{"guid": "ussr:13a78f16-9500-4296-8cc6-4533b19da1fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2018 z 19. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. decembra 2018, sp. zn. I. ÚS 438/2018, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/13a78f16-9500-4296-8cc6-4533b19da1fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 438/2018-21\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. decembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 5 To 50/2018 z 12. októbra 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 5 To 50/2018 z 19. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 5 To 50/2018 z 12. októbra 2018 a uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To\n\n50/2018 z 19. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“). Sťažovateľ\nsúčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 113/2017 zo 16. októbra 2018 bol sťažovateľ vzatý\ndo väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s tým, že väzba sa započítava\n„od 13.10.2017 od 03.30 hod.“. Vec bola následne predložená krajskému súdu\nna rozhodnutie o jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 0 T 244/2017\nz 13. marca 2018 a konanie na krajskom súde skončilo 19. októbra 2018, keď zamietol jeho\nodvolanie proti rozsudku okresného súdu.\n3. Krajský súd nariadil konanie verejného zasadnutia na 27. september 2018, keď po\nprednesení jeho návrhov a žiadosti o odročenie hlavného pojednávania, ktoré predseda\nsenátu zamietol, prišlo sťažovateľovi zle. Sťažovateľ bol prevezený do nemocnice na\nvyšetrenie, kde mu boli odporučené analgetiká, a keďže hospitalizácia nebola nutná, bol\nsťažovateľ premiestnený do väzby\n\n, kde sa malo konať v priestoroch\n\n11. októbra 2018 ďalšie hlavné pojednávanie. Sťažovateľ v ranných hodinách 11. októbra\n2018 mal odpadnúť a o 5.40 h bol následne eskortovaný do nemocnice\n\n,\n\nv dôsledku čoho bol termín hlavného pojednávania zrušený, pričom bol určený iný termín\nhlavného pojednávania na 19. október 2018. Predvolanie bolo doručené sťažovateľovi\n12. októbra 2018 spolu s uznesením z toho istého dňa, ktorým krajský súd rozhodol, že\npodľa § 77 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa do plynutia lehoty jeho väzby\nnezapočítava doba „od 27.9.2018 do 10.10.2018“. Svoje rozhodnutie sudca odôvodnil\npodľa sťažovateľa len na svojich domnienkach, vlastnom subjektívnom názore bez\nakéhokoľvek dôkazu, ktorý by jasne indikoval jeho úmysel vyvolať prekážku brániacu\nvykonať verejné zasadnutie.\n4. Námietky sťažovateľa spočívajú najprv v tom, že z lekárskej správy z 2. októbra\n2018 vyplýva, že mu boli odporúčané analgetiká, teda nemožno z nej jednoznačne vyvodiť,\nže by simuloval, a o jeho úraze 11. októbra 2018 už vonkoncom nemožno mať pochybnosti,\nže išlo o úmyselné poškodenie zdravia, ale o úraz v súvislosti s jeho chronickým ochorením\n\n2\n\n(problém s chrbticou a miechou). Z toho pohľadu považuje uznesenie krajského súdu ako\nsvojvoľné, neodôvodnené a porušujúce jeho základné právo na osobnú slobodu.\n5. Ďalej sťažovateľ vidí porušenie svojich práv v tom, že lehota väzby v jeho prípade\nnemohla prekročiť lehotu 12 mesiacov ustanovenú v § 76 ods. 6 písm. a) Trestného\nporiadku, teda nemohla trvať dlhšie ako do 13. októbra 2018, a napriek tomu však bol\nvo väzbe do 19. októbra 2018.\n6.\n\nSťažovateľ\n\nnesúhlasí\n\ns právnym\n\nnázorom\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\npoukazujúc\n\nna ustanovenie § 77 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že do plynutia lehôt podľa § 76\nods. 6 a 7 Trestného poriadku sa nezapočítava doba, počas ktorej sa obvinený nemohol\nzúčastniť na úkonoch trestného konania v dôsledku toho, že úmyselne vyvolal inú prekážku,\nktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila riadnemu vykonaniu úkonu trestného konania,\nkeďže v jeho prípade tento úmysel nebol preukázaný a v anamnéze má uvedené, že\n„kontrola neurológom o 6 mesiacov, v prípade ťažkostí ihneď“. Krajský súd napadnutým\nuznesením tak porušil kogentné ustanovenia Trestného poriadku, čím by mal byť\nprepustený z väzby na slobodu.\n7. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol, že krajský súd napadnutým rozhodnutím z 12. októbra\n2018 porušil jeho označené základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy (bod 1),\na napadnutým rozhodnutím z 19. októbra 2018 porušil aj jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutia krajského súdu\na prikázal krajskému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Súčasne požaduje aj\npriznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhradu trov konania.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu\nzákladných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém\ntejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci\nústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci\nvšeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv\na slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Cieľom uplatňovania tejto\nprávomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie a posudzovanie právnych\nnázorov všeobecných súdov pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním\nvo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 225/03, III. ÚS 181/04, III. ÚS 345/04).\n9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\npodľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom\n\n4\n\nna jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\n10. Článok 17 ods. 1 ústavy zaručuje osobnú slobodu. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\nnikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný\nzáväzok. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n11. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,\nresp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\n\n5\n\ntrvania väzby. Zákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami,\nktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného\nzákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa\nčl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie\nokolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na\nzáklade konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS\n271/07).\n12. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na\npreskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\ndo väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne\nuspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n13. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n14. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia\nzávažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj\n\n6\n\nz čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak\nintegrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98).\n15. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý\ndo väzby len vtedy, ako doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý\nbolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody\nna podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších\nkonkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti,\ndokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo\nktorým hrozil.\n16. Podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnom konaní\nspolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť\na) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,\nb) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,\nc) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.\nPodľa § 77 ods. 1 Trestného poriadku dom plynutia lehôt podľa § 76 ods. 6 a 7 sa\nnezapočítava doba, počas ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť na úkonoch trestného\nkonania v dôsledku toho, že\na) bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný,\nb) úmyselne si poškodil alebo nechal poškodiť zdravie, alebo\nc) úmyselne vyvolal inú prekážku, ktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila\nriadnemu vykonaniu úkonu trestného konania.\nPodľa § 77 ods. 2 Trestného poriadku uznesenie podľa odseku 1 vydá predseda\nsenátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Proti\ntomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.\n17. Sťažovateľ tvrdí, že k namietanému porušeniu jeho základných práv a slobôd\nzaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 malo dôjsť napadnutým rozhodnutím krajského súdu\nz 12. októbra 2018 z dôvodov uvedených v bodoch 3 až 6. K druhému rozhodnutiu\nkrajského súdu z 19. októbra 2018 bližšie svoje námietky sťažovateľ k namietanému\n\n7\n\nzákladnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani nekonkretizuje (v čase podania sťažnosti\nmu nebolo ešte ani doručené, pozn.).