{"guid": "ussr:8f333206-c29e-42af-9ab4-fe9ec4a34db0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.6.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/96 z 26. 6. 1997", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. júna 1997, sp. zn. PL. ÚS 6/96, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.6.1996.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-06-26", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-55.odsek-1", "nazov": "čl. 55 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-55.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 55 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 55 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 55 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-55", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8f333206-c29e-42af-9ab4-fe9ec4a34db0", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.6.1996.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.6.1996.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.6.1996.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 6/96\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v pléne zloženom z predsedu\nJUDr. Milana Čiča a sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej,\nJUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery\nMrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika\nna verejnom zasadnutí 12. júna 1997 prerokoval návrh skupiny 30 poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky, bez prítomnosti ich zástupcu, proti Národnej\nrade Slovenskej republiky, bez prítomnosti jej zástupcu, na začatie konania podľa čl.\n125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu § 13a, § 17a až 17f\na § 33b ods. 1 a 3 druhej vety, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n264/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových\nvzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších\npredpisov s čl. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 55\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a 16. júna 1997 takto\nrozhodol:\n\n1. Ustanovenie § 17f tretej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n264/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových\nvzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších\npredpisov\n\nnie\n\nj e v súlade s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkupina 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovateľ“), zastúpená Ing. Jánom Langošom, poslancom Národnej rady\nSlovenskej republiky podala 24. mája 1996 na Ústavnom súde Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 37\na nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v\nznení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a\ndopĺňa tento zákon (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“).\nNavrhovateľ žiadal, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho návrh\nprijal na ďalšie konanie a ďalej, aby vo veci samej rozhodol nálezom, že\n„ustanovenia § 13a, § 17a až 17f a § 33b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 264/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave\nmajetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení\nneskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 33 ods. 3 veta druhá citovaného\nzákona s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\nustanovenie § 17f citovaného zákona s čl. 35 ods. 1, 2 a 3 a s čl. 55 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky“.\n\n2\n\nV odôvodnení svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že pri transformácii\npoľnohospodárskych družstiev nadobudli oprávnené osoby v zmysle § 9 ods. 7\nzákona č. 42/1992 Zb. vecné majetkové právo k majetkovým podielom vypočítaným\npodľa kritérií ustanovených v § 17 tohto zákona a ich výška sa stala záväznou pre\noprávnené osoby aj orgány družstva (§ 9 ods. 7 v spojitosti s § 2 ods. 2 zákona č.\n42/1992 Zb.). Nárok na vydanie majetkového podielu za podmienok ustanovených v\n§ 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb. sa mohol realizovať od zápisu zmien podľa §\n765 ods. 2 Obchodného zákonníka týkajúcich sa transformovaného družstva alebo od\nzápisu novej právnickej osoby do obchodného registra.\nZákon č. 264/1995 Z. z. ustanovením § 33b ods. 1 obmedzil právo\noprávnených osôb uplatniť si nárok na vydanie majetkového podielu u\npoľnohospodárskych družstiev podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. časovým\nlimitom do 29. februára 1996 a ustanoveniami § 13a a § 17a ods. 1 zbavil oprávnené\nosoby uvedené v § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb. nielen nároku na vydanie\nmajetkového podielu, ale aj práva na samotný majetkový podiel vypočítaný podľa\nkritérií uvedených v § 17 tohto zákona. Uvedené vecné majetkové právo nahradil\nzákon č. 264/1995 Z. z. iným majetkovým právom, a to právom k podielnickému listu\nako cennému papieru.\nNa základe uvedeného je zrejmé, že zákon č. 264/1995 Z. z. retroaktívne\nzbavil časť oprávnených osôb uvedených v § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb.\npráva na majetkový podiel, ktorý legálne nadobudli pri transformácii a nároku na\nvydanie tohto podielu, ktorý im priznal zákon pred účinnosťou zákona č. 264/1995 Z.\nz.\nPodľa názoru navrhovateľa nejde o nepravú retroaktivitu, ktorá je z hľadiska\nprávnej istoty akceptovateľná a v prípade ktorej sa právne vzťahy (práva) vzniknuté\npred účinnosťou zákona spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti. Nepravá\nretroaktivita predpokladá zachovanie existencie samotného právneho vzťahu (práva)\nvzniknutého pred účinnosťou zákona aj v čase jeho účinnosti, inak by úprava takého\nprávneho vzťahu neprichádzala do úvahy.\n\n3\n\nZ toho podľa navrhovateľa vyplýva, že ustanovenia § 33b ods. 1, § 13a a § 17a\naž § 17f zákona č. 264/1995 Z. z. sú v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany\ndôvery občanov v právo, ktorý zahŕňa aj požiadavku zachovať legálne nadobudnuté\npráva a zákaz retroaktivity právnych noriem, čím nie sú v súlade s čl. 1 ústavy. Po\nrešpektovaní uvedených princípov nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom\nnadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného predpisu.\nNavrhovateľ uviedol, že ďalšou otázkou, ktorú treba posúdiť v súvislosti s\nprijatím zákona č. 264/1995 Z. z., je rovnosť a sloboda v právach a rovnosť pri\nzákonnom obmedzení základných práv (čl. 12 ods. 1 veta prvá a čl. 13 ods. 3 ústavy).