{"guid": "ussr:af0037e0-e2b8-4db8-b702-5be1a0feb184", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.59.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 59/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/2018 z 7. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 59/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.59.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/af0037e0-e2b8-4db8-b702-5be1a0feb184", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.59.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.59.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.59.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 59/2018-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátska\nkancelária, Školská 3, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Žiline a jeho uznesením č. k. 3 To 95/2016-1441 z 12. januára 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2017\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) a jeho uznesením č. k. 3 To 95/2016-1441 z 12. januára 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 T 9/2016 z 26. júla 2016 uznaný\nvinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. b) a j)\nTrestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.\n3. Proti tomuto rozsudku sťažovateľ podal odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho\nobhajcu aj odôvodnil. O odvolaní krajský súd rozhodol uznesením č. k. 3 To 95/2016\nz 12. januára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a podľa § 319 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov odvolanie sťažovateľa (a ďalších\nspoluobžalovaných) zamietol.\n4. Jadrom námietok sťažovateľa proti postupu orgánov činných v trestnom konaní\na súdov v jeho trestnej veci bolo tvrdenie o zásadnom porušení jeho práva na obhajobu.\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukázal najmä na problém s ustálením právnej kvalifikácie\nskutku, pre ktorý bol obvinený a neskôr aj právoplatne odsúdený. Uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 0 Tp 14/2015 z 12. júla 2015 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov\nuvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku na tom skutkovom základe, že bolo\nproti\n\nnemu\n\nzačaté\n\ntrestné\n\nstíhanie\n\nza\n\nzločin\n\nnedovolenej\n\nvýroby\n\nomamných\n\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi\npodľa § 172 ods. l písm. b), c) a d) Trestného zákona. Skutok sťažovateľa bol následne\n13. októbra\n\n2015\n\nprekvalifikovaný\n\nna\n\nzločin\n\nnedovolenej\n\nvýroby\n\nomamných\n\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona. K zmene právnej\nkvalifikácie došlo následne tiež 20. októbra 2015, a to na skutok ako zločin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie\n\n2\n\na obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. l písm. b), c), d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20\nTrestného zákona. Podľa názoru sťažovateľa „Už z uvedených prekvalifikovaní je zrejmé,\nže vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva v Žiline nesprávne prekvalifikoval skutok tak,\nže ani po prekvalifikácii skutku bez vykonania ďalších dôkazov v konaní, ako tých ktoré mal\nuž pri vznesení obvinenia stále skutok kvalifikoval len ako zločin a nie ako obzvlášť závažný\nzločin.“.\n5. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že z „paragrafového znenia skutku jasne\nvyplývala nutnosť skutok kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin. Nemohlo sa jednať len\no chybu v písaní, nakoľko skutok bol viac krát prekvalifikovaný a opakovane\npod nesprávnym zaradením. Skutok v obžalobe podanej 19. 02. 2016 na Okresný súd Dolný\nKubín bol už kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin...“.\n6. Sťažovateľ vníma v súvislostiach porušenia jeho práva na obhajobu ako veľmi\nvýznamnú okolnosť to, že v čase „prekvalifikovania skutku, neboli produkované\nžiadne dôkazy - nové skutočnosti, o ktoré by bolo možné zákonne oprieť prekvalifikovanie\nv tom štádiu dokazovania v prípravnom konaní. Oneskoreným prekvalifikovaním skutku nesprávnou kvalifikáciou skutku v úvodných štádiách procesu došlo k takým pochybeniam,\nktoré nebolo možné napraviť v ďalšom konaní. V zmysle ustanovenia § 234 ods. 2 Trestného\nporiadku sa obžaloba môže podať len za skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie.\nAk prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin má o tom upovedomiť\nobžalovaného, obhajcu a poškodeného a má zistiť či na zamýšlanú zmenu nenavrhujú\ndoplniť dokazovanie. K ďalšiemu prekvalifikovaniu skutku došlo po prednesení záverečných\nreči na hlavnom pojednávaní predsedom senátu. Zo záverečných reči prokurátora ani\nobhajcov nebol daný dôvod na opätovnú zmenu právnej kvalifikácie na prísnejšiu\nkvalifikáciu skutku a súd neštandartne po záverečných rečiach znovu otvoril dokazovanie\ns tým, že obžalovaných upozornil na možnú prísnejšiu zmenu právnej kvalifikácie.“.\n7.