{"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. mája 1994, sp. zn. PL. ÚS 5/93, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Klučka", "sudca_id": 1101, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-klucka-1101", "datum_vydania": "1994-05-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-42.odsek-2", "nazov": "čl. 42 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 42 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 42 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 42 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-42", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 5/93\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne vo veci navrhovateľa, skupiny poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Štefanom Daňom, Štefánikova 2,\nKošice a odporcu vlády Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Milanom Hanzelom,\nministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava o vyslovenie nesúladu § 3 a § 10\nnariadenia vlády Slovenskej republiky zo 17. augusta 1993 č. 196/1993 Z. z. o poskytovaní\nučebníc žiakom s čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 18.\nmája 1994 takto\nrozhodol:\nÚstavný súd Slovenskej republiky návrhu skupiny poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 3 a § 10 nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 196/1993 Z. z. s čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nDňa 10. septembra 1993 sa na Ústavný súd Slovenskej republiky obrátila skupina 32\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. V návrhu namieta\nrozpor § 3 a § 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 196/1993 Z. z. o poskytovaní\nučebníc žiakom s čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, garantujúcim občanom\nbezplatné vzdelanie na základných a stredných školách.\n\nPo písomnom potvrdení podpisov poslancov plénum ústavného súdu dňa 5. 10. 1993\nrozhodlo o prijatí návrhu na ďalšie konanie. Dňa 14. 10. 1993 vyzval sudca spravodajca\nodporcu, aby sa v určitej lehote vyjadril k predloženému návrhu, ako i k tomu, či trvá na\nústnom pojednávaní v danej veci. Dňa 10. 12. 1993 dostal Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vyjadrenie odporcu k návrhu skupiny poslancov, ďalej oznámenie o tom, že\nnetrvá na ústnom pojednávaní a že právnym zastupovaním pre konanie pred ústavným\nsúdom je poverená ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky.\nDňa 14. 10. 1993 sa sudca spravodajca obrátil na zástupcu skupiny poslancov JUDr.\nŠtefana Daňu a vyzval ho, aby sa v mene navrhovateľa vyjadril k tomu, či trvá na ústnom\npojednávaní. Dňa 28. 10. 1993 zástupca skupiny poslancov oznámil, že táto trvá na ústnom\npojednávaní. Keďže podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n38/1993 Z. z. môže ústavný súd od ústneho pojednávania upustiť iba so súhlasom oboch\núčastníkov konania a keďže tento súhlas nebol dosiahnutý, tvorí nedielnu súčasť konania o\nsúlade právnych predpisov v tejto veci i ústne pojednávanie. Podľa § 30 ods. 4 citovaného\nzákona je ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky\nverejné.\nDňa 17. januára vyzval sudca spravodajca právnu zástupkyňu odporcu, aby písomne\ndoložila právnu prax pri poskytovaní učebníc v štátoch označených v jeho odpovedi na\npodanie navrhovateľa. V ten istý deň sa sudca spravodajca obrátil i na ministra školstva a\nvedy Slovenskej republiky so žiadosťou o poskytnutie informácií o poskytovaní učebníc\nžiakom vo vybraných európskych štátoch. Sudca spravodajca sa pri získaní potrebných\npodkladov v mesiacoch novembri, decembri 1993 a januári 1994 postupne obrátil na\nČeskoslovenské ústředí OSN v Prahe, Československú komisiu pre UNESCO v Prahe,\nÚstav informácií a prognóz školstva, mládeže a telovýchovy v Bratislave, stálu misiu\nSlovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu, stálu misiu Slovenskej republiky pri\nOSN v New Yorku, stálu misiu Slovenskej republiky v Belgicku a na ministra zahraničných\nvecí Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ pri odôvodnení svojho návrhu argumentuje tým, že vláda Slovenskej\nrepubliky pri prijímaní nariadenia č. 196/1993 Z. z. vychádzala zo zužujúceho výkladu čl.\n42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď pod bezplatným vzdelaním na základných a\n\n2\n\nstredných školách síce chápe komplex činností spojených so zabezpečovaním poskytovania\nvzdelania (priestory, učitelia, výučba), ale nie samotné učebnice a školské potreby. Podľa\nmienky navrhovateľa zmyslu čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o práve na\nbezplatné vzdelanie, ako aj zámeru zákonodarcu pri prijímaní ústavy, zodpovedá výklad,\npodľa ktorého ústavné právo na bezplatné vzdelanie zahŕňa všetko, čo je potrebné k\nvzdelaniu a čo by žiak alebo študent nepotreboval, keby neštudoval. Bezplatné učebnice a\nostatné učebné pomôcky preto navrhovateľ považuje za nevyhnutné k bezplatnému\nvzdelaniu. Zastáva názor, že čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zakladá aj právo na\nbezplatné poskytovanie učebníc a ostatných učebných pomôcok i pre žiakov druhého stupňa\nzákladnej školy a stredných škôl. Na základe uvedeného navrhovateľ požaduje vydanie\nnálezu, v ktorom by Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil, že § 3 a § 10 nariadenia\nvlády č. 196/1993 Z. z. nie sú v súlade s čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a po\nuverejnení nálezu v Zbierke zákonov by tieto ustanovenia stratili účinnosť a prípadne i\nplatnosť podľa čl. 132 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdporca uvádza, že návrh skupiny poslancov obsahuje značne extenzívny výklad\nvýznamu slova vzdelanie. Pokiaľ ide o „zámer zákonodarcu pri prijímaní celej ústavy“,\nktorý výraz použil navrhovateľ, tvrdí, že tento zámer nebol doteraz publikovaný a\nnavrhovateľ ho nepredložil. Odporca ďalej uvádza, že výklad pojmu „vzdelanie“ podávaný\nnavrhovateľom by potom umožňoval zahrnúť do neho aj náklady na ošatenie, cestovanie a\npod. V ďalšom odporca uviedol nasledovné argumenty:\n1. Riešenie otázky súladu nariadenia vlády č. 196/1993 Z. z. je v zásade podmienené\naj výkladom čl. 33 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.).\n2. Nariadenie vlády o poskytovaní učebníc žiakom bolo prijaté na základe\nsplnomocnenia daného vláde ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave\nzákladných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a je v súlade i s čl. 120 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky. Takáto právna úprava je preto plne v medziach tohoto\nškolského zákona.\n3. Odporca ďalej tvrdil, že ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného zákona (s použitím\nargumentu a contrario) možno použiť ako dôkaz o tom, že „bezplatné vzdelanie“ v našej\nprávnej úprave nezahŕňa aj bezplatné poskytovanie učebníc a učebných textov a základných\n\n3\n\nškolských potrieb. V dobe prijatia školského zákona vtedajšia ústava obsahovala\nustanovenie obdobné čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n4. Odporca analyzoval otázku bezplatnosti poskytovaného základného školského\nvzdelania aj v zmysle predtým platnej úpravy, a to podľa:\na) § 5 zákona č. 95/1948 Zb. o základnej úprave jednotného školstva (školský zákon),\nktorý neupravuje vôbec otázku bezplatného poskytovania učebníc a školských pomôcok.\nTieto si žiaci zakupovali.\nb) Ústava ČSR č. 150/1948 Zb. v § 13 ods. 2 a 3 upravila bezplatnosť základného\nškolského vzdelania. Aplikácia zákona č. 95/1948 Zb. zostala bez zmeny (žiaci si učebnice\na školské pomôcky zakupovali).\nc) Obdobná právna úprava bola prijatá aj ustanovením § 3 zákona č. 31/1953 Zb. o\nškolskej sústave a vzdelávaní učiteľov (školský zákon). Ani za jeho účinnosti neboli\nučebnice poskytované žiakom bezplatne, čoho dôkazom sú „Smernice ministerstva školstva\na kultúry zo dňa 6. 3. 1957 č. j. 4499/57-B/1“ (Vestník 1957, 90).\nd) Ústava ČSSR (č. 100/1960 Zb.) v čl. 24 zakotvuje základné a bezplatné vzdelanie\ndo veku 15 rokov. Problematiku v oblasti školstva potom podrobne rozpracúva zákon č.\n186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, ktorý v § 1 ods. 2 konštatuje, že\nekonomická situácia už: „... umožňuje bezodplatne poskytovať výchovu a vzdelanie aj\nškolské učebnice...“. V ustanovení § 33 ods. 1 a 2 splnomocňuje vládu, aby určila rozsah\nbezodplatného poskytovania školských učebníc a školských potrieb poskytovaných žiakom\nzákladných, stredných škôl a škôl poskytujúcich vyššie vzdelanie. Tieto podrobnosti boli\nupravené vládnym uznesením z 22. 4. 1960 č. 344 o bezplatnom poskytovaní učebníc a\nškolských potrieb žiakom. Doteraz platili Smernice Ministerstva školstva SSR o bezplatnom\nposkytovaní učebníc a školských potrieb žiakom škôl, ktoré dávajú základné, stredné a\nvyššie vzdelanie č. 5045/1972 A/IV-2 z 2. 7. 1972 (Zvesti MŠ a MK SSR 1972, zošit 8,\nstr.98) v znení Smerníc MŠ SSR č.7361/1979-24 z 22. 8. 1979 (Zvesti MŠ a MK SSR 1979,\nzošit 10, 1982).\n5. Na základe uvedeného odporca uvádza, že „samotná ústava teda výslovne\nrozlišuje vzdelanie a sústavu škôl“. Školský zákon obsahuje podrobnejšie členenie.\nJednoznačne rozlišuje medzi výchovou a vzdelaním poskytovaných v školách,\nposkytovaním školských učebníc a poskytovaním školských potrieb. Takéto poňatie\n\n4\n\nrešpektovali aj nasledujúce právne úpravy. Uvedené pojmy nie je možné zmiešavať, resp.\njeden z nich nadradiť nad ostatné.\n6. Ústava č. 100/1960 Zb. bola novelizovaná ústavným zákonom č. 62/1978 Zb.,\nktorý mení čl. 24 ods. 2 Ústavy ČSSR tak, že: „Právo na bezplatné vzdelanie sa zabezpečuje\nbezplatne sústavou základných, stredných a vysokých škôl.“ Podľa dôvodovej správy:\n„Ústava ďalej ustanovuje bezplatnosť vzdelania, a to na všetkých stupňoch (základnom,\nstrednom a vysokom).“\n7. Platná právna úprava ustanovenia § 4 ods. 2 školského zákona č. 29/1984 Zb. bola\nprijatá na základe citovaného článku ústavy v roku 1984. V dôvodovej správe k tomuto\nzákonu sa uvádza, že bezplatnou výchovou a vzdelaním sa rozumie aj ich materiálne\nzabezpečenie, ako sú napríklad učebné pomôcky. Učebnice, učebné texty a základné\nškolské potreby sa majú bezplatne poskytovať v rozsahu, ako to ustanoví vláda.\n8. Porovnaním uvedených právnych úprav s úpravou v Ústave Slovenskej republiky\nprichádza odporca k názoru, že ide o prakticky zhodné vyjadrenie, s ktorým nie je dôvodné\nspájať taký výklad, ako predkladá navrhovateľ. Ďalej uvádza, že ak by zákonodarca mal v\númysle takto zásadne rozšíriť rozsah bezplatného vzdelania aj na bezplatné poskytovanie\nučebníc a učebných textov a základných školských potrieb, ustanovenie čl. 42 ods. 2 ústavy\nby muselo pregnantne tento zámer aj vyjadriť.\n9. Poznatky z iných štátov uvádza odporca preto, aby dokumentoval, že právom\nobčana na bezplatné vzdelanie sa ani v iných štátoch nerozumie aj povinnosť štátu\nposkytovať mu bezplatne učebnice a učebné pomôcky. Ako príklady uviedol Poľskú\nrepubliku, Maďarskú republiku, Francúzsko, Belgicko a Taliansko.\nNa základe uvedenej argumentácie odporca navrhol, aby ústavný súd návrhu\nskupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel.\nPrávo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách (čl. 42 ods. 2 ústavy)\nje tematicky zaradené do druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky (Základné práva a\nslobody) a do jej piateho oddielu - Hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl. 35 až 43\nÚstavy Slovenskej republiky). Hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv sa týka ešte čl.\n51 ústavy, ktorý vymedzuje miesto a úlohu zákonov pri „vykonávaní ustanovení“\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv na území Slovenskej republiky. Zákonodarca\n\n5\n\nv ústave neposkytuje záväznú definíciu, čo sa právom na bezplatné vzdelanie na základných\na stredných školách rozumie. Základná otázka, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky má\nzodpovedať je, či zákonodarca dovoľuje, aby „právo na bezplatné vzdelanie“ bolo\nuskutočnené i prostredníctvom zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov Slovenskej republiky. Odpovedi na túto otázku však predchádza analýza miesta a\npostavenia zákonov, a to vzhľadom na praktickú aplikáciu, prípadne i obmedzenie ústavou\nupravených základných práv a slobôd. Zákonodarca v čl. 13 ústavy dovoľuje, aby ústavou\nzaručené základné práva a slobody boli obmedzené zákonom nasledovne:\n„(1) Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri\nzachovaní základných práv a slobôd.\n(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených\ntouto ústavou len zákonom.\n(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\n(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a\nzmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na stanovený cieľ.