{"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 315/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["rozhodnutie potvrdzuje", "nepriznáva náhradu trov konania"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 315/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatý návrh\n, zastúpenej advokátom Mgr. Slavomírom\nTrnkócym,\n\nGercenova\n\n6/A,\n\nBratislava,\n\nna\n\npreskúmanie\n\nrozhodnutia\n\nMiestneho\n\nzastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Ružinov z 26. januára 2018 vydaného v konaní\npodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov a takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Ružinov\nz 26. januára 2018 p o t v r d z u j e .\n2.\n\nnáhradu trov konania n e p r i z n á v a .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. II. ÚS 315/2018-12\nz 20. júna 2018 prijal na ďalšie konanie návrh\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľka“) na preskúmanie rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti\nBratislava-Ružinov (ďalej aj „odporca“ alebo „miestne zastupiteľstvo“) z 26. januára 2018\n[bez uvedenia čísla spisovej značky, pozn. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)] vydaného\nv konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný zákon“).\n2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľke ako verejnej funkcionárke\nvo funkcii poslankyne miestneho zastupiteľstva bola napadnutým rozhodnutím odporcu\nuložená podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona pokuta v sume zodpovedajúcej\n3-násobku jej mesačného platu ako poslankyne miestneho zastupiteľstva, t. j. v sume\n1 462,05 €, vzhľadom na to, že „nesplnila povinnosť ustanovenú v čl. 7, ods. 2 ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. tým, že najneskôr do 30.04.2017 nedoručila\npotvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad\nvydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré získala za predchádzajúci\nkalendárny rok.“.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval:\n„Dňa 3.7.2017 na svojom zasadnutí komisia na ochranu verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov miestneho zastupiteľstva mestskej časti\nBratislava - Ružinov preverovala či poslankyňa Miestneho zastupiteľstva mestskej časti\nBratislava - Ružinov podala v lehote stanovenej v čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného\n\n2\n\nzákona č. 545/2005 Z. z. oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov.\nKomisia zistila, že poslankyňa\n\npodala oznámenie funkcií,\n\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov poštou dňa 31.03.2017 Kontrolou bolo zistené,\nže podané oznámenie bolo neúplné a bolo potrebné jeho doplnenie. Lehota na doplnenie\nbola stanovená do 03.07.2017. Poslankyňa v dodatočnej lehote nedoplnila neúplné\noznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov.\nNa základe zistených skutočností považuje Miestne zastupiteľstvo mestskej časti\nBratislava - Ružinov za preukázané, že poslankyňa Miestneho zastupiteľstva mestskej časti\nBratislava - Ružinov,\n\n, nesplnila povinnosť uvedenú v čl. 7,\n\nods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\nMiestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Ružinov uložilo poslancovi\npovinnosť zaplatiť pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) vo výške trojnásobku mesačného\nplatu poslanca za porušenie povinnosti podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\nPodľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa mesačným platom rozumie jedna\ndvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej\nfunkcie, čo je 487,35 eur.“\n3. Napadnuté rozhodnutie bolo podpísané predsedom komisie na ochranu verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov miestneho zastupiteľstva (ďalej aj\n„komisia“)\n\na navrhovateľke bolo doručené 25. apríla 2018.\n\nS návrhom na preskúmanie napadnutého rozhodnutia sa navrhovateľka obrátila na ústavný\nsúd 10. mája 2018, t. j. v lehote stanovenej v čl. 10 ods. 3 ústavného zákona.\n4. Navrhovateľka považuje napadnuté rozhodnutie za rozhodnutie „v rozpore\ns platným právnym poriadkom“, svoje tvrdenie odôvodňuje „tak porušením ustanovení\no náležitostiach rozhodnutia, ako aj porušením procesných pravidiel“. S poukazom na\nsvoju argumentáciu navrhovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci rozhodol „podľa\n§ 73b ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov nálezom\nzrušil a priznal mi náhradu trov konania.“.\nII.