{"guid": "ussr:6badbd47-30d9-49f7-9ed3-963670c6542d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/97 z 8. 4. 1997", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. apríla 1997, sp. zn. PL. ÚS 5/97, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1997-04-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-65.odsek-1", "nazov": "čl. 65 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-65.odsek-2", "nazov": "čl. 65 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-67", "nazov": "čl. 67 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-67", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/377/#paragraf-11.odsek-5", "nazov": "§ 11 ods. 5 zákona č. 377/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377/#paragraf-11.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/377-1990/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 65 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 67", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 67", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 67", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 11 ods. 2 písm. ch", "nazov": "zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 11 ods. 2 písm. ch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 11 ods. 2 písm. ch", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave § 11 ods. 5 písm. l", "nazov": "zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave § 11 ods. 5 písm. l", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave § 11 ods. 5 písm. l", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-65", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-67", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-11", "/SK/ZZ/1990/377#paragraf-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6badbd47-30d9-49f7-9ed3-963670c6542d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 5/97\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky, v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a\nzo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka,\nJUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka,\nJUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika, na verejnom zasadnutí 12. novembra\n1997 prerokoval návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm.\na/ a b/ Ústavy Slovenskej republiky skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpenej poslancom prof. MVDr. Ivanom Rosivalom, CSc., proti Národnej\nrade Slovenskej republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Dušanom Macuškom a proti vláde\nSlovenskej republiky, zastúpenej štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a\nrodiny Slovenskej republiky doc. JUDr. Vojtechom Tkáčom, CSc., vo veci súladu\nustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú\npohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení\nneskorších predpisov a čl. I bod 1 , ako aj čl. IV nariadenia vlády Slovenskej republiky č.\n193/1996 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky,\nktorými sa vykonáva zákon č. 143/1992 Zb. v znení neskorších predpisov s článkom 65\nods. 1 a 2, s článkom 67 Ústavy Slovenskej republiky a s ustanovením § 11 ods. 3 písm. ch/\nzákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov a s ustanovením § 11 ods. 5 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990\nZb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a takto\n\nrozhodol:\n\nNávrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie\nnesúladu ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za\npracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v\nznení neskorších predpisov a článku I bod 1 a článku IV nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 193/1996 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré nariadenia vlády\nSlovenskej republiky, ktorými sa vykonáva zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za\npracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v\nznení neskorších predpisov s článkom 65 ods. 1 a 2, s článkom 67 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a s ustanovením § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona Slovenskej národnej rady č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanovením § 11 ods. 5\npísm. l/ zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej\nrepubliky Bratislave v znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nSkupina 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len \"navrhovateľ\")\npodala 23. decembra 1996 na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\")\nnávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. a/ a b/ Ústavy\nSlovenskej republiky. Predmetom návrhu je namietaný nesúlad (v čase podania návrhu)\nustanovenia § 1 ods. 1 písm. e/ zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú\npohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len \"zákon č. 143/1992 Zb\"), ako aj článku I bod 1 a článku IV\nnariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/1996 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorými sa vykonáva zákon č. 143/1992 Zb.\no plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších\norganizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len \"nariadenie vlády č.\n\n2\n\n193/1996 Z.z.\") s článkom 65 ods. 1 a 2 a s čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky a s § 11 ods.\n3 písm. ch/ zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len \"zákon č. 369/1990 Zb.\") a s § 11 ods. 5 písm. l/ zákona\nSlovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave\nv znení neskorších predpisov (ďalej len \"zákon č. 377/1990 Zb.\").\nPredseda ústavného súdu požiadal listom z 3. januára 1997 predsedu Národnej rady\nSlovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky o vypracovanie stanoviska\nNárodnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky k návrhu.\nÚstavný súd na neverejnom zasadnutí 8. apríla 1997 v pléne predbežne prerokoval\ntento návrh a po zistení, že návrh na začatie konania podal oprávnený subjekt, a že spĺňa\nvšetky zákonom predpísané náležitosti a ani ďalší účastníci neuplatnili ďalšie námietky voči\nprijatiu tohto návrhu na predbežnom prerokovaní, v súlade s ustanovením § 25 ods. 3\nzákona č. 38/1993 Z.z. tento návrh prijal na ďalšie konanie.\nNavrhovateľa v konaní pred ústavným súdom zastupoval poslanec Národnej rady\nSlovenskej republiky prof. MVDr. Ivan Rosival, CSc., Národnú radu Slovenskej republiky\nposlanec JUDr. Dušan Macuška a vládu Slovenskej republiky štátny tajomník Ministerstva\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.\n\nII.\nNavrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že dňom 1. júla 1996 nadobudlo účinnosť\nnariadenie vlády č. 193/1996 Z.z. Článok I bod 1 nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z., v\nktorom sa mení\n\n§ 1 ods. 1 ustanovuje, že nariadenie vlády Slovenskej republiky č.