{"guid": "ussr:3765fad2-0d14-4619-892b-2d88330ad502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2016 z 10. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. PL. ÚS 4/2016, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3765fad2-0d14-4619-892b-2d88330ad502", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2016-125\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 10. mája 2017 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny\nMochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika vo veci\nnávrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátom\nMgr. Michalom Kičom, Bajkalská 21/A, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 10 ods. 5 písm. d) v časti „za podmienok\npodľa odseku 6“ a v časti „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2\npísm. b), d), e) a i)“ a § 10 ods. 6 v časti „Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5\npísm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša\nverejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí\npodporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek 18 rokov veku“ zákona č.\n171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 27 ods. 1, čl. 64, čl. 64a, čl. 67 ods. 1 prvou vetou a\nods. 3 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 3 ods. 1 a 2 prvou vetou a čl. 4 ods. 2 a 4\nEurópskej charty miestnej samosprávy takto\n\nrozhodol:\n1. Konanie o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\nv časti namietaného nesúladu § 10 ods. 5 písm. d) v časti „a musí sa vzťahovať na všetky\nhazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných\nhrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1,\nčl. 27 ods. 1, čl. 64, čl. 64a, čl. 67 ods. 1 prvou vetou a ods. 3 a čl. 68 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a s čl. 3 ods. 1 a 2 prvou vetou a čl. 4 ods. 2 a 4 Európskej charty miestnej\nsamosprávy z a s t a v u j e .\n2. Návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo zvyšnej časti\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. januára\n2016 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej\nlen „navrhovatelia“ alebo „skupina 31 poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 10 ods. 5 písm. d)\nv časti „za podmienok podľa odseku 6“ a v časti „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné\nhry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ a § 10 ods. 6 v časti „Všeobecne záväzné\nnariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou\nsťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom\ntakúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek 18 rokov\nveku“ zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazarde“, spolu aj „napadnutá\nprávna úprava“) s čl. 1 ods. 1, čl. 27 ods. 1, čl. 64, čl. 64a, čl. 67 ods. 1 prvou vetou a ods. 3\n\n2\n\na čl. 68 ústavy a s čl. 3 ods. 1 a 2 prvou vetou a čl. 4 ods. 2 a 4 Európskej charty miestnej\nsamosprávy (ďalej len „charta“).\n2. Navrhovatelia vo svojom návrhu v podstatnom uviedli:\n«Dňa 1. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 439/2012 Z. z., ktorým bol zákon\no hazarde o. i. v ustanovení § 10 ods. 5 písm. d) a ods. 6 zmenený a doplnený do súčasného\nznenia. Normotvorná právomoc obce pri regulácii hazardu na jej území bola obmedzená\na podmienená petíciou 30 % obyvateľov obce, ktorí sa sťažujú, že v súvislosti\ns prevádzkovaním hazardu dochádza na jej území k narušovaniu verejného poriadku.\nUstanovenie § 10 ods. 5 písm. d) a ods. 6 zákona o hazardných hrách po novelizácii\nzákonom č. 439/2012 Z. z. znie:\n,,/ods. 5/ Obec môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným\nnariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e), a i) nie je možné\nprevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom\núzemí obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a\ni): na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia\nna prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného\nnariadenia, sa toto všeobecné záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti\ntejto individuálne licencie.\n/ods. 6/ Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať,\nak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti\ns hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov\nobce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obec\noznámi bezodkladne ministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti.“»\n3. Vydávanie všeobecne záväzných nariadení vo veciach územnej samosprávy\nv čl. 68 ústavy bolo od 1. júla 2001 rozšírené o vydávanie všeobecne záväzných nariadení\nna zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona a toto oprávnenie\nje podľa nich relevantné aj vo vzťahu k regulácii hazardu. Rozšírenie pôsobností obcí\no vydávanie všeobecne záväzných nariadení nielen vo veciach samosprávy v najužšom\nzmysle [tak ako ich vymenúva zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)],\n\n3\n\navšak aj vo veciach, v ktorých úlohy vyplývajú pre samosprávu zo zákona, bolo aplikačne\nvyložené v následnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn.\nIV. ÚS 154/2005 a sp. zn. PL. ÚS 5/2012), pričom podľa uvedených záverov možno potom\npodľa navrhovateľov na reguláciu hazardu obcami dôvodiť, že nielen normotvorná činnosť\nobcí (teda vydanie všeobecne záväzných nariadení o obmedzení hazardu na ich území),\navšak aj ďalšia činnosť obcí v zmysle zákona o hazarde (udeľovanie individuálnych\nlicencií) je samosprávnou pôsobnosťou, keďže zákon o hazarde a ani iný zákon nikde\nvýslovne neustanovuje, že pôsobnosť obcí v zmysle zákona o hazarde je preneseným\nvýkonom štátnej správy.\n4. Podľa\n\nnavrhovateľov\n\nje\n\nzákonodarca\n\npri\n\nvoľbe\n\nlegislatívneho\n\nzásahu\n\ndo samosprávnej pôsobnosti obcí v rámci regulácie hazardu viazaný všetkými označenými\nustanoveniami ústavy i charty.\n5. Pre posúdenie predmetu tohto konania je podľa navrhovateľov ako kľúčová otázka\nprípustnosti a dovolenosti neskôr prijatej napadnutej právnej úpravy podmieňujúcej výkon\nnormotvornej činnosti obce (teda prijatia všeobecnej záväzného nariadenia zakazujúceho\nhazard na území obce) petíciou 30 % registrovaných obyvateľov obce a súladnosť tejto\npodmienky s povahou a princípmi ústavou garantovaného práva na samosprávu,\njej zlučiteľnosť s chartou a zásadou, že do samosprávnej pôsobnosti obcí môže štát\nzasahovať len v nevyhnutnom rozsahu a sledujúc legitímny cieľ.\n6. Podľa navrhovateľov ústavodarca prijatie obmedzenia právomocí orgánov obce,\ntak ako je vymedzené v § 10 ods. 6 zákona o hazarde, nepredpokladal, a preto takýto\nlegislatívny zásah spočívajúci vo výkone samosprávy až po predchádzajúcej kvalifikovanej\nrealizácii petičného práva určitou skupinou obyvateľov narúša nezávislé ústavné postavenie\nsamosprávy, ktorej prípustné formy realizácie sú ustanovené v čl. 67 ods. 1 ústavy\n(zhromaždenie obyvateľov, miestne referendum a orgány obce). Uvedené legislatívne\nriešenie podľa navrhovateľov ústave priamo odporuje.\n\n4\n\n7. Podľa navrhovateľov sa prijatá napadnutá právna úprava „na prvý pohľad môže\njaviť ako prejav snahy zákonodarcu o participatívny prístup obyvateľov obce na správe vecí\nverejných, avšak nie je to tak. Najmä v situácii, kedy základný spôsob kreovania vôle\nv zastupiteľskom systéme demokracie a jeho záväznosť, teda voľby, nie sú podmienené\núčasťou predpísaného minimálneho množstva voličov, výkon samosprávnej pôsobnosti\nv určitej oblasti rovnako nemôže byť potom podmienený uplatnením petičného práva\nkvalifikovaného počtu obyvateľov obce. Opačným postupom sa popiera právo\nna samosprávu tých obyvateľov, ktorí prejavili záujem o správu samosprávnych záležitostí\na zúčastnili sa vo voľbách.“.\n8. Napadnutá právna úprava podľa navrhovateľov „vylučuje najvyššiu a priamu\nformu realizácie vôle občanov obce, a to v obecnom referende, pretože v prípade,\nak by obyvatelia v obecnom referende teoreticky rozhodli o obmedzení hazardu, obecné\nzastupiteľstvo by všeobecne záväzné nariadenie bez doručenia petície 30 % obyvateľov\nobce, ktorým by vyhovelo výsledkom obecného referenda, nemohlo prijať, čo je krajne\nformalistické. V tejto veci je nerozhodné, že aj pre záväznosť obecného referenda\nsa vyžaduje účasť kvalifikovaného počtu občanov obce. Napokon, v jednotlivých formách\nspôsobu výkonu samosprávy nie sú pre jej realizáciu predpokladané plnenie žiadnych\nďalších povinností obyvateľmi, t. j. uloženie povinnosti obyvateľom obce adresovať petíciu\nobecnému zastupiteľstvu, pokiaľ sa chcú domôcť regulácie určitej oblasti pri výkone\nmiestnej samosprávy, odporuje ustanoveniu čl. 67 ods. 1 Ústavy..., ktoré plnenie žiadnych\nďalších povinností obyvateľmi obce za účelom výkonu samosprávy nepredpokladá.“.\n9. Kritizovaná právna úprava podľa navrhovateľov „neobstojí ani z hľadiska testu\nproporcionality a legitimity zásahu, pretože uvedené skutočnosti popierajú legitimitu\nzásahu do rozhodovacej právomoci orgánov obce. Predne, reštrikcia v podobe petície\nnesleduje žiaden legitímny cieľ. Dôvodová správa na túto otázku odpoveď neposkytuje a\nsledovaný cieľ nemožno vyvodiť ani výkladom daného ustanovenia. Postup zákonodarcu\nciteľne obmedzujúci možnosť územnej samosprávy prostredníctvom volených orgánov\nvykonávať svoju pôsobnosť, sa javí ako svojvoľný... Ústavné zakotvenie a ochrana územnej\nsamosprávy nedovoľuje ani zákonodarcovi legislatívnym zásahom autonómiu územnej\n\n5\n\nsamosprávy zužovať či obmedzovať. Inými slovami, zásadné a dôležité záujmy obce\nby nemal formulovať a vymedzovať zákonodarca účelovo reštriktívnou úpravou, avšak mali\nby to byť práve orgány obce, ktoré sú na to obdarené priamym a obnovovaným mandátom\nudeleným vo voľbách obyvateľmi obce. Tento záver možno aplikovať aj na hodnotenie\nnapádanej úpravy z hľadiska iných možností na dosiahnutie sledovaného cieľa.“.\n10. Keďže zákonodarca obdobne ako pri otázke regulácie hazardu „nepostupoval\nani pri iných minimálne rovnako závažných otázok z hľadiska kvality života v obci a jej\nrozvoja, akými je napríklad územný rozvoj (územné plány, stavebná uzávera) či odpadové\nhospodárstvo, ku ktorým môže obec prijímať všeobecne záväzné nariadenia bez obmedzení,\npreto sa jeho postup javí ako selektívny a svojvoľný, favorizujúci ochranu podnikania\nv oblasti hazardu nad iné regulované činnosti, a to na úkor samosprávnej pôsobnosti miest\na obcí“.\n11. Zákonodarca prijatou právnou úpravou podľa navrhovateľov poprel priamosť\nmandátu volených orgánov, ktoré ho nemôžu vykonať napriek tomu, že ho v zákonnej\nvolebnej procedúre nadobudli a za jeho výkon aj zodpovedajú, čo odporuje zakotveniu\npráva na samosprávu ako súčasti pojmu demokratický a právny štát.\n12. Obmedzením možnosti prijať všeobecne záväzné nariadenie zakazujúce na území\nobce prevádzkovanie hazardu sa zasahuje aj do požiadaviek na efektívnosť rozhodovania\norgánov miestnej samosprávy, tak ako ich vyžaduje v čl. 3 ods. 2, 3 a 4 charta.\n13. Podmienku petície v napadnutej právnej úprave podľa navrhovateľov „nemožno\nvnímať ako prípustnú procesnú požiadavku, ktorá by bola zlučiteľná s ústavou\ngarantovaným právom obce normovať samosprávne, ako aj ďalšie zákonom vymedzené\noblasti, avšak ako materiálnu podmienku či prekážku, ktorou ústavodarca výkon tejto\npôsobnosti nezamýšľal podmieňovať, a teda aj z tohto hľadiska predstavuje zásah do práva\nna samosprávu a jej vymedzenia ako súčasti pojmu právny štát“.\n\n6\n\n14. Napadnutá právna úprava je podľa navrhovateľov v rozpore aj s čl. 27 ods. 1\nústavy upravujúcim petičné právo, pretože „uplatnenie petičného práva musí byť vždy\nslobodné, a to nielen čo do jeho samotného výkonu podpísaním petície, avšak aj z hľadiska\njeho obsahu, teda vznesenej požiadavky, ktorá sa petíciou sleduje, resp. inej skutočnosti,\nktorá sa petíciou vytýka. V danom prípade však obsah petície vymedzuje zákonodarca,\npričom však iné dôvody, pre ktoré by sa občania mohli domáhať zákazu hazardných hier\nna území obce, ako tvrdené narúšanie verejného poriadku, za relevantné pre prijatie\nobmedzujúceho všeobecne záväzného nariadenia zakazujúceho hazard, nepripúšťa, resp.\nnespája s nimi žiaden právny následok. Takto vymedzený obsah petície tak núti obyvateľov\nk výkonu petičného práva s odôvodnením len a výlučne predpísaným zákonodarcom, ktoré\nvšak nemusia byť totožné s inými, avšak legitímnymi dôvodmi pre podpísanie petície\nzo strany obyvateľov...“.