\n\n3\n\nVyjadrenie odporcu\n5. Ústavný súd listom z 26. júna 2018 vyzval miestne zastupiteľstvo na vyjadrenie\nk uzneseniu č. k. II. ÚS 315/2018-12 z 20. júna 2018 a k návrhu navrhovateľky v lehote\n10 dní od jeho doručenia (2. júla 2018), čo urobilo podaním Miestneho úradu mestskej časti\nBratislava-Ružinov č. ORG/CS 13614/2018/2/ABU z 10. júla 2018, doručeným ústavnému\nsúdu 16. júla 2018. V prílohe tohto podania bolo ústavnému súdu doručené uznesenie\nmiestneho\n\nzastupiteľstva\n\nč.\n\n649/XXXIX/2018\n\nz 10. júla 2018,\n\nktorým\n\nmiestne\n\nzastupiteľstvo schválilo k prijatému návrhu svoje stanovisko z 10. júla 2018, a tieto\ndokumenty:\n- zápisnica č. 5/2018 zo zasadnutia komisie zo 4. júla 2018,\n- napadnuté rozhodnutie miestneho zastupiteľstva a doručenka, ktorá preukazuje\ndoručenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľke,\n- uznesenie miestneho zastupiteľstva č. 564/XXXIII/2018 z 26. januára 2018 (ďalej\naj „uznesenie z 26. januára 2018“),\n- materiál na rokovanie miestneho zastupiteľstva, ktoré sa konalo 26. januára 2018 –\nnávrh na prijatie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.,\n- zápisnica č. 1/2018 zo zasadnutia komisie z 11. januára 2018,\n- uznesenie miestneho zastupiteľstva č. 543/XXXII/2017 z 12. decembra 2017,\n- materiál na rokovanie miestneho zastupiteľstva, ktoré sa konalo 12. decembra 2017\n– návrh na začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.,\n- zápisnica č. 6/2017 zo zasadnutia komisie z 5. decembra 2017,\n- zápisnica č. 5/2017 zo zasadnutia komisie z 9. októbra 2017,\n- zápisnica č. 4/2017 zo zasadnutia komisie z 3. júla 2017,\n- zápisnica č. 3/2017 zo zasadnutia komisie z 19. júna 2017,\n\n4\n\n- žiadosť komisie o vysvetlenie z 24. mája 2017 zaslanú navrhovateľke a potvrdenie\no jej doručení navrhovateľke,\n- zápisnica č. 2/2017 zo zasadnutia komisie z 22. mája 2017.\n5.1 K tvrdeniu navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie podpísala neoprávnená\nosoba, odporca uviedol: „Miestne zastupiteľstvo v uznesení, ktorým prijalo Rozhodnutie,\nzároveň poverilo poslanca miestneho zastupiteľstva\n\n, predsedu komisie\n\nna ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov miestneho\nzastupiteľstva podpísaním a doručením písomného Rozhodnutia, t. j. bol oprávnenou\nosobou na zaslanie Rozhodnutia.“\n5.2 Na tvrdenia navrhovateľky, že ani komisii, ani miestnemu zastupiteľstvu nebolo\nzrejmé, aké potvrdenie má navrhovateľka doplniť, odporca reagoval:\n«a. Komisia ani miestne zastupiteľstvo nemôže za verejného funkcionára vedieť, či\nmá priložiť k Oznámeniu potvrdenie o daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb\nalebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný\nfunkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok (spravidla Potvrdenie o príjmoch).\nNeznalosť zákona verejného funkcionára neospravedlňuje zo splnenia povinnosti uloženej\nzákonom.\nb. Komisia v zmysle čl. 7, ods. 6 zákona na ochranu verejného záujmu dňa 26.5.2017\npožiadala\n\no vysvetlenie v zmysle čl. 7, ods. 6 zákona na ochranu\n\nverejného záujmu, kde bola požiadaná o vysvetlenie k chýbajúcemu „potvrdeniu o daňovom\npriznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iného dokladu vydávaného na daňové účely\npotvrdzujúcom sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny\nrok. T. j. už od prvotného úkonu navrhovateľka bola oboznámená s tým, čo konkrétne mala\ndoručiť.\nc. Dňa 19.6.2017 priamo na zasadnutí komisie podala\nvysvetlenie, pričom uviedla, že má „predĺženú lehotu na podanie daňového priznania,\nt. j. do 30.6.2017“.\nd. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Ružinov dňa 12.12.2017\nna svojom zasadnutí platným uznesením č. 543/XXXII/2017 začalo z vlastnej iniciatívy\n\n5\n\nkonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9\nzákona o ochrane verejného záujmu voči\n\na požiadalo ju zároveň\n\no vyjadrenie vo veci do 12.1.2018. Pani poslankyňa sa vo veci vyjadrila priamo\nna zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 12.12.2017 a následne aj 26.1.2018.\nNavrhovateľka zároveň doručila Potvrdenia o príjmoch, t. j. bolo zrejmé, že vedela, aké\ndoklady má doručiť.\ne. V konštatačnej časti uznesenia č. 564/XXXIII/2018, ktorým miestne zastupiteľstvo\nschválilo Rozhodnutie o pokute bolo uvedené, že „nepriložila k písomnému oznámeniu\nfunkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov najneskôr do 30. apríla 2017\npotvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad\nvydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré získala za rok 2016“.»