{"guid": "ussr:5702c271-33e0-4191-9165-19cfcb9faad0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.557.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2017 z 31. 1. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 557/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.557.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-01-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5702c271-33e0-4191-9165-19cfcb9faad0", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.557.2017.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.557.2017.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.557.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 557/2017-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika o sťažnosti spoločenstva\n, a\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo\nnámestie 201, Námestovo, pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 C 17/2014 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločenstva\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 17/2014 p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Okresnému súdu Námestovo\n\nprikazuje,\n\naby v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 4 C 17/2014 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e\nOkresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré j e\n\nOkresný súd Námestovo p o v i n n ý\n\nvyplatiť mu\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5.\na\n\nnáhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\n\nč. k. III. ÚS 557/2016-16 z 20. septembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\nspoločenstva\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“ alebo spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 17/2014 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n\n2\n\n2. Následne ústavný súd 18. októbra 2017 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa\nk vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti.\n3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 6. novembra 2017.\nV jeho prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou\núkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, najmä však úkonov po pridelení\nnovej sp. zn. 4 C 17/2014, preto si ústavný súd pre účely tohto nálezu vytvoril vlastnú\nchronológiu, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:\nÚkony Okresného súdu Dolný Kubín:\n- 1. júla 1997 – bol doručený návrh Okresnému súdu Dolný Kubín,\n- 26.augusta 2002 – výzva protistrane na vyjadrenie k žalobe,\n- 29. októbra 2002 – vyjadrenie k žalobe,\n- 2. decembra 2002 – pojednávanie sa uskutočnilo, odročené na neurčito,\n- 3. decembra 2002 – žiadosť adresovaná Okresného úradu Dolný Kubín (ďalej len\n„okresný\n\núrad“),\n\nodboru\n\npoľnohospodárstva,\n\npozemkového,\n\nlesného\n\na vodného\n\nhospodárstva o zaslanie spisovej dokumentácie,\n12. decembra 2002 – odpoveď okresného úradu, nedisponuje takým spisovým\nmateriálom (požadovaným materiálom disponuje príslušný archív),\n- 4. marca 2003 – výzva Okresného súdu Dolný Kubín žalobcovi na predloženie\ndokladov,\n- 14. marca 2003 – doručené doklady žalobcom,\n- 20. februára 2004 – navrhnutá zmena žaloby (rozšírenie na strane žalovaných),\nnávrh na vydanie predbežného opatrenia,\n-19. marca 2004 – Okresný súd Dolný Kubín uznesením pripustil zmenu návrhu\na ďalším uznesením návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol,\n- 5. apríla 2004 – odvolanie žalobcu proti uzneseniu o predbežnom opatrení,\n- 13. apríla 2004 – predloženie spisu Krajskému súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“),\n\n3\n\n- 27. mája 2004 – vrátený ako predčasne predložený, odvolateľ nezaplatil poplatok\nza odvolanie,\n- 27. mája 2004 – vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie,\n- 17. júna 2004 – predloženie spisu krajskému súdu,\n- 19. augusta 2004 – spis vrátený z krajského súdu, zmena uznesenia napadnutého\nuznesenia Okresného súdu Dolný Kubín, zákaz disponovať žalovanému v 3. rade\ns nehnuteľnosťami,\n- 3. augusta 2005 – sťažnosť žalovaného v 3. rade na prieťahy,\n- 24. augusta 2005 – predložený spis dotknutého katastra nehnuteľností (sporný\nvklad),\n- 12. september 2005 – pojednávanie odročené bez prejednania veci na 9. november\n2005,\n- 9. novembra 2005 – pojednávanie, do konania bol pripustený sťažovateľ v 2. rade\nako navrhovateľ, pojednávanie bolo odročené na 19. december 2005 (následne zrušený\nna základe ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcu),\n- 13. marca 2006 – odvolanie žalovaného v 3. rade proti uzneseniu o pripustení\nsťažovateľa v 2. rade do konania,\n- 15. marca 2006 – predloženie spisu krajskému súdu,\n- 10. júla 2006 – vrátený spis na Okresnému súdu Dolný Kubín, krajský súd\nuznesenie okresného súdu potvrdil.