{"guid": "ussr:841f781a-2177-4541-9a45-75b31fbe61f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.296.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 296/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 296/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 296/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.296.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/841f781a-2177-4541-9a45-75b31fbe61f6", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.296.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.296.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.296.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 296/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej\n\na sudcu\n\nSergeja\n\nKohuta\n\n,\n\nprerokoval\n\nprijatú\n\na\n\nsťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátkou JUDr. Janou Šándorovou, advokátska kancelária, Kuzmányho 57,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 148/2009 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.\n20 C 148/2009 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\n,\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 000 € (slovom\ndvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\n,\n\na\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 712,56 € (slovom\nsedemstodvanásť eur a päťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý\nvyplatiť na účet advokátky JUDr. Jany Šándorovej, advokátska kancelária, Kuzmányho 57,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 296/2018-12 zo 14. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\na\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie\n\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 148/2009 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia podali 5. mája 2009 na okresnom\nsúde žalobu o náhradu škody. V sťažnosti popísali chronológiu úkonov, ktoré boli\nv napadnutom konaní vykonané, a dodali tieto relevantné skutočnosti:\n„... Sťažovatelia sú toho názoru, že v konaní vedenom u odporcu pod sp. zn.\n20 C 148/2009 dochádza k zbytočným prieťahom a že je porušované ich základné právo\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\nNapadnuté konanie už trvá viac ako 8 rokov, čo u sťažovateľov vyvoláva pocit\nbezmocnosti, neistoty a nedôvery v rozhodovaciu činnosť súdov vôbec.\n... 1. V tomto konaní vedenom u odporcu sa žalobcovia v 1. až 3. rade (sťažovatelia)\nnávrhom podaným u odporcu dňa 05.05.2009 domáhajú náhrady škody a nemajetkovej\n2\n\nujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Po dobu viac ako 8 rokov od začatia\nkonania nie je vec, ktorého sú sťažovatelia účastníkmi konania právoplatne skončená.\n2. Sťažovatelia sú toho názoru, že konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla nie je právne zložitou vecou, pripúšťajú, že je to\nfakticky náročnejšia vec z hľadiska dokazovania, pretože v takýchto prípadoch je náhrada\nškody tvorená čiastkovými nárokmi, avšak ide o frekventovanú agendu všeobecných súdov.\nCharakter tejto veci neodôvodňuje doterajšiu dĺžku konania, pretože jej zložitosť\nneprekračuje rámec obdobných nárokov. Určitá zložitosť v takomto druhu konania by\nmohla vyplývať z potreby zabezpečenia znaleckého dokazovania. Takáto okolnosť však\nv danom prípade nenastala. Predmetné konanie si vyžaduje zo strany súdu mimoriadnu\nstarostlivosť a efektívny prístup, pokiaľ ide o rýchlosť konania, keďže sa týka existenčných\notázok účastníkov konania. Správanie sťažovateľov v napadnutom konaní neprispelo\nžiadnym spôsobom k dĺžke konania. Sťažovatelia reagovali aktívne a v primeraných\nlehotách na výzvy odporcu. Sťažovatelia sa zúčastňovali pojednávaní nariadených v tejto\nprávnej veci a nezmarili s výnimkou prvého pojednávania nariadeného v tejto veci, žiadne\npojednávanie.\n3. Čo sa týka existencie osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy\nv napadnutom konaní, sťažovatelia sú toho názoru, že je namieste v ich prípade, čo bolo pre\nsťažovateľov v hre. Je nesporné, že vzhľadom na závažnosť poškodenia zdravia u žalobcu\nv 2. rade, na nemajetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľom je to predovšetkým záujem\nna definitívnom ukončení napadnutého konania a nastolenie právnej istoty.