\n5.3 Tvrdenie navrhovateľky, že považuje za diskriminačný postup odporcu, „keď\nrovnako... nepodala v termíne do 30.04.2017 úplné majetkové priznanie aj iná poslankyňa,\nale voči nej poslanci miestneho zastupiteľstva nekonali, čo je... v príkrom rozpore...\ns princípom rovnosti.“, odporca vyvracia takto: „Komisia požiadala o vysvetlenie aj ďalšiu\nverejnú funkcionárku v súvislosti s podaním neúplného Oznámenia. Verejná funkcionárka\nmala odklad podania daňového priznania, o ktorého podaní aj bezodkladne doručila\nPotvrdenie. Nejde teda o totožný prípad.“\n5.4 Odporca, reagujúc na tvrdenia navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie je\nvydané po lehote, ďalej argumentuje: „Z Uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn.\nII. ÚS 284/2014 vyplýva, že v prípade 60 dňovej lehoty podľa čl. 9 ods. 5 zákona 357/2004\nide o poriadkovú lehotu, ktorej máme uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia výboru (napr. III. ÚS 23/07, IV. ÚS 3/07, III. ÚS 84/08)\na s prekročením tejto lehoty zákonodarca nespája žiadne právne následky.“\n5.5 A napokon k námietke navrhovateľky, že nie je zrejmé, či miestne zastupiteľstvo\nkonalo z vlastnej iniciatívy, alebo na základe podnetu predsedu komisie, odporca uvádza:\n„Miestnemu zastupiteľstvu nebol doručený podnet na začatie konania, priamo bol\nvypracovaný materiál miestneho zastupiteľstva, na základe ktorého sa uznesením\n\n6\n\nč. 543/XXXII/2017 začalo konanie, kde je aj uvedené, že miestne zastupiteľstvo začína\nkonanie z vlastnej iniciatívy. Materiál, uznesenie o začatí konania ako aj uznesenie\no schválení rozhodnutia sú v tejto časti plne v súlade.“\n5.6 Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca v závere svojho stanoviska žiada, aby\n„Ústavný súd potvrdil preskúmavané Rozhodnutie miestneho zastupiteľstva a nepriznal\nnáhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľke.“.\n\nReplika navrhovateľky\n6. Ústavný súd listom z 25. júla 2018 zaslal stanovisko miestneho zastupiteľstva\nk prijatému návrhu z 10. júla 2018 právnemu zástupcovi navrhovateľky, aby sa k nemu\nv lehote 14 dní od jeho doručenia (6. augusta 2018) vyjadril. Podaním z 12. septembra\n2018, doručeným ústavnému súdu elektronicky toho istého dňa právnym zástupcom\nnavrhovateľky,\n\nzaujala\n\nnavrhovateľka\n\nsvoje\n\nstanovisko\n\nk vyjadreniu\n\nodporcu.\n\nK elektronickému podaniu bola priložená mailová komunikácia s\nzo 14. marca 2018 a z 10. augusta 2018.\n6.1 Pokiaľ ide o spor, kto je oprávnený podpisovať rozhodnutia miestneho\nzastupiteľstva, navrhovateľka argumentuje ustanoveniami platného právneho poriadku ako\naj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zotrváva na názore, že\n„pán poslanec\n\n, nemal žiadny právny dôvod, aby rozhodoval za miestne\n\nzastupiteľstvo, ktoré už rozhodlo a už vôbec žiadny dôvod, aby zastupoval obec navonok\na podpísal napadnuté rozhodnutie.“. Ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že „Mestská časť\nBratislava - Ružinov nemá vnútornú smernicu a ani všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by\nupravovalo postup a umožňovalo by poslancom miestneho zastupiteľstva podpisovať\nrozhodnutia miestneho zastupiteľstva namiesto štatutárneho zástupcu obce - starostu. Tiež\nnie je žiadny vnútorný alebo všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by umožňoval\npodpisovať niečo osobe, ktorá s obsahom nesúhlasí. Takýto úkon nie je vykonaný slobodne\na tak je neplatný. Z vyjadrení pána poslanca\n\n7\n\nvyplýva, že uvedené\n\nrozhodnutie musel podpísať, aj napriek tomu, že s tým nesúhlasil.“. K uvedenému uzatvára,\nže „napadnuté rozhodnutie oprávnená osoba nepodpísala a tak nemôže byť ani platné“.\n6.2 Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k nejasnosti, aké potvrdenie mala doplniť,\npodotkla, že „orgán verejnej moci, pri zásahu do práv a oprávnených záujmov musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí vedieť, čo kladie\nnavrhovateľke za vinu, resp. v čom mala pochybiť“, a tvrdí, že „Je zrejmé, že miestne\nzastupiteľstvo riadne svoje rozhodnutie neodôvodnilo a v tejto časti je napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľné, arbitrárne, z uvedeného dôvodu v rozpore s platným\nprávnym poriadkom.“.\n6.3 Navrhovateľka vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že „ak nepodávala daňové\npriznanie, nemohla mať potvrdenie o podaní daňového priznania a ak nemala žiadny\ndoklad vydávaný na daňové účely, nemohla ho predložiť. O tom informovala aj komisiu a tá\njej nevedela presne špecifikovať, čo má, v prípade neexistencie takýchto listín resp.