{"guid": "ussr:16cd87be-90da-478f-9686-6c8356e9b394", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.56.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 56/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 56/99 z 13. 10. 1999", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 1999, sp. zn. PL. ÚS 56/99, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.56.1999.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Štefan Ogurčák", "sudca_id": 1102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-ogurcak-1102", "datum_vydania": "1999-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/16cd87be-90da-478f-9686-6c8356e9b394", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.56.1999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.56.1999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.56.1999.1/text", "citacie_n": 0, "text": "PL. ÚS 56/99\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 13. októbra\n1999 po predbežnom prerokovaní návrhu\n\n, bytom\n\n, na začatie konania o súlade právnych predpisov takto\nrozhodol:\nNávrh\n\nna začatie konania o súlade právnych predpisov\n\nodm\n\ni e t a , pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bol\n1. októbra 1999 doručený návrh\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) označený\n\nako „Žiadosť o vyhlásenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 242/1999\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb.\no stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996\nZ. z. schváleného Národnou radou Slovenskej republiky dňa 16. 9. 1999 za neplatný“.\n\nAj keď navrhovateľ žiada vyhlásiť za neplatný celý zákon č. 242/1999 Z. z. (ďalej len\n„zákon“), vyjadruje nespokojnosť najmä so znením § 7 ods. 1 písm. b) zákona, ktorým\nukladá stavebným sporiteľniam tvorbu podmienok pre poskytovanie úveru, pričom im\nnecháva úplnú voľnosť pri tvorbe týchto podmienok. Na druhej strane ustanovenie\n§ 12 ods. 2 písm. a) a c) zákona umožňuje stavebným sporiteľniam použiť finančné\nprostriedky, ktoré sa nepoužijú na úvery a sú v zmysle zákona posudzované ako voľné\nzdroje, na účely súvisiace s bývaním, a to za komerčných podmienok. Navrhovateľ sa\nkriticky stavia k tejto novele zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení\nneskorších predpisov, ktorá nielen že možnosť používania voľných zdrojov fondu\nstavebného sporenia nezrušila, ale naopak, v ustanovení § 12 ods. 2 zákona túto\nmožnosť ešte rozšírila. Navrhovateľ kritizuje ďalej ustanovenie § 7 ods. 1 zákona,\nktoré podľa jeho názoru znevýhodňuje pozíciu občana vo vzťahu k stavebnej\nsporiteľni a Národnej banke Slovenska v súvislosti s právomocami, ktoré zákon pri\nvykonávaní stavebného sporenia týmto subjektom priznáva. V závere svojho návrhu\npreto Ústavný súd SR žiada, aby vyhlásil uvedený zákon za neplatný.\nPodľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o\npostavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993\nZ. z.“) Ústavný súd SR každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa. Ak boli návrhy podané vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnie je Ústavný súd SR príslušný, nemajú zákonom predpísané náležitosti, boli podané\nneprípustné návrhy alebo boli podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene, Ústavný súd SR takéto návrhy na\npredbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania odmietne.\nPlénum Ústavného súdu SR pri predbežnom prerokovaní klasifikovalo návrh\nv zmysle ustanovenia § 31a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v spojení\ns ustanovením § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov v zmysle čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej\n\n2\n\nrepubliky, resp. § 37 zákona č. 38/1993 Z. z. a zároveň konštatovalo, že ho podáva\nprocesne neoprávnený subjekt.\nPodľa ustanovenia § 31a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. pokiaľ tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným\nsúdom SR primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného\nporiadku. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku každý úkon\nposudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.\nNavrhovateľ\n\nžiadal vo svojom návrhu, aby Ústavný súd SR\n\nvyhlásil zákon č. 242/1999 Z. z. za neplatný. V zmysle platnej právnej úpravy možno\nna Ústavný súd SR podať návrh na vyslovenie neplatnosti zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, musí však ísť o také právne predpisy, ktoré boli prijaté\npred vznikom Slovenskej republiky, t. j. pred 1. januárom 1993. Vyplýva to z dikcie\nustanovenia čl. 152 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej neplatnosť zákonov a\niných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia\nÚstavného súdu SR o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie\nzákonov (čl. 152 ods. 2). O neplatnosti týchto právnych predpisov rozhoduje Ústavný\nsúd SR (čl. 152 ods. 3).\nNavrhovateľ žiada vyhlásiť za neplatný zákon, ktorý bol prijatý a vyhlásený\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky po uvedenom dátume, a preto ho Ústavný súd\nSR posúdil ako návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov v zmysle\nustanovenia čl. 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 37 ods. 1 zákona\nč. 38/1993 Z. z.\nV zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov môžu Ústavnému súdu SR podať: najmenej\npätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky,\nvláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou\n\n3\n\na generálny prokurátor Slovenskej republiky. Fyzická osoba na podanie takéhoto\nnávrhu oprávnená nie je. Z uvedeného dôvodu Ústavný súd SR rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 1999\nJUDr. Július Černák\npredsedajúci pléna Ústavného súdu\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nSlovenskej republiky\n\n4\n\n5", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}