{"guid": "ussr:a847d197-29a8-4453-bdeb-1ba3f974f1fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.339.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2018 z 25. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 339/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.339.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["Konanie o obnove konania pred ústavným súdom"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "nazov": "čl. 133 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-133"}, {"iri": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov § 75 ods. 1", "nazov": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov § 75 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov § 75 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/38#paragraf-75", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-133"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a847d197-29a8-4453-bdeb-1ba3f974f1fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.339.2018.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.339.2018.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.339.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 339/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra\n2018 prerokoval návrhy\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, A. Kmeťa 28, Martin, a\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátkou\n\nMgr.\n\nMartinou\n\nChorváthovou, A. Kmeťa 28, Martin, na obnovu konania vo veci vedenej Ústavným súdom\nSlovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 596/2016 a takto\nrozhodol:\nNávrhy\n\na\n\nna obnovu konania\n\nvo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 596/2016\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. augusta\n2018 doručený návrh\n„navrhovateľ“),\n\nna\n\n(ďalej len\nobnovu\n\nkonania\n\nvedeného\n\nústavným\n\nsúdom\n\npod\n\nsp. zn.\n\nIII. ÚS 596/2016. Následne 8. augusta 2018 bol ústavnému súdu doručený obsahovo\nzhodný návrh\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľka“, spolu ďalej len „navrhovatelia“), ktorým sa taktiež dožadovala obnovy\ndaného konania.\n2. Po preskúmaní oboch návrhov ústavný súd zistil, že vychádzajú z obdobných\nskutkových a právnych skutočností. Ústavný súd preto v záujme hospodárnosti konania\npodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 166 ods. 1\nCivilného sporového poriadku uznesením č. k. PLs. ÚS 19/2018-8 z 12. septembra 2018\nspojil tieto návrhy na spoločné konanie.\n3. Navrhovatelia sa svojimi návrhmi domáhali obnovy konania vedeného ústavným\nsúdom pod sp. zn. III. ÚS 596/2016 (ďalej len „označené konanie ústavného súdu“),\nv ktorom vystupovali v procesnom postavení sťažovateľov domáhajúcich sa vyslovenia\nporušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nMartin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 289/2013 (ďalej len\n„dedičské konanie“). Navrhovatelia preto navrhovali zrušiť uznesenie ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 596/2016 z 13. septembra 2016 (ďalej len „uznesenie z 13. septembra 2016“),\nktorým boli ich sťažnosti odmietnuté ako zjavne neopodstatnené, vec vrátiť ústavnému súdu\nna ďalšie konanie a priznať im trovy právneho zastúpenia.\n4. Navrhovatelia svoje návrhy zhodne odôvodňujú tým, že ako účastníci označeného\nkonania ústavného súdu boli nespokojní s výsledkom daného konania, preto podali\nsťažnosti Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktoré boli vedené pod\nč. 44005/17 a č. 44023/17. Navrhovatelia v tejto súvislosti uviedli, že ESĽP o ich\nsťažnostiach rozhodol rozhodnutím č. 44005/17 z 8. februára 2018 tak, že skonštatoval\nporušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru prameniace z neprimeranej dĺžky civilného konania.\n\n2\n\n5. Navrhovatelia sú toho názoru, že v prerokúvanej veci sú splnené podmienky na\nobnovu označeného konania ústavného súdu aj napriek absencii výslovného príkazu\nopätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozhodnutí ESĽP, pričom je v záujme\nposkytnutia materiálnej ochrany práv navrhovateľov nevyhnutne potrebné, aby sa ústavný\nsúd opätovne dôkladne zaoberal pôvodnými sťažnostnými námietkami, ktoré neboli\nv pôvodnom konaní preskúmané pred ústavným súdom z vecného hľadiska, aj\ns prihliadnutím na okolnosť, že to je potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.\n6. Navrhovatelia považujú celkovú dĺžku dedičského konania sp. zn. 18 D 289/2013\nv rozsahu 3 rokov 2 mesiacov a 5 dní na jednom stupni konania za neprimeranú,\nneadekvátnu a absolútne neprijateľnú najmä s poukazom na to, že poručiteľka zanechala\nzávet, okruh dedičov bol zrejmý od začiatku dedičského konania a povinnosťou notára ako\nsúdneho komisára bolo len ustáliť rozsah majetku patriaceho do dedičstva po nebohej\nporučiteľke. Navrhovatelia sa nestotožňujú s právnym názorom, že mali žiadať\npredsedníčku okresného súdu o zmenu notára ako súdneho komisára, keďže podľa vtedy\nplatnej a účinnej právnej úpravy súd mohol odňať vec poverenému notárovi výlučne vtedy,\nak tento spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Navrhovatelia v tejto súvislosti\npodotkli, že odňatie veci nie je súdnym rozhodnutím. Navrhovatelia zároveň uviedli, že\npredsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní\nskonštatovala, že vo veci sa koná a z jej strany nie je potrebné prijímať osobitné opatrenia\nvo vzťahu k plynulosti konania. Navrhovatelia sú preto toho názoru, že vzhľadom na postoj\npredsedníčky okresného súdu nebola sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní účinným\nprostriedkom nápravy, ktorý by viedol k ukončeniu dedičského konania v primeranej lehote\nalebo k odstránenia vzniknutých prieťahov v tomto konaní.\n7. V záverečnej časti svojich návrhov navrhovatelia zhodne od ústavného súdu\npožadovali, aby po prípadnom povolení obnovy konania ústavný súd vo veci samej\nkonštatoval porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a aby im priznal úhradu trov právneho zastúpenia.