{"guid": "ussr:14f7944c-bb7c-4dd7-a7fd-051d7fdb125d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.61.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 61/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 61/2018 z 13. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. júna 2018, sp. zn. III. ÚS 61/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.61.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-06-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/14f7944c-bb7c-4dd7-a7fd-051d7fdb125d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.61.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.61.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.61.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 61/2018-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku o sťažnosti\n\n, zastúpeného JUDr. Katarínou\n\nDušákovou, advokátska kancelária, Považská 26, Košice, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 5 Tos 69/2017 z 25. júla 2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu zaručené čl. 17 ods. 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a jeho právo na slobodu a bezpečnosť zaručené čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tos 69/2017 z 25. júla 2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tos 69/2017\nz 25. júla 2017 z r u š u j e .\n\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý\n\nuhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)\nna účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Dušákovej, advokátska kancelária,\nPovažská 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\n, Vyšná Slaná 219 (ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátska kancelária,\nPovažská 26, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho\npráva na slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 4 Dohovoru ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Tos 69/2017 z 25. júla 2017 (ďalej len „namietané\nuznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu vyplýva, že voči sťažovateľovi\nbolo vedené väzobné trestné stíhanie pre trestný čin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa ustanovení § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\n3. Na základe žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 10. júna 2017 rozhodol\nOkresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 4 Tk 4/2016\nz 3. júla 2017 o prepustení sťažovateľa z väzby a o nariadení dohľadu probačného\na mediačného\n\núradníka,\n\nako\n\naj\n\no nariadení\n\n2\n\nďalších\n\npovinností\n\na obmedzení\n\npodľa ustanovení § 80 ods. 2 a § 82 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Na základe sťažnosti\nprokurátora podanej proti uvedenému rozhodnutiu krajský súd namietaným uznesením\nprvostupňové rozhodnutie zrušil, žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol a jeho\nväzbu dohľadom aprobačného a mediačného úradníka nenahradil.\n4. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu argumentuje, že mu písomne\nodôvodnená sťažnosť prokurátora, na základe ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie\no vyhovení jeho žiadosti o prepustenie z väzby zrušené, nebola nikdy doručená a nebola\ndoručená ani jeho obhajcovi, preto nemal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, a teda sa\nk nej ani vyjadriť. V takomto postupe sťažovateľ vidí porušenie princípu kontradiktórnosti\nkonania a vo svojom výsledku porušenie jeho označených práv zaručených ústavou\na dohovorom.\n5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho\nsťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu\nzaručeného čl. 17 ods. 5 ústavy a jeho práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5\nods. 4 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu a priznal tiež sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj úhradu trov konania.\n6. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 61/2018-9 zo 7. februára 2018 sťažnosť\nsťažovateľa prijal na ďalšie konanie.\n7. Krajský súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa doručenom ústavnému\nsúdu 3. apríla 2018 prezentoval túto argumentáciu:\n„Zo zberného spisu, ktorý ako jediný má krajský súd v súčasnosti k dispozícii\n(telefonicky zistené na Okresnom súde Banská Bystrica, že spis 4Tk/4/2016 je od februára\n2018 na Ústavnom súde Slovenskej republiky) a ktorý Vám v prílohe zasielam, sa nedá\nzodpovedne vyjadriť k obsahu sťažnosti sťažovateľa. Zo zberného spisu nie je zrejmé, kedy\nKrajský súd v Banskej Bystrici obdržal obsah sťažnosti prokurátora a ako s touto\nsťažnosťou naložil. Iba z obsahu uznesenia sp. zn. 5Tos/69/2017 možno konštatovať,\n\n3\n\nže obsahom sťažnosti bol iba názor prokurátora o neexistencii výnimočných okolností\nprípadu, ktorých existencia je zákonnou podmienkou pre možnosť nahradenia dôvodov\nväzby (§ 80 ods. 2 Tr. por.) dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti Trestný poriadok neupravuje\npovinnosť doručovať obsah sťažnosti oprávnených stranám tak, ako je to napríklad\nv prípade odvolania (§ 314 Tr. por.).