{"guid": "ussr:c2317c15-734d-444e-9bae-10d1fc7e2a5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.86.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2018 z 17. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. júla 2018, sp. zn. III. ÚS 86/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.86.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-07-17", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2317c15-734d-444e-9bae-10d1fc7e2a5a", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.86.2018.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.86.2018.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.86.2018.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 86/2018-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júla 2018 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nRudolfa\n\nTkáčika,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nMojmíra Mamojku prerokoval sťažnosť\n,\n\nJany\n\nBaricovej\n\na sudcu\n\n,\nzastúpeného\n\nspoločnosťou\n\nAZARIOVÁ\n\n&\n\nRUŽBAŠÁN Law firm s. r. o. , Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19\nods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 16/2015 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 P 32/2013) a\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\n\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 16/2015\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Svidník p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Okresný súd Svidník j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 570,05 € (slovom päťstosedemdesiat eur a päť centov) na účet jeho právneho\nzástupcu spoločnosti AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou\nAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia jeho základných\npráv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 16/2015 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 P 32/2013).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania\nvo veci návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému\ndieťaťu na čas po rozvode, v rámci ktorého bol jeho návrh okresnému súdu doručený\n26. augusta 2013. Konaniu bola pôvodne pridelená sp. zn. 2 P 32/2013.\n\n2\n\n3. Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania, sťažovateľ\ndôvodí, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, v čom\nvidí porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n4. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie okrem iného uvádza, že v jeho veci bol\n4. septembra 2014 vydaný rozsudok, ktorým sa rozhodlo o rozvode manželstva, o zverení\nmaloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného pre maloleté dieťa\na o úprave styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom. O odvolaniach oboch účastníkov\nkonania smerujúcich proti výrokom o určení výživného a o úprave styku sťažovateľa\ns maloletým dieťaťom rozhodol odvolací súd rozhodnutím z 28. januára 2015, ktorým\nnapadnutý rozsudok v časti výroku o určení výživného potvrdil a v časti výroku o úprave\nstyku sťažovateľa s maloletým dieťaťom zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n5. Sťažovateľ upresňuje, že konanie o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom bolo\nuznesením z 8. júna 2015 vylúčené na samostatné konanie a následne uznesením zo 16. júna\n2015 spojené na spoločné konanie s vecou vedenou na okresnom súde pod. sp. zn.\n8 P 10/2015, pričom spoločné konanie je vykonávané pod sp. zn. 2 P 16/2015. Poukazuje\ntiež na skutočnosť, že okresný súd deň pred nariadeným termínom pojednávania, určeným\nna 12. október 2017, vydal uznesenie, ktorým rozhodol o prenesení miestnej príslušnosti\nna Okresný súd Bratislava III.\n6. Sťažovateľ je toho názoru, že postup okresného súdu je poznačený zbytočnými\nprieťahmi a nesmeruje k právoplatnému skončeniu konania, a teda k odstráneniu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza. Poukazuje tiež na špecifický charakter prejednávanej veci,\nktorý si vyžaduje osobitne rýchly a efektívny postup konajúceho súdu.\n7. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom\n\n3\n\npod sp. zn. 2 P 16/2015 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 P 32/2013), formuloval príkaz\nadresovaný okresnému súdu, a to konať v jeho veci bez zbytočných prieťahov, a priznal\nmu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov právneho\nzastúpenia.\n8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril sudca poverený plnením\núloh predsedu okresného súdu, ktorý v liste doručenom ústavnému súdu 4. júna 2018\nprezentoval súhlas okresného súdu s upustením od ústneho pojednávania vo veci a uviedol\ntiež túto argumentáciu: „Podľa môjho názoru a názoru konajúcej sudkyne bola táto vec\nhlavne skutkovo dosť náročná vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej od začiatku konania\no rozvod manželstva boli nepriateľsky naladení voči sebe, nedohodli sa o úprave styku otca\ns dieťaťom, súd nariaďoval neodkladné opatrenia o úprave styku niekoľkokrát, postupne sa\nich komunikácia obmedzila na komunikáciu len prostredníctvom polície a súdu. Vo veci boli\nnamietané pre zaujatosť obe sudkyne, najprv zo strany otca, neskôr zo strany matky 3x,\nzo strany matky boli namietaní všetci sudcovia Krajského súdu Prešov, boli vyhotovené dva\nznalecké posudky, ktoré matka napadala a ona sama si dala vyhotoviť súkromný znalecký\nposudok, na návrh otca alebo matky bolo vypočúvané množstvo svedkov, dokonca na návrh\notca aj policajti, ktorých minister vnútra SR musel zbaviť povinnosti mlčanlivosti, boli\nvypočúvané znalkyne, psychiatrička 2x, lekárka a prebiehalo počas konania množstvo\nprocesných úkonov.“\n9. Okresný súd vo svojom vyjadrení prezentoval aj podrobný chronologický prehľad\nprocesných úkonov namietaného konania a v závere uzavrel svoje vyjadrenie takto:\n„Z vykonaných úkonov je zrejmé, že súd nespôsobil žiadne prieťahy v konaní\na nekonal ani neefektívne. Všetky úkony súdu smerovali k právoplatnému skončeniu\nkonania. Otec sa nenachádzal v právnej neistote, nakoľko stretávanie otca bolo upravené\nprávoplatným neodkladným opatrením, ktorým súd vyhovel jeho návrhu. Je pravdou, že\nk stretávaniu otca s maloletou nedochádzalo, ale to nebolo zapríčinené vinou konajúcej\nsudkyne. K jeho stretávaniu s maloletou by nedochádzalo ani v prípade, ak by bolo\nrozhodnuté meritórne vo veci hneď na prvom pojednávaní. Sudkyňa vykonávala\ndokazovanie na návrh oboch rodičov maloletej a ostatných účastníkov. Z uvedeného dôvodu\n\n4\n\nnebolo možné rozhodnúť rýchlo, ako na to poukazuje otec vo svojej sťažnosti. Súd by mohol\na rozhodol rýchlo, ak by sa rodičia dohodli. Je pravdou, že po tom, čo sudkyňa zistila, že\nmatka spolu s maloletou zmenila trvalý pobyt a odsťahovala sa do Bratislavy, maloletá tam\nzačala navštevovať základnú školu a matka na tej istej škole začala pracovať, uznesením\nzo zákonných dôvodov preniesla príslušnosť na príslušný súd Bratislava III. Uznesenie bolo\nvydané po tom, čo aj opatrovníčka oznámila súdu, že postúpila opatrovnícky spis\nna príslušný UPSVaR v Bratislave. Po vrátení spisu Krajským súdom v Bratislave\na po opätovnom prešetrení pomerov u matky maloletej v novom bydlisku súd\nna pojednávaní dňa 9.4.2018 meritórne vo veci rozhodol. V závere svojho vyjadrenia súd\nrezolútne odmieta, že konal neracionálne a zmätočne a že nekonal vôbec alebo konal\ns neprimeraným časovým odstupom, ako tvrdí otec vo svojej ústavnej sťažnosti, práve\nnaopak, súd venoval tomuto prípadu osobitnú pozornosť a v priebehu celého konania mal\nsúd pocit, že siahodlhými podaniami oboch rodičov, z ktorých vyplývali stále aj nové návrhy\nna doplnenie dokazovania, dochádzalo až k šikanovaniu súdu. Pokiaľ vykonávanie dôkazov\na rozhodovanie o neodkladných opatreniach na návrh otca a matky malo podľa sťažovateľa\nspôsobiť prieťahy v konaní zo strany súdu, tak potom sťažovateľ a matka maloletej sú za ne\nprinajmenšom rovnako zodpovední.