{"guid": "ussr:0da949f7-410e-4d9a-b963-eba13634e860", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.40.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/95 z 12. 9. 1996", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 1996, sp. zn. PL. ÚS 40/95, ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.40.1995.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "1996-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-1", "nazov": "čl. 142 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "nazov": "čl. 11 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-3.odsek-3", "nazov": "čl. 3 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-3.odsek-4", "nazov": "čl. 3 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-3", "nazov": "čl. 4 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-4", "nazov": "čl. 4 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "nazov": "čl. 125 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 142 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 4 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-142", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-2", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-3", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0da949f7-410e-4d9a-b963-eba13634e860", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.40.1995.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.40.1995.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.40.1995.1/text", "citacie_n": 1, "text": "PL. ÚS 40/95\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v pléne zloženom z predsedu\nJUDr. Milana Čiča a sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej,\nJUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana\nOgurčáka, JUDr. Richarda Rapanta, JUDr. Miloša Seemanna a JUDr. Tibora\nŠafárika na verejnom zasadnutí 28. augusta 1996 prerokoval návrh skupiny 36\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Ernestom Valkom,\nadvokátom v Bratislave, proti Národnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej\n, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, na\nzačatie konania podľa článku 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o\nvyslovenie nesúladu 36 ods. 2, 37 ods. 3 písm. a) body 1 a 3 a 38a ods. 3 druhá\nveta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1995 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č.\n248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch\nv znení neskorších predpisov, a to s článkami 1, 2 ods. 2 a 3,\n12 ods. 1 a 4, 13 ods. 3 a 4, 20 ods. 1 a 4 a 142 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a s článkami 1, 2 ods. 2, 3 ods. 3 a 4, 4\nods. 3 a 4 a 11 ods. 1 a 4 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.,\nktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, a 12. septembra 1996 takto\nrozhodol:\nNávrhu skupiny poslancov n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie\nSkupina 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\n(ďalej len \"skupina poslancov\", resp. \"navrhovateľ\"), zastúpená\nJUDr. Ernestom Valkom, doručila 25. októbra 1995 ústavnému súdu návrh na\nzačatie konania podľa článku 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o\nvyslovenie nesúladu 37 ods. 3 písm. a) body 1 a 3 a\n\n38a ods. 3 zákona\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 191/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení\nneskorších predpisov, a to s článkami 2 ods. 2, 12 ods. 1 a 4, 13 ods. 3 a 4 a 20 ods.\n1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a s obsahovo totožnými článkami ústavného\nzákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.\nÚstavný súd Slovenskej republiky 28. novembra 1995 predbežne prerokoval návrh\nskupiny poslancov a prijal ho na ďalšie konanie a rozhodnutie o veci podľa 25 ods.\n2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\n(ďalej len \"zák. č. 38/1993 Z. z.\").\nNavrhovateľ 13. decembra 1995 doplnil svoj návrh na začatie konania v tejto veci\na požiadal ústavný súd, aby rozhodol podľa článku 125 písm. a) ústavy, že aj\nustanovenie 36 ods. 2 novely zákona v časti vyjadrenej slovami: \"osobitných\npredpisov\" nie je v súlade s článkami 2 ods. 2 a 142 ods. 1 ústavy.\nV ďalšom doplňujúcom podaní doručenom 19. marca 1996 navrhovateľ\npožiadal, aby ústavný súd rozhodol podľa článku 125 písm. a) ústavy, že\nustanovenie 37 ods. 3 novely zákona aj v časti vyjadrenej slovami \"nedostatky\"\nnie je v súlade s článkami 1, 2 ods. 3, 13 ods. 1 a 142 ods. 1 ústavy a s\nobsahovo zhodnými článkami ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza\nListina základných práv a slobôd.\n22. novembra 1995\n\npredsedovi\n\nNávrh skupiny poslancov ústavný súd doručil\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky a\n\npožiadal ho o vyjadrenie v lehote do 29. decembra 1995, ktorú predĺžil po tom, čo\nnavrhovateľ predložil doplnky k predmetnému návrhu. Zároveň si vyžiadal\nstanovisko predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetu konania\nvo veci ( 39 cit. zákona).