\nPrávo na majetkový podiel podľa jeho názoru je špeciálne majetkové právo,\nktoré sa v prípade vydania majetkového podielu transformuje spravidla na\nvlastníctvo k veciam. Iný spôsob vydania však bez súhlasu oprávnenej osoby nebol\nmožný a v prípade absencie dohody sa musel vydať peňažnou formou (veci druhovo\nurčené - § 657 Obč. zák.). Ďalej konštatoval, že oprávneným osobám uvedeným v §\n13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb., ktoré si neuplatnili nárok na vydanie majetkového\npodielu do 29. februára 1996 a oprávneným osobám uvedeným v § 13 ods. 3 zákona\nč. 42/1992 Zb., ktorým sa nevydal majetkový podiel predo dňom účinnosti zákona č.\n264/1995 Z. z., prislúchajú iné majetkové práva a v podstatne menšom rozsahu, ako\npred účinnosťou tohto zákona (§ 13a, § 17a až § 17f a § 33b ods. 1 zákona č.\n264/1995 Z. z.). Zákonodarca v tomto zákone výslovne nevyjadril a ani z nijakého\njeho ustanovenia nevyplýva, že ide o rozdiely vo verejnom záujme a pre verejné\nblaho. V bodoch 2.1 až 2.9 návrhu uviedol ďalšie skutočnosti a údaje o\nneodôvodnených\n\nrozdieloch\n\nv\n\nprávnom\n\npostavení\n\noprávnených\n\nosôb,\n\npoľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (u ktorých trvá povinnosť\nvydávať majetkové podiely), úplne iné kritériá pri určovaní ceny pri odkupovaní\npodielnických listov (§ 17e ods. 2 a 3 zákona č. 264/1995 Z. z.), neodôvodnené\nrozdiely pri prijímaní oprávnených osôb za členov družstva, ktorým sa na splatenie\nčlenského vkladu započítava len upravená menovitá hodnota jej podielnických listov\na diskriminačný prístup k časti oprávnených osôb.\n\n4\n\nSvoje tvrdenia navrhovateľ odôvodňoval čl. 12 ods. 1 veta prvá ústavy o\nslobode a rovnosti v právach a čl. 13 ods. 3 ústavy, že zákonné obmedzenia\nzákladných práv musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené\npodmienky. Každé právo, ktoré prislúcha určitej skupine jedincov, ktorí spĺňajú\nrovnaké podmienky, musí pritom platiť pre všetkých jedincov tejto skupiny rovnako.\nJe vecou štátu, aby v záujme zabezpečenia svojich funkcií rozhodol, že určitej\nskupine poskytne menej výhod než druhej. Ani v tomto prípade však nesmie\npostupovať ľubovoľne a musí podložiť svoje rozhodnutie objektívnymi a\nracionálnymi dôvodmi a preukázať, že ide o rozhodnutie vo verejnom záujme a pre\nverejné blaho a zabrániť tak vzniku neodôvodnených rozdielov.\nZa jednu z hlavných príčin prijatia zákona č. 42/1992 Zb. navrhovateľ\npovažoval potrebu odstrániť deformáciu majetkových vzťahov medzi družstvami a\nich členmi a ďalšími fyzickými osobami, ktorá sa vytvorila v predchádzajúcom\nspoločenskom systéme. Majetková transformácia tvorí podstatnú časť tohto zákona.\nUstanovenia o majetkových podieloch nadväzujú na túto koncepciu a riešia\nvyporiadanie majetkovej účasti oprávnených osôb v družstvách (§ 1 písm. a/ zákona\nč. 42/1992 Zb.), ktoré v dôsledku nerovného postavenia jednotlivých foriem\nvlastníctva užívali majetok týchto osôb. Ďalej uviedol, že samotným zakotvením\nnároku na vydanie majetkového podielu namiesto nároku na zaplatenie finančnej\nnáhrady zdôrazňuje špeciálny vecný charakter tohto práva a preto neupravuje formu\nvydania majetkového podielu.\nNa základe porovnania práv spojených s majetkovým podielom s právami\nsúvisiacimi s podielnickým listom navrhovateľ konštatoval, že podstata a zmysel\ntýchto práv sú celkom odlišné, čo vyplýva zo skutočností uvedených v bode 2 jeho\nnávrhu. Zákonodarca však napriek tomu neprihliadol na podstatu a zmysel práv\nspojených s majetkovým podielom a časť oprávnených osôb týchto práv jednoducho\nzbavil. Týmto postupom poprel základné princípy majetkovej transformácie družstiev\nvo vzťahu k oprávneným osobám a vytvoril právne predpoklady pre podstatné\nobmedzenie a nevymáhateľnosť majetkových práv získaných pri transformácii. I z\n\n5\n\ntoho hľadiska považoval za neodôvodnené zbavenie časti oprávnených osôb\nexistujúceho majetku pozostávajúceho z majetkového podielu a vylúčenie z práva\nvlastniť majetok vyplývajúceho z nároku na vydanie tohto podielu (§ 13a, § 17a až §\n17f a § 33b ods. 1 zákona č. 264/1995 Z. z.) a ich obmedzenie v týchto právach (§\n33b ods. 1 a ods. 3 veta druhá zákona č. 264/1995 Z. z.).\nNavrhovateľ uviedol, že ustanovenie § 17f zákona č. 264/1995 Z. z.\nupravujúce rozsah, v akom sa oprávnenej osobe započítava hodnota jeho\npodielnických listov na splatenie členského vkladu pri prijatí za člena družstva,\nvytvára neodôvodnené rozdiely aj vo vzťahu pri určovaní ceny podielnických listov\npri ich odkúpení družstvom (§ 17e ods. 2 a 3 zákona č. 264/1995 Z. z.). Oprávnenej\nosobe sa totiž započítava na splatenie členského vkladu len upravená menovitá\nhodnota podielnických listov, pričom úprava sa vykoná tak, že družstvo z tejto\nhodnoty odpočíta časť, ktorá sa postupom podľa § 13 ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb. a\nstanov družstva zahrnie do nedeliteľného fondu. Takto dochádza k zmenšovaniu\nhodnoty pôvodného majetkového podielu, lebo oprávneným osobám sa započíta na\nčlenský vklad menšia hodnota ako do družstva vložili. Súčasne sa vytvára nerovné\npostavenie oprávnených osôb voči iným osobám, ktoré požiadajú o členstvo v\ndružstve. Tieto osoby totiž po vzniku členstva neplatia osobitné príplatky na\nnedeliteľný fond nad hodnotu ich členských vkladov (§ 223 Obch. z.) a nedeliteľný\nfond sa počas trvania družstva dopĺňa z ročného čistého zisku družstva (§ 235 ods. 1\nObch. z.). Osobitný príplatok na nedeliteľný fond nad hodnotu členského vkladu\nnevyplýva ani z § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. ani z iného jeho ustanovenia alebo\nz Obchodného zákonníka.\nNedeliteľný fond sa v poľnohospodárskych družstvách pred transformáciou\ntotiž nevytváral a od 1. januára 1992 ho povinne zriaďuje každé družstvo (§ 235 ods.\n1 Obch. z.).\nSvoje tvrdenia a názory, uvedené v bodoch 3 a 4 navrhovateľ opieral o čl. 20\nods. 1 prvej vety a ods. 4 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd. Ustanovenie čl. 20 ods. 1 prvej vety\n\n6\n\nchápe ako príkaz zákonodarcovi, ktorý nesmie vo svojej zákonodarnej činnosti z\npráva na vlastníctvo nikoho vylúčiť. To platí nielen v prípade všeobecnej úpravy\nvlastníckeho práva (§ 123 a nasl. Obč. zákonníka), ale aj vtedy, ak ide o vlastnícke\nprávo určitej skupiny osôb, ktoré spĺňajú rovnaké podmienky. V bodoch 4.2 až 4. 