{"guid": "ussr:2e851809-377c-4124-9808-80470a515787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.185.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 185/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/2018 z 2. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 185/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.185.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2018-05-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2e851809-377c-4124-9808-80470a515787", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.185.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.185.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.185.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 185/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.\nv konkurze, Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana\nSemanová, advokátka spol. s r. o., Masarykova 21, Košice, v mene ktorej koná konateľka\na advokátka JUDr. Ivana Semanová, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 K 28/2017 o späťvzatí návrhu\nna vyhlásenie konkurzu a o vyhlásení konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti Rapid\nlife životná poisťovňa, a. s., obomi z 23. januára 2018, a jeho predchádzajúcim postupom\nv označenom konaní a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,\n\nGarbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 31 K 28/2017 o späťvzatí návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu (ďalej aj „uznesenie o späťvzatí návrhu“) a o vyhlásení konkurzu na majetok\nobchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej aj „uznesenie o vyhlásení\nkonkurzu“; spolu aj „napadnuté uznesenia“), obomi z 23. januára 2018, a jeho\npredchádzajúcim postupom v označenom konaní.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v nútenej správe\nna základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) č. k. NBS1-000-012201, č. z. 100-000-044-845 zo 14. júna 2017. Nútená správkyňa sťažovateľky vymenovaná\nna základe menovacieho dekrétu NBS č. z. 100-000-044-909 zo 14. júna 2017 podala\nnávrh na vyhlásenie konkurzu sťažovateľky, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením\nsp. zn. 31 K 28/2017 z 23. januára 2018, ktorým začal proti nej konkurzné konanie.\nČlenovia predstavenstva sťažovateľky sa podaním doručeným okresnému súdu 15. januára\n2018 označeným ako „späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu“ domáhali zastavenia\nkonkurzného konania. Okresný súd v označenom konaní rozhodol napadnutými\nuzneseniami, ktorými späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu odmietol a vyhlásil\nkonkurz na majetok sťažovateľky.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti okresnému súdu vyčíta, že vec formalisticky a nesprávne\nposúdil, preto napadnuté uznesenia považuje za arbitrárne a porušujúce jej označené práva.\nTvrdí, že bola „aktívne vecne legitimovaná“ na podanie späťvzatia návrhu aj napriek tomu,\nže v čase podania jej návrhu bola v nútenej správe, keďže rozhodnutie o zavedení nútenej\nsprávy, ako aj vymenovanie nútenej správkyne považuje za nezákonný paakt. V nadväznosti\nna uvedenú argumentáciu považuje za ústavne neakceptovateľné aj napadnuté rozhodnutie\no vyhlásení konkurzu.\n4. Podľa názoru sťažovateľky skutkové a právne závery uvedené v napadnutých\nuzneseniach okresného súdu, ako aj jeho predchádzajúci postup sú z ústavného hľadiska\n\n2\n\nneudržateľné a majúce za následok porušenie jej označených práv, preto navrhla, aby\nústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv, napadnuté\nuznesenia zruší a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd\nskúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\n3\n\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n9. Ústavný súd už aj vzhľadom na argumentáciu sťažovateľky sa v prvom rade\nzaoberal procesnou legitimáciou sťažovateľky aj v tomto konaní. Z predloženej plnej moci\nvyplýva, že plná moc bola udelená v čase, keď sťažovateľka už bola v konkurze.\nPred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu bola v nútenej správe na základe označených\nrozhodnutí NBS (v bode 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Tieto skutočnosti priamo\nvyplývajú zo znenia plnej moci, z výpisu z obchodného registra dostupného na internete,\nako aj z označených rozhodnutí NBS. Plná moc je podpísaná predsedom predstavenstva\na ďalším členom predstavenstva. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že plná moc je\npodpísaná štatutármi spoločnosti, pričom táto spoločnosť bola v čase podania sťažnosti\nadresovanej ústavnému súdu v konkurze. Vzhľadom na charakter napadnutých uznesení\nokresného súdu (uznesenie o späťvzatí návrhu a uznesenie o vyhlásení konkurzu, pozn.)\nústavný súd nepovažoval sťažnosť sťažovateľky podanú členmi jej predstavenstva\nza podanú zjavne neoprávnenou osobou, keďže späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu\npodali práve členovia jej predstavenstva konajúci ako jej štatutárny orgán, hoci v čase\ndoručenia ich návrhu (späťvzatia) bola sťažovateľka v nútenej správe. Obdobne aj\nvo vzťahu k uzneseniu o vyhlásení konkurzu ústavný súd dospel k záveru, že ani v tejto\nčasti nemožno považovať sťažnosť sťažovateľky podanú členmi predstavenstva za podanú\nosobami zjavne neoprávnenými, keďže vyhlásením konkurzu zaniká nútená správa\npodľa § 155 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“).