“\nJe potrebné stanoviť, či tento článok ústavy poskytuje právo na zákonné obmedzenie\nktoréhokoľvek základného ľudského práva alebo slobody, alebo len niektorých a v prípade,\nže len niektorých, tak na základe čoho a v akom rozsahu môžu byť tieto práva zákonom\nobmedzené. Analýza druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky potvrdzuje, že tam, kde to\nzákonodarca považoval za účelné, priamo v texte príslušného článku ústavy určil, či\nkonkrétne základné právo alebo sloboda môže byť zákonom obmedzené. Príklady možno\nuviesť nasledovné:\nČl. 16 ods. 1: „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže\nbyť len v prípadoch ustanovených zákonom.“\nČl. 20 ods. 4: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné\niba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú\nnáhradu.“\nPokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva, tak čl. 51 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uvádza, že: „Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.\n44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\n\n6\n\nvykonávajú.“ Vzťah zákonov voči hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam\nuvedeným v týchto článkoch ústavy je daný tým, že tieto „vykonávajú príslušné ústavné\nzakotvenie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv“. Samotné vykonávanie ústavou\nzaručených práv je pre konkrétne potreby zákonnej úpravy však špecifikované v každom\nkonkrétnom článku a môže zahrňovať tiež obmedzenie práv. Analýza jednotlivých článkov\npiateho oddielu druhej hlavy ústavy ukazuje na nasledovné „úlohy“, ktoré zveruje zákon pri\nvykonávaní práv podľa čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky:\nČl. 35 ods. 2: „Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých\npovolaní alebo činností.“\nČl. 37 ods. 3: „Činnosť odborových organizácií... možno obmedziť zákonom...“\nČl. 37 ods. 4: „Právo na štrajk... nemajú sudcovia, prokurátori...“\nProstredníctvom zákonov vykonávajúcich tieto hospodárske, sociálne a kultúrne\npráva možno ich výkon obmedziť.\nPodrobnosti výkonu práv uvedených v rámci druhej hlavy ústavy podrobne upravujú\nzákony. Napríklad:\nčl. 38 ods. 3 - „Podrobnosti... ustanoví zákon.“\nčl. 39 ods. 3 - „Podrobnosti... ustanoví zákon.“\nčl. 41 ods. 6 - „Podrobnosti... ustanoví zákon.“\nčl. 46 ods. 4 - „Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví\nzákon.“\nZákonodarca priamo v texte jednotlivých článkov upravujúcich základné práva a\nslobody súčasne vymedzil miesto, postavenie a funkciu zákonov vrátane obmedzenia\n(možného obmedzenia) základných práv a slobôd, prípadne zveril zákonom iné úlohy\n(upraviť podrobnosti výkonu práv). Článok 13 Ústavy Slovenskej republiky preto smeruje\njedine voči tým zákonným obmedzeniam základných práv a slobôd, ktoré sa predpokladajú\npriamo v texte príslušných článkov ústavy. Nie je preto možné formou zákonnej úpravy\nobmedziť základné ľudské právo alebo slobodu v prípadoch, kde úloha zákona je\npríslušným článkom ústavy výslovne formulovaná inak (napríklad, že zákon má len upraviť\npodrobnosti) a už vôbec nie vydať zákon obmedzujúci základné právo alebo slobodu, hoci\nzákonodarca vydanie zákona priamo v texte príslušného článku ústavy nepredpokladá. Ak\npripustíme názor, že ustanovenia čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky majú „blanketový“\n\n7\n\ncharakter a zákonodarcu oprávňujú formou zákona k obmedzeniu ktoréhokoľvek\nzákladného práva alebo slobody, a to bez ohľadu na vymedzenú úlohu zákonov priamo v\ntexte ústavného článku, nastáva veľmi zložitá situácia. Formou zákona by potom bolo\nmožné obmedziť i tzv. absolútne práva (právo na život, právo nebyť mučený, spôsobilosť na\npráva), čím by sa čl. 13 nadradil nad ústavnú úpravu jednotlivých článkov druhej hlavy\nÚstavy Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že „úlohy“ určené zákonom ohľadom\nobmedzenia, úpravy podrobností, prípadne vykonania ústavných práv musí rešpektovať (v\ndôsledku príslušného ústavného príkazu) nielen zákonná úprava Slovenskej republiky\nvydaná po 1. 1. 1993, ale i tie časti federálneho zákonodarstva, ktoré sa dostali pod rozsah\nústavou vymedzeného účelu miesta, postavenia a úlohy zákonov vo vzťahu k základným\nprávam a slobodám uvedeným v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Aj táto časť\nbývalého federálneho zákonodarstva v plnom rozsahu podlieha režimu čl. 152 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ktorý uvádza, že:\n„(1) Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú\nv Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu\npríslušné orgány Slovenskej republiky.“\nPre daný prípad má význam i čl. 152 ods. 4, ktorý uvádza,\nže:\n„(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“\nZ uvedeného vyplýva, že federálne zákonodarstvo a konkrétne zákony, ktoré\nvykonávali alebo plnili inú úlohu vo vzťahu k základným právam a slobodám upravených\nústavou bývalej ČSFR, nemôžu byť automaticky aplikovateľné vo vzťahu k základným\nprávam a slobodám zakotveným v Ústave Slovenskej republiky. Toto konštatovanie sa\nnetýka iba odlišného (možného rozdielneho) obsahového upravenia základných práv a\nslobôd, ale predovšetkým úlohy, ktorú Ústava Slovenskej republiky ukladá zákonom v\nsmere naznačenom vyššie. Takéto zákony vzhľadom na jednotlivé práva uvedené v druhej\nhlave Ústavy Slovenskej republiky môžu obmedziť výkon základných práv a slobôd,\nvykonať základné práva a slobody, upraviť podrobnosti výkonu základných práv a slobôd.\nTieto požiadavky preto (v dôsledku ústavného príkazu) treba striktne rešpektovať nielen vo\n\n8\n\nvzťahu k novému slovenskému zákonodarstvu vydanému po 1. 1. 1993, ale použitím čl. 152\nods. 4 ústavy i vo vzťahu k bývalému federálnemu zákonodarstvu.\nČlánok 42 Ústavy Slovenskej republiky uvádza, že:\n„(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po\nvekovú hranicu ustanoví zákon.\n(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách,\npodľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.\n(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok\nustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.\n(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc\nštátu.“\nČlánok 42 ústavy zákonodarca zaraďuje medzi hospodárske, sociálne a kultúrne\npráva. Miesto a úlohu zákonov v tejto oblasti práv zákonodarca upravuje ako v čl. 51\nústavy, tak i v samotnom čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky. Analýzou čl. 42 možno dôjsť\nk záveru, že zákonodarca sa odvoláva na zákony (pri súčasnej špecifikácii ich úloh)\nnasledovne:\nčl. 42 ods. 1: „... Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu\nustanoví zákon.“\nčl. 42 ods. 3: „Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za\npodmienok ustanovených zákonom;...“\nčl. 42 ods. 4: „Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na\npomoc štátu.“\nČlánok 42 ods. 2 ústavy, zakotvujúci právo na bezplatné vzdelanie občanov,\nneobsahuje žiadne odvolanie na zákon, prostredníctvom ktorého by zákonodarca umožňoval\ntoto právo obmedziť, prípadne spresniť. Právo na bezplatné vzdelanie v základných,\nprípadne stredných školách (resp. jeho výklad) vyplýva preto priamo z Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Absencia odvolania sa na príslušnú zákonnú úpravu, pokiaľ ide o právo na\nbezplatné vzdelanie na základných a stredných školách, však neznamená, že využitím čl. 13\nústavy je možné toto právo zákonom obmedziť. Príslušný článok Ústavy Slovenskej\nrepubliky totiž neumožňuje zákonnú úroveň definície úpravy práva na bezplatné vzdelanie\n\n9\n\nna základných a stredných školách. Príslušná právna úprava v oblasti vzdelania, resp. jej\nsúlad, prípadne nesúlad s čl. 42 ods. 2 závisí preto od výkladu termínu „právo na bezplatné\nvzdelanie v základných a stredných školách“ Ústavným súdom Slovenskej republiky.\nUskutočnenie záväzného výkladu je rozhodujúce pre výsledok konania o súlade právnych\npredpisov. Tento výklad musí vychádzať priamo z textu ústavy, prípadne príslušných\nmedzinárodných dokumentov (ak príslušné ustanovenie ústavy predstavuje súčasne\ntransformáciu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky), ale nie zo zákonov,\nprípadne iných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky. Tieto totiž\nnemajú zmocnenie (formou príslušného ústavného príkazu), aby právo na bezplatné\nvzdelanie na základných a stredných školách obmedzili a ani ho záväzne definovali. V\nsúlade s čl. 42 ods. 1 sa zákonom upraví dĺžka povinnej školskej dochádzky a podľa čl. 42\nods. 4 zákon stanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc od štátu.\nTieto ustanovenia sú bezprostredne zviazané s výkonom práva na bezplatné vzdelanie a v\ntakomto rozsahu považoval zákonodarca za účelné upraviť otázky súvisiace s právom na\nbezplatné vzdelanie formou zákonov. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania pred\nústavným súdom nie je vyučovanie na iných ako štátnych školách, nie je potrebná analýza\nmiesta a postavenia zákonov pri vykonávaní čl. 42 ods. 3 ústavy. Bolo by však nesprávne\nchápanie, že príslušné ústavné príkazy súčasne limitujú akúkoľvek inú zákonnú úpravu v\noblasti školstva.\nTieto ústavné príkazy vymedzujú (a obsahovo určujú) iba tie zákonné predpisy,\nktoré sú spojené s praktickou aplikáciou ústavou zaručeného základného práva alebo\nslobody. Štát má prirodzene voľnosť pri vydávaní zákonov alebo iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré vytvárajú materiálne,\norganizačné či iné podmienky pre praktický výkon ústavou zaručených práv a slobôd.\nV súvislosti s definíciou práva na bezplatné vzdelanie na základných a stredných\nškolách ústavný súd zaujal stanovisko k tomu, či možno tomuto právu poskytnúť\n„autonómny“ výklad založený výlučne na Ústave Slovenskej republiky, alebo či čl. 42 ods.\n2 ústavy treba vyložiť v zmysle príslušných medzinárodných záväzkov, ktorými je\nSlovenská republika viazaná. Žiada sa uviesť, že prevažná časť základných práv a slobôd\nobsiahnutých v Druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky predstavuje ústavnú\ntransformáciu\n\nmedzinárodných\n\nzáväzkov\n\n10\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv\n\noblasti\n\nmedzinárodnoprávnej zmluvnej úpravy základných práv a slobôd. Túto skutočnosť\npotvrdzuje i osobitná časť dôvodovej správy k návrhu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá\nuvádza, že: „Úprava ústavných práv a slobôd vychádza z medzinárodných zmlúv a\nzákladných slobôd, ku ktorým sa pripojila a ktoré ratifikovala ČSFR. Ich súhrnné\nzakotvenie bolo už realizované prijatím Listiny základných práv a slobôd ústavným\nzákonom č. 23/1991 Zb. Predložený návrh ústavy preberá a ďalej rozvíja úpravu základných\npráv a slobôd obsiahnutú v Listine.“\nZ uvedeného vyplýva, že neexistuje žiaden právny alebo faktický dôvod, aby bol pre\npotreby konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\ntermínu „právo na bezplatné vzdelanie v základných školách“ poskytnutý odlišný výklad\n(založený výlučne na Ústave Slovenskej republiky, prípadne berúc do úvahy predošlé\nprávne úpravy, buď ústavné alebo iné), ak existujú platné medzinárodné zmluvy buď\nratifikované ČSFR, alebo ku ktorým sa ČSFR pripojila, ak obsahujú takýto záväzok a ak\nexistuje ich medzinárodne uznávaný výklad, ku ktorému je možné dospieť použitím\nvýkladových pravidiel medzinárodného zmluvného práva. Použitie výlučne „vnútroštátneho\nvýkladu“ termínu obsiahnutého v platnej medzinárodnej zmluve by naopak mohlo viesť k\njej nerešpektovaniu a i k možnému založeniu medzinárodnoprávnej zodpovednosti\nSlovenskej republiky.\nBerúc do úvahy túto líniu posudzovania prípadu, obrátil sa sudca spravodajca dňa\n19. 10. 1993 na ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky so žiadosťou o informáciu,\nku ktorým medzinárodným zmluvám týkajúcim sa prípadu a od ktorého termínu\nsukcedovala Slovenská republika. Vo svojej odpovedi zo dňa 3. 11. 1993 (č. j. 3687/93KAMI) minister zahraničných vecí uviedol, že do prevažnej časti medzinárodných zmlúv,\nktoré tvorili prílohu jeho odpovede, Slovenská republika sukcedovala v priebehu roku 1993,\npričom v každom prípade bolo vyhovené žiadosti Slovenskej republiky o uznanie sukcesie k\n1. 1. 1993.\nKonania o súlade právnych predpisov sa priamo týkajú nasledovné medzinárodné\nzmluvy:\n1. Dohovor o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania zo 14. 12. 1960 (Convention\nagainst discrimination in Education). Slovenský preklad doteraz nebol uverejnený v Zbierke\nzákonov.\n\n11\n\n2. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach zo 16. 12.\n1966 (International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights on December 16,\n1966). In: Vyhláška FMZV č. 120/1976 Zb. (slovenský preklad).\n3. Dohovor o právach dieťaťa z 20. 11. 1989 (Convention on the Rights of Child on\n20 November 1989). Oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb. (slovenský preklad).