\n\nZa\n\n„najväčšiu\n\nujmu“\n\nna\n\nsvojich\n\nprávach\n\noznačuje\n\nsťažovateľ\n\n„prekvalifikovávanie skutku v prípravnom konaní, kde OČTK akoby ani nemali vedomosť,\n\n3\n\nže stíhajú osobu za obzvlášť závažný zločin a stále uvádzali len skutok kvalifikovaný ako\nzločin a najmä vzniesli obvinenie, ktoré nesprávne právne kvalifikovali - podkvalifikovali a\ntým zásadným spôsobom porušili právo na obhajobu sťažovateľa“.\n8. V dôsledku tejto „podkvalifikácie“ sťažovateľ, ako aj ďalší spoluobvinení\n„v úvodných štádiách procesu vypovedali bez prítomnosti obhajcov - v pozícii zadržaných\nosôb, tieto výpovede obhajoba považuje za zákonné na tom základe, že na ich podklade\nmalo byť vznesené obvinenie ako obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona.\nVýpovede po vznesení obvinenia - nesprávnej právnej kvalifikácie - podkvalifikovania\nskutku sú nezákonné nakoľko pri týchto výpovediach mal byť prítomný obhajca\na až v prípade, že obvinený by odmietol právnu pomoc je možné považovať takéto výpovede\nza zákonné. Pri prvotných úkonoch po vznesení obvinenia, síce obvinený boli formálne\npoučený o možnosti zvoliť si obhajcu, ale ich skutok bol kvalifikovaný len ako zločin\npodľa § 172 ods. 1 Tr. zákona a výška trestu, ktorý je možné uložiť v takomto prípade\npri netrestaných osobách je možná podmienečná. Formálne poučenie o procesných právach\nnie je možné nahrádzať pochybením OČTK pri nesprávnej právnej kvalifikácii skutku.\nNeexistuje v dôkazoch ani náznak, že by rozdiel v právnej kvalifikácii skutku zločinu\na obzvlášť závažného zločinu alebo s nim spojené riziko výrazne vyššieho trestu bolo\nobvineným vysvetlené (napr.\n\n,, ods. 56).“.\n\n9. Sťažovateľ namieta, že v dôsledku podkvalifikácie skutku mu „nebolo poskytnuté\nďalšie vysvetlenie a komentár k právnej kvalifikácii“ a nebola mu „poskytnutá žiadna\nindividualizovaná rada týkajúca sa ich situácie“.\n10. Sťažovateľ tvrdí, že k zásahu do jeho označených základných práv došlo\nuž v postupe súdu prvého stupňa, ktorý „sám iniciatívne, opierajúc sa o ustanovenie § 2\nods. 11 Tr. poriadku vykonal dokazovanie nad rámec toho, čo navrhli na hlavnom\npojednávaní vykonať procesné strany - bola porušená zásada kontradiktórnosti procesu.\nSúd sám iniciatívne čítal všetky zápisnice, aj z výsluchov týkajúcich sa rozhodovania\no väzbe ale najmä zápisnice z 10. 07. 2015, kde bol výsluch obvinených uskutočnený\nbez prítomnosti obhajcov z dôvodu podkvalifikovania skutku, a práve o tieto výpovede súd\n\n4\n\noprel svoje rozhodnutie.“. Okresný súd „prečítaním všetkých zápisníc z prípravného\nkonania nad rámec návrhov strán, súd konal zaujato voči obžalovaným a tým porušil\nzákladnú zásadu trestného konania pred súdom a to rovnosť strán v konaní“.\n11. Z ďalších významných procesných pochybení prvostupňového súdu, ktoré\nkrajský súd v odvolacom konaní nereflektoval, sťažovateľ poukázal na skutočnosť,\nže jednému zo spoluobžalovaných „bola po vzatí do väzby ustanovená obhajkyňa\na to z dôvodov uvedených v § 37 ods. 1 písm. a. Po prepustení z väzby\nobvineného nebola súdom zrušená povinná obhajoba, napriek tomu, že vo väzobných\nveciach sú súdy povinné konať urýchlene - prednostne. Nemožno sa stotožniť so stavom,\nkeď vyšetrovateľ oboznámil sudcu pre prípravné konanie o prekvalifikovaní skutku na\nzločin a sudca dokumentom zo dňa 24. 11. 2015 namiesto toho, aby ustanovil resp. zmenil\ndôvod povinnej obhajoby argumentoval tým, že ak nedošlo k zániku dôvodu povinnej\nobhajoby u obvineného\n\nk zrušeniu ustanoveného obhajcu ako je to v tomto\n\nprípade a u tohto obvineného vznikol nový iný dôvod pre nutnú obhajobu - naďalej platí\nustanovenie doterajšieho obhajcu a nie je dôvod meniť opatrenie o ustanovení obhajcu\nuvádzaním aktuálneho dôvodu obhajoby.“.\n12. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu sťažovateľ namieta aj nezákonnosť\nznaleckého posudku č. 37/2015, „pretože predložený znalecký posudok je nezákonný - nie\nje vypracovaný v súlade so zákonom“. Dôvodom tvrdenej nezákonnosti je skutočnosť, že\n„znalec nezodpovedal na položené otázky písomnou formou, pretože v závere znaleckého\nposudku v odpovediach na jednotlivé otázky k Uzneseniu ČVS: KRP-137/1-VYS-ZA-20I5\nznalec neodpovedal písomne v celej časti, ale odkázal vo vypracovaných odpovediach\nna DVD prílohu znaleckého posudku zo strany 32 znaleckého posudku“.\n13. Bezprostredne vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu namieta\nsťažovateľ jeho nepreskúmateľnosť. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnevysporiadal „so žiadnym argumentom uvedeným v odvolaní“ proti rozsudku okresného\nsúdu a podľa sťažovateľa zamietol jeho odvolanie jedinou vetou, „a to, že okresný súd svoje\n\n5\n\nrozhodnutie o vine obžalovaných riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom rozsudku,\npreto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie“.\n14. Napokon sťažovateľ namieta aj skutočnosť, že senát krajského súdu „nemal\nrozhodovať o odvolaní v takom zložení, vzhľadom k tomu, že už počas prvostupňového\nkonania uvedený senát rozhodoval o sťažnostiach voči rozhodovaniu o väzbe. V uvedených\nuzneseniach už senát krajského súdu opakovane ignoroval - nevyjadroval sa k otázkam\nnezákonnosti výsluchov ktoré boli opakovane namietané z dôvodu podkvalifikovaniu skutku\npri vznesení obvinenia. Súd rozhodoval v nezákonnom zložení, nakoľko už v danej veci\nrozhodoval v prvom stupni o sťažnostiach voči väzobnému stíhaniu a možno ho považovať\nza predpojatý.