4\nnávrhu uviedol svoje názory na funkciu ochrany existujúceho vlastníckeho práva k\nmajetku, ktorá vyplýva z čl. 20 ods. 1 ústavy, ďalej názory na obsah a predmet\nvlastníckeho práva s tým, že majetok fyzických a právnických osôb tvoria okrem veci\naj práva a iné majetkové hodnoty. Vyslovil názor, že by bolo neúnosné, aby ústava\nposkytovala ochranu len vlastníctvu veci ale ostatnému majetku nie. Aj ochrana\nvlastníctva iného majetku, ako sú veci, musí byť primeraná podstate a významu\nchráneného záujmu a charakter a intenzita tejto ochrany tak môžu byť iné ako v\nprípade vlastníckeho práva k veci. Poukázal aj na čl. 11 ústavy a medzinárodné\nzmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ratifikované Slovenskou\nrepublikou a vyhlásené zákonom ustanoveným spôsobom, ktoré majú prednosť pred\nzákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Ak zákon, ktorý\nzbavuje určité osoby práva spojeného s nárokom na vydanie majetku, alebo ich\nzbavuje existujúceho majetku, nie je v rozpore s podmienkami, za ktorých môže dôjsť\nk vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva a ktoré vyplývajú z\nčl. 20 ods. 4 ústavy, z § 128 ods. 2 Obč. zákonníka a zo zákona č. 50/1976 Zb. v\nplatnom znení, tak treba skúmať aj to, či sú splnené podmienky, ktoré tieto\nmedzinárodné zmluvy predpokladajú. Analýza doterajšej judikatúry Komisie pre\nľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva podľa jeho názoru v plnom\nrozsahu potvrdila, že zákon, ktorého existenciu čl. 1 Dodatkového protokolu\npredpokladá, môže upraviť iba podmienky, za ktorých možno oprávnenú osobu\nzbaviť jej majetku, ale zákon ju nemôže majetku priamo zbaviť.\nČo sa týka verejného záujmu\n\nv prípade zbavenia oprávnených osôb ich\n\nmajetku, musí zákonodarca takýto záujem výslovne vyjadriť alebo taký záujem musí\nzo zákona inak vyplývať, pričom sa musí posúdiť aj podstata a zmysel\nobmedzovaného práva.\n\n7\n\nNavrhovateľ tvrdil, že ustanovením § 17f zákona č. 264/1995 Z. z. tým, že\nuložilo transformovaným družstvám podnikajúcim v poľnohospodárstve povinnosť\nprijať podielnikov za svojich členov a zakotvilo aj súdnu vymáhateľnosť tejto\npovinnosti, narušilo zásadu zmluvnej autonómie, ktorá je súčasťou práva podnikať v\npodmienkach trhových vzťahov (čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy). Ak je podľa\nstanov družstva podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu (§ 227 ods. 3\nObch. z.), v takom prípade vzniká družstvu povinnosť prijať podielnika nielen za\nčlena, ale aj za zamestnanca a zmluvná autonómia družstva sa narušuje aj v oblasti\npracovných vzťahov. Naviac podľa neho dochádza aj k porušeniu čl. 35 ods. 3\nústavy, lebo citované ustanovenie zakladá nárok podielnika na prijatie do pracovného\nvzťahu u konkrétneho družstva. Súčasne napĺňa tým právo na prácu obsahom, ktorý\ntoto právo nemá a tým obmedzuje právo podnikať. Ustanovením § 17f zákona č.\n264/1995 Z. z. vznikli medzi družstvami podnikajúcimi v poľnohospodárstve\nneodôvodnené rozdiely v úprave práva podnikať v neprospech transformovaných\ndružstiev. Odôvodnenosť týchto rozdielov zákonodarca výslovne nevyjadril, a ani zo\nžiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva. Uvedené ustanovenie nemožno\nchápať ani tak, že ustanovuje podmienky alebo obmedzenia podľa čl. 35 ods. 2\nústavy, lebo ani toto ustanovenie nezakladá povinnosť podnikateľa prijať určitú\nkonkrétnu osobu za člena alebo zamestnanca. Ustanovenie § 17f zákona č. 264/1995\nZ. z. preto nie je podľa názoru navrhovateľa v súlade s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4,\nčl. 35 ods. 1, 2 a 3 a čl. 55 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na\nneverejnom zasadnutí pléna 19. júna 1996 predbežne prerokoval a po zistení, že spĺňa\nnáležitosti návrhu podľa § 20 a § 37 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. ho prijal na ďalšie\nkonanie.\nÚstavný súd listom z 20. júna 1996 požiadal predsedu Národnej rady\nSlovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky ako orgán, ktorý\nnamietaný právny predpis vydal, k návrhu vyjadrila.\n\n8\n\nV písomnom vyjadrení z 26. septembra 1996 Národná rada Slovenskej\nrepubliky\n\npodrobne zdôvodnila svoje nesúhlasné stanovisko k námietkám\n\nnavrhovateľa o nesúlade označených ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 264/1995 Z. z. s citovanými ustanoveniami ústavy, a súčasne ústavnému\nsúdu oznámila, že trvá na ústnom pojednávaní v tejto veci.\nNárodná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) vo svojom\nvyjadrení uviedla, že doterajšie znenie § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. nielenže\nneurčovalo obdobie, počas ktorého môžu výkonní poľnohospodári požiadať o\nvydanie majetkového podielu, ale dikcia tohto ustanovenia vyvolávala pochybnosti,\nv ktorom čase musí dôjsť k splneniu podmienky vykonávania poľnohospodárskej\nvýroby. Súdna prax nebola v tejto otázke jednotná a napr. v odôvodnení rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 Cdo 88/94 z 26. októbra 1994 (na ktorý\nsa navrhovateľ v inej súvislosti na str. 13 návrhu tiež odvoláva) sa uvádza, že\noprávnená osoba musela spĺňať podmienku vykonávania poľnohospodárskej výroby\n(alebo byť podnikateľom v odbore predmetu činnosti u iných družstiev) už v období\ntransformácie družstva, konkrétne v momente zápisu zmien stanov do obchodného\nregistra. Z tohto pohľadu je určenie konečného termínu na podávanie žiadostí o\nvydanie majetkového podielu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. v § 33b ods. 1\nzákona č. 264/1995 Z. z. iba nevyhnutným upevnením právneho postavenia dotknutej\nčasti oprávnených osôb, ktoré bolo až do prijatia novely nejasné.\nPokiaľ ide o údajný neprípustný zásah do práv ostatných oprávnených osôb,\nktoré sa nestali členmi družstva a nevykonávajú poľnohospodársku výrobu, národná\nrada uviedla, že v prvom rade treba brať do úvahy ich právne postavenie do prijatia\nzákona č. 264/1995 Z. z. Tieto osoby neboli v žiadnom prípade v postavení\nspoluvlastníkov ohľadom majetku družstva a obsah ich práva upraveného v § 13 ods.\n3 zákona č. 42/1992 Zb. ako „možnosť vydať im majetkový podiel v plnej výške po\nsiedmich rokoch od schválenia transformačného projektu“ nemožno ani s použitím\nanalógie zrozumiteľne definovať.\n\n9\n\nV tomto smere zákon č. 264/1995 Z. z. nielenže nezbavil oprávnené osoby\nsamotného majetkového podielu, ako sa to tvrdí v návrhu, ale práve v záujme\nvšetkých zúčastnených strán dal už skôr vzniknutým právnym vzťahom medzi\noprávnenými osobami a družstvami jasný obsah. Z hľadiska požiadavky zachovania\nlegálne nadobudnutých práv a zákazu retroaktivity právnych noriem ide v tomto\nprípade jednoznačne o prípustnú tzv. nepravú retroaktivitu, t. j. právne vzťahy medzi\noprávnenými osobami a družstvami vzniknuté v rámci transformácie družstiev sa\nriadia zákonom č. 264/1995 Z. z. odo dňa jeho účinnosti. Právo oprávnenej osoby\nspojené s vypočítaným majetkovým podielom zostáva zachované a zákon č.