\n4. Viedenský dohovor o zmluvnom práve z 23. 5. 1969 (Vienna Convention on the\nLaw of Treaties on 23 May 1969). Vyhláška FMZV č. 15/1988 Zb. (slovenský preklad).\nTieto medzinárodné zmluvy sú v dôsledku sukcesie platné pre Slovenskú republiku\nod 1. 1. 1993. Slovenská republika do nich sukcedovala v zmysle výhrad, prípadne\nvyhlásení, urobených bývalou ČSSR, ČSFR a v dôsledku toho prebrala i záväzky z nich\nplynúce v rozsahu, v akom boli tieto záväzné aj pre bývalú ČSFR. Prvé tri dohovory sa\nprípadu týkajú, pretože upravujú záväzky zmluvných strán, týkajúcich sa povinného a\nbezplatného vzdelávania na základných školách a stredných školách a štvrtý preto, že\nposkytuje interpretačné pravidlá výkladu medzinárodných zmlúv. Podrobnejšej analýze\ndohovorov uvedených pod bodom 1, 2 a 3 však predchádza charakteristika výkladových\npravidiel, ktoré je potrebné použiť a i jazykových verzií, v ktorých je potrebné dohovory\ninterpretovať. Výklad zmlúv upravuje Viedenský dohovor o zmluvnom práve vo svojich čl.\n31 až 33. Pre potreby konania pred ústavným súdom treba predovšetkým použiť\nustanovenia čl. 31 ods. 1 (Všeobecné pravidlo výkladu), ktoré uvádza, že:\n„1. Zmluva sa musí vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý\nsa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti a takisto s prihliadnutím na predmet a\núčel zmluvy.“\nV prípade potreby je možné ešte použiť i doplnkové prostriedky výkladu tak, ako sú\nuvedené v čl. 32 Viedenského dohovoru.\nPokiaľ ide o výklad jednotlivých jazykových verzií zmluvy, tak čl. 33 Viedenského\ndohovoru (výklad zmlúv, ktorých pôvodné vyhotovenie je v dvoch alebo viacerých\njazykoch) uvádza, že:\n„1. Ak bola zmluva pôvodne vyhotovená vo dvoch alebo viacerých jazykoch, má jej\ntext rovnakú platnosť v každom z týchto jazykov, pokiaľ zmluva neustanovuje alebo sa\nstrany nedohodnú, že v prípade rozdielnosti je rozhodujúci určitý text.\n\n12\n\n2. Znenie zmluvy v inom jazyku než v jednom z tých, v ktorom bol text pôvodne\nvyhotovený, sa bude považovať za pôvodný text len v prípade, že to ustanovuje zmluva\nalebo sa strany na tom dohodli.\n3. Predpokladá sa, že výrazy použité v zmluve, majú v každom z pôvodných textov\nrovnaký význam.“\nČlánok 11 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania uvádza, že: „Tento\ndohovor je dojednaný v jazyku anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom, pričom\nvšetky znenia majú rovnakú platnosť.“\nPakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach vo svojom čl. 31 ods. 1\nuvádza, že:\n„1. Tento Pakt, ktorého čínske, anglické, francúzske, ruské a španielske znenie sú\nrovnako autentické, bude uložený v archíve Organizácie spojených národov.“\nDohovor o právach dieťaťa vo svojom čl. 54 uvádza, že: „U generálneho tajomníka\nOSN bude uložený originál tohoto Dohovoru, ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske,\nruské a španielske znenie majú rovnakú platnosť.“ Z uvedeného prehľadu vyplýva, že\nautentické jazykové verzie sú uvedené v čl. 11 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti\nvzdelania, v čl. 31 ods. 1 Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a v čl. 54\nDohovoru o právach dieťaťa. Sú to jediné oficiálne jazykové verzie dohovorov prístupné k\ninterpretácii, pretože ich zmluvné strany nevyužili právo dané im čl. 33 ods. 2 Viedenského\ndohovoru o zmluvnom práve a neuviedli priamo v zmluve a ani sa nedohodli, že i iné\njazykové verzie (odlišné od tých, uvedených v čl. 11 Dohovoru o zákaze diskriminácie v\noblasti vzdelania z roku 1960, čl. 31 ods. 1 Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\nprávach, a čl. 54 Dohovoru o právach dieťaťa) môžu byť použité pre ciele záväzného\nvýkladu týchto zmlúv.\nPrávo na vzdelanie (rigt to education, le droit ¸ l' enseignement) má v\nmedzinárodnoprávnej úprave dva aspekty, a to sociálny aspekt, a tiež oprávnenie využívať\ntoto právo určitým spôsobom zainteresovanými osobami (social dimension a freedom\ndimension). Sociálny aspekt práva na vzdelanie požaduje od štátov, aby toto urobili\nprístupným\n\n(accesible)\n\na\n\ndosažiteľným (available),\n\nmedzinárodnými záväzkami.\n\n13\n\na\n\nto\n\nrôzne\n\nformulovanými\n\nVyužívanie práva na vzdelanie z druhého aspektu zahrňuje slobodu voľby pri výbere\npríslušného vzdelávacieho zariadenia, a to buď samotnou oprávnenou osobou, prípadne jej\nrodičmi, alebo inými zákonnými zástupcami maloletého. V rámci rešpektovania tohoto\npráva majú rodičia alebo iní zákonní zástupcovia detí tiež právo na rešpektovanie svojho\nnáboženského alebo filozofického presvedčenia, v ktorom by sa malo viesť vyučovanie ich\ndetí a tiež slobodu vytvárať z vlastného rozhodnutia samostatné vzdelávacie inštitúcie.\nSociálny aspekt práva na vzdelanie zahrňuje záväzky štátov urobiť toto vzdelanie voľne\nprístupné (accesible) a dosažiteľné (available), zatiaľ čo pri realizácii práva na vzdelanie\nkonkrétnej osoby (osôb) musí štát rešpektovať slobodu výberu školy (freedom to choose) a\nslobodu zriaďovať školské zariadenia (freedom to establish). K realizácii týchto cieľov štáty\ndospievajú rôzne formulovanými medzinárodnými záväzkami. Tieto možno rozdeliť do\ntroch skupín, a to:\n1. záväzok rešpektovať určité práva (to respect),\n2. záväzok chrániť určité práva (to protect),\n3. záväzok konkrétneho plnenia (to fulfil).\nNie je potrebné bližšie skúmať záväzky štátu v oblasti týkajúcej sa praktickej\nrealizácie práva na vzdelanie konkrétnymi osobami, pretože nemajú priamy vzťah k\nprípadu. Pokiaľ ide o sociálny aspekt práva na vzdelanie, štát garantuje jeho prístupnosť\n(accessibility) nasledovne:\na) V rámci záväzku rešpektovania tým, že vylučuje, aby prístup k vzdelaniu bol\nzákonnou normou, ale praxou jeho orgánov (z rôznych dôvodov) odňatý.\nb) V rámci záväzkov ochrany prístupu k vzdelaniu aplikovať vo svojej praxi princíp\nnediskriminácie.\nc) V rámci záväzku na plnenie štát realizuje právo prístupu k vzdelaniu prijímaním\naktívnych opatrení pre osobitné skupiny obyvateľstva ako sú menšiny, migranti, utečenci,\nsociálne citlivé skupiny obyvateľstva. Druhým významným záväzkom v tejto oblasti,\nktorého splnením sa umožňuje samotný prístup k vzdelaniu, je postupné zavádzanie\nbezplatného vzdelávania (progressively introduction of free education).\nZ uvedeného vyplýva, že zavádzanie a realizácia práva na bezplatné vzdelanie tvorí\nsúčasť medzinárodného záväzku zmluvných strán medzinárodných dohovorov, ktorého\ncieľom je umožniť plný prístup k vzdelaniu. Poplatky alebo dávky finančného charakteru\n\n14\n\n(bez ohľadu na to, ako sa nazývajú v jednotlivých štátoch), ktorých splnením sa podmieňuje\nsamotný prístup k vzdelaniu, preto predstavujú porušenie medzinárodného záväzku štátov\nzabezpečiť bezplatné vzdelanie.\nDohovor o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960 bol uzavretý pod\negidou UNESCO a jeho základným cieľom je vylúčiť diskrimináciu na rôznych typoch škôl\na umožniť tak plnú realizáciu práva na vzdelanie pre všetkých a bez akéhokoľvek rozdielu.\nProblematiky vzdelania v naznačenom smere sa dotýka v dvoch svojich článkoch, a to\nprostredníctvom medzinárodne záväznej definície vzdelania (education) vo svojom čl. 1\nods. 2, ako i stanovením povinnosti zabezpečiť bezplatné vzdelanie na základných školách\n(čl. 4 písm. a)).\nDefiníciu vzdelania v Dohovore o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania treba\nvyložiť v niektorej originálnej jazykovej verzii, a to prostredníctvom interpretačných\npravidiel medzinárodného práva zmluvného. V anglickej jazykovej verzii čl. 1 ods. 2 znie:\n„2. For the purpose of this Convention the term „education“ refers to all types and\nlevels of education, and includes access to education, the standard and quality of education,\nand the conditions under which it is given.“\nVo francúzskej jazykovej verzii je text čl. 1 ods. 2 nasledovný:\n„2. Aux fins de la présente convention, le mot „enseignement“ vise les divers types\net les différents degrés de l' enseignement et recouvre l' accés ¸ l' enseignement, son niveau\net sa qualité, de meme que les conditions dans lesquelles il est dispensé.“\n„2. Podľa tohoto dohovoru slovo „vzdelanie“ znamená rozličné druhy a stupne\nvzdelania a zahrňuje prístup k vzdelaniu, jeho úroveň a kvalitu, ako aj podmienky, za\nktorých sa umožňuje prístup k vzdelaniu.“ (Neoficiálny slovenský preklad citovaného\nčlánku.)\nGramatickým a systematickým výkladom tohoto článku Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie ústavný súd dospel k nasledovným záverom:\n1. Pre potreby Dohovoru sa pod vzdelaním (education) rozumejú všetky formy\nvzdelania, ktoré existujú v jednotlivých zmluvných štátoch, a to: základné, stredné,\nvysokoškolské, všeobecné a odborné vzdelanie. Zameranie Dohovoru na všetky typy\n\n15\n\nvzdelania je plne opodstatnené jeho základným poslaním, t. j. odstrániť diskrimináciu na\nvšetkých typoch a stupňoch škôl.\n2. Samotné vzdelanie zahrňuje v sebe jednak prístup k vzdelaniu (access to\neducation) a poskytovanie určitej úrovne a kvality vzdelania. V súvislosti s celkovým\nzameraním dohovoru sa záväzok nediskriminácie prejavuje v tom, aby každý mal rovnaký\nprístup k vzdelaniu a dostalo sa mu rovnakej úrovne a kvality vzdelania bez akejkoľvek\ndiskriminácie.\n3. Treťou súčasťou termínu „vzdelanie“ sú podmienky, za ktorých sa umožňuje\nprístup k vzdelaniu.\nSplnenie týchto podmienok je nevyhnutné pre samotnú realizáciu práva na\nvzdelanie, a to umožnením prístupu k nemu. Tieto podmienky (pravidelne upravené\nzákonom uvádzajú napríklad požadovaný vek, telesné či duševné zdravie, predpisujú\nprijímacie pohovory či skúšky, prípadne stanovujú iné podmienky), splnením ktorých je\npodmienený samotný prístup (access) k vzdelaniu. Podmienky, za ktorých sa prístup k\nvzdelaniu uskutočňuje, tvoria v súvislosti s už spomenutými prvkami vzdelania integrálnu\nsúčasť jeho praktickej aplikácie a majú umožniť plnú realizáciu vzdelania. Nesmú preto\nbrániť (z diskriminačných či iných dôvodov) plnému výkonu práva na vzdelanie pre\nkaždého, kto spĺňa zákonom stanovené podmienky.\nBezplatné vzdelanie na základných školách podľa Dohovoru o zákaze diskriminácie\nv oblasti vzdelávania upravuje čl. 4 písm. a) Dohovoru, ktorý uvádza, že:\n„The States Parties to this Convention undertake formulate, develop and apply a\nnational policy, which by methods appropriate to the circumstances and to national usage\nwill tend to promote equality of opportunity and of treatment in the matter of education and\nin particular:\na) To make primary education free and compulsory,...“\nFrancúzska verzia tohoto článku je nasledovná:\n„Les états parties¸ la présente convention s'engagent en outre¸ formuler, développer¸\nappliquer une politique nationale visant¸ promouvoir, par des mćthodes adaptées aux\ncirconstances et aux usages nationaux, l' égalité de chance et de traitement en matićre\nd'enseignement, et notamment:\n\n16\n\na) Rendre obligatoire et gratuit l'enseignement primaire...“\nNeoficiálny slovenský preklad tohoto článku je nasledovný:\n„Štáty, zmluvné strany tohto dohovoru, sa okrem toho zaväzujú, že stanovia svoju\nnárodnú politiku a budú ju rozvíjať a vykonávať tak, aby svojimi metódami,\nzodpovedajúcimi okolnostiam a národným zvyklostiam podporovali rovnosť možností a\nrovnaké zaobchádzanie v oblasti vzdelania najmä, že:\na) zabezpečia, aby základné vzdelanie bolo povinné a bezplatné...“\nUvedeným článkom zmluvné strany Dohovoru prevzali (v závislosti od svojej\npolitiky a národných špecifík) záväzok zabezpečenia bezplatného vzdelávania na\nzákladných školách. Ako vyložiť termín bezplatný (free)? Gramatický výklad tohoto\ntermínu znamená „without payment, gratuitous“ (Oxford Dictionary - Shorter), ďalej „not\ncosting or charging anything given or furnished without cost or payment“ (Webster's Third\nNew International Dictionary).\nBezplatné základné vzdelanie vylučuje akékoľvek poplatky alebo iné finančné\ndávky. Toto konštatovanie však ústavný súd chápe tak, že bezplatným základným\nvzdelaním v zmysle čl. 4 písm. a) Dohovoru sa chápe „vzdelanie“ tak, ako je vymedzené v\njeho čl. 1 ods. 2, pretože Dohovor neposkytuje osobitnú definíciu termínu „vzdelanie“ a\nosobitnú definíciu termínu „bezplatné vzdelanie“.\nZ uvedeného vyplýva, že bezplatné vzdelanie na základných školách vylučuje\nakékoľvek poplatky:\n1. spojené s prístupom k vzdelaniu na základných školách - t. j. zápisné alebo iné\nformy poplatkov, ktorými sa podmieňuje samotný prístup žiaka k vzdelaniu na základnej\nškole;\n2. spojené s poskytovaním úrovne a kvality vzdelania na základnej škole - t. j. školné\nalebo iné formy poplatkov, ktorými sa podmieňuje poskytovanie vzdelania určitej úrovne\nalebo kvality;\n3. podmienky, za ktorých sa umožňuje prístup k vzdelaniu. V súvislosti s\nbezplatnosťou vzdelania je potrebné uviesť, že tieto podmienky majú umožniť, aby sa v\nplnom rozsahu mohlo aplikovať právo na bezplatný prístup k základnému vzdelaniu. Ďalšie\npodmienky, splnením ktorých sa podmieňuje prístup k základnému vzdelaniu, nemajú\npriamu súvislosť s bezodplatnosťou základného vzdelania.