\n15. Rozhodovaciu autonómiu ako podstatu samosprávneho princípu tak zákonodarca\nnapadnutou právnou úpravou podľa navrhovateľov „úplne potiera, čo nemôže byť\nzlučiteľné s právom na samosprávu, ako je formulované ústavou a medzinárodnými\nzmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Územná samospráva ako pojmový znak\nprávneho štátu požíva ústavnú ochranu aj pred samotným zákonodarcom. Pre zákonnú\nfavorizáciu a ochranu podnikania v oblasti hazardu nie je v tomto smere žiaden legitímny\ndôvod, ktorý by oprávňoval suspendovať či obmedziť samosprávu miest a obcí a ich\nautonómiu pri určení dôvodov na obmedzenie hazardu.“.\n16. Navrhovatelia ďalej poukázali na to, že aj Zmluva o fungovaní Európskej únie\npredpokladá reguláciu hazardu z dôvodov výslovne ustanovených v jej čl. 51 a čl. 52 alebo\nak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)\n„opodstatnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Judikatúra Súdneho dvora\nrešpektuje, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, v ktorých existujú\nvýznamné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými\nštátmi. Vnútroštátne orgány tak majú dostatočnú voľnú úvahu na určenie požiadaviek, ktoré\nprináša ochrana spotrebiteľa a verejného poriadku, a pokiaľ sú okrem toho dodržané\npodmienky stanovené v judikatúre Súdneho dvora, každému členskému štátu prináleží, aby\n\n7\n\nposúdil, či je v kontexte legitímnych cieľov, ktoré sleduje, nevyhnutné úplne alebo čiastočne\nzakázať činnosti týkajúce sa hier a stávok alebo ich stačí len obmedziť a stanoviť na tento\núčel prísnejšie či menej prísne spôsoby kontroly (napr. bod 76 rozsudku Súdneho dvora\nv spojených\n\nveciach\n\nC-316/07,\n\nC-358/07\n\naž\n\nC-360/07,\n\nC-409/07\n\na\n\nC-410/07,\n\nStoß a iní/Land Baden-Württemberg, alebo bod 46 rozsudku Súdneho dvora vo veci\nC-46/08, Carmen Media Group Ltd./Land Schleswig-Holstein a Innenminister des Landes\nSchleswig-Holstein).“.\n17. Podľa navrhovateľov z hľadiska legitimity zásahu neobstojí ani časť napádanej\nprávnej úpravy, a to ustanovenie § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde slová „a musí\nsa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“, ktorou\n„zákonodarca bez legitímneho cieľa vylúčil autonómiu územnej samosprávy vo veci\nposúdenia konkrétnych dopadov toho-ktorého typu prevádzky hazardných hier, i keď ich\ndopady na kvalitu života v obci môžu byť samozrejme odlišné“.\n18. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 4/2016-23 zo 6. apríla 2016 návrh\nnavrhovateľov prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na ďalšie konanie a zároveň nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti\nnapadnutých právnych noriem.\n19. Ústavný súd 19. apríla 2016 požiadal podľa § 39 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nNárodnú radu Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) a vládu Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“) o stanovisko k návrhu a o doručenie povinných príloh.\n20. Národná rada vo svojom stanovisku č. PREDS-250/2016 doručenom ústavnému\nsúdu 13. decembra 2016 spolu s požadovanými prílohami vyjadrila súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v predmetnej veci. Po vecnej stránke nespochybňuje,\nže „pri regulácii hazardných hier vykonávajú obce svoju originálnu samosprávnu\npôsobnosť...“. Zdôrazňuje úzke prepojenie medzi obyvateľmi obce a výkonom verejnej\n\n8\n\nmoci zo strany orgánov obce. K problematike petičného práva konštatuje, že „z ústavy\ndefinovaného obsahu petičného práva však nevyplýva, že by adresát petície (obec – obecné\nzastupiteľstvo) musel petícii vyhovieť. S touto ústavnou konštrukciou petičného práva\nje kompatibilné aj platné znenie § 10 ods. 5 písm. d) zákona... o hazardných hrách,\nktoré zakotvuje potenciu (možnosť) nie však povinnosť obce (obecného zastupiteľstva) vydať\nvšeobecne záväzné nariadenie, ktorým za podmienok ustanovených v odseku 6 obmedzí\nna svojom území prevádzkovanie hazardných hier.“.\n21. Národná rada dôvodí, že „v zdravých ústavných podmienkach by realizácia\nnormotvornej činnosti zastupiteľstva obce (nepriama demokracia) nemala byť v príkrom\nrozpore s vôľou občanov na danom území (priama demokracia) a predpokladáme,\nže zákonodarca pri prijímaní zákona nepredpokladal, že by takýto ústavný konflikt mohol\nvyvolať. Platné znenie § 10 ods. 5 v spojení s ods. 6 zákona č. 171/2005 Z,. z. o hazardných\nhrách... však evokuje rozpor medzi realizáciou priamej a nepriamej demokracie, nakoľko\naj v prípade úspešnej petície... obecné zastupiteľstvo môže ale nemusí vydať všeobecne\nzáväzné nariadenie, teda akceptovať vôľu obyvateľov obce v tejto otázke. Opačný úmysel,\nže by obecné zastupiteľstvo chcelo vydať všeobecne záväzné nariadenie avšak bez prejavu\nvôle svojich obyvateľov by bolo v príkrom rozpore s realizáciou nepriamej a priamej\ndemokracie...“.\n22. Podľa názoru národnej rady čl. 3 ods. 2 prvú vetu charty „správne aplikovať...\nnemožno pri opomenutí jeho druhej vety, ktorá jednoznačne ustanovuje, že tam kde\nto dovoľuje zákon, sa referendá, zhromaždenia občanov alebo akákoľvek iná forma priamej\núčasti občanov na výkone samosprávnych záležitostí nepovažujú za interferenciu do výkonu\nzastupiteľskej formy výkonu samosprávy. Dôležitosť úlohy priamej demokracie na výkone\nsamosprávy je vyjadrená aj v dokumente Rady Európy zo 16.11.2009 – Dodatkový protokol\nk Európskej charte miestnej samosprávy o práve účasti na záležitostiach miestnych orgánov\n(SR k nemu zatiaľ nepristúpila). V čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu sa zmluvné strany\nvyzývajú aby bolo každému v ich jurisdikcii poskytnuté právo zúčastňovať sa\nna záležitostiach miestnych orgánov. V ods. 2 sa rozsah práva účasti na záležitostiach\nmiestnych orgánov vzťahuje ako právo možnosti na určovanie aj na ovplyvňovanie výkonu\n\n9\n\npráv a povinností miestnych orgánov, a to prostredníctvom konzultačných procedúr,\nmiestnych referend a petícií (čl. 2 ii a dodatkového protokolu).“.\n23. Národná rada neformuluje návrh na rozhodnutie v merite.\n24. Vláda v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo spravodlivosti“) vo svojom stanovisku č. 49018/2016/120 doručenom\nústavnému súdu 28. novembra 2016 súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\na navrhuje návrhu navrhovateľov nevyhovieť.\n25. Podľa názoru vlády „podmienenie vydania všeobecne záväzného nariadenia obce\ndoručením petície 30 % obyvateľov obce je dôvodné nakoľko účelom zákonodarcu\nje v prvom rade zabezpečiť aby sa obyvatelia obce mohli bližšie podieľať na živote obce,\nnakoľko títo vedia najdôveryhodnejšie posúdiť pomery vo vzťahu ku kvalite života v obci“.\n26. Vláda informuje, že pozmeňujúce návrhy poslancov národnej rady počas\nzákonodarného procesu mali „za následok odstránenia pôvodnej formulácie, ktorá\npodmieňovala vydanie všeobecne záväzného nariadenia miestnym referendom. Hoci zmena\nformulácie nie je detailne odôvodnená v dôvodovej správe, jej odôvodnenie možno nájsť\npráve v pozmeňujúcich návrhoch poslancov, pričom máme za to, že účel a potreba\nzavedenia petície 30 % obyvateľov obce ako podmienka pre vydanie všeobecne záväzného\nnariadenia v zmysle odôvodnenia pozmeňujúcich návrhov obstojí a dôsledne poukáže\nna nevyhnutnosť a legitímny cieľ prijatia napádanej právnej úpravy tak ako je v súčasnosti\nformulovaná.“.\n27. Porovnávajúc pôvodný vládny návrh zákona (alternatíva s miestnym referendom)\ns výsledným schváleným znením právnej úpravy (alternatíva s petíciou) vláda dôvodí,\nže „prevádzkovanie hazardných hier je z nášho pohľadu jednou z oblastí, ktoré môžu mať\nveľký vplyv na život obce, najmä vo vzťahu k verejnému poriadku. Vzhľadom na skutočnosť,\nže tento vplyv môže so sebou prinášať nemalé množstvo negatív, snahou zákonodarcu bolo\nurčité urýchlenie možnosti vyjadrenia názoru zo strany obyvateľov obce a to práve tým\nspôsobom, že zvolil inštitút petície, takže v zásade možno hovoriť o tom, že vyjadrenie\n\n10\n\nnázoru obyvateľov obce nastáva už v prvej fáze, bez toho aby sa následne ešte predlžoval\ntento proces vyhlásením referenda a povinnosťou obyvateľov obce opätovne prejavovať ten\nistý názor v rámci hlasovania v miestnom referende.“. Nadväzne vláda upozorňuje,\nže „navrhované kvórum 30 % obyvateľov obce bolo navrhované analogicky podľa ZOZ,\nnakoľko rovnaké kvórum je v zmysle ZOZ použité pri odvolávaní starostu...\nalebo vyhlasovaní miestneho referenda“.\n28. Ak podľa vlády „navrhovateľ zdôrazňuje, že územná samospráva v zmysle čl. 67\nods. 1 ústavy sa uskutočňuje zhromaždením obyvateľov obce, miestnym referendom\na orgánmi obce“, potom „treba dôrazne poukázať na to, že ústavodarca v tomto prípade\nnerieši vnútorné vzťahy obce, v tom zmysle, či by jej obyvatelia mali uskutočňovať\nsamosprávu, v danom konkrétnom prípade toto ustanovenie ústavy slúži na vyjasnenie\notázky vzťahu obce... a štátu“.\n29. Podieľanie sa obyvateľov obce na samospráve podľa vlády „nemožno...\nposudzovať reštriktívne v tom, zmysle, že by táto v rámci samosprávy mohla byť realizovaná\nlen zhromaždením obyvateľov obce, miestnym referendom a orgánmi obce. Treba\nsi uvedomiť, že v tomto prípade obyvatelia obce neuskutočňujú samosprávu, ale\nna samospráve sa len podieľajú, a to tým spôsobom, že dajú podnet vo forme petície\norgánom obce..., ktoré uskutočnia samosprávu v zmysle čl. 67 ods. 1 ústavy tak, že využijú\nsvoju kompetenciu podľa čl. 68 ústavy a vydajú všeobecne záväzné nariadenie v medziach\nzákona... V nadväznosti na uvedené taktiež treba dodať, že v tomto prípade nemožno\nhovoriť o priamom negatívnom zásahu štátu do samosprávnej pôsobnosti obcí, v pravom\nslova zmysle, nakoľko zákonodarca zavedením podmienky nezabránil obciam vykonávať si\nsvoju samosprávnu pôsobnosť, iba zaviedol podmienku, ktorá má prispieť k efektívnejšej\na obyvateľom obce bližšej realizácii samosprávnej pôsobnosti.“.\n30. V rovine skúmania legitimity zásahu inkorporovaného v napadnutej právnej\núprave vláda argumentuje, že nemožno hovoriť „o zásahu v pravom slova zmysle,\nale o podmienení vydania rozhodnutia na základe podnetu, ktorým je petícia... takýto\npodnet by mal zabezpečiť aj určitú objektivitu vydaného všeobecne záväzného nariadenia,\n\n11\n\nna zabránenie šikanóznym, alebo naopak favorizujúcim (napr. voči iným podnikateľským\nsubjektom v tejto oblasti) rozhodnutiam orgánov obce vo vzťahu k vydaniu všeobecne\nzáväzného nariadenia, v zmysle ktorého nie je možné prevádzkovať na území obce určité\nhazardné hry. Okrem spomínaného má predmetná právna úprava zavádzajúca podmienku\nspočívajúcu v podaní petície zabezpečiť najmä spoľahlivé posúdenie, že by sa na základe\nprevádzkovania hazardných hier mohla výrazne zhoršiť kvalita života v obci z pohľadu jej\nobyvateľov, resp. vo všeobecnosti by sa takýmto prevádzkovaním mohol narúšať verejný\nporiadok. Preto túto podmienku pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia treba chápať\nako nevyhnutný prostriedok pre dosiahnutie právom aprobovaného cieľu, ktorý je, dalo\nby sa povedať, subkategóriou práva na samosprávu, resp. práva na dobrú správu vecí\nverejných a je definovaný v § 4 ods. 3 písm. n) ZOZ...“.\n31. Podľa vlády „v danom konkrétnom prípade máme za to, že stanovenie\npredmetnej podmienky hoci by aj predstavovalo zásah do práva na samosprávu, ako uvádza\nnavrhovateľ, je najvhodnejším prostriedkom pre dosiahnutie účelu, ktorým je zabezpečenie\nverejného poriadku v prípade ak práve obyvatelia obce by pociťovali prevádzkovanie\nhazardných hier na území obce ako aspekt, značne zhoršujúci kvalitu života v obci“.\nNapokon vláda vyhodnocuje, že „stanovenie podmienky petície pre vydanie všeobecne\nzáväzného nariadenia je adekvátnym prostriedkom, akým možno dosiahnuť stanovený cieľ,\nktorý sleduje napádaná právna úprava“.\n32. Stanovisko národnej rady i vlády zaslal ústavný súd 15. decembra 2016\nnavrhovateľom s možnosťou reagovať na ne. Zároveň požiadal o vyjadrenie k otázke\nupustenia od ústneho pojednávania vo veci.\n33. Navrhovatelia vo svojej odpovedi doručenej ústavnému súdu 1. februára 2017\noznámili, že trvajú na verejnom ústnom pojednávaní vo veci. Na rozsiahlom priestore\nvyhodnocujú vplyv poslednej novelizácie zákona o hazarde (účinnej od 1. januára 2017)\nna ich návrh, pričom formulujú presvedčenie, podľa ktorého v novelou dotknutej časti ich\nnávrhu „bude musieť byť konanie z dôvodu absencie procesných predpokladov (platnosť\npreskúmavaného právneho predpisu) zastavené...“.\n\n12\n\n34. Vo svojom stanovisku navrhovatelia poukazujú aj na doplnenie druhej vety\nv § 10 ods. 6 zákona o hazarde, ktoré spočíva v osobitosti sporných petícií v Bratislave\na v Košiciach, teda v mestách členiacich sa na mestské časti. Podľa názoru navrhovateľov\n„ústavný súd je už na základe na ďalšie konanie prijatého návrhu obdarený právomocou\npreskúmať ústavnú konformitu aj vo vzťahu k ustanoveniu § 10 ods. 6 druhej vety zákona\no hazardných hrách, a to najmä s ohľadom na ustanovenie § 40 ZoÚS, i keď túto otázku\nponechávajú primárne na jeho úvahe“. Výslovne však uvádzajú, že „nerozširujú predmet\nkonania výslovným návrhom aj o druhú vetu citovaného odseku 6...