\ndokladov, predložiť.“.\n6.4 K vyjadreniu odporcu týkajúcemu sa lehoty, v ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané, a týkajúcemu sa skutočnosti, či odporca viedol konanie z vlastnej iniciatívy, alebo\nna základe podnetu, navrhovateľka konštatuje, že «si je vedomá rozhodnutí Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ktoré uviedol autor Stanoviska napadnutého orgánu. Navrhovateľka\nsi dovolí opätovne pripomenúť aj princíp proporcionality. Kým v uvedených rozhodnutiach\nlehota na vydanie rozhodnutia bola do resp. 15 dní od uplynutia ústavným zákonom\npredpokladanej lehoty na vydanie rozhodnutia, tak v napadnutom prípade to je viac ako\nštvornásobok (ak za začatie konania budeme považovať začatie konania pred komisiou)\nresp. dvojnásobok, ak predpokladáme, že predseda komisie dal podnet na začatie konania.\nZ rozhodnutia miestneho zastupiteľstva nie je ani zrejmé, odkiaľ malo informáciu\no nepodaní príloh k Oznámeniu zo strany navrhovateľky, keď 12.12.2017 začalo konania\nz vlastnej iniciatívy. Samotný ústavný súd vo svojich rozhodnutiach kladie dôraz na právnu\nistotu účastníkov konania. Predmetné rozhodnutia sú rozhodnutia s povahou a účinkami\n„inter partes“ a tak nie je dôvod, aby tak extrémne dlhé konanie, kde miestne zastupiteľstvo\n\n8\n\nnerešpektovalo platný právny predpis, požívalo ochranu pred ochranou právnej istoty\nnavrhovateľky, najmä s prihliadnutím na ostatné porušenia platného právneho poriadku\nzo strany miestneho zastupiteľstva.».\n6.5 Navrhovateľka napokon svoje stanovisko uzatvára tým, že „Aj z uvedeného je\nzrejmé, že mi žiadnym spôsobom nebola preukázaná nesplnená povinnosť podať akúkoľvek\nprílohu môjho majetkového priznania. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje dôvod\nna uloženie mi povinnosti zaplatiť pokutu, navyše rozhodnutím, ktoré nespĺňa zákonné\npredpoklady.“, a trvá na zrušení napadnutého rozhodnutia a priznaní náhrady trov konania.\n\nIII.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom, v rámci ktorého ústavný súd plní\nfunkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku, je preskúmanie napadnutého\nrozhodnutia miestneho zastupiteľstva podľa dvanásteho oddielu druhej hlavy tretej časti\nzákona o ústavnom súde označeného ako „Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“.\nPodľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného\nfunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).\nPodľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ\na orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov.\nPodľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa\npripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1. Podľa citovaného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom\nzasadnutí.\nPodľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie\nverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu\n9\n\npri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie\norgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát\nústavného súdu nálezom zruší.\nPodľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.\nPodľa čl. 2 ods. 1 písm. p) ústavného zákona sa tento ústavný zákon vzťahuje\nna funkcie poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí\nv Bratislave a v Košiciach.\nPodľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného\nzákona každý, kto vykonáva verejnú funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8\na na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala\nverejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa\nskončenia výkonu verejnej funkcie.\nPodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní\nodo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať\npísomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.\nPodľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona k písomnému oznámeniu podľa odseku 1\nverejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní\nk dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci\nsumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok.\nPodľa čl. 9 ods. 1 písm. b) konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) vykonáva obecné zastupiteľstvo,\nak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p).\nPodľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie, začne konanie\na) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár\nv oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 tohto ústavného zákona uviedol neúplné alebo\nnepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo\nobmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo\nb) na základe riadne odôvodneného podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva,\nktorého verejného funkcionára sa týka a čo sa namieta.\nPodľa čl. 9 ods. 3 ústavného zákona ak sa konanie začína na podnet, dňom začatia\nkonania je deň doručenia podnetu orgánu príslušnému podľa odseku 1. Ak sa konanie\n\n10\n\nzačína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušného podľa odseku 1, konanie je začaté dňom, keď\norgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa\nvedie konanie.\nPodľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1, umožní verejnému\nfunkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné,\nvykoná ďalšie dokazovanie.\nPodľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 rozhodne vo veci\ndo 60 dní odo dňa začatia konania. Toto rozhodnutie doručí verejnému funkcionárovi, proti\nktorému konanie smeruje, a tomu, na čí podnet sa koná.\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár\nnesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom,\nalebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje\nvýrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára\nv rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom\nprostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.\nPodľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume\nzodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár\nuvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho\nmajetkových pomerov.\nPodľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona na účely tohto ústavného zákona sa mesačným\nplatom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu\nza predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie.\nPodľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1\npísm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,\nktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,\npodať návrh na preskúmanie rozhodnutia ústavnému súdu. Podanie návrhu má odkladný\núčinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie\no preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.\nRozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.\n\n11\n\nIV.\n8. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (II. ÚS 185/2014,\nII. ÚS 188/2014, II. ÚS 878/2014) týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že zmyslom a účelom ústavného zákona je\nzabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií\nspočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov\ns uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať\nzneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný\nprospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.\n9. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nkonaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného\nzákona), v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich\nverejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona. V takomto konaní\nmusí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo\nporušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom.\n10. Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, že v konaní\no preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľky ako verejnej\nfunkcionárky bolo alebo nebolo v rozpore s ustanoveniami ústavného zákona, t. j. či\npovinnosti verejnej funkcionárky vyplývajúce z ústavného zákona porušila alebo neporušila,\na teda, či je z tohto ústavného hľadiska vzhľadom na námietky navrhovateľky napadnuté\nrozhodnutie odporcu udržateľné a akceptovateľné, alebo je nutné ho zrušiť.\n11. Ústavný súd preskúmal návrh navrhovateľky a na základe predloženej spisovej\ndokumentácie a vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že jej návrh nie je\nopodstatnený.\n\n12\n\n11.1 Navrhovateľka v návrhu tvrdí, že napadnuté rozhodnutie podpísala neoprávnená\nosoba. Ústavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo schválené na zasadnutí miestneho\nzastupiteľstva uznesením č. 564/XXXIII/2018 z 26. januára 2018 po prerokovaní materiálu\n– návrhu na prijatie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorý predložil\nako predseda komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov miestneho zastupiteľstva. Prílohou uznesenia z 26. januára 2018 je\nnapadnuté rozhodnutie, uznesenie je opatrené okrúhlou pečiatkou mestskej časti\nBratislava-Ružinov a podpísal ho starosta\n\n. Zároveň miestne\n\nzastupiteľstvo v bode D uznesenia z 26. januára 2018 poverilo\n\n,\n\npredsedu komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nmiestneho zastupiteľstva, podpísaním a doručením písomného rozhodnutia, ktoré je\nuvedené v prílohe, poslankyni miestneho zastupiteľstva (navrhovateľke) a zároveň\nstarostovi mestskej časti Bratislava-Ružinov.