“\n10. Sťažovateľ využil\n\nmožnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu,\n\npričom v podaní doručenom ústavnému súdu 21. júna 2018 zároveň prezentoval súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vo\n\nsvojom\n\nstanovisku\n\nreagoval\n\nna vyjadrenie okresného súdu takto: «V predmetnej veci vzhľadom na skutočnosť, že rodičia\nsa nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s maloletou, mali k tejto otázke protichodné\nzávery, Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 28.03.2014 ustanovil vo veci znalca z odboru\npsychológie,\n\n, aby znalecky vyšetrila účastníkov konania\n\na zodpovedala otázky súdu a účastníkov konania. Znalecký posudok\nč. 67/2014 bol predložený Okresnému súdu Svidník dňa 17.07.2014. V tomto znaleckom\nposudku znalkyňa na str. 21 jasne uviedla:„V záujme maloletej je, aby mohla byť v čo\nnajčastejšom kontakte s otcom.“...\n„Matka zavádza, ak sa vyjadruje že dieťa nepozná otca, že prostredie u otca je pre\ndieťa neznáme.“ V časti psychodiagnostické vyšetrenie matky maloletej v znaleckom\n\n5\n\nposudku č. 47/14 PhDr. Hubovej na str. 18 sa uvádza: „Vo vzťahu k maloletej\nje matersky nadmerne ochraňujúca, jej rodičovské správanie je sýtené nezrelou\nemocionalitou, citovo dieťa síce saturuje, ale zároveň silne, majetnícky si k sebe viaže,\nmanipuluje ním, nekontroluje sa emocionálne pred dieťaťom vo vzťahu k otcovi. .... Jej\nverbálne vyjadrenia čo sa týka osobného záujmu a ústretovosti pri výchove dieťaťa\nv pozitívnom vzťahu k otcovi sú pretvárkou, prostredníctvom dieťaťa rieši svoj vzťah\nk manželovi, a jej správanie v tomto smere je nevyspytateľné. Aktuálne prejavuje sa u nej\nsklon brániť dieťaťu v kontakte s otcom... ak sa jej nepodarí zachrániť manželstvo, sleduje\ncieľ vytesniť otca postupne zo života dieťaťa, začína ho otvorene obviňovať zo sexuálne\núchylného správania.“\nUž dňa 17.07.2014 mal súd k dispozícii dôkaz - znalecký posudok na posúdenie\nskutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, potrebný pre rozhodnutie v danej veci,\nnapriek tomu tento dôkaz a závery znalkyne o minimálnej úprave styku nerešpektoval a ani\nv rozsudku vo veci samej nijakým spôsobom nevysvetlil prečo, vzhľadom k čomu odvolací\nsúd zrušil výrok rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 2P/32/2013 zo dňa 04.09.2014\no úprave styku otca s maloletou. Sťažovateľ zároveň vyčíta postup Okresného súdu Svidník\nv konaní 2P/32/2013 o rozvod s prísl. kedy konajúca sudkyňa neustále menila predbežné\nopatrenie o úprave styku sťažovateľa s maloletou už raz potvrdené odvolacím súdom,\npričom sa sťažovateľ musel neustále odvolávať, a tieto skutočnosti prispeli k predĺženiu\nkonania. Uvedené konanie súdu neprispelo k rýchlemu rozhodnutiu vo veci samej\na nastoleniu stavu právnej istoty.\n\nPo zrušení výroku rozsudku o úprave styku otca\n\ns maloletou odvolacím súdom, Okresný súd Svidník znova zmenil predbežné opatrenie už\nraz potvrdené odvolacím súdom, v rozpore s odporúčaniami znalkyne a v rozpore\nso skorším právnym názorom odvolacieho súdu. Zároveň konajúca sudkyňa znova nariadila\nvo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, pričom nerešpektovala\nžiadosti sťažovateľa o ustanovenie znalca z oblasti mimo prešovského a košického kraja,\nv ktorých sa prejavil vplyv rodičov matky mal. na odborníkov z tejto oblasti, a ustanovila\nznalkyňu\n\nso sídlom v Prešove. Z uvedených dôvodov sťažovateľ\n\nsmeroval námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni\n\n. Táto\n\nnámietka zaujatosti bola Krajským súdom v Prešove vyhodnotená ako dôvodná, súd vylúčil\nz prejednávania a rozhodovania danej veci a pomocou\n\n6\n\nelektronických prostriedkov vec pripadla do senátu\n\n. Preto\n\nnepovažujeme za dôvodné, ak Okresný súd Svidník vytýka sťažovateľovi podanie námietky\nzaujatosti voči sudkyni\n\n, že týmto úkonom prispel k predĺženiu\n\nkonania, ak táto námietka bola vyhodnotená ako dôvodná, a ktorou sťažovateľ len sledoval,\naby súd vo veci nestranne, nezaujato a objektívne konal a rozhodol. Považujeme tiež\nza dôležité uviesť, že otec smeroval ústavnú sťažnosť voči konaniu o úprave rodičovských\npráv a povinností ako celku, t.j. voči konaniu ktoré prebiehalo najskôr pod sp. zn.