\n264/1995 Z. z. s ním v § 17a ods. 1 a § 17b ods. 1 výslovne počíta, pričom sa pravda\nmení jeho obsah, a to z viacerých stránok v prospech oprávnenej osoby (napr. právo\nna podiel zo zisku, voľné nakladanie s družstevnými podielnickými listami,\npostavenie veriteľa v určitých situáciách a pod.).\nZ vyjadrenia národnej rady ďalej vyplynulo, že nie je odôvodnené tvrdenie o\nnežiadúcej novelizácii dvoch skupín oprávnených osôb, teda tých, ktorí vykonávajú\npoľnohospodársku výrobu a ostatných oprávnených osôb. Oprávneným osobám, ktoré\nvykonávajú poľnohospodársku výrobu, totiž zákon č. 264/1995 Z. z. umožnil\npožiadať družstvo o vydanie majetkového podielu podľa § 13 ods. 2 zákona č.\n42/1992 Zb. do 29. februára 1996. Ak teda zákon č. 264/1995 Z. z. upravuje\npovinnosť družstvám vydať za majetkové podiely družstevné podielnické listy, tieto\nsa vydajú len tej skupine oprávnených osôb, ktoré nevykonávajú poľnohospodársku\nvýrobu, resp. aj tým oprávneným osobám, ktoré ako výkonní poľnohospodári svoje\nprávo požiadať o vydanie majetkových podielov na základe svojho slobodného\nrozhodnutia nevyužili.\nNárodná rada ďalej konštatovala, že nemožno považovať za korektné tvrdenie\nnavrhovateľa v časti návrhu (písm. d), že zákon č. 264/1995 Z. z. umožňuje\ndružstvám odkupovať družstevné podielnické listy za podstatne nižšiu cenu, ako je\nnominálna hodnota majetkových podielov. Pravdou je, že tento zákon iba stanovuje\nurčité kritériá na určenie ceny týchto cenných papierov (kurz na trhu cenných\npapierov, koeficient zvýšenia alebo zníženia hodnoty čistého obchodného imania\n\n10\n\ndružstva alebo cena tvorená dohodou) a ich skutočná cena môže, ale nemusí byť v\nkonkrétnych prípadoch nižšia. Zákon č. 264/1995 Z. z. v záujme vyváženosti výhod a\nnevýhod, ktoré môžu pre podielnikov z neho plynúť, ustanovil pre prípad nevýhodnej\nceny pri odkupovaní družstevných podielnických listov družstvom právo podielnika\nstať sa členom družstva a zachovať nominálnu hodnotu pôvodného majetkového\npodielu vo forme členského vkladu a družstvám ukladá takéto rozhodnutie\npodielnika akceptovať (§ 17f).\nOdhliadnuc od závažných nepresností v návrhu (konkrétne právo na úrok\nalebo podiel zo zisku družstva z titulu majetkového podielu nevyplýva a ani sa nedá\nvýkladom odvodiť od žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu) ako v bode\n2.8 návrhu vyvodil navrhovateľ . Podľa názoru národnej rady záver, ku ktorému\ndospel navrhovateľ, t. j. že ustanovenia § 13a, § 17a až 17f a § 33b ods. 1 a ods. 3\ndruhej vety zákona č. 264/1995 Z. z. nie sú v súlade s ústavou, lebo „zbavujú časť\noprávnených osôb existujúceho majetku“ a „súčasne ich vylučujú z práva vlastniť\nmajetok vyplývajúceho z nároku na vydanie majetkového podielu“, nie je vôbec\nopodstatnený. Takýto záver by bol namieste iba v prípade, ak by majetkový podiel z\ntransformácie zakladal vlastnícky alebo spoluvlastnícky vzťah oprávnených osôb k\nmajetku družstva. V skutočnosti však, ako to už bolo uvedené na inom mieste v\ntomto stanovisku, jediným a výlučným vlastníkom vecí patriacich do majetku\ndružstva je družstvo ako právnická osoba.\nK úvahám navrhovateľa o zmysle transformácie v družstvách je podľa názoru\nnárodnej rady nutné podotknúť, že jeho tvrdenie o tom, že zámerom zákona č.\n42/1992 Zb. bolo nepriznať oprávneným osobám nárok na zaplatenie finančnej\nnáhrady, ale výlučne iba vydať do vlastníctva veci z majetku družstiev vedie k\nzáverom, že oprávnené osoby, ktoré nevykonávajú poľnohospodársku výrobu (a\nktorých je v Slovenskej republike z celkového počtu oprávnených osôb štatisticky\nviac ako 90 %), by mali byť prinútené prevziať do vlastníctva veci, ktoré prevažne\nslúžia poľnohospodárskej výrobe a ktoré nepotrebujú. Aj z tohto pohľadu je nesporné,\nže nová právna úprava majetkových vzťahov medzi oprávnenými osobami, ktoré\nzískali majetkový podiel a nevykonávajú poľnohospodársku výrobu, pričom ich\n\n11\n\nmajetkový podiel predstavuje nesporne určitú formu ich účasti na podnikaní družstva,\nzodpovedá v zákone č. 264/1995 Z. z . najrozšírenejšej a historicky najprogresívnejšej\nforme kapitálovej účasti na podnikaní iných osôb, t. j. forme cenných papierov. Je\npotom vždy iba vecou konkrétnych ekonomických podmienok trhu alebo určitého\nodvetvia ekonomiky, či majitelia cenných papierov majetkovej, resp. podielnickej\npovahy budú svoje práva realizovať aktívne.\nK námietkám navrhovateľa týkajúcich sa ustanovenia § 17f zákona č.\n264/1995 Z. z. národná rada uviedla, že vychádzajú z nesprávneho výkladu\nustanovenia § 17f zákona č. 264/1995 Z. z., resp. výklad podaný navrhovateľom\nopomína dve závažné skutočnosti vyplývajúce priamo z dikcie citovaného\nustanovenia.\nV prvom rade toto ustanovenie priamo predpokladá, že družstvo môže zo\nzávažných dôvodov odmietnuť prijať za člena podielnika. Takýmto dôvodom môže\nbyť nesplnenie podmienok pre prijatie za člena upravených v stanovách, najmä v\nprípadoch, kde je podmienkou členstva pracovný vzťah. V žiadnom prípade teda\nnejde o narušenie zmluvnej autonómie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, pretože\nv takýchto prípadoch, ak nedôjde ku konsenzu, družstvo bude oprávnené odmietnuť\nprijatie konkrétneho podielnika za člena, a to buď preto, že ho nemôže zamestnať\nalebo preto, že podielnik nemá záujem pracovať v družstve. K tomu treba ešte uviesť,\nže v podmienkach Slovenskej republiky majú transformované poľnohospodárske\ndružstvá len výnimočne v stanovách zakotvenú podmienku pracovnej účasti člena,\ntakže nejde o typický jav v poľnohospodárskych\n\ndružstvách, ako sa to tvrdí v\n\nnávrhu.\nĎalšou závažnou podmienkou uplatnenia práva podielnika na vstup do\ndružstva podľa § 17f zákona č. 264/1995 Z. z. je, že toto právo nemôže uplatniť\nkedykoľvek, ale iba do 30 dní od splatnosti družstevných podielnických listov.\nSplatnosť nastáva buď v termíne určenom družstvom podľa § 17e ods. 3 alebo po\nsiedmich rokoch od schválenia transformačného projektu konkrétneho družstva.\n\n12\n\nZ uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 17f zákona č. 264/1995 Z. z. v\nžiadnom prípade nezakladá právo podielnika na prácu v konkrétnom družstve, lebo\ntoto právo môže realizovať iba po dohode s družstvom.