\n18. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí z 12. októbra 2018 v trestnej veci proti\nsťažovateľovi «pre prečin porušovania domovej slobody... v jednočinnom súbehu\ns prečinom krádeže..., ktorým nezapočítal obdobie „od 27.9.2018 do 10.10.2018“»\ndo plynutia lehoty jeho väzby, v podstatnom uviedol:\n„V odvolacom konaní tunajší súd nariadil konanie verejného zasadnutia na dátum\n27. 9. 2018. Na termín verejného zasadnutia bol z výkonu väzby predvedený obžalovaný\na dostavil sa jeho ustanovený obhajca\n\n. Po otvorení\n\nverejného zasadnutia predstúpil obžalovaný, ktorý súdu uviedol, že chce, aby ho obhajoval\njeho nový obhajca, alebo so svojím doterajším obhajcom nesúhlasí. Predseda senátu\noznámil obžalovanému, že z dôvodu znenia ustanovenia § 36 ods. 4 Trestného poriadku\nnevidí dôvod na zrušenie alebo odročenie termínu verejného zasadnutia, keďže za včasnosť\nzvolenie obhajcu je zodpovedný práve obžalovaný. Po opakovanej žiadosti obžalovaného\no odročenie termínu pojednávania a opakovanej zamietajúcej odpovedi predsedu senátu,\nobžalovaný uviedol, že teda jemu je zle, že ho bolí hlava, sadol si, zvalil sa na stoličky\na následne sa zvalil na zem. Od tohto času obžalovaný zostal ležať na zemi, odmietal pomoc\nzo strany prítomných príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a žiadal privolanie\nzdravotnej pomoci, pretože má problémy s chrbticou a s hlavou. Následne predseda senátu\nodvolacieho súdu prerušil verejné zasadnutie a zariadil privolanie zdravotnej pomoci\npriamo do budovy krajského súdu, do pojednávacej miestnosti. Privolaní zdravotníci\nkonštatovali, že tlak i pulz obžalovaného je v normále, reakcia zreničiek je tiež normálna.\nZ dôvodu, že obžalovaný udáva bolesti hlavy a oni nemajú so sebou lekára, bude potrebné\npreviesť obžalovaného na vyšetrenie do nemocnice, kde o ďalšom postupe rozhodne lekár.\nNásledne bol obžalovaný sanitkou prevezený do Fakultnej nemocnici\n\n. Verejné\n\nzasadnutie odvolacieho súdu v ten deň nepokračovalo. Dňa 2. 10. 2018 bola tunajšiemu\nsúdu zaslaná správa Urgentného príjmu Fakultnej nemocnice\n\nzo dňa 27. 9. 2018,\n\nz ktorej vyplynulo, že obžalovaného bolo zrealizované CT mozgu, predbežne bez čerstvých\nložiskových zmien, bez patológie. Obžalovaný bol v ten deň prepustený z nemocnice, boli\n\n8\n\nmu odporučené analgetiká pri bolesti, s tým, že si nevyžaduje hospitalizáciu a bol prevezený\ndo\n\n.\nZ dôvodu, že zdravotne problémy, ktoré deklaroval obžalovaný na verejnom\n\nzasadnutí dňa 27. 9. 2018 sa nijakým spôsobom nepotvrdili, tunajší súd nariadil\npokračovanie verejného zasadnutia na deň 11. 10. 2018 a to v priestoroch\nDňa 11. 10. 2018 oznámil\n\n.\n\ntunajšiemu súdu, že v dôsledku úrazu\n\nobžalovaného bol tento dňa 11. 10. 2018 v čase o 05:04 hodine pre eskortovaný\ndo Nemocnice pre obvinených a odsúdených\n\nna neurologické oddelenie. Z tohto\n\ndôvodu tunajší súd termín verejného zasadnutia, ktoré sa malo konať dňa 11. 10. 2018\nzrušil.\nVyššie popísané skutočnosti, ktoré sa odohrali dňa 27. 9. 2018 a v nasledujúcich\ndňoch, tunajší súd vyhodnotil tak, že obžalovaný, v snahe vyhnúť sa vykonaniu verejného\nzasadnutia odvolacieho súdu, na ktorom by mohlo byť rozhodnuté o jeho odvolaní proti\nrozsudku Okresného súdu Trnava, vyvolal tým, že predstieral vážne zdravotné problémy,\nvrátane bezvedomia, ktoré sa však následným lekárskym vyšetrením nepotvrdili, prekážku,\nktorá bránila tunajšiemu súdu vykonať verejné zasadnutie. Úmyselné vyvolanie tejto\nprekážky zo strany obžalovaného odvolací súd vyvodzuje z jeho postupu. Obžalovaný\nsi v krátkom čase pred termínom konania verejného zasadnutia nariadeného na deň\n27. 9. 2018 zvolil obhajcu -\n\n, pričom\n\nzvolený obhajca listom zo dňa 25. 9. 2018, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený 27. 9. 2018\npožiadal o odročenie verejného zasadnutia, nakoľko prevzali zastupovanie, je potrebné\nnaštudovať spis a klient s odročením súhlasí a zároveň trvá na osobnej účasti menovaného\nobhajcu na pojednávaní. Rovnako aj obžalovaný doručil tunajšiemu súdu písomné\nvyjadrenie zo dňa 24. 