“.\n35. Pokiaľ ide o postoj k vyjadreniam národnej rady a vlády o legitimite\na proporcionalite napadnutej právnej úpravy, navrhovatelia tvrdia, že „predpokladom\npre argumentačnú priliehavosť uvedených testov ústavnej konformity je ich východisková\npozícia vychádzajúca z čl. 13 ods. 2 a 4 ústavy, v zmysle ktorého sa posudzuje ústavná\nudržateľnosť reštriktívneho zásahu do základných práv vykonaných zákonom. Pritom však\nplatí, že v samotnej ústave sú zásahy do najdôležitejších princípov definujúcich Slovenskú\nrepubliku ako demokratický a právny štát výslovne zakázané a naopak, ústavodarca na ich\nochranu upravuje pozitívny záväzok zákonodarcu tieto princípy chrániť a podporovať ich\núčinné presadenie. Jedným z nich je výslovný pozitívny záväzok zákonodarcu v čl. 31\nústavy, ukladajúci mu povinnosť pri prijímaní zákonnej úpravy všetkých politických práv a\nslobôd umožniť a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“.\nV nadväznosti na to poukazujú na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a čl. 30 ústavy, z ktorých má\nvyplývať, že „zastupiteľský systém správy vecí verejných spolu s priamou participáciou\nna výkone verejnej moci sú esenciálnymi vlastnosťami demokratického právneho štátu\nrepublikánskej formy“.\n36. Navrhovatelia zdôrazňujú aj „ďalší podstatný princíp vlastný systému\nzastupiteľskej demokracie v Slovenskej republike, a to princíp zákazu imperatívneho\nmandátu. Tento je implicitne prítomný aj v mandáte poslanca obecného zastupiteľstva,\nkeďže... čl. 30 ods. 1 ústavy sa vzťahuje na všetky úrovne výkonu verejnej moci...\nObligatórny priamy výkon verejnej moci zo strany občanov (obyvateľov obce) je primárne\n\n13\n\npredpísaný iba pri otázkach odovzdania, oslabenia či iného nakladania s oprávnením\nvykonávať verejnú moc zo strany suveréna ako jej pôvodcu (... na komunálnej úrovni\nmiestne referendum o zlúčení obcí, ich rozdelení alebo zrušení...)... S výnimkou popísaných\nobligatórnych otázok riešených v jednotlivých formách priamej demokracie... nie je žiadna\notázka verejného záujmu, ktorá je zlučiteľná s materiálnym poňatím nezmeniteľného jadra\nústavy,\n\nz\n\nrozhodovania\n\nprostredníctvom\n\nzastupiteľskej\n\ndemokracie\n\nvylúčená\n\nani podmieňovaná. Kľúčové otázky verejného záujmu tak občania v jasne prevažujúcom\npomere riešia postupmi zastupiteľskej demokracie, čím sa zo samotnej povahy\nzastupiteľskej demokracie stávajú predmetom slobodnej súťaže politických síl... Zmysel a\npodstata politickej súťaže potrebnej pri obnove legitimity nepriameho výkonu verejnej moci\nsa však úplne popiera, pokiaľ zvolení zástupcovia, určení občanmi v ich mene verejnú moc\nvykonávať, sú v tomto ich oprávnení napriek zvereniu verejnej moci, obmedzení, napríklad\nz dôvodu požiadavky petície...“.\n37. Navrhovatelia sumarizujú, že „uplatnenie akejkoľvek formy priameho výkonu\nverejnej moci nemôže byť uložené ako podmienka či predpoklad na naplnenie práva\npodieľať sa na výkone verejnej moci prostredníctvom zvolených zástupcov, keďže oba\nspôsoby výkonu verejnej moci sú rovnocenné“.\n38. Napokon navrhovatelia varujú, že „pokiaľ by sa podmieňovanie regulačnej\nprávomoci obce petíciou rozširovalo aj na iné oblasti komunálneho života... činnosť\nsamosprávy by sa fakticky paralyzovala...“.\n39. Navrhovatelia navrhujú „ústavnému súdu, aby ich návrhu z 18. 1. 2016 v celom\nrozsahu vyhovel“.\n40. V predmetnej veci sa uskutočnilo verejné ústne pojednávanie 10. mája 2017,\nna ktorom bol prítomný právny zástupca navrhovateľov, odporca a vedľajší účastník\nsa verejného pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca navrhovateľov zotrval na podanom\nnávrhu, ako aj na svojom stanovisku k vyjadreniam odporcu a vedľajšieho účastníka\ndoručenom ústavnému súdu 1. februára 2017.\n\n14\n\nII.\nPodanie Asociácie zábavy a hier\n41. Po prijatí návrhu navrhovateľov na ďalšie konanie bolo ústavnému súdu 20. mája\n2016 bez vyžiadania doručené podanie\n(ďalej len „asociácia“), označené ako „Vyjadrenie amicus curiae...“, v ktorom sa uvádza,\nže členovia asociácie „sú bezprostredne a priamo dotknutí predmetným konaním a prípadné\nrozhodnutie Ústavného súdu o nesúlade napadnutej právnej úpravy s Ústavou by mohlo\nvážne zasiahnuť do základných ľudských práv osôb, ktoré Asociácia združuje“. S uvedeným\nodôvodnením potom asociácia predkladá svoje meritórne vyjadrenie k návrhu\nnavrhovateľov. V závere vyjadrenia navrhuje, aby ústavný súd „v plnom rozsahu zamietol\nnávrh podaný navrhovateľmi...“.\n42. Podľa § 21 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkmi konania sú navrhovateľ\na prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje tento\nzákon.\n43. Podľa § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde vedľajším účastníkom konania\nje osoba, ktorej toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdá.\nVedľajší účastník konania má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania,\nak tento zákon neustanovuje inak; koná však iba sám za seba.\n44. Podľa § 21 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak vzniknú pochybnosti o tom,\nči je osoba vedľajším účastníkom konania, rozhodne o tom ústavný súd uznesením.\n\n15\n\n45. Podľa § 37 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré reguluje účastníctvo v konaní\no súlade právnych predpisov, vedľajším účastníkom konania je vláda zastúpená\nministerstvom spravodlivosti.\n46. Podľa názoru ústavného súdu z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde\nbez pochybností vyplýva, že v konaní o súlade právnych predpisov má postavenie účastníka\nkonania oprávnený navrhovateľ a odporca, ktorým je v danom prípade národná rada.\nPostavenie vedľajšieho účastníka má iba vláda zastúpená ministerstvom spravodlivosti.\n47. Asociácia nie je podľa zákona o ústavnom súde účastníkom konania o súlade\nprávnych predpisov a vo svojom podaní sa pripustenia do konania v pozícii vedľajšieho\núčastníka ani nedomáhala. Ústavný súd vyjadrenie asociácie zobral na vedomie.\nIII.\nZmena napadnutej právnej úpravy po prijatí návrhu navrhovateľov\nna ďalšie konanie\n48. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nnárodná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n49. Ústavný súd zistil, že národná rada schválila 29. novembra 2016 zákon\nč. 386/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela účinná od 1. januára 2017“),\na to s účinnosťou od 1. januára 2017 (s výnimkou čl. I bodu 68, ktorý však s napadnutou\nprávnou úpravou priamo nesúvisí). Novela účinná od 1. januára 2017 bola v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky uverejnená 30. decembra 2016 a obsahovo sa dotkla § 10\nods. 5 a 6 zákona o hazarde.\n\n16\n\n50. Podľa § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde ak preskúmavané právne predpisy\nstratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.\n51. Ústavný súd v ustálenej judikatúre zásadne považuje stratu platnosti\npreskúmavaných právnych predpisov za dôvod na zastavenie konania bez ohľadu na to,\nže v čase doručenia návrhu na začatie konania napadnuté právne predpisy, ich časti alebo\njednotlivé ustanovenia ešte boli súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky\n(PL. ÚS 23/02, PL. ÚS 16/03).\n52. Avšak aj obsahová kvalitatívna zmena napadnutých zákonných ustanovení\nv priebehu konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy môže vyvolať v tomto type konania\nnásledok spočívajúci v tom, že prestane existovať objektívny záujem na objasnení\na vyslovení protiústavnosti napadnutých ustanovení, ktoré sa mali podrobiť ústavnej\nkontrole (pozri napr. PL. ÚS 12/09). Ústavný súd už konštatoval, že novelizácia\nnapadnutých ustanovení meniaca ich obsahový význam sa hodnotí ako zánik platnosti\npôvodného znenia napadnutých ustanovení (PL. ÚS 43/03). Ústavný súd preto potom podľa\n§ 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde a v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(PL. ÚS 21/98, PL. ÚS 4/02, PL.ÚS 11/02, PL. ÚS 43/03, PL. ÚS 7/05, PL. ÚS 1/2012)\nkonanie o súlade namietaných ustanovení zastaví.\n53. Aj samotní navrhovatelia postrehli zmenu napadnutej právnej úpravy. Vo svojom\nstanovisku doručenom ústavnému súdu 1. februára 2017 uvádzajú, že «nakoľko\npreskúmavaná časť právneho predpisu, a to konkrétne slová „a musí sa vzťahovať na všetky\nhazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ v § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách\nv priebehu konania stratili platnosť, v tejto časti bude musieť byť konanie z dôvodu\nabsencie procesných predpokladov (platnosť preskúmavaného právneho predpisu)\nzastavené... Vo zvyšnej časti navrhovateľmi označených ustanovení zákona o hazardných\nhrách sú procesné podmienky pre ďalšie konanie a meritórne rozhodnutie splnené... ».\nNapriek tomu v závere svojho stanoviska výslovne uvádzajú: „... navrhujeme ústavnému\nsúdu, aby... návrhu z 18. 1. 2016 v celom rozsahu vyhovel.“\n\n17\n\n54. Z uvedených dôvodov musel ústavný súd preskúmať a ustáliť obsahový charakter\nzmien napadnutých ustanovení zákona o hazarde, aby mohol dospieť k jednoznačnému\nzáveru o potrebe aplikácie citovaného § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n55. Podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde účinného do 31. decembra 2016\nobec môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením,\nže hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e), a i) nie je možné prevádzkovať na jej\núzemí, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí\nsa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i);\nna prevádzkovateľa\n\nhazardnej\n\nhry,\n\nktorému\n\nbola\n\nudelená\n\nindividuálna\n\nlicencia\n\nna prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného\nnariadenia, sa toto všeobecné záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti\ntejto individuálne licencie.\n56. Podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde účinného od 1. januára 2017 obec\nmôže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej\núzemí nemožno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 písm. a), b), c)\nalebo písm. d), alebo v kombinácii budov v členení podľa § 38 ods. 4 písm. a) až d)\nalebo vo všetkých budovách uvedených v § 38 ods. 4, pričom toto všeobecne záväzné\nnariadenie musí platiť na celom území obce; na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému\nbola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím\núčinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie\nnevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie.\n57. Podľa § 38 ods. 4 zákona o hazarde účinného od 1. januára 2017 herňu možno\numiestniť len v\na) hoteloch, moteloch a penziónoch,\nb) budovách pre obchod a služby,\nc) budovách pre kultúru a na verejnú zábavu,\nd) bytových domoch, ak s tým písomne vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina všetkých\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.\n\n18\n\n58. Podľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde účinného do 31. decembra 2016 všeobecne\nzáväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce\npetíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier,\npričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili\n18 rokov veku. Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obec oznámi bezodkladne\nministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti.\n59. Podľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde účinného od 1. januára 2017 všeobecne\nzáväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce\npetíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier,\npričom takú petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov\nveku. Osobitný predpis o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a osobitný predpis\no meste Košice môžu ustanoviť nižšie kvórum obyvateľov mesta, ktorí dovŕšili 18 rokov\nveku a ktorí musia takú petíciu podporiť, pričom toto kvórum nemôže byť nižšie ako 15 %;\ntoto nižšie kvórum sa uplatní, len ak pôsobnosť v oblasti hazardných hier nie je štatútom\nmesta prenesená na mestské časti. Vyvesenie návrhu takého všeobecne záväzného\nnariadenia na úradnej tabuli obec oznámi ministerstvu do troch dní odo dňa jeho vyvesenia\na prijatie takého všeobecne záväzného nariadenia obec oznámi ministerstvu do troch dní\nodo dňa jeho prijatia s uvedením dátumu jeho účinnosti.\n60. Návrh navrhovateľov prijatý ústavným súdom na ďalšie konanie inkorporuje\nv sebe požiadavku na posúdenie troch častí zákona o hazarde ako právneho predpisu.