\n2P/32/2013 a neskôr po vrátení veci odvolacím súdom pod sp. zn. 2P/16/2015. Z vyjadrenia\nOkresného súdu Svidník sa však v prehľade všetkých procesných úkonov vo veci\nnenachádzajú procesné úkony od 26.08.2013 do 08.06.2015. Je zrejmé, že tak v konaní\n2P/32/2013 ako aj v konaní 2P/16/2015 sa rozhodovali tie isté otázky - úprava\nrodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Napokon aj pokiaľ Okresný\nsúd uvádza, že celý spis má toho času 2129 strán, a že vo veci boli vyhotovené dva znalecké\nposudky (čím má na mysli aj znalecký posudok PhDr. Hubovej vypracovaný pre konanie\n2P/32/2013) je zrejmé, že sú v ňom obsiahnuté aj podania od 26.08.2013 do 08 06.2015. V\nzmysle aj našej ústavnej sťažnosti žiadame, aby Ústavný súd SR posúdil konanie Okresného\nsúdu Svidník pod sp. zn. 2P/32/2013 a sp. zn. 2P/16/2015 ako celok, pretože otázka úpravy\nrodičovských práv a povinnosti maloletej na čas po rozvode nie je k dnešnému dňu\nprávoplatne rozhodnutá od 26.08.2013, kedy sťažovateľ podal návrh na rozvod s prísl. a\ntomuto konaniu bola pridelená sp. zn. 2P/32/2013.\nPo tom, ako vec napadla do senátu\nuznesenie súdu o ustanovení znalkyne\n\n. táto sudkyňa zrušila\na ustanovila znalkyňu\n\n, neskôr\n\nZnalecký posudok\n\nč. 51/2015 bol predložený Okresnému súdu Svidník dňa 02.12.2015.\nV tomto znaleckom posudku znalkyňa uviedla na str. 23: „Matka neuviedla žiadny\nrelevantný dôvod, ktorý by vysvetľoval odmietanie kontaktu mal. dcéry s otcom bez jej\nprítomnosti. Správanie sa dieťaťa (ako je popísané v zápisnici o výkone rozhodnutia\nv dňoch 5. a 6.9.2015) svedčí o ovplyvňovaní dieťaťa zo strany matky (obviňuje otca\npred dieťaťom, robí mu výčitky), miestami sa pýta dieťaťa či ide s otcom, dieťa\nnepresviedča ani k otcovi neposiela. Jej náznaky separácie od dieťaťa (kladenie dieťaťa na\nzem) spolu s jej negatívnymi vyjadreniami smerom k otcovi spôsobujú „dvojitú väzbu“\n\n7\n\n(protikladné signály), čo vedie k destabilizácii psychického stavu dieťaťa (plač, krik)\na k dezorganizáciijeho správania (útek, schovávanie, kŕčovité držanie sa matky).“ Rovnako\nako znalkyňa\n\n, aj znalkyňa\n\nkonštatovala existenciu citového\n\nvzťahu medzi maloletou a sťažovateľom, potrebu čo najčastejšieho kontaktu sťažovateľa\na maloletej, dokonca na základe pozorovania počas znaleckého vyšetrenia uviedla, že\nmaloletá vyhľadáva prítomnosť otca a nechce sa od neho odlúčiť. Ku dňu 02.12.2015 mal\nOkresný súd Svidník k dispozícii až dva znalecké posudky, v ktorých znalkyne objasnili\nskutočnosti, pre ktoré sú potrebné odborné znalosti a ktoré boli potrebné aj pre rozhodnutie\nvo veci samej. V závere uvádzame, že Okresný súd Svidník neospravedlňuje tak dlhé\nkonanie z dôvodu skutkovej náročnosti veci, z dôvodu, že sa rodičia nevedeli dohodnúť\nna úprave styku a to vzhľadom na skutočnosť, že vo veci boli vypracované dva znalecké\nposudky, ktoré aj keď matka napadla, neboli nijako spochybnené relevantnými argumentmi.\nOkresný súd Svidník mal už dňa 02.12.2015 dôkazy potrebné k rozhodnutiu vo veci, okrem\nznaleckých posudkov aj správy kolízneho opatrovníka, vyjadrenia účastníkov konania\na pod., napriek tomu vo veci rozhodol až na pojednávaní dňa 09.04.2018.»\n11. Sťažovateľ vo svojom stanovisku reagoval aj na tvrdenie okresného súdu, ktorý\nbol toho názoru, že zbytočné prieťahy v konaní boli spôsobené neschopnosťou rodičov\ndohodnúť sa a tiež ich mnohopočetnými procesnými úkonmi. Sťažovateľ dôvodil, že\n„nemôže byť zodpovedný za prieťahy v konaní, keď sa svojimi podaniami a návrhmi\nna dokazovanie len bránil a vyvracal tvrdenia matky, pričom využíval len všetky dostupné\nprávne prostriedky ochrany svojich práv“. Na tomto mieste tiež dodal, že «ani návrhy\nzo strany účastníkov konania, ktoré boli v prejednávanej veci podané - návrhy na zmenu\na vydanie neodkladného opatrenia zo strany sťažovateľa ako aj zo strany matky, ktoré majú\npovahu dočasného rozhodnutia vo veci, nie sú prekážkou ukončenia veci a rozhodnutia v jej\nmerite zvlášť ak „suplovali“ rozhodnutie súdu vo veci samej. Aj z uvedeného dôvodu\nneobstojí argumentácia Okresného súdu Svidník, že dĺžka konania bola zapríčinená\npodávaním návrhov účastníkov konania na zmenu a vydanie neodkladného opatrenia.».\nSťažovateľ sa takisto nestotožnil so záverom okresného súdu, ktorý bol toho názoru, že jeho\nrozhodnutie o prenesení miestnej príslušnosti malo oporu v zákonných dôvodoch.\nSťažovateľ uviedol, že uvedený postup považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie\n\n8\n\nza rozporný so záujmom maloletej, čo napokon konštatoval aj nadriadený súd, ktorý v spore\no miestnu príslušnosť rozhodol o príslušnosti okresného súdu a vrátil mu vec na konanie\na rozhodnutie.