018, uvádzame, že predmetné rozhodnutie bolo vyhotovené a\nzverejnené až v druhej polovici mesiaca máj 2018. V čase rozhodovania senátu 2O o\ndovolaní sťažovateľky neboli závery prijaté uznesením sp. zn. 1 VCdo/1/2018 známe a ani\ndostupné.\n... až v deň, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o dovolaní sťažovateľky\n(t. j. 25. apríla 2018), prijalo plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky uznesenie sp. zn.\nPlz. ÚS 1/2018, v ktorom bol vyslovený opačný právny názor, ako bol prezentovaný\nv uznesení veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 19. apríla 2017, sp. zn. 1 VCdo/2/2017...\n... v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p. je viazaná prípustnosť dovolania výlučne\nna riešenie právnych otázok. Sťažovateľkou v dovolaní sformulovaná otázka však nie je\notázkou právnou, ale jedná sa o otázku skutkovú. Zároveň v dovolaní sťažovateľka v zásade\nnepolemizovala s právnymi závermi prijatými odvolacím súdom, ale prezentovala vlastné\nchápanie skutkového stavu sporu a hodnotila dokazovanie vykonané súdmi nižšej inštancie\n\n6\n\nv predmetnom spore. Máme za to, že táto skutočnosť by mala byť zohľadnená Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky pri meritórnom rozhodovaní o ústavnej sťažnosti vychádzajúc\nz toho, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových\nzistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť\nvykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C. s. p. („dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak. ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n... aj keby dovolací súd skúmal sťažovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 C. s. p., musel by jej dovolanie odmietnuť, nakoľko by nebol oprávnený\npreskúmavať ňou tvrdené skutočnosti.\nV zmysle ustálenej judikatúry platí, že ak je už pri preskúmavaní napadnutého\nrozhodnutia zrejmé, že súd, ktorému sa vec po zrušení jeho rozhodnutia má vrátiť na ďalšie\nkonanie, bude musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné\nrozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní (t. j. ak súd po vrátení veci nebude môcť\npostupovať alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia), nemá kasačné\nrozhodnutie opodstatnenie (k tomu napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.\n\nzn.\n\n3MCdo/9/2014,\n\n3MCdo/12/2014,\n\n3MCdo/14/2014,\n\n8MCdo/13/2014\n\na 4MCdo/17/2014 a im zodpovedajúce uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. III. ÚS 194/2016 a II. ÚS 729/2015)...\n... je potrebné, aby Ústavný súd Slovenskej republiky pristupoval ku každému\njednému prípadu - kedy bolo ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie dovolacieho súdu\nvydané na základe záväzného právneho názoru vyplývajúceho z uznesenia veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2017, sp. zn.\n1 VCdo/2/2017 - individuálne a prihliadal aj na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení\n(napr. že dovolanie sťažovateľky sa netýka riešenia právnych ale skutkových otázok, ktoré\nsú irelevantné pre zákonom vymedzenú prípustnosť dovolania, a ktoré nie je dovolací súd\noprávnený riešiť).\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania.»\n\n7\n\n8. Sťažovateľka k vyjadreniu k ústavnej sťažnosti z 8. októbra 2018, ktoré poskytol\nnajvyšší súd, vo svojej replike z 9. novembra 2018 uviedla: „... Sťažovateľka i po vyjadrení\nporušovateľa k sťažnosti trvá na svojej sťažnosti a žiada, aby jej sťažnosti ústavný súd\nvyhovel v plnom rozsahu. Sťažovateľka zároveň trvá na ústnom pojednávaní a nesúhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom.\n... Vyjadrenie najvyššieho súdu (v časti týkajúcej sa dovolania sťažovateľky), ktorým\nprejudikuje rozhodnutie zákonného dovolacieho senátu o dovolaní po prípadnom zrušení\nnapadnutého uznesenia ústavným súdom, je neprípustné, nezákonné a neakceptovateľné\npo formálnej (procesnej) stránke z dôvodu zásahu funkcionára súdu do nezávislosti súdu –\npríslušného dovolacieho senátu i po materiálnej stránke z dôvodu, že nie je pravdivé a je\nv rozpore s obsahom dovolania, ktorým sťažovateľka nastoľuje na vyriešenie dovolacím\nsúdom (presnejšie príslušným dovolacím senátom) viaceré zásadné právne otázky\nzodpovednosti strážnej služby klientovi za škodu spôsobenú tretej osobe (nájomcovi klienta)\nštvrtou osobou (neznámym páchateľom), ktorou zásadnou namietanou právnou otázkou sa\nkonajúce všeobecné súdy nevysporiadali v rámci práva na spravodlivý proces.“\n9. Sťažovateľka ďalej vo svojej replike namieta, že v dovolaní predostrela\njednoznačne otázky právnej povahy (vrátane polemiky o zodpovednosti za škodu\na aplikácie amortizácie pri určovaní jej výšky), ktoré v replike ďalej rozvádza. Zároveň\nsťažovateľka uviedla, že v dovolaní uviedla aj niekoľko skutkových otázok, no len\nna ilustráciu „... nesprávnosti rozhodnutí prvoinštančného súdu i odvolacieho súdu...“.\nĎalej uvádza, že dovolanie obsahuje aj námietku zmätočnosti spočívajúcu v nezistení\nzákladných skutkových tvrdení, ktorá „... je dôvodom prípustnosti dovolania sťažovateľky\na zároveň dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP.“.\n10. Napokon sťažovateľka žiada ústavný súd, aby „obiter dictum vyjadril, že\ndovolanie obsahuje zásadné právne otázky v zmysle § 421 CSP na riešenie dovolacím\nsúdom, ktoré si zasluhujú zvýšenú pozornosť a riadne podrobné rozobratie a odôvodnenie\ns prihliadnutím aj na Civilným sporovým poriadkom zavedený kategorický imperatív\nv § 387 ods. 3 CSP, ktoré platí i pre dovolací súd.\n\n8\n\n... ústavný súd ako vrcholný orgán súdnej moci má jednoznačne právo nielen\nna obiter dictum, ale i nižšie postavenému súdu naznačiť právne závery, ktorými je nižší súd\nviazaný...“.\n11. Sťažovateľka 4. decembra 2018 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní.\nIII.\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n13. Predmetom sťažnosti sú tvrdenia sťažovateľky o nesprávnosti posúdenia\nkumulácie dôvodov dovolania v zmysle § 420 a § 421 CSP ako kumulácie neprípustnej.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\n15. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\n\n9\n\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n17. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n18. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46\nods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou\nzaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu\nposkytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky\nupravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo\n\n10\n\ninom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva\nlen v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho\nuplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných\norgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je\nporušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).\n19. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci má pozitívny záväzok aktívnym\nspôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva\na slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npatrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch.\nAk účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany\nv opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. II. ÚS 78/05,\nII. ÚS 249/05).\n20. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade\nso svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje\npreskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či tieto\nrozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými\nzásadami upravenými v ústave.\n21. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n11\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n22. Pri posudzovaní prístupu najvyššieho súdu, v zmysle ktorého ak sú v dovolaní\nsúbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa § 420 CSP, ako aj § 421 CSP, dovolací súd sa\npri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 CSP, zaujal ústavný súd uznesením č. k. PLz. ÚS 1/2018-22 z 25. apríla\n2018 zjednocujúce stanovisko v znení:\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\npri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\n23. Ústavný súd v odôvodnení uvedeného zjednocujúceho stanoviska okrem iného\nuviedol:\n«16. Zo žiadneho zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva\nobmedzenie, ktoré by čo i len naznačovalo, že proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné\ndovolanie z dôvodu podľa § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP, by uplatnenie niektorého\ndôvodu prípustnosti dovolania vylučovalo alebo podmieňovalo možnosť uplatniť aj iný\ndovolací dôvod. Možno konštatovať, že § 420 CSP zakladá samostatne prípustnosť\ndovolania a rovnako samostatne zakladá prípustnosť dovolania aj § 421 CSP. Zákon medzi\nnimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu, ani vylučujúcu. Právna úprava je\nv tomto smere jasná a jednoznačná. Neexistuje preto dôvod, prečo by mal súd\n\n12\n\npri rozhodovaní postupovať podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Napokon, zmyslom tohto ustanovenia je\nurčiť taký postup, aby súd nemusel stranu pri rozhodovaní odmietnuť (zákaz odmietnutia\nspravodlivosti) a v prípade pochybností rozhodnúť pozitívne. Aplikáciou tohto ustanovenia\nspôsobom, ako to vykonal veľký senát, by došlo k presne opačnému efektu.\n17. Je ústavne (ale i zákonne, pozn.) neakceptovateľný taký postup, ktorým by bol\ndovolateľ nútený vybrať si len jeden z dôvodov prípustnosti dovolania napriek reálnej\nexistencii viacerých dôvodov prípustnosti dovolania. Týmto postupom by bola de facto\nrozhodovacia činnosť súdu delegovaná na dovolateľa, resp. advokáta, čo je neprípustné.\nPrávne posúdenie prípustnosti opravného prostriedku a aplikácia práva na konkrétny prípad\nje úlohou (dovolacieho) súdu.\n18. Z právnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorá neukladá dovolateľovi\npovinnosť podať dovolanie len z jedného dôvodu prípustnosti, možno vyvodiť záver, že\ndovolateľ môže podať dovolanie kumulatívne z oboch dôvodov prípustnosti (§ 420 a § 421\nCSP). Absenciu zakotvenia zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania v právnej\núprave hodnotí ústavný súd ako zámer zákonodarcu, ktorý je možné zmeniť iba (opäť)\nzákonom, a nie názorom de lege ferenda.