\n4. V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený okresný súd zákonom\nč. 511/2007 Z. z. bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie okresnému súdu\n1. januára 2008, kde jej bola pridelená nová sp. zn. 2 C 141/2008,\n- 14. decembra 2009 – pojednávanie odročené na 25. január 2010 pre ospravedlnenie\nžalovaného v 3. rade,\n- 25. januára 2010 – pojednávanie odročené na účel vyhlásenia rozsudku okresného\nsúdu 15. februára 2010,\n- 15. februára 2010 – vyhlásený rozsudok okresného súdu, žalobu zamieta,\n- 3. marca 2010 – odvolanie žalobcov,\n- 3. marca 2010 – výzva na zaplatenie poplatku za odvolanie,\n\n4\n\n- 9. apríla 2010 – predložený spis krajskému súdu,\n- 29. októbra 2010 – spis vrátený okresnému súdu, krajský súd rozsudkom potvrdil\nrozsudok okresného súdu,\n- 2. júla 2013 – ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 194/2012 zrušil rozsudok\nkrajského súdu,\n- 24. januára 2014 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu spolu so zrušujúcim\nuznesením sp. zn. 7 Co 431/2013 z 11. decembra 2013.\n5. Úkony okresného súdu podľa vyjadrenia okresného súdu k prijatej sťažnosti:\n„- uznesením súdu č.k. 4C/17/2017-600 zo dňa 9. 9. 2014 bola pripustená zmena\nnávrhu; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. 9. 2014,\n- dňa 26. 1. 2015 bolo nariadené pojednávanie na deň 4. 3. 2015, ktorý termín bol\npreložený zo zdravotných dôvodov zákonného sudcu na deň 8. 4. 2015, na ktorom\npojednávaní bolo konanie v časti zastavené a pojednávanie bolo odročené na neurčito\ns tým, že bolo uložené právnemu zástupcovi žalobcov, aby súdu doručil písomné\nodôvodnenie podanej zmeny žaloby na pojednávaní a zároveň za účelom procesného\nrozhodnutia o prednesenej zmene návrhu\n- dňa 27. 4. 2015 bolo zasielané účastníkom uznesenie č. k. 4C/17/2014-632 zo dňa\n8. 4. 2015 o čiastočnom zastavení konania\n- uznesením č. k. 4C/17/2014-678 zo dňa 5. 5. 2015 bola pripustená zmena návrhu\ndňa 13. 5. 2015 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľov a dňa 15. 5. 2015 odvolanie\nodporcu v 3/ rade proti uzneseniu č. k. 4C/17/2014-632 zo dňa 8. 4. 2015 dňa 28. 5. 2015\nboli zasielané odvolania ostatným účastníkom konania a následne dňa 29. 6. 2015 bol spis\npredložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o podaných odvolaniach\n- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/408/2015-715 zo dňa 23. 9. 2015 bolo\nuznesenie okresného súdu zo dňa 8. 4. 2015 zrušené; spis bol vrátený späť okresnému súdu\ndňa 26. 10. 2015\n- pojednávanie nariadené na deň 12. 9. 2016 bolo zrušené z dôvodu, že dňa\n24. 8. 2016 bola súdu doručená námietka zaujatosti žalobcu voči zákonnému sudcovi\nuznesením zo dňa 6.9.2016 bola uložená poplatková povinnosť žalobcovi 1/ za vznesenie\nnámietky zaujatosti\n\n5\n\n- dňa 7. 11. 2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie\no vznesenej námietke zaujatosti, pričom Krajský súd v Žiline uznesením 10NcC/27/2016\nzo dňa 8. 11. 2016 rozhodol tak, že konajúceho zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania\na rozhodovania veci 4C/17/2014; spis bol vrátený späť okresnému súdu dňa 12. 12. 2016\n- dňa 14. 12. 2016 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 2. 2017 a zároveň bolo\ndoručované uznesenie KS zo dňa 8. 11. 2016\n- pojednávanie dňa 27. 2. 2017 bolo odročené na deň 27. 3. 2017 za účelom\nvyhlásenia rozhodnutia vo veci\n- na pojednávaní dňa 27. 3. 2017 súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým návrh\nžalobcu 1/ ako aj návrh žalobcu v 2/ rade zamietol a rozhodol zároveň o nároku na trovy\nkonania; rozsudok bol právnym zástupcom sporových strán doručený na pojednávaní\ndňa 27. 3. 2017\n- dňa 11. 4. 2017 bolo súdu doručené elektronickou poštou bez zaručeného\nelektronického podpisu odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku zo dňa 27. 3. 2017, ktoré\nbolo doplnené doručením originálu odvolania dňa 21. 4. 2017\n- dňa 2. 5. 2017 bolo zaslané odvolanie na vyjadrenie právnym zástupcom\nžalovaných\n- vyjadrenie žalovaných v 2/, 3/ rade k odvolaniu (doručené súdu dňa 5. 5. 