\n\n17\n\nJe pritom nepodstatné, ako sú vo vnútroštátnom právnom poriadku toho ktorého\nštátu tieto druhy poplatkov nazývané. Dohovor o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania\nich nazýva školné (school fees, les frais de scolarité - čl. 3 písm. c)). Je tiež nepodstatné, či\nškolné smeruje výlučne iba k umožneniu samotného prístupu k vzdelaniu alebo súčasne\nzahrňuje i poplatok za sprístupnenie úrovne a kvality vzdelania. Podstatnou skutočnosťou je\njeho účel, a to sprístupniť základné vzdelanie len po uhradení poplatku, a to buď vo forme\nškolného, prípadne zápisného, prípadne akéhokoľvek iného poplatku, ktorý plní účel\nzápisného, prípadne školného.\nVýklad termínu „vzdelanie“ a „bezplatné vzdelanie na základných školách“ pre\nbývalú ČSSR a Slovenskú republiku sa viaže na Dohovor o zákaze diskriminácie v oblasti\nvzdelania zo 14. 12. 1960, ktorý podpísala a aj ratifikovala bývalá ČSSR. Tento vstúpil do\nplatnosti 22. 5. 1962. Ratifikačná listina prezidenta ČSSR bola u generálneho tajomníka\nUNESCO uložená 14. 3. 1963 a v súlade s čl. 14 Dohovor pre bývalú ČSSR nadobudol\nplatnosť 14. 6. 1963. Dohovor nebol publikovaný v Zbierke zákonov, čo však na jeho\nmedzinárodnej platnosti pre ČSSR nič nemení. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvodová\nspráva k Ústave Slovenskej republiky hovorí o zmluvách ratifikovaných bývalou ČSFR, je\nzjavné, že ústava v plnom rozsahu preberá záväzky na ochranu základných ľudských práv a\nslobôd v nich obsiahnutých. Toto konštatovanie sa prirodzene týka i ich interpretácie na\nzáklade výkladových pravidiel medzinárodného práva zmluvného. Slovenská republika do\ntohoto Dohovoru sukcedovala s účinnosťou od 1. 1. 1993.\nVzhľadom na to, že termín „vzdelanie“ z čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nje identický s termínom „vzdelanie“ z čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v\noblasti vzdelania a vzhľadom na to, že termín „základné vzdelanie“ z čl. 42 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky je identický s termínom „základné vzdelanie“ z čl. 4 písm. a)\nDohovoru, a vzhľadom na to, že termín „bezplatné vzdelanie na základných školách“ z čl.\n42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je identický s termínom „základné bezplatné\nvzdelanie“ z čl. 4 písm. a) Dohovoru, Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k\nnasledovným záverom:\n\n18\n\n1. Pod termínom „vzdelanie“, ktorý je uvedený v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky chápe obsah tohoto termínu tak, ako je uvedený v čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\n2. Pod termínom „základné vzdelanie“ z čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nchápe obsah tohoto vzdelania tak, ako je to uvedené v čl. 1 ods. 2 Dohovoru v spojení s čl. 4\npísm. a) Dohovoru.\n3. Pod termínom „základné bezplatné vzdelanie“ z čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky chápe bezplatnosť v zmysle výkladu čl. 1 ods. 2 v spojení s čl. 4 písm. a)\nDohovoru.\n4. Zo záveru uvedeného pod bodom 3) vyplýva, že bezplatné vzdelanie na\nzákladných školách v zmysle Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania vylučuje\nukladanie poplatkov alebo iných finančných úhrad:\na) spojených s prístupom k vzdelaniu (access to education), t. j. zápisné alebo iné\npoplatky, ktorými sa podmieňuje samotný prístup k vzdelaniu na základných školách,\nb) spojených so zabezpečením úrovne a kvality vzdelania na základných školách\n(quality and standards of education), t. j. školné alebo iné poplatky, ktorými sa podmieňuje\nposkytnutie úrovne a kvality vzdelania na základných školách.\nSplnením tohoto záväzku (t. j. nevyberaním zápisného alebo iného poplatku, ktorý\nspĺňa túto funkciu a nevyberaním školného alebo iného poplatku, ktorý spĺňa túto funkciu)\nkaždý zmluvný štát Dohovoru plní svoj záväzok zabezpečenia bezplatného vzdelávania na\nzákladných školách.\n5. Dohovor o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania pozná i termín „školné“\n(school fees). Tento termín sa vzťahuje len na stredoškolské, prípadne vysokoškolské\nvzdelanie, na ktoré sa v rámci Dohovoru nevzťahujú záväzky štátov na zabezpečenie jeho\nbezplatnosti. Ohľadom školného štáty prijali iba záväzok nediskriminácie pri jeho\nuplatňovaní, a konkrétne čl. 3 písm. c) v tejto súvislosti uvádza, že:\n„3. Aby sa vylúčila a odstránila všetka diskriminácia podľa tohto dohovoru, jej\nzmluvné strany sa zaväzujú:\nc) nepripustiť, aby úrady postupovali rozdielne pri rozhodovaní o školnom, pri\nudeľovaní štipendií a všetkých ostatných foriem pomoci žiakom, pri poskytovaní povolení a\n\n19\n\nvýhod potrebných na štúdium v zahraničí, pokiaľ takýto postup nevyplýva zo zásluhy alebo\npotrieb.“\n6. Pokiaľ ide o charakter medzinárodného záväzku, zabezpečiť bezplatné vzdelanie\nna základných školách, bývalá ČSSR ho prijala od 14. 6. 1963 (kedy pre ňu Dohovor\nnadobudol platnosť) a Slovenská republika v dôsledku sukcesie do Dohovoru od 1.1. 1993.\nPre úplnosť uvádzame, že podľa čl. 9 nie je možné urobiť výhrady k žiadnemu záväzku\nvyplývajúcemu z Dohovoru.\nĎalším medzinárodným dohovorom, ktorý sa o. i. zaoberá problematikou\nbezplatného vzdelávania na základných školách, je Medzinárodný pakt o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach z roku 1966. Žiada sa vymedziť aj jeho vzťah k Dohovoru\no zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960, a to vo vzťahu k príslušným\nzáväzkom ČSSR z oboch dohovorov (a od 1. 1. 1993 i vo vzťahu k príslušným záväzkom\nSlovenskej republiky). Oba dohovory sa zaoberajú bezplatným vzdelaním na základných\nškolách, a to Dohovor z roku 1960 vo svojom čl. 4 písm. a) a Pakt vo svojom čl. 13 ods. 2\npísm. a). Oba dohovory ukladajú štátom zabezpečiť, aby vzdelanie na základných školách\nbolo povinné (compulsory) a bezplatné (free). Keďže oba dohovory upravujú ten istý\nzáväzok, ale boli uzavreté za sebou (v rôznych časových intervaloch) vyvstáva otázka ich\nvzájomného vzťahu a možnej priority použitia ustanovení niektorej z nich. Túto\nproblematiku upravuje Viedenský dohovor o práve medzinárodných zmlúv z roku 1969 vo\nsvojom čl. 30 nazvanom „Vykonávanie po sebe idúcich zmlúv, ktoré sa týkajú toho istého\npredmetu“. Článok 30 v ods. 2 uvádza, že: „Ak zmluva ustanovuje, že je podriadená skoršej\nalebo neskoršej zmluve alebo že sa nemá považovať za nezlučiteľnú s touto druhou\nzmluvou, majú ustanovenia tejto druhej zmluvy prednosť.“\nŽiadne z ustanovení Dohovoru ani Paktu nevymedzuje ich vzájomný vzťah, ktorým\nby stanovovalo prioritné postavenie (v rámci procesu praktickej aplikácie) niektorej z nich.\nToto konštatovanie sa v plnom rozsahu týka i zabezpečenia práva na bezplatné vzdelanie.\nTým, že pre ČSSR Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach\nnadobudol platnosť 23. 3. 1976, nezmenilo sa nič na rozsahu a obsahu plnenia záväzku\nzabezpečenia bezplatného vzdelávania na základných školách v zmysle Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelávania z roku 1960. Identické konštatovanie možno použiť i\n\n20\n\npre Slovenskú republiku, ktorá od 1. 1. 1993 sukcedovala do oboch spomenutých\ndohovorov. Uvedené konštatovanie vyplýva z faktu, že samotný Pakt neupravuje svoj vzťah\nk predtým uzavretým medzinárodným zmluvám, upravujúcim (buď úplne, alebo čiastočne)\nrovnakú matériu, ako je tá, upravená Paktom.\nUvedené konštatovanie je funkčné, pretože Pakt o hospodárskych, sociálnych a\nkultúrnych právach neposkytuje svoju definíciu vzdelania (education), hoci používa termíny\nzákladné vzdelanie (primary education) a bezplatné základné vzdelanie (primary free\neducation). Vzhľadom na uvedené, je možné skonštatovať, že Pakt o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach:\na) neobsahuje obsahovo odlišnú definíciu vzdelania v porovnaní s Dohovorom o\nzákaze diskriminácie v oblasti vzdelávania z roku 1960;\nb) v dôsledku uvedeného nemení v žiadnom rozsahu obsah termínu „vzdelanie“\n(education) pre zmluvné štáty Dohovoru o zákaze diskriminácie tak, ako je uvedený v čl. 1\nods. 2 tohoto Dohovoru;\nc) pri absencii Paktom poskytnutej samostatnej definície vzdelania a vo vzťahu k\nzmluvným štátom Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960 možno\nvýklad termínu „vzdelanie“ tak, ako je použitý v Pakte o hospodárskych, sociálnych a\nkultúrnych právach, uskutočniť v zmysle a rozsahu termínu „vzdelanie“ z čl. 1 ods. 2\nDohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\nRatifikáciou Paktu sa pre ČSSR (a od 1. 1. 1993 pre Slovenskú republiku) v\nžiadnom smere nezmenil obsah a ani rozsah záväzku na zabezpečenie bezplatného\nvzdelávania na základných školách v Ústave Slovenskej republiky podľa Dohovoru o\nzákaze diskriminácie v oblasti vzdelávania z roku 1960, a preto neexistuje žiaden právny ani\nfaktický dôvod, aby sa termínu „vzdelanie“ tak, ako je uvedený v Pakte o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach, prikladal iný význam a obsah, než ten, ktorý mu ČSSR\nprikladala a Slovenská republika prikladá v zmysle Dohovoru z roku 1960. V prípade, že by\nexistovali dve rozdielne definície termínu „vzdelanie“, musel by sa vzťah tých dohovorov,\nktoré ich obsahujú, výslovne upraviť a jednoznačne stanoviť, definícia vzdelania ktorého z\nnich má prednosť. To by sa prirodzene muselo prejaviť i pri interpretácii čl. 42 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky. Termín vzdelanie\npoužitý v Pakte je preto možné chápať v obsahu tohoto termínu, ktorý mu bol udelený v\n\n21\n\nDohovore z roku 1960. Pokiaľ ide o charakteristiku záväzkov, ktoré sa k termínu\n„vzdelanie“ pripájajú podľa Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, tak\nPakt vo svojom čl.13 uvádza nasledovné:\n„1. Štáty, zmluvné strany Paktu, uznávajú právo každého na vzdelanie. Súhlasia, že\nvzdelanie bude smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a zmyslu pre jej dôstojnosť a\nposilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. Súhlasia, že vzdelanie má\numožniť všetkým osobám účinnú účasť v demokratickej spoločnosti, napomáhať vzájomné\nporozumenie, znášanlivosť a priateľstvo medzi národmi a všetkými rasovými, etnickými a\nnáboženskými skupinami, ako aj rozvoj činnosti Organizácie spojených národov na\nzachovanie mieru.\n2. Štáty, zmluvné strany Paktu, uznávajú, že so zreteľom na dosiahnutie plného\nuskutočnenia tohto práva:\na) základné vzdelanie bude povinné a bezplatne prístupné všetkým.“\nČlánok 14 Paktu, vzťahujúci sa rovnako k základnému vzdelaniu, uvádza, že:\n„Každý štát, zmluvná strana Paktu, ktorý v čase, keď sa stane zmluvnou stranou,\nnevie zabezpečiť na materskom území alebo na inom území pod svojou právomocou\npovinné základné bezplatné vzdelanie, sa zaväzuje vypracovať a prijať v priebehu dvoch\nrokov podrobný plán opatrení na postupné zavádzanie zásady povinného a bezplatného\nvzdelania pre všetkých, a to v primeranom čase, ktorý sa v pláne určí.“\nVzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie (str. 13 a 14) o pôvodných jazykových\nverziách Paktu, je potrebné interpretovať niektorú z jeho oficiálnych jazykových verzií a to\ns využitím interpretačných pravidiel Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Pre potreby\nvýkladu sú kľúčové ustanovenia Paktu čl. 13 ods. 2 a čl. 14, ktoré v anglickej jazykovej\nverzii znejú:\nArticle 13.2:\n„The States Parties to the present Covenant recognize that, with a view to achieving\nthe full realization of this right:\na) Primary education shall be compulsory and available free to all.“\nArticle 14:\n„Each state Party to the Present Covenant which, at the time of becoming a Party has\nnot been able to secure in its metropolitan territory or other territories under its jurisdiction\n\n22\n\ncompulsory primary education, free od charge undertakes, within two years, to work out and\nadopt a detailed plan of action for progressive implementation, within a reasonable number\nof years to be fixed in the plan, the principle of compulsory education free of charge for\nall.“\nFrancúzska jazyková verzia uvedených ustanovení Medzinárodného paktu o\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach je nasledovná:\nArticle 13.2:\n„Les États parties au présent Pacte reconnaissent qu'en vue d'assurer le plein\nexcercise de ce droit:\na) L'enseignement primaire doit etre obligatoire et accesible gratuitement¸ tous.