{"guid": "ussr:84579b30-6fa5-4e52-b2d2-84d475541a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.389.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 389/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 389/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.389.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/84579b30-6fa5-4e52-b2d2-84d475541a4f", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.389.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.389.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.389.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 389/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia práva podľa\n\nčl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 146/17/1000 a jej\nlistom z 24. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\nlen „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna\nprokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 146/17/1000 a jej listom z 24. októbra\n2017 (ďalej len „upovedomenie generálnej prokuratúry“). Súčasťou sťažnosti bola\naj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa toho času nachádzal v Ústave na výkon\ntrestu odňatia slobody\n\n(ďalej aj „ÚVTOS\n\n“), pričom do oddielu s bezpečnostným režimom (ďalej aj „bezpečnostný režim“)\nbol umiestnený na základe rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu\nna výkon väzby\n\n(ďalej len „ÚVTOS a ÚVV\n\n“) č. ÚVTOS a ÚVV-8-47/21-2016\n\nz 22. júla 2016. Sťažovateľ uviedol, že v bezpečnostnom režime je držaný aj po jeho\npremiestnení do ÚVTOS\n\n, ku ktorému došlo 1. decembra 2016.\n\nV tejto súvislosti poukázal na to, že držanie odsúdeného v bezpečnostnom režime\npredstavovalo v ÚVTOS a ÚVV v\nNemal\n\ndovolené\n\nmať\n\ntelevíziu\n\n„... úplnú sociálnu a relatívnu zmyslovú izoláciu.\nna\n\ncele,\n\nnavštevovať\n\nposilňovňu\n\na zúčastňovať\n\nsa akýchkoľvek voľnočasových aktivít... Cela, na ktorej bol sťažovateľ zadržiavaný\nnespĺňala ani minimálne veľkostné štandardy CPT, poskytovala len cca 2 m 2 súvislého\nosobného priestoru, oddelená bola len toaleta a hygienu musel vykonávať v dohľade\ndozorcov... Sťažovateľ nemal právo na vykonávanie návštev priamym kontaktom, v prípade\npovolenia sa jej ako sústavný dozor zúčastnil príslušník zboru a bol podrobovaný rutinným\nosobným prehliadkam dôkladným prehmataním vždy po opustení cely a pred návratom\ndo nej...“.\n3. Sťažovateľ je od 1. decembra 2016 umiestnený v ÚVTOS\n, kde je „držaný na cele bez oddelenej toalety a dostatočného vetrania, bez\ndostatku prirodzeného osvetlenia, bez stola na písanie, v relatívnej sociálnej a zmyslovej\nizolácii, je rutinne pútaný a podrobovaný osobným prehliadkam a rôznym ďalším\nobmedzeniam jeho právnej sféry pri porovnaní so štandardným režimom, vrátane\nobmedzení kontaktu s rodinou formou návštev a telefonovania“.\n\n2\n\n4. Nezákonnosť svojho umiestnenia do oddielu s bezpečnostným režimom sťažovateľ\nnamietal podnetom z 2. novembra 2016 (ďalej len „podnet“) podľa § 31 ods. 2\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o prokuratúre“). Generálna prokuratúra vybavila tento podnet upovedomením\nč. k. IV/2 Gn 15/17/1000-3 z 18. januára 2017 ako nedôvodný. Opakovaný podnet\nsťažovateľa z 10. júla 2017 bol rovnako ako nedôvodný vybavený listom generálnej\nprokuratúry č. k. IV/2 Gn 146/17/1000-8 z 24. októbra 2017.\n5. Podľa názoru sťažovateľa nebolo uvalenie a predlžovanie bezpečnostného režimu\nv jeho prípade „odôvodnené žiadnymi relevantnými skutočnosťami preukazujúcimi,\nže napadnuté opatrenia boli v celom rozsahu nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa,\nktorý naviac v predmetnej veci nemožno vzhľadom na slušné správanie sťažovateľa\nani jednoznačne identifikovať. Po celý čas je držaný v nevyhovujúcich podmienkach\nbez adekvátnej duševnej a fyzickej stimulácie a príslušné orgány celkom ignorujú\nkombinované negatívne účinky tohto režimu na jeho osobu, hoci sa výslovne a opakovane\naktivít na fyzickú a duševnú stimuláciu domáhal. Toto zaobchádzanie spôsobuje\nsťažovateľovi značné psychické aj fyzické utrpenie (to je objektivizované aj lekárskymi\nnálezmi) prekračujúce nevyhnutnú mieru utrpenia, ktorá je zadržiavaniu vlastná.“.\n6. Podľa názoru sťažovateľa generálna prokuratúra nevykonaním nápravy\nv namietanom konaní o jeho opakovanom podnete porušila jeho právo nebyť podrobovaný\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 3 dohovoru, preto navrhol\nvo veci rozhodnúť týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa nebyť podrobovaný neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv konaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o opakovanom podnete sp. zn.\nIV /2 Gn 146/17/1000 porušené bolo.