\nČasť § 10 ods. 5 písm. d) v slovách „za podmienok podľa odseku 6“ je vzhľadom na\ncitovanú dikciu potrebné posudzovať v nerozlučnej spätosti § 10 ods. 6 zákona o hazarde\n(i s jeho prvou vetou, ktorá je návrhom napadnutá), teda ako jeden celok.\n61. Z citovaných ustanovení zákona o hazarde v zneniach účinných do 31. decembra\n2016 a novely účinnej od 1. januára 2017 zreteľne vyplýva, že v § 10 ods. 5 písm. d) v časti\nslov „za podmienok podľa odseku 6“ zákona o hazarde nedošlo k žiadnej formálnej\nani obsahovej zmene. Rovnako navrhovateľmi napadnutá časť § 10 ods. 6 zákona o hazarde\n(„všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia\n\n19\n\nobce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním\nhazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí\ndovŕšili 18 rokov veku“) nezaznamenala v dôsledku novely účinnej od 1. januára 2017\nžiadnu zásadnú zmenu. V § 10 ods. 6 zákona o hazarde došlo iba ku konkretizácii\n(doplneniu) podmienky stanovenej v prvej vete na právne pomery tých miest (Bratislava,\nKošice), ktoré sa členia na mestské časti majúce podľa osobitných právnych predpisov\npostavenie obce. Regulatívne dopady § 10 ods. 6 prvej vety v spojení s § 10 ods. 5 písm. d)\nzákona o hazarde teda zostávajú aj po 1. januári 2017 nezmenené. Ide pritom práve o tie\ndopady, ktoré navrhovatelia v návrhu na začatie konania podrobili kritike (podmienenie\nnormotvornej právomoci obce petíciou obyvateľov obce), a domáhajú sa ich meritórneho\nústavno-súdneho prieskumu.\n62. Pokiaľ ide o ďalšiu navrhovateľmi kritizovanú časť právneho predpisu, ústavný\nsúd v zhode s navrhovateľmi konštatuje, že § 10 ods. 5 písm. d) v časti slov „a musí sa\nvzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ zákona o hazarde\nzaznamenal podstatnú zmenu.\n63. Podľa predmetnej časti právneho predpisu totiž bola obec oprávnená všeobecne\nzáväzným nariadením ustanoviť, že druhovo určené hazardné hry [uvedené v § 3 ods. 2\npísm. b), d), e) a i) zákona o hazarde] nie je možné na jej území prevádzkovať. Takéto\nvšeobecne záväzné nariadenie sa však v právnom stave účinnom do 31. decembra 2016\nmuselo uplatňovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i). Obec teda\nnemohla všeobecne záväzným nariadením zakázať prevádzkovanie len niektorých\nz druhovo určených hazardných hier. Navrhovatelia pritom svoj návrh na vyslovenie\nnesúladu tejto časti právneho predpisu odôvodňovali práve tým, že „zákonodarca\nbez legitímneho cieľa vylučuje autonómiu územnej samosprávy vo veci posúdenia\nkonkrétnych dopadov toho-ktorého typu prevádzky hazardných hier. Zvolená úprava\nneumožňuje ani obyvateľom obce zvážiť dopady jednotlivých typov hazardných hier,\ni keď ich dopady na kvalitu života v obci môžu byť samozrejme odlišné. Zákonodarca\nsamospráve predpisuje buď nezakázať žiadne hazardné hry, alebo ich zakázať všetky.\n\n20\n\nRovnako však aj dôvody pre rozličné typy hazardných hier môžu a zákonite sú odlišné.\nObce by mali byť oprávnené si tieto otázky posúdiť samé...“.\n\n64. Novelou účinnou od 1. januára 2017 došlo k zmene preskúmavanej právnej\núpravy, a to práve v tom jej aspekte, ktorý navrhovatelia citovanou argumentáciou\nkritizovali. Aktuálne účinná právna úprava totiž už obci neprikazuje, aby sa všeobecne\nzáväzné nariadenie podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde vzťahovalo na všetky\nhazardné hry typovo určené v § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) zákona o hazarde.\nK obmedzovaniu prevádzkovania hazardných hier je obec od 1. januára 2017 oprávnená\npristupovať selektívne, a to tak, že vo všeobecne záväznom nariadení určí všetky budovy\npodľa § 38 ods. 4 zákona o hazarde, v ktorých umiestniť herňu bude zakázané,\nno je oprávnená určiť aj len niektoré druhovo špecifikované budovy [§ 38 ods. 4 písm. a),\nb), c) alebo d) zákona o hazarde], v ktorých na území obce nebude dovolené herňu\numiestniť.\n65. Ústavný súd po porovnaní dotknutej právnej úpravy účinnej do 31. decembra\n2016 s právnou reguláciou účinnou v súčasnosti (po 1. januári 2017) konštatuje,\nže povinnosť obce pojať do zákazu plynúceho zo všeobecne záväzného nariadenia\npodľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b),\nd), e) a i) zákona o hazarde už v čase meritórneho rozhodovania ústavného súdu o návrhu\nnavrhovateľov netvorí súčasť účinného právneho stavu. Ústavný súd preto konanie o návrhu\nnavrhovateľov v časti týkajúcej sa súladu § 10 ods. 5 písm. d) v časti „a musí sa vzťahovať\nna všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ s čl. 1 ods. 1, čl. 27 ods. 1,\nčl. 64, čl. 64a, čl. 67 ods. 1 prvou vetou a ods. 3 a čl. 68 ústavy a s čl. 3 ods. 1 a 2 prvou\nvetou a čl. 4 ods. 2 a 4 charty zastavil podľa § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\n\n21\n\nIV.\nMeritórny prieskum zvyšnej časti návrhu\nK namietanému nesúladu s čl. 1 ods. 1, čl. 64, čl. 64a a čl. 68 ústavy\n66. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát...\n67. Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu\ntvorí obec a vyšší územný celok.\n68. Podľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné\nsamosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich\núzemí trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.\n69. Podľa čl. 68 ústavy vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh\nvyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať\nvšeobecne záväzné nariadenia.\n70. Charakter ťažiskovej námietky navrhovateľov (odseky 24 – 30 návrhu na začatie\nkonania – obmedzovanie práva obce na samosprávu pri prijímaní všeobecne záväzných\nnariadení) si podľa názoru ústavného súdu vyžaduje, aby sa predložený návrh v časti\nžiadajúcej vyslovenie nesúladu čl. 1 ods. 1, čl. 64, čl. 64a a čl. 68 ústavy posudzoval\nspoločne. Plynie to z charakteru ústavných noriem obsiahnutých v predmetných ústavných\nčlánkoch a predovšetkým z ich synergického pôsobenia na ústavné postavenie obce.\nPodstatu územnej samosprávy totiž ústava bližšie explicitne nedefinuje. IV. hlava ústavy\n\n22\n\nvšak inkorporuje regulačnú matériu, z ktorej jedinečné črty územnej samosprávy možno\nvyvodiť. Pritom interpretáciou je potrebné ustáliť i obsah samotného pojmu použitého ako\nnadpis IV. hlavy ústavy („Územná samospráva“).\n71. Samospráva je úplne alebo čiastočne samostatné, od odborných pokynov\nnezávislé vykonávanie verejných záležitostí neštátnym nositeľom verejnej správy v jeho\nvlastnom mene (Ehlers, D. in: Erichsen, H.-U., Martens, W. und Koll. Allgemeines\nVerwaltungsrecht. 9., neubearbeitete Auflage. Berlin, New York: de Gruyter, 1991, s. 72).\nIde o formu verejnej správy, na ktorej výkon má ústavou alebo (aspoň) zákonom zaručené\nprávo určité územné alebo inak organizované spoločenstvo ľudí (korporácia). V rámci\nvýkonu samosprávy si toto spoločenstvo samostatne, t. j. nezávisle od štátu spravuje svoje\nzáležitosti.\n\nŠtát\n\ndisponuje\n\nlen\n\nprávnym\n\ndozorom\n\nnad\n\nvýkonom\n\nsamosprávy\n\nuskutočňovaným spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Hendrych, D. a kol. Právnický slovník.\nPraha : C. H. Beck 2001, s. 801, tiež Čič, M. a kol. Komentár k Ústave Slovenskej\nrepubliky. Bratislava : EUROKÓDEX 2012, s. 405 – 407). Územnú samosprávu potom\nmožno charakterizovať ako ústavou (prípadne zákonom) zaručené právo územného\nsamosprávneho celku ako územného spoločenstva ľudí rozhodovať samostatne v rámci\nústavou a zákonmi vymedzeného autonómneho priestoru o svojich záležitostiach (Filip,\nJ. Ústavní právo I. Základní pojmy a instituty. Ústavní základy ČR. Brno : MU 1999,\ns. 454).\n72. Relevanciu v teórii vyabstrahovaných podstatných čŕt územnej samosprávy\npotvrdzuje aj formálna podoba jej ukotvenia v ústavných dokumentoch iných európskych\nkrajín.\n73. Podľa čl. 28 ods. 2 Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko musí byť\nobciam zabezpečené právo spravovať na vlastnú zodpovednosť všetky záležitosti miestneho\nspoločenstva v medziach zákona.\n\n23\n\n74. Podľa čl. 100 ods. 1 prvej vety Ústavy Českej republiky územné samosprávne\ncelky (sem patria podľa čl. 99 aj obce, pozn.) sú územnými spoločenstvami občanov, ktoré\nmajú právo na samosprávu.\n75. Ale napríklad aj podľa čl. 119 ods. 1 Ústavy Republiky Litva zákonom upravené\nsprávne celky v štáte majú právo na samosprávu. Toto právo uskutočňujú miestne príslušné\nsamosprávne rady.\n76. Právo na samosprávu ústava na rozdiel od ako príklad citovaných ústavných\nnoriem iných európskych krajín výslovne neformuluje, podľa názoru ústavného súdu je\nvšak z čl. 64 a čl. 64a („samostatný... samosprávny“) ústavy v spojení s demokratickým\ncharakterom Slovenskej republiky plynúcim z čl. 1 ods. 1 ústavy vyvoditeľné. Právo\nna samosprávu prináleží ako kolektívne právo miestnemu spoločenstvu (čl. 64a ústavy –\n„združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt“), obci a vyššiemu územnému\ncelku, ktorým ústavodarca priznáva právnu subjektivitu (čl. 65 ods. 1 ústavy).\nNeoddeliteľnou črtou práva na samosprávu prináležiaceho obci ako subjektu právne\ninštitucionalizovanému do podoby právnickej osoby verejného práva je výkon jej vlastných\n(pôvodných) kompetencií, ktoré sa formujú decentralizáciou štátnej moci. Obec\nich realizuje v záležitostiach obecného (miestneho) významu na báze relatívnej nezávislosti\nod štátu. Vlastné kompetencie vykonávajú volené orgány obce v mene a na zodpovednosť\nobce. Tento výkon je v regulačnej matérii podľa čl. 64a ústavy dotvorený personálnym\nzákladom („združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt“) a základom územným\n(„sú... územné... celky“), ktoré právo obce na samosprávu realizačne rámcujú.\n77. Významným\n\na\n\nústavne\n\npredvídaným\n\nkomponentom\n\nvýkonu\n\nvlastných\n\nkompetencií obce je normotvorba (čl. 68 ústavy), teda právomoc všeobecne záväzným\nspôsobom regulovať spoločenského vzťahy spadajúce do sféry vlastných záležitostí obce.\n78. Právo na územnú samosprávu je reálnym ústavným právom obce porovnateľným\nso základnými právami a slobodami upravenými v druhej hlave ústavy, a to napriek tomu,\nže ho ústava explicitne neartikuluje. Popísaný obraz vhodne dopĺňa aj osobitný druh\n\n24\n\nústavno-súdnej ochrany, ktorú ústava územnej samospráve poskytuje v čl. 127a. Štát je teda\nna jednej strane povinný garantovať nevyhnutnú mieru autonómie obcí pri ich\n„samospravovaní“, súčasne ale musí poskytovať účinné zábrany takému výkonu verejnej\nmoci obcami, ktorý by ho samého ako nezávislého, demokratického suveréna\nrešpektujúceho panstvo práva dezintegroval. Tým je založená dôvodnosť štátneho dozoru\nnad zákonnosťou výkonu územnej samosprávy (napr. PL. ÚS 5/2012). Aj preto ústavný súd\njudikoval, že rozsah normotvornej činnosti obecných zastupiteľstiev je vždy obmedzený\nv prvom rade základnými právami a slobodami garantovanými ústavou (I. ÚS 53/00).\n79. Pri meritórnom rozhodovaní o návrhu navrhovateľov je najprv potrebné ustáliť,\nči napadnutá právna úprava skutočne obmedzuje obec v jej práve na samosprávu. Svojou\npodstatou ide o odpoveď na otázku, či všeobecne záväzným spôsobom stanovená zákonná\npodmienka podľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde predstavuje ústavne relevantný zásah\ndo práva obce na samosprávu. Až na základe prípadnej kladnej odpovede na položenú\notázku možno potom pristúpiť k overeniu splnenia požiadavky, aby taký zásah mal legálny\nzáklad (čl. 67 ods. 2 ústavy) a aby sa podstaty územnej samosprávy nedovolene nedotýkal\n(I. ÚS 55/00).\n80. Podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde je obec oprávnená všeobecne\nzáväzným nariadením ustanoviť, že na jej území nemožno umiestniť herňu v druhovo\nurčených budovách. Ústavný súd sa plne stotožňuje so zhodnými názormi účastníkov\nkonania o pôvodnom charaktere tejto kompetencie realizovanej obecným zastupiteľstvom,\npreto sa touto otázkou nebude bližšie zaoberať. Podľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde však\nobecné zastupiteľstvo môže predmetné všeobecne záväzné nariadenie prijať, len ak sa\n30 % obyvateľov obce formou petície sťažuje na narúšanie verejného poriadku v obci práve\nv súvislosti s prevádzkou hazardných hier.\n81. Obecnú\n\nsamosprávu\n\nobmedzuje\n\nkaždá\n\nregulácia\n\nobecných\n\nzáležitostí,\n\nktorej pôvodcom je nositeľ verejnej moci od obce odlišný (Jarass, H., Pieroth,\nB. Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland. Kommentar. 2. Auflage. München :\nC. H. Beck, 1992, s. 432).\n\n25\n\n82. Napadnutá zákonná právna úprava reguluje obecné záležitosti (obmedzovanie\nprevádzkovania hazardných hier na území obce) len nepriamo, resp. sprostredkovane.