“\nArticle 14:\n„Tout État, partie au présent Pacte, qui au moment oâ il devient partie, n'a pas encore\npu assurer dans sa métropole ou dans les territoires placés sous sa juridiction le caractćre\nobligatoire et la gratuité de l'enseignement primaire s'engage ¸ établir et ¸ adopter dans un\ndélai de deux ans, un plan détaillé des mesures nécessaires pour réaliser progressivement,\ndans un nombre raisonable d'années fixé par ce plan la pleine application du principe de\nl'enseignement primaire obligatoire et gratuit pour tous.“\nPokiaľ ide o otázku, čo chápe Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a\nkultúrnych právach pod termínom vzdelanie (education, l'enseignement), treba uviesť, že\nsamotný Pakt definíciu tohoto pojmu neobsahuje. Pre zmluvné strany Paktu a súčasne\nDohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania neexistuje preto žiaden právny ani\nfaktický dôvod, aby termínu vzdelanie, použitému v Pakte, prikladali iný význam, než aký\nmá v Dohovore. Pakt totiž nebráni plnému výkonu záväzkov z Dohovoru z roku 1960 a na\ndruhej strane nevnáša žiadne doplnenie ani pozmenenie do obsahu tohoto termínu tak, ako\nje uvedený v Dohovore z roku 1960. Článok 13 ods. 1 iba uvádza, k čomu má vzdelanie\nsmerovať: „... k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a zmyslu pre jej dôstojnosť a posilneniu\núcty k ľudským právam a základným slobodám“ a čo sa má absolvovaním vzdelania\nosobám umožniť: „účinnú účasť v demokratickej spoločnosti, napomáhať vzájomné\nporozumenie, znášanlivosť a priateľstvo medzi národmi a všetkými rasovými, etnickými a\nnáboženskými skupinami ako aj rozvoj činnosti OSN na zachovanie mieru“. Takto\n\n23\n\nvymedzené zameranie vzdelania, ako i charakteristika jeho účelu sa dosahuje\nprostredníctvom rôznych typov tohoto vzdelania, a to:\nzákladné vzdelanie (primary education, l'enseignement primaire) čl. 13 ods. 2 písm.\na) Paktu,\nstredoškolské vzdelanie (secondary education, l'enseignement secondaire) čl. 13 ods.\n2 písm. b) Paktu,\nvysokoškolské vzdelanie (higher education, l'enseignement supérieur) čl. 13 ods. 2\npísm. c) Paktu.\nVzdelanie v zmysle Paktu poskytuje štátny systém základných, stredných a\nvysokých škôl v každom zmluvnom štáte Paktu. Je prirodzene na každom štáte, akým\nspôsobom a v akom rozsahu „rozdeľuje“ vzdelávaciu matériu medzi základné, stredné a\nvysoké školy. Cieľom Paktu nie je hlbšie sa zaoberať obsahovou stránkou vzdelania za\npredpokladu, že sú rešpektované základné požiadavky smerovania vzdelávania a\ndosiahnutia jeho účelu tak, ako sú uvedené v čl. 13 ods. 1 Dohovoru. Základné vzdelanie v\nzmysle Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach je preto to, ktoré poskytujú\nzákladné školy zmluvného štátu, stredoškolské vzdelanie je poskytované strednými školami,\na vysokoškolské vzdelanie je to, ktoré poskytujú vysoké školy. Pozornosť Paktu sa s\nohľadom na základné vzdelanie sústreďuje predovšetkým na jeho obligatórny charakter\n(compulsory, obligatoire) a jednak na bezplatnosť vzdelania (free education, l'enseignement\nprimaire... accessible gratuitement). Nie je už potrebné bližšie skúmať povinný charakter\nzákladného školského vzdelania, pretože ten nie je predmetom konania pred ústavným\nsúdom.\nBezplatnosť vzdelania na základných školách anglický text čl. 13 vyjadruje termín:\n„Primary education... available free“, a v čl. 14 termín „primary education... free od\ncharge“. Termín „free“ v spojení s „education“ treba vyložiť v gramatickom význame\ntohoto termínu. V slovníku „Oxford Dictionary - Shorter“ termín free znamená o. i.:\n„without payment, gratuitous“, a vo Webster's Third New International Dictionary „not\ncosting or charging anything given or furnished without cost or payment“.\nVo francúzskom texte Paktu je použitý termín „gratuitement“, ktorý znamená: d'une\nmaniére gratuite, qu'on donne pour rien, sans rétribution (Littré: Dictionnaire de la langue\nfrancaise), prípadne: „dont on jouit sans payer“ (Hatzfeld et Darmesteter Dictionnaire\n\n24\n\ngénéral de la langue francaise), ako i „¸ titre gratuit sans avoir rien¸ payer“ (Larousse Dictionnaire de la langue francaise).\nAj francúzsky aj anglický gramatický význam slova bezplatný (free, free of charge,\nprípadne gratuite) v spojení so základným vzdelaním (primary education, l'enseignement\nprimaire) potvrdzujú, že základné vzdelanie má byť poskytované bezplatne, pričom sa pod\nbezplatnosťou rozumie vylúčenie akýchkoľvek finančných platieb. Ak sa preto pod\nzákladným vzdelaním rozumie vzdelanie poskytované základnými školami, termín\n„bezplatné základné vzdelanie“ znamená, že Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\nprávach nedovoľuje žiadne finančné poplatky spojené s jeho praktickým uskutočňovaním v\nzákladných školách. Takýto výklad termínu „free“ a „gratuit“ je súčasne v súlade s čl. 31\nods. 1 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý o. i. uvádza, že: „Zmluva sa musí\nvykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v\nzmluve.“ Obvyklý význam, ktorý dáva anglický jazyk termínu „free“ a francúzsky jazyk\ntermínu „gratuit“ vylučuje vymáhanie akýchkoľvek poplatkov. Takto charakterizovaná\nbezplatnosť sa však vzťahuje iba na vzdelanie definované spôsobom uvedeným vyššie,\npretože Pakt neuvádza svoju definíciu bezplatného vzdelania na základných školách,\nodlišnú od Dohovoru z roku 1960.\nPokiaľ ide o povinnosť plnenia záväzku zabezpečiť povinné a bezplatné základné\nvzdelanie v súlade s čl. 13 ods. 2 Paktu, štáty uznávajú, že so zreteľom na plné uskutočnenie\npráva na vzdelanie bude základné vzdelanie povinné a bezplatne prístupné všetkým. Pakt o\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach však podpisovali štáty s rozdielnym\nekonomickým (predovšetkým) potenciálom, ktoré neboli schopné zabezpečiť základné\nbezplatné vzdelanie okamžite a v prípade, že by Pakt neumožňoval postupné dosiahnutie\ntohoto cieľa, mohlo to mať dôsledok, že by boli zvažovali svoju účasť v ňom ako jeho\nsignatárske štáty. Na túto skutočnosť pamätá čl. 14 Paktu, ktorý ukladá zmluvným stranám,\nktoré nie sú schopné zabezpečiť základné bezplatné vzdelanie, aby v priebehu dvoch rokov\npotom, čo sa stali zmluvnými stranami Paktu, vypracovali podrobný plán opatrení na\npostupné zavádzanie zásady povinného a bezplatného vzdelania pre všetkých, a to v\nprimeranom čase, ktorý sa v pláne určí. Termín základné bezplatné vzdelanie je preto\npotrebné v súlade s čl. 31 ods. 1 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve prostredníctvom\n\n25\n\nsystematického výkladu (v celkovej súvislosti termínov použitých v zmluve) vyložiť v\nsúvislosti s čl. 14. Článok 14 sa osobitne vzťahuje na základné vzdelanie a po jeho výklade\nÚstavný súd Slovenskej republiky dospel k nasledovným záverom:\n1. Článok 14 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\nprávach umožňuje štátom, ktoré v okamihu, kedy sa stali jeho zmluvnými stranami, nie sú\nschopné buď vôbec alebo len čiastočne zabezpečiť právo na povinné bezplatné vzdelanie na\nzákladných školách, aby využitím spôsobu v ňom uvedeného, toto právo zabezpečili\npostupne.\n2. Právnym a faktickým základom zabezpečenia postupnej realizácie práva na\nbezplatné povinné vzdelanie na základných školách je detailný plán opatrení (detailed plan\nof action, un plan détaillé des mesures nécessaires), ktorý musí byť spracovaný do dvoch\nrokov potom, čo sa určitý štát stal zmluvnou stranou Paktu.\n3. Časový horizont plného zabezpečenia práva na bezplatné vzdelanie je (v závislosti\nod ekonomických možností štátu) plne v jeho právomoci. Článok 14 v tejto súvislosti iba\nuvádza, že toto právo by malo byť realizovateľné v plnom rozsahu v primeranom čase\n(within a reasonable number of years, dans un nombre raisonable d'années).\n4. Detailný plán uvádzaný v čl. 14 Paktu je jediným dovoleným prostriedkom (ktorý\nPakt dovoľuje) obmedzenia práva na bezplatné vzdelávanie na základných školách,\nprípadne na dočasnú neaplikovateľnosť tohoto práva vôbec.\n5. Každý iný spôsob obmedzenia práva na bezplatné vzdelanie na základných\nškolách Pakt nedovoľuje; predstavuje jeho porušenie a nesie so sebou vznik medzinárodnej\nzodpovednosti štátu.\nMedzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nadobudol\nplatnosť (v dôsledku ratifikácie) a podľa svojho čl. 27 pre bývalú ČSSR 23. 3. 1976. Bývalá\nČeskoslovenská socialistická republika urobila pri ratifikácii prehlásenie k čl. 26 ods. 1\nDohovoru v tom zmysle, že tento odporuje zásade, že všetky štáty majú právo stať sa\núčastníkom mnohostranných zmlúv upravujúcich predmet všeobecného záujmu.\n„The provision of article 26, paragraph 1, of the Covenant is in contradiction with\nthe principle that all States have right to become parties to multilateral treaties regulating\nmatters of general interest.“\n\n26\n\nČSSR neurobila žiadnu výhradu, ani vyhlásenie, týkajúcu sa čl. 13 ods. 2 písm. a)\nPaktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a ani čl. 14. Nespracovala ani\npodrobný plán požadovaný čl. 14.\nSlovenská republika sukcedovala do Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach 28. 5. 1993 a sukcesia bola uznaná k 1. 1. 1993. Sukcesia\nbola uskutočnená vrátane vyhlásenia k čl. 26 ods. 1 Paktu. Slovenská republika v rámci\nsukcesie neurobila žiadnu osobitnú výhradu alebo vyhlásenie k iným článkom (článku)\nPaktu, než ako to urobila bývalá ČSSR. Nespracovala ani podrobný plán umožňujúci v\nzmysle čl. 14 Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach obmedzenie práva na\nbezplatné vzdelanie na základných školách v rozsahu a v lehote v ňom určenej. Na základe\nuvedeného a v súvislosti s analýzou Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania,\nktorého signatárom bola bývalá ČSSR a v súčasnosti je aj Slovenská republika, Ústavný súd\nSlovenskej republiky konštatuje:\n1. Ratifikáciou Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\nprávach ČSSR a sukcesiou do Paktu Slovenskou republikou od 1. 1. 1993 sa nezmenila\ndefinícia termínu „vzdelanie“ tak, ako je uvedená v čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\n2. Nevyužitím možnosti spracovania detailného plánu požadovaného čl. 14,\nSlovenská republika neobmedzila právo na bezplatné vzdelanie spôsobom a v rozsahu,\nktorý mohol byť v detailnom pláne spracovaný, a to vrátane časovej etapy, v ktorej by sa\nmalo právo na bezplatné vzdelanie na základných školách postupne realizovať.\n3. V dôsledku sukcesie Slovenskej republiky do Medzinárodného paktu o\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa nezmenil výklad termínu základné\nvzdelanie uvedený v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n4. Termín základné vzdelanie, obsiahnutý v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, preto Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá v rámci jeho definície uvedenej\nv čl. 1\nods. 2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\nDohovor o právach dieťaťa z 20. 11. 1989 bol ratifikovaný bývalou ČSFR. Platnosť\nnadobudol 6. 2. 1991 a je publikovaný formou Oznámenia FMZV č. 104/1991 Zb. Minister\n\n27\n\nzahraničných vecí Slovenskej republiky dňa 19. 10. 1993 Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky oznámil, že Slovenská republika sukcedovala do tohto Dohovoru, a to s\núčinnosťou od 1. 1. 1993. Od uvedeného termínu na seba prebrala záväzok zabezpečenia\nbezplatného vzdelania na základných školách v rozsahu a spôsobom Dohovorom\nupraveným. Problematiku bezplatného vzdelania na základných školách upravuje čl. 28 ods.\n1 písm. a) Dohovoru, ktorý uvádza, že:\n„1. Zmluvné strany uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a s cieľom dosiahnuť toto\nprávo postupne a na základe rovností príležitosti, najmä:\na) zavádzajú pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie.“\nV anglickom znení citované ustanovenie čl. 28 znie nasledovne:\n„1. States Parties recognize the right of the child to education and with a view to\nachieving this right progressively and on the basis of equal opportunity, they shall in\nparticular:\na) Make primary education compulsory and available free to all.“\nFrancúzske znenie uvedeného článku je nasledovné:\n„1. Les États parties reconnaissent le droit de l'enfant ¸ l' education et en particulier,\nen vue d' assurer l'excercise de ce droit progressivement et sur la base de l'egalité des\nchances:\na) Ils rendent l'enseignement primaire obligatoire et gratuite pour tous.“\nTento Dohovor je posledný z mnohostranných Dohovorov (ktorých signatárom bola\nČSSR, resp. ČSFR) a do ktorých sukcedovala i Slovenská republika, ukladajúcich\nzmluvným štátom záväzky na zabezpečenie bezplatného vzdelania na základných školách.