\nPovinnosť družstva prijať za určitých podmienok podielnika za člena vychádza\nv koncepcii zákona č. 264/1995 Z. z. z týchto zásad:\n- medzi konkrétnym podielnikom a družstvom už pri transformácii vznikol určitý\nmajetkový vzťah v podobe vypočítaného majetkového podielu,\n- je potrebné dať možnosť podielnikovi, aby podľa vlastného uváženia rozhodol, či\nsvoje družstevné podielnické listy družstvu odpredá alebo uplatní svoj pôvodný\nmajetkový podiel vo forme typickej pre družstvo, t. j. ako svoj členský vklad, a to\nnajmä v záujme zrovnoprávnenia tej časti oprávnených osôb, ktoré získali v družstve\nmajetkový podiel a sami nevykonávajú poľnohospodársku výrobu.\nZ hľadiska družstva uplatnením § 17f nielenže nedochádza k jeho\nznevýhodneniu oproti iným družstvám alebo iným subjektom podnikajúcim v\npoľnohospodárstve,\n\nale\n\ndružstvo\n\nsa\n\nnaopak kapitálovo\n\nposilní\n\n(premenou\n\ndružstevných podielnických listov na členské vklady, ktoré sú súčasťou základného\nimania družstva). Navyše ani argumentácia o neodôvodnených rozdieloch medzi\ntransformovanými a inými družstvami v poľnohospodárstve v súvislosti s § 17f\nzákona č. 264/1995 Z. z. nie je celkom korektná, pretože rozdiely boli evidentne dané\naj pred prijatím tejto novely, a to v právnych a ekonomických dôsledkoch majetkovej\ntransformácie družstiev podľa zákona č. 42/1992 Zb.\nNa základe všetkých uvedených dôvodov národná rada navrhla ústavnému\nsúdu, aby nevyhovel návrhu navrhovateľa na vyslovenie nesúladu namietaných\nustanovení zákona č. 264/1995 Z. z. s označenými ustanoveniami ústavy.\nÚstavný súd podľa § 31 zákona č. 38/1993 Z. z. vykonal dôkazy potrebné na\nzistenie skutočného stavu veci a získanie podkladov pre svoje rozhodnutie. Vyžiadal\nsi stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky\npoľnohospodárskych družstiev Slovenskej republiky.\n\n13\n\na Zväzu\n\nNa verejnom pojednávaní pléna ústavného súdu 12. júna 1997 sa nezúčastnili\nzástupcovia účastníkov konania. Preto sudca spravodajca prečítal text návrhu\nnavrhovateľa, doručeného ústavného súdu 24. mája 1996 a text stanoviska národnej\nrady z 26. septembra 1996.\nÚstne pojednávanie 12. júna 1997 bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia, t.\nj. na 16. júna 1997.\n\nII.\n1. Navrhovateľ v návrhu namietal, že ustanovenie § 17f zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 264/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992\nZb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 264/1995 Z. z.“) nie je v súlade s\nčl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy.\nPodľa napadnutého ustanovenia každý podielnik (majiteľ podielnického listu)\nmôže požiadať družstvo, ktorého podielnický list vlastní, o prijatie za člena. Družstvo\nnemôže bez závažných dôvodov jeho žiadosť o prijatie za člena družstva odmietnuť,\nak bola podaná v lehote 30 dní od splatnosti podielnických listov. Podielnik, ktorý\nnebol prijatý za člena družstva, môže podať návrh na súd, aby družstvu uložil\nsplnenie tejto povinnosti. Ústavný súd preto analyzoval, či takéto znenie\nnapadnutého ustanovenia zákona č. 264/1995\n\nZ. z. je, resp. nie je v súlade s\n\noznačenými ustanoveniami ústavy.\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a\nprípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Obsah\ntohto ustanovenia, pokiaľ ide o právo podnikať, podľa právneho názoru ústavného\nsúdu (ktorý vyústil do prijatia prvej časti výroku nálezu), neposkytuje žiadny právne\nprijateľný dôvod akceptovateľnosti záveru o opodstatnenosti súdnej vymáhateľnosti\n\n14\n\nsplnenia povinnosti družstva prijať niekoho za člena družstva (na tomto závere\nnemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že v danom prípade uchádzačom o prijatie je\nmajiteľ podielnického listu). Tým, že ustanovenie § 17f tretej vety zákona č.\n264/1995 Z. z. obsahuje možnosť takejto súdnej vymáhateľnosti, a naviac poskytuje\nsúdu právo uložiť družstvu splnenie tejto povinnosti, je nepochybné, že tým došlo\nnielen k porušeniu princípu slobodnej voľby\nnajmä\n\nk\n\nporušeniu\n\nzmluvnej\n\npovolania\n\nautonómie,\n\nktorá\n\na\n\nprípravy naň, ale\n\nje nepochybne súčasťou\n\nzákladného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústavný súd\npritom bral do úvahy aj všeobecne známu skutočnosť, že princíp zmluvnej\nautonómie je prioritným pri vzniku členstva v družstve aj podľa príslušných\nustanovení Obchodného zákonníka (§ 221 a nasl.). Podľa nich len konkrétne družstvo\nje oprávnené s konečnou platnosťou rozhodnúť o prijatí fyzickej osoby za svojho\nčlena, čo je napokon i podrobnejšie upravené v základnom vnútrodružstevnom\npredpise, t.j. v jeho stanovách. Súd by mohol posúdiť a rozhodnúť len otázku, či\nexistujú závažné dôvody, ktoré bránia družstvu prijať podielnika za svojho člena, nie\nvšak uložiť mu bez ďalšieho jeho prijatie, ako to ustanovuje § 17f tretia veta\ncitovaného zákona. Ani skutočnosť, že citované ustanovenie (jeho tretia veta)\nposkytlo právo súdnej vymáhateľnosti prijatia za člena družstva iba podielnikom, nič\nnemení na závere, že čl. 35 ods. 1 ústavy nemožno vykladať v tom zmysle, že\nktorákoľvek fyzická osoba (vrátane podielnika) má ústavou zaručené právo, aby bola\nprijatá za člena konkrétneho družstva. Nemožno ho však vykladať ani tak (pretože\nneexistuje preto žiadny akceptovateľný dôvod), že ustanovuje podmienky alebo\nobmedzenia\n\nvýkonu\n\npodnikateľskej\n\nčinnosti\n\nspočívajúce\n\nv\n\npovinnosti\n\npodnikateľského subjektu prijať určitú konkrétnu fyzickú osobu za člena alebo do\npracovného pomeru, a to dokonca na základe rozhodnutia súdu. Preto ústavný súd\ndospel k záveru, že ustanovenie § 17f tretej vety zákona č. 264/1995 Z. z. nie je v\nsúlade s čl. 35 ods. 1 ústavy.\n2. V petite návrhu navrhovateľ ďalej namietal nesúlad § 13a, § 17a až 17f a §\n33b ods. 1 a ods. 3 druhej vety zákona č. 264/1995 Z. z. s označenými ustanoveniami\nústavy.