\nPodľa § 12 ods. 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) nariadenie\na uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich\nschválenia obecným zastupiteľstvom.\nPodľa § 12 ods. 11 zákona obecnom zriadení podrobné pravidlá o rokovaní obecného\nzastupiteľstva upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.\nPodľa čl. VIII bodu 2 rokovacieho poriadku Miestneho zastupiteľstva mestskej časti\nBratislava-Ružinov (ďalej len „rokovací poriadok“), ktorý je verejne dostupný na webovej\nstránke\n\nmestskej\n\nčasti\n\n˂http://www.ruzinov.sk/data/MediaLibrary/1/14466/rokovaci-\n\nporiadok.pdf˃, v časti „Príprava uznesení MZ a všeobecne záväzných nariadení mestskej\nčasti“ platí, že uznesenia miestneho zastupiteľstva spracovateľ formuluje jasne\na jednoznačne s určením nositeľov úloh a termínom ich splnenia. Uznesenie miestneho\nzastupiteľstva obsahuje odvolanie na príslušný bod programu rokovania miestneho\nzastupiteľstva, ku ktorému je uznesenie navrhované, návrh vyjadrenia rozhodnutia alebo\nstanoviska miestneho zastupiteľstva, ktoré má byť prijaté, pričom miestne zastupiteľstvo\nnajmä: a. konštatuje určité skutočnosti... d. schvaľuje (neschvaľuje) určité návrhy alebo\n\n13\n\nopatrenia... e. deleguje poslancov miestneho zastupiteľstva... g. poveruje predsedov\nkomisií... k. splnomocňuje starostu a ak je to opodstatnené, obsahuje ukladaciu časť\ns uvedením, aká úloha sa ukladá, komu sa úloha ukladá a termín splnenia.\nPodľa čl. IX bodu 15 rokovacieho poriadku uznesenia miestneho zastupiteľstva\na nariadenia mestskej časti podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia\nmiestnym zastupiteľstvom.\nZ uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie bolo po formálnej stránke vydané\nv súlade so zákonom o obecnom zriadení a v súlade s rokovacím poriadkom a miestne\nzastupiteľstvo mohlo uznesením, ktoré riadne podpísal starosta, poveriť predsedu komisie\npodpísaním a doručením písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľke.\nNie je teda pravdou, keď navrhovateľka tvrdí, že napadnuté rozhodnutie podpísala\nneoprávnená osoba.\nPokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že predseda komisie s obsahom napadnutého\nrozhodnutia nesúhlasil, čo preukazuje mailovou komunikáciou, ústavný súd túto označuje\nza irelevatnú, pretože v nej\nnázor,\n\nale\n\nnejde\n\no oficiálne\n\nako fyzická osoba vyjadril svoj osobný\nstanovisko\n\nkomisie\n\nči\n\nmiestneho\n\nzastupiteľstva.\n\nNavyše, zo zápisnice č. 1/2018 zo zasadnutia komisie z 11. januára 2018 vyplýva, že\nbol na zasadnutí prítomný a komisia jednomyseľne konštatovala,\nže navrhovateľka porušila čl. 7 ods. 2 ústavného zákona, a navrhla udeliť jej za to pokutu.\nNa základe uvedeného je táto námietka navrhovateľky neprijateľná a nemá vplyv\nna ústavnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n11.2 Navrhovateľka namietala predovšetkým tú skutočnosť, že z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo mala doplniť k písomnému oznámeniu podľa\nčl. 7 ods. 1 ústavného zákona, že jej nie je jasné, aké potvrdenie v zmysle čl. 7 ods. 2\nústavného zákona mala predložiť, a tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne\nodôvodnené.\nK tejto námietke navrhovateľky ústavný súd uvádza, že odporca konštatovaním\nvo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, že navrhovateľka „nesplnila povinnosť\nustanovenú v čl. 7 ods. 2 ústavného zákona... tým, že najneskôr do 30. apríla 2017\nnedoručila potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo\n\n14\n\niný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré získala\nza predchádzajúci kalendárny rok“, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia\njednoznačne vymedzil, akým konaním, resp. opomenutím navrhovateľky došlo k porušeniu\npovinnosti vymedzenej v čl. 7 ods. 2 ústavného zákona.\nÚstavný súd z predložených príloh zistil, že odporca túto skutočnosť v predmetnej\nveci náležite skúmal a zisťoval, keď komisia na svojom zasadnutí 26. mája 2017\npreverovala, či navrhovateľka podala v stanovenej lehote potvrdenie požadované čl. 7 ods.