\nV nadväznosti na zánik nútenej správy sťažovateľky sa obnovila pôsobnosť štatutárneho\norgánu, ktorá bola pozastavená zavedením nútenej správy (§ 149 ods. 1 zákona\no poisťovníctve, pozn.), i keď v obmedzenom režime, čo ale nevylučuje podanie sťažnosti\nadresovanej ústavnému súdu štatutárnym orgánom sťažovateľky, keďže sťažnosť nemožno\npovažovať za súdne a iné konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu\npatriaceho úpadcovi – sťažovateľke (§ 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\n4\n\n10. Okresný súd v napadnutom uznesení o späťvzatí návrhu, v rámci ktorého\npreskúmaval oprávnenie týchto osôb konať v mene spoločnosti, a konštatoval, že „v danom\nprípade bolo späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu doručené zo strany osôb, ktoré\nnedisponujú vyššie uvedeným dispozičným oprávneným a to z dôvodu, že na základe\nrozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy zo dňa 14.06.2017, č. sp.\nNBS 1-000-012-201, č.z. 100-000-044-845 a zároveň menovacieho dekrétu Národnej banky\nSlovenska zo dňa 14.06.2017, č.z. 100-000-044-909 je navrhovateľom\nako nútený správca dlžníka, a preto osoba, ktorá je v zmysle ZKR oprávnená na späťvzatie\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu je len nútený správca, v danom prípade\n...\nKeďže samotné ZKR neupravuje situáciu, kedy dôjde k späťvzatiu návrhu\nna vyhlásenie konkurzu zo strany neoprávnenej osoby, pričom uvedené neupravuje ani\nzákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v súlade s ust. § 196 ZKR\nprimerane používa na konkurzné konanie, súd preto využitím analógie legis pri riešení\ndaného prípadu postupoval aplikáciou práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa\nprincípov daného odvetvia práva, a teda aplikáciou ustanovení ZKR. ZKR upravuje postup\nv prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu neoprávnenou osobou a to tak, že návrh\npodaný neoprávnenou osobou súd odmietne. Súd má v danom prípade s poukazom\nna rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy zo dňa 14.06.2017,\nč. sp. NBS1-000- 012-201, č.z. 100-000-044-845 a zároveň menovacieho dekrétu Národnej\nbanky Slovenska zo dňa 14.06.2017, č.z. 100-000-044-909 za preukázané, že späťvzatie\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu bolo podané neoprávnenými osobami.\nNa základe vyššie uvedeného, preto súd rozhodol tak, že predmetné späťvzatie\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu odmietol.“.\n11. Ústavný súd konštatuje, že citované dôvody a závery okresného súdu uvedené\nv napadnutom uznesení o späťvzatí návrhu sú logické, primerane odôvodnené a vychádzajú\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Označené uznesenie okresného súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\n5\n\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej,\nalebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n12. Ústavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s okresným súdom prezentovaným\nprávnym názorom, podľa ktorého v okolnostiach veci členovia štatutárneho orgánu\nsťažovateľky nemohli účinne podať v mene spoločnosti, ktorá bola v nútenej správe,\nspäťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto okresný súd dospel k akceptovateľnému\nzáveru o podaní návrhu neoprávnenou osobou.\n13. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu\nna majetok\n\nsťažovateľky,\n\nústavný\n\nsúd\n\ndospel\n\nk rovnakému\n\nzáveru\n\no zjavnej\n\nneopodstatnenosti sťažnosti aj v tejto jej časti. Konštatuje, že návrh na vyhlásenie konkurzu\npodala vymenovaná nútená správkyňa, ktorá však konala v rozsahu svojej právomoci, preto\nreagujúc na námietku sťažovateľky v danom prípade nešlo o podanie osoby „bez skutočnej\naktívnej vecnej legitimácie“, a to ani v rámci dôvodov a argumentov sťažovateľky. Pokiaľ\nsťažovateľka argumentovala rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nKreditní průmyslová banka proti Českej republike (sťažnosť č. 29010/95) z 21. októbra\n2003, v ktorom videla analógiu so svojím prípadom, ústavný súd konštatuje, že označené\nrozhodnutie vychádza z odlišnej právnej situácie a právnej úpravy, preto je v okolnostiach\nprípadu nepoužiteľné. Sťažovateľka totiž mohla proti rozhodnutiu NBS o zavedení nútenej\nsprávy v jej spoločnosti podať rozklad podľa poučenia uvedeného v označenom rozhodnutí\nNBS a následne využiť aj správnu žalobu, pretože v okolnostiach veci bola prípustná.\nVychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že sťažovateľka mala nástroj na účinný\nprístup k súdu, tak ako to požaduje čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto jej argumentáciu vo vzťahu\n6\n\nk napadnutým uzneseniam okresného súdu, najmä však proti uzneseniu o vyhlásení\nkonkurzu na jej majetok možno považovať za nedôvodnú a nespôsobilú spochybniť\nústavnosť uznesenia okresného súdu o vyhlásení konkurzu. Na základe uvedených záverov\nje ústavný súd toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutým uznesením\nokresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľky a namietaným porušením jej\noznačených práv. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj\ns poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,\nI. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n14. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľky (návrh na zrušenie napadnutých uznesení okresného súdu, vrátenie veci\nna ďalšie konanie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd\nsťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. mája 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-návrh na vyhlásenie konkurzu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-účinky vyhlásenia konkurzu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}