\n\n15\n\nPre prijatie druhej časti výroku nálezu boli rozhodujúce najmä nasledujúce\nprávne úvahy a právne posúdenie textu namietaných ustanovení zákona č. 264/1995\nZ. z. upravujúcich usporiadanie majetkových vzťahov družstiev po ich transformácii,\nt. j. vydanie družstevných podielnických listov za majetkové podiely vypočítané\npodľa § 9 ods. 7 zákona č. 42/1992 Zb. Vzhľadom na vyslovenú námietku\nneústavnosti tejto časti zákona č. 264/1995 Z. z. ako celku (konkrétne § 13a, § 17a\naž 17f bez tretej vety a § 33b ods. 1 a 3 druhej vety), inak povedané námietku\nneústavnosti novovytvoreného inštitútu družstevných podielnických listov, ústavný\nsúd zhrnul svoje právne úvahy a právne posúdenie vzťahov z toho vyplývajúcich do\njedného celku. Rozhodujúcim kritériom pri ich formulovaní boli pre neho vzájomné\nväzby napadnutých ustanovení zákona č. 264/1995 Z. z. k právu na majetkové\npodiely, ktoré oprávnené osoby nadobudli v družstvách schválením transformačného\nprojektu a zápisom transformovaného družstva do obchodného registra (§ 11 ods. 2 v\nspojitosti s § 2 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb.) a k právu na ich vydanie (§ 13 zákona\nč. 42/1992 Zb.).\nV tejto časti návrhu navrhovateľ\n\nkonštatoval, že pri transformácii\n\npoľnohospodárskych družstiev nadobudli oprávnené osoby v zmysle § 9 ods. 7\nzákona č. 42/1992 Zb. vecné majetkové právo k majetkovým podielom vypočítaným\npodľa kritérií ustanovených v § 17 tohto zákona a ich výška sa stala záväznou pre\noprávnené osoby aj orgány družstva (§ 9 ods. 7 v spojitosti s § 2 ods. 2 zákona č.\n42/1992 Zb.).\nĎalej podľa navrhovateľa v nadväznosti na vznik práva na majetkový podiel\nustanovenia § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb. oprávneným osobám, ktoré sa\nnestali\n\núčastníkmi\n\nprávnických\n\nosôb\n\npodľa\n\ntransformačného\n\nprojektu\n\npoľnohospodárskeho družstva, priznali voči týmto právnickým osobám nárok na\nvydanie majetkového podielu. V prípade tých oprávnených osôb, ktoré vykonávajú\npoľnohospodársku výrobu, sa musel majetkový podiel vydať do 90 dní odo dňa, keď\ntaká osoba o vydanie písomne požiadala (§ 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb.), a v\nprípade ostatných oprávnených osôb sa mohol vydať majetkový podiel v plnej výške\naž po siedmich rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená\n\n16\n\nosoba a družstvo (jeho právny nástupca) nedohodli po schválení transformačného\nprojektu inak (§ 13 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb.).\nZ uvedeného, podľa navrhovateľa, vyplýva, že nárok na vydanie majetkového\npodielu za podmienok ustanovených v § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb. sa\nmohol realizovať od zápisu zmien podľa § 765 ods. 2 Obch. z. týkajúcich sa\ntransformovaného družstva alebo od zápisu novej právnickej osoby do obchodného\nregistra.\nNa základe toho navrhovateľ uviedol, že zákon č. 264/1995 Z. z. ustanovením\n§\n33b ods. 1 obmedzil právo oprávnených osôb uplatniť si nárok na vydanie\nmajetkového podielu u poľnohospodárskych družstiev podľa § 13 ods. 2 zákona č.\n42/1992 Zb. časovým limitom do 29. februára 1996 a ustanoveniami § 13a a § 17a\nods. 1 zbavil ostatné oprávnené osoby uvedené v § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992\nZb. nielen nároku na vydanie majetkového podielu, ale aj práva na samotný\nmajetkový podiel vypočítaný podľa kritérií uvedených v § 17 tohto zákona. Uvedené\nvecné majetkové právo nahradil zákon č. 264/1995 Z. z. iným majetkovým právom, a\nto právom k podielnickému listu ako cennému papieru.\nUvedené tvrdenia navrhovateľa, ktoré sa v rôznych obmenách viackrát v\nnávrhu ako ťažiskové opakovali, a to vo vzťahu k vytvoreniu inštitútu družstevných\npodielnických listov, podľa ústavného súdu nezohľadňovali vzťah špeciálnej právnej\núpravy k všeobecnej právnej úprave. Podľa názoru ústavného súdu pre posudzovanie\nprávnej povahy podielnických listov a tým aj posudzovanie ústavnosti, resp.\nneústavnosti tejto časti zákona č. 264/1995 Z. z. sú rozhodujúce nasledujúce právne\naspekty.\nPri majetkových podieloch z transformácie družstiev podľa zákona č. 42/1992\nZb. nešlo o rozdelenie obchodného majetku družstva do spoluvlastníctva\noprávnených osôb. Podiely sa vypočítali podľa zákonom určených kritérií z\n\n17\n\nhodnotového objemu čistého imania družstiev (v účtovníctve „vlastné imanie“ ako\njeden zo zdrojov obchodného majetku družstva).\nMajetkové podiely oprávnených osôb nepredstavovali vlastníctvo k veciam,\nale majetkovú účasť, resp. oceniteľné majetkové práva, porovnateľné (nie však\ntotožné) s majetkovými právami osôb s inou účasťou na majetku, resp. aj na\npodnikaní právnických osôb.\nZákon č. 42/1992 Zb. nedefinoval vypočítané majetkové podiely ako\npohľadávku oprávnených osôb voči transformovanému družstvu. Ústavný súd\nnepovažuje za opodstatnený taký výklad navrhovateľa, týkajúci sa napadnutých\nustanovení zákona, podľa ktorého sa nevydané majetkové podiely po siedmich\nrokoch od schválenia transformačného projektu družstva mali stať pohľadávkou\noprávnených osôb. Vzťah družstva a oprávnenej osoby nevznikol ako záväzkový\nvzťah podľa Občianskeho zákonníka, ale podľa osobitného zákona, t. j. podľa\nzákona č. 42/1992 Zb. Právne je preto neopodstatnené aplikovať na tento vzťah\npríslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkových vzťahoch. Nie je\npodstatné ani to, ako sa majetkové podiely oprávnených osôb podľa rôznych\ndoporučení evidujú v účtovníctve, pretože účtovná osnova majetkové podiely v\ndružstvách nepozná.\nNárok na vydanie majetkových podielov z transformácie družstiev podľa\nzákona č. 42/1992 Zb. mohli uplatniť len oprávnené osoby, ktoré spĺňali zákonom\nurčené podmienky. Prvú skupinu tvorili oprávnené osoby, ktoré sa podľa\ntransformačného projektu družstva stali účastníkom inej právnickej osoby (§ 9 ods. 9\na § 13 ods. 1). Druhú skupinu tvorili oprávnené osoby, ktoré spĺňali podmienku\nvykonávania poľnohospodárskej výroby (§ 13 ods. 2). Zákonodarca teda pri oboch\ntýchto skupinách oprávnených osôb spájal vydanie majetkových podielov zásadne s\nich podnikateľským využitím.\nS prihliadnutím na uvedené skutočnosti je preto právne neopodstatnené\ntvrdenie, že z ustanovení § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb. a „z podstaty a\n\n18\n\nzmyslu zákona č. 42/1992 Zb.“, ako tvrdil navrhovateľ, údajne jednoznačne vyplýva,\nže sa podľa tohto zákona majetkový podiel musel vydať po uplynutí zákonom\nstanovenej\n\nlehoty\n\naj\n\ntým\n\noprávneným\n\nosobám,\n\nktoré\n\nnevykonávajú\n\npoľnohospodársku výrobu, pretože ich podiel sa stane splatnou pohľadávkou.\nZávažným aspektom v interpretácii niektorých ustanovení zákona č. 42/1992\nZb. v návrhu bolo akcentovanie alternatívy práv spojených s majetkovými podielmi\npožiadavkou na ich vydanie. Otázku práv oprávnených osôb v prípade, ak tieto osoby\no vydanie majetkového podielu nepožiadali, alebo ak im ho družstvo reálne nemôže\nvydať, navrhovateľ bližšie neodôvodnil. Pritom ide reálne o práva výraznej väčšiny\noprávnených osôb a o skutočný stav vo vývoji objemu a štruktúry majetku družstiev\npo transformácii.\nZo „zmyslu a podstaty“ zákona č. 42/1992 Zb., na čo sa odvolával\nnavrhovateľ, nevyplývala iba alternatíva vydania majetkových podielov, ale aj, a\nhlavne iné nakladanie s touto majetkovou hodnotou. V tejto súvislosti nemožno\nneuviesť, že zákon č. 42/1992 Zb. nakladanie s majetkovými podielmi upravil iba\nveľmi stroho a nekonkretizoval práva oprávnených osôb, ktoré nepožiadali\n\no\n\nvydanie majetkových podielov v spojitosti so samostatným vykonávaním\npoľnohospodárskej výroby alebo na takéto vydanie nespĺňali podmienky.\nV dôsledku neúplnej úpravy nakladania s majetkovými podielmi v zákone č.\n42/1992 Zb.\na) oprávnené osoby, ktoré zostali členmi družstiev alebo sa nimi stali po\ntransformácii, rozhodli o premene vypočítaných majetkových podielov na členské\nvklady pri schvaľovaní zmeny stanov družstva na členskej schôdzi. Takto sa ich\npráva, spojené s majetkovými podielmi rozvinuli a konkretizovali ako členské\npráva podľa Obchodného zákonníka a vlastných stanov družstiev,\nb) v prípadoch, keď sa oprávnené osoby rozhodli podnikať pri\ntransformácii družstva v niektorej forme obchodnej spoločnosti, mohli vydané\nmajetkové podiely vložiť do majetku tejto spoločnosti ako vklady spoločníka\nalebo ako inú majetkovú účasť. Aj v tomto prípade sa ich majetkové práva spojené\n\n19\n\ns pôvodným podielom na čistom imaní družstva premenili na konkrétne podielnické\n(účastnícke) práva v danej spoločnosti (na práva účastníkov).\nNa rozdiel od uvedených dvoch skupín oprávnených osôb ponechal zákon č.\n42/1992 Zb. bez bližšej identifikácie práva najväčšej skupiny oprávnených osôb, t.\nj. osôb, ktoré sa nestali členmi družstva, podielnikmi obchodnej spoločnosti alebo\nsamostatne hospodáriacimi podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré\nsa podľa zákona môžu vydať po 7 rokoch od schválenia transformačného projektu\ndružstva, ak sa oprávnená osoba nedohodne s družstvom inak. Majetkové podiely\ntýchto oprávnených osôb objektívne predstavujú ich majetkovú účasť na podnikaní\ndružstva. V zákone č. 42/1992 Zb. ani v Obchodnom zákonníku však nie sú ani\nrámcovo upravené práva, spojené s týmto osobitným druhom majetkovej účasti v\ndružstve. Pretože nejde o majetkovú účasť členov družstva, nemôžu byť ich práva\nspojené s majetkovou účasťou v družstve upravené stanovami družstva, ale len\nzákonom, k čomu i došlo vydaním zákona č. 264/1995 Z. z.\nInterpretácia práv oprávnených osôb, spojených s majetkovými podielmi v\ndružstvách len ako práva na vydanie podielu nemá oporu v zákone č. 42/1992 Zb.\nPráva spojené s majetkovou účasťou na podnikaní právnických osôb, ak nejde o\nčlenov alebo spoločníkov týchto osôb, sa spravidla upravujú formou vydania\ncenných papierov, v ktorých sú tieto práva inkorporované a ktoré umožňujú\npomerne jednoduchý a transparentný prevod týchto práv. Vydanie podielnických\nlistov družstiev ako osobitného druhu cenných papierov, v ktorých sú inkorporované\npráva oprávnených osôb ako podielnikov družstva, zodpovedá reálnej potrebe a\nzákladnému zmyslu majetkovej transformácie družstiev, t. j. ich premene na\npodielnické právnické osoby.\nNámietka navrhovateľa, týkajúca sa vyslovenia nesúladu označených\nustanovení zákona č. 264/1995 Z. z. s ústavou sa v podstate opiera o argument,\npodľa ktorého tento zákon nahradil právo na majetkový podiel a s ním spojený\nnárok na vydanie tohto podielu majetkovým právom k podielnickému listu ako\ncennému papieru, ktoré „má úplne iný obsah ako právo na majetkový podiel a\n\n20\n\nvýrazne mení právne pomery medzi transformovanou právnickou osobou a\noprávnenou osobou v neprospech oprávnenej osoby a to bez súhlasu tejto osoby“\n(časť III. ods. 2.1, str. 13-14 návrhu).\nNa podporu tohto tvrdenia navrhovateľ uviedol, že „majetkové právo k\npodielnickému listu vylučuje dohodu o spôsobe vydania majetkového podielu“. K\ntomu možno poznamenať, že spôsob vydania majetkového podielu neustanovil ani\nzákon č. 42/1992 Zb. V praxi to bolo zdrojom rôznych výkladových nedorozumení i\nsúdnych sporov. Ukázalo sa, že táto otázka sa všeobecne nedá riešiť dohodou ani\nrozhodovaním súdov, pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že právo na\nmajetkový podiel nevzniklo so súhlasom družstva ako povinnej osoby ani „so\nsúhlasom“ oprávnenej osoby, ale zo zákona. Navrhovateľ tento dôležitý aspekt,\nktorý jednoznačne zo zákona č. 42/1992 Zb. vyplýva, pravdepodobne opomenul, čo\nviedlo k uvedeným tvrdeniam, ktoré ústavný súd hodnotí ako právne irelevantné.\nZákon č. 264/1995 Z. z. právo na majetkový podiel neodňal, ale určil formu\na spôsob kapitalizácie majetkových podielov osôb, ktorým sa ešte nevydali a\npredstavujú doteraz ich právne neupravenú majetkovú účasť v družstve. Za podstatné\nv spojitosti s tým treba považovať, že podielnik môže práva, spojené s podielnickým\nlistom predať, darovať, môžu byť predmetom dedičstva, alebo predmetom vkladu do\npodnikania iných osôb, čo podstatne zjednodušuje nakladanie s majetkovým právom\noprávnených osôb proti doterajšiemu stavu.\nNámietku navrhovateľa, že zákon nezakladá nárok oprávnenej osoby na\nodkúpenie podielnického listu družstvom, hodnotí ústavný súd v danej súvislosti za\nbezpredmetnú. Družstvo nemalo povinnosť odkúpiť ani majetkový podiel, ako to\nvyplýva z § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb. Prevod na inú osobu je pri právach,\ninkorporovaných\n\nv\n\ncenných\n\npapieroch,\n\nomnoho\n\njednoduchší,\n\nako\n\nprevod\n\nmajetkových podielov, ktoré družstvo nemalo povinnosť oprávnenej osobe vydať.\nProblémy vznikli tiež s dedením alebo darovaním nevydaných majetkových\npodielov, čo vydávanie podielnických listov umožní vyriešiť.\n\n21\n\nDružstevné podielnické listy sú svojím charakterom deklaratórne\nmajetkové (podielnické) cenné papiere. Ich deklaratórny charakter vyplýva z\ntoho, že sa v nich stelesňuje a deklaruje právo účasti na majetku a podnikaní\ndružstva, vzniknuté už priznaním majetkových podielov. Toto právo sa ďalej\nkonkretizuje tak, že podľa novely má podielnik tiež právo na podiel na zisku, na\nalternatívne nakladanie s podielnickými listami a niektoré ďalšie práva, čo zákon č.