\n\n249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších\norganizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len \"nariadenie vlády č.\n249/1992 Zb.\") upravuje platové pomery zamestnancov zamestnávateľov, na ktorých sa\nvzťahuje zákon č. 143/1992 Zb. Podľa § 1 ods. 1 písm. e) citovaný zákon upravuje\nposkytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorý\nje obcou. V čl. IV nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. sa ustanovuje, že zamestnancom obcí,\n\n3\n\nktoré nepostupovali podľa § 1 písm. d/ nariadenia vlády č. 249/1992 Zb., sa poskytne plat\npodľa nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. najneskôr od 1. 1. 1997.\nAko navrhovateľ ďalej uvádza: \"podľa čl. 65 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\nobec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári\ns vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, svoje potreby financuje\npredovšetkým z vlastných príjmov. V čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje, že\nobci možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom\".\nPodľa navrhovateľa nemôže nariadenie vlády č. 193/1996 Z.z. na základe\ncitovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky upravovať pomery obcí týkajúce sa\njeho majetku a finančných prostriedkov, aj keď toto nariadenie vláda vydala na vykonanie\nzákona. Podľa navrhovateľa \"môže upravovať len platové pomery zamestnávateľa v\npôsobnosti vlády a nie platové pomery zamestnancov obcí. Vláda neposkytuje samospráve\nfinančné prostriedky na mzdy zamestnancov; dotácie poskytované obciam sú účelovo\nviazané.\"\nNavrhovateľ ďalej argumentuje tým, že \"v zákone č.369/1990 Zb. v § 11 ods. 3\npísm. ch/ je upravené, že obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať poriadok\nodmeňovania pracovníkov obce a v zákone č. 377/1990 Zb. je v § 11 ods. 5 písm. l/\nustanovené, že mestskému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať poriadok odmeňovania\npracovníkov magistrátu hlavného mesta.“\nNa základe uvedenej argumentácie navrhovateľ uzatvára, že \"vychádzajúc z\nustanovenia čl. 65 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého obec\nsamostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami,\naplikácia zákona č. 143/1992 Zb. ...a vykonávacích vládnych nariadení k tomuto zákonu,\nnajmä nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. by porušila práva obcí zakotvené v Ústave\nSlovenskej republiky a v zákonoch č. 369/1990 Zb. a č. 377/1990 Zb. s účinnosťou od 1. 1.\n1997 a preto navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:\nUstanovenie § 1 ods. 1 písm. e/ zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za\npracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch a\nčlánok I bod 1 a článok IV nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/1996 Z.z., ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorými sa vykonáva\n4\n\nzákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v\nniektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov n i e s ú v\nsúlade s čl. 65 ods. 1 a 2 a s čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky a s § 11 ods. 3 písm. ch/\nzákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov a s § 11 ods. 5 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o\nhlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.“\nZástupca navrhovateľa na ústnom pojednávaní vo veci samej zotrval v celom\nrozsahu na písomnom návrhu na začatie konania.\n\nIII.\nNa výzvu predsedu ústavného súdu o vyjadrenie sa k návrhu predseda Národnej rady\nSlovenskej republiky oznámil listom zo 4. marca 1997, že \"trváme na ústnom pojednávaní a\nNárodná rada Slovenskej republiky sa ústneho pojednávania zúčastní prostredníctvom\nzástupcu, meno ktorého Vám oznámim dodatočne\" a zároveň zaslal stanovisko k\npredmetnému návrhu.\nZo stanoviska národnej rady vyplýva, že \"právo na odmenu za vykonanú prácu je\ndeklarované v čl. 36 písm. a/ ústavy. Vzťahuje sa na všetkých zamestnancov vrátane\nzamestnancov obce. Toto právo v súlade s čl. 36 písm. a/ ústavy musí byť zabezpečené\nzákonom. Týmto zákonom je zákon č. 143/1992 Zb. Pre zamestnancov obcí je toto právo\nzabezpečené konkrétne v § 1 ods. 1 písm. e/ zákona č. 143/1992 Zb. Podľa tohto\nustanovenia zákon č. 143/1992 Zb. upravuje poskytovanie platu a odmeny za pracovnú\npohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je obec. Žiadny iný zákon toto právo\nzamestnancom obce nezabezpečuje.\nPodľa čl. 65 ods. 1 ústavy obec je právnická osoba, ktorá za podmienok\nustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými\nprostriedkami. Podľa odseku 2 tohto článku obec financuje svoje potreby predovšetkým z\nvlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú\npríjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.\n\n5\n\nPodľa čl. 67 ústavy vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne;\npovinnosti a obmedzenia je možno ukladať len zákonom. Územná samospráva sa\nuskutočňuje\n\nna\n\nzhromaždeniach\n\nobyvateľov\n\nobce,\n\nmiestnym\n\nreferendom\n\nalebo\n\nprostredníctvom orgánov obce.\nTieto práva obsiahnuté v čl. 65 a v čl. 67 ústavy sú výlučným právom obce ako\nprávnickej osoby, ktoré nemožno zamieňať s právom zamestnanca na poskytnutie odmeny\nza vykonanú prácu v súlade s čl. 36 písm. a/ ústavy, ktoré je zabezpečené v § 1 ods. 1 písm.\ne/ zákona č. 143/1992 Zb.\nPri zabezpečení práva zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu možno\nvychádzať iba z čl. 36 ústavy a nie z čl. 65 a čl. 67 ústavy, na ktoré poukazuje skupina\nposlancov.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 143/1992 Zb. zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi\nplat podľa tohto zákona, nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, alebo\nvnútorného platového predpisu. To znamená, že nariadenie vlády SR č. 249/1992 Zb. o\nplatových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a\norgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len \"nariadenie vlády č. 249/1992 Zb.\") tvorí\nnedeliteľnú súčasť právnej úpravy platových pomerov.\nNariadenie vlády č. 249/1992 Zb. bolo vydané v súlade s čl. 120 ústavy na\nvykonanie zákona č. 143/1992 Zb. a v jeho medziach.\nPodľa návrhu skupiny poslancov podľa čl. 65 ods. 1 a 2 ústavy obec je právnická\nosoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným\nmajetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, svoje potreby financuje predovšetkým z\nvlastných príjmov. V čl. 67 ústavy sa ustanovuje, že obci možno ukladať povinnosti a\nobmedzenia len zákonom.\nNa základe citovaných ustanovení ústavy skupina poslancov konštatuje, že\nnariadenie vlády č. 193/1996 Z.z., aj keď ho vláda vydala na vykonanie zákona, nemôže\nupravovať pomery obcí týkajúce sa jej majetku z finančných prostriedkov. Môže upravovať\nlen platové pomery zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie platové pomery\n\n6\n\nzamestnancov obcí. Vláda neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy\nzamestnancov; dotácie poskytované obciam sú účelovo viazané.