{"guid": "ussr:d7d3f331-ad48-47a2-8882-a8734af55df1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.444.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2018 z 19. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. decembra 2018, sp. zn. I. ÚS 444/2018, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.444.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d7d3f331-ad48-47a2-8882-a8734af55df1", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.444.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.444.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.444.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 444/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jánom Garajom, MBA, Baštová 6, Kežmarok, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo/36/2018 z 20. júna\n2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\n\nporušenie základného práva na súdu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo/36/2018 z 20. júna 2018 (ďalej len\n„najvyšší súd“ a „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sudca pre prípravné konanie Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 0 Tp 115/2014 zo 16.\n\noktóbra 2014 na návrh prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vzal\nsťažovateľa podľa § 87 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku do väzby s tým, že väzba začala plynúť 15. októbra 2014 o 13.10 h. Proti tomuto\nuzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský\nsúd“) na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,\nako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a uzavrel, že sťažnosť nie je dôvodná, a preto\nju uznesením sp. zn. 5 Tpo 48/2014 zo 4. novembra 2014 podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol.\n3. Z obsahu príloh k sťažnosti ďalej vyplýva, že sudca pre prípravné konanie\nokresného súdu uznesením sp. zn. 0 Tp 115/2014 z 3. decembra 2014 na základe žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku\nprepustil obvineného z väzby na slobodu. Na základe sťažnosti prokurátorky\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tpo 58/2014\nz 11. decembra 2014 podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku uznesenie okresného\nsúdu sp. zn. 0 Tp 115/2014 z 3. decembra 2014 zrušil a podľa § 79 ods. 3 Trestného\nporiadku žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Zároveň neprijal\npísomný sľub obvineného a nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\n4. Napokon, na základe opätovnej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu sudca pre prípravné konanie okresného súdu uznesením sp. zn. 0 Tp 115/2014\nz 18. marca 2015 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 9/2015 z 24. marca\n2015 prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu.\n5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 48/2014\nzo 4. novembra 2014 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 115/2014\nzo 16. októbra 2014, proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 58/2014 z 11. decembra\n2014 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp l15/2014 z 3. decembra 2014\na proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 9/2015 z 24. marca 2015 v spojení\n\n2\n\ns uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 115/2014 z 18. marca 2015 dovolanie, uplatňujúc\ndovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), g), i) a písm. k) Trestného poriadku, teda s\nodôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití\niného hmotnoprávneho ustanovenia a že proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci\nbolo neprípustné.\n6. Najvyšší súd sťažovateľom podané dovolanie napadnutým uznesením podľa § 382\npísm. b) Trestného poriadku odmietol. Sťažovateľ sa domnieva, že uznesením najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu jeho základných práv.\nSťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť takto: „(Najvyšší súd, pozn.) Svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že obvinený je neoprávnenou osobou na podanie dovolania, pretože\nv takýchto prípadoch môže podať dovolanie len minister spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky. V rámci dovolacieho konania bol súd oboznámený, že obvinený sa podania\ndovolania domáhal na ministerstve spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR\nzaslalo svoje stanoviská, v ktorých odmietlo navrhovateľovi podať dovolanie týkajúce sa\npredmetnej veci. Dovolací súd sa so stanoviskami ministerstva spravodlivosti SR vôbec\nnevysporiadal a nezohľadnil skutočnosť, že sa dovolateľ domáhal podania mimoriadneho\nopravného prostriedku na oprávnenom orgáne, ktorý odmietol podanie dovolania\nv predmetnej veci vzhľadom na to, že nespochybniteľné boli porušené ustanovenia\nTrestného poriadku, alebo osobitného predpisu o väzbe. Nevysporiadanie s touto\nskutočnosťou dovolacím súdom vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia. Dovolací súd\nvo svojej argumentácii na strane 6 ods. 3 konštatuje, že obvinený má právo len na účinný\nopravný prostriedok, a ten bol obvinenému v plnej miere poskytnutý. S týmto záverom nie je\nmožné súhlasiť. Dovolaciemu súdu unikla skutočnosť, že odvolací súd sp. zn. 5 Tpo/58/\n2014 z 11.12.2014 zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu zo dňa 03.12.2014\n0Tp/115/2014 a z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s argumentáciou dovolacieho súdu,\nnakoľko obvinený nemal žiadnu inú možnosť domáhať sa riadneho opravného prostriedku.\nDovolacie konanie je v podmienkach Slovenskej republiky integrálnou súčasťou pravidiel\nspravodlivého procesu. Na strane 6 ods. 2 dovolací súd potvrdil, že podmienky na podanie\n\n3\n\ndovolania boli splnené aj v časti nerozhodnutia o mojej žiadosti o prepustenie na slobodu\nzo dňa 19.12.2014, o ktorej súd prvého stupňa rozhodol len oznámeniami zo dňa 19. 01.\n2015 a 21. 01. 2015, doručené sťažovateľovi 03. 02. 