{"guid": "ussr:444a8ed9-b7e0-4127-b1f0-e342160312fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.28.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 28/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 28/2018 z 30. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 28/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.28.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/444a8ed9-b7e0-4127-b1f0-e342160312fa", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.28.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.28.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.28.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 28/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Green Art a. s., Hradská 60/A,\nBratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Obdo 7/2017 a jeho uznesením z 27. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Green Art a. s.\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Green Art a. s., Hradská 60/A, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Obdo 7/2017 a jeho uznesením z 27. júna 2017 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava II rozhodol\nrozsudkom zo 17. februára 2015 v konaní sp. zn. 42 Cb 167/2014, ktorým zaviazal\nsťažovateľku na zaplatenie sumy 23 657,34 € s príslušenstvom. Proti označenému rozsudku\nsťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) tak, že ho uznesením sp. zn. 2 Cob 101/2015 z 27. januára 2016 odmietol.\nSťažovateľka proti označenému uzneseniu krajského súdu podala dovolanie 21. marca\n2016, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že jej dovolaniu\nvyhovel, dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje, že „Okresný súd Trnava uznesením zo dňa\n16.6.2016, sp. zn. 36R/2/2016 začal reštrukturalizačné konanie sťažovateľa. Následne dňa\n1.7.2016 Krajský súd Trnava uznesením sp. zn. 36R/2/2016 povolil reštrukturalizáciu\nsťažovateľa... Dňa 13.01.2017 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného\nsúdu Trnava, ktorým tento súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a\nreštrukturalizáciu žalovaného skončil.“. Sťažovateľka s poukazom na uvedené namieta, že\nnajvyšší súd pochybil, keď po skončení reštrukturalizácie vydal napadnuté uznesenie,\npretože „zverejnením uznesenia o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku\nzanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené\npodľa § 118 ods. 4“ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka je preto\npresvedčená o tom, že postupom najvyššieho súdu v označenom dovolacom konaní a jeho\nnapadnutým uznesením došlo k porušeniu jej označeného základného práva na súdnu\nochranu.\n4. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka v závere svojej\nsťažnosti navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\n\n2\n\npod sp. zn. 3 Obdo 7/2017 a jeho napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie zruší a vec\nvráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.\nII.\n5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Ústavný súd zistil, že krajský súd po vrátení veci dovolacím súdom rozhodol\nuznesením sp. zn. 2 Cob 163/2017 zo 6. septembra 2017, ktorým zrušil rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava II sp. zn. 42 Cb 167/2014 z 20. januára 2015. V odôvodnení svojho\noznačeného uznesenia konštatoval skutočnosti uvádzané sťažovateľkou, a to, že prebehlo\nreštrukturalizačné konanie sťažovateľky, preto ex lege došlo k zastaveniu konania\n13. januára 2017. Zároveň konštatoval, že k zastaveniu konania došlo po rozhodnutí súdom\nprvej inštancie a zastavenie sa týka celého konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok\nzrušil, pretože bol toho názoru, že takýto postup je v súlade s čl. 4 Civilného sporového\nporiadku a zodpovedá rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov. Označené uznesenie\n3\n\nkrajského súdu uznesením sp. zn. 2 Cob 163/2017 zo 6. septembra 2017 bolo doručené\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky 31. októbra 2017 a nadobudlo právoplatnosť\n6. novembra 2017.\n9. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že predpokladom\nna záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu\npred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť\nprocesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku (účinnom\ndo 30. júna 2016, m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). Rovnako v súlade\nso svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd poukazuje na to, že základné právo\nna súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) „je výsledkové“, to znamená, musí mu\nzodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.\nIII. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n10. Z uvedeného vyplýva, že ústavnou kompetenciou ústavného súdu nemôže byť\nzmena alebo náprava prípadného, či už namietaného alebo skutočného pochybenia\nvšeobecných súdov v dosiaľ neskončených konaniach, ale je zásadne povolaný posúdiť, či\nkonanie ako celok a jeho výsledok po právoplatnom skončení veci obstoja z komplexného\nhľadiska v ústavnoprávnej rovine. Každý iný postup by neprípustne rozširoval jeho\nkompetencie a vo svojich dôsledkoch z neho robil ďalšiu súdnu inštanciu, ktorá by bola\nmimoriadna okrem iného aj tým, že by mohla zasahovať do dosiaľ prebiehajúcich konaní\n(obdobne IV. ÚS 233/2011).\n11. Ústavný súd s poukazom na zistenia uvedené v bode 8 tohto rozhodnutia\nkonštatuje, že krajský súd svojím uznesením sp. zn. 2 Cob 163/2017 zo 6. septembra 2017\nodstránil pochybenie najvyššieho súdu ešte pred podaním tejto sťažnosti, pričom v čase\nrozhodovania o sťažnosti sťažovateľky je jej vec právoplatne skončená.\n\n4\n\n12. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n13.\n\nKeďže\n\nsamotným\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnedošlo\n\nk nenapraviteľnému zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a namietané pochybenie najvyššieho súdu bolo napravené\nuznesením krajského súdu, pričom vec sťažovateľky je v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončená, ústavný súd jej sťažnosť odmietol v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n14. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ostatnými v nej uplatnenými návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2018\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-dovolacie konanie", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-procesnej povahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}