{"guid": "ussr:1e705b9c-ea81-4bd5-938a-6bb498633363", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2018 z 19. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. decembra 2018, sp. zn. I. ÚS 447/2018, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1e705b9c-ea81-4bd5-938a-6bb498633363", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 447/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. v Ústave na výkon väzby\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\nBauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, za ktorú koná advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na práva zaručeného podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica, v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a jeho uznesením zo 17. októbra 2018 a postupom Úradu\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod\nsp. zn. VII/2 Gv 15/17/1000 a jej vyjadrením č. k. VII/2 Gv 15/17/1000-751 z 2. októbra\n2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. októbra 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nŠpecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný\ntrestný súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 a jeho uznesením zo 17. októbra\n2018 a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Úrad špeciálnej prokuratúry“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv\n15/17/1000 a jeho vyjadrením č. k. VII/2 Gv 15/17/1000-751 z 2. októbra 2018\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi ako obvinenému bolo 13. októbra\n2017 začaté trestné konanie za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny podľa § 296 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“), za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276\nods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov\nz trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c)\na ods. 4 písm. a) a c) Trestného zákona. Uznesením špecializovaného trestného súdu\nsp. zn. 4 Tp 26/2017 z 15. októbra 2017 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“). Sťažovateľ doručil 24. septembra 2018 Úradu špeciálnej\nprokuratúry žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c)\nTrestného poriadku navrhol nahradiť jeho väzbu prijatím jeho písomného sľubu a dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka (ďalej aj „žiadosť o prepustenie z väzby“).\nPo predložení žiadosti o prepustenie z väzby Úradom špeciálnej prokuratúry 3. októbra\n2018 špecializovaný trestný súd uznesením sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 17. októbra 2018 túto\nv celom rozsahu zamietol, jej písomné vyhotovenie doručil sťažovateľovi (resp. jeho\nobhajcovi) 24. októbra 2018, proti ktorému sťažovateľ zahlásil sťažnosť 17. októbra 2018.\nDoterajšia doba rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby pred porušovateľmi podľa\nsťažovateľa trvá viac ako 34 dní a dosiaľ o nej nie je právoplatne rozhodnuté.\n3. V sťažnosti sťažovateľ namietal zdĺhavosť rozhodovania o žiadosti o prepustenie\nz väzby, ktoré trvalo od podania žiadosti do podania ústavnej sťažnosti 34 dní a dosiaľ\n\n2\n\nnebolo o nej právoplatne rozhodnuté, čo považuje za neprípustné. Dodáva, že uvedené\nporušenia mu znemožňujú o niekoľko týždňov až mesiacov periodickú kontrolu dôvodnosti\npozbavenia osobnej slobody vzhľadom na jeho zámer (i právo) podávať žiadosti\no prepustenie z väzby opakovane vždy po 30 dňoch od právoplatnosti predchádzajúceho\nrozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má\nbyť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. Článok 5 ods. 4 dohovoru\nosobám pozbaveným osobnej slobody zaručuje právo iniciovať konanie, v ktorom môžu\nspochybniť zákonnosť pozbavenia osobnej slobody, dáva týmto osobám právo aj na to, aby\npo začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté o zákonnosti pozbavenia\nslobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné (Rehbock proti Slovinsku,\nrozhodnutie z 28. 11. 2000, Vodeničarov proti Slovenská republika, rozsudok z 21. 12.\n2000, § 33 ‒ § 36). V zmysle aktuálnej aj na danú vec sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP sa\nza neprimerane dlhé jednostupňové konanie o väzbe považuje také konanie, ktorého dĺžka\nna jednom stupni presahuje dobu troch týždňov za súčasného posúdenia všetkých okolností\ndaného prípadu ‒ Mamedov proti Rusku, rozhodnutie z 1. 6. 2006, § 96 ‒, ako aj\nG. B. c. Švajčiarsko a Sarban proti Rumunsku, rozsudok zo 4. 10. 2005, č. 3456/05,\n§ 120 ‒ § 124, kde v oboch prípadoch bola konštatovaná ako neprimerane dlhá lehota 21\ndní, a ďalej Butusov proti Rusku, rozsudok z 22. 12. 