\nSťažovatelia považujú za dôležité osobitne poukázať na niektoré neefektívne postupy\nodporcu v konaní, ktoré spôsobili porušenie základné práva na prejednanie veci bez\nzbytočných prieťahov. Odporca nedôsledne využíval poriadkové opatrenia ustanovené mu\nzákonom, keď žalovaná v 1. rade opakovane neplnila povinnosti uložené jej odporcom\n(nereagovala na výzvy súdu na zaujatie stanoviska), nedostavovala sa na vytýčené\npojednávania, čo v konečnom dôsledku prispelo k neprimeranej celkovej dĺžke konania,\nzbytočným prieťahom v konaní. Sťažovatelia sú toho názoru, že postup odporcu v konaní,\nktorým zasielal účastníkom konania výzvy na zaujatie vyjadrení a stanovísk nebol\nkomplexný a koordinovaný, vyznačoval sa nesústredenosťou.\n\n3\n\nDokazovanie v danej veci sa tak vykonávalo niekoľko rokov, pričom sťažovatelia\nmajú za to, že toto dokazovanie mohlo byť ukončené v podstatne kratšom časom období, ak\nby odporca postupoval efektívne a komplexne.\n... Samotné konštatovanie porušenia jeho práva nie je vzhľadom na dĺžku konania\na predmet konania pre sťažovateľov dostatočnou satisfakciou. Cieľom primeraného\nzadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých\nsa zistilo, že k porušeniu práva došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutia vyššieho stupňa\nochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania\nzákladného práva (IV. ÚS 210/04). Sťažovatelia vzhľadom na povahu napadnutého\nkonania, celkovú dĺžku konania považujú za primeranú sumu vo výške 2.000,-eur pre\nkaždého z nich ako finančné zadosťučinenie podľa ust. § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n... Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Ústavný súd\nSlovenskej republiky... po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:\nPrávo sťažovateľov\na\n\n...\n\n...\n\n... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku\n\n48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 20 C 148/2009\nporušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci\npod sp. zn. 20 C 148/2009 bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npriznáva\n\nsťažovateľovi\n\nfinančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-eur.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-eur.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-eur.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprV 438/2018 z 11. júla 2018\na právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. augusta\n2018.\n\n4\n\n3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n„... Konanie vo veci sp. zn. 20C/148/2009 sa začalo 5.5.2009. Sťažovatelia v konaní\nvystupujú na procesnej strane žalobcov. Predmetom konania je žaloba na náhradu škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla.\nVec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Čiževskému.\nDňa 15.6.2009 súd vykonal prípravu pojednávania podľa § 114 O.s.p.\nPrvé pojednávanie vo veci súd nariadil na 1.2.2010.\nPojednávanie 1.2.2010 bolo odročené na neurčito z dôvodu ospravedlnenej neúčasti\nprávneho zástupcu žalovaných a taktiež žalovaného v 1. rade.\nĎalšie pojednávanie vo veci súd nariadil na 4.6.2010. Na tomto pojednávaní právny\nzástupca žalobcov doručil súdu čiastočné späťvzatie žalobného návrhu a upravil časť istiny\nv prvom výroku zo sumy 3.465,89 EUR na sumu 165,97 EUR. Súd pojednávanie odročil\nna neurčito za účelom špecifikácie jednotlivých položiek, uplatnených v žalobe.\nĎalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 3.3.2014. Na tomto pojednávaní súd\nvec prejednal a odročil na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.\nUznesením č.k. 20C/148/2009-185 z 2.7.2015 súd konanie v časti nároku žalobkyne\nv 1. rade o zaplatenie sumy 3.299,92 EUR zastavil, konanie v časti nároku žalobcu v 3. rade\no zaplatenie sumy 299,11 EUR zastavil a pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcami v 1.,\n2. a 3. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. a II. 26.8.2015 a vo výroku\nIII. 10.8.2015.\nĎalšie pojednávanie súd nariadil na 6.7.2015, následne odročil na 14.9.2015\nz dôvodu neúčasti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorým za neospravedlnenú\nneúčasť uložil poriadkovú pokutu.\nNa pojednávanie 6.7.2015 sa žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade opätovne\nnedostavili, súd konal bez ich prítomnosti a vyhlásil vo veci rozsudok.\nProti rozsudku č.k. 20C/148/2009-212 z 14.9.2015 podal odvolanie 11.11.2015\nžalovaný v 1. rade.\n\n5\n\nSpis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach 6.10.2016. Uznesením č.k.\n9Co/456/2016-254 z 3.8.2017 Krajský súd v Košiciach vrátil vec súdu prvej inštancie\n7.9.2017 na opravu výroku rozsudku a na doplnenie rozsudku.