\nObecné zastupiteľstvo na prijatie všeobecne záväzného nariadenia regulujúceho\nprevádzkovanie hazardu v danej obci nepotrebuje súhlasný prejav vôle iného nositeľa\nverejnej moci, resp. orgánu, ktorý vykonáva verejnú moc v mene a na zodpovednosť\nsubjektu verejnej moci od obce odlišného. Len za splnenia takejto podmienky by bolo\nmožné uvažovať o ústavne relevantnom zásahu do práva obce na samosprávu,\npretože výkon obecnej samosprávy by bol podmienený prejavom vôle subjektu,\nktorý za výsledok uplatnenia obecnej samosprávnej moci v konečnom dôsledku nebude\nniesť zodpovednosť.\n83. Vzájomné pôsobenie § 10 ods. 5 písm. d) a § 10 ods. 6 zákona o hazarde vedie\npodľa názoru ústavného súdu k záveru, podľa ktorého oprávnenie konkrétneho obecného\nzastupiteľstva normatívne regulovať prevádzkovanie hazardu na území obce nie je\npodmienené povolením, súhlasom alebo iným právne významným aktom iného nositeľa\nverejnej moci (štátu, samosprávneho kraja, resp. ich orgánov). Naopak, conditio sine qua\nnon pre prijatie všeobecne záväzného nariadenia regulujúceho prevádzkovanie hazardu\npredstavuje prejav vôle (petícia) 30 % obyvateľov obce, teda tých subjektov, ktoré sú v obci\nako samosprávnom celku združené (čl. 64a ústavy v spojení s § 3 ods. 1 zákona o obecnom\nzriadení) a v prospech ktorých sa v konečnom dôsledku obecná samospráva má vykonávať.\n84. Na tomto mieste odôvodnenia svojho nálezu považuje ústavný súd za potrebné\npripomenúť, že samotná ústava explicitne predpokladá uskutočňovanie územnej\nsamosprávy miestnym spoločenstvom aj vo formách charakterizujúcich priamu demokraciu.\nV prípade obce ako základu územnej samosprávy ide o miestne referendum,\nako aj o zhromaždenie obyvateľov obce. Marginálne hodno uznať, že regulačná\nkonkretizácia uvedených ústavných inštitútov v zákone o obecnom zriadení je, žiaľ,\nnedôsledná a chýba jej náležitá realizačná „koncovka“. Pre ústavný súd je však rozhodujúce\nzahrnutie miestneho referenda i zhromaždenia obyvateľov obce do podoby ústavou\npredpokladaných kategórií slúžiacich obyvateľom obce na uskutočňovanie ich kolektívneho\n\n26\n\npráva na samosprávu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd podčiarkuje, že s ohľadom\nna lokálny charakter územnej (obzvlášť obecnej) samosprávy determinujúci prirodzenú\nblízkosť volených orgánov obce a ich voličov možno predpokladať podstatne väčšiu\nautentickosť jej uskutočňovania v porovnaní s úrovňou štátu či samosprávneho kraja.\n85. Práve na podklade uvedených dôvodov predstavuje navrhovateľmi kritizovaná\npodmienka\n\npre\n\nprijatie\n\nvšeobecne\n\nzáväzného\n\nnariadenia\n\nposilnenie\n\nautenticity\n\n„samospravovania“ miestneho spoločenstva, ktorého je skupina fyzických osôb podľa § 10\nods. 6 zákona o hazarde integrálnou súčasťou. Z hľadiska ústavno-právnej kategorizácie\nide potom skôr o posilnenie priamej demokracie zaradením petičnej formy výkonu územnej\nsamosprávy do právnej úpravy (bližšie to bude vysvetlené pri skúmaní súladu s čl. 67 ods. 1\nústavy).\n86. Obecná samospráva svojou podstatou a zámerom smeruje k aktivácii\nzúčastnených (obyvateľov obce) na správe ich vlastných záležitostí, ktoré zjednocujú vôľu\nľudu žijúceho v miestnom spoločenstve na účel plnenia verejných úloh na vlastnú\nzodpovednosť (rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nemecka z 12. júla 1960\nv spojených veciach sp. zn. 2 BvR 373/60, 442/60). Ústavný súd konštatuje, že podmienka\npetície podľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde má potenciál posilniť vzťah obyvateľov obce\nk obci samotnej, resp. k jej orgánu a ním vykonávaným verejným úlohám, a to aj napriek\ntomu, že využitie petičného práva nemá za následok vznik právneho nároku na vyhovenie\nnávrhom a požiadavkám predneseným v petícii.\n87. Zároveň i vnútorná štruktúra čl. 67 ods. 1 ústavy napovedá, že ústavodarca\npriorizuje formy priamej demokracie (zhromaždenia obyvateľov obce, miestne referendum)\npred formami demokracie reprezentatívnej (orgány obce). Na úrovni lokálnej samosprávy\nje možné takúto interpretáciu bez pochybností pripustiť práve kvôli prirodzenej blízkosti\nvykonávateľov samosprávnej moci a tých, voči ktorým sa táto časť verejnej moci vykonáva.\nI výklad noriem obsiahnutých v § 10 ods. 5 písm. d) a § 10 ods. 6 zákona o hazarde\npreto musí smerovať k takému ich uplatňovaniu, ktoré si bude vyžadovať legitimizovanie\nkaždého hlasovania poslancov obecných zastupiteľstiev podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona\no hazarde samostatnou petíciou obyvateľov obce v počte najmenej 30 %. V opačnom\n\n27\n\nprípade sa uplatňovanie napadnutej právnej úpravy môže ľahko vymknúť do realizačnej\npodoby, ktorá bude zodpovedať skôr právnemu stavu spred nadobudnutia účinnosti zákona\nč. 228/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda participáciu\nv procese výkonu obecnej samosprávy na úseku administrácie hazardných hier v konečnom\ndôsledku neposilní.\n88. Ústavný súd neopomenul, že navrhovatelia na podporu svojej ťažiskovej\nnámietky predniesli aj niektoré argumenty parciálneho či podporného charakteru.\n89. Ústavný súd sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľov založenou na kritike\npodmienky verejného poriadku ako objektu výhrad obyvateľov obce v petícii\npredpokladanej § 10 ods. 6 zákona o hazarde. V právnych predpisoch používaný pojem\n„verejný poriadok“ je neurčitým právnym pojmom. I keď použité slovné výrazy naznačujú\nza každých skutkových okolností istý spoločný základ, nemožno rozumne predpokladať,\naby sa tento pojem vykladal úplne identicky v priestupkovom práve (§ 47 a § 48 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov),\nv právnej úprave postavenia cudzincov [§ 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov], či dokonca v regulácii výpovede zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej\nna dobu neurčitú (§ 14 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov). Nemožno tak úplne vylúčiť ani záver, podľa ktorého narúšaním\nverejného poriadku v obci podľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde bude napríklad ohrozenie\nzdravia ostatných obyvateľov obce z dôvodu závislosti hráčov, ako na to poukazujú\nnavrhovatelia. Právna kategória verejného poriadku v § 10 ods. 6 zákona o hazarde si bude\nvyžadovať interpretáciu založenú prioritne na ochrane tých právom uznaných hodnôt,\nktoré sú prevádzkovaním hazardných hier obmedzované a narúšané. Táto námietka\nnavrhovateľov je preto nedôvodná.\n\n28\n\n90. Navrhovatelia podporili svoj návrh aj odkazom na nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky vo veci sp. zn. Pl. ÚS 6/2013 z 2. apríla 2013, citujú však prevažne tie časti jeho\nodôvodnenia, ktoré nie sú medzi nimi, odporcom a vedľajším účastníkom konania sporné\n(predovšetkým skutočnosť, že právna regulácia hazardu spadá do okruhu vlastných\nkompetencií obce). Ústavný súd Českej republiky v uvedenom meritórnom rozhodnutí\nokrem iného konštatoval, že „pokud tedy napadené ustanovení možnost obcí regulovat\nprovoz interaktivních videoloterijních terminálů byť jen dočasně, avšak po dobu nikoliv\nnevýznamnou, vylučuje (suspenduje), jedná se o zásah do ústavně garantovaného práva na\nsamosprávu“.\n91. V odkázanom konaní Ústavného súdu Českej republiky bola predmetom\nprieskumu novelizácia zákona Českej národnej rady č. 202/1990 Sb. o lotériách a iných\npodobných hrách (ďalej len „lotériový zákon“), ktorá rozšírila právo obcí regulovať\nprevádzkovanie typovo určených hazardných hier, a to tak, že obec bola oprávnená\nvšeobecne záväznou vyhláškou úplne zakázať prevádzkovanie takýchto hazardných hier\nna celom svojom území. Povolenia vydané pred účinnosťou (1. januára 2012) sprísnenej\nnovely bolo Ministerstvo financií Českej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“)\npovinné obmedziť tak, aby ich platnosť skončila najneskôr 31. decembra 2014. Ak počnúc\n1. januárom 2012 obce na základe prijatia sprísnených všeobecne záväzných vyhlášok\nžiadali aplikáciu § 43 ods. 1 lotériového zákona („Orgán, který loterii nebo jinou podobnou\nhru povolil, zruší povolení, jestliže nastanou nebo dodatečně vyjdou najevo okolnosti,\npro které by nebylo možné loterii nebo jinou podobnou hru povolit, nebo se ukáže\ndodatečně, že údaje, na jejichž podkladě bylo povolení vydáno, jsou klamné.“), ministerstvo\nfinancií odmietalo povolenia rušiť práve s poukazom na intertemporálne ustanovenie.\nŤažisková\n\nčrta\n\nčeskej\n\nkauzy\n\nteda\n\nspočívala\n\nv spojení\n\nintertemporálnej\n\nnormy\n\ns administratívnou praxou ministerstva financií. Ústavný súd Českej republiky vôbec\nnevylúčil možnosť výkladu sporného intertemporálneho ustanovenia, keď konštatoval,\nže „ústavní soud si je vědom existence výkladové varianty, podle níž napadené ustanovení\nnepředstavuje\n\npřekážku\n\nrušení\n\nvydaných\n\npovolení\n\nk provozování\n\ninteraktivních\n\nvideoloterijních terminálů..., avšak správní praxe Ministerstva financí (připomenutá i ve\nvyjádření veřejného ochránce práv) dokládá, že tato výkladová varianta není v praxi\n\n29\n\nministerstvem zcela akceptována, a aplikace napadeného ustanovení tudíž vede k rozsáhlým\na trvajícím zásahům do samosprávy obcí“.\n92. Z popísaných okolností i z citácií záverov českého orgánu ochrany ústavnosti\nvyplývajú špecifiká, ktorými sa súdený návrh navrhovateľov nevyznačuje. V Českej\nrepublike zjavne zákonodarca poskytol priestor na úvahu pri realizácii zásahov do práva\nobce na samosprávu orgánu štátnej správy. Ochranu v kolízii stojaceho základného práva\nprevádzkovateľov lotériových hier oproti právu obce na samosprávu teda zákonodarca\nv nezanedbateľnej miere prenechal ústrednému orgánu štátnej správy. Tento znak\nje z pohľadu požiadavky na principiálnu oddelenosť územnej samosprávy od výkonnej\nzložky štátnej moci (jej súčasťou sú ministerstvá) z ústavno-právneho hľadiska vysoko\nrizikový. Kauza navrhovateľov ho však nevykazuje, pretože tí vo svojom návrhu riešenie\nintertemporality v zákone o hazarde nijako nerozporujú [návrhovým petitom je § 10 ods. 5\npísm. d) zákona o hazarde napadnutý len v časti pred bodkočiarkou], a okrem toho\nv zákone o hazarde vyriešila stret právnych vzťahov vzniknutých v minulosti s právom obce\nnormovať prevádzku hazardu sama národná rada, teda reprezentant a vykonávateľ moci\nzákonodarnej.\n93. Ústavný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj tú časť návrhovej argumentácie,\nktorá sa pokúša vniesť vnútorné napätie a účelový rozpor medzi prvok nepriamej\ndemokracie (obecné zastupiteľstvo ako obyvateľmi priamo volený orgán obce) a prvkov\ndemokracie priamej (petícia) na komunálnej úrovni. Navrhovatelia doslova uvádzajú,\nže „v situácii, kedy... voľby nie sú podmienené účasťou predpísaného minimálneho\nmnožstva voličov, výkon samosprávnej pôsobnosti v určitej oblasti nemôže byť potom\npodmienený uplatnením petičného práva kvalifikovaného počtu obyvateľov obce. Opačným\npostupom sa popiera právo na samosprávu tých obyvateľov, ktorí prejavili záujem o správu\nsamosprávnych záležitostí a zúčastnili sa vo voľbách.“.\n94. Ústavný súd k citovanému zdôvodneniu v prvom rade uvádza, že voľbami\nposlancov obecného zastupiteľstva im voliči udeľujú mandát na reprezentovanie\nich záujmov vo všetkých oblastiach, v ktorých právny poriadok obecnému zastupiteľstvu\n\n30\n\numožňuje účinne ovplyvňovať správu verejných vecí, nielen pri správe hazardu. Petícia\npodľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde podmieňuje využitie právomoci obecného zastupiteľstva\nlen vo sfére hazardu, ba dokonca len na parciálnej úrovni stelesnenej v § 10 ods. 5 písm. d)\nzákona o hazarde. Podstatu volieb ako nástroja realizácie práva na samosprávu na jednej\nstrane a podstatu petície na strane druhej preto nemožno z hľadiska systémového stavať\nproti sebe.\n95. Okrem toho rezervovať v demokratickom politickom systéme prvotnému\npôvodcovi moci iba volebný akt by znamenalo zaviesť zastupiteľskú demokraciu v čistej\npodobe. Navrhovatelia sa pokúšajú vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu\n1. februára 2017 navodiť dojem prítomnosti práve takého modelu v právnom stave\nde constitutione lata (tvrdenie, podľa ktorého „verejná moc je však vykonávaná\nprostredníctvom volených zástupcov, nie napriek nim“). Avšak už iba samotná existencia\nprvkov priamej demokracie, ktoré vykazujú znak právnej záväznosti (referendum, miestne\nreferendum), naznačuje, že ústavný systém Slovenskej republiky je kombináciou prvkov\npriamej demokracie a demokracie zastupiteľskej (hoci v kvantitatívnej perspektíve celkom\nprirodzene dominuje demokracia zastupiteľská). Pritom aj priama demokracia vykazuje\nznaky právnej záväznosti, nemá rýdzo konzultatívny charakter.