2009, č. 7923/04, § 34, kde ako\nneprimeranú lehotu považoval lehotu 20 dní. V prípade dvojstupňového konania nepovažuje\nESĽP za urýchlené konanie trvajúce do 30 dní. Sťažovateľ je toho názoru, že porušovatelia\nnerozhodli a nerozhodujú o jeho žiadosti o prepustenie z väzby doručenej 24. septembra\n2018 urýchlene a prednostne, tým porušili jeho základné právo zaručené mu v čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy a právo zaručené mu v čl. 5 ods. 4 dohovoru. Podľa sťažovateľa minimálne\n23 dňovú nečinnosť na dvoch stupňoch, keď porušovatelia buď vôbec nerozhodovali alebo\nvôbec nedoručovali, nemožno považovať za urýchlené konanie s poukazom na absolútnu\nprioritu rýchlosti takéhoto konania a urýchleného predloženia veci príslušnému orgánu\nverejnej moci a stranám. Požiadavka rozhodovať vo väzobných veciach prednostne\na urýchlene je vyjadrená výslovne aj v § 2 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého ak\ntento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej\npovinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Ústavný súd vo\n\n3\n\nsvojej stabilizovanej judikatúre už viackrát poukázal na to, že v ustanoveniach čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu je obsiahnuté tak právo podať návrh\nna konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby\na nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť prepustený počas konania, teda práva, ktoré\nvyplývajú aj z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (m. m. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna osobnú slobodu\n\nzaručené v čl. 17 ods. 2, ako aj jeho právo zaručené podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody\nzaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nŠpecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.\n4Tp/26/2017 a jeho Uznesením sp.zn. 4Tp/26/2017 zo dňa 17. októbra 2018, a postupom\nÚradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod Č. VII/ 2 Gv 15/17/1000 a jej vyjadrením č. Vil/ 2 G v 15/17/1000-751 zo dňa\n2. októbra 2018, porušené boli...\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie v sume 2.000,-EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré sú mu\nŠpecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica a Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky, povinní zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu...\n3. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica a Úrad špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sú povinní zaplatiť spoločne\na nerozdielne sťažovateľovi\n\ntrovy právneho nastúpenia v sume\n\n390,50 EUR (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet jeho právnej\nzástupkyne Advokátskej kancelárie Bauer s.r.o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. “\n\n4\n\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju\nzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide\no krajský súd rozhodujúci o zákonnosti väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\n\n5\n\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\n11. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou\nčasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to\npredovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\n12. Po oboznámení sa s petitom sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ\nnamieta porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s požiadavkou\nna urýchlené rozhodovanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby vo vzťahu k označeným\nporušovateľom jeho práv, a to špecializovanému trestnému súdu a jeho postupu\na rozhodnutiu pod sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 17. októbra 2018 a Úradu špeciálnej prokuratúry\na jej postupu a vyjadreniu č. k. VII/2 Gv 15/17/1000-751 z 2. októbra 2018.\n13. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n\n6\n\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa § 2 ods. 6 druhej vety Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní\na súdy sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,\npredloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre\nprípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí\nbez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné\ndôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho\npredchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.\n14. Väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného.\nKeďže ide o najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu ústavnosti\na zákonnosti (III. ÚS 26/01). Obvinený držaný vo väzbe musí mať možnosť v primeraných\nintervaloch žiadať o súdnu kontrolu zákonnosti väzby (Bezicheri c. Taliansko z 25. 