\nJudikatúra ústavného súdu (napr. III. ÚS 192/05) má však významný vplyv\nna procesný postup sudcov, najmä v súvislosti so zabezpečením kontradiktórnej povahy\nkonania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní“. K tejto problematike vzhľadom\nna procesnú neupravenosť pri rozhodovaní o väzbách venuje vedenie Krajského súdu\nv Banskej Bystrici preto osobitnú pozornosť, kde posledne predseda krajského súdu\ninformoval členov trestnoprávneho kolégia na posledný aktuálny nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý sa týka danej problematiky s tým, aby s týmto nálezom\n(I. ÚS 165/2017 z 19. júla 2017) boli oboznámení všetci sudcovia trestnoprávneho kolégia\na aby zabezpečili jeho plnenie.\nI z uvedených dôvodov, najmä však vzhľadom na dlhodobú a ustálenú judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky som preto toho názoru, že napriek tomu, že o väzbách\nje potrebné rozhodovať prednostne a urýchlene, obsah sťažnosti mal byť poskytnutý\nsťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi ešte pred rozhodnutím krajského súdu tak, aby mu bola\nposkytnutá príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia\ndo podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (prokurátor).\nVzhľadom na to, že krajský súd nemá k dispozícii originál spisového materiálu,\nvyjadrujem sa preto iba vo všeobecnosti s tým, že za daných okolností ponechávam\nna zváženie Ústavného súdu Slovenskej republiky, či došlo k porušeniu namietaných práv\nsťažovateľa. Súčasne Vám v prílohe zasielam zberný spis Krajského súdu v Banskej Bystrici\n5Tos/69/2017.“\n8. Predseda krajského súdu v predloženom vyjadrení zároveň prezentoval súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\n\n4\n\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. K predmetnému vyjadreniu krajského súdu zaujala stručné stanovisko právna\nzástupkyňa sťažovateľa, a to v podaní doručenom ústavnému súdu 2. mája 2018, v ktorom\nzotrvala na dôvodoch podanej sťažnosti a prezentovala názor, že si ochrana jeho práv\nv konaní\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nvyžaduje\n\npriznanie\n\n„finančnej\n\nkompenzácie“\n\npre sťažovateľa, keďže podľa jej vyjadrenia „v tomto štádiu už nemožno učiniť nápravu“.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu zároveň oznámila,\nže sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.\n10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a obsahu príslušného spisového materiálu\nokresného súdu zistil a zrekapituloval si v chronologickom slede tieto relevantné\nskutočnosti:\nProti sťažovateľovi bolo vykonávané väzobné trestné stíhanie pre trestný čin\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa ustanovení § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 3\npísm. c) Trestného zákona. Okresnému súdu bola 14. júna 2017 doručená žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a nahradenie väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka a ďalšími obmedzeniami. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajská prokuratúra“) predložila 21. júna 2017 okresnému súdu stanovisko,\nv ktorom navrhla žiadosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť. Okresný súd na svojom\nzasadnutí 3. júla 2017 vypočul sťažovateľa k podanej žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu a po vyjadrení prokurátora krajskej prokuratúry rozhodol uznesením\nsp. zn. 4 Tk 4/2016 o prepustení sťažovateľa z väzby a o nariadení dohľadu probačného\na mediačného\n\núradníka,\n\nako\n\naj\n\no nariadení\n\nďalších\n\npovinností\n\na obmedzení\n\npodľa ustanovení § 80 ods. 2 a § 82 ods. 1 Trestného poriadku. Proti uvedenému\nprvostupňovému rozhodnutiu podal prokurátor krajskej prokuratúry bezprostredne po jeho\nvyhlásení v uvedený deň priamo do zápisnice sťažnosť (bez konkretizácie dôvodov\nsťažnosti). Krajskému súdu bol 6. júla 2017 predložený súvisiaci spisový materiál\nna rozhodnutie o podanej sťažnosti. Prokurátor krajskej prokuratúry predložil písomné\n\n5\n\nodôvodnenie podanej sťažnosti 11. júla 2017 okresnému súdu, ktorý toto písomné\nodôvodnenie následne, a síce 14. júla 2017 predložil krajskému súdu. Na neverejnom\nzasadnutí vykonanom 25. júla 2017 rozhodol krajský súd namietaným uznesením\no sťažnosti prokurátora krajskej prokuratúry tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie\npodľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil, podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka\nnenahradil.