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n13. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného\nsúdu a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:\nSťažovateľ podal návrh na rozvod manželstva a na úpravu práv a povinností\nk maloletému dieťaťu na čas po rozvode okresnému súdu 26. augusta 2013.\nOkresný súd uznesením z 28. marca 2014 ustanovil znalca z odboru psychológie\na vyzval ho k predloženiu znaleckého posudku v určenej lehote. Vypracovaný znalecký\nposudok bol okresnému súdu predložený 17. júla 2014.\nOkresný súd vykonal 4. septembra 2014 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok o rozvode manželstva, zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti\nodporkyne, o určení vyživovacej povinnosti a o úprave styku sťažovateľa s maloletým\ndieťaťom. Proti rozsudku podali odvolanie odporkyňa, ako aj sťažovateľ vo vzťahu\nk výrokom o vyživovacej povinnosti a o úprave styku sťažovateľa s dieťaťom. Odvolací súd\nsvojím rozsudkom z 28. januára 2015 potvrdil rozsudok v časti výroku o určení vyživovacej\npovinnosti a v časti úpravy styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom napadnutý rozsudok\nzrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd uznesením z 1. júla 2015 rozhodol o ustanovení znalca z odboru\npsychológie, ktorému uložil povinnosť predložiť v určenej lehote vypracovaný znalecký\nposudok. Okresnému súdu bolo 25. augusta 2015 doručené podanie sťažovateľa –\n„Vyjadrenie nesúhlasu s osobou znalca ustanoveného súdom“. Okresný súd uznesením\nz 11. septembra 2015 zrušil predchádzajúce uznesenie a ustanovil nového znalca. Uvedený\n\n9\n\nznalec doručil okresnému súdu 24. septembra 2015 oznámenie o nemožnosti vypracovať\nznalecký posudok zo zdravotných dôvodov. Okresný súd uznesením z 5. októbra 2015\nrozhodol o zrušení predchádzajúceho uznesenia a o ustanovení nového znalca, ktorému\nuložil povinnosť predložiť v určenej lehote vypracovaný znalecký posudok. Znalecký\nposudok bol okresnému súdu predložený 2. decembra 2015.\nOkresnému súdu bola 6. júla 2015 predložená zo strany sťažovateľa námietka\nzaujatosti proti zákonnému sudcovi, doplnená podaním doručeným 9. júla 2015. Okresný\nsúd predložil 20. júla 2015 odvolaciemu súdu spisový materiál s námietkou zaujatosti\na vyjadrením zákonného sudcu, pričom tento uznesením z 22. júla 2015 rozhodol o vylúčení\nzákonného sudcu (pre objektívne hľadisko, keďže sťažovateľ podal podnet na disciplinárne\nstíhanie sudcu).\nOkresnému súdu bola 23. novembra 2015 doručená námietka zaujatosti proti\nzákonnému sudcovi vznesená odporkyňou. Okresný súd predložil spisový materiál,\nnámietku zaujatosti a vyjadrenie zákonného sudcu nadriadenému súdu 1. decembra 2015.\nTento rozhodol uznesením z 3. decembra 2015 o nevylúčení zákonného sudcu. Odporkyňa\npodala súčasne námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove, avšak\nuznesením z 29. decembra 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o nevylúčení\nčlenov odvolacieho senátu z prejednávania veci.\nOkresný súd určil 31. marca 2016 termín pojednávania na 19. apríl 2016. Podaním\ndoručeným 11. apríla 2016 sťažovateľ žiadal o odročenie určeného termínu pojednávania\nz pracovných dôvodov na strane jeho právneho zástupcu. O odročenie požiadala v uvedený\ndeň aj odporkyňa pre kolíziu s inými pojednávaniami jej právneho zástupcu. Okresný súd\nna základe uvedeného určil nový termín pojednávania na 10. máj 2016. Okresnému súdu\nbola 2. mája 2016 doručená žiadosť odporkyne o odročenie termínu pojednávania určeného\nna 10. máj 2016, a to z dôvodu ošetrovania člena rodiny. O odročenie požiadal aj právny\nzástupca odporkyne, a to z dôvodu kolízie pojednávaní. Na základe uvedeného bolo\npojednávanie odročené na 2. jún 2016.