\n\nÚstavný súd podstatu odôvodnenia návrhu skupiny poslancov a stanoviská\nNárodnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zhrňuje pred posúdením\nústavnosti jednotlivých napadnutých ustanovení novely zákona. Najprv sa však\nzaoberá ústavnosťou napadnutej časti 38a ods. 3 druhá veta novely zákona, pretože\nv tejto súvislosti je potrebné špeciálnu úpravu investičných spoločností a\ninvestičných fondov porovnať s úpravou iných\nakciových spoločností v Obchodnom zákonníku.\n\nNavrhovateľ žiada ústavný súd,\n\naby rozhodol, že ustanovenie 38a odsek 3 druhá veta zákona Národnej rady SR č.\n191/1995 Z.\nz., (ďalej len \"novela zákona\"), a to v časti vyjadrenej slovami: \"a môžu byť\nzastúpené v kontrolných orgánoch spoločnosti, ktorých akcie majú vo svojom\nmajetku\", nie je v súlade s článkami 2 ods. 2, 12 ods. 1 a 4, 13 ods. 3 a 4 a 20 ods. 1 a\n4 Ústavy Slovenskej republiky a s obsahovo zhodnými článkami ústavného zákona\nč. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len\n\"Listina\").\nNavrhovateľ v odôvodnení návrhu k tomuto ustanoveniu vychádza z\nustanovení 56 až 75 a 154 až 220 Obchodného zákonníka v znení neskorších\npredpisov (ďalej len \"Obch. z.\"), ktoré sa vzťahujú aj na postavenie a činnosť\ninvestičných spoločností a investičných fondov \"pokiaľ zákon č. 248/1992 Zb. v\nplatnom znení neobsahuje špeciálnu úpravu\". V tejto súvislosti navrhovateľ uvádza,\nže práva akcionárov akciovej spoločnosti vyplývajú z vlastníctva akcie, sú\ninkorporované v akcii ako cennom papieri, a preto \"primárnym právom\"\nakcionára ako vlastníka akcie je podieľať sa na riadení spoločnosti,\npredovšetkým zúčastňovať sa na jej valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, \"voliť a\nbyť volený do orgánov spoločnosti\" a uplatňovať návrhy.\nPodľa názoru navrhovateľa akcionár - vlastník akcie sa môže rozhodnúť, že svoje\nsubjektívne vlastnícke práva \"bude vykonávať samostatne alebo ich zverí\ninvestičnému fondu, ktorý (tieto práva) potom vykonáva tak, ako by ich vykonával\nsám akcionár\". Navrhovateľ považuje \"obmedzenie investičných fondov vo výkone\nvlastníckych práv za obmedzenie vlastníckeho práva občana\", ktorý zveril svoje\nakcie tomuto fondu a nemôže byť zastúpený v predstavenstve spoločnosti a\npodieľať sa na jej riadení. Podľa názoru navrhovateľa napadnuté ustanovenie\n\nznevýhodňuje jednu skupinu občanov oproti druhej bez legitímneho cieľa a\nvytvára nerovnosť v právnom postavení a uplatnení práv akcionárov, ktorí \"zverili\nsvoje akcie investičnému fondu\", oproti postaveniu akcionárov, ktorí svoje akcie\nnezverili investičným fondom a môžu byť zastúpení v predstavenstve tejto\nspoločnosti. Z toho navrhovateľ vyvodzuje, že napadnuté ustanovenie nie je v\nsúlade\ns uvedenými článkami ústavy.\nPredseda Národnej rady Slovenskej republiky predložil stanovisko za orgán,\nktorý predmetný zákon vydal. V stanovisku sa zaoberá rozdielmi v právnom\npostavení a v pôsobnosti investičných spoločností a investičných fondov oproti\niným akciovým spoločnostiam. Vymedzuje pojem kolektívneho investovania týchto\nspoločností, ktoré je osobitným druhom podnikania na základe obmedzenia a\nrozloženia rizika. Kolektívne investovanie je garantované ustanoveniami celej\nprávnej úpravy v záujme ochrany investorov, najmä obmedzením predmetu\npodnikania, odlišnou úpravou vzniku investičných spoločností a investičných\nfondov (povolenie príslušného štátneho orgánu), povinnosťou týchto spoločností\nmať depozitára a podriadiť sa výkonu štátneho dozoru nad ich činnosťou. V\nstanovisku sa konštatuje, že právna úprava založená na ochrane kolektívneho\ninvestovania zodpovedá smerniciam Rady Európskej únie č. 85/611 EÚ a č. 88/220\nEÚ.\nV stanovisku predsedu Národnej rady SR k napadnutej časti 38a ods. 3 druhá\nveta novely zákona sa ďalej uvádza, že investičný fond nakladá so zhromaždenými\npeňažnými prostriedkami ako s vlastným majetkom samostatne a vo svojom mene a\nna svoj účet. Akcionári investičného fondu sú vlastníkmi akcií, ktoré si od neho\nkúpili, ale nie sú vlastníkmi akcií inej spoločnosti, ktoré nadobudol do svojho\nmajetku investičný fond. Z toho dôvodu akcionárovi fondu nepatrí právo byť\nzastúpený v orgánoch inej spoločnosti a zúčastňovať sa na jej riadení. Podľa\ntohto stanoviska napadnuté ustanovenie tým, že umožňuje privatizačným\ninvestičným fondom zastúpenie len v kontrolných orgánoch spoločností, ktorých\nakcie majú tieto fondy vo svojom majetku, sleduje cieľ zabrániť zneužitiu\nvlastníctva na ujmu práv akcionárov. Táto špeciálna úprava je preto v súlade s čl. 20\n\nods. 3 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky a zároveň zabezpečuje rovnaký\nzákonný obsah a ochranu všetkých akcionárov (čl. 20 ods. 1 ústavy).