\n96. Napokon nezostali mimo pozornosti ústavného súdu ani ďalšie dôvody\nnavrhovateľov prezentované v stanovisku doručenom 1. februára 2017. Sú založené\nna tvrdenom rozpore napadnutej právnej úpravy so zastupiteľskou formou správy vecí\nverejných a so zákazom imperatívneho mandátu poslanca obecného zastupiteľstva.\nNavrhovatelia naznačujú nedovolený konflikt s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a čl. 31\nústavy.\n97. Ústavný súd k tejto časti argumentácie v prvom rade uvádza, že navrhovatelia\ndo svojho návrhového petitu čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a čl. 31 ústavy nepojali, a tak aj ich\nnávrh bol na ďalšie konanie prijatý v rozsahu referenčných ustanovení vymenovaných\nv záhlaví tohto nálezu. Napriek tomu navrhovatelia naznačujú vyvoditeľnosť dotknutých\n\n31\n\nústavných hodnôt (zastupiteľský princíp, reprezentatívny mandát) výlučne z čl. 1 ods. 1\nústavy, ktorý súčasťou referenčných ustanovení prijatého návrhu je.\n98. Ústavný súd uznáva, že prvky zastupiteľskej demokracie spojené s požiadavkou\nuplatňovania reprezentatívneho mandátu priamo zvolených zástupcov je nepochybne možné\nvyvodiť aj z charakteristiky Slovenskej republiky ako demokratického štátu a ako právneho\nštátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Na druhej strane podľa názoru ústavného súdu procesnú\nzodpovednosť za kvalitu návrhu na začatie konania pred ústavným súdom nemožno\nminimalizovať do tej miery, že v prípade presvedčenia navrhovateľa o nesúlade právneho\npredpisu nižšej právnej sily s ústavou bude postačovať, ak v petite svojho návrhu, ktorý\nje pre ústavný súd záväzný, ako referenčnú normu označí iba čl. 1 ods. 1 ústavy a bude\npožadovať takú šírku jej interpretácie, ktorá bude zahŕňať základné práva či ďalšie\nkonštitucionálne hodnoty vyjadrené v iných ustanoveniach ústavy.\n99. Napriek tomu ústavný súd považuje za potrebné aspoň stručne naznačiť,\nže dôvody navrhovateľov zjavne nezohľadňujú špecifiká postavenia orgánov obce,\nktorými sa tieto líšia od ústavne štandardizovaných vzťahov na úrovni ústavne zakotvených\norgánov štátu. Obecné zastupiteľstvo je síce zastupiteľským orgánom zloženým z poslancov\nzvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce, no hoci sa mu v hovorovej reči často\nprikladá význam obecného či mestského „parlamentu“, nie je ním. Ide o orgán\nsamosprávnej korporácie. Právna úprava jeho postavenia a úloh je vecou štátneho\nzákonodarcu, hoci je pri tom viazaný požiadavkou rešpektovania práva na samosprávu\n(napr. rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nemecka vo veci sp. zn. 2 BvR 975/83 z 21.\njúna 1988). Na úrovni obce nefunguje vzťah medzi zastupiteľským orgánom (obecné\nzastupiteľstvo) a orgánom rýdzo výkonným (starosta obce) v podobe, akú poznáme\nna úrovni parlamentu a vlády. Starosta nie je obecnému zastupiteľstvu zodpovedný\nza výkon svojej funkcie (§ 13a ods. 3 zákona o obecnom zriadení), pretože jeho legitimita\nnie je sprostredkovaná ako pri vláde opierajúcej sa o dôveru parlamentnej väčšiny, ale je\npriama, keďže ho obyvatelia obce volia v priamych voľbách. Ani mandát poslanca\nobecného zastupiteľstva preto nemožno klásť na roveň mandátu poslanca parlamentu,\n\n32\n\nu ktorého zohráva dôležitú rolu ako jedna z garancií deľby moci medzi kontrolujúceho\nzákonodarcu a kontrolovaného vládcu.\n100. Na podklade uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že zákonodarca\nje oprávnený regulovať postavenie obecného poslanca, a pritom je povinný dôsledne\nrešpektovať predovšetkým princíp, podľa ktorého poslanec obecného zastupiteľstva\nje povinný obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov [teda aj tých, ktorí ho nevolili; § 25\nods. 1 písm. d) zákona o obecnom zriadení], k čomu sa zaväzuje i vo svojom sľube (§ 26\nzákona o obecnom zriadení). Medzi obyvateľov obce patria aj tí, ktorí sa v miere 30 % budú\npetíciou sťažovať na narúšanie verejného poriadku v súvislosti s prevádzkou hazardných\nhier. Práve preto je vplyv napadnutej právnej úpravy na výkon mandátu poslanca obecného\nzastupiteľstva ústavne tolerovateľný. Jeho podstata totiž nespočíva v tom, že by do plnenia\npovinnosti poslanca obecného zastupiteľstva, ktorú má v prospech obyvateľov obce,\nvstupoval iný subjekt, ktorého postavenie a úlohy s obecnou samosprávou nesúvisia.\nNaopak, hlasovanie poslancov obecného zastupiteľstva podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona\no hazarde je podmienené kvalifikovaným prejavom vôle tých, ktorých záujmy sú obecní\nposlanci zo zákona povinní obhajovať.\n101. V závere k tejto časti návrhu navrhovateľov ústavný súd uzatvára, že ak pojem\nzásahu do základného práva (teda aj práva na samosprávu, pozri bod 78) nevyhnutne súvisí\ns vertikálne orientovaným vzťahom medzi nositeľom tohto práva a subjektom nadaným\nverejnou mocou (resp. jej časťou), potom je potrebné konštatovať, že regulovaný pomer\nmedzi obyvateľom obce a obecným zastupiteľstvom nastolený napadnutou právnou úpravou\nnemá vertikálnu podobu, v ktorej by obecné zastupiteľstvo reprezentovalo suveréna voči\npodriadeným obyvateľom obce. Práve oni sú totiž tí, ktorých slobodný prejav vôle\npodmieňuje následnú mocenskú aktivitu kompetentného orgánu obce. Z uvedených\ndôvodov ústavný súd návrhu navrhovateľov v časti požadujúcej vysloviť nesúlad § 10\nods. 5 písm. d) v časti „za podmienok podľa odseku 6“ a § 10 ods. 6 v časti „Všeobecne\nzáväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce\npetíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných\nhier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek\n\n33\n\n18 rokov veku“ s čl. 1 ods. 1, čl. 64, čl. 64a a čl. 68 ústavy nevyhovel (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\n\nK namietanému nesúladu s čl. 67 ods. 1 prvou vetou ústavy\n102. Podľa čl. 67 ods. 1 prvej vety ústavy územná samospráva sa uskutočňuje\nna zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho\núzemného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku.\n103. Navrhovatelia namietajú, že „v čl. 67 ods. 1 veta prvá Ústavy ústavodarca\ntaxatívne uviedol formy, ktorými sa právo na samosprávu realizuje, pričom ako jednotlivé\na prípustné formy uviedol zhromaždenie obyvateľov obce, miestne referendum a orgány\nobce. Výkon samosprávy predchádzajúcou kvalifikovanou realizáciou petičného práva\nurčitej skupiny obyvateľov nepredpokladal, preto takýto zásah, i keď vo forme zákona,\nmožno vzhliadnuť ako odporujúci\n\nústavnému usporiadaniu postavenia orgánov\n\nsamosprávy.“. Podľa ich názoru teda čl. 67 ods. 1 prvá veta ústavy predstavuje akýsi\nnumerus clausus foriem uskutočňovania územnej samosprávy.\n104. Vláda k tomu namieta, že realizácia petičného práva podľa § 10 ods. 6 zákona\no hazarde nie je formou „uskutočňovania“ územnej samosprávy, ale len „podieľanie“ sa\nna jej výkone.\n105. Názor vlády neobstojí. Petícia obyvateľov obce sa z hľadiska charakteru\njej právnych účinkov neodlišuje napríklad od zhromaždenia obyvateľov obce, ktorého\nzávery sú nepochybne neformálne a nespája sa s nimi právny účinok (Drgonec, J. Ústava\nSlovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 1056). Napriek tomu\nje zhromaždenie obyvateľov obce podľa čl. 67 ods. 1 prvej vety formou „uskutočňovania“\núzemnej samosprávy. Významovú rovnocennosť petície obyvateľov obce a zhromaždenia\n\n34\n\nobyvateľov obce z pohľadu účasti obyvateľov obce na uskutočňovaní územnej samosprávy\npotvrdzuje aj § 3 ods. 2 písm. c) a d) zákona o obecnom zriadení.\n106. No i citovanému názoru navrhovateľov chýba podľa ústavného súdu reálny\nústavno-právny základ.\n107. Ústavný súd najprv len marginálne odkazuje na veľmi výstižnú dikciu\ndôvodovej správy k tzv. veľkej novele ústavy z roku 2001, ktorá práve k ústavnej norme\nobsiahnutej v súčasnosti v čl. 67 ods. 1 prvej vete ústavy konštatovala, že tu ide o „základné\nformy výkonu územnej samosprávy“. Citovaná pasáž teda implikuje, že nejde o výlučné,\niba o základné formy.\n108. Podstatnejšia je však požiadavka interpretácie a následnej aplikácie ústavných\nnoriem v súvislosti s inými obsahovo prepojenými ústavnými normami.\n109. Ústava predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti\nvšetkých ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môže nastať stav, keď sa\nspoločenský vzťah upravuje jedinou normou ústavy (II. ÚS 128/95). Pri aplikácii ústavy sa\nnijaké ustanovenia nemôžu vyčleňovať z kontextu ústavy a interpretovať samy osebe.\nPri interpretácii a aplikácii ústavy sa nesmie porušiť či ignorovať príčinná súvislosť\nmedzi tými ustanoveniami, ktoré na seba významovo nadväzujú (PL. ÚS 32/95). Každé\nustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy ústavy,\npokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť (II. ÚS 48/97).\n110. Ak sa územná samospráva realizuje tak formami priamej demokracie,\nako aj demokracie nepriamej (to nespochybňujú ani navrhovatelia), potom subjektom\ntvoriacim personálny substrát obce nemožno uprieť prístup k základným právam\ngarantovaným ústavou, v ktorých je inkorporovaná priama participácia na výkone územnej\nsamosprávy. K takým základným právam bezpochyby patrí aj petičné právo podľa čl. 27\nods. 1 ústavy, ktoré predstavuje jednu z foriem priamej demokracie plynúcej z princípu\nsuverenity občanov umožňujúcej im zúčastňovať sa na správe vecí verejných\n\n35\n\n(PL. ÚS 42/95). V nadväznosti na to sem rovnako patrí aj základné právo priamo sa\nzúčastňovať na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, keďže pod správou vecí\nverejných je potrebné rozumieť účasť nielen na politickom živote štátu a správe štátu,\nale aj na správe verejných záležitostí v obciach (I. ÚS 9/00).\n111. Ústavný súd preto konštatuje, že zo vzájomnej súvislosti ústavných noriem\nobsiahnutých v čl. 2 ods. 1 (použitý pojem „štátna moc“ je potrebné vykladať extenzívne\nako moc verejnú), čl. 27 ods. 1, čl. 30 ods. 1 i čl. 67 ods. 1 prvej vety ústavy rezultuje\nprekážka takej interpretácie čl. 67 ods. 1 prvej vety ústavy, ktorá ústi do záveru\no taxatívnom výpočte foriem uskutočňovania územnej samosprávy. Ustanovenie čl. 67\nods. 1 prvú vetu ústavy nemožno vykladať tak, že okrem orgánov obce, zhromaždenia\nobyvateľov obce a miestneho referenda niet iných foriem uskutočňovania územnej\nsamosprávy. Keďže nositeľmi práva na územnú samosprávu vo formálnom rámci\nzákladného práva zaručeného čl. 30 ods. 1 ústavy sú obyvatelia obce, potom ich subjektívne\npráva inkorporované v katalógu základných práv vyjadrujúcich priamu účasť na správe vecí\nverejných musia byť uplatniteľné aj pri napĺňaní obsahu územnej samosprávy ako\n„samospravovacej“ aktivity.\n112. Názor navrhovateľov o taxatívnej povahe výpočtu uvedeného v čl. 67 ods. 1\nprvej vety ústavy je teda nedôvodný, a preto ústavný súd aj v tejto časti návrhu\nnavrhovateľov nevyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu).\nK namietanému nesúladu s čl. 67 ods. 3 ústavy\n113. Podľa čl. 67 ods. 3 ústavy štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho\núzemného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.\n114. Z hľadiska systematiky odôvodnenia ich návrhu navrhovatelia nijak samostatne\nneodôvodňujú rozpor napadnutej právnej úpravy s čl. 67 ods. 3 ústavy.\n\n36\n\n115. K citovanej ústavnej norme sa už ústavný súd vyslovil v tom zmysle,\nže ak orgány štátu interpretujú a aplikujú zákonné ustanovenie v rozpore s ústavou,\ndochádza k zásahu do činnosti obce a jej orgánov spôsobom, ktorý nie je ustanovený\nzákonom (II. ÚS 91/08).\n116. Možno teda konštatovať, že čl. 67 ods. 3 ústavy chráni obce ako nositeľov\núzemnej samosprávy pred takými zásahmi štátnych orgánov, ktoré nemajú oporu v zákone.\nZákonný základ musí mať buď explicitnú podobu, alebo musí byť odvodený z prípustného\nvýkladu zákonnej normy. Z toho vyplýva, že analyzovaný ústavný článok poskytuje obci\nochranu pre nezákonnými zásahmi orgánov štátu, ktoré zákony vykladajú a aplikujú\nna individuálne prípady alebo ich vykonávajú podzákonnou normotvorbou.\n117. Napadnutá právna úprava nemá podzákonný, ale zákonný charakter. Nie je\nvýsledkom realizácie zákona, ale je zákonom samým. Zároveň nevytvára predpoklad na to,\naby boli akékoľvek štátne orgány oprávnené zasahovať do činnosti obce spôsobom, ktorý\nzákon nepredpokladá. Petícia obyvateľov obce ako podmienka na prijatie všeobecne\nzáväzného nariadenia obmedzujúceho prevádzkovanie hazardných hier na území obce\nnevyjadruje spôsob, ktorým môže štát zasahovať do činnosti obce. Obyvateľov obce,\nktorí sa rozhodnú obrátiť sa s petíciou podľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde na orgány obce,\nnemožno stotožňovať so štátom v zmysle čl. 67 ods. 3 ústavy.