\n2 ústavného zákona. Na základe zistenia komisie, že podané oznámenie bolo neúplné a bolo\npotrebné jeho doplnenie, stanovila komisia navrhovateľke dodatočnú lehotu na doplnenie,\na to do 3. júla 2017. Navrhovateľka v dodatočnej lehote nedoplnila neúplné oznámenie\nfunkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, a preto mal odporca túto skutočnosť\npreverenú a považoval ju za preukázanú.\nÚstavný súd hodnotí, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvyčerpávajúco opísal, ako a v akom rozsahu zistil skutkový stav v rozhodovanej veci,\npričom podľa ústavného súdu skutkový stav bol odporcom zistený v dostatočnom rozsahu.\nZároveň odporca riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, a teda konkretizoval v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, i zdroje týchto dôkazov.\nÚstavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 356/08 uviedol, že skutkové vymedzenie\nvytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho\nnebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“.\nZároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne\nbezvýznamné. Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť\nzásadne presný, konkrétny a správny (III. ÚS 662/2014).\nZodpovednosť podľa ústavného zákona je zodpovednosťou verejnoprávnou\n(III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavuje aj v požiadavke takej formulácie výroku\nmeritórneho rozhodnutia, ktorá bráni zameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde\no požiadavku samoúčelnú či akademickú. Naopak, má významné procesné a v konečnom\ndôsledku i hmotnoprávne dopady na páchateľa skutku [napr. pri skúmaní procesnej\nprekážky rei iudicatae brániacej dvojitému potrestaniu za ten istý skutok (III. ÚS 34/2016)].\nÚstavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 360/2017 konštatoval, že „výrok... namietaných\nrozhodnutí obecného zastupiteľstva nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, vôbec\n\n15\n\nneobsahuje skutkovú vetu, t. j. opis konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mal\nnavrhovateľ dopustiť porušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom,\na tak nespĺňa požiadavku nezameniteľnosti výroku sankcionovaného skutku. Iba výrok\nrozhodnutia\n\n(enunciát)\n\nje\n\nprávne\n\nzáväzný.\n\nAkékoľvek\n\ndovysvetlenia\n\nobecného\n\nzastupiteľstva, či už v odôvodnení rozhodnutia, alebo v jeho vyjadrení k návrhu\nnavrhovateľa, sú z analyzovaného hľadiska irelevantné. Tento formálny nedostatok\nnamietaných rozhodnutí obecného zastupiteľstva bráni ústavnému súdu skúmať, či sa\nnavrhovateľ dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú z ústavného zákona, a to\nz dôvodu ich nepreskúmateľnosti.“\nÚstavný súd konštatuje, že výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené\nnaň čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúrou ústavného súdu. Ústavný súd hodnotí, že\nvýrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu, t. j. opis konkrétneho opomenutia,\nktorým sa mala navrhovateľka dopustiť porušenia konkrétnych povinností upravených\nústavným zákonom.\nVo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené obdobie (t. j. najneskôr do 30. apríla\n2017), v ktorom sa navrhovateľka dopustila porušenia ústavného zákona; konanie (resp.\nopomenutie), ktorým navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú ústavným zákonom\n(porušenie povinnosti priložiť k písomnému oznámeniu funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov\nfyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov,\nktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok ); ustanovenie ústavného\nzákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľky porušené (čl. 7 ods. 2 ústavného zákona),\na je exaktne uvedená sankcia, ktorá sa navrhovateľke ukladá za toto porušenie ústavného\nzákona (pokuta vo výške 3-násobku mesačného platu, t. j. v sume 1 462,05 €), ako aj právna\nnorma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá [čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona].\nPodľa ústavného súdu je na tomto mieste potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že\nnavrhovateľka na zasadnutí miestneho zastupiteľstva konanom 26. januára 2018, keď\nmiestne zastupiteľstvo prerokovávalo materiál – návrh na prijatie rozhodnutia vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a rozhodovalo o prijatí návrhu a schválení\n\n16\n\nnapadnutého rozhodnutia, priznala svoje pochybenie, doručila potvrdenie o príjmoch\na vyslovene uviedla: „Ja beriem toto potrestanie a ani sa neobrátim na Ústavný súd.“\nUvedené ústavný súd zistil zo zápisu z XXXIII. zasadnutia miestneho zastupiteľstva, ktorý je\nverejne dostupný na webovej stránke mestskej časti Bratislava-Ružinov.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd zhodnotil napadnuté rozhodnutie odporcu\nv tomto ohľade ako vecne aj formálne správne a námietku navrhovateľky nezohľadnil ako\nakceptovateľnú a prijateľnú.\n11.3 Ústavný súd nemôže prijať ani námietku navrhovateľky, že odporca postupoval\ndiskriminačne. V tejto súvislosti nemožno porovnávať prípad inej poslankyne miestneho\nzastupiteľstva, ktorú komisia rovnako ako navrhovateľku požiadala o vysvetlenie\nv súvislosti s podaním neúplného oznámenia, pretože sa preukázalo, že táto iná poslankyňa\npotvrdenie o podaní daňového priznania obratom doplnila. Uvedené tvrdenie odporcu\ndokazuje zápisnica č. 4/2018 zo zasadnutia komisie z 3. júla 2018.\n11.4 Navrhovateľka v návrhu tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je vydané po lehote\na že nie je zrejmé, či miestne zastupiteľstvo konalo z vlastnej iniciatívy alebo na základe\npodnetu predsedu komisie. Ústavný súd z odporcom predloženej dokumentácie zistil, že\nmiestne zastupiteľstvo na zasadnutí, ktoré sa konalo 12. decembra 2017, prerokovalo\nmateriál – návrh na začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.\na prijalo uznesenie č. 543/XXXII/2017 z 12. decembra 2017. V tomto uznesení miestne\nzastupiteľstvo:\n„A. konštatuje, že zistenia nasvedčujú tomu, že\nv oznámení podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.\nuviedla neúplné údaje,\nB. začína z vlastnej iniciatívy konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\n\n17\n\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona\nč. 545/2005 Z. z.,\nC. žiada\n\no vyjadrenie vo veci konania najneskôr\n\ndo 12.1.2018,\nD. poveruje\n\n, predsedu komisie na ochranu verejného záujmu\n\npri výkone funkcii verejných funkcionárov Miestneho zastupiteľstva mestskej časti\nBratislava-Ružinov zaslaním písomnej žiadosti o vyjadrenie\n\n.“\n\nTieto skutočnosti teda dávajú za pravdu odporcovi, že konanie proti navrhovateľke\nbolo začaté z vlastnej iniciatívy [čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona] príslušného\n[ústavným zákonom predpokladaného čl. 9 ods. 1 písm. b)] orgánu (miestne zastupiteľstvo),\nktorý toto konanie aj viedol, a napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľke konajúcim\norgánom riadne doručené (o čom svedčia listinné dôkazy predložené odporcom).\nČo sa týka námietky navrhovateľky, že odporca nerozhodol v lehote 60 dní odo dňa\nzačatia konania (čl. 9 ods. 5 ústavného zákona), ústavný súd uvádza, že ide o námietku\nneopodstatnenú, pretože, ako bolo uvedené, odporca začal konanie z vlastnej iniciatívy\n12. decembra 2017 a napadnuté rozhodnutie vydal 26. januára 2018, teda v lehote 45 dní.\n12. Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd po preskúmaní návrhu\nkonštatuje, že nenašiel v samotnom priebehu konania vo veci navrhovateľky pred odporcom\na ani v napadnutom rozhodnutí ani iné záťaže, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia odporcu. Odporca v konaní vo veci ochrany verejného záujmu dostatočne zistil\nskutočný stav veci, zároveň požiadal navrhovateľku pred uložením pokuty o vyjadrenie\nk tejto veci a rozhodol v súlade s ústavným zákonom.\n13. Keďže ústavný súd vzhľadom na námietky navrhovateľky nenašiel ústavne\nrelevantný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia, a rozhodnutie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti\nBratislava-Ružinov z 26. januára 2018 podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.\n14. S ohľadom na potvrdenie napadnutého rozhodnutia miestneho zastupiteľstva\na nevyhovenie návrhu navrhovateľky ako celku nebolo možné vyhovieť ani návrhu\n\n18\n\ntýkajúcemu sa priznania náhrady trov právneho zastúpenia, pretože podľa § 31a ods. 1\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov súd prizná strane náhradu trov konania\npodľa pomeru jej úspechu vo veci.\n15. Vzhľadom na čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť jeho doručením účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "mesto-mestské zastupiteľstvo", "orgán-verejnej moci", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "verejný záujem, spoločenský záujem", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "verejná funkcia", "mesto-mestská časť"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [], "citovane_v": []}