\nV návrhu skupiny poslancov a v stanovisku predsedu Národnej rady Slovenskej\nrepubliky sú rozdielne názory najmä na špeciálnu úpravu možnosti zastúpenia\nakcionárov v orgánoch spoločností, ktorých akcie majú vo svojom majetku. To\npredpokladá vyrovnať sa\nnajmä s tým, či napadnutá časť 38a ods. 3 druhá veta novely zákona\n\n-\n\nobmedzuje majetkové a iné práva privatizačného investičného fondu ako\nakcionára, vo vzťahu k spoločnostiam, ktorých akcie má vo svojom majetku, ako aj s\ntým, či sa\n- vzťahuje aj na akcionárov tohto fondu, resp. na občanov, ktorí \"zverili svoje\nakcie investičnému fondu\".\nÚstavný súd pri posudzovaní týchto otázok vychádzal z ustanovenia 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných\nfondoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len \"zákona\") v ktorom sa ustanovuje\nochrana investorov kolektívneho investovania a v spojení s tým štátny dozor nad\nvýkonom činnosti týchto spoločností. Rozhodujúcim východiskom pre úvahy o\ntýchto otázkach je vzťah všeobecnej úpravy akciových spoločností oproti špeciálnej\núprave spoločností kolektívneho investovania, ktoré podľa 2 ods. 3 zákona \"môžu\nmať iba právnu formu akciových spoločností a nemôžu byť založené na základe\nvýzvy na upisovanie akcií\". Podľa 2 ods. 4 tohto zákona na tieto druhovo odlišné\nspoločnosti sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak špeciálny zákon\nneustanovuje inak, t.j. nerovnako oproti všeobecnej úprave obchodnej činnosti\nakciových spoločností. Podľa 3 ods. 1 a 2 zákona iné osoby, a to aj iné akciové\nspoločnosti (upravené v Obch. z.) nesmú vykonávať túto druhovo odlišnú\nobchodnú činnosť zverenú len spoločnostiam kolektívneho investovania. Z\ntýchto ustanovení zákona vyplýva základný zákonný rozdiel úpravy postavenia a\ndruhovo osobitnej činnosti spoločností kolektívneho investovania oproti úprave\niných akciových spoločností v Obchodnom zákonníku. Nerovnaké právne úpravy\nnemožno porovnávať z aspektu rovnosti postavenia a práv druhovo odlišných\nsubjektov s druhovo odlišnou činnosťou.\n\nPodstatné odlišnosti špeciálnej\n\nprávnej úpravy oproti všeobecnej úprave majú svoj právny základ v\n\nzabezpečení primeranej\n\na účinnej ochrany akcionárov\n\nkolektívneho\n\ninvestovania. Tomu je podriadená úprava vzniku a povolenia činnosti\ninvestičných spoločností a investičných fondov, ich vzťahu k akcionárom a\npostavenia, ako aj organizácie a činností týchto spoločností. Výlučným\npredmetom podnikania týchto spoločností je kolektívne investovanie do cenných\npapierov (najmä podľa 3 ods. 1 a 2 v spojení s 7 ods. 1 a 2 a 17 a 18 zákona).\nTento osobitný druh podnikania sa realizuje na základe viacerých obchodných,\nmajetkových a personálnych obmedzení a rozloženia rizika (najmä podľa\n\n24 až\n\n29 zákona), a to spôsobom, za podmienok a v rozsahu tohto zákona a pod kontrolou\ndepozitára ( 30 až 33 zákona) a najmä kontrolou orgánu štátneho dozoru vymedzenou\nzákonom v 1 a 36 a 37.\nNa vznik a pôsobenie investičných spoločností a investičných fondov (na rozdiel\nod iných akciových spoločností) je potrebné povolenie Ministerstva financií\nSlovenskej republiky. Žiadosť zakladateľa spoločnosti o povolenie musí\nobsahovať údaje o odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti osôb navrhovaných do\nfunkcií v orgánoch spoločnosti a údaje o pôvode a výške základného imania ( 8\nods. 1 až 4, 6, 9 a 10 zákona). Zápis spoločnosti do obchodného registra sa\nvykoná na základe právoplatného rozhodnutia tohto ministerstva o povolení jej\nčinnosti podľa 8 ods. 8 zákona.\nZhromažďovanie peňažných prostriedkov týchto spoločností sa na rozdiel od\niných akciových spoločností realizuje na základe verejného návrhu - verejnej výzvy\nvopred určeným osobám - na uzavretie zmluvy ( 2 ods. 1 a 2 a 7 ods. 1 zákona a\n276 Obch. z.). Za peňažné prostriedky sa považujú aj investičné body podľa 2 ods. 5\nzákona v spojení s 24 ods. 3 písm. c) zák. č. 92/1991 Zb. v znení neskorších\npredpisov, platných pred účinnosťou zák. č. 190/1995 Z. z..\nZ tohto zmluvného vzťahu vyplynuli fondu povinnosti nakúpiť akcie za prevzaté\ninvestičné body, použiť ich na zvýšenie svojho základného imania. Zároveň mu\nvznikla povinnosť vydať každému akcionárovi akcie v menovitej hodnote\nzodpovedajúcej pomeru počtu ním odovzdaných investičných bodov k celkovému\npočtu investičných bodov odovzdaných fondu všetkými akcionármi ( 26a ods. 1 tretia\nveta cit. zák. č. 92/1991 Zb.). Akcionárom vznikol právny nárok na vydanie akcie\ntohto fondu v tejto hodnote a právo na dividendy.\n\nZhromaždené peňažné prostriedky na kolektívne investovanie sú majetkom\ntýchto spoločností, ktoré s týmito prostriedkami nakladajú vo svojom mene a na\nsvoj účet, a to buď samostatne alebo sprostredkovane na základe zmluvy uzavretej\ns investičnou spoločnosťou ( 7 ods. 3 a 9 zákona), ktorá však pri poskytovaní tejto\nslužby koná v mene a na účet investičného fondu ( 7 ods. 3 zákona a 566 a nasl.\nObch. z.).\nÚstavný súd považoval za potrebné vyrovnať sa najprv s otázkou, či\nnapadnuté ustanovenie znemožňuje týmto fondom ako akcionárom podieľať sa na\nriadení spoločností, ktorých akcie vlastnia a uplatňovať svoje vlastnícke práva.