\n19. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého\nkaždý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,\nčo zákon neukladá.\nV zmysle čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho\nslovách a vetách jasné a nepochybné.\nAk veľký senát zužuje viaceré uplatnené dôvody prípustnosti dovolania len na jeden\nz nich, a to ten, ktorý je v zákone uvedený na prednejšom mieste, jeho výklad protirečí\nnielen jasnému textu zákona, ale súčasne aj základnému princípu, na ktorom Civilný\nsporový poriadok spočíva (čl. 3 ods. 2 CSP).\n20. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho\nkonania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,\nktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam\npre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 1/02).\n\n13\n\n21. Ústavný súd považuje zmenenú koncepciu dovolania spočívajúcu v sprísnení\npodmienok upravujúcich odôvodnenie dovolania (§ 431 až § 433 CSP), v obmedzení\ndovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci len na prípady zásadného\nprávneho významu (§ 421 ods. 1 CSP), v spísaní dovolania kvalifikovanou osobou (§ 429\nods. 1 CSP), vo zvýšení limitu pre prípustnosť dovolania z trojnásobku na desaťnásobok\nminimálnej mzdy [§ 422 ods. 1 písm. a) CSP] za – pre tento čas – dostatočnú záruku pred\nzneužitím dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.\n22. Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie\nsúdu, pri ktorom sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez\nprávneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach\nplatného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva. (Drgonec, J.\nÚstava Slovenskej republiky. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 855).\n„Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na spravodlivý\nproces.“ (nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. februára 2017).\n„Bolo by nemysliteľné, aby článok 6 ods. 1 dohovoru detailne popisoval procesné\nzáruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu a aby primárne nechránil to, čo samo\nosebe umožňuje mať prospech práve z týchto záruk, teda prístup k súdu. Zásady\nspravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania totiž nemajú žiadnu hodnotu, ak\nžiadne konanie neprebieha. Ak zhrnieme tieto vyslovené úvahy, dospejeme k záveru, že\nprávo na prístup k súdu tvorí esenciálny prvok práva na spravodlivý proces.“ (rozsudok\nESĽP vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body\n35 - 36).\nExistenciu práva na prístup k súdu akceptuje aj právna doktrína, ktorá uvádza, že ak\nhlavným zmyslom a účelom čl. 6 ods. 1 dohovoru je dosiahnutie spravodlivého procesu,\npotom by bolo priamo v rozpore s tým zabránenie vôbec vzniku súdneho procesu.\nZamedzením prístupu k súdu by sa vlastne nemohol naplniť ani hlavný zmysel (účel) práva\nna spravodlivý súdny proces, ktorým je súdna ochrana práva. V tomto zmysle potom právo\nna spravodlivý proces obsahuje dve integrálne súčasti, ktoré sú vzájomne späté\na podmienené, a to právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie (Svák, J.\nOchrana ľudských práv v troch zväzkoch. II. zväzok. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o.,\nPaneurópska vysoká škola, 2011. s. 10).\n\n14\n\n„Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam\na formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti\nobmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol\nnarušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie\nsledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné“ (rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane\nproti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58).\n23. Ak veľký senát generálne vylúčil súbežné uplatnenie dôvodov prípustnosti\ndovolania a pre takéto vylúčenie neexistujú rozumné a presvedčivé argumenty, odňal tým\nprávo dovolateľovi na prístup k súdu a porušil zásadu zákazu denegatio iustitiae.»\n24. Prijaté zjednocujúce stanovisko ústavného súdu je plne aplikovateľné aj\nv prerokovávanej veci a ústavný súd naň v plnom rozsahu poukazuje.\n25. Z tohto dôvodu ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka v podanom\ndovolaní uplatnila súbežne dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP, ako aj podľa\n§ 421 CSP a najvyšší súd sa v napadnutom uznesení pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzil len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, porušil tým\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n26. Keďže napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný\nsúd toto uznesenie zrušil (čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) a vrátil mu vec na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde; bod 2 výroku tohto nálezu]. V ďalšom konaní bude najvyšší súd\nviazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom\nsúde).