\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného čl. 17 ods. 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5\nods. 4 dohovoru, ktoré vidí v porušení princípu kontradiktórnosti konania pri rozhodovaní\no jeho žiadosti o prepustenie z väzby v rámci druhostupňového konania.\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu\nje garantované čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného\niniciovať konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil\nprepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie\nako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže\nv zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Súdne preskúmanie zákonnosti\npozbavenia osobnej slobody kladie nároky na rýchlosť a kvalitu preskúmania. Väzobné\nkonanie týkajúce sa rozhodovania o osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré\nfundamentálne požiadavky spravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj podľa\n\n6\n\nčl. 46 ods. 1 ústavy. Jednou z nich je aj procesná záruka kladúca dôraz na zachovanie\nprincípu „rovnosti zbraní“ a z nej vyplývajúcej kontradiktórnosti konania (podobne\nnapr. III. ÚS 402/08). Zásada rovností zbraní je jednou z charakteristík širšieho konceptu\nspravodlivého procesu, ktorý tiež zahrňuje právo, aby trestné konanie bolo kontradiktórne\n[pozri rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci\nBrandstetter proti Rakúsku, rozsudok z 28. 8. 1991, č. 11170/84]. Európsky súd pre ľudské\npráva zásadu rovnosti zbraní definuje ako požiadavku, aby každá strana konania mohla\nobhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku podstatným\nspôsobom neznevýhodňujú vzhľadom na protistranu (Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,\nrozsudok z 18. 2. 1997, č. 18990/91; Foucher proti Francúzsku, rozsudok z 18. 3. 1997,\nč. 22209/93). Jej cieľom je dosiahnutie „spravodlivej rovnováhy“ medzi stranami sporu\n(Dombo Beheer B.V. proti Holandsku, rozsudok z 21. 10. 1993, č. 14448/88). V trestnom\nkonaní nesmie byť postavenie obvineného zreteľne nevýhodné v pomere k obžalobe\n(Oyston proti Spojenému kráľovstvu, rozhodnutie z 22. 1. 2002, č. 42011/98). V rozhodnutí\nv\n\nspomenutej\n\nveci\n\nNideröst-Huber\n\nproti\n\nŠvajčiarsku\n\nESĽP\n\nnavyše\n\nuviedol,\n\nže pri posudzovaní otázky rešpektovanie práva na spravodlivosť konania nezohráva úlohu,\nči stanovisko ku ktorému sa dotyčný nemal možnosť vyjadriť, malo nejaký vplyv\nna rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu, rovnako nie je podstatné, či toto\nvyjadrenie obsahuje nejaké nové skutočnosti alebo argumenty; je totiž na účastníkovi\nkonania, aby sám posúdil, či si ten- ktorý argument vyžaduje nejaký komentár z jeho strany.\n14. Sťažovateľ ako dôvod svojej sťažnosti vo vzťahu k namietanému uzneseniu\nkrajskému súdu uvádza skutočnosť, že ho krajský súd vôbec neoboznámil s obsahom\nsťažnosti prokurátora krajskej prokuratúry, ktorú tento podal proti prvostupňovému\nrozhodnutiu o prepustení sťažovateľa z väzby. Z obsahu príslušného spisového materiálu\nústavný súd zistil, že ani okresný súd, a predovšetkým ani krajský súd (pred svojím\nrozhodnutím) nedoručili strane obhajoby písomné odôvodnenie sťažnosti, ktorú uplatnil\nvoči prvostupňovému rozhodnutiu o prepustení sťažovateľa z väzby prokurátor. Rovnako\nkrajský súd v podstate ani inak neumožnil sťažovateľovi (prípadne jeho právnemu\nzástupcovi), aby sa k tomuto stanovisku vyjadril, keďže o veci rozhodol v druhom stupni\nna neverejnom zasadnutí bez vypočutia sťažovateľa.\n\n7\n\n15. Ústavný súd konštatuje, že postupom krajského súdu v druhostupňovom\nkonaní bola\n\nnepochybne\n\nporušená\n\njedna\n\nz\n\npožiadaviek\n\nspravodlivého\n\nprocesu,\n\na to kontradiktórnosť konania (a súčasne „rovnosť zbraní“), keďže sťažovateľovi nebolo\numožnené zaujať stanovisko k zásadným argumentom sťažnosti prokurátora, ktorú tento\npodal v neprospech sťažovateľa a v dôsledku ktorej bolo pôvodné prvostupňové\nrozhodnutie zmenené. Ústavný súd zdôrazňuje, že všeobecný súd uvedené požiadavky\nspolutvoriace koncept spravodlivého procesu nemôže ignorovať.\n16. Spôsob uplatnenia právomoci krajského súdu, ktorý nerešpektoval vymedzený\nprincíp rovnosti, nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa na osobnú slobodu\nzaručeným čl. 17 ods. 5 ústavy a jeho právom na slobodu a bezpečnosť zaručeným čl. 5\nods. 4 dohovoru, preto ústavný súd dospel k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\nnamietaným uznesením krajského súdu, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti\ntohto nálezu.\nIII.