\nNemožno sa stotožniť s konštatovaním skupiny poslancov, že vláda môže upravovať\nlen platové pomery zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie platové pomery\nzamestnancov obcí. Toto konštatovanie je v rozpore s § 23 zákona č. 143/1992 Zb. Vláda\npodľa citovaného ustanovenia je splnomocnená vydať na vykonanie zákona č. 143/1992 Zb.\nnariadenie pre všetkých zamestnancov zamestnávateľov, ktorými sú expressis verbis podľa\n§ 1 ods. 1 písm. e/ zákona č. 143/1992 Zb. aj obce. Konštatovanie skupiny poslancov, že\nvláda neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy zamestnancov a že dotácie\nposkytované obciam sú účelovo viazané, je vo vzťahu k povinnosti upraviť odmeňovanie\nzamestnancov obcí zákonom právne irelevantné. Zákonom musí byť upravené každé\nodmeňovanie zamestnancov bez ohľadu na to, či štát na mzdy (platy) prispieva, alebo nie. V\ntejto súvislosti len pre úplnosť je žiaduce poukázať na zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene\nza pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov a na zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 153/1994 Z.z. o právnom postavení a platových\npomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 374/1994 Z.z.\nPre úplnosť je žiaduce uviesť, že podľa návrhu skupiny poslancov článok I bod 1\nnariadenia vlády č. 193/1996 Z.z., ktorým sa mení § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 249/1992\nZb. upravuje platové pomery zamestnancov zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje zákon\nč. 143/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 260/1995 Z.z. V\nčlánku IV nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. sa ustanovuje, že zamestnancom obcí, ktoré\nnepostupovali podľa § 1 písm. d/ nariadenia vlády č. 249/1992 Zb. sa poskytne plat podľa\nnariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. najneskôr od 1. 1. 1997.\nÚpravou § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 249/1992 Zb. sa nariadením vlády č.\n193/1996 Z.z. (čl. I bod 1) toto ustanovenie legislatívne zjednotilo so znením § 1 ods. 1\nzákona č. 143/1992 Zb.\nZ dôvodu zosúladenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 249/1992 Zb. s § 1 ods. 1 písm.\ne/ zákona č. 143/1992 Zb., v snahe zabezpečiť plynulú realizáciu tohto ustanovenia, sa v čl.\nIV navrhol dostatočný časový priestor na úpravu platových pomerov zamestnancov obcí.\n7\n\nZamestnanec obce podľa tohto ustanovenia dostane plat najneskôr za mesiac január 1997.\nAni ustanovenie tohto článku nie je v rozpore s čl. 65 a čl. 67 ústavy.\nPodľa návrhu skupiny poslancov v § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona č. 369/1990 Zb. je\nustanovené, že obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať poriadok odmeňovania\npracovníkov obce a v zákone č. 377/1990 Zb. je v § 11 ods. 5 písm. l/ ustanovené, že\nmestskému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov\nmagistrátu hlavného mesta.\nPrávo zastupiteľstva obce podľa § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona č. 369/1990 Zb.\nschvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov obce, ako aj ďalšie predpisy \"(rokovací\nporiadok, pracovný poriadok, organizačný poriadok a pod.)\" môže obecné zastupiteľstvo\nrealizovať podľa § 3 ods. 3 zákona č. 143/1992 Zb., podľa ktorého zamestnávateľ, ktorým je\npodľa § 8 Zákonníka práce obec, poskytuje zamestnancom plat podľa tohto zákona,\nnariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, vnútorného platového predpisu,\nprípadne podľa pracovnej zmluvy alebo inej zmluvy.\nPoriadok odmeňovania podľa § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona č. 369/1990 Zb. možno\npovažovať za vnútorný platový predpis. Ustanovenie § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona č.\n369/1990 Zb. vymedzuje pôsobnosť, ktorý orgán obce je oprávnený vydať v zmysle zákona\nč. 143/1992 Zb. a v jeho medziach vnútorným predpisom poriadok odmeňovania.\nVychádzajúc z ustanovenia čl. 65 ods. 1 a 2 ústavy, na základe ktorého obec\nsamostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, podľa\nkonštatovania skupiny poslancov, by aplikácia zákona č. 143/1992 Zb. a vykonávacích\nvládnych nariadení k tomuto zákonu, najmä nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. porušila\npráva obcí, zakotvené v ústave a v zákone č. 369/1990 Zb. a v zákone č. 377/1990 Zb. s\núčinnosťou od 1. 1. 1997.\"\nNa záver svojho stanoviska Národná rada Slovenskej republiky uvádza, že sa\nnemožno stotožniť \"s konštatovaním skupiny poslancov, že aplikáciou zákona č. 143/1992\nZb. a vykonávacích nariadení vlády k tomuto zákonu, najmä nariadenia vlády č. 193/1996\nZ.z. by došlo k porušeniu práv obcí zakotvených v ústave a v zákone č. 369/1990 Zb. a v\nzákone č. 377/1990 Zb. Čl. 65 a Čl. 67 ústavy ustanovujú výlučné práva obce vo veciach\nvýkonu územnej samosprávy, ale nezabezpečujú právo zamestnanca na odmenu za\n8\n\nvykonanú prácu. Hospodárenie s finančnými prostriedkami obce nemožno zamieňať s\npostavením obce, ktorá je podľa § 8 Zákonníka práce zamestnávateľom a je povinná\nuspokojovať nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu v súlade so\nzákonom č. 143/1992 Zb. rešpektujúc pritom ustanovenie § 23 tohto zákona.\"\nZástupca Národnej rady Slovenskej republiky sa na ústnom pojednávaní\nnezúčastnil. Dôvody svojej neúčasti na tomto pojednávaní ústavnému súdu neoznámil.\n\nIV.\nNa výzvu predsedu ústavného súdu o vyjadrenie sa k návrhu predseda vlády\nSlovenskej republiky zaslal ústavnému súdu z poverenia vlády Slovenskej republiky (ďalej\nlen \"vláda\") stanovisko vlády zo dňa 4. februára 1997, ktoré došlo ústavnému súdu 17. júla\n1997.\nZ uvedeného stanoviska vyplýva, že vláda považuje celý návrh za neopodstatnený.\nSvoje stanovisko podopiera tvrdením, že \"právo na odmenu za vykonanú prácu je\ndeklarované v čl. 36 písm. a/ ústavy. Vzťahuje sa na všetkých zamestnancov vrátane\nzamestnancov obce. Toto právo v súlade s čl. 36 písm. b/ ústavy musí byť zabezpečené\nzákonom. Týmto zákonom je zákon č. 143/1992 Zb. Pre zamestnancov obcí je toto právo\nzabezpečené konkrétne v § 1 ods. 1 písm. e/ zákona č. 143/1992 Zb. Podľa tohto\nustanovenia zákon č. 143/1992 Zb. upravuje poskytovanie platu a odmeny za pracovnú\npohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je obec. Žiadny iný zákon toto právo\nzamestnancom obce nezabezpečuje.\nPodľa čl. 65 ods. 1 ústavy obec je právnická osoba, ktorá za podmienok\nustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými\nprostriedkami. Podľa odseku 2 tohto článku obec financuje svoje potreby predovšetkým z\nvlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú\npríjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.