“.\n15. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci\nrozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2,\nčl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského\nsúdu č. k. 3 To 95/2016-1441 z 12. januára 2017, označené uznesenie krajského súdu zrušil\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne jeho vec vrátil „do prípravného\nkonania“ a priznal mu tiež finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\nII.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\n\n6\n\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n17. Sťažovateľ namietal porušenie v petite označených práv postupom a napadnutým\nuznesením krajského súdu z viacerých dôvodov. Ako ťažiskový dôvod je možné označiť\nporušenie sťažovateľovho práva na obhajobu v dôsledku „podkvalifikácie“ skutku\nv prvotných štádiách trestného stíhania. Sťažovateľ tiež namieta (aj v súvislosti s porušením\njeho práva na obhajobu) nezákonnosť dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa.\nNapokon namieta aj nezákonné zloženie senátu krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní\nproti rozsudku okresného súdu a absenciu odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského\nsúdu vo vzťahu k jeho už uvedeným námietkam.\n18. Ústavný súd k obsahu sťažovateľových námietok poznamenáva, že podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené\nna dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku je dovolacím dôvodom to, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu a napokon podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku\npatrí medzi dovolacie dôvody aj to, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.\n19. Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti\nprávoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené\nustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania\npodľa § 371. Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,\nrozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie rozsudok [písm. a)], ale aj rozhodnutie, ktorým\nbol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmena a)...\n[písm. h)].\n\n7\n\n20. Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu\nsúdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený\nvo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\n21. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n22. Ako už bolo uvedené, z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva,\nže ústavný súd o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb pre namietané porušenie\nzákladných práv alebo slobôd rozhoduje až vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd\n(princíp subsidiarity).\n23. Ak teda sťažovateľ tvrdí, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.\n9 T 9/2016 a jeho rozsudkom z 26. júla 2016 a v konaní vedenom krajským súdom\npod sp. zn. 3 To 95/2016 a jeho uznesením z 12. januára 2017 bolo zásadným spôsobom\nporušené jeho základné právo na obhajobu, to, že bol odsúdený na základe dôkazov, ktoré\nneboli vykonané zákonným spôsobom, ako aj to, že krajský súd rozhodoval v nezákonnom\nzložení, potom ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal a stále má v zmysle citovaných\nustanovení Trestného poriadku k dispozícii právny prostriedok nápravy (mimoriadny\nopravný prostriedok − dovolanie), ktorý mu zákon (Trestný poriadok) účinne poskytuje\nna ochranu jeho základných práv a na použitie ktorého bol oprávnený.\n24. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ toto svoje právo dosiaľ nevyužil\na mimoriadny opravný prostriedok napriek tomu, že tak mohol urobiť, nepodal.\n25. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa je neprípustná (§ 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde.\n\n8\n\n26. Ústavný súd záverom pripomína svoj opakovane vyslovený právny názor\n(mutatis mutandis I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010), v zmysle\nktorého považuje lehotu na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní v zásade\nza zachovanú\n\naj\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\npredchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\n(v posudzovanom prípade vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu) s výnimkou\nprípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú (k tomu porovnaj aj rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53, 54 a pod.).\n27. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "súd-senát"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "3f184669-4a74-4f7e-8862-e29742872bb1:03924a3c-0e48-40c8-a6a0-c150e2db5ffc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3816010164.1", "spisova_znacka": "3To/95/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/95/2016 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3816010164.1"}], "citovane_v": []}