\nPodobne ako v prípade Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach je potrebné\npreskúmať, či sa jeho sukcesiou pozmenila (doplnila, spresnila) definícia termínu\n„vzdelanie“ z čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960,\nprípadne či Dohovor o právach dieťaťa prináša novú (svoju vlastnú) definíciu vzdelania. V\ntejto súvislosti možno uviesť, že Dohovor o právach dieťaťa (podobne ako Pakt) neprináša\nvlastnú medzinárodne záväznú definíciu pojmu vzdelanie. Podobne ako Pakt používa termín\nvzdelanie (education) v spojení s jeho jednotlivými druhmi, a to základné vzdelanie\n(primary education) v čl. 28 ods. 1 písm. a), stredné vzdelanie (secondary education) v čl.\n28 ods.1 písm. b) a vysokoškolské vzdelanie (higher education) v čl. 28 ods. 1 písm. c)\n\n28\n\nDohovoru. Výklad jeho ustanovení je identický s výkladom príslušných ustanovení Paktu.\nNa základe uvedeného, Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k nasledovným záverom:\n1. Ratifikáciou Dohovoru o právach dieťaťa bývalou ČSFR a sukcesiou do tohoto\nDohovoru Slovenskou republikou sa nezmenila definícia termínu „vzdelanie“ tak, ako je\nuvedená v čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\n2. V dôsledku sukcesie Slovenskej republiky do Dohovoru o právach dieťaťa sa\nnezmenil ani výklad termínu „základné vzdelanie“ uvedený v čl. 42 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n3. Termín základné vzdelanie uvedený v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\npreto Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá v rámci jeho definície uvedenej v čl. 1 ods.\n2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\nDielčie analýzy Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960,\nPaktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 a Dohovoru o právach\ndieťaťa z roku 1989 umožňujú Ústavnému súdu Slovenskej republiky sformulovať\nnasledovné závery pre potreby konania o súlade právnych predpisov:\n1. Berúc do úvahy dôvodovú správu Ústavy Slovenskej republiky, ako i plnenie\nmedzinárodných záväzkov v spôsobe a rozsahu upravenom Viedenským dohovorom o\nmedzinárodnom zmluvnom práve z roku 1969, predstavuje:\na) právo na bezplatné vzdelanie v základných školách ústavnú transformáciu záväzku\nobsiahnutého v čl. 4 písm. a) Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku\n1960, čl. 13 ods. 3 písm. a) Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku\n1966 a čl. 28 ods. 2 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa;\nb) všeobecne záväznú definíciu termínu „vzdelanie“ obsahuje čl. 1 ods. 2 Dohovoru\no zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960;\nc) Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovor o právach\ndieťaťa neobsahujú vlastné definície termínu „vzdelanie“ a neukladajú žiadne záväzky\nzmluvným štátom prikazujúce použitie odlišnej definície termínu vzdelanie.\n2. Pod termínom „vzdelanie“ a „základné vzdelanie“ z čl. 42 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky preto Ústavný súd Slovenskej republiky rozumie obsah termínu\n„vzdelanie“ z čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\n\n29\n\n3. Pod termínom bezplatné (free, gratuit) vzdelanie Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky rozumie vylúčenie akýchkoľvek poplatkov, ktorými sa podmieňuje poskytnutie\nvzdelania tak, ako je definované v čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti\nvzdelania z r. 1960.\nPredmetom konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky nie je len právo na bezplatné vzdelanie na základných školách, ale i na stredných\nškolách. Článok 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uvádza, že: „Občania majú právo na\nbezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách...“. Aj v tomto prípade musel\nústavný súd preskúmať, či je Slovenská republika viazaná medzinárodnými dohovormi,\nktoré sa zaoberajú bezplatnosťou vzdelania na stredných školách. Osobitnú pozornosť v\ntejto súvislosti venoval tomu, či tieto medzinárodné dohovory zakotvujú povinnosť\nzabezpečenia bezplatného vzdelania na stredných školách a napokon, či prostredníctvom\npríslušných deklarácií alebo výhrad Slovenská republika praktickú aplikáciu tohoto práva\nnederogovala, prípadne ju nenahradzuje interpretáciou založenou výlučne na Ústave\nSlovenskej republiky.\nDohovor o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania i pre oblasť vzdelávania na\nstredných školách poskytuje jeho všeobecne záväznú definíciu. Ako bolo spomenuté, čl. 1\nods. 2 sa vzťahuje na všetky typy a druhy vzdelania (all types and levels of education),\nmedzi ktoré patrí i stredoškolské vzdelanie (secondary education). Možno preto uviesť, že\npod stredoškolským vzdelaním podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru sa rozumie: prístup k vzdelaniu\nna stredných školách, úroveň a kvalita stredoškolského vzdelania, ako i podmienky, za\nktorých je k nemu umožnený prístup.\nPokiaľ ide o samotné záväzky zmluvných strán Dohovoru o zákaze diskriminácie v\noblasti vzdelania vo vzťahu k stredoškolskému vzdelaniu, tieto sú obsiahnuté v čl. 4 písm.\na), ktorý uvádza, že:\n„The States Parties to this Convention undertake furthermore to formulate, develop\nand apply a national policy which, by methods appropriate to the circumstances and the\nnational usage will tend to promote equality of opportunity and of treatment in the matter of\neducation and in particular:\n\n30\n\na) To make ... secondary education in its different forms generally available and\naccessible to all;...“\nFrancúzska verzia tohoto článku je potom nasledovná:\n„Les états parties ¸ la présente convention s'engagent en outre ¸ formuler, ¸\ndévelopper et ¸ apliquer une politique nationale visant ¸ promouvoir, par des méthodes\nadaptées aux circonstances et aux usages nationaux, l'égalité de chance et de traitement en\nmatićre d'enseignement et notamment:\na) Rendre ... généraliser et rendre accessible ¸ tous l'enseignement secondaire sous\nses diverses formes...“\nNeoficiálny slovenský preklad tohoto článku je nasledovný:\n„Štáty, zmluvné strany tohoto dohovoru, sa okrem toho zaväzujú, že stanovia svoju\nnárodnú politiku a budú ju rozvíjať a vykonávať tak, aby svojimi metódami,\nzodpovedajúcimi okolnostiam a národným zvyklostiam, podporovali rovnosť možností a\nrovnaké zaobchádzanie v oblasti vzdelania najmä, že:\na) ... zovšeobecnia a sprístupnia všetkým stredoškolské vzdelanie rozličných\nforiem,...“\nVýkladom tohoto článku Dohovoru Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k\nzáveru, že zmluvné strany síce prijali záväzok vytvoriť podmienky na to, aby rôzne formy\nstredoškolského vzdelania, ktoré poskytujú, boli všeobecne prístupné a dosažiteľné pre\nvšetkých, ale na druhej strane neprijali záväzok zabezpečiť, aby stredoškolské vzdelanie\nbolo bezplatné (free). Význam Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania pre\npotreby konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky spočíva v tom, že jeho čl. 1\nods. 2 poskytuje všeobecne záväznú definíciu stredoškolského vzdelania (secondary\neducation).\nMožno preto skonštatovať, že\n1. Obsah termínu „vzdelanie“, ktorý je uvedený v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, chápe ústavný súd tak, ako je uvedený v čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\n2. Obsah termínu „stredoškolské vzdelanie“ z čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky chápe ústavný súd tak, ako je uvedený v čl. 1 ods. 2 v spojení s čl. 4 písm. a)\nDohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\n\n31\n\nProblematiku vzdelania na stredných školách upravuje aj Medzinárodný pakt o\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v čl. 13 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b)\ntoho istého článku. Článok 13 ods. 1 je spoločný pre všetky typy vzdelania a upravuje\nsmerovanie vzdelania a jeho účel. Príslušná citácia je uvedená na str. 23 tohoto uznesenia.\nPokiaľ ide o ods. 2 písm. b) tohoto článku, k stredoškolskému vzdelaniu sa vzťahuje\nnasledovný záväzok zmluvných strán:\n„2. Štáty, zmluvné strany Paktu uznávajú, že so zreteľom na dosiahnutie plného\nuskutočnenia tohoto práva:\nb) stredoškolské vzdelanie vo svojich rôznych formách, zahŕňajúc do toho technické\na odborné stredoškolské vzdelanie sa všeobecne umožní a sprístupní každému všetkými\nvhodnými prostriedkami a najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelania.“\nV súlade s tým, čo je uvedené vyššie, o pôvodných jazykových verziách Paktu o\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (čl. 31 ods. 1 Paktu), sa Ústavný súd\nSlovenskej republiky musel predovšetkým oboznámiť s citovaným ustanovením v niektorej\nz jeho oficiálnych jazykových verzií.\nAnglická jazyková verzia tohoto článku Paktu je nasledovná:\nArticle 13.\n„2. The states Parties to the present Covenant recognize that, with a view the full\nrealization of this right:\nb) Secondary education in its different forms, including technical and vocational\nsecondary education, shall be made generally available and accessible to all by every\nappropriate means, and in particular by the progressive introduction of free education.“\nFrancúzska jazyková verzia citovaného článku Paktu znie:\nArticle 13.\n„2. Les États parties au présent Pacte reconnaissent qu'en vue d'assurer le plein\nexcercise de ce droit:\nb) L'enseignement secondaire sous ses différentes formes, y compris l'enseignement\nsecondaire technique et professionnel, doit etre généralisé et rendu accessible ¸ tous par tous\nles moyens appropriée et notamment par l'instauration progressive de la gratuité.“\n\n32\n\nPred interpretáciou termínov z čl. 13 Paktu je užitočné poukázať na charakteristiku\nmedzinárodného záväzku zmluvných štátov, ktoré sa k tomuto typu vzdelávania pripájajú,\nako i na prípadné odlišnosti takýchto záväzkov v porovnaní so záväzkami, smerujúcimi k\nzabezpečeniu bezplatného vzdelávania na základných školách. Podobne ako v prípade\nbezplatného základného vzdelávania, tak i bezplatné vzdelanie na stredných školách tvorí\nsúčasť práva na vzdelanie v tom smere, aby bolo voľne prístupné všetkým (at all, tous).\nZákladný rozdiel medzi záväzkom zabezpečenia bezplatného vzdelávania na\nstredných školách s bezplatným vzdelaním na základných školách spočíva v tom, že\nmedzinárodné dohovory neukladajú štátom záväzok zabezpečiť bezplatné vzdelanie na\nstredných školách okamžite (napríklad momentom nadobudnutia platnosti Paktu), neukladá\nsa im zabezpečiť tento typ vzdelania vo viac či menej presnejšej časovej lehote (ako je to pri\nzákladnom vzdelaní, a to predovšetkým aplikáciou čl. 14 Paktu), neukladá sa im spracovať\nžiaden dokument, ktorý by v určených lehotách (či etapách) postupne zavádzal bezplatné\nvzdelanie na stredných školách.\nPri praktickej aplikácii tohoto článku sa v plnom rozsahu rešpektuje ustanovenie čl.\n2 Paktu uvádzajúce, že:\n„1. Každý zmluvný štát Paktu sa zaväzuje podniknúť pri maximálnom využití\nsvojich zdrojov... kroky k postupnému dosiahnutiu plného uskutočnenia práv uznaných v\ntomto Pakte, a to všetkými vhodnými prostriedkami, vrátane prijatia zákonodarných\nopatrení.“\nJe však skutočnosťou, že výsledkom postupnej realizácie práva na vzdelanie podľa\nčl. 13 ods. 1 Paktu je i bezplatné vzdelanie na stredných školách (Secondary... free\neducation, l'enseignement secondaire gratuite). Pakt o hospodárskych, sociálnych a\nkultúrnych právach neukladá svojim zmluvným stranám konkrétne obsahové či časové\nzáväzky, ktoré by mali zabezpečiť plnú garanciu bezplatného vzdelania na stredných\nškolách. Je výlučne na zmluvných stranách, v akom rozsahu (a či vôbec) zabezpečujú na\nrôznych typoch stredných škôl bezplatné vzdelanie. Rôzne formy odplatného vzdelania na\nstredných školách preto nepredstavujú porušenie príslušných ustanovení Paktu o\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a konkrétne jeho čl. 13 ods. 2 písm. b).\nIná situácia je v tých štátoch, ktoré dokončili proces postupného zavádzania\nbezplatného vzdelania aj na stredných školách, a dovŕšenie tohoto procesu potvrdili\n\n33\n\nzakotvením práva na bezplatné vzdelanie na stredných školách vo svojich ústavách či iných\nprávnych predpisoch. Takéto štáty (v závislosti od svojich ekonomických možností\npredovšetkým) už zaviedli bezplatné vzdelanie na stredných školách) a v rámci Paktu im\nvzniká medzinárodný záväzok takéto právo garantovať. Vzhľadom na tieto štáty preto\nÚstavný súd Slovenskej republiky považuje za nutné vyložiť termín: vzdelanie na stredných\nškolách (secondary education, l'enseignement secondaire) a bezplatné vzdelanie na\nstredných školách (secondary... free education, l'enseignement secondaire... gratuite) pre\npotreby konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. b) Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nPodobne, ako v prípade vzdelania na základných školách, ani v prípade vzdelania na\nstredných školách (a platí to i pre vzdelanie na vysokých školách podľa čl. 13 ods. 2 písm.