\nPodľa čl. 67 ústavy vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne;\npovinnosti a obmedzenia je možno ukladať len zákonom. Územná samospráva sa\n\n9\n\nuskutočňuje\n\nna\n\nzhromaždeniach\n\nobyvateľov\n\nobce,\n\nmiestnym\n\nreferendom\n\nalebo\n\nprostredníctvom orgánov obce.\nTieto práva obsiahnuté v čl. 65 a v čl. 67 ústavy sú výlučným právom obce ako\nprávnickej osoby, ktoré nemožno zamieňať s právom zamestnanca na poskytnutie odmeny\nza vykonanú prácu v súlade s čl. 36 písm. a/ ústavy, ktoré je zabezpečené v § 1 ods. 1 písm.\ne/ zákona č. 143/1992 Zb.\nPri zabezpečovaní práva zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu možno\nvychádzať iba z čl. 36 ústavy a nie z čl. 65 a čl. 67 ústavy, na ktoré poukazuje skupina\nposlancov.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 143/1992 Zb. zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi\nplat podľa tohto zákona, nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy alebo\nvnútorného platového predpisu. To znamená, že nariadenie vlády SR č. 249/1992 Zb. o\nplatových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a\norgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len \"nariadenie vlády č. 249/1992 Zb.\") tvorí\nnedeliteľnú súčasť právnej úpravy platových pomerov.\nNariadenie vlády č. 249/1992 Zb. bolo vydané v súlade s čl. 120 ústavy na\nvykonanie zákona č. 143/1992 Zb. a v jeho medziach\".\nPodľa stanoviska vlády sa úpravou § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 249/1992 Zb.\nnariadením vlády č. 193/1996 Z.z. (čl. 1 bod 1) toto ustanovenie legislatívne zjednotilo so\nznením § 1 ods. 1 zákona č. 143/1992 Zb. Z dôvodu tohto zosúladenia v snahe zabezpečiť\nplynulú realizáciu tohto ustanovenia sa preto v čl. 4 navrhol dostatočný časový priestor na\núpravu platových pomerov zamestnancov obcí. Zamestnanec obce podľa tohto ustanovenia\ndostane plat najneskôr za mesiac január 1997. Ani ustanovenie tohto článku nie je podľa\nstanoviska vlády v rozpore s čl. 65 a čl. 67 ústavy.\nVláda vo svojom stanovisku ďalej uvádza, že sa nemožno stotožniť s konštatovaním\nnavrhovateľa, podľa ktorého \"vláda môže upravovať len platové pomery zamestnávateľov v\npôsobnosti vlády a nie platové pomery zamestnancov obcí. Toto konštatovanie je v rozpore\ns § 23 zákona č. 143/1992 Zb. Vláda podľa citovaného ustanovenia je splnomocnená vydať\nna vykonanie zákona č. 143/1992 Zb. nariadenie pre všetkých zamestnancov\n\n10\n\nzamestnávateľov, na ktorých sa tento zákon vzťahuje vrátane zamestnávateľov, ktorými sú\nexpressis verbis podľa § 1 ods. 1 písm. e/ zákona č. 143/1992 Zb. aj obce. Konštatovanie\nskupiny poslancov, že vláda neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy\nzamestnancov a že dotácie poskytované obciam sú účelovo viazané, je vo vzťahu k\npovinnosti upraviť odmeňovanie zamestnancov obcí zákonom právne irelevantné. Zákonom\nmusí byť upravené každé odmeňovanie zamestnancov bez ohľadu na to, či štát na mzdy\n(platy) prispieva alebo nie. V tejto súvislosti len pre úplnosť je žiaduce poukázať na zákon\nč. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení\nneskorších predpisov a na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o\nprávnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.\".\nZo stanoviska vlády ďalej vyplýva, že právo zastupiteľstva obce \"podľa § 11 ods. 3\npísm. ch/ zákona č. 369/1990 Zb. schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov obce, ako\naj ďalšie predpisy \"(rokovací poriadok, pracovný poriadok, organizačný poriadok a pod.)\"\nmôže obecné zastupiteľstvo realizovať podľa 3 ods. 3 zákona č. 143/1992 Zb., podľa\nktorého zamestnávateľ, ktorým je podľa § 8 Zákonníka práce obec, poskytuje\nzamestnancom plat podľa tohto zákona, nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej\nzmluvy, vnútorného platového predpisu, prípadne podľa pracovnej zmluvy alebo inej\nzmluvy.\nPoriadok odmeňovania podľa § 11 ods. 3 písm. ch) zákona č. 369/1990 Zb. možno\npovažovať za vnútorný platový predpis. Ustanovenie § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona č.\n369/1990 Zb. vymedzuje pôsobnosť, ktorý orgán obce je oprávnený vydať v zmysle zákona\nč. 143/1992 Zb. a v jeho medziach vnútorným predpisom poriadok odmeňovania\".\nNapokon sa vláda vo svojom stanovisku nestotožňuje s konštatovaním navrhovateľa,\nže \"aplikáciou zákona č. 143/1992 Zb. a vykonávacích nariadení vlády k tomuto zákonu,\nnajmä nariadenia vlády č. 193/1996 Z. z. by došlo k porušeniu práv obcí zakotvených v\nústave a v zákone č. 369/1990 Zb. a v zákone č. 377/1990 Zb. Čl. 65 a čl. 67 ústavy\nustanovujú výlučné práva obce vo veciach výkonu územnej samosprávy, ale nezabezpečujú\nprávo zamestnanca na odmenu za vykonanú prácu. Hospodárenie s finančnými\nprostriedkami obce nemožno zamieňať s postavením obce, ktorá je podľa § 8 Zákonníka\n\n11\n\npráce zamestnávateľom a je povinná uspokojovať nároky zamestnancov vyplývajúce z\npracovnoprávneho vzťahu v súlade so zákonom č. 143/1992 Zb. rešpektujúc pritom\nustanovenie § 23 tohto zákona\".\nZástupca vlády Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení na ústnom pojednávaní\ndoplnil písomné stanovisko vlády o stručný historický výklad, pričom osobitne zdôraznil\nako podstatný argument, že \" z hľadiska postavenia obcí v ústave a vôbec z hľadiska\ndemokracie tejto ústavy vo väzbe na postavenie obcí, je otázka rovnováhy tejto právnej\núpravy, vo väzbe na úpravu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv občanov.\" Ako\nďalej uviedol, je otázka \"právnej miery a právnej sily ústavy vo väzbe na obecnú\nsamosprávu a na samostatnosť obcí v rovnováhe s ochranou sociálnoekonomických a\nkultúrnych práv občanov.\"\n\nV.\nA. Navrhovateľ, skupina 37 poslancov namietal nesúlad ustanovenia § 1 ods. 1\npísm. f/ (v čase podania návrhu ešte písm. e/) zákona č. 143/1992 Zb. s čl. 65 ods. 1 a 2, s\nčl. 67 ústavy, ďalej s § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona Slovenskej národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\"zákon o obecnom zriadení\") a s § 11 ods. 5 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady\nSlovenskej republiky č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v\nznení neskorších predpisov (ďalej len \"zákon č. 377/1990 Zb.\").\nZ odôvodnenia návrhu vyplýva, že podľa navrhovateľa aplikácia zákona č. 143/1992\nZb. (spolu s vykonávacími vládnymi nariadeniami, najmä č. 193/1996 Z.z.) porušila práva\nobcí zakotvené v ústave a v zákonoch č. 369/1990 Zb. a č. 377/1990 Zb., a to s účinnosťou\nod 1. januára 1997. Bližšie a širšie odôvodnenie nesúladu ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/\nzákona č. 143/1992 Zb. v návrhu chýba, čo možno vykladať aj tak, že sa tieto dôvody podľa\nnavrhovateľa zhodujú s dôvodmi nesúladu čl. I bod 1 a čl. IV. nariadenia vlády č. 193/1996\nZ.z.