{"guid": "ussr:241caac3-4ccd-4a7d-a6bc-0c50ef01a45c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2018 z 19. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. decembra 2018, sp. zn. I. ÚS 453/2018, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/241caac3-4ccd-4a7d-a6bc-0c50ef01a45c", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 453/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpených Mgr. Zuzanou Papšíkovou, Advokátska kancelária\nZuzana Papšíková, s. r. o., Jégeho 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 505/2015\nz 25. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra\n2018 doručená a 10. decembra 2018 doplnená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 505/2015 z 25. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\nvo výrokovej časti rozsudku týkajúcej sa trov konania, v ktorej krajský súd rozhodol, že\nžiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že vydaniu napadnutého rozsudku krajského\nsúdu predchádzalo konanie na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“),\nv ktorom okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 45 C 161/2010-650 z 10. februára 2015\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo medzi\nstranami sporu k špecifikovanej nehnuteľnosti a vyporiadal ho. O náhrade trov konania mal\nv zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnúť do 30\ndní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, avšak proti rozsudku okresného súdu\npodali žalovaní odvolanie a okresný súd tak o trovách konania nerozhodol. Podľa názoru\nsťažovateľov žalovaní v odvolaní namietali rozsudok okresného súdu len vo veci samej.\nKeďže o náhrade trov konania nebolo rozhodnuté, odvolanie podľa obsahu sa podľa\nsťažovateľov výrokom o náhrade trov vôbec nezaoberalo a ani zaoberať nemohlo. Následne\nkrajský súd napadnutým rozsudkom [vydaným už za účinnosti Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“)] podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o náhrade trov konania,\nresp. o nároku na náhradu trov aj pre prvostupňové konanie.\n3. Sťažovatelia namietali, že v napadnutom rozsudku vo výroku o trovách konania\nide o zmenu rozsudku okresného súdu v tom zmysle, že tento bol doplnený o výrok\npojednávajúci o nároku na náhradu trov konania. Krajský súd pri vydávaní napadnutého\nrozsudku doplnil výroky aj o rozhodnutie o náhrade trov konania opierajúc sa o § 396 ods. 2\nCSP v dôsledku zmeny rozsudku vo veci samej.\n4. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd napadnutým rozsudkom v časti o nároku\nna náhradu trov konania porušil viaceré atribúty práva na súdnu ochranu a na spravodlivý\nsúdny proces sťažovateľov, najmä právo na náhradu trov konania, právo na riadne\n\n2\n\na zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia, právo na dvojinštančnosť konania a právo na\nochranu pred prekvapivými rozhodnutiami.\n5. V súvislosti s právom na náhradu trov konania sťažovatelia zhodnotili, že podľa\nich názoru dosiahli plný úspech vo veci. Krajský súd v časti o vecných bremenách síce\nzmenil rozsudok okresného súdu, ale len v dôsledku toho, že v rozsudku okresného súdu\nchýbali slová „in rem“ vo výroku o zriadení vecných bremien, ale obsahovo ich zriadenie\npotvrdil. Keďže konečné rozhodnutie vo veci samej, ako aj napadnutý rozsudok krajského\nsúdu mal korešpondovať s návrhom sťažovateľov, krajský súd sa tak mal odchýliť od\nbežnej a predvídateľnej rozhodovacej praxe súdov, keď napriek 100 % úspechu v konaní\nsťažovateľom náhradu trov konania nepriznal.\n6. Sťažovatelia rovnako namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutej časti\nrozsudku krajského súdu, ako aj právo na predvídateľnosť rozhodnutí. Sťažovatelia uviedli,\nže krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie len stručným konštatovaním, že pre čiastočný\núspech vo veci nepriznal trovy ani jednej zo strán sporu. Krajský súd nikde neuviedol,\nv čom vidí úspech a neúspech tej-ktorej zo strán sporu, a z rozhodnutia nie je jasné, v akom\npomere úspech a neúspech nastal. Podľa názoru sťažovateľov tak krajský súd vydal\nprekvapivé rozhodnutie.\n7. V súvislosti s právom na dvojinštančnosť rozhodovania sťažovatelia uviedli, že\nv odvolacom konaní v dôsledku zmien právnych predpisov došlo k situácii, keď o náhrade\ntrov je v dôsledku aplikácie § 396 ods. 2 CSP finálne rozhodnuté len v jednom stupni\na neexistuje možnosť pre druhostupňový prieskum rozhodnutia.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:\n«Základné právo sťažovateľov\n\na\n\nna\n\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n3\n\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/505/2015-908 zo dňa 25.7.2018 konkrétne\nvýrokom „Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ porušené boli.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/505/2015-908 zo dňa 25.7.2018\nv časti výroku „Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ sa zrušuje a vec sa\nvracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť\n\na\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia... do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.»\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\n\n4\n\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n13. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za\nintegrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto\nrozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd\nrozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to\nv prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek\nkladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu\nspravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv\núčastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika\nnáhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho\n\n5\n\nvybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe\ntakej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,\nktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m. I. ÚS 40/2012, I. ÚS 630/2017).\n14. Vo veci sťažovateľov podľa názoru ústavného súdu o takýto výnimočný prípad\nnejde. Sťažovateľmi namietané pochybenie všeobecného súdu nedosahuje podľa názoru\nústavného súdu takú intenzitu, že by na jeho základe bolo možné spochybniť ústavnú\nregulárnosť napadnutého súdneho konania. Ústavný súd navyše pri posudzovaní námietok\nsťažovateľov vychádzal aj z princípu minimalizácie zásahov do právoplatných rozhodnutí\niných orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 55/2011), ktorým sa vo svojej rozhodovacej\nčinnosti dôsledne riadi.\n15. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj pri rozhodovaní\no trovách konania musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu\nzákladného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie\no trovách konania musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad,\nmusí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.\n16. Ústavný súd dôkladne posúdil relevantné časti napadnutého rozsudku krajského\nsúdu v kontexte všetkých v sťažnosti uplatnených námietok. Ústavný súd po dôkladnej\nanalýze relevantných častí napadnutého rozsudku krajského súdu konštatuje, že nezistil\nv skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku krajského súdu nič ústavne\nnekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\nV rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania krajský súd uplatnil\nzákonom poskytovaný priestor na uváženie o možnosti aplikácie § 255 CSP, do ktorého\nústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté právne závery.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nneexistujú skutočnosti, ktoré by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nsignalizovali možnosť vyslovenia porušenia označených práv podľa ústavy a dohovoru\n\n6\n\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu v označenej časti, a preto sťažnosť odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľov nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na konštatovanie porušenia\noznačených práv.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave 19. decembra 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}