\n118. Pre nedostatok vecnej realizačnej súvislosti napadnutej právnej úpravy s čl. 67\nods. 3 ústavy ústavný súd návrhu navrhovateľov aj v tejto časti nevyhovel (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nK namietanému nesúladu s čl. 27 ods. 1 ústavy\n119. Podľa čl. 27 ods. 1 ústavy petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo\ns inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány\na orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.\n\n37\n\n120. Rozpor napadnutej právnej úpravy s petičným právom zaručeným čl. 27 ods. 1\nústavy vidia navrhovatelia v tom, že zákonodarca „iné dôvody, pre ktoré by sa občania\nmohli domáhať zákazu hazardných hier na území obce, ako tvrdené narúšanie verejného\nporiadku, za relevantné pre prijatie obmedzujúceho všeobecne záväzného nariadenia\nzakazujúceho hazard, nepripúšťa, resp. nespája s nimi žiaden právny následok. Takto\nvymedzený obsah petície tak núti obyvateľov k výkonu petičného práva s odôvodnením len\na výlučne predpísaným zákonodarcom, ktoré však nemusia byť totožné s inými, avšak\nlegitímnymi dôvodmi pre podpísanie petície zo strany obyvateľov (napríklad obava\no zdravie ostatných obyvateľov z dôvodu závislostí, nesúhlas založený na morálnych\nvýhradách,\n\nči\n\nnesúhlas\n\ns\n\nvynakladaním\n\nsekundárnych\n\nnákladov\n\nspojených\n\ns prevádzkovaním hazardu, ochrana spotrebiteľa a pod.).“. Inými slovami, navrhovateľom\nna kritizovanej právnej úprave z hľadiska ústavno-právneho prekáža, že v petícii, ktorú má\nna mysli § 10 ods. 6 zákona o hazarde, sa obyvatelia obce musia sťažovať na to, že sa v obci\nnarúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier.\n121. Národná rada na pozadí rekapitulácie judikatúry i názorov odbornej literatúry\nzdôrazňuje, že „z ústavy definovaného petičného práva... nevyplýva, že by adresát petície\n(obec – obecné zastupiteľstvo) musel petícii vyhovieť“.\n122. Vláda ako vedľajší účastník akcentuje, že požiadavka na predmet petície podľa\n§ 10 ods. 6 zákona o hazarde „je len dôsledkom ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 85/1990\nZb. o petičnom práve... Verejný poriadok by sa nepochybne dal považovať za verejný\nzáujem, preto v tomto smere nevidíme relevanciu argumentu navrhovateľa.“.\n123. Ústavný súd je toho názoru, že navrhovateľmi formulovaná výhrada\nneovplyvňuje obsah petičného práva zaručeného čl. 27 ods. 1 ústavy. Preto doň nemôže\nani negatívne, resp. ústavne nedovoleným spôsobom zasahovať.\n124. Petičné právo ako základné právo zahrnuté do politických práv predstavuje\njednu z foriem priamej demokracie. Je jedným z prostriedkov, prostredníctvom\n\n38\n\nktorých dochádza k uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny\nnárok zúčastňovať sa na správe vecí verejných (PL. ÚS 42/95).\n125. Už v počiatkoch svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd ťažiskovo vymedzil,\nže súčasťou objektívneho i subjektívneho petičného práva nie je povinnosť orgánu verejnej\nmoci petícii vyhovieť. Ani ústava, a tým menej zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“) neobsahujú konkrétne\nzáruky priaznivého alebo dôsledky nepriaznivého vybavenia petície. Z práva podať petíciu\nnemožno odvodzovať subjektívne právo na to, aby jej bolo obsahovo vyhovené.\nK porušeniu petičného práva ako základného práva môže dôjsť iba v súvislosti s nesplnením\nniektorých predpokladov potrebných na jeho realizáciu upravených ústavou a v príslušných\nustanoveniach zákona o petičnom práve. Mohlo by to byť napr. zmarenie možností pripojiť\nsa k petícii, bránenie zbierať podpisy pod petíciu, neprijatie petície štátnym orgánom,\nneodpovedanie na ňu, prenasledovanie za podpísanie petície a pod. Porušením petičného\npráva rozhodne však nie je skutočnosť, že petícia neviedla k želateľnému výsledku ňou\nsledovanému (I. ÚS 38/94).\n126. Ústavný súd v neskoršej veci v prípadoch týkajúcich sa národnej rady\nako adresáta petícií konštatoval, že kritériom posúdenia porušenia základného práva\nzaručeného čl. 27 ods. 1 ústavy vo väzbe na prekročenie 30-dňovej lehoty podľa § 5 ods. 6\nzákona o petičnom práve je to, či by v dôsledku toho došlo k zmareniu samotného účelu\npetície a prerokovanie petície v pléne parlamentu by stratilo význam (III. ÚS 266/08).\nAko účel v tomto zmysle nemožno ale považovať len samotnú možnosť prijatia zákona\nči zmeny zákona v budúcnosti (IV. ÚS 409/2010).\n127. Z rekapitulovanej judikatúry nespochybniteľne vyplýva, že účelom petičného\npráva nie je garantovať realizáciu petíciou navrhovaného riešenia určitého spoločenského\nproblému orgánom verejnej moci, na ktorý sa petenti obrátili. Zmyslom petičného práva\nje umožniť jeho nositeľovi podieľať sa na správe verejných vecí tým, že má právo obrátiť sa\nna orgány verejnej moci so svojim žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. Petičné právo tak\nnadobúda informačný rozmer garantujúci petentovi neformálny komunikačný kanál, ktorým\n\n39\n\nupriami pozornosť orgánu verejnej moci na problémovú vec verejného alebo iného\nspoločného záujmu. Následne petičné právo vykazuje celkom prirodzene aj realizačný\nrozmer spočívajúci v povinnosti orgánu verejnej moci petíciu prešetriť, vybaviť\nju a výsledok vybavenia oznámiť osobe určenej v petícii na zastupovanie v styku s orgánom\nverejnej moci. Obsah petičného práva však nesiaha ďalej smerom k druhovo predpísaným\nspôsobom vybavenia petície či dokonca k jedinému možnému spôsobu jej vybavenia.\n128. Ústavný súd vo väzbe na argumentáciu navrhovateľov konštatuje, že napadnutá\nprávna úprava nijako nebráni ani neobmedzuje obyvateľov obce v obracaní sa na orgány\nobce aj s petíciami naznačujúcimi také problémy plynúce z prevádzkovania hazardných\nhier, ktoré možno označiť ako „obava o zdravie ostatných obyvateľov z dôvodu závislostí,\nnesúhlas založený na morálnych výhradách, či nesúhlas s vynakladaním sekundárnych\nnákladov spojených s prevádzkovaním hazardu, ochrana spotrebiteľa a pod.“.\nNavrhovatelia argumentujú nesprávne, ak kritizujú, že namietaná právna úprava s inými\ndôvodmi petície, než je dôvod podľa § 10 ods. 6 zákona o hazarde, „nespája... žiaden\nprávny následok“. Z pohľadu petičného práva totiž žiaden právny následok (v ponímaní\nnavrhovateľov) nevyvoláva ani petícia argumentujúca narúšaním verejného poriadku\nv súvislosti s prevádzkovaním hazardu, teda petícia plne konvenujúca požiadavkám\nplynúcim z § 10 ods. 6 zákona o hazarde. Ústavný súd rozumie, že navrhovatelia\npod právnym následkom zamýšľajú založenie právomoci obecného zastupiteľstva\npodľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde. Tento právny následok však vzhľadom\nna rekapitulovanú stabilnú judikatúru neatakuje obsah petičného práva, ktoré nezahŕňa\nprávo na riešenia spoločenského problému spôsobom navrhovaným v petícii.\n129. Ak teda navrhovatelia založili kritiku predpísaného predmetu verejného alebo\niného spoločného záujmu ako povinnej obsahovej náležitosti petície podľa § 10 ods. 6\nzákona o hazarde na tvrdenom porušovaní petičného práva, zreteľne tým rozšírili účel\npetičného práva za hranice, ktoré mu (aj z pohľadu jeho postavenia v stupňovitom systéme\npolitických práv) zaisťuje ústava. Podstata ich výhrady totiž spočíva práve v tom, že § 10\nods. 6 zákona o hazarde porušuje petičné právo, keďže petenti musia vyjadriť ako predmet\nverejného a iného spoločného záujmu iba verejný poriadok. Inak predsa obecné\nzastupiteľstvo nebude môcť realizovať kompetenciu podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona\n\n40\n\no hazarde. Takto navrhovatelia nevyhnutne spájajú obsah petičného práva s určitým\nočakávaným výsledkom (realizácia normotvornej právomoci obecného zastupiteľstva\nsmerujúca k obmedzeniu prevádzkovania hazardných hier). Ústavný súd však už uviedol,\nže petičné právo podľa čl. 27 ods. 1 ústavy nezahŕňa očakávanie výsledku, ktorý petícia\nnavrhuje či preferuje. Preto § 10 ods. 5 písm. d) v spojení s § 10 ods. 6 zákona o hazarde\nnezasahuje do obsahu petičného práva zaručeného čl. 27 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto\nani v časti namietajúcej rozpor napadnutej právnej úpravy s čl. 27 ods. 1 ústavy návrhu\nnavrhovateľov nevyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu).\nK namietanému nesúladu s čl. 3 ods. 1 a 2 prvou vetou a s čl. 4 ods. 2 a 4 charty\n130. Podľa čl. 3 ods. 1 charty miestna samospráva označuje právo a spôsobilosť\nmiestnych orgánov v medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných\nzáležitostí v rámci ich kompetencií a v záujme miestneho obyvateľstva.\n131. Podľa čl. 3 ods. 2 charty toto právo vykonávajú rady alebo zastupiteľstvá,\nktorých členovia sú slobodne volení na základe priameho, rovného a všeobecného\nvolebného práva tajným hlasovaním, a ktoré môžu mať k dispozícii im podriadené výkonné\norgány. Toto ustanovenie nijako neovplyvňuje možnosť konať zhromaždenia občanov,\nreferendum alebo použiť akúkoľvek inú formu priamej účasti občanov tam, kde to dovoľuje\nzákon.\n132. Podľa čl. 4 ods. 2 charty miestne orgány majú v medziach zákona plné právo\nkonať vo všetkých veciach, ktoré nie sú vyňaté z ich pôsobnosti alebo nie sú v pôsobnosti\niného orgánu.\n133. Podľa čl. 4 ods. 4 charty právomoci udelené miestnym orgánom sú obyčajne\nplné a výlučné. Tieto právomoci nesmie porušiť ani obmedziť žiaden ústredný či regionálny\norgán s výnimkou prípadov ustanovených zákonom.\n\n41\n\n134. Charta predstavuje medzinárodnú zmluvu v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a)\nústavy, keďže zo strany Slovenskej republiky došlo k postupným ratifikáciám jej ustanovení\n(23. februára 1999, 12. júla 2002 a 24. apríla 2007), k vysloveniam súhlasu národnej rady\ns ratifikáciami (26. októbra 1999, 17. mája 2002 a 27. marca 2007), ako aj k nadväzujúcim\nvyhláseniam spôsobom ustanoveným zákonom (č. 336/2000 Z. z., č. 602/2002 Z. z.\na č. 587/2007 Z. z.). Pri zohľadnení povinnosti Slovenskej republiky dodržiavať svoje\nmedzinárodno-právne záväzky (čl. 1 ods. 2 ústavy) preto ústavnému súdu v konaní o súlade\nprávnych predpisov nič nebráni preskúmať súlad vnútroštátneho zákona s ustanoveniami\ncharty.\n135. Vo veci sp. zn. Pl. ÚS 34/02 (nález z 5. februára 2003) Ústavný súd Českej\nrepubliky uviedol, že „charta není klasickou smlouvou o lidských právech, netýká se\njednotlivců, nýbrž společenství občanů, zakládá kolektivní práva. Z toho vyplývají\nzvláštnosti jejího výkladu a aplikace. Pravidla jí vyjádřená, která tvoří evropský standard\nmístní samosprávy, jsou stěží přímo uplatnitelná (self-executing). Evropský standard územní\nsamosprávy je vyjádřen vlastnostmi, které má samospráva smluvní strany vykazovat, resp.\npráv, jež má požívat. Smluvní strany mají povinnost zaručit své územní samosprávě určitý\npočet takových práv určených Chartou. Práva zaručená Chartou územní samosprávě\nsmluvních stran jsou rámcová. Charta sama v řadě ustanovení počítá s podrobnou\nvnitrostátní právní úpravou, která zajisté představuje meze, ve kterých se územní\nsamospráva bude pohybovat. Rozhodně nezaručuje úplnou svobodu územní samosprávy.\nTa není evropskou tradicí. Zákony, popř. další předpisy podle volby a tradice smluvních\nstran mohou podrobně vymezovat okruh záležitostí spravovaných územní samosprávou\nvčetně těch, které má samospráva za povinnost sledovat, její organizaci včetně podoby\na postavení jednotlivých orgánů, určovat rámec pro hospodaření, přiznávat majetek a její\nfinanční zdroje. Už vůbec Charta nečiní z územní samosprávy svrchovaná tělesa blížící\nse státům.“.\n136. Z krátko citovaného hodnotenia, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, vyplýva\nnevyhnutnosť výkladu ustanovení charty v ich vzájomných súvislostiach. Aj interpretácia\n\n42\n\npojmov použitých v normatívnom texte charty si vyžaduje vziať do úvahy fakt, že podoby\nmiestnej samosprávy v podmienkach európskych štátov sú rozmanité.\n137. Vnútorná koherentnosť čl. 3 charty si vyžaduje interpretovať pojem „miestne\norgány“ použitý v odseku 1 v spojení s pojmami „rady alebo zastupiteľstvá“ použitými\nv odseku 2. Ustanovenie čl. 3 ods. 1 charty totiž označuje nositeľa práva, kým odsek 2\nrovnakého článku vykonávateľov toho istého práva. Potvrdzuje to aj nevyhnutná\nkomparácia anglického originálu a francúzskeho originálu textu charty s jej prekladom\ndo slovenského jazyka.\n138. V anglickom jazyku čl. 3 ods. 1 charty znie takto: „Local self-government\ndenotes the right and the ability of local authorities, within the limits of the law, to regulate\nand manage a substantial share of public affairs under their own responsibility and in the\ninterests of the local population.