\nNárodná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky (ďalej len\n\"odporcovia\") vo svojom stanovisku namietajú, že \"práva obsiahnuté v čl. 65 a v čl. 67\n\n12\n\nústavy sú výlučným právom obce ako právnickej osoby, ktoré nemožno zamieňať s právom\nzamestnanca na poskytnutie odmeny za vykonanú prácu v súlade s čl. 36 písm. a/ ústavy,\nktoré je zabezpečené v § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb.\" Podľa vyjadrenia\nodporcov sa toto právo na odmenu za vykonanú prácu, deklarované v čl. 36 písm. a/ ústavy,\nvzťahuje na všetkých zamestnancov, vrátane zamestnancov obce. Toto právo musí byť v\nsúlade s cit. článkom ústavy zabezpečené zákonom, pričom týmto zákonom je práve\nnamietaný zákon č. 143/1992 Zb. Žiadny iný zákon toto právo zamestnancom obce\nnezabezpečuje.\nB. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb. tento zákon\nupravuje poskytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom\nzamestnávateľa, ktorý je obcou.\nPodľa čl. 65 ods. 1 ústavy,\n\nobec je právnickou osobou, ktorá za podmienok\n\nustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými\nprostriedkami. Z tohto ustanovenia ústavy je zrejmé, že obec nerozhoduje o hospodárení so\nsvojím majetkom a finančnými prostriedkami len na základe voľnej úvahy obecného\nzastupiteľstva, prípadne mestského magistrátu, ale musí brať do úvahy zákon, resp. zákony,\nktoré toto samostatné hospodárenie upravujú. Ústava teda priamo predpokladá existenciu\nzákonnej úpravy hospodárenia obcí.\nPodľa čl. 65 ods. 2 obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov,\nako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce.\nŠtátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.\nČlánok 67 ústavy konštatuje, že vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec\nsamostatne; povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom. Územná\nsamospráva sa podľa tohto článku ústavy uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce,\nmiestnym referendom alebo prostredníctvom orgánov obce.\nPodľa čl. 36 písm. a/ ústavy, na ktorý sa odvolávajú vo svojom stanovisku\nodporcovia, majú zamestnanci \"právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky.\nZákon im zabezpečuje najmä\n\n13\n\na/ právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila\ndôstojnú životnú úroveň, ...\".\nC. Východiskom pre posúdenie nastoleného problému, t.j. skúmania súladu\nustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb. s čl. 65 ods. 1 a 2 a s čl. 67 ústavy, je\nskúmanie ústavnej koncepcie územnej samosprávy, a v tejto súvislosti aj riešenie otázky, či\nposkytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom zamestnávateľa, ktorý\nje obcou, možno zaradiť medzi veci územnej samosprávy, o ktorých rozhoduje obec\nsamostatne v intenciách cit. článkov ústavy.\nUstanovenia článkov 65 a 67 sú zaradené do štvrtej hlavy ústavy, ktorá má názov\n\"Územná samospráva\".\nPrávna úprava samosprávy je súčasťou verejného práva. To znamená, že je uznaná\nštátnou mocou a teda stanovená ústavou a zákonmi. Zákony tiež určujú rozsah a hranice\nsamosprávy. Samospráva nie je štát. Štát ale právnymi predpismi určuje priestor, v ktorom\nsa má samospráva pohybovať a patrí mu dozor nad obcami v rozsahu vymedzenom\nzákonmi (§ 5 ods. 2 zákona o obecnom zriadení).\nÚzemná samospráva (jediná samospráva, ktorú ústava pozná) je samosprávou\nkorporatívneho typu. Obec je chápaná ako verejnoprávna korporácia a je zahrnutá do\nobsahu ústavného pojmu právnická osoba. Obce vystupujú v právnych vzťahoch svojím\nmenom a nesú zodpovednosť, ktorá z týchto vzťahov vyplýva (čl. 65 a čl. 67 ústavy).\nPrávna subjektivita obce sa prejavuje vo funkčnej, vecnej a územnej pôsobnosti vymedzenej\nzákonom.\nÚstava teda poníma obec ako samosprávnu jednotku, vykonávajúcu verejnú moc, ale\nrozsah tejto samosprávy je podmienený a vymedzený. Nemožno hovoriť o absolútnej\núzemnej samospráve. Z článkov 65 a 67 ústavy vyplýva, že postavenie obce možno určovať\ni meniť zákonom.\nJednotlivé články ústavy o územnej samospráve sú významne realizované v zákone\no obecnom zriadení, a to v súvislosti s posudzovaným návrhom najmä v ustanovení § 4\ntohto zákona.\n\n14\n\nPodľa ustanovenia § 4 ods. 1 obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky\núkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje\niným subjektom (štátu, alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe). Zákon o obecnom\nzriadení obsahuje pozitívne vymedzenie pôsobnosti (všeobecnou klauzulou v spojení s\ndemonštratívnym výpočtom samosprávnych funkcií obce v ustanovení § 4 ods. 3 cit.\nzákona) i negatívne vymedzenie (možnosť zveriť niektoré veci iným subjektom v\nustanovení § 4 ods. 1 cit. zákona). Treba zároveň poznamenať, že do demonštratívneho\nvýpočtu okruhu samostatnej pôsobnosti obce v ustanovení § 4 ods. 3 cit. zákona otázka\nplatov a odmien pracovníkov obce nie je zaradená.\nNa druhej strane, je otázka práv zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu (čl. 36\npísm. a/ ústavy), garantovaná zákonnou úpravou, zaradená do druhej hlavy ústavy pod\nnázvom \"Základné práva a slobody\", a to v jej piatom oddiele, ktorý upravuje hospodárske,\nsociálne a kultúrne práva.\nSubjektom tohto ústavného práva na odmenu za vykonanú prácu sú \"zamestnanci\"\nbez ohľadu na štátnu príslušnosť, t.j. fyzické osoby zamestnávané v pracovnoprávnych\nvzťahoch (v pracovnom pomere, na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o\nvykonaní práce).\nToto právo je garantované všetkým zamestnancom, teda aj zamestnancom\nzamestnávateľa, ktorý je obcou. Iný výklad je neprípustný z toho dôvodu, že by časť\nzamestnancov (v tomto prípade napr. zamestnancov obcí) vylučoval z ústavnej a zákonnej\ngarancie na právo na odmenu za vykonanú prácu, čím by ich zveril pod iný než zákonný\nrežim, napr. pod režim všeobecne záväzných nariadení obcí (čl. 68 ústavy).\nZ napadnutého ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb. vyplýva, že\ntento zákon upravuje poskytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom\nzamestnávateľa, ktorý je obcou. Z uvedeného ustanovenia, ako aj z celkového účelu zákona\nďalej vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje aj na obce v tom zmysle, že určuje jednak\nminimálne platové tarify, ďalej minimálne a maximálne príplatky za výkon vedúcej funkcie,\nminimálne a maximálne príplatky za zastupovanie, presne ustanovený príplatok za nočnú\nprácu, za prácu v sobotu a nedeľu, vymedzením platových taríf v Sk za hodinu, ktoré obec\n\n15\n\nmôže vyplatiť zamestnancom vykonávajúcim verejnoprospešné práce, platové zvýhodnenie\nna ocenenie spoločenskej priority a pod.\nJe zrejmé, že uvedená zákonná úprava je realizáciou jedného zo základných práv, a\nto práv zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu tak, ako to predvída ustanovenie čl. 36\npísm. a/ ústavy. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že toto základné právo Slovenská\nrepublika nezaručuje iba pozitívnym záväzkom prijatým v cit. článku ústavy, ale aj\nprevzatím medzinárodných záväzkov, ktorých obsahom je vytvorenie podmienok pre\nuplatnenie práva na odmenu za vykonanú prácu. Požiadavky úpravy práva na spravodlivé a\nuspokojujúce pracovné podmienky zamestnancov sú totiž obsiahnuté v celom rade\ndohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ktorými je naša republika viazaná, či\nuž ide o úpravu pracovného času, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hygieny práce,\nstarostlivosti o zamestnancov,\n\nodmeňovania a pod. V dôsledku tejto viazanosti štátu\n\nnemožno, podľa právneho názoru ústavného súdu, právnu úpravu práva zamestnancov\nna odmenu za vykonanú prácu právne kvalifikovať ako vec územnej samosprávy.\nNa základe vykonaného rozboru právnych (ústavnoprávnych) aspektov ústavný súd\ndospel k záveru, že odmeňovanie za vykonanú prácu predstavuje súhrn právnych vzťahov,\nktoré patria do právomoci Národnej rady Slovenskej republiky aj vtedy, keď predmetom\nprávnej úpravy je problematika poskytovania odmeny za vykonanú prácu zamestnancov\nzamestnávateľa, ktorý je obcou. Pretože predmetom\n\nnamietanej právnej úpravy v\n\nustanovení § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nie je\nvec územnej samosprávy, preto nie je ani v príčinnej súvislosti s právnym postavením\nobce, ktoré upravuje čl. 65 a v čl. 67 ústavy obsahujúce výlučné práva obce vo veciach\nvýkonu územnej samosprávy, pričom ale nezabezpečujú právo zamestnanca na odmenu za\nvykonanú prácu. Hospodárenie s finančnými prostriedkami obce nemožno zamieňať s\npostavením obce ako zamestnávateľom, ktorá je v zmysle ustanovenia § 8 Zákonníka práce\npovinná uspokojovať nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.\nMožno preto uzavrieť, že napadnuté ustanovenie § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č.\n143/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nemôže byť v nesúlade s čl. 65 ods. 1, 2 a s\nčl. 67 ústavy, a preto návrhu v tejto časti nevyhovel.\n\n16\n\nD. Z petitu návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ žiada vysloviť nesúlad\nustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb. s § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona o\nobecnom zriadení a s § 11 ods. 5 písm. l/ zákona č. 377/1990 Zb. V tejto súvislosti možno\nlen na okraj poznamenať, že navrhovateľ opomenul uviesť aj ustanovenie § 10 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov,\nktorý by vzhľadom na úvahy, ktorými sa navrhovateľ spravoval, tam tiež patril.\nV súlade s obsahom článku 125 ústavy, ktorý upravuje právomoc ústavného súdu vo\nveciach konania o súlade právnych predpisov, ako aj ustanovením § 37 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. v znení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 293/1995 Z.z. (ďalej len \"zákon č. 38/1993 Z.z.\"), možno vysloviť\nzáver, že platná právna úprava nepripúšťa konanie o súlade právnych predpisov rovnakej\nprávnej sily. Inak povedané, návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov\nnemožno namietať rozpor dvoch noriem rovnakej právnej sily. Jestvujúce výkladové\npravidlá (zásada lex posterior derogat priori, resp. vzťah lex generalis - zákon o obecnom\nzriadení k lex specialis - zákon č. 143/1992 Zb.) poskytujú dostatočný priestor pre\nvyriešenie tohto problému.\n\nVI.\nA. Navrhovateľ, skupina 37 poslancov, ďalej vo svojom návrhu namietal nesúlad čl.\nI bodu 1 a čl. IV nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/1996 Z.z., ktorými sa menia\na dopĺňajú niektoré nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorými sa vykonáva zákon č.\n143/1992 Zb. s čl. 65 ods. 1, 2, s čl. 67 ústavy a s §11 ods. 3 písm. ch/ zákona o\nobecnom zriadení a s\n§ 11 ods. 5 písm. l/ zákona č. 377/1990 Zb. Podľa názoru navrhovateľa nemôže nariadenie\nvlády č. 193/1996 Z.z., aj keď ho vláda vydala na vykonanie zákona, upravovať pomery\nobcí týkajúce sa jej majetku a finančných prostriedkov. Môže upravovať len platové pomery\nzamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie platové pomery zamestnancov obcí. Vláda\nneposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy zamestnancov; dotácie poskytované\nobciam sú účelovo viazané.\n\n17\n\nZo stanoviska odporcov vyplýva, že sa nestotožňujú s tvrdením navrhovateľa o tom,\nže vláda môže upravovať len platové pomery zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie\nplatové pomery zamestnancov obcí, pretože toto konštatovanie navrhovateľa je v rozpore s\nustanovením § 23 zákona č. 143/1992 Zb. Podľa odporcov konštatovanie navrhovateľa, že\nvláda neposkytuje samospráve finančné prostriedky na mzdy zamestnancov, a že dotácie\nposkytované obciam sú účelovo viazané vo vzťahu k povinnosti upraviť odmeňovanie\nzamestnancov obcí zákonom, je právne irelevantné.\nB. Podľa namietaného čl. I bod 1 nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. sa mení znenie\nustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových\npomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v\nznení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 636/1992 Zb., nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 72/1993 Z.z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z.z., zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 279/1994 Z.z. (ďalej len \"nariadenie vlády č. 249/1992 Zb.\") v tom zmysle, že toto\nnariadenie upravuje platové pomery zamestnancov zamestnávateľov, na ktorých sa\nvzťahuje zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v\nrozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.\nPodľa dôvodovej správy k čl. I bod 1 nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. sa v\nustanovení § 1 ods. 1 priamou citáciou zákona o plate upresňuje a zosúlaďuje rozsah\nplatnosti nariadenia vlády.\nPodľa dovtedy platného ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 249/1992 Zb. toto\nnariadenie upravovalo platové pomery zamestnancov\na) rozpočtových organizácií,\nb) príspevkových organizácií, ktorých výdavky na platy a odmeny za pracovnú\npohotovosť sú zabezpečované ich finančným vzťahom k rozpočtu zriaďovateľa alebo z\núhrad podľa osobitných zákonov,\nc) orgánov alebo organizácií, ktoré sú financované ako rozpočtové organizácie,\npokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak,\nd) obcí, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo.\n\n18\n\nPodľa namietaného čl. IV. nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. sa zamestnancom obcí,\nktoré nepostupovali podľa § 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia vlády č. 249/1992 Zb., poskytne\nplat podľa tohto nariadenia najneskôr od 1. januára 1997.\nZ dôvodovej správy k čl. IV cit. nariadenia vlády vyplýva, že sa úpravou\nustanovenia § 1 ods. 1 nariadenie vlády zosúlaďuje s rozsahom pôsobnosti zákona o plate.