\nc) Paktu) neposkytuje Pakt osobitnú definíciu tohoto typu vzdelania. Písmeno b) uvádza\nrôzne typy stredných škôl (o. i. stredoškolské technické a odborné vzdelanie), ktoré\nposkytujú stredoškolské vzdelanie. Gramatickým a systematickým výkladom čl. 13 Paktu\ndochádza ústavný súd k záveru, že stredoškolské vzdelanie (secondary education,\nl'enseignement secondaire) je to vzdelanie, ktoré poskytujú rôzne druhy stredných škôl,\nzriadených štátom.\nPodobne, ako v prípade bezplatného vzdelania na základných školách, Pakt o\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach súčasne nemodifikuje, nedoplňuje a ani\nnenahradzuje definíciu „stredoškolské vzdelanie“ z čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960. Niet preto žiadneho právneho alebo\nfaktického dôvodu, aby zmluvné strany Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti\nvzdelania prikladali (i v dôsledku ratifikácie Paktu o hospodárskych, sociálnych a\nkultúrnych právach z roku 1966) termínu vzdelanie iný význam či obsah, než aký je\nuvedený v čl. 1 ods. 2 Dohovoru. Toto konštatovanie sa týka predovšetkým ich ústavných\nalebo iných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré používajú termín „vzdelanie“ a\n„stredoškolské vzdelanie“ (t. j. v anglickom vyjadrení záväzného medzinárodnoprávneho\ndokumentu „education“, „secondary education“). Ako bolo spomenuté, do obsahu tohoto\ntermínu nevniesol Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach žiadnu zmenu, a\nto v dôsledku absencie svojej (obsahovo odlišnej) definície termínu vzdelanie, prípadne\n\n34\n\nstredoškolské vzdelanie. Novou skutočnosťou však je, že Pakt štátom ukladá záväzok\npostupne zabezpečiť bezplatné vzdelanie na stredných školách (secondary free education).\nPre zmluvné strany Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960\nvznikol ratifikáciou Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966\nmedzinárodný záväzok zabezpečenia plného rešpektovania práva na vzdelanie i postupným\nzavádzaním bezplatného vzdelávania na stredných školách. Ako bolo uvedené, Pakt\nnestanoví žiadny pevný časový alebo organizačný rámec (na rozdiel od základného\nbezplatného vzdelania), kedy a akým spôsobom bezplatné vzdelanie na stredných školách\ndosiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku ratifikácie Paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach jeho zmluvné strany (a súčasne strany Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z r. 1960) neprijali žiaden záväzok, aby termínu\n„vzdelanie“ a „stredoškolské vzdelanie“ tak, ako je uvedený v ich ústavných alebo iných\nvnútroštátnych zákonoch, dali iný význam, než aký má v zmysle Dohovoru z roku 1960.\nOba medzinárodné dohovory síce používajú termín „stredoškolské vzdelanie“, ale\nneposkytujú obsahovo odlišnú definíciu tohoto termínu. Líšia sa však v charakteristike\nzáväzkov, ktoré k tomuto typu vzdelania pripájajú. Zatiaľ, čo Dohovor o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania prikladá k vzdelaniu na stredných školách záväzok\nvšeobecne ho umožniť a sprístupniť pre všetkých (čl. 4 písm. a) Dohovoru z roku 1960), čl.\n13 ods. 2 písm. b) Paktu hovorí i o záväzku postupného bezplatného zavádzania\nbezplatného vzdelania. Pokiaľ ide o výklad termínu bezplatné (free, gratuit), platí o ňom v\nplnom rozsahu to, že jeho bezplatnosť vylučuje ukladanie akýchkoľvek poplatkov.\nČeskoslovenská socialistická republika bola zmluvnou stranou Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960 (tento pre ňu vstúpil do platnosti 14. 6. 1963)\ni Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (tento pre ňu\nvstúpil do platnosti 23. 3. 1976). Do oboch týchto dohovorov sukcedovala i Slovenská\nrepublika, a to od 1. 1. 1993. Ako bolo spomenuté, oba dohovory (pokiaľ ide o\nstredoškolské vzdelanie) sa líšia iba konkrétnosťou svojich záväzkov, ktoré sa k nemu\nvzťahujú. Vstupom do platnosti Dohovoru z roku 1960 prijala vtedajšia ČSSR (a od 1. 1.\n1993 i Slovenská republika) všeobecne formulovaný záväzok zabezpečiť, aby stredoškolské\nvzdelanie vo svojich rôznych formách bolo všeobecne umožnené a sprístupnené pre\nvšetkých (make secondary education in its different forms generally available and\n\n35\n\naccessible to all). Identický záväzok (vo vzťahu k stredoškolskému vzdelaniu) prijala ČSSR\n(a od 1. 1. 1993 i Slovenská republika) ratifikáciou Paktu o hospodárskych, sociálnych a\nkultúrnych právach, a to zabezpečiť, aby stredoškolské vzdelanie vo svojich rôznych\nformách, zahŕňajúc do toho technické a odborné stredoškolské vzdelanie, bolo všeobecne\numožnené a sprístupnené pre všetkých (secondary education in its different forms, including\ntechnical and vocational secondary education shall be made generally available and\naccessible to all). Pakt sa od Dohovoru líši tým, že konkretizuje, prostredníctvom akého\nprostriedku (predovšetkým) je možné takto formulovaný všeobecný záväzok naplniť, t. j.\n„najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelania“ (in particular by the progressive\nintroduction of free education). Dôraz Paktu je preto položený na konkretizáciu prostriedku\nna zabezpečenie všeobecného prístupu k stredoškolskému vzdelaniu, a nie na odlišnú\n(možnú odlišnú) definíciu stredoškolského vzdelania v porovnaní s Dohovorom o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k\nnasledovným záverom:\n1. Ratifikáciou Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych\nprávach ČSSR (a jeho sukcesiou Slovenskou republikou) sa nezmenil obsah termínu\nvzdelanie na stredných školách (tak ako je uvedený v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n2. Sukcesiou do Paktu však Slovenská republika prijala záväzok zabezpečiť\nbezplatné vzdelanie na stredných školách spôsobom a v lehote podľa svojho uváženia.\n3. Článok 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky už potvrdzuje, že Slovenská\nrepublika zabezpečuje bezplatné vzdelanie aj na stredných školách a tým plní svoj záväzok\nz čl. 13 ods. 2 písm. b) Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.\nPosledným z mnohostranných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná a\nktorý mohol mať vplyv jednak na medzinárodne uznávanú definíciu vzdelania, ďalej\nvzdelania na stredných školách, prípadne na formulovanie nových záväzkov vzťahujúcich\nsa k vzdelaniu na stredných školách, je Dohovor o právach dieťaťa, do ktorého sukcedovala\nSlovenská republika od 1. 1. 1993. Dohovor o právach dieťaťa (podobne ako Pakt o\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach) neprináša vlastnú definíciu vzdelania a\nani neukladá svojim zmluvným stranám definovať vzdelanie určitým Dohovorom\n\n36\n\npredpísaným spôsobom. Identické konštatovanie sa vzťahuje i na stredoškolské vzdelanie\n(secondary education). Jeho význam spočíva predovšetkým v tom, že uvádza ďalší\nprostriedok, prostredníctvom ktorého má byť vzdelanie všeobecne umožnené a prístupné.\nAk Dohovor o zákaze diskriminácie v oblasti školstva z roku 1960 pripája k\nstredoškolskému vzdelaniu všeobecný záväzok urobiť toto vzdelanie všeobecne umožnené a\nsprístupnené, Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach uvádza, že jedným z\nopatrení, použitím ktorého predovšetkým (in particular) je možné dosiahnutie tohoto\nzáväzku, t. j. postupné bezplatné vzdelávanie, tak Dohovor o právach dieťaťa uvádza ďalší\nprostriedok, použitím ktorého je možné zabezpečiť, aby stredoškolské vzdelanie bolo\numožnené a sprístupnené všetkým, a to poskytovaním finančnej podpory v prípade potreby\n(offering financial assistance in the case of need).\nProblematikou zabezpečenia bezplatného vzdelania na stredných školách sa zaoberá\nDohovor o právach dieťaťa, konkrétne vo svojom čl. 28 ods. 1 písm. b):\n„1. Štáty, zmluvné strany tohoto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a s\ncieľom postupného uskutočňovania tohto práva a na základe rovných možností najmä:\nb) podnecujú rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania, zahŕňajúceho všeobecné a\nodborné vzdelanie, robia ho prijateľným a dostupným pre každé dieťa a prijímajú iné\nzodpovedajúce opatrenia, ako je zavádzanie bezplatného vzdelávania a v prípade potreby\nposkytovanie finančnej podpory.“\nVzhľadom na to, čo bolo uvedené ohľadom autentických jazykových verzií\nDohovoru o právach dieťaťa tak, ako sú uvedené v jeho čl. 54, musel Ústavný súd\nSlovenskej republiky pomocou interpretačných pravidiel medzinárodného práva zmluvného\nvyložiť toto ustanovenie v niektorej z oficiálnych jazykových verzií. V anglickom znení\ncitované ustanovenie čl. 28 znie nasledovne:\n„1. States Parties recognize the right of the child to education and with a view to\nachieving this right progressively and on the basis of equal opportunity, they shall in\nparticular:\nb) Encourage the development of different forms of secondary education, including\ngeneral and vocational education, make them available and accessible to every child, and\ntake appropriate measures such as the introduction of free education and offering financial\nassistance in case of need.“\n\n37\n\nFrancúzska jazyková verzia čl. 28 je nasledovná:\n„1. Les États parties reconnaissent le droit de l'enfant ¸ l'education, et en particulier\nen vue d'assurer l'excercise de ce droit progressivement et sur base de l'egalité des chances:\nb) Ils encouragent l'organisation de différentes formes d'enseignement secondaire,\ntant général que professionnel, les rended ouvertes et accessibles ¸ tout enfant, et prennent\ndes mesures appropriées, telles que l'instauration de la gratuité de l'enseignement et l'offre\nd'une aide financićre en cas de besoin.“\nPorovnanie čl. 28 ods. 1 písm. b) Dohovoru o právach dieťaťa vykazuje veľkú\npodobnosť s ustanovením čl. 13 ods. 2 písm. b) Paktu o hospodárskych, sociálnych a\nkultúrnych právach. Rozdiel je iba v charakteristike toho, ktoré druhy škôl o. i. patria do\nstredoškolského vzdelania. Zatiaľ, čo Pakt hovorí o technickom a odbornom\nstredoškolskom vzdelaní (technical and vocational secondary education), Dohovor o\nprávach dieťaťa hovorí o všeobecnom a odbornom stredoškolskom vzdelaní (general and\nvocational secondary education). Obe medzinárodné zmluvy majú však rovnaký prístup k\nbezplatnému vzdelaniu na stredných školách. Tento možno Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky zhrnúť\ndo nasledovných záverov:\n1. Zabezpečenie bezplatného vzdelania na stredných školách tvorí súčasť postupnej\nrealizácie práva dieťaťa na vzdelanie tak, ako je to uvedené v čl. 28 ods. 1 písm. b)\nDohovoru o právach dieťaťa.\n2. Dohovor o právach dieťaťa neukladá zmluvným štátom v určenej časovej lehote\nalebo predpísaným spôsobom zabezpečiť bezplatné vzdelanie na stredných školách.\n3. Rozhodnutie o zavedení bezplatného vzdelania na stredných školách je preto plne\nv právomoci jednotlivých zmluvných štátov Dohovoru o právach dieťaťa a je podmienené\npredovšetkým ekonomickými možnosťami určitého štátu. Nezavedenie bezplatného\nvzdelania (resp. rôzne druhy odplatného vzdelania na stredných školách) preto nezakladajú\nporušenie Dohovoru o právach dieťaťa.\n4. Dôkazom toho, že sa štát rozhodne zaviesť bezplatné vzdelanie na stredných\nškolách, je i jeho vnútroštátna právna úprava.\n\n38\n\n5. Zavedením bezplatného vzdelania na stredných školách vzniká pre štát\nmedzinárodný záväzok zabezpečiť aplikáciu tohoto vzdelania spôsobom a v interpretácii\npríslušných medzinárodných záväzkov, ktoré sa na takéto vzdelanie viažu.\n1. Ratifikáciou Dohovoru o právach dieťaťa bývalou ČSFR, ako i sukcesiou do\nDohovoru o právach dieťaťa Slovenskou republikou, zostal nezmenený výklad termínu\n„vzdelanie na stredných školách“ z čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle čl. 1\nods. 2 Dohovoru o zákaze diskriminácie z roku 1960.\n2. Sukcesiou do Dohovoru o právach dieťaťa Slovenská republika iba potvrdila svoj\nzáväzok zabezpečiť právo na bezplatné vzdelanie v stredných školách (v lehote a spôsobom,\naký uzná za vhodný) a prispieť k zabezpečeniu plného umožnenia realizácie tohoto práva\ntiež poskytovaním (tam, kde je to vhodné) i príslušnej finančnej pomoci.\n3. Článok 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je dôkazom toho, že Slovenská\nrepublika osobitným ústavným článkom potvrdila svoj medzinárodný záväzok zabezpečenia\nbezplatného vzdelania i na stredných školách.\nZávery z právnej analýzy Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z r.\n1960, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z r.\n1966 a Dohovoru o právach dieťaťa z r. 1989 pre ďalšie konanie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o súlade právnych predpisov\n1. Všetky tri dohovory, ktoré ratifikovala ČSSR (ČSFR) zakotvujúce záväzok\nbezplatného vzdelania na základných školách, sú záväzné (v dôsledku sukcesie) i pre\nSlovenskú republiku.\n2. Všeobecne záväzná definícia termínu vzdelanie (education) je uvedená v čl. 1 ods.