“\n139. Vo francúzskom jazyku znie čl. 3 ods. 1 charty takto: „Par autonomie locale,\non entend le droit et la capacité effective pour les collectivités locales de régler et de gérer,\ndans le cadre de la loi, sous leur propre responsabilité et au profit de leurs populations,\nune part importante des affaires publiques.“\n140. Z citovaného zreteľne vyplýva, že slovné spojenie „under their own\nresponsibility“, resp. „sous leur propre responsabilité“ slovenská jazyková mutácia chápe\nako „v rámci ich kompetencie“, hoci použiteľný by bol aj preklad „na ich vlastnú\nzodpovednosť“, čo nepochybne viac vystihuje podstatu práva, ktoré čl. 3 ods. 1 charty\ndeklaruje. Ústavný súd pritom pravdaže neopomína, že uskutočňovanie kompetencie ako\npovinnosti realizovať moc sa prirodzene spája so zodpovednosťou za jej výkon.\n141. Aj uvedená poznámka podľa názoru ústavného súdu prispieva k záveru\no potrebe stotožniť v čl. 3 ods. 1 charty použitý pojem „miestne orgány“ (vo francúzskom\norigináli „collectivités locales“, teda skôr „miestne spoločenstvá“) s obcami v prostredí\nslovenského ústavného systému.\n\n43\n\n142. V podmienkach Slovenskej republiky teda čl. 3 ods. 1 charty pojednáva\no obciach ako o nositeľoch územnej samosprávy, kým čl. 3 ods. 2 charty je uplatniteľný\nna postavenie obecných zastupiteľstiev ako vykonávateľov územnej samosprávy. Obecné\nzastupiteľstvá totiž nevykonávajú im priznané kompetencie vo vlastnom mene a na vlastnú\nzodpovednosť, ale v mene a na zodpovednosť obcí, ktorých sú orgánmi (čl. 69 ods. 1\nústavy)\n143. Vo všeobecnej časti vysvetľujúcich poznámok (explanatory report) k charte sa\nhneď na úvod zdôrazňuje, že účelom charty je vytvoriť chýbajúce spoločné európske\nštandardy pre zabezpečenie práv miestnych orgánov, ktoré sú najbližšie občanovi,\na poskytnúť mu príležitosť efektívnej účasti na prijímaní rozhodnutí ovplyvňujúcich jeho\nkaždodenné prostredie („The purpose of the European Charter of Local Self-Government\nis to make good the lack of common European standards for measuring and safeguarding\nthe rights of local authorities, which are closest to the citizen and give him the opportunity\nof participating effectively in the making of decisions affecting his everyday environment“;\nhttp://www.coe.int/t/congress/sessions/18/Source/CharteEuropeenne_en.pdf).\n144. Z citovaného textu je zreteľné, že charta nijako nepopiera prvky priamej\ndemokracie pri uskutočňovaní územnej samosprávy. Navrhovatelia opomenuli druhú vetu\nčl. 3 ods. 2 charty, ktorá v komplexe celého čl. 3 ods. 2 charty zrozumiteľne artikuluje\nzáver, podľa ktorého prvky priamej demokracie nie sú prostrediu miestnej samosprávy\ncudzie, a už vôbec ich nemožno považovať za nežiaduci zásah do foriem demokracie\nreprezentatívnej. Naznačuje to aj preambula k charte, v ktorej sa zvýrazňuje presvedčenie\njej signatárov, že právo občanov podieľať sa na riadení verejných vecí je jedným\nz demokratických princípov uznávaných členskými štátmi Rady Európy a že toto právo\nmožno priamo uplatňovať práve na miestnej úrovni.\n145. Pri konfrontácii napadnutej právnej úpravy s čl. 3 ods. 1 charty ústavný súd\nkonštatuje, že podmienenie realizácie právomoci obecného zastupiteľstva predchádzajúcou\npetíciou 30 % obyvateľov obce nemôže viesť k záveru, že predmetná právomoc ako výraz\npráva obce na samosprávu sa neuskutoční na zodpovednosť obce alebo že sa neuskutoční\n\n44\n\nv záujme miestneho obyvateľstva. Rovnako sa spravovanie a riadenie prevádzkovania\nhazardu na území obce nevyníma z okruhu tých podstatných verejných záležitostí,\nktoré majú spadať do vecných rámcov jej práva a spôsobilosti regulovanej čl. 3 ods. 1\ncharty.\n146. Napadnutá právna úprava konvenuje aj čl. 3 ods. 2 prvej vete charty,\npretože definitívne rozhodnutie o regulácii prevádzkovania hazardných hier sa ponecháva\nobecnému zastupiteľstvu ako priamo volenému orgánu obce. Skutočnosť, že realizácia tejto\nprávomoci je podmienená aktom priamej demokracie, následne zodpovedá druhej vete čl. 3\nods. 2 charty, pretože túto podmienku zavádza zákon ako mocenský vôľový akt\nzákonodarnej moci v štáte.\n147. Z uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu nemožno vyhovieť návrhu\nnavrhovateľov na vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 3 ods. 1 a čl. 3 ods. 2\nprvou vetou charty (bod 2 výroku tohto nálezu).\n148. Pokiaľ ide o čl. 4 ods. 2 a 4 charty, možno z nich vyvodiť akcent na plnosť\na výlučnosť kompetencií prináležiacich obciam. Zároveň je však zdôraznená možnosť\nustanovovania mantinelov výkonu kompetencií zákonom, ako aj snaha v maximálnej miere\nlimitovať zásahy centrálnych a regionálnych orgánov, teda orgánov konajúcich v mene\na na zodpovednosť iného nositeľa verejnej moci do výkonu územnej samosprávy.\nCentrálnym a regionálnym orgánom tu však nemôže byť zamýšľaný zákonodarca,\nkeďže zákaz zavedený do čl. 4 ods. 4 druhej vety charty platí s výhradou výnimky\nustanovenej zákonom. Ústavný súd preto vyvodzuje, že toto ustanovenie charty mieri\npredovšetkým na výkonné orgány centrálnej vlády alebo regionálnych vlád v štáte.\n149. Navrhovateľmi atakovaná právna úprava neumožňuje žiadne zásahy do výkonu\nkompetencie podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde zo strany výkonných orgánov\niných nositeľov verejnej moci v Slovenskej republike. V dôsledku podmienenia realizácie\ntejto kompetencie predchádzajúcou petíciou sa nestráca plný a výlučný charakter práva obce\nregulovať normatívnym spôsobom prevádzkovanie hazardných hier na jej území.\n\n45\n\n150. Na podklade vysvetlených záverov nemožno podľa názoru ústavného súdu\nvyhovieť ani tej časti návrhu navrhovateľov, ktorým žiadali vysloviť nesúlad napadnutej\nprávnej úpravy s čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 2 prvou vetou a čl. 4 ods. 2 a 4 charty (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\n\nV.\nZáver\n151. Reálnosť územnej samosprávy determinuje podstatným spôsobom demokratický\ncharakter štátu. Uvedomujúc si uvedený fakt zverila národná rada ako zákonodarný orgán\ndo okruhu vlastných záležitostí obce právomoc normotvorby vo sfére regulácie hazardu.\nObec nadobudla mocenské oprávnenie obmedzovať základné práva a slobody\nprevádzkovateľov hazardných hier na základe zákona. Tým však národná rada ako jediný\nzákonodarný orgán Slovenskej republiky nestratila oprávnenie, ba dokonca povinnosť\nustanoviť pre výkon predmetnej kompetencie obce ďalšie podmienky, ak po čase dospeje\nk presvedčeniu, že si to vyžaduje rovnováha medzi právom obce regulovať záležitosti\nmiestneho významu na jednej strane a základnými právami prevádzkovateľov hazardných\nhier, ktoré obecná regulácia obmedzuje, na strane druhej.\n152. Napadnutou právnou úpravou si národná rada popísanú povinnosť plnila.\nZavedením petície obyvateľov obce ako podmienky pre rozhodovanie obecného\nzastupiteľstva o regulácii hazardu na území obce však zákonodarca neprijal mocenské\nopatrenie kvalifikovateľné ako ústavne relevantný zásah obmedzujúci právo obce\nna samosprávu. Splnenie oboch zákonných podmienok pre reguláciu prevádzkovania\nhazardu na území obce (petícia, prijatie všeobecne záväzného nariadenia) si totiž\nnevyžaduje právom uznaný prejav vôle subjektu od obce odlišného. Zodpovednosť obce\nza reguláciu prevádzkovania hazardu na jej území sa preskúmavanou právnou úpravou\nnenarušila, pričom súčasne sa ňou ani miera samostatnosti obce pri rozhodovaní o regulácii\n\n46\n\nhazardu nijako nezmenila. Podmienka zavedená zákonodarcom vykazuje črtu zabezpečenia\nzvýšenej legitimity pri obmedzovaní základných práv prevádzkovateľov hazardných hier\nobcou, ako aj posilnenia participatívneho prvku pri výkone druhovo určenej vlastnej\nkompetencie obce. Predpoklad (ústavne významný zásah do práva na samosprávu),\nna ktorom navrhovatelia stavali svoju ďalšiu návrhovú argumentáciu, ústavný súd\nvyhodnotil ako nenaplnený.\n153. Z uvedených dôvodov po čiastočnom zastavení konania ústavný súd návrhu\nnavrhovateľov vo zvyšnej časti nevyhovel.\n154. K odôvodneniu rozhodnutia pripojí podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nsudkyňa Ľudmila Gajdošíková odlišné stanovisko.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nVyhlásené v Košiciach 10. mája 2017\n\n47", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "zásah, zasahovanie", "hazard-hazardná hra", "práva a slobody – politické-petičné právo", "samospráva-územná", "obec-samosprávna pôsobnosť", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-samosprávnych orgánov", "obec-všeobecne záväzné nariadenie obcí a miest"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41effc99-b401-481f-94b7-745de9d7e74e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2012 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41effc99-b401-481f-94b7-745de9d7e74e"}, {"guid": "ussr:378aa7fd-a80f-4e6d-b94d-328082cace1c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:378aa7fd-a80f-4e6d-b94d-328082cace1c"}, {"guid": "ussr:3460d7c8-b2de-4025-b4d3-61f2cb55788e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/09 z 16. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3460d7c8-b2de-4025-b4d3-61f2cb55788e"}, {"guid": "ussr:607e42c5-e339-4079-b7de-29cf0a4ac46b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:607e42c5-e339-4079-b7de-29cf0a4ac46b"}, {"guid": "ussr:5deaab71-9ccf-4a52-aa68-727de5b384f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/05 z 31. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5deaab71-9ccf-4a52-aa68-727de5b384f8"}, {"guid": "ussr:50567544-13ff-4b25-90fc-a02150b01604", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/03 z 27. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50567544-13ff-4b25-90fc-a02150b01604"}, {"guid": "ussr:d26b00b3-c24f-42c1-b6fd-c590ff32c377", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/02 z 27. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d26b00b3-c24f-42c1-b6fd-c590ff32c377"}, {"guid": "ussr:bf87ea43-480f-4699-b08d-4e252dd8c095", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/02 z 13. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf87ea43-480f-4699-b08d-4e252dd8c095"}, {"guid": "ussr:cdcabccc-6ca7-4918-90df-90bd667c5b02", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/03 z 8. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-08", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cdcabccc-6ca7-4918-90df-90bd667c5b02"}, {"guid": "ussr:70a20e1d-405c-498e-a660-e2f856f01ea8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/02 z 20. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70a20e1d-405c-498e-a660-e2f856f01ea8"}, {"guid": "ussr:cc75c29a-5ccb-4899-a2c7-ccbad6879b38", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/00 z 25. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc75c29a-5ccb-4899-a2c7-ccbad6879b38"}, {"guid": "ussr:caf67e1d-e26a-4fea-9b14-07f95a475882", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/00 z 19. 12. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-12-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf67e1d-e26a-4fea-9b14-07f95a475882"}, {"guid": "ussr:b358a1bc-cb48-4c30-8902-9a9493874ffb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/98 z 25. 8. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-08-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/95 z 7. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44"}, {"guid": "ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/95 z 2. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-02", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d"}, {"guid": "ussr:ebd1f8fa-1943-4248-ae01-05048db7bf01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 128/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1"}, {"guid": "ussr:8fc2779d-8d2a-4182-b507-1b3e0f800627", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.38.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 38/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/94 z 15. 7. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-07-15", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.38.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7de73c12-34d7-4baa-8b6d-219f3cbc4eac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.15.2025.1"}, {"guid": "ussr:9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace"}, {"guid": "ussr:b89d6266-572b-4475-ab5e-515d381eb6c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2020 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1"}, {"guid": "0615bdd8-c097-49ac-90e6-44791ead1447:871357b4-e87e-4fbe-b81f-f7c748cf2c0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017201621.2", "spisova_znacka": "2Usam/2/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Usam/2/2018 z 26. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017201621.2"}]}