\n2. List Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. IV /2 Gn 146/17/1000-8\nzo dňa 24.10.2017, sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n\n3\n\n3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 14 000 EUR,\nktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n9. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\n4\n\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 140/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\n10. Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva zaručeného čl. 3 dohovoru postupom\na upovedomením prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálny prokurátor“) č. k. IV/2 Gn 146/17/1000-8 z 24. októbra 2017, ktorým bol\nvybavený jeho opakovaný podnet smerujúci proti postupu a rozhodnutiu prokurátora\ntrestného odboru generálnej prokuratúry v súvislosti s námietkami sťažovateľa proti jeho\nzaradeniu do oddielu s bezpečnostným režimom v rámci výkonu trestu odňatia slobody\nv ÚVTOS a ÚVV v\n\n.\n\n11. Generálny prokurátor vo svojom upovedomení o vybavení opakovaného podnetu\nsťažovateľa uviedol: „Prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky Vás listom z 18. januára 2017, sp. zn. IV/2 Gn 15/17/1000-3, upovedomil\no spôsobe vybavenia podnetu z 02. novembra 2016, ktorý ako nedôvodný odložil.\nV samotnom liste sa dôsledným spôsobom vysporiadal s Vašou argumentáciou uvedenou\nv pôvodnom podnete a v postupe prokurátora Krajskej prokuratúry\n\nktorý\n\npreskúmal rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon\nväzby\n\nz 22. júla 2016 pod číslom ÚVTOSaÚVV-8-47/21-2016 o Vašom umiestnení\n\nna oddiel s bezpečnostným režimom, nezistil žiadne pochybenia. Taktiež správne poukázal\nna skutočnosť, že samotný výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia\nslobody a Ústave na výkon väzby\n\nje realizovaný v súlade so zákonom č. 475/2005 Z. z.\n\no výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a vzhľadom na tento stav nebolo potrebné vykonať žiadnu nápravu vo\nvzťahu k predmetnému ústavu.\nV postupe prokurátora trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky v súvislosti s vybavením podnetu z 02. novembra 2016 nebolo zistené žiadne\nporušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, na ktoré by bolo\npotrebné reagovať prokurátorským opatrením, a preto opakovaný podnet z 10. júla 2017\nodkladám, pretože nie je dôvodný.“\n5\n\n12. Vzhľadom na odvolanie sa a komplexné stotožnenie sa generálneho prokurátora\nso závermi prokurátora trestného odboru generálnej prokuratúry ústavný súd považuje\npre úplnosť veci za potrebné poukázať aj na podstatnú časť argumentácie prokurátora\ntrestného odboru generálnej prokuratúry, ktorý vo svojom upovedomení č. k.\nIV/2 Gn 15/17/1000-3 z 18. januára 2017 uviedol: «Úvodom konštatujem, že prokurátor KP\nv\n\nvykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti nad výkonom trestu odňatia\n\nslobody v Ústave\n\n, v pravidelných trojmesačných intervaloch vykonáva previerky\n\nvýkonu trestu odňatia slobody, pričom zápisnice o prerokovaní výsledkov previerok sú vždy\nriadne predkladané pod sp. zn. 3Kn 77/16/3300 na Trestný odbor GP SR, kde sú následne\npreskúmané prokurátorom Referátu väzenstva GP SR. V rámci jednotlivých previerok\npríslušný prokurátor KP v\n\nvždy preskúmava aj všetky rozhodnutia o zaradení\n\nodsúdených na oddiel s bezpečnostným režimom. Konštatujem, že prokurátor KP v\nriadne preskúmal aj rozhodnutie riaditeľa Ústavu\n\nsp. zn. ÚVTOSaÚVV-8-47/21-2016\n\nz 22. 07. 2016 o Vašom umiestnení na uvedený oddiel, pričom ho vyhodnotil ako zákonné.\nV uvedenej súvislosti poukazujem na dôležitú skutočnosť, že rozhodnutie o\numiestnení odsúdeného na oddiel s bezpečnostným režimom nie je disciplinárnym\nrozhodnutím, ale je len opatrením bezpečnostného charakteru. Z tohto dôvodu postačuje\nvydanie takéhoto rozhodnutia príslušným orgánom, teda v danom prípade riaditeľom\nÚstavu\n\na stručné uvedenie dôvodov umiestnenia odsúdeného na oddiel s\n\nbezpečnostným režimom. Nie je pritom potrebné toto rozhodnutie odôvodňovať v rozsahu\nodôvodnenia rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní.\nČo sa týka Vášho umiestnenia na oddiel s bezpečnostným režimom konštatujem,\nže ste sa žiadnym spôsobom nedomáhali, aby zo strany prokurátora KP v\n\nbolo\n\nosobitne preskúmané Vaše umiestnenie na tento oddiel. V tejto súvislosti ste nepodali\nžiadnu žiadosť o pohovor s dozorujúcim prokurátorom KP v\nza týmto účelom zriadenej schránky, a ani ste nezaslali na KP v\n\ndo príslušnej,\nžiadnu písomnosť.\n\nSvoju nespokojnosť ste v danom prípade deklarovali až predmetným podaním z 02. 11. 