2017)\nbolo zaslané v súlade s ust. § 374 ods. 1 CSP právnemu zástupcovi žalobcov a právnemu\nzástupcovi žalovaného v 1/ rade dňa 27. 6. 2017 dňa 11. 7. 2017 bolo súdu doručené\nelektronickou poštou bez ZEP stanovisko žalobcov 1/, 2/, ktoré bolo doplnené originálom\ndoručeným súdu dňa 20. 7. 2017 dňa 14. 8. 2017 bolo v súlade s ust. § 374 ods. 2, 3 CSP\ndoručované právnym zástupcom žalovaných stanovisko žalobcov 1/, 2/\n- dňa 25. 8. 2017 bola súdu doručená replika žalovaného 2/, 3/, ktorá bola dňa\n21. 9. 2017 zaslaná právnemu zástupcovi žalobcov a právnemu zástupcovi žalovaného 1/.“\n6. Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,\nktorý mu bol zapožičaný 6. novembra 2017, zistil aj ústavný súd.\n7. Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n\n6\n\n8. Právny zástupca sťažovateľov na písomnú výzvu zasielanú 7. novembra 2017\na doručenú mu 20. novembra 2017, či súhlasí s upustením od verejného pojednávania\nvo veci, nereagoval, hoci lehota na vyjadrenie mu uplynula v zmysle zasielanej výzvy\n4. decembra 2017. Nebolo ho možné ani opakovane telefonicky zastihnúť a na mail zaslaný\n17. januára 2018 taktiež nereagoval. Ústavný súd vychádzajúc zo správania právneho\nzástupcu sťažovateľov usúdil, že nemá záujem na verejnom prerokovaní veci a súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n\n7\n\n14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu\ntýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\n15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n17. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,\naby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\n\n8\n\nkonania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje\naj povahu prerokúvanej veci.\n19. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sú sťažovatelia\nv procesnej pozícii žalobcov „o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv“, ústavný súd\nkonštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného\nsúdnictva, hoci pripúšťa, že dĺžka napadnutého konania bola čiastočne závislá od skutkovej,\nako aj právnej náročnosti prerokovávanej veci.\n20. Ústavný súd však poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje súd\n(aj sudcu) ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou\norganizáciou práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu, alebo inými\nnedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03).\n21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho\nkonania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia významne neprispeli k doterajšej dĺžke\nnapadnutého konania a v priebehu konania poskytovali primeranú súčinnosť a na výzvy\nokresného súdu reagovali včas.\n22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.\n23. V tejto súvislosti je potrebné zmieniť sa o tom, že napadnuté konanie pôvodne\nzačalo na Okresnom súde Dolný Kubín 1. júla 1997, kde prebiehalo pod sp. zn.\n9 C 479/1997, a to až do 31. decembra 2007, keď v rámci transformácie súdnictva zákonom\nč. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch\nsúdov Slovenskej republiky a o zmenách iných zákonov v znení neskorších predpisov,\nvýkon súdnictva v tejto veci prešiel od 1. januára 2008 na okresný súd ako novovzniknutý\nsúd.\n\n9\n\n24. Ústavný súd namietané konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia,\nv ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Dolný Kubín, teda od 27. mája 1997.\nVychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu\nsúdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu\nna súd nadobúdajúci (napr. IV. ÚS 218/08, III. ÚS 38/2010, III. ÚS 76/2010).\n25. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nkonštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.\n26. Už samotný fakt, že napadnuté konanie nie je ani po 20 rokoch právoplatne\nskončené (hoci okresný súd už rozhodol rozsudkom z 27. marca 2017, ktorým žalobu\nsťažovateľov zamietol), pretože proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie\nzo strany sťažovateľov, je samo osebe dostatočným základom pre vyslovenie porušenia\noznačených práv sťažovateľov.\n27. Ústavný súd preto v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť\njednotlivé úkony okresného súdu a jeho procesný postup. Pre účely svojho rozhodnutia sa\nústavný súd obmedzil len na poukázanie niektorých nedostatkov v postupe okresného súdu,\nktoré mali za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania. Od napadnutia\nveci na Okresný súd Dolný Kubín bol súd bezdôvodne nečinný 5 rokov do prvého úkonu,\nktorým bolo preposlanie žaloby na vyjadrenie žalovaným, po prechode výkonu súdnictva\nna okresný súd bol tento bezdôvodne nečinný 2 roky, až do prvého pojednávania\nuskutočneného 14. decembra 2009.