10.\n1989) vrátane možnosti žiadať, aby jeho väzba bola nahradená zárukou. Pokiaľ ide\no základné procesné garancie poskytované osobe nachádzajúcej sa vo väzbe s prihliadnutím\nna povahu a účel konania o väzbe, tieto sú obsiahnuté v špeciálnej úprave normovanej\nustanoveniami čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode (napr. III. ÚS 162/2017) a čl. 5\ndohovoru upravujúceho právo na slobodu a bezpečnosť (napr. II. ÚS 15/05). Procesné\npravidlá, ktoré sú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, sa týkajú skúmania\ndôvodnosti ďalšieho trvania väzby. Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade\ns hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj účelom čl. 5,\n\n7\n\nto znamená ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie\ndo vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko, 25. 10. 1990,\n§ 27). Osoba vo väzbe je teda v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru oprávnená na preskúmanie\nprocesných a hmotných podmienok, ktoré sú podstatné pre „zákonnosť“ tejto väzby\nv zmysle dohovoru (napr. rozsudok ESĽP vo veci Brogan and Others v. Anglicko z 29. 11.\n1988, séria A, č. 154 - B, bod 65, rozsudok ESĽP vo veci Jecius v. Litva, bod 100). Ústavný\nsúd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho právomoc na rozhodovanie\nvo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní pred väzobnými\nsúdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia osobnej slobody, akým je\nväzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 171/03).\n15. Vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy ústavný súd uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp.\nprimeranú dobu alebo byť prepustený počas konania (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III.\nÚS 199/05), pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS\n100/04). S touto konštatáciou súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy,\nz ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a\nproti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a\nnie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\n16. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5\nústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.\nObdobne aj podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru je predmetom súdneho prieskumu „zákonnosť“\npozbavenia osobnej slobody. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo,\na preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov\n(Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Príslušná zákonná úprava obsiahnutá\n\n8\n\npredovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej\nosobnej slobody (II. ÚS 55/98). Požiadavka rozhodovať vo väzobných veciach prednostne\na urýchlene je vyjadrená výslovne v § 2 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého ak tento\nzákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej\npovinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Rovnako\npožiadavku neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie ustanovuje výslovne aj\n§ 79 ods. 3 Trestného poriadku, v ktorom sa uvádza, že o takej žiadosti sa musí rozhodnúť\nbez meškania.\n\nV texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedlly“\n\na francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene”) jasne indikuje, čo\nmusí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú\nakceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichicri z roku\n1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968. A-8. bod 24 a Sanchcz - Reisse z roku 1986.\nA-107, bod 55).\n17. Predmetom konania pred ústavným súdom v tejto časti bolo posúdiť ústavnosť\nsťažovateľom tvrdeného zásahu do označených práv podľa ústavy a dohovoru postupom\nÚradu špeciálnej prokuratúry a špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby, ktoré sťažovateľ hodnotí ako neprimerane dlhé\na nezodpovedajúce požiadavke neodkladnosti. Pri posudzovaní neodkladnosti alebo\nurýchlenosti rozhodovania o zákonnosti väzby ústavný súd v danom prípade vychádzal\nz obsahu ústavnej sťažnosti a jej petitu, z ktorých vyplýva, že sťažnosť smeruje proti Úradu\nšpeciálnej prokuratúry a špecializovanému trestnému súdu konajúcemu v prvom stupni, čím\nbolo zároveň ohraničené aj obdobie pre posudzovanie namietaného porušenia základných\npráv sťažovateľa, ktoré v tomto konkrétnom prípade spadá do časového intervalu\nod podania jeho žiadosti o prepustenie z väzby až po rozhodnutie špecializovaného\ntrestného súdu vrátane doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia o tejto žiadosti\nsťažovateľovi (resp. jeho právnemu zástupcovi), t. j. do 24. októbra 2018. Nasledujúce\nobdobie spájané s opravným prostriedkom podaným proti rozhodnutiu špecializovaného\ntrestného súdu spadá už do rámca konania a rozhodovania nadriadeného (opravného) súdu.