\n\n3\n\nII.\n8. Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný\nprostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na\nuplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne\nSlovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu.\n9.1 Podľa § 75 ods. 1 zákona o ústavnom súde právoplatné rozhodnutie ústavného\nsúdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu\nkonania pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie\nzriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná\n(ďalej len ,,orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť\nv konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.\nUstanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.\n9.2 Podľa § 75 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred\nústavným súdom podľa čl. 133 ústavy musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na\nzačatie konania podľa § 20 ods. 1 a 2 obsahovať\na) označenie rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje,\nb) označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.\n9.3 Podľa § 75 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred\nústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v odseku 1 účastníkom\nkonania pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie\nrozhodol.\n9.4 Podľa § 75 ods. 5 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred\nústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu\nmedzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu\nkonania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.\n\n4\n\n9.5 Podľa § 75b zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia\norgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne\nneopodstatnený uznesením odmietne.\n10. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že ESĽP nemá právomoc nariadiť obnovu\nkonania pred ústavným súdom (resp. iným orgánom verejnej moci), jediným predpokladom\nna záver o opodstatnenosti návrhu na obnovu konania je zistenie, že z rozhodnutia orgánu\nmedzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť (pre Slovenskú republiku) preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia ústavného súdu. Je na štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru,\naby zvolil potrebné opatrenia na to, aby sa už neporušovali ľudské práva a základné slobody\na aby sa ich porušenie napravilo (m. m. III. ÚS 97/2018).\n11. Účelom obnovy konania pred ústavným súdom je zabrániť vzniku\nmedzinárodnoprávnej zodpovednosti Slovenskej republiky voči Rade Európy za nesplnenie\nrozsudku ESĽP, ktorým tento orgán Rady Európy uložil Slovenskej republike povinnosť\nv konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.\nAk ESĽP Slovenskej republike takú povinnosť neuloží, Slovenská republika nemôže znášať\nzodpovednosť za porušenie rozhodnutia ESĽP.\n12. Ústavný súd pripomína, že rozhodnutia ESĽP sú rozmanité tak z hľadiska formy,\nako aj z hľadiska obsahu. Nie každé rozhodnutie ESĽP v konaní proti Slovenskej republike\nzakladá povinnosť Slovenskej republiky v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať\nuž prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Pre uplatnenie čl. 133 ústavy je rozhodujúca šírka\nvýkladu, ktorým sa vysvetlí význam pojmu „rozhodnutie orgánu medzinárodnej\norganizácie“.\n13. Ak ESĽP uloží Slovenskej republike povinnosť, ktorá je rozdielna od povinnosti\nv konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu, či\ndokonca ak ESĽP vôbec neuloží Slovenskej republike nijakú povinnosť za porušenie\ndohovoru alebo protokolu k dohovoru, podľa čl. 133 ústavy nevznikne ústavne relevantný\n\n5\n\ndôvod na uplatnenie výnimky z pravidla zákazu podania opravného prostriedku proti\nrozhodnutiu ústavného súdu. Pri striktne doslovnom výklade čl. 133 ústavy možno uzavrieť,\nže ak ústavný súd povolí obnovu konania pred ústavným súdom bez toho, aby ESĽP\nvýslovne uložil Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu\npreskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu, ústavný súd urobí také rozhodnutie\nv nesúlade s čl. 133 ústavy.\n14. Ústavný súd preto preskúmal rozhodnutie ESĽP č. 44005/17 z 8. februára 2018\na z jeho obsahu vyplýva, že ESĽP prijal vyhlásenie o priateľskom vysporiadaní medzi\nnavrhovateľmi a vládou Slovenskej republiky, v ktorom navrhovatelia súhlasili s tým, že sa\nvzdávajú akýchkoľvek ďalších nárokov voči Slovenskej republike, pričom vláde Slovenskej\nrepubliky vznikol záväzok zaplatiť navrhovateľom finančné sumy (ich výška bola uvedená\nv pripojenej tabuľke) v stanovenom časovom horizonte. Európsky súd pre ľudské práva\nzároveň konštatoval, že táto platba bude predstavovať konečné riešenie prípadov a námietky\nuvedené v sťažnostiach navrhovateľov už neboli podrobené žiadnemu ďalšiemu prieskumu.\n15. Ústavný súd preto konštatuje, že z predmetného rozhodnutia ESĽP nijako\nnevplýva pre Slovenskú republiku povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu\npreskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.\n16. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd návrhy navrhovateľov na\nobnovu konania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 596/2016 odmietol\npodľa § 75b zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené, keďže z označeného\nrozhodnutia ESĽP nevyplýva povinnosť preskúmania napadnutého uznesenia ústavného\nsúdu ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími požiadavkami navrhovateľov\nuvedenými v petitoch návrhov nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. septembra 2018\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie podľa § 75 zč.38/1993", "obnova konania pred ústavným súdom - senát", "konanie pred ústavným súdom-obnova konania pred ústavným súdom", "obnova konania-obnova konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 133 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}