\n28. Pokiaľ ide o využitie procesných návrhov sťažovateľov (na zmenu návrhu\n20. februára 2004 a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zmeny návrhu po vrátení\nveci okresnému súdu na ďalšie konanie na pojednávaní uskutočnenom 8. apríla 2015,\nvznesenej námietky zaujatosti 24. augusta 2016) ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\npodľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša\nzodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto\nprípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (m. m. III. ÚS 242/03,\n\n10\n\nIV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie\no procesných návrhoch účastníkov bolo potrebné zohľadniť pri posúdení postupu okresného\nsúdu.\n29. Vychádzajúc z uvedeného, teda zistenej nečinnosti okresného súdu v napadnutom\nkonaní, najmä však z celkovej dĺžky napadnutého konania, ktorá je sama osebe dôkazom\nneefektívneho postupu, ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný\nso základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto\ndospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n30. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci\nvedenej pod sp. zn. 4 C 17/2004 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec\nnebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená a nie je vylúčené,\nže v dôsledku úspešného odvolania sa vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku nálezu).\nIII.\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n32. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n11\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n33. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 € každému z nich, ktoré odôvodnili pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.\n34. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n35. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na\njeho neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania\nna okresnom súde, správanie sťažovateľov, a skutočnosť, že okresný súd vo veci samej\nuž rozhodol a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia, je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 4 000 € sťažovateľovi v 1. rade\na sumy 2 000 € sťažovateľovi v 2. rade za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56\nods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 a 4 výroku nálezu). Sťažovateľovi v 2. rade ústavný\nsúd priznal nižšiu sumu finančného zadosťučinenia, a to z toho dôvodu, že sa stal\núčastníkom konania až 9. novembra 2005.\n36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré\nim vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca\nsi uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 468,51 €.\n37. Trovy konania vzniknuté účastníkovi konania v konaní pred ústavným súdom\nupravuje osobitne ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého platí\nzásada, že účastník uhrádza trovy konania zo svojho. V § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nje ustanovená výnimka z tejto zásady, podľa ktorej ústavný súd môže v odôvodnených\n\n12\n\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi jeho trovy.\n38. Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na bod 8\ntohto nálezu a zároveň konštatuje, že z vlastnej rozhodovacej činnosti je mu známe,\nže právny\n\nzástupca\n\nsťažovateľov\n\nopakovane\n\nignoruje\n\nvýzvy\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(napr. I. ÚS 713/2016, II. ÚS 746/2016, III. ÚS 714/2016 a ďalšie), čím sťažuje a predlžuje\nprocesný postup ústavného súdu.\n39. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona\no ústavnom súde ústavný súd nepovažoval za odôvodnené a účelné priznať sťažovateľom\ntrovy právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom, preto sťažovateľom\núhradu trov konania nepriznal (bod 5 výroku nálezu).\n40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-extrémne", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-extrémne", "pozemok, pozemkové právo", "prieťahy v konaní-extrémne", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/17/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}