\n\n9\n\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súdne preskúmanie zákonnosti\npozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem iného) na rýchlosť tohto preskúmania.\nRovnako to platí aj v prípade osobitného typu väzobného konania, predmetom ktorého je\npreskúmanie žiadosti o prepustenie z väzby a rozhodovanie o predĺžení. Ústavný súd\nv súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej sa zaoberal požiadavkou\nurýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby z hľadiska čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a tiež z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) už v minulosti opakovane uviedol, že\njednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania\nposudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti\nrozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5\nods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke\npreto spravidla zodpovedá lehota konania nepresahujúca na jednom stupni súdu dobu\njedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca niekoľko týždňov (m. m. III. ÚS 255/03,\nIV. ÚS 253/05, III. ÚS 345/06, II. ÚS 177/2016, I. ÚS 540/2017, I. ÚS 58/2017,\nI. ÚS 63/2018).\n19. S prihliadnutím na uvedené pri posudzovaní sťažnosti väzobne stíhanej osoby sa\nústavný súd sústredil na posúdenie a zhodnotenie doterajšej dĺžky konania pred Úradom\nšpeciálnej prokuratúry a špecializovaným trestným súdom v súvislosti s rozhodovaním\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby. Úrad špeciálnej prokuratúry 2. októbra 2018\n(vyjadrením\n\nč. k. VII/2 Gv 15/17/1000-751 z 2. októbra 2018) nevyhovel žiadosti\n\nsťažovateľa o prepustenie z väzby, ktorá mu bola písomne doručená 25. septembra 2018\na ktorú 5. októbra 2018 predložil sudcovi pre prípravné konanie špeciálneho trestného súdu,\nktorý o nej rozhodol 17. októbra 2018. Písomné vyhotovenie súdneho rozhodnutia bolo\nsťažovateľovi (resp. jeho obhajcovi) doručené 24. októbra 2018. Úrad špeciálnej\nprokuratúry rozhodoval o návrhu sťažovateľa na prepustenie z väzby 7 dní, ďalšie 3 dni\ntrvalo predloženie veci súdu, celková dĺžka konania pred týmto orgánom trvala\n10 dní. Špecializovaný trestný súd rozhodol o návrhu sťažovateľa na prepustenie z väzby\nuznesením sp. zn. 4 Tp 26/2017 zo 17. októbra 2017, teda po 12 dňoch od predloženia veci\nÚradom špeciálnej prokuratúry. Rozhodnutie súdu bolo sťažovateľovi doručené 24. októbra\n2017, teda ďalších 7 dní trvalo písomné vypracovanie a doručenie rozhodnutia, celková\n\n10\n\ndĺžka konania pred týmto súdom trvala 19 dní. Spolu tak konanie pred oboma orgánmi štátu\ntrvalo 29 dní, čo svedčí o uplynutí dlhšieho času pri dovtedajšom (neprávoplatnom)\nrozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby (toto bude na základe sťažnosti\npredmetom posúdenia v ďalšom stupni – v opravnom súdnom konaní pred Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky), neprekračujúceho jeden mesiac na každý stupeň súdneho\nkonania, čo ústavný súd aj s prihliadnutím na osobitné okolnosti hodnotí ako hraničnú dobu.\nÚstavný súd však v záujme objektivity prihliadol aj na osobitné okolnosti, s ktorými sa\ndosiaľ konajúce orgány štátu (Úrad špeciálnej prokuratúry i špecializovaný trestný súd)\nmuseli vysporiadať. Išlo o potrebu rozhodovania nielen o žiadosti sťažovateľa, ale súčasne\nv tom istom konaní aj o žiadostiach o prepustenie z väzby ďalších dvoch obžalovaných ako\nspolupáchateľov. V posudzovanom prípade nemožno prehliadnuť právnu i skutkovú zložiť\na rozsiahlosť veci, ktorú v doterajšom priebehu trestného konania reprezentujú desiatky\nvýsluchov ďalších obvinených, svedkov i viaceré znalecké posudky. Celkovú doterajšiu\ndĺžku konania v jednom stupni s prihliadnutím na uvedené okolnosti preto ústavný súd ešte\nnehodnotí ako ústavne neudržateľnú. Ústavný súd preto sťažnosť vyhodnotil ako zjavne\nneopodstatnenú, čo je dôvodom na jej odmietnutie.\n20. Z uvedených dôvodov bola sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Vzhľadom na odmietnutie\nsťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými požiadavkami\nsťažovateľa uplatnenými v podanej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to\nneplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu..\nV Bratislave 19. decembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}