\nTým sa zamestnancom obcí zaručia nároky vyplývajúce zo zákona o plate a nariadenia\nvlády za rovnakých podmienok, ako v iných organizáciách, na ktoré sa vzťahuje zákon o\nplate. Z dôvodu zabezpečenia plynulého prechodu zosúladenia platových náležitostí\nnavrhuje sa vytvoriť dostatočný časový priestor na úpravu platových pomerov\nzamestnancovi; to znamená, že zamestnanec obdrží plat podľa nariadenia vlády najneskôr\nza mesiac január 1997.\nPre úplnosť sa ešte žiada dodať, že nariadenie vlády č. 249/1992 Zb. bolo zmenené a\ndoplnené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 121/1997 Z.z., t.j. po podaní\nposudzovaného návrhu na začatie konania. Tieto zmeny a doplnky sa však nedotkli\nposudzovaného nového znenia ustanovenia § 1 ods. 1 cit. nariadenia vlády.\nZ porovnania pôvodnej a teraz platnej právnej úpravy vyplýva, že hoci bolo\nposkytovanie platu a odmeny za pracovnú pohotovosť zamestnancom obcí upravené už s\núčinnosťou od 1. mája 1992 ustanovením § 1 ods. 1 písm. e/ (teraz písm. f/) zák.č. 143/1992\nZb., vykonávacie nariadenie vlády č. 249/1992 Zb. v ustanovení § 1 ods. 1 písm. d/ bolo\nodporúčajúcou právnou normou, ktorá sa stala pre obce záväznou v otázke úpravy\nplatových pomerov zamestnancov obce len za podmienky, že o tom rozhodlo obecné\nzastupiteľstvo. Upresnenie a zosúladenie je teda v tom, že novelizáciou vládneho\nnariadenia č. 249/1992 Zb. nariadením vlády č. 193/1996 Z.z. sa zmenilo citované\nustanovenie § 1 ods. 1 v tom zmysle, že toto ustanovenie už nemá pre obec odporúčajúci\ncharakter, ale je pre obec záväzné ex lege s účinnosťou od 1. januára 1997 (a teda bez\nmožnosti obecného zastupiteľstva zvážiť jeho záväznosť pre zamestnancov obce).\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 143/1992 Zb. \"zamestnávateľ poskytuje\nzamestnancovi plat podľa tohto zákona, nariadenia vlády a v ich rámci podľa kolektívnej\nzmluvy, vnútorného platového predpisu, ...\"\n\n19\n\nV zmysle splnomocňujúceho ustanovenia § 23 zákona č. 143/1992 Zb. ustanoví\nvláda Slovenskej republiky nariadením\na) katalógy prác a kvalifikačné predpoklady v súlade s charakteristikami platových\ntried vrátane spôsobu zaraďovania do týchto tried, stupnice platových taríf, prípadne spôsob\nich určenia,\nb) úpravu stupnice platových taríf vydanej podľa písmena a) v závislosti od\npredpokladaného vývoja miezd v podnikateľskej sfére v bežnom roku s účinnosťou 1.\njanuára\n\nnasledujúceho\n\nroka\n\npo\n\nprerokovaní\n\ns\n\nreprezentatívnymi\n\nzástupcami\n\nzamestnávateľov a zamestnancov,\nc) príplatky za riadenie podľa § 5 ods. 2 a 3,\nd) hodnostné príplatky podľa § 9,\ne) podmienky na poskytovanie a výšku osobitného príplatku podľa § 11 a\npodmienky na poskytovanie osobného príplatku a jeho maximálnu výšku podľa § 12,\nf) podmienky na poskytovanie odmien podľa § 13,\ng) v školstve mieru vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce\nostatných pedagogických pracovníkov,\nh) osobitné jednorazové peňažné náležitosti pre príslušníkov ozbrojených síl,\nbezpečnostných zborov a služieb v služobnom pomere,\ni) postup a spôsob zistenia východiskových údajov o mzdách podľa písmena b),\nj) okruh vybraných činností, povolaní a kategórií zamestnancov, výšku a podmienky\nna poskytovanie platového zvýhodnenia podľa § 13a.\nPodľa čl. 36 písm. a/ ústavy majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce\npracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu,\ndostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.\nPodľa čl. 65 ústavy je obec právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených\nzákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami\n(ods. 1). Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo\n\n20\n\nštátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. Štátnych dotácií\nsa možno domáhať len v medziach zákona (ods. 2).\nPodľa čl. 67 ústavy vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne;\npovinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom. Územná samospráva sa\nuskutočňuje\n\nna\n\nzhromaždeniach\n\nobyvateľov\n\nobce,\n\nmiestnym\n\nreferendom\n\nalebo\n\nprostredníctvom orgánov obce.\nC. Východiskom úvah ústavného súdu pri posudzovaní nesúladu čl. I bod 1 a čl. IV\nnariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. s čl. 65 a s čl. 67 ústavy boli jednak závery, ku ktorým\ndospel pri posudzovaní nesúladu ustanovenia § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 143/1992 Zb. s\nnamietanými článkami ústavy, a jednak riešenie otázky, či v uvedenom prípade nejde o\nzásah do práv obcí zakotvených v čl. 65 a 67 ústavy normou nižšej právnej sily, než je\npodľa ústavy prípustné, t.j. nariadením vlády a nie zákonom.\nZo záverov k predchádzajúcemu bodu tohto rozhodnutia vyplýva, že problematika\nprávnej úpravy práva zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu (vrátane zamestnancov\nobcí) nie je vecou, o ktorej v rámci územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne, ale\nvzhľadom na svoju závažnosť, ako jedno zo základných práv upravené v druhej hlave\nústavy, bude upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými pre celé územie\nSlovenskej republiky. Iste, ústava predpokladá zákonnú úpravu, čo však nevylučuje, aby na\nvykonanie tohto zákona a v jeho medziach nebolo vydané nariadenie vlády (čl. 120 ústavy).\nPredpokladom takejto právnej úpravy je jej súlad s ustanovením čl. 13 ústavy. Predmetom\npodzákonnej úpravy predovšetkým nemôže byť obmedzenie základných práv. V\nposudzovanom prípade k takémuto obmedzeniu základného práva (práva na odmenu za\nvykonanú prácu) nedošlo. V tomto zmysle, vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi právnou úpravou základného práva (čl. 36 písm. a/ ústavy) a právnej úpravy\npredvídanej čl. 65 a 67 ústavy, nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že nariadenie\nvlády môže upravovať len platové pomery zamestnávateľov v pôsobnosti vlády a nie\nplatové pomery zamestnancov obcí, a namietaný nesúlad vysloviť.\nĎalšia námietka, ktorá vyplývala z návrhu a ktorú jej zástupca vyslovne zdôraznil na\nústnom pojednávaní, je námietka, že napádanými ustanoveniami cit. nariadenia vlády sa\n\n21\n\nobciam ustanovujú povinnosti normou nižšej právnej sily než predpokladá ústava, t.j.\nzákonom.\nÚstava Slovenskej republiky vo svojej štvrtej hlave nielen definuje, ale ustanoveným\nspôsobom aj ochraňuje územnú samosprávu tak, že prípadné zásahy do jej štruktúry a aj\nvýkonu kompetencií obce - ako jej základného článku - umožňuje vykonať iba zákonom.\nTento záver sa však týka len vecí územnej samosprávy, ako to vyplýva z dikcie čl. 67 prvá\nveta, resp. z celej štvrtej hlavy ústavy upravujúcej územnú samosprávu.\nHlavným dôvodom tohto prístupu je zrejme potreba poskytnúť územnej samospráve\npotrebnú ochranu pred zásahmi výkonnej moci (vlády), ktorej prislúcha riadenie štátnej\nsprávy na miestnej úrovni, a ktorá môže v zmysle čl. 71 ods. 2 ústavy riadiť a kontrolovať\nvýkon iba tej štátnej správy, ktorý bol na obec prenesený zákonom a iba za podmienok,\nktoré stanovuje zákon.