9. 2018, v ktorom uviedol, že trvá na osobnej účasti ním zvoleného\nobhajcu na pojednávaní dňa 27.9. 2018.\nKeď predseda senátu odvolacieho súdu na verejnom zasadnutí 27. 9. 2018\nvyhodnotil procesnú situáciu takým spôsobom, že nevidí dôvod na odročenie verejného\nzasadnutia, nakoľko bol na verejnom zasadnutí prítomný jeho ustanovený obhajca,\nobžalovaný na to zareagoval takým spôsobom, že predstieral náhle zhoršenie zdravotného\nstavu. Pri predvádzaní obžalovaného do pojednávacej miestnosti a pred tým, ako mu bolo\noznámené, že verejné zasadnutie sa z dôvodu neprítomnosti zvoleného obhajcu odročovať\n\n9\n\nnebude, obžalovaný nejavil nijaké známky zhoršenia zdravotného stavu, správal sa\nnormálne a rovnako normálne a bez akýchkoľvek zjavných problémov sa aj vyjadroval...\nZ uvedeného správania obžalovaného dospel predseda senátu k záveru, že vyššie\npopísané konanie obžalovaného bolo vedené iba úmyslom vyvolať prekážku, aby nebolo\nmožné vykonať verejné zasadnutie dňa 27. 9. 2018, aby odvolací súd nerozhodol do\ntermínu, kedy mu uplynie maximálna lehota trvania jeho väzby.\nPreto odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku o tom, že obdobie od úmyselného vyvolania prekážky brániacej riadnemu\nvykonaniu verejného zasadnutia, do dňa. kedy bol obžalovaný hospitalizovaný v Nemocnici\npre obvinených a odsúdených\n\n, nezapočíta obžalovanému do plynutia lehoty jeho\n\nväzby.“\n19. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nz 12. októbra 2018 konštatuje, že z odôvodnenia nevyplýva nič, čo by signalizovalo\narbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci\nporušenia sťažovateľom označených práv a jeho ďalším nezákonným zotrvaním vo výkone\nväzby. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď\npríslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval správne, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj\ncelkom legitímne a právne akceptovateľné. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri\nposudzovaní podmienok ďalšieho zotrvania sťažovateľa vo väzbe v jeho trestnej veci,\npritom nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení Trestného\nporiadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n20. K námietkam sťažovateľa k postupu krajského súdu pri rozhodovaní o nezarátaní\ndĺžky trvania väzby v bodoch 3 a 4 ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie krajského súdu\nsa nejaví ako svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, ako to tvrdí sťažovateľ. Ústavný súd\nv okolnostiach posudzovanej veci nemohol nezobrať na zreteľ znenie § 77 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. V kontexte citovanej zákonnej úpravy považuje odôvodnenie\nza ústavne konformné, vychádzajúce zo zákonného rámca a rešpektujúce sťažovateľom\noznačené práva, aj keď sťažovateľ má na vec iný názor a sťažnosťou chce zrušiť predmetné\n\n10\n\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu. Jeho názor ústavný súd totiž nepovažuje\nza dôvodný.\n21. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa proti\nnapadnutému rozhodnutiu krajského súdu z 12. októbra 2018 ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n22. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 5 To 50/2018\nz 19. októbra 2018, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ k nemu nevniesol v sťažnosti\nžiadne konkrétne námietky, v čom vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (na súdnu ochranu), hoci toto rozhodnutie namieta v jej petite, ktorým je\nústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde) pri svojom rozhodovaní, teda\nsťažnosť nespĺňa zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti. Napriek tejto\nskutočnosti však preskúmal aj toto rozhodnutie krajského súdu na 7 stranách, ktoré mu bolo\npredložené dodatočne krajským súdom pre účely jeho posúdenia. Ústavný súd z jeho\nobsahu zistil, že týmto rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 0 T 244/2017 z 13. marca 2018, ktorým bol za spáchanie viacerých\nprečinov (špecifikovaných v rozhodnutí podľa Trestného zákona, pozn.) odsúdený\nna úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov, pričom bol na výkon trestu odňatia\nslobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne\nsťažovateľovi uložil aj ochranný dohľad na 2 roky a povinnosť po prepustení z výkonu\ntrestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, a tie\naj preukazovať, a tiež osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného\na mediačného úradníka okresného súdu a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska\nuvedeného v rozhodnutí. Zároveň bola sťažovateľovi po dobu výkonu ochranného dohľadu\nuložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne\no zamestnanie.\n23. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplývalo, že proti tomuto rozsudku okresného\nsúdu podal odvolanie sťažovateľ (aj prostredníctvom svojho obhajcu), a to proti výroku\no vine aj o treste, pričom podľa neho okresný súd pochybil, keď nevykonal dôkazy, ktoré\n\n11\n\nsťažovateľ ako obžalovaný navrhol na hlavnom pojednávaní, a svoju výpoveď, ako\naj výpoveď svedka\n\nz prípravného konania považuje za neplatné, pretože boli v ten\n\ndeň vypočúvaní pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Ďalej namietol\n(ne)zákonnosť postupu krajského súdu podľa § 88 Trestného poriadku v súvislosti\nso svedkom\n\na tiež poukázal na zásady ukladania trestov, pričom trest uložený\n\nokresným súdom považuje za neprimerane prísny. Namietal aj porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces tým, že mu bolo upreté právo na obhajobu, keďže okresný súd\nprehliadol i skutočnosť, že pri samotnom skutku boli dvaja a vozidlo viedol nezákonne\nnastrčený agent polície, ktorý ho naviedol na túto nezákonnú činnosť, ktorú by v živote\nnespáchal. Sťažovateľ v tomto smere vie svoje tvrdenia podporiť mnohými dôkazmi, napr.\nvýpoveďou ďalšieho navrhovaného svedka.\n24. Po citácii príslušných ustanovení Trestného poriadku na strane 3 (§ 315, § 316\nods. 1 a 3, § 317 ods. 1 a § 319) krajský súd v podstatnom na námietky sťažovateľa\nreagoval takto: «Z pohľadu zákonnosti konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého\nrozsudku, odvolací súd nenachádza žiadne pochybenia, ktoré by vyústili do porušenia práva\nobžalovaného na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ ide o otázku obhajoby obžalovaného,\nodvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd akýmkoľvek spôsobom bránil obžalovanému\nv jeho\n\nobhajobe.\n\nObžalovaný\n\nmal od\n\nsvojho\n\nzadržania\n\nustanoveného obhajcu\n\n, ktorý zabezpečoval povinnú obhajobu obžalovaného...\nVýrok prvostupňového súdu o vine obžalovaného je plne v súlade s vykonanými\ndôkazmi, z ktorých, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplynuli skutočnosti bezpečne\npreukazujúce, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu\na tento skutok napĺňa všetky zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody a prečinu\nkrádeže tak, ako ich kvalifikoval prvostupňový súd. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní\nbránil tým, že vyhlásil, že je z obžalovanej trestnej činnosti nevinný. Ďalej odmietol k veci\nvypovedať a preto prvostupňový súd správne a v súlade s ustanovením § 258 ods. 4\nTrestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. V tejto výpovedi sa\nobžalovaný v plnom rozsahu priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a\nv nej označil za osobu, ktorá ho naviedla na trestnú činnosť, resp. mu navrhla jej\nspáchanie a pri páchaní mu pomáhal tým, že ho na miesto spáchania trestného činu\n\n12\n\nodviezol motorovým vozidlom a pomáhal mu z nakladaní odcudzenej kosačky. Jeho\nvýpoveď z prípravného konania, ktorá bola zákonným spôsobom prečítaná na hlavnom\npojednávaní tak slúži ako usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému...\nPrvostupňový súd sa... zaoberal i obranou obžalovaného... ktorá sa týka účasti\nna obžalovanom trestnom čine...\nMožno tak iba zopakovať, že\n\nnebol v tejto trestnej veci obžalovaný\n\na preto súd nemohol rozhodovať o jeho vine zo spáchania skutku. Orgány činné v trestnom\nkonaní od začiatku vedeli o prítomnosti osoby\n\nna mieste činu, vypočuli ho\n\na pokiaľ vyhodnotili zistené skutočnosti tak, že nebol dôvod na jeho trestné stíhanie a\nneskôr na obžalovanie, nebolo možné zo strany prvostupňového súdu takéto rozhodnutie\novplyvniť a to pre nedostatok jeho právomoci rozhodnúť o tom, kto bude v trestnom konaní\nobžalovaný. Táto právomoc v zmysle ustanovenia § 234 ods. 1 patrí výlučne prokurátorovi.\nNa to nadväzuje aj úvahy vťahujúca sa k svedkovi, ktoré v odvolaní navrhoval vypočuť\nobžalovaný. Uvedený svedok celkom zrejme nevie nič uviesť k samotnej trestnej činnosti\na mal by vypovedať iba k osobe svedka\n\n, čo je pre rozhodnutie v merite veci\n\nirelevantné.\nSvedok\n\nbol v prípravnom konám vypočutý a svoju účasť na pácham trestnej\n\nčinnosti poprel z hľadiska toho, že nemal vedomosť o tom, že obžalovaný\n\nmá\n\nv úmysle spáchať trestnú činnosť...\nObžalovaný... namietol nezákonnosť svojej výpovede, ako i výpovede svedka\nv prípravnom konaní a to z dôvodu, že obaja mali byť pod vplyvom omamných\na psychotropných látok. Toto tvrdenie obžalovaného však nie je ničím podložené, pričom\nzo zápisnice o výsluchu obvineného, ako i menovaného svedka nevyplýva to, že títo by\nneboli schopní výsluchu z dôvodu ovplyvnenia návykovými látkami.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť aj na obsah odvolania samotného obžalovaného\n(č. 1. 278-280), v ktorom obžalovaný prakticky priznáva páchanie skutku, no bráni sa tým,\nže na tento ho naviedol a pomáhal mu pri jeho spáchaní práve vyššie menovaný svedok\n...\nVina obžalovaného tak bola bez rozumných pochybností preukázaná a to na základe\ndôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, pri rešpektovaní práva\nobžalovaného na spravodlivý súdny proces...\n\n13\n\nUložený trest odňatia slobody považuje za primeraný, najmä s ohľadom na osobu\nobžalovaného ako recidivistu, ktorý bol opakovane súdne trestaný a to aj nepodmienečnými\ntrestami odňatia slobody, ktoré však u neho nesplnili ten výchovný účel, aby ho odradili\nod ďalšieho páchania trestnej činnosti...\nPo doručení predvolania na verejné zasadnutie nariadené na deň 27.9.2018,\nobžalovaný podaním zo dňa 12.9.2018 vzniesol námietku proti predsedovi senátu... a to\nz dôvodu jeho blízkych vzťahov s poškodenou\n\n. Navrhol, aby sa vec\n\npridelila Krajskému súdu v Nitre...\nV\n\nčase\n\nkonania\n\nverejného\n\nzasadnutia\n\nbol...\n\npredseda\n\nsenátu\n\ndlhodobo\n\npráceneschopný a preto sa rozhodovania nezúčastnil a na základe rozvrhu práce tunajšieho\nsúdu na rok 2018 ho zastúpil v pozícii sudcu predsedajúceho senátu\n\n.\n\nVzhľadom na to, že namietaný sudca sa rozhodovania nezúčastnil a nemohol tak ovplyvniť\nrozhodovanie vo veci... neexistuje dôvod na ich vylúčenie z prejednávania trestnej veci\nobžalovaného, súd o tejto námietke nerozhodoval.\nTesne pred nariadeným termínom verejného zasadnutia na deň 27.9.2018 bolo\ntunajšiemu súdu dňa 26.9.2017 doručené podanie novozvoleného obhajcu obžalovaného\n, ktorý oznámil prevzatie obhajoby obžalovaného a zároveň požiadal\no odročenie verejného zasadnutia, nakoľko si musí naštudovať spis. Podobné podanie súdu\ndoručil aj obžalovaný. Tunajší súd na verejnom zasadnutí tento návrh neakceptoval, pričom\nverejné zasadnutie bolo prerušené pre správanie sa obžalovaného, ktorý tvrdil náhle\nzhoršenie svojho zdravotného stavu.\nOpatrením zo dňa 1.10.2018 bolo zrušené ustanovenie obhajcu\nz dôvodu, že obžalovaný si zvolil obhajcu. V ten deň bolo zároveň opatrením\nrozhodnuté o ustanovení náhradného obhajcu\n\npodľa § 42 ods. 1\n\nTrestného poriadku, nakoľko hrozila dôvodná obava zo zmarenia verejného zasadnutia pre\nneprítomnosť zvoleného obhajcu. Súd nariadil pokračovanie verejného zasadnutia na deň\n11.10.2018. Obžalovaný po doručení predvolania zaslal súdu podanie, ktoré označil ako\n„námietka zaujatosti podľa 31 ods. 1,2 Tr. poriadku proti\nspojená spolu s návrhom na odňatie prikázanie veci podľa § ods. 1 Tr. P“. Námietku\nzaujatosti odôvodnil tým, že menovaný predseda senátu sa pozná s poškodenou, často sa\nnavštevujú a chodia spolu na dovolenky, čo sa dozvedel písomnou formou dňa 2.10.2018.\n\n14\n\nďalej v podám uviedol, že\n\nje nemanželským synom\n\n, čo\n\nsa dozvedel od matky\n\n. Ďalším dôvodom zaujatosti sudcu mal byť jeho\n\npostup na verejnom zasadnutí dňa 27.9.2018. O zaujatosti sudcu má svedčiť i konanie\nverejného zasadnutia v priestoroch\n\na ustanovenie\n\nnáhradného obhajcu...