2015, ktoré nemajú charakter\nrozhodnutia. Sťažovateľ nemal možnosť využiť žiadne procesné právo na zjednanie\nnápravy. Ministerstvo spravodlivosti SR nezistilo ani v tomto prípade dovolací dôvod,\npričom dovolací súd potvrdil sťažovateľom namietané porušenie právneho predpisu ako\nopodstatnené. Sťažovateľ po obdržaní vybavenia dovolania ministerstvom spravodlivosti SR\nnemal inú zákonnú možnosť preto podal dovolanie v zákonnej lehote na príslušnom\nprvostupňovom súde. Dovolací súd sa vôbec nevysporiadal zo skutočnosťou, že sťažovateľ\nsa domáhal dovolacieho konania ministrom spravodlivosti, ktoré bolo bezúspešné.“\n7. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ pomerne obsiahlo popisuje skutkový stav veci,\ncituje a interpretuje ustanovenia Trestného poriadku alebo ústavy. Ústavný súd konštatuje,\nže napriek celkovému nemalému rozsahu a početnosti strán ústavnej sťažnosti v jej obsahu\nabsentuje (okrem už uvedenej) relevantná ústavnoprávna argumentácia vo vzťahu\nk napádanému uzneseniu najvyššieho súdu, ktorú by ústavný mohol posúdiť.\n8. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie označených základných práv podľa ústavy a dohovoru uznesením najvyššieho\nsúdu, zrušil napádané uznesenie najvyššieho súdu, vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal\nmu náhradu trov konania.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný\nsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n\n4\n\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej\nreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je teda absencia priamej\nsúvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom...\n14. Podstatu sťažnosti tvorí nesúhlas sťažovateľa s tým, že jeho dovolanie bolo\nuznesením najvyššieho súdu odmietnuté. Ústavný súd preto pri predbežnom prejednaní\nsťažnosti skúmal, či v uznesení najvyššieho súdu nie sú prvky, ktoré by vykazovali znaky\narbitrárnosti či iný zásah do základných práv.\nNajvyšší súd pritom odôvodnil svoje uznesenie v podstatnom takto:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku)\nposudzujúc celý obsah dovolania obvineného, ktoré smerovalo proti trom rozhodnutiam\ndruhostupňového\n\nsúdu...,\n\nsa\n\nzaoberal\n\nvšetkými\n\ntromi\n\ndovolaním\n\nnapadnutými\n\nrozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s rozhodnutiami Okresného\nsúdu v Banskej Bystrici a pred vydaním rozhodnutia o dovolaní Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky skúmal primáme procesné podmienky pre podanie dovolania, a teda či podané\ndovolanie bolo podané oprávnenou osobou a zistil, že dovolanie bolo podané neoprávnenou\nosobou.\nPodľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,\nktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.\nPodľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,\nrozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie\na/ rozsudok a trestný rozkaz,\nb/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,\nc/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,\nd/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,\ne/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho\nobvineného,\nf/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,\ng/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,\n\n6\n\nh/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti\nrozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe\nriadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.\nPodľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie\nokrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené\nustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona\nalebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia\nslobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu\npo podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol\nuložený popri peňažnom treste.\nDovolanie je prípustné nielen proti rozhodnutiam explicitne vymenovaným\nv ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ale aj proti rozhodnutiam, ktorými boli\nporušené ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku vo veciach uvedených\nv ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku. Avšak ako vyplýva z predmetného\nustanovenia, v takýchto prípadoch môže dovolanie podať len minister spravodlivosti\nSlovenskej republiky.“\n15. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nkonštatuje, že z jeho odôvodnenia nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo\nzjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci. Nesúhlas sťažovateľa\ns uznesením najvyššieho súdu nemôže sám osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti tohto rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\njeho právny názor svojím vlastným. Ústavný súd v argumentácii sťažovateľa nenašiel nič,\nčo by mohlo spochybniť závery najvyššieho súdu, a už vôbec nie dôvody, ktoré by hoc\npotenciálne mohli znamenať zásah do základných práv a slobôd.\n16. Nad rámec uvedeného ústavný súd dopĺňa, že jeho právomoc vo vzťahu\nk rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie\ndôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby,\nbolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami,\no väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že\n\n7\n\nosoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym\nrozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci ústavného súdu\nnepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov všeobecných\nsúdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento\npostup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený\nna preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj\nďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je\nväzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02). Skutkové a právne závery všeobecného súdu by\nmohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nvšeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (obdobne napr. I. ÚS 542/2012 a tam citovaná judikatúra). A o taký\nprípad vo veci sťažovateľa zjavne nejde.\n17. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne ústavnoprávne vady napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť\nodmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd\nnemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na skutočnosť, že\nsťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave 19. decembra 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}