\n2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960. Na jej obsahu nič\nnezmenili ani Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 a ani\nDohovor o právach dieťaťa z roku 1989.\n3. Ani bývalá ČSSR (ČSFR) a ani Slovenská republika nevyužili možnosti\nmedzinárodného zmluvného práva (výhrada, prehlásenie, podrobný plán v zmysle čl. 14\n\n39\n\nPaktu), aby termínu vzdelanie, základné vzdelanie, ako i základné bezplatné vzdelanie\npriložili iný význam, než je mu daný v platných medzinárodných dohovoroch.\n4. Termín „bezplatné vzdelanie na základných školách“ uvedený v čl. 42 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky preto Ústavný súd Slovenskej republiky chápe v obsahu a\nrozsahu, ktorý je mu daný čl. 1 ods. 2 v spojení s čl. 4 písm. a) Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960.\n5. Bezplatnosť vzdelania na základných školách vylučuje akékoľvek poplatky\nspojené s prístupom k vzdelaniu, ako i s poskytnutím úrovne a kvality vzdelania. Nie je\npodstatné ich označenie (školné, zápisné), ale účel, ktorému slúžia. Ukladanie takýchto\npoplatkov, ktorými sa podmieňuje samotný prístup k vzdelaniu alebo poskytnutie jeho\núrovne či kvality, porušuje záväzok zabezpečenia bezplatnosti vzdelania na základných\nškolách.\n6. Slovenská republika vo všeobecnosti nepodmieňuje vstup na základné školy a ani\nposkytnutie úrovne a kvality vzdelania na základných školách uhradením zápisného,\nprípadne školného. Tým plní svoj medzinárodný záväzok zabezpečiť bezplatné vzdelanie na\nzákladných školách v zmysle čl. 4 písm. a) Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti\nvzdelania z roku 1960, čl. 13 ods. 2 písm. a) Paktu o hospodárskych, sociálnych a\nkultúrnych právach z roku 1966, ako i čl. 28 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa.\n7. Žiaden z uvedených dohovorov nepovažuje učebnice za súčasť režimu\nbezplatného vzdelávania na základných školách. Toto konštatovanie sa opiera\npredovšetkým o účel, ktorý sa sleduje vyberaním poplatkov za učebnice, ktorý nenaplňuje\nvyššie spomenuté kritériá poplatkov, uložením ktorých sa porušuje bezplatné vzdelanie na\nzákladných školách. Uložením poplatkov za učebnice sa teda „nespoplatňuje“ samotný\nprístup k vzdelaniu (zápis do základnej školy) a nespoplatňuje sa ani úroveň a kvalita\nposkytovaného vzdelania (napríklad formou školného). Zavedením poplatkov za učebnice\nsa preto nepodmieňuje úroveň a kvalita vzdelania na základných školách a táto sa ani\nnezvyšuje (neznižuje) v závislosti od uhradenia (neuhradenia) poplatkov za učebnice, ale je\nnaďalej poskytovaná bezplatne.\n8. Uvedenej línie sa dôsledne pridržiava i UNESCO, ktoré urobilo viackrát výskumy\ntýkajúce sa praktickej aplikácie záväzkov z Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti\nvzdelania z roku 1960, a to konkrétne pokiaľ ide o ukladanie školských poplatkov (school\n\n40\n\nfees). Posledný reprezentačný výskum uskutočnený v novembri 1991 (UNESCO, Special\nSurvey on primary education, STE-5) ukazuje, že 81 štátov nepodmieňuje zápis (enrolment)\ndo štátnych škôl vyberaním školného (school fees), 18 krajín podmieňuje zápis do\nzákladných škôl zaplatením školného a 3 krajiny čiastočne podmieňujú zápis do školy\nuhradením školného.\n9. Je iná otázka, či štáty majú dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby\nzabezpečili i bezplatné poskytovanie učebníc. V tejto súvislosti je užitočné pripomenúť, že\nžiadne ustanovenie medzinárodného práva nebráni štátom, aby išli i nad rámec prijatých\nmedzinárodných záväzkov, t. j. nad rámec zabezpečenia bezplatného vzdelania na\nzákladných školách požadovaného spomenutými medzinárodnými dohovormi. Skutočnosť,\nže UNESCO striktne rozlišuje medzi školskými poplatkami a bezplatným poskytovaním\nučebníc, jasne signalizuje i podtitul spomenutej analýzy UNESCO nazvaný „School fees\nand school books in state school“ (Školné a školské učebnice v základných školách). Z\nuskutočnenej analýzy ďalej vyplýva, že 27 krajín neposkytuje učebnice zdarma a 8 z týchto\n27 krajín súčasne požaduje i školné.\n10. Posledným argumentom je prax štátov (signatárov spomenutých dohovorov),\nktorá môže byť v súlade s čl. 31 ods. 2 písm. b) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve\npovažovaná za prostriedok výkladu (interpretácie) medzinárodných zmlúv.\nZo spomenutej analýzy UNESCO, ako i písomných podkladov poskytnutých na\nvýzvu sudcu spravodajcu odporcom vyplýva, že zo štátov, ktoré sa zapojili do dotazníkovej\nakcie UNESCO celkovo 27 z nich v rôznych formách požaduje poplatky za učebnice (a to\n25 z nich formou ich nákupu a 2 z nich formou peňažného prenájmu). Z uvedeného počtu\nštátov je celkom 12 z nich zmluvnou stranou všetkých analyzovaných dohovorov, 9 z týchto\nštátov zmluvnou stranou dvoch zo spomenutých dohovorov a 6 aspoň jedného zo\nspomenutých dohovorov.\nV súlade s čl. 31 ods. 2 písm. b) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve je\nspomenutá prax štátov pre ústavný súd dôkazom toho, že bezplatné vzdelanie na základných\nškolách nezahrňuje i bezplatné poskytovanie učebníc.\n\n41\n\n1. Definíciu vzdelania na stredných školách (secondary education) prináša čl. 1 ods.\n2 Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960, ktorým je Slovenská\nrepublika (v dôsledku sukcesie) viazaná. Na tejto definícii nezmenil nič ani Medzinárodný\npakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 a ani Dohovor o\nprávach dieťaťa z roku 1989.\n2. Záväzok zabezpečenia bezplatného vzdelania na stredných školách prijala\nSlovenská republika v dôsledku sukcesie do Medzinárodného paktu o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 (a za podmienok v ňom uvedených).\n3. Článok 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky potvrdzuje, že Slovenská republika\nrozhodla o praktickej aplikáciii záväzku bezplatného vzdelávania i na stredných školách.\n4. Termín bezplatné vzdelanie na stredných školách uvedený v čl. 42 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky preto zahrňuje:\na) definíciu stredoškolského vzdelania z čl. 1 ods. 2 Dohovoru o zákaze\ndiskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960,\nb) záväzok bezplatnosti (free, gratuit) vzdelania z čl. 13 ods. 2 písm. a)\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 a čl.\n28 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa.\n5. Bezplatné vzdelanie na stredných školách vylučuje ukladanie poplatkov\npodmieňujúcich prístup k vzdelaniu, ako i za poskytnutie úrovne a kvality vzdelania\n(zápisné, školné).\n6. Slovenská republika na rôznych typoch stredných škôl vytvorených štátom\nnepožaduje zápisné, prípadne školné, a preto plní svoje medzinárodné záväzky\nzabezpečenia bezplatného vzdelania na stredných školách.\n7. Poplatky za učebnice neporušujú bezplatnosť vzdelania na stredných školách,\npretože nespĺňajú tie kritériá školného (school fees), ktoré by mohli porušovať bezplatnosť\nvzdelania na stredných školách. Ukladaním poplatkov za učebnice sa preto:\na) nepodmieňuje samotný prístup k stredoškolskému vzdelaniu,\nb) nepodmieňuje poskytovanie úrovne a kvality stredoškolského vzdelania.\nZávery sformulované ústavným súdom na základe analýzy medzinárodných\ndohovorov, platných pre Slovenskú republiku, potvrdzuje i dôvodová správa k návrhu\n\n42\n\nSlovenskej národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa vyhlasuje Listina\nzákladných práv a slobôd (Tlač FZ ČSFR č. 330 z 22. 11. 1990).\nDôvodovú správu k Ústave Slovenskej republiky je v tejto súvislosti možné použiť v\nčasti uvádzajúcej, že Ústava Slovenskej republiky: „preberá a ďalej rozvíja úpravu\nzákladných práv a slobôd obsiahnutú v Listine“. Osobitná časť dôvodovej správy k návrhu\nčl. 34 uvádza: „Článok 34 vyjadruje právo všetkých na vzdelanie. Právo na bezplatné\nvzdelanie v štátnych školách zaručuje v rozsahu povinnej školskej dochádzky (ods. 2).\nZmyslom tejto úpravy je nezamedziť, aby napríklad mohlo byť predpísané školné na\nvysokých školách pre študentov, ktorí pre neprospech opakujú ročník alebo taxy pri\nopakovaní skúšky.“\nVo svojom vyjadrení zo dňa 3. februára 1994 zástupca navrhovateľa správne\npoukazuje na to, že podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vzniká povinnosť\nposkytnutia bezplatného vzdelania na základných a stredných školách bez ohľadu na\nmožnosti spoločnosti, zatiaľ čo čl. 33 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 42 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky podmieňujú bezplatnosť vzdelania na vysokých školách\n„možnosťami spoločnosti“. V súvislosti s tým, čo je uvedené vyššie, je preto účelom\nbezplatného vzdelávania na základných a stredných školách (keďže jeho bezplatnosť nie je\npodmienená možnosťami spoločnosti) vylúčiť, resp. zamedziť tie druhy poplatkov, ktoré je\numožnené ukladať na vysokých školách, ak možnosti spoločnosti nedovoľujú poskytovať\nbezplatné vzdelanie aj na tomto type škôl.\nCitovaná časť dôvodovej správy k Listine základných práv a slobôd má význam v\ntom, že uvádza (aspoň príkladmo), čo sa rozumie odplatným vzdelaním na jednom stupni\nštátom zriaďovaných škôl, a to na vysokých školách. Ako príklady sú uvádzané školné a\ntaxy za opakovanie skúšok. Pod odplatným vzdelaním však nie sú uvádzané poplatky za\nučebnice, prípadne skriptá, pretože tie si vysokoškolskí študenti bežne zakupujú. Pod\nodplatným vzdelaním sa však rozumie poplatok (školné), ktorého uhradením sa podmieňuje\npokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu, ako i taxa za opakovanie skúšky. Je v tejto\nsúvislosti vhodné pripomenúť, že medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, viažuce sa k\nbezplatnému vzdelaniu na stredných a vysokých školách, sú identické. Vyplýva to z čl. 13\nods. 2 písm. b) a c) Paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým sa\n\n43\n\nzmluvným stranám ukladá záväzok „postupného zavádzania bezplatného vzdelávania“ ako\nna stredných školách (písm. b)), tak i na vysokých školách (písm. c)). Za poplatky\nporušujúce charakter bezplatného vzdelania, a to na všetkých typoch škôl, sa však považujú\niba tie, ktorými sa podmieňuje samotný prístup k vzdelaniu, ako i úroveň a kvalita\nposkytovaného vzdelania. Z analyzovaných medzinárodných dohovorov nie je možné\nodvodiť záver, že ich zmluvné strany prijali odlišné kritériá posudzovania bezplatnosti (a či\nodplatnosti) vzdelania, a to podľa jednotlivých stupňov štátom zriadených škôl.\nPresadzovanie odlišného prístupu k definícii bezplatnosti vzdelania, t. j. diferencovane\npodľa toho, na akom stupni školy sa posudzuje, by vo vzťahu k platným medzinárodným\nzáväzkom Slovenskej republiky viedlo k situácii, ktorú Dohovory nepredpokladajú.\nAnalyzované medzinárodné dohovory stanovia totiž jednotný prístup k bezplatnému\nvzdelaniu na základných, stredných a vysokých školách, pokiaľ ide o posudzovanie toho,\nktoré typy (druhy) poplatkov zásadu bezplatnosti štúdia na nich porušujú. Líšia sa\nprirodzene vo formulácii záväzkov, kedy a v akom rozsahu zabezpečiť bezplatné vzdelanie\nna jednotlivých typoch škôl štátneho vzdelávacieho systému, čo prirodzene na uvedenom\nkonštatovaní nič nemení.\nZákonodarca v osobitnej časti dôvodovej správy k Listine základných práv a slobôd\nstanovil príkladmo, aké druhy poplatkov budú predstavovať odplatné vzdelanie na\nvysokých školách. Pripustiac, že pod odplatnosťou vzdelania na základných a stredných\nškolách by Ústavný súd Slovenskej republiky chápal aj poplatky za učebnice, výrazne by\ntým porušil medzinárodnými dohovormi stanovený jednotný prístup k definovaniu\nodplatného vzdelania, a to bez ohľadu, na akom type škôl sa uskutočňuje. Pod odplatnosťou\nvzdelania na základných a stredných školách by potom bolo treba chápať poskytovanie\npoplatkov za učebnice, ale pod odplatnosťou vzdelania na vysokých školách by naopak\npoplatky za učebnice neboli porušením bezplatného vzdelania, ale jeho spoplatnenie by\npredstavovali napríklad školné a taxy tak, ako o nich hovorí osobitná časť dôvodovej správy\nk Listine. Uvedeným prístupom by sa v rámci Slovenskej republiky utvoril diferencovaný\nprístup k výkladu termínu „bezplatné vzdelanie“, a to v závislosti od jednotlivých typov\nškôl štátneho vzdelávacieho systému, hoci takýto prístup jednotlivé medzinárodné dohovory\nnepoznajú, a preto ani neupravujú.\n\n44\n\nZ\n\nuvedených\n\ndôvodov\n\na\n\nna\n\nzáklade\n\nústavnej\n\na\n\nna\n\nňu\n\nnadväzujúcej\n\nmedzinárodnoprávnej úpravy zabezpečenia bezplatného vzdelávania na základných a\nstredných školách, Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne rozhodol tak, ako to obsahuje\nvýroková časť tohoto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach dňa 18. mája 1994\n\n45", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. b) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}