\n27. Vecným zaoberaním sa sťažnosťou vo vzťahu k namietanému postupu\na rozhodnutiam súdov nižších stupňov ústavnému súdu bráni princíp subsidiarity vyjadrený\nv čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, a preto, rešpektujúc zásadu vlastného sebaobmedzenia\n\n15\n\na zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09, I. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011), ústavný nepovažoval\nza potrebné zaoberať sa postupom a rozhodnutiami súdov nižších stupňov, ktoré budú\npredmetom posúdenia zo strany najvyššieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie.\nÚstavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na zásadu minimalizovania zásahov\ndo právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže nálezom zrušujúcim rozhodnutie\no poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv\nposkytuje, sa vytvoril priestor na ochranu namietaného porušenia týchto práv v rámci\nsústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. IV. ÚS 128/07).\n28. V zmysle už uvedeného sa ústavný súd nevyjadroval obiter dictum k otázkam\nskutkovej či právnej povahy týkajúcim sa veci samej. Zároveň nemohol ponechať\nv platnosti napadnuté uznesenie opierajúce sa o závery veľkého senátu občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu z 19. apríla 2017, ktoré boli uvedeným zjednocujúcim\nstanoviskom ústavného súdu vyhodnotené ako neústavné.\nIV.\n29. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nv náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného\nzákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.\n30. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nÚstavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to\npripúšťa povaha tohto iného zásahu.\n31. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n16\n\n32. V danom prípade bolo na ochranu základného práva sťažovateľky potrebné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2\nvýroku tohto nálezu). V ďalšom konaní je najvyšší súd viazaný právnym názorom\nústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\nNajvyšší súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je\nvykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\n33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n34. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol aj\no náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred\nústavným súdom.\n35. Sťažovateľka si v petite sťažnosti uplatnila náhradu trov konania vo výške\n325,42 € za 2 úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu zastupovania vo výške 153,50 €\nspolu s režijným paušálom vo výške 9,21 € a za sťažnosť vo výške 153,50 € spolu\ns režijným paušálom vo výške 9,21 €).\n36. Ústavný súd podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vyčíslil náhradu\ntrov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 325,42 €, a to za dva\núkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastupovania, písomné\npodanie sťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a dva režijné paušály v sume po 9,21 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu). Za vyjadrenie z 9. novembra 2018 po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie a účasť na ústnom pojednávaní ústavný súd sťažovateľke náhradu trov\nprávneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že ako v predmetnom vyjadrení, tak na ústnom\npojednávaní neboli predostreté nové skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci.\n\n17\n\n37. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Obdo/17/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:038fbab4-0f3e-446d-9749-992355fdedb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.194.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.194.2016.1"}, {"guid": "ussr:1f4abac7-fd43-4c9d-accf-edd67bc58f16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.729.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 729/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 729/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.729.2015.1"}, {"guid": "ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 591/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 591/2013 z 10. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "122d9178-c7a7-438b-b3df-4e768ecaa242:38a74e36-3aaf-44cc-89d1-9e45bf0daf13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1", "spisova_znacka": "4MCdo/17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 367, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 21. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "400e7f21-ffb3-4492-8638-ace16fb3a540:de0ae0d4-4ffa-41c6-9e75-e5f543abfafe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812205434.1", "spisova_znacka": "3MCdo/9/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/9/2014 z 21. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812205434.1"}, {"guid": "8a2d1e37-348d-4218-ba3a-5cf948314091:89aa2b7e-07c9-4690-a21b-452f9d40abca", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113242311.1", "spisova_znacka": "13Cob/70/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/70/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113242311.1"}], "citovane_v": []}