\nVychádzal pritom\nz právneho faktu, že vzťah zákona o investičných spoločnostiach a investičných\nfondoch k Obchodnému zákonníku je vzťahom špeciálnej právnej úpravy oproti\nvšeobecnej právnej úprave. Vo vzájomnom vzťahu týchto dvoch zákonných úprav\nrovnakej právnej sily sa špeciálny zákon logicky odlišuje od všeobecnej úpravy\nnižšou mierou všeobecnosti, avšak má prednosť pred všeobecnou úpravou. Každá\nprávna norma svoj špecifický znak - mieru všeobecnosti - musí legislatívne\nvyjadriť ustanovením, že ňou upravené vzťahy platia rovnako pre určitý okruh\nsubjektov\ns osobitnými pre nich ustanovenými kritériami rovnosti v právach\na povinnostiach.\nZákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch okrem spoločných\nustanovení platných pre všetky investičné spoločnosti a investičné fondy ( 1 až 3,\n8, 15, 23 - 34 36 a 37), obsahuje aj špeciálne ustanovenia, ktoré osobitne\nupravujú pôsobnosť, oprávnenie a povinnosti, najmä majetkové a personálne\nobmedzenia každej z týchto druhovo odlišných spoločností. Na investičné\nspoločnosti sa vzťahujú najmä ustanovenia 4 až 6, 14, 17 ods. 3 a ods. 8 až 10\na 27 tohto zákona, na investičné fondy najmä ustanovenia 7 a 16 až 19, 21 a 22\nods. 3 tohto zákona a osobitne na privatizačné investičné fondy najmä ustanovenia\n38 ods. 1 až 5, ods. 8 a 9 a ods. 11 až 16 a 38a ods. 3 novely zákona, ako aj\nustanovenia 24a ods. 2 a 26a ods. 1 až 3 zák. č. 92/1991 Zb. v znení neskorších\npredpisov platných pred účinnosťou zák. č. 190/1995 Z. z.. Nerovnosti\n\nšpeciálnych úprav jednotlivých spoločností vyjadrujú ich druhovú odlišnosť a\nvzťahujú sa rovnako na všetky spoločnosti toho istého druhu.\nVšeobecné a špeciálne ustanovenia možno nájsť aj v iných právnych\npredpisoch. Obchodný zákonník popri spoločných ustanoveniach, ktoré sa\nvzťahujú na všetky obchodné spoločnosti (verejnú obchodnú spoločnosť,\nkomanditnú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú\nspoločnosť - 56 až 75), obsahuje aj špeciálne ustanovenia s podstatnými\ndruhovými odlišnosťami pri vzájomnom porovnaní úprav. Napríklad spoločnosť s\nručením obmedzeným a akciová spoločnosť sú povinné vytvoriť základné imanie\nspoločnosti, avšak ostatné obchodné spoločnosti takúto povinnosť nemajú ( 58 ods.\n2 v spojení s 108 ods. 1, resp. s 162 ods. 3). Občiansky zákonník popri všeobecnej\núprave napríklad nájomnej zmluvy ( 663 a nasl.) obsahuje aj špeciálne ustanovenie o\nnájme bytu ( 685 a nasl.) a iné.\nZ druhových odlišností v jednotlivých ustanoveniach právnej\núpravy spoločností kolektívneho investovania v porovnaní so všeobecnou úpravou\npodnikania iných akciových spoločností nemožno vyvodzovať nerovnosť v právnom\npostavení a uplatňovaní práv ani nevyvážené znevýhodnenie investičných\nspoločností a investičných fondov. To sa vzťahuje aj na úpravu privatizačných\ninvestičných fondov v porovnaní s úpravou iných akciových spoločností, ktoré majú\npodstatne širšiu voľnosť v podnikaní, avšak nesmú vykonávať kolektívne\ninvestovanie tohto druhu ( 3 ods. 1 zákona).\nurčité vzťahy súvisiace s postavením\n\na\n\nŠpeciálny zákon neupravuje\npôsobnosťou\n\ninvestičných\n\nspoločností a investičných fondov, napríklad práva a povinnosti akcionárov týchto\nspoločností, zriadenie a pôsobnosť ich orgánov, (predstavenstva a dozornej\nrady), práva a povinnosti členov týchto orgánov (a iné). Z toho dôvodu sa na tieto\nvzťahy použije všeobecná úprava, t.j. ustanovenia 155 až 157, 178 až 183\na 189 až 200 Obch. z..\nNapadnutá časť 38a ods. 3 druhá veta novely zákona sa vzťahuje len na\nprivatizačné investičné fondy ako akcionárov spoločností, ktorých akcie majú vo\nsvojom majetku. Nevzťahuje sa však na akcionárov - vlastníkov akcií privatizačného\ninvestičného fondu, ktorí môžu uplatňovať svoje vlastnícke a iné práva len vo vzťahu\nk tomuto fondu.\n\nPrivatizačné investičné fondy ako akcionári, rovnako ako akcionári iných\nakciových spoločností, sú oprávnení zúčastniť sa na valnom zhromaždení\nspoločnosti, ktorých akcie vlastnia, hlasovať na ňom, požadovať od neho\nvysvetlenia a uplatňovať návrhy ( 180 Obch. z.). Akcionári - vlastníci akcií\nspoločnosti môžu využiť aj ďalšie zákonom ustanovené právne prostriedky na\nuplatnenie a ochranu ich vlastníckych a iných práv, najmä požiadať\npredstavenstvo, aby\n\nzvolalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti a\n\nzaradilo na jeho rokovanie nimi navrhnuté záležitosti ( 181 a 182 Obch. z.). Môžu\nsa domáhať\nsúdnej ochrany ( 181 ods. 2 Obch. z.) a podať návrh na súd o vyhlásenie\nrozhodnutí valného zhromaždenia za neplatné ( 183 v spojení s\n\n131 Obch. z.).\n\nÚčasť akcionárov na valnom zhromaždení spoločnosti, ktorej akcie vlastnia,\numožňuje im uplatňovať právo na podiel zo zisku a na podiel na likvidačnom\nzostatku v prípade zrušenia spoločnosti ( 155 a nasl. a 178 a 179 Obch. z).