\nUznesením č.k. 20C/148/2009-258 z 12.10.2017 Okresný súd Košice I opravil\na doplnil rozsudok v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/456/2016-254\nz 3.8.2017. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.11.2017.\nĎalšie pojednávanie vo veci súd nariadil na 15.1.2018, na ktorom vyhlásil dopĺňací\nrozsudok.\nOpravným uznesením č.k. 20C/148/2009-280 z 30.1.2018 súd opravil II. výrok\nrozsudku z 14.9.2015.\nSpis bol opätovne predložený Krajskému súdu v Košiciach dňa 7.6.2018 za účelom\nrozhodnutia o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.\n20C/148/2009-212 zo dňa 14.9.2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.10.2017,\ndopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.1.2018 a opravným uznesením z 30.1.2018.\nPokiaľ ide o kritérium náročnosti veci som toho názoru, že predmetnú vec nemožno\npovažovať za právne zložitú. Obsah spisu a doterajší priebeh napadnutého konania však\nnaznačujú, že zo skutkového hľadiska sa vec javí zložitejšia.\nUrčitou mierou k dĺžke konania prispeli aj žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sa viackrát\nbez ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie, za čo im súd uznesením sp. zn.\n20C/148/2009-197 z 6.7.2015 uložil aj poriadkovú pokutu.\nAj v postupe súdu som zistil určité obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti,\nktoré prispeli k celkovej dĺžke konania (poznámka: súd nenariadil pojednávanie od\n4.6.2010 do 3.3.2014).\nSúhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“\n3.2 Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na uvedené vyjadrenie\npredsedu okresného súdu reagovali takto:\n„... Predseda Okresného súdu Košice I vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide\no kritérium náročnosti konania je toho názoru, že predmetnú vec nemožno považovať za\nprávne zložitú, pričom však obsah spisu a doterajší priebeh konania naznačujú, že\nzo skutkového hľadiska sa vec javí zložitejšia.\n\n6\n\nSťažovatelia pripúšťajú, že sa jedná o náročnejšiu vec, pretože je tvorená\nčiastkovými nárokmi, avšak jedná sa o frekventovanú agendu všeobecných súdov. Spory\no takéto nároky nie sú právne zložité, existuje k nim stabilizovaná judikatúra, ale skutkovo\nsi vyžadujú v praxi niekedy rozsiahlejšie dokazovanie. Odporcom vykonávané dokazovanie\nv danej právnej veci vedenej u odporcu vykazovalo podľa nášho názoru známky\nnekoncentrovanosti, neefektívnosti a nekoordinovanosti, kedy dôkazy bolo možné vykonávať\nkomplexnejšie, t.j. napr. vyžiadaním si potrebných podkladov pre rozhodnutie jednou\nvýzvou, častejším nariaďovaním pojednávaní vo veci, využívaním poriadkových opatrení\nza účelom odstránenia, resp. urýchlenia nečinnosti žalovaných v predmetnom konaní.\nSprávanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v\nsúdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovatelia sú toho názoru, že\noni svojim konaním neprispeli k celkovej dĺžke konania a ani k vzniknutým prieťahom.\nSťažovatelia súhlasia so stanoviskom odporcu, že určitou mierou k dĺžke konania prispeli\nžalovaný v 1. a 2. rade, ktorí sa viackrát bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie za\nčo im súd uznesením zo dňa 06.07.2015 uložil aj poriadkovú pokutu. Sme toho názoru, že\nefektívnejším a koordinovanejším postupom mohol odporca uložiť žalovaným poriadkovú\npokutu omnoho skôr, keďže títo opakovane ignorovali výzvy súdu na zaujatie stanoviska,\nnedostavovali sa na vytýčené pojednávania. Za relevantné v tejto veci však považujeme to,\nže odporca konal neefektívne vo svojom postupe, predovšetkým máme na mysli zasielanie\nvýziev a stanovísk účastníkom súdneho konania.\nOdporca nepostupoval hospodárne a účelne a preto krajský súd vrátil predmetný\nrozsudok súdu I. inštancie za účelom vydania dopĺňacieho rozsudku a opravného uznesenia,\nčo taktiež prispelo k predĺženiu celkového konania.\nOdporca vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal, že určité obdobia nečinnosti\nspôsobil tým, že od 04.06.2010 do 03.03.2014 nenariadil vo veci pojednávanie a tým prispel\nsvojou nečinnosťou k prieťahom v konaní. Svojim postupom Okresný súd Košice I porušil\nzákladné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej\nlehote. Sťažovatelia k namietanému porušeniu ich základného práva uvádzajú, že ich vec\nvedená na Okresnom súde Košice I nebola doposiaľ skončená z dôvodov nie na ich strane.