\n17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,\ntakéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže\nústavný súd konštatoval porušenie označeného základného práva sťažovateľa zaručeného\nčl. 17 ods. 5 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru, tak ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde rozhodnutie krajského súdu zrušil. Vzhľadom na skutočnosť, že bol sťažovateľ\nmedzičasom z väzby prepustený, postup vrátenia veci sťažovateľa na nové konanie\nkrajskému súdu neprichádzal do úvahy, keďže o vzatí do väzby možno rozhodovať\niba pro futuro, nie za dobu minulú (obdobne pozri II. ÚS 557/2012, II. ÚS 595/2012,\nI. ÚS 2014/05, III. ÚS 206/2017).\n\n8\n\n18. Sťažovateľ v sťažnosti žiada aj o priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 €, kde argumentuje nemožnosťou reparovať vzniknutý stav. Podľa čl. 127\nods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať\ntomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nÚstavný súd pri rozhodovaní otázky priznania finančného zadosťučinenia aplikoval zásadu\nspravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou\n\nzmluvou.\n\nVyslovenie\n\nporušenia\n\ngarantovaných\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nrozhodnutím krajského súdu a zrušenie napadnutého rozhodnutia predstavujú vo svojom\nsúhrne podľa názoru ústavného súdu dostatočné zavŕšenie poskytnutej ústavnoprávnej\nochrany, preto mu požadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 4\nvýrokovej časti nálezu).\n19. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby mu ústavný\nsúd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku nešpecifikoval.\nPri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa vychádzal\nústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom (konanie\no sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch\na je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu\nsporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05,\nIII. ÚS 142/06). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2017 v konaní pred ústavným súdom sa určí ako 1/6 z výpočtového základu\n(t. j. zo sumy 884 €), čo predstavuje sumu 147,33 € a hodnota režijného paušálu\nsumu 8,84 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva\núkony právnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia sťažovateľa\na tiež podanie sťažnosti), pričom za tretí úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu\nodporcu) mu náhradu nepriznal, keďže ho nepovažoval za taký úkon, ktorý by nejako\n\n9\n\nprispel k bližšiemu objasneniu veci. Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2017 celkovo predstavuje sumu 294,66 €. K tomu bolo potrebné pripočítať dvakrát\nrežijný paušál, teda 2 x 8,84 €, čo je suma 17,68 €. Celková výška priznanej náhrady trov\nkonania tak predstavuje sumu 312,34 €. Trovy konania v určenej sume je krajský súd\npovinný zaplatiť sťažovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne (bod 3 výrokovej časti\nnálezu).\n20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-úteková", "trestné stíhanie", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "sťažnosť", "trestné konanie", "väzba-nahradenie väzby", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "väzba-preventívna", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-preventívna", "sťažnosť", "väzba-úteková", "väzba-nahradenie väzby", "trestné konanie", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "trestné stíhanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tos/69/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d8cd007-24ad-49fa-adb5-9d0290baec12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.206.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.206.2017.2"}, {"guid": "ussr:c96ffee0-a2d5-44d0-9c8c-2d5da3f63d4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.165.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.165.2017.1"}, {"guid": "ussr:317de652-fee5-42a9-b675-8ba930a3bac9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2012 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317de652-fee5-42a9-b675-8ba930a3bac9"}, {"guid": "ussr:7f7e804a-88d2-4ffa-80e7-294dbbe614a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 557/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 557/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f7e804a-88d2-4ffa-80e7-294dbbe614a8"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:5b409f70-76dc-4d4a-926d-a4eb3b974db4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/05 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b409f70-76dc-4d4a-926d-a4eb3b974db4"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}], "citovane_v": []}