\nMožnosť tohto fondu ako akcionára zúčastniť sa na valnom zhromaždení\nspoločnosti je základnou zárukou jeho práva\nparticipovať na jej riadení, a tým aj práva uplatňovať a domáhať sa ochrany\nvlastníckych a iných práv. Valné zhromaždenie je totiž najvyšším orgánom\nspoločnosti,\n\nktorý rozhoduje o jej najzávažnejších záležitostiach, najmä o\n\nzákladnom imaní spoločnosti, zvýšení alebo znížení tohto imania, o stanovách\nspoločnosti, voľbe a odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady, o ročných\núčtovných uzávierkach a rozdelení zisku a o zrušení spoločnosti ( 180 až 183,\n187, 194 ods. 1\na 200 ods. 1 Obch. z.).\nPrivatizačné investičné fondy sa na základe zastúpenia\nv kontrolnom orgáne, t.j. v dozornej rade spoločnosti, môžu zúčastňovať na\nkontrole činnosti predstavenstva spoločnosti, účtovných dokladov a ročných\nuzávierok, návrhov na rozdelenie zisku a na iných kontrolných činnostiach ( 182\npísm. b) a 197 až 201 Obch. z.). Člen dozornej rady nesmie byť zároveň členom\npredstavenstva, prokuristom a osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti\n( 200 ods. 4 Obch. z.), čo rovnako platí pre všetkých akcionárov (pre fyzické\nosoby i právnické osoby).\n\nNapadnutá časť uvedeného ustanovenia novely zákona zužuje možnosť\nzastúpenia privatizačných investičných fondov ako akcionárov na zastúpenie len\nv kontrolných orgánoch spoločností, ktorých akcie majú vo svojom majetku. To však\nnevylučuje možnosť týchto fondov participovať na riadení spoločností, ktorých akcie\nvlastnia, uplatňovať svoje vlastnícke a iné práva vo vzťahu k týmto\nspoločnostiam a domáhať sa aj súdnej ochrany svojich práv. Tvrdenie\nnavrhovateľa o obmedzení práv týchto fondov ako akcionárov iných spoločností nie\nje právne opodstatnené.\nĎalšia otázka spojená s námietkami navrhovateľa sa týka\ninterpretácie pojmov napadnutého ustanovenia, a to pojmov \"zastúpenie\" a\n\"kontrolné orgány spoločnosti\".\nZastúpenie vo volených orgánoch spoločnosti, t. j. v predstavenstve a\ndozornej rade je možné len zvolením akcionára (fyzickej osoby) za člena niektorého\nz týchto orgánov spoločnosti ( 194 ods. 1, resp. 200 ods. 1 Obch. z.). Obchodný\nzákonník však neobsahuje úpravu, ktorá by oprávňovala akcionárov na\nzastúpenie v orgánoch spoločnosti. V ustanovení 194 ods. 1 tejto všeobecnej\núpravy sa len nepriamo predpokladá možnosť výberu kandidátov na voľbu do\npredstavenstva spoločností, a to \"z akcionárov alebo iných osôb\". Ustanovenie\n200 ods. 1 Obchodného zákonníka len určuje, že dve tretiny členov dozornej rady\nvolí valné zhromaždenie a jednu tretinu členov volia zamestnanci spoločnosti,\navšak neustanovuje, koho možno zvoliť za člena tohto orgánu.\nZákonom predpokladaná možnosť voľby akcionárov alebo iných osôb a prípadná\nmožnosť kandidáta byť zvolený za člena predstavenstva spoločnosti závisí predovšetkým od ich výberu a podania návrhu na ich\nvoľbu do týchto funkcií a následne od výsledkov hlasovania na valnom\nzhromaždení spoločnosti a ak ide o voľbu členov dozornej rady aj od výsledkov\nhlasovania zamestnancov spoločnosti. Z oprávnení akcionárov spoločnosti podľa 180\nObch. z. uplatňovať na jej valnom zhromaždení návrhy vyplýva aj možnosť\nakcionárov navrhnúť kandidátov na voľbu za členov predstavenstva a za členov\ndozornej rady spoločnosti a hlasovať na tomto zhromaždení o podaných návrhoch\nna voľbu členov týchto orgánov. Počet hlasov akcionára sa však spravuje menovitou\nhodnotou jeho akcií. Spôsob hlasovania určujú stanovy, ktoré takisto môžu\n\nobmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného\nakcionára ( 180 druhá a tretia veta Obch. z.).\nNapadnutá časť 38a ods. 3 druhá veta novely zákona platí rovnako pre všetky\nprivatizačné investičné fondy, ktoré vykonávajú osobitný druhovo odlišný\nspôsob kolektívneho investovania a majú spoločné, pre ne typické znaky\nsúvisiace s ich zriadením pre príslušnú vlnu kupónovej privatizácie. Na všetky\ntieto fondy sa rovnako vzťahuje najmä povolenie na ich činnosť pre tento spôsob\npodnikania, možnosť objednávať akcie privatizovaných spoločností len v\npríslušnej vlne kupónovej privatizácie, pre ktorú boli zriadené, tvorba kapitálového\nfondu a jeho použitie.\nŠpeciálna úprava zakladá osobitný vzťah fondu tohto druhu k minoritným\nakcionárom - bývalým majiteľom investičných kupónov, ktorí odovzdali týmto\nfondom svoje investičné body a stali sa ich akcionármi. Na základe 26a zák. č.\n92/1991 Zb. v znení neskorších, v tom čase platných, predpisov, 13 a 19 zák. č.\n600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a 38 ods. 14 zák.\no investičných spoločnostiach a investičných fondoch vznikol osobitný zmluvný\nvzťah medzi týmito akcionármi a privatizačným investičným fondom, ktorý musí\npri svojom podnikaní dodržiavať zákonom ustanovené obmedzenia a povinnosti v\nzáujme ochrany vlastníckych a iných práv svojich akcionárov.