\nOkresný súd oznámil 17. augusta 2016 účastníkom konania odročenie pojednávania\nurčeného na 19. august 2016 z dôvodu ospravedlnenia predvolaných svedkov. Okresný súd\nvykonal 1. decembra 2016 pojednávanie, na ktoré sa nedostavili niektoré predvolané\nsvedkyne (svoju neúčasť ospravedlnili, avšak dôvodmi nedostatočnej relevancie –\n\n10\n\npsychologická opatera pacienta; starostlivosť o dospelé dieťa – bez priloženia lekárskeho\npotvrdenia; starostlivosť o dieťa pred operačným zákrokom; naplánované povinné\nočkovanie dieťaťa). Pojednávanie bolo odročené na 16. február 2017 na účel doplnenia\ndokazovania (predvolanie svedkov, predloženie dôkazov účastníkmi konania).\nPrávna zástupkyňa odporkyne žiadala 6. februára 2017 o odročenie termínu\npojednávania určeného na 16. február 2017 z dôvodu práceneschopnosti. Okresný súd\nreagoval odročením pojednávania na neurčito.\nOkresný súd vykonal 4. júla 2017 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili účastníci\nkonania, boli vypočutí svedkovia a pojednávanie bolo odročené na 31. august 2017 na účel\nvypočutia maloletého dieťaťa. Následne okresný súd 31. augusta 2017 vykonal\npojednávanie, na ktorom sa vyjadrili účastníci konania, boli vypočutí svedkovia\na pojednávanie bolo odročené na 12. október 2017. Okresný súd 10. októbra 2017\nupovedomil účastníkov konania o zrušení termínu pojednávania určeného na 12. október\n2017 z dôvodu prenesenia miestnej príslušnosti súdu na Okresný súd Bratislava III. Krajský\nsúd v Bratislave uznesením z 11. októbra 2017 rozhodol o prenesení miestnej príslušnosti\nna Okresný súd Bratislava III a predložil mu vec sťažovateľa na ďalšie konanie 25. októbra\n2017. Okresný súd Bratislava III formuloval nesúhlas s týmto postupom, ktorý 26. októbra\n2017 adresoval Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením\nz 30. novembra 2017 určil miestnu príslušnosť okresného súdu.\nOkresný súd určil 7. februára 2018 termín pojednávania na 9. marec 2018. Právny\nzástupca odporkyne žiadal o odročenie určeného termínu z dôvodu čerpania dovolenky.\nPojednávane bolo odročené na 9. apríl 2018. Okresný súd na pojednávaní vykonanom\n9. apríla 2018 vydal vo veci sťažovateľa rozsudok. V čase rozhodovania ústavného súdu\no sťažnosti sťažovateľa bolo teda konanie pred okresným súdom ako súdom prvostupňovým\nukončené.\nII.\n14. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n11\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom.\n16. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúma\nvzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal\nz hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jej\nvýznamnosť z pohľadu sťažovateľa, ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania\na napokon aj postup konajúceho súdu.\n17. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozvod manželstva a úprava práv\na povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Ústavný súd je toho názoru,\nže vec sťažovateľa nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, pretože tento typ\nkonania je regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou a tiež príslušnou judikatúrou.\nPokiaľ ide hľadisko skutkovej zložitosti veci, je toho názoru, že treba uznať u tohto druhu\nkonania vzhľadom na jeho charakter určitý stupeň náročnosti daný potrebou znaleckého\ndokazovania.\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) aplikujúc kritérium\nvýznamnosti veci z pohľadu sťažovateľa diferencuje posudzovanie primeranosti plynulosti\nkonania do troch skupín v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania. Ide o konania\nvyžadujúce si:\n-\n\nprimeranú rýchlosť,\n\n-\n\nosobitnú rýchlosť,\n\n-\n\nvýnimočnú rýchlosť.\n\nV prípade konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžaduje ESĽP od vnútroštátnych\nsúdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania. Aj ústavný súd pri posudzovaní konania\n\n12\n\nsťažovateľa vychádzal z kritéria výnimočnej rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní\no rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne patrí aj konanie o úprave práv\na povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Ústavný súd v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam plynutia lehoty vo vývoji dieťaťa\nz hľadiska budovania citových väzieb k osobám, v ktorých výchove a starostlivosti\nsa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo nie je v pravidelnom kontakte (pozri\nII. ÚS 35/01). Judikatúra ústavného súdu tak zdôrazňuje špecifickú povahu konaní\ntýkajúcich sa rodičovských práv vyžadujúcich si prístup s osobitnou starostlivosťou (napr.