\n42/1992 Zb. neupravoval. Tvrdenie navrhovateľa, že sa majetkový podiel v\ndružstvách zúročoval, že zakladal právo na podiel na zisku družstva aj pred\núčinnosťou zákona (časť III. ods. 2.8. návrhu) nemá oporu v platnej právnej úprave,\nale iba v celkom výnimočnej praxi niektorých prosperujúcich družstiev, ktoré tak\npostupovali z vlastného rozhodnutia. Rovnako tvrdenie navrhovateľa, že právo\nspojené s podielnickým listom má úplne iný obsah ako právo spojené s majetkovým\npodielom a že zákon č. 264/1995 Z. z. zmenšuje majetkové práva oprávnených osôb,\nnemôžu byť všeobecne akceptovateľné.\nPrávnej a ekonomickej povahe majetkových podielov z transformácie a\nzmyslu premeny družstiev na podielnické listy zodpovedá vydanie nie\nobligačných, ale majetkových cenných papierov. Ide o obchodovateľné cenné\npapiere, teda o zachovanie možnosti ich speňaženia za trhovú cenu, ktorá by v\nzásade mala zodpovedať bonite majetku a miere prosperity družstva, ktoré tieto\ncenné papiere vydalo. Všetci podielnici - nečlenovia družstva majú pritom rovnaké\npostavenie a nebude naďalej preferovaná skupina tých, čo budú chcieť samostatne\nhospodáriť a požadujú najlukratívnejšie časti majetku v nominálnej hodnote často na\núkor ostatných oprávnených osôb, ako sa to v praxi uskutočňovalo doteraz.\nZákon č. 264/1995 Z. z. zachováva a ďalej doplňuje a konkretizuje práva\noprávnených osôb, spojené s ich majetkovými podielmi z transformácie. Jeho\nzákladným prínosom je vyriešenie spôsobu nakladania s majetkovými podielmi tých\noprávnených osôb, ktoré majú majetkovú účasť v družstve. Inkorporácia ich práv v\npodielnických listoch družstiev dáva oprávneným osobám možnosť nakladať s\ntýmito právami podľa právne riadne upravených pravidiel a podmienok, čím sa\n\n22\n\nzaplňuje medzera v doterajšej právnej úprave majetkovej účasti oprávnených\nosôb v družstvách.\nNa základe uvedených právnych úvah a výkladu napadnutých ustanovení\nzákona č. 264/1995 Z. z. nedospel ústavný súd k záveru o ich nesúlade s označenými\nustanoveniami ústavy.\n3. Navrhovateľ žiadal vysloviť nesúlad napadnutých ustanovení zákona č.\n264/1995 Z. z. (okrem § 17f tretej vety) aj s čl. 20 ods. 1 ústavy. Podľa citovaného\nustanovenia ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva záver o rovnakom zákonnom obsahu\nvlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Zákonný obsah vlastníckeho práva je\npredovšetkým upravený v § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj v iných\nzákonoch. Ustanovenie § 124 Občianskeho zákonníka vychádza z princípu\nrovnoprávnosti všetkých vlastníkov (presnejšie obsahu ich vlastníckeho práva).\nVšeobecné ustanovenia týkajúce sa obsahu vlastníckeho práva, rovnakých práv a\npovinností, ako aj ochrany vlastníkov môžu byť (a v určitom rozsahu aj sú)\nmodifikované inými zákonmi, čo je v súlade s ústavnou zásadou o „rovnakom\nzákonnom obsahu a ochrane vlastníckeho práva všetkých vlastníkov“. Takéto\nmodifikácie obsahu vlastníckeho práva vyplývajúce priamo zo zákonov sú\noznačované ako pojmové obmedzenia vlastníckeho práva. Ako už bolo zdôraznené,\nmusí ísť, v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z čl. 20 ods. 1 ústavy, o modifikácie\nobsahu vlastníckeho práva na základe zákona, aby bola rešpektovaná požiadavka\n„rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva“. Ústavný súd preto\ndospel k záveru, že ak na účely, pre ktoré je možné vo všeobecnosti nahradiť\nmajetkové podiely oprávnených osôb v družstvách ich kapitalizáciou vo forme\ncenných papierov, je to logické a pre posúdenie ústavnosti týchto ustanovení aj\nakceptovateľné, pretože cenné papiere (podielnické listy) predstavujú adekvátnu\nmajetkovú účasť oprávnených osôb v družstvách. Z týchto dôvodov ústavný súd\n\n23\n\nnevyhovel návrhu navrhovateľa, podľa ktorého sú napadnuté ustanovenia zákona č.\n264/1995 Z. z. v nesúlade s čl. 20 ods. 1 ústavy.\n4. Navrhovateľ v návrhu namietal aj nesúlad napadnutých ustanovení zákona\nč. 264/1995 Z. z. s čl. 12 ods. 1 ústavy. Podľa tohto ustanovenia sa priznávajú\nrovnaké práva všetkým ľuďom a ďalej že nikto nemôže byť základných práv a\nslobôd zbavený právnym predpisom akejkoľvek právnej sily. V jednotlivých\nustanoveniach ústavy upravujúcich základné práva a slobody sa charakter\nneodňateľnosti, nezrušiteľnosti a nepremlčateľnosti prejavuje rozdielnym spôsobom a\nmierou. Spôsob usporiadania majetkových vzťahov v družstvách po transformácii,\ntak ako je to upravené v § 17a až 17e a v § 33b ods. 1 a 3 zákona č. 264/1995 Z. z.,\nnie je v rozpore s požiadavkami obsiahnutými v citovanom ustanovení ústavy\n(uvedenou zákonnou úpravou sa nič nezmenilo na existencii a trvaní práva na\nvypočítané majetkové podiely v družstvách, nedošlo ani k premlčaniu alebo ich\nzániku). Ústavný súd preto s ohľadom na uvedené dôvody nevyhovel námietke\nnavrhovateľa uvedenej v petite návrhu, že citované ustanovenia zákona č. 264/1995\nZ. z. sú v nesúlade s čl. 12 ods. 1 ústavy.\n5. V petite návrhu navrhovateľ namietal nesúlad citovaných ustanovení\nzákona č. 264/1995 Z. z. aj s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy. Podľa týchto ustanovení\n„zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky“, t. j. že zaväzujú jednak zákonodarcu\nna ich rešpektovanie na prijímanie zákonov a ďalej zaväzujú všetky subjekty verejnej\nsprávy, aby v rámci svojej rozhodovacej, aplikačnej praxe dôsledne postupovali v\nsúlade s nimi. Inak povedané, zákon môže obsahovať iba také obmedzenia, ktoré sa\nrovnako vzťahujú na všetky individuálne prípady, ktoré sú druhovo rovnaké. Z\nuvedeného vyplýva logický záver, že nemožno považovať za porušenie citovaných\nustanovení ústavy skutočnosť, že konkrétny zákon, t. j. zákon č. 264/1995 Z. z.\nupravil pre skupinu podielnikov v družstvách iný spôsob usporiadania majetkových\nvzťahov v družstvách po transformácii, ktorý však neznamená zmenenú účasť\noprávnených osôb na uplatňovaní ich práv vo vzťahu k ich majetkovým podielom v\ndružstvách. Ústavný súd s ohľadom na uvedené dôvody preto nevyhovel námietke\n\n24\n\nnavrhovateľa, že citované ustanovenia zákona č. 264/1995 Z. z. sú v nesúlade s čl. 13\nods. 3 a 4 ústavy.\nDňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca\núčinnosť ustanovenie § 17f tretej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n264/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových\nvzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších\npredpisov. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie do\nsúladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj platnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 1997\n\nJUDr. Milan Č i č\npredseda pléna\nÚstavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n25", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}