\n\n7\n\nV dôsledku nezákonného postupu Okresného súdu Košice I došlo k zásadnému\nzásahu do ich právnej istoty a postavenia. Neprimerané prieťahy v predmetnom konaní\nspôsobili, že sťažovatelia sa takmer 9 rokov nachádzajú v stave právnej neistoty. Okresný\nsúd Košice I počas obdobia takmer 9 rokov vo veci nevykonával úkony smerujúce\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia počas napadnutého konania\nnachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného vo vyššie spomínaných článkoch\nústavy a dohovoru (napr. I. ÚS 41/02). Sťažovatelia sa v konaní vedenom pod sp. zn.\n20C/148/2009 domáhajú svojich právnych nárokov súvisiacich so smrťou ich milovanej\nmanželky a matky. Po jej úmrtí sťažovateľ v 2. rade trpí trvalým poškodením zdravia,\nzdravotnými obmedzeniami v živote pri vykonaní bežných každodenných činností\na prostredníctvom žalobného návrhu sa snaží domôcť aspoň čiastočnej spravodlivosti\nza zbytočnú smrť svojej manželky. Napriek jeho snahe však konaním orgánu štátnej správy\ndochádza k prieťahom v konaní a teda aj v odďaľovaní prípadného rozsudku, v ktorom by\nmu mal byť priznaný nárok, ktorého sa v zmysle platných právnych predpisov domáha.\nAj keď súčasnosti sa spis po vynesení rozsudku nachádza opätovne na Krajskom\nsúde v Košiciach za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovanej v 1. rade voči rozsudku vo\nveci samej máme za to, že prerokovaním veci na súde I. inštancie nebol doposiaľ\nodstránený stav právnej neistoty sťažovateľov. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti\nkonštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre\nsplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec\nprerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní až\nprávoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia\nprávnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).\nV súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada pri svojom rozhodovaní aj na\npredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Ako už sťažovatelia aj uvádzali vo svojej ústavnej\nsťažnosti predmetné konanie vedené u odporcu má pre sťažovateľov nielen existenčný uhol\npohľadu, aj keď tento má zásadný význam predovšetkým pre sťažovateľa v 2. rade, ktorý je\n\n8\n\nstarobným dôchodcom s výrazným a trvalým poškodením zdravia po predmetnej dopravnej\nnehode a výraznými zdravotnými obmedzeniami, ale aj nastolenie právnej istoty.\nSťažovatelia poukazujú na to, že žalovaný v 2. rade zasiahol do súkromia sťažovateľov\nv nenapraviteľnom rozsahu, keď ich pripravil o manželku a matku, teda ide o zásah, ktorý\nnemožno žiadnym spôsobom napraviť a bude pretrvávať po celý život, keďže sťažovatelia\ns ňou viedli spoločnú domácnosť a predlžovaním konania u odporcu sťažovatelia stratili\ndôveru v súdny systém a pretrvávajúci stav právnej neistoty len v nich prehlbuje ich traumu\nzo straty ich milovanej matky a manželky, ktorá bola pre nich primárnou osobou v ich\nživote, keďže sťažovatelia v 1. a 3. rade nemajú vlastné deti a rodiny.\nUrčité predĺženie konania vedeného u odporcu spôsobil aj žalovaný v 1. rade\nnamietaním svojej pasívnej legitimácie v spore, aj keď ústavný súd vo svojom uznesení\nIII. ÚS 666/2016 kreoval zásadný právny záver v zmysle eurokonformného výkladu, podľa\nktorého náhrada nemajetkovej ujmy je krytá povinným zmluvným poistením, nakoľko je\ndaná udržateľnosť extenzívneho výkladu pojmu škoda na zdraví, ktorý je v zmysle ust. § 11\na nasl. Občianskeho zákonníka kryje aj náhradu nemajetkovej ujmy.\nNa základe výzvy sťažovatelia oznamujú, že netrvajú na nariadení ústneho\npojednávania súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti.\nVzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam sťažovatelia žiadajú, aby\nÚstavný súd SR rozhodol o ich sťažnosti nálezom, tak ako to navrhli vo svojej sťažnosti\ndoručenej ústavnému súdu dňa 24.05.2017.\nV prípade, že ústavný súd vyhovie sťažnosti sťažovateľov vyčísľujeme naše trovy\nkonania... ktoré predstavujú sumu 699,47,-eur...“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\n5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je\nuvedená v bode I/3.1 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa\n9\n\nspornými nestali, pretože ani sťažovatelia vo svojej replike nemali námietky proti takto\nopísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu\nsúvisiaceho spisu, preto pri posudzovaní napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak\nopomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní „o náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla“ vedenom pod\nsp. zn. 20 C 148/2009 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov\n(ako navrhovateľov) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\n\n10\n\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému\nkonaniu pripúšťa, že po faktickej stránke je zložitejšia, pretože „je tvorená čiastkovými\nnárokmi“. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa\nnevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.\n10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.\nnáhrada škody, si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu\nkonania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj\nprocesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr\nodstránil stav právnej neistoty účastníkov/strán konania. Ústavný súd konštatuje, že trvanie\nnapadnutého konania od podania žaloby (5. mája 2009) je už v kontexte o náhradu škody\nsamo osebe neprimerané.\nOkrem toho okresný súd bol v danej veci v období od 4. júna 2010 do 3. marca 2014\nbez akýchkoľvek pochybností 3 roky a 8 mesiacov bez akýchkoľvek zákonných alebo iných\n\n11\n\ndôvodov nečinný a zjavne neefektívny bol postup okresného súdu aj pri predkladaní spisu\nna odvolacie konanie vo vzťahu k rozsudku č. k. 20 C 148/2009-212 zo 14. septembra 2015,\npretože spis musel odvolací súd uznesením č. k. 9 Co 456/2016-254 z 3. augusta 2017 vrátiť\nsúdu prvej inštancie na doplnenie jeho výroku, a tým sa rozhodovanie o opravnom\nprostriedku oddialilo najmenej o jeden rok.\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nUvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím\nospravedlniteľná, pretože počas obdobia minimálne štyri a pol roka okresný súd\nnevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa\nsťažovatelia ako žalobcovia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je\nzákladným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).\nK uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo iba v dôsledku\nzložitosti veci a správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48\nods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné\nopatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti –\nbez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n11. Pretože vo veci bol 14. septembra 2015 vyhlásený rozsudok č. k. 20 C 148/2009212, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľov podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde a v tomto návrhu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu\nv bode 4.\n12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n\n12\n\nSťažovatelia požadovali priznať aj finančné zadosťučinenie každému v sume 2 000 €,\npričom uviedli: „Napadnuté konanie už trvá viac ako 8 rokov, čo u sťažovateľov vyvoláva\npocit bezmocnosti, neistoty a nedôvery v rozhodovaciu činnosť súdov vôbec.“\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal\nza odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona\no ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti\nzisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä aj na povahu veci (ide o náhradu škody), ako\naj na dlhodobú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške každému\nzo sťažovateľov po 2 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že cieľom primeraného\nfinančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody\n(napr. II. ÚS 67/03).\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núčelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti\nzo 14. mája 2017 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 2. augusta 2018).\nZa dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný\npaušál v sume dvakrát po 8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena\nv sume 153,50 € a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky\n13\n\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy\nprávneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali spolu s režijným paušálom\nsumu 475,05 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo\no spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 237,52 €.\nV prípade troch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátkou celkovú sumu\n712,56\n\n€\n\nv zmysle\n\nvyhlášky\n\nMinisterstva\n\nspravodlivosti\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o trovách konania sťažovateľov rozhodol tak, ako\nto je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "prieťahy v konaní", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/148/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}