\nIII. ÚS 254/2015).\n18. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd zistil určitú okolnosť signalizujúcu\nnarušenie plynulosti konania pričítateľnú na vrub sťažovateľovi ako účastníkovi konania.\nIde o dvojnásobné odročenie pojednávania na základe žiadostí oboch účastníkov konania,\nteda aj na základe žiadosti sťažovateľa, keď bol termín pojednávania určený na 19. apríl\n2016 odročený na 10. máj 2016, ktorý bol takisto odročený, a to na 2. jún 2018. Ústavný\nsúd súčasne poznamenáva, že v porovnaní s oveľa závažnejšími nedostatkami zistenými\nv postupe okresného súdu (pozri bod 21 odôvodnenia tohto nálezu) nehodnotí zistenú\nokolnosť na strane sťažovateľa ako okolnosť zásadnú. K argumentácii okresného súdu,\nktorý bol toho názoru, že jednou z okolností majúcich negatívny vplyv na plynulosť postupu\nkonania, pričítateľných práve sťažovateľovi ako účastníkovi konania, je aj ním uplatnená\nnámietka zaujatosti, ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej úkony\núčastníka konania smerujúce k uplatňovaniu práv v súdnom konaní v súlade možnosťami\ndanými príslušnými procesnými predpismi môžu síce spôsobiť predĺženie konania,\nnemožno ich však samy osebe hodnotiť ako postup vedúci k zbytočným prieťahom\nv konaní. V prípade sťažovateľa bola totiž ním uplatnená námietka zaujatosti vyhodnotená\nako opodstatnená a viedla k vylúčeniu zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania\nveci. Rovnako sa ústavný súd nestotožňuje ani s obranou okresného súdu, ktorý prezentoval\nako významný brzdiaci faktor na strane účastníkov konania ich početné návrhy na zmenu\na vydanie neodkladného opatrenia. Z podstaty veci je totiž zrejmé, že dôvodom podávania\npredmetných návrhov účastníkov konania bola práve absencia meritórneho rozhodnutia.\n\n13\n\n19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup konajúceho súdu. Z preskúmania obsahu súdneho spisu\nvyplynuli pre ústavný súd zistenia, ktoré svedčia o neefektívnom postupe okresného súdu,\na tento faktor sa negatívnym spôsobom podpísal na plynulosti postupu posudzovaného\nkonania.\n20. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť,\nale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).\n21. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na neefektívnosť postupu\nokresného súdu, ktorá sa prejavila v zrušujúcom rozhodnutí nadriadeného súdu, ktorý ako\ndôvod zrušenia prvého rozsudku okresného súdu zo 4. septembra 2014 označil § 221 ods. 1\npísm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,\nteda odňatie možnosti konať účastníkovi konania, pretože rozsudok okresného súdu\nkvalifikoval v časti týkajúcej sa zrušeného výroku ako nepreskúmateľný, nedostatočne\nzdôvodnený a vydaný v rozpore s dovtedy vykonanými dôkazmi. V ďalšom bode ústavný\nsúd poukazuje na nesústredený postup okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru v období\npo získaní relevantného dôkazného prostriedku – znaleckého posudku predloženého\nokresnému súdu už 2. decembra 2015 nepostupoval dostatočne flexibilne, keď vykonal\nznačné množstvo pojednávaní (2. jún 2016, 1. december 2016, 4. júl 2017, 31. august 2017)\na i napriek tomu nedospel k takému dôkaznému stavu, ktorý by mu umožnil prijať konečné\nmeritórne rozhodnutie. Ústavný súd poznamenáva, že v označenom úseku konania sa síce\nvyskytli okolnosti objektívneho charakteru, resp. okolnosti nepričítateľné na vrub\nokresnému súdu (rozhodovanie o uplatnených námietkach zaujatosti, odročenie určených\ntermínov z dôvodov na strane účastníkov konania a pod.), ktoré narušili plynulosť konania,\n\n14\n\navšak tieto okolnosti nemôžu ospravedlniť nekoncentrovaný postup okresného súdu,\nktorému sa nepodarilo ustáliť skutkový stav potrebný pre meritórne rozhodnutie i napriek\npočetným termínom vykonaného pojednávania. Neefektívnosť postupu okresného súdu\nv záverečnej etape konania potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n3 NcC 28/2018 z 30. novembra 2017, ktoré kvalifikovalo rozhodnutie okresného súdu\no prenesení miestnej príslušnosti na iný súd z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorým\nje rýchle a efektívne ukončenie súdneho konania ako vecne nesprávne.