\nPokiaľ ide o dôvody, v ktorých vidí obžalovaný zaujatosť sudcu, tunajší súd uvádza\nnasledovné. Na základe žiadosti súdu poskytol\n\nsprávu\n\no odoslanej a prijatej korešpondencii obžalovaného za obdobie výkonu jeho väzby, ako aj\nzoznam jeho návštev a históriu telefonických hovorov. Jediný telefonický hovor mal\nobžalovaný dňa 22.12.2017 s\n\n. Obžalovaný nemal do dňa 10.10.2018\n\nžiadnu vykonanú návštevu. Okrem korešpondencie so súdmi a s obhajcom neprijal\nobžalovaný žiadnu inú korešpondenciu. Z takto zistených skutočnosti súd vyvodil záver, že\ndňa 2.10.2018 obžalovaný nemohol obdržať korešpondenciu, z ktorej by sa dozvedel\no vzťahoch sudcu s poškodenou. Rovnako nie je preukázané, že by počas výkonu väzby mal\nkontakt s matkou\n\n, ktorá by mu oznámila, že sudca je otcom\n\n.\n\nAk sa teda obžalovaný tieto informácie dozvedel v inom čase ako bola jeho komunikácia\nkontrolovaná vo výkone väzby, nevzniesol námietku zaujatosti bez meškania, čo je v zmysle\nustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku dôvodom, pre ktorý sa nej nekoná. Namietaný\nprocesný postup sudcu (miesto konania verejného zasadnutia a ustanovenie náhradného\nobhajcu) rovnako má za následok, že v zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku\nsa o takejto námietke nekoná. Vylúčenie všetkých ostatných sudcov tunajšieho súdu bolo už\nraz rozhodované Najvyšším súdom SR (uznesením zo dňa 10.7.2018 č. k. 2Ndt 17/2018-269)\na vo vzťahu k nim obžalovaný neuviedol žiadne nové dôvody ich vylúčenia. O takomto\nnávrhu sa v zmysle § 23 ods. 3 Trestného poriadku nekoná. Z uvedených dôvodov nebolo\npodanie obžalovaného prekážkou na meritórne rozhodnutie vo veci, ku ktorému došlo na\nverejnom zasadnutí konanom dňa 19.10.2018 v priestoroch\n, za prítomnosti náhradného obhajcu. Miesto konania verejného zasadnutia zvolil\nodvolací súd na základe správania sa obžalovaného na verejnom zasadnutí dňa 27.9.2018,\nkedy obžalovaný, po tom ako súd neakceptoval jeho žiadosť o odročenie, prezentoval vážne\nzdravotné (bolesti hlavy, bezvládnosť, bezvedomie), ktoré ani rýchla zdravotnícka pomoc\nprivolaná do pojednávacej miestnosti, ani následné odborné vyšetrenie v nemocnicu\n\n15\n\nnepotvrdili. V priestoroch ústavu na výkon väzby je možné poskytnúť odbornú zdravotnícku\npomoc v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, ktorý by bol len prechodného\ncharakteru, resp.by bolo možné priamo na mieste zistiť, či prípadné tvrdenia obžalovaného\no jeho zhoršenom zdravotnom stave majú objektívny základ. Ustanovenie náhradného\nobhajcu je opatrenie v prospech obžalovaného, ktoré bolo potrebné vykonať tak, aby bolo\ndodržané právo obžalovaného na prednostné a urýchlené prejednanie jeho väzobnej\ntrestnej veci v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku, čomu koreluje rovnaká povinnosť\nsúdu. Uvedené opatrenie súdu sa nakoniec ukázalo ako správne, pretože zvolený obhajca\nobžalovaného v deň konania verejného zasadnutia doručil svoje ospravedlnenie z neúčasti\nna ňom z dôvodu jeho práceneschopnosti, pričom nežiadal o odročenie termínu verejného\nzasadnutia (rovnako ani obžalovaný na verejnom zasadnutí).»\n25. Na základe uvedených skutočností (a aj k neexistencii dôvodov vo vzťahu\nk napadnutému rozhodnutiu krajského súdu zo strany sťažovateľa, pozn.) ústavný súd\nv závere konštatuje, že ani toto napadnuté rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky\narbitrárnosti a svojvoľnosti, ktoré by boli prípadne v príčinnej súvislosti s namietaným\nzákladným právom sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože je jasné, logické\na zrozumiteľné, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nv tejto časti odmietol súčasne nielen z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí,\nale aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n26. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal\nďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutých rozhodnutí\nkrajského súdu, prepustenie sťažovateľa z väzby a jeho žiadosťou o ustanovenie právneho\nzástupcu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave 19. decembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dĺžka väzby", "advokát, advokácia", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}