\nRešpektovanie územnej samosprávy, podobne ako základných práv a slobôd, je\nnevyhnutnou súčasťou právneho štátu. Na druhej strane však aj územná samospráva obcí\nmusí rešpektovať všeobecnú právnu úpravu v tých veciach, ktoré do jej kompetencie podľa\nústavy a zákonov nepatria.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu sa právo na odmenu za vykonanú prácu,\ndostatočnú na to, aby umožnila zamestnancom dôstojnú životnú úroveň, zabezpečuje\nprostredníctvom zákonov a podzákonných noriem, ktoré upravujú pracovnoprávne\nvzťahy, a v rámci nich osobitne konkretizujú odmeňovanie. Právo na odmenu za vykonanú\nprácu totiž vyjadruje jednu zo základných charakteristík pracovného pomeru, ktorou je jeho\nodplatnosť.\nPri posudzovaní namietaného nesúladu čl. I bod 1 a čl. IV nariadenia vlády č.\n193/1996 Z.z. s čl. 65 a s čl. 67 ústavy pre nedostatok zákonnej formy napadnutého\nprávneho predpisu dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na predchádzajúce stanoviská\nje potrebné vzťah cit. nariadenia vlády k obci posudzovať nie ako vzťah k subjektu\nsamosprávy v intenciách čl. 65 a 67 ústavy, ale ako k zamestnávateľovi v intenciách čl. 36\npísm. a/ ústavy, na ktorého, tak ako na každého iného zamestnávateľa, sa vzťahujú\nvšeobecne záväzné právne predpisy vydané na zabezpečenie jedného zo základných práv,\nt.j. práva na odmenu za vykonanú prácu.\n22\n\nUvedené nariadenie vlády sa totiž dotýka výlučne len pracovnoprávnej subjektivity\nobce, ktorá sa prejavuje vo výkone zamestnávateľských práv a plnení zamestnávateľských\npovinností, ku ktorým patrí aj ústavná povinnosť obsiahnutá v čl. 36 ods. 1 písm. a/ ústavy.\nToto nariadenie - z hľadiska predmetu jeho úpravy - sa nedotýka a ani nemôže\ndotýkať inej stránky právnej subjektivity obce.\nPracovnoprávnu subjektivitu obce, výkon zamestnávateľských práv a plnenie\nzamestnávateľských povinností však v žiadnom prípade nie je možné považovať za výkon\núzemnej samosprávy. Z toho preto plynie aj záver o tom, že cit. nariadenie vlády nezasahuje\ndo ústavného postavenia obce ako jednotky územnej samosprávy. Na tento právny názor\nnadväzuje aj záver o tom, že ak nariadenie vlády nezasahuje do ústavného postavenia obce,\nnemôže byť v nesúlade s tými normami ústavy, ktoré upravuje ústavnoprávne postavenie\nobcí (čl. 65 a 67 ústavy).\nAni v tomto bode preto ústavný súd návrhu navrhovateľa na vyslovenie\nnesúladu čl. I bod 1 a čl. IV nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. s čl. 65 a s čl. 67 ústavy\nnevyhovel.\nD. Z argumentácie navrhovateľa ďalej vyplýva, že namietané ustanovenia nariadenia\nvlády č. 193/1996 Z.z. sa dostali do nesúladu aj s ustanovením § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona\no obecnom zriadení, podľa ktorého je obecnému zastupiteľstvu vyhradené schvaľovať\nporiadok odmeňovania pracovníkov obce, ako aj s ustanovením § 11 ods. 5 písm. l/ zákona\nč. 377/1990 Zb., podľa ktorého je mestskému zastupiteľstvu vyhradené schvaľovať\nporiadok odmeňovania pracovníkov magistrátu hlavného mesta. Aplikáciou vykonávacích\nvládnych nariadení k zákonu č. 143/1992 Zb., a to v dôsledku zmien, ktoré prinášajú\nustanovenia čl. I bodu 1a čl. IV nariadenia vlády č. 193/1996 Z.z., sa podľa navrhovateľa\nporušujú práva obcí zakotvené tak v ústave (čl. 65 ods. 1 a 2, čl. 67), ako aj v cit.\nustanoveniach oboch zákonov.\nV súvislosti s namietaným nesúladom čl. I bod 1 a čl. IV nariadenia vlády č.\n193/1996 Z.z. s ustanovením § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona o obecnom zriadení a s\nustanovením § 11 ods. 5 písm. l/ zákona č. 377/1990 Zb., ústavný súd dospel k záveru, že\nskúmanie súladu v tomto prípade nemá právny význam, pretože medzi týmito právnymi\nnormami neexistuje priama súvislosť.\n23\n\nPoriadok odmeňovania zamestnancov obce je vnútroorganizačnou normou (nie je\nprávnym predpisom) predvídanou v zákone o obecnom zriadení, v zákone č. 377/1990 Zb. a\nv zákone č. 143/1992 Zb. (§ 3 ods. 3) a nenahrádza možnosť vydať nariadenie vlády, ale\nnaopak, s jeho vydaním sa počíta na základe výslovného zákonného splnomocnenia.\nNariadenie vlády č. 193/1996 Z.z. bolo vydané na základe § 23 zákona č. 143/1992 Zb., a\npreto má zmysel (právny význam) skúmanie súladu jeho ustanovení len vo vzťahu k tomuto\nzákonu a pri súčasnom splnení podmienky ich ústavnosti. Vyplýva to zo základnej logiky\nhierarchického usporiadania právnych predpisov.\nMožno preto uzavrieť, že skúmanie súladu ustanovení čl. I bod 1 a čl. IV nariadenia\nvlády č. 193/1996 Z.z. s ustanovením § 11 ods. 3 písm. ch/ zákona o obecnom zriadení a s\nustanovením § 11 ods. 5 písm. l/ zákona č. 377/1990 Zb. nemá v tomto konkrétnom prípade\nprávny význam, a preto, hoci aj bez meritórneho prerokovania ústavný súd v tomto bode\nnávrhu taktiež nevyhovel.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v konaní o súlade ustanovenia § 1 ods. 1 písm.f/\nzákona č. 143/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a článku I bod 1, ako aj článku IV\nnariadenia vlády č. 193/1996 Z.z. s článkom 65 ods. 1 a 2, s článkom 67 ústavy a s\nustanovením § 11 ods. 3 písm.ch/ zákona o obecnom zriadení a s ustanovením § 11 ods. 5\npísm.l/ zákona č. 377/1990 Zb. návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpenej prof. MVDr. Ivanom Rosivalom, CSc., z uvedených dôvodov\nnevyhovel.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nVyhlásené v Košiciach 19. novembra 1997\n\n24", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9ad37347-8996-43d5-b302-090e3fec97a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1"}, {"guid": "ussr:162ea340-07b1-4916-94a8-57c88d1902f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/2023 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1"}, {"guid": "ussr:50f5a772-5ac8-4afe-8760-a720b3480987", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 190/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50f5a772-5ac8-4afe-8760-a720b3480987"}, {"guid": "ussr:d30a119b-b3e4-4b82-a8f0-bc4b7cf697f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d30a119b-b3e4-4b82-a8f0-bc4b7cf697f0"}, {"guid": "ussr:5ee1675b-4147-4f84-8c69-565942493e2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/01 z 4. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ee1675b-4147-4f84-8c69-565942493e2e"}, {"guid": "a5ea8e59-d34b-4767-bf4e-5294aa9d437d:05b20323-50af-419b-9a68-3a221cc68dc8", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8018200471.16", "spisova_znacka": "PO-6S/69/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/69/2018 z 31. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8018200471.16"}, {"guid": "24b3bd68-b5df-4ecd-a395-35ff8f0ce220:a8403cdc-24b4-4b78-9c9f-ecf82f1492be", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8018200471.15", "spisova_znacka": "6S/69/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/69/2018 z 2. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8018200471.15"}]}