2016\ns vecným označením „Trestné oznámenie na prokurátora vykonávajúceho dozor\nnad zákonnosťou v ÚVTOS a ÚVV\nslužbe ÚVTOS a ÚVV v\n\n“, ktoré ste adresovali Preventívno bezpečnostnej\n\n.\n6\n\nPodľa § 21 ústavného poriadku Ústavu\n\n(účinného od 01. 08. 2014) odsúdená\n\nosoba vo výkone trestu odňatia slobody zaradená v oddiele s bezpečnostným režimom\nvykonáva návštevu spravidla bez priameho kontaktu. Konštatujem, že tento postup nie je\nv rozpore so zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“). K uvedenému dopĺňam, že ústavný\nporiadok Ústavu\n\nschválený v júli 2014 Generálnym riaditeľom Zboru väzenskej\n\na justičnej stráže bol vypracovaný na základe Zbierky inštrukcií, pokynov a smerníc\nGenerálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 13/2014 Vzorový ústavný\nporiadok pre obvinených a vzorový ústavný poriadok pre odsúdených - usmernenie,\nz ktorého vychádza i spôsob výkonu návštev odsúdeného umiestneného v oddiele\ns bezpečnostným režimom. Ústavný poriadok Ústavu\n\nteda platí všeobecne pre\n\nvšetkých odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave\n\na preto nie je\n\npotrebné vo vzťahu ku každému jednotlivému odsúdenému individuálnym správnym aktom\nurčovať jeho práva a povinnosti. Rozhodnutie o vykonaní návštevy odsúdenej osoby\nkontaktným spôsobom alebo bez priameho kontaktu v odôvodnených prípadoch je v\nprávomoci riaditeľa ústavu podľa § 24 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z.\nTaktiež konštatujem, že výkon trestu odňatia slobody v Ústave\n\nje realizovaný\n\nv súlade so zákonom č. 475/2005 Z. z. a preto je úplne irelevantné aký režim výkonu trestu\nodňatia slobody je zavedený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v\nCelkové vybavenie Ústavu\n\nvrátane jednotlivých ciel a vychádzkových dvorov spĺňa\n\nvšetky zákonné podmienky výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň konštatujem, že v Ústave\nje Vám riadnym spôsobom poskytovaná strava, pričom všetky potraviny a tovar\npredávané v bufete Ústavu\nv Ústave v\n\nmajú len doplnkový charakter. Skutočnosť, že si v bufete\n\nnemôžete zakúpiť sušené vaječné bielka, ktoré tam bežne nepredávajú, nie\n\nje v žiadnom prípade diskrimináciou Vašej osoby vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave\nZáverom uvádzam, že dňa 16. 12. 2016 boli všetky Vami uvádzané skutočnosti\nv podaní z 02. 11. 2016, týkajúce sa ubytovania, neposkytnutia televízneho prijímača\nna celu, návštevy posilňovne, vybavenia vychádzkových priestorov, usporiadania cely,\nnedostatočnej hygieny a sortimentu v bufete, preskúmané riaditeľom Ústavu\nnezistil zo strany tohto ústavu žiadne porušenie zákona.»\n7\n\n, ktorý\n\n13. Z citovaného stanoviska prokurátora trestného odboru generálnej prokuratúry,\ns ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj generálny prokurátor v konaní o opakovanom\npodnete sťažovateľa, vyplýva, že zo strany generálnej prokuratúry boli preskúmané postup\nmiestne príslušnej krajskej prokuratúry pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti\nv ÚVTOS a ÚVV v\n\n, ako aj zákonnosť a dôvodnosť zaradenia sťažovateľa do oddielu\n\ns bezpečnostným režimom. Generálna prokuratúra tiež zaujala stanovisko k výkonu návštev\nodsúdeného v zmysle súvisiacich ustanovení ústavného poriadku ÚVTOS a ÚVV v\na zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a preskúmala tiež postup riaditeľa ÚVTOS a ÚVV\nv\n\nvo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa týkajúcim sa ubytovania, televízneho prijímača,\n\nnávštev posilňovne, vychádzkových priestorov, hygieny a pod.\n14. Z uvedeného je zrejmé, že generálny prokurátor sa opakovaným podnetom\nsťažovateľa riadne zaoberal, pričom samotným konštatovaním, že generálny prokurátor\nnezistil v predošlom postupe prokurátora trestného odboru generálnej prokuratúry\npri vybavovaní podnetu sťažovateľa žiadne porušenie zákona, nemohlo dôjsť k porušeniu\nsťažovateľom označeného práva podľa čl. 3 dohovoru. Žiadne iné skutočnosti nasvedčujúce\nzáveru o porušení sťažovateľom namietaného práva generálnou prokuratúrou sťažovateľ\nv odôvodnení svojej sťažnosti neuviedol.\n15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom\nprerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\n16. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo\nslobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa uvedeným nárokom\nsťažovateľa nezaoberal.\n\n8\n\n17. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo tiež bez právneho významu\nrozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho\nzástupcu z radov advokátov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. októbra 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "výkon trestu-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}