\n22. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v dôsledku\nneefektívneho postupu okresného súdu došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho konania\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnenú námietku\nporušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy ústavný súd\nkonštatuje, že nezistil takú intenzitu zbytočných prieťahov v namietanom konaní, ktorá by\nmala za následok zásah až do samotnej podstaty označených hmotných práv a teda by mu\numožnila urobiť záver o porušení označených základných práv sťažovateľa. V uvedenej\nčasti preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n23. Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiada ústavný súd aj\no vyslovenie porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný súd si už pri výklade\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48\nods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07).\n24. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výroku nálezu).\n\n15\n\n25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo konanie pred\nokresným súdom ako súdom prvostupňovým ukončené, ústavný súd vo svojom náleze\nneformuloval príkaz konať v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy.\nIII.\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli\nporušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania\nspôsobujúcou mu stratu dôvery v súdy a súdny systém Slovenskej republiky a tiež pocit\nkrivdy a nespravodlivosti, pričom sťažovateľ považoval za primeranú výšku finančného\nzadosťučinenia sumu 20 000 €.\n27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom\nna doterajšiu neprimeranú dĺžku posudzovaného konania spôsobenú vyhodnoteným\nneefektívnym postupom okresného súdu ústavný súd považoval za primerané priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ktoré podľa názoru ústavného súdu\nzohľadňuje aj špecificky charakter posudzovanej veci vyžadujúci si výnimočnú rýchlosť\nkonania (bod 2 výroku nálezu).\n28. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikoval sumou 570,05 €. Pri určení\nvýšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2016, ktorá predstavovala sumu\n884 € a za prvý polrok roku 2017, ktorá predstavovala sumu 921 €. Úhradu priznal ústavný\nsúd za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017, a to za prevzatie a prípravu\nzastúpenia, ako aj podanie sťažnosti a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2018,\n\n16\n\na to vyjadrenie k stanovisku okresného súdu, v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14\nods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2017 predstavuje sumu 147,33 € a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku\n2018 sumu 153,50 €. Vychádzajúc z toho, za dva úkony právnej služby vykonané\npre sťažovateľa v roku 2017 patrí odmena v sume 294,66 € a k tomu tiež dvakrát režijný\npaušál vo výške 8,84 € (spolu 17,68 €). Za jeden úkon právnej služby vykonaný\npre sťažovateľa v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a k tomu tiež režijný paušál\nv sume 9,21 €. Výpočet náhrady ústavný súd zvýšil o 20 %, keďže je právny zástupca\nsťažovateľa platiteľom DPH. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv ním požadovanej celkovej sume 570,05 € (pozri bod 3 výroku nálezu). Priznanú náhradu\ntrov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n29. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť\ndňom jeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/16/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:645d8c7f-153e-475b-8a37-4dc4e842e05c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 53, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 46, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:04431dac-5a70-48b9-84f3-2878417d43f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.390.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 390/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/2018 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.390.2018.1"}]}