\nPredmetom špeciálnej úpravy v napadnutom ustanovení novely zákona je\nprávny vzťah iba medzi privatizačnými investičnými fondami a tými\nspoločnosťami, ktorých akcie tieto fondy majú vo svojom majetku. Možnosť\nzastúpenia fondov tohto druhu ako akcionárov v kontrolných orgánoch týchto\nspoločností posilňuje ochranu drobných akcionárov pri strete podnikateľských a s\ntým súvisiacich majetkoprávnych záujmov zainteresovaných druhovo odlišných\nspoločností. Privatizačné investičné fondy rovnako ako ostatné investičné fondy (a\ninvestičné spoločnosti) nakladajú s akciami, ktoré majú vo svojom majetku, vo\nsvojom mene a na svoj účel. Nesmú však pri podnikaní postupovať v rozpore so\nspôsobmi činnosti a povinnosťami ustanovenými zákonom o investičných\nspoločnostiach a investičných fondoch, t.j. na úkor vlatníckych práv svojich\nakcionárov (čl. 20 ods. 3 druhá veta ústavy).\n\nUplatnenie práv občanov - vlastníkov akcií, ktorí podľa navrhovateľa zverili\nsvoje akcie investičnému fondu, nesúvisí s predmetom špeciálnej úpravy v\nnapadnutej časti 38a ods. 3 druhá veta novely zákona. Možnosť uplatnenia\nvlastníckych práv týchto občanov nemá žiaden základ v právnom vzťahu\nsubjektov, ktorý je upravený týmto ustanovením. Právne vzťahy medzi občanmi ako\nakcionármi a správcami cenných papierov (akcií), alebo medzi akcionármi a\nobchodníkmi s cennými papiermi upravuje zákon č. 600/1992 Zb. o cenných\npapieroch v znení neskorších predpisov ( 36 a 45 a nasl.). Vlastnícke a iné práva\ntýchto občanov majú preto svoj základ v inom zmluvnom vzťahu.\nZ uvedenej interpretácie ustanovenia 38a ods. 3 druhá veta novely zákona a na\nzáklade petitu a odôvodnenia návrhu možno urobiť tento právny záver:\nPredmetom špeciálnej úpravy v tomto ustanovení je právny vzťah iba medzi\nprivatizačnými investičnými fondami ako akcionármi a tými spoločnosťami,\nktorých akcie majú vo svojom majetku. Táto úprava sa však nevzťahuje na\nakcionárov týchto fondov ani na \"občanov, ktorí týmto fondom zverili svoje akcie\",\npretože akcionári môžu uplatňovať svoje vlastnícke a iné akcionárske práva len\nvo vzťahu k spoločnosti, ktorej akcie vlastnia, resp. ktorej svoje akcie zverili na\nzáklade iného zmluvného vzťahu.\nŠpeciálny zákon neupravuje práva a povinnosti akcionárov investičných\nspoločností a investičných fondov ani týchto fondov ako vlastníkov akcií iných\nspoločností, a preto na uplatnenie a ochranu práv týchto akcionárov sa podľa 2\nods. 4 zákona vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré\nplatia rovnako pre akcionárov všetkých akciových spoločností.\nUstanovenie o zastúpení privatizačných investičných fondov len v kontrolných\norgánoch spoločností, ktorých akcie vlastnia, je špeciálnou úpravou, a preto ju\nnemožno porovnať z aspektu rovnosti práv so všeobecnou úpravou. Z dikcie\n194 ods. 1 Obch. z., v ktorom sa ustanovuje, že valné zhromaždenie volí členov\npredstavenstva \"z akcionárov alebo iných osôb\", nevyplýva oprávnenie akcionára\nbyť volený a najmä byť zvolený do tohto orgánu a tak byť zastúpený v tomto\norgáne. Navyše, ak by sa z tejto alternatívnej možnosti výberu kandidátov na voľbu\nčlenov predstavenstva prijal názor, že toto ustanovenie zakladá pasívne volebné\noprávnenie akcionárov (alebo iných osôb), nemožno takéto oprávnenie považovať\n\nza základné, ústavou zaručené právo a \"znemožnenie\" jeho uplatnenia za\n\"ústavnú nerovnosť\" podľa čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy, ako to tvrdí navrhovateľ.\nTvrdenie navrhovateľa, že napadnuté ustanovenie znemožňuje privatizačným\ninvestičným fondom ako akcionárom právo participovať na riadení ich spoločností, a že vytvára nerovnosť uplatnenia vlastníckych práv\ntýchto akcionárov oproti akcionárom iných akciových spoločností, nie je právne\nopodstatnené. Obchodný zákonník v ustanoveniach\n\n178 až 183, upravujúcich\n\npráva a povinnosti akcionárov, poskytuje fondu ako vlastníkovi akcií iných\nspoločností dostatok právnych prostriedkov na uplatnenie všetkých jeho práv a na\nich ochranu, vrátane súdnej ochrany, a to rovnako ako akcionárom iných akciových\nspoločností.\nNapadnuté ustanovenie neobmedzuje tento fond ako akcionára uplatňovať svoje\npráva. Nevylučuje možnosť, aby využil všetky oprávnenia spojené s právom\nzúčastniť sa valného zhromaždenia spoločnosti, ktorej akcie vlastní, hlasovať na\nňom a podávať návrhy predovšetkým vtedy, keď tento najvyšší orgán spoločnosti\nrozhoduje o najzávažnejších záležitostiach spoločnosti, ktoré Obchodný zákonník\nlen jemu zveruje (najmä v 187). Navyše umožňuje tomuto fondu\n\nako\n\nakcionárovi zúčastňovať sa prostredníctvom svojho splnomocnenca na činnosti\nkontrolného orgánu, najmä dohliadať na výkon pôsobnosti predstavenstva\nspoločnosti ( 197 a 198 Obch. z.).\nPredmetná úprava preto neobmedzuje ani právo tohto fondu vlastniť akcie\niných spoločností, mať ich vo svojom majetku a disponovať s týmto majetkom, t.j.\ndržať ho, brať z neho úžitky (dividendy), nakladať s týmto majetkom - scudziť\nakcie, zveriť ich do správy inej oprávnenej spoločnosti, resp. obchodníkovi\noprávnenému obchodovať s cennými papiermi. Nezasahuje do týchto jeho práv,\nponecháva im rovnaký právny obsah ( 123 Obč. zák.) a ochranu v súlade s článkami\n20 ods. 1 ústavy. Nejde ani o nesúlad tejto špeciálnej úpravy s článkami 20 ods. 4\nústavy, pretože neprichádza do úvahy vyvlastnenie ani nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva.\nTáto úprava nie je v rozpore ani s článkom 13 ods. 3 a 4 ústavy, pretože platí\nrovnako pre všetky privatizačné investičné fondy zriadené na základe rovnakých\npodmienok ustanovených pre prvú vlnu privatizácie s cieľom ochrany akcionárov.\n\nŠpeciálna úprava v napadnutom ustanovení vylučuje možnosť zastúpenia týchto\nfondov v predstavenstve spoločností, ktorých akcie majú vo svojom majetku, a tým\nzároveň vylučuje riziko možného zneužitia cieľovo protichodných\nmajetkoprávnych záujmov\n\ndruhovo odlišných spoločností zúčastnených na\n\nvzťahu upravenom napadnutým ustanovením. Touto úpravou sa zvyšuje záruka\nochrany drobných investorov pred zneužitím podnikateľských záujmov týchto\nspoločností.\nNavrhovateľ vo svojom doplňujúcom návrhu z 13. decembra 1995 požiadal\nústavný súd, aby vyslovil, že ustanovenie 36 ods. 2 novely zákona v časti\nvyjadrenej slovami:\"osobitných predpisov\" nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 a čl. 142\nods. 1 ústavy. V odôvodnení návrhu uviedol, že napadnutým ustanovením sa rozšírila\npôsobnosť orgánu štátneho dozoru o vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním\nosobitných predpisov, ktorými sú podľa odkazu k tomuto ustanoveniu Obchodný\nzákonník a Občiansky zákonník, t.j. predpisy súkromného práva.\nPodľa názoru navrhovateľa článok 142 ods. 1 ústavy upravuje rozhodovaciu\nprávomoc všeobecných súdov vo veciach súkromného práva, a preto je v rozpore s\nprincípom deľby moci, keď orgán štátnej správy môže vykonávať dohľad aj nad\nnormami súkromného práva a za prípadné ich porušenie ukladať sankcie.\nPodľa vyjadrenia predsedu Národnej rady SR nemožno akceptovať tvrdenie\na závery v doplňujúcom podaní navrhovateľa, v ktorom napadol ústavnosť\npredmetnej časti ustanovenia 36 ods. 2 novely zákona. Investičné spoločnosti a\ninvestičné fondy sú akciovými spoločnosťami podľa Obchodného zákonníka, na\nktoré sa vzťahuje táto všeobecná právna úprava, ak zákon č. 248/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov neobsahuje inú úpravu. Ustanovenia osobitných predpisov,\nna ktoré zákon odkazuje, sa \"nepriamo stávajú súčasťou úpravy obsiahnutej v\nšpeciálnom predpise\", a preto ich dodržiavanie je predmetom kontroly v rámci\nvýkonu dozoru štátnym orgánom, ktorý môže konať v rozsahu a spôsobom\nustanoveným v zákone (čl. 2 ods. 2 ústavy).\nPredseda Národnej rady SR ďalej uviedol, že dohľad nad dodržiavaním\nustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, nie je\nrozhodovaním v občianskoprávnych veciach, ako to tvrdí navrhovateľ, a nie je preto\nv rozpore s článkom 142 ods. 1 ústavy. Navyše ani súd nemôže rozhodovať vo\n\nveciach zverených zákonom inému štátnemu orgánu ( 7 ods. 1 OSP), ale len\npreskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nÚstavný súd pri preskúmaní ústavnosti napadnutého ustanovenia vychádzal\nz toho, že výkon štátneho dozoru nad spoločnosťami kolektívneho investovania je\njedným zo základných zákonných prostriedkov ochrany investorov tohto osobitného\ndruhu podnikania. Na investičné spoločnosti a investičné fondy sa podľa 2 ods. 4\nzákona vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka vtedy, keď zákon o\ninvestičných spoločnostiach a investičných fondoch neustanovuje inak. Ak\nurčité vzťahy súvisiace s činnosťou týchto spoločností upravuje Obchodný\nzákonník, tak povinnosťou orgánu štátneho dozoru podľa napadnutého ustanovenia je\ndohliadať aj na dodržiavanie príslušných ustanovení tohto zákonníka. Navyše\nObchodný zákonník obsahuje aj ustanovenia, o ktorých nemožno povedať, že\nmajú súkromnoprávnu povahu. Ide napríklad o ustanovenia, ktoré upravujú\nudelenie povolenia na vznik týchto spoločností, zápis spoločností do obchodného\nregistra, zriaďovanie a pôsobnosť orgánov spoločnosti, volieb členov týchto\norgánov a vedenia účtovníctva.\n\nObchodný zákonník nadväzuje na Občiansky\n\nzákonník (lex generalis) a odkazuje na jeho ustanovenia ( 1 ods. 2 Obch. zák.).\nIde o úpravu niektorých vzťahov v ustanoveniach\nObčianskeho zákonníka, (najmä úpravu držby, vecných bremien,\nzáložného práva, nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam a iné),\nktoré sa v konkrétnych prípadoch môžu týkať aj obchodovania\ns majetkom spoločností kolektívneho investovania.\nNáš právny poriadok obsahuje viaceré zákony, ktoré upravujú výkon štátneho\ndozoru nad právnickými osobami pôsobiacimi v rôznych oblastiach, vrátane\noprávnení orgánov dozoru sankcionovať porušovanie právnych predpisov alebo\nnesplnenie ustanovených povinností. Ide napríklad o zákony prijaté pre oblasti\nživotného prostredia, bezpečnosti práce, banskej činnosti, cien, cenných\npapierov, burzy cenných papierov, poisťovníctva, jadrovej bezpečnosti jadrových\nzariadení a ďalšie.\nVýkon štátneho dozoru je realizáciou jedného z prioritných zákonných\nprostriedkov ochrany drobných investorov. Povinnosť orgánu štátneho dozoru\ndohliadať \"na dodržiavanie osobitných predpisov\" a pritom \"dbať na ochranu\n\npodielnikov podielového fondu a akcionárov investičnej spoločnosti\" neznamená\nrozhodovať o občianskoprávnych veciach. Podľa článku 142 ods. 1 ústavy súdy\nrozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach a preskúmavajú aj\nzákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Občiansky súdny poriadok (ďalej len\n\"OSP\") v úprave o právomoci súdov podľa 7 v spojení s 2 ustanovuje, že súdy\nprejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných\nvzťahov (v tom podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa\nzákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nOrgán štátneho dozoru je podľa napadnutého ustanovenia novely zákona\noprávnený dohliadať na dodržiavanie len tých ustanovení Obchodného zákonníka\na Občianskeho zákonníka, ktoré\nsúvisia s organizáciou spoločností kolektívneho investovania, s ich pôsobnosťou a\nčinnosťou a s plnením povinností ustanovených pre ne zákonom. Ide o dohľad\nnad dodržiavaním ustanovení vzťahujúcich sa na úpravu tých vzťahov, ktoré\nšpeciálny zákon neobsahuje. Ustanovenie\n\n36 ods. 2 novely zákona tým, že\n\nrozširuje povinnosť orgánu štátneho dozoru dohliadať aj na dodržiavanie\nustanovení uvedených osobitných zákonov nezakladá právomoc tohto orgánu\nrozhodovať o veciach, ktoré výlučne patria do rozhodovacej právomoci\nvšeobecných súdov (napr.o sporoch súvisiacich s vlastníctvom akcií).\nPokiaľ tento orgán podľa 37 zákona rozhoduje o uložení opatrenia na nápravu\na pokuty v prípade zisteného porušenia ustanovení zákona a ustanovení\nosobitných predpisov, ktoré súvisia s kolektívnym investovaním, nejde o\nrozhodovanie o občianskoprávnych veciach, ale o rozhodovanie tohto orgánu ako\norgánu štátnej správy o správnych veciach (podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov). Zákonnosť právoplatných rozhodnutí tohto\norgánu štátnej správy v týchto veciach preskúmava Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky podľa 247 až 250k OSP. Z tohto dôvodu názor navrhovateľov, že\nnapadnuté ustanovenie zasahuje do právomoci všeobecných súdov, a preto nie je v\nsúlade s článkom 2 ods. 2 a s článkom 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie\nje právne opodstatnený.\n\nV ďalšom doplňujúcom návrhu zo 7. marca 1996 skupina poslancov napadla\nustanovenie 37 ods. 3 novely zákona v časti vyjadrenej slovom \"nedostatky\" s\nodôvodnením, že úprava v tomto znení umožňuje orgánu štátneho dozoru širokú\nľubovôľu pri ukladaní sankcií osobám uvedeným v 36 ods. 1 novely zákona.\nPodľa navrhovateľa - \"tým, že sa nedostatky nespájajú s porušením právnych\npovinností alebo iných konkrétne vymedzených pravidiel, stráca sa objektívne\nkritérium pre posúdenie zákonnosti uloženia sankcií v konkrétnom prípade\".\nPracovníci kontrolných orgánov si podľa jeho tvrdenia svojvoľne vysvetľujú pojem\nnedostatky, čo potvrdzujú poznatky praxe, a tak \"preskúmať zákonnosť sankčných\nrozhodnutí je za tejto situácie nemožné\".\nÚstavný súd pri posudzovaní tejto časti návrhu skupiny poslancov považoval\nza potrebné zaoberať sa predovšetkým týmito otázkami:\n- či základom pre rozhodovanie o opatreniach na nápravu a o iných sankciách\n( 37 novely zákona) je len púhe slovo \"nedostatky\" alebo toto slovo v spojení s\nobsahom nadväzujúceho textu tohto ustanovenia a v spojení s obsahom ustanovení\nzákona, ktoré upravujú činnosť a povinnosti osôb uvedených v 36 ods. 1 novely\nzákona,\n- a či formulácia textu ustanovenia 37 novely zákona je natoľko nepresná,\nneúplná alebo nejasná, že vedie k ľubovoľnej interpretácii napadnutého ustanovenia\na nesprávnemu rozhodovaniu orgánu štátneho dozoru, a tým k nesúladu s článkami 1,\n2 ods. 3, 13 ods. 1 a 142 ods. 1 Ústavy SR.\nPojem \"nedostatky\" sa vyskytuje v napadnutej časti ustanovenia\n\n37 ods. 3\n\nnovely zákona jednak v spojení :\"ak ministerstvo ... zistí nedostatky v činnosti\nosôb uvedených v 36 ods. 1\", resp. zistí, že tieto osoby \"porušili alebo porušujú\npovinnosti uvedené v zákone\", ako aj v spojení ... \"môže podľa závažnosti a povahy\nzistených nedostatkov uložiť ...\". Slovo \"nedostatky\" obsahuje aj ustanovenie 36\nods. 2 novely zákona, ktoré upravuje povinnosť orgánu štátneho dozoru \"dbať na\nochranu záujmov podielnikov a akcionárov investičného fondu, ako aj oprávnenie\ntohto orgánu\" pri zistení nedostatkov ukladať opatrenia na nápravu a pokuty podľa\n37 tohto zákona\".\nPodľa 36 ods. 1 novely zákona štátnemu dozoru \"podlieha\n\nčinnosť a povinnosti vykonávané podľa tohto zákona\" subjektami uvedenými v\ntomto ustanovení. Z toho vyplýva, že zákon rozlišuje nedostatky, ktoré orgán\nštátneho dozoru má zisťovať v činnosti jednotlivých kontrolovaných subjektov. Ide\no zistené nedostatky v činnosti určitého subjektu v súvislosti s jeho oprávneniami pri\nvýkone kolektívneho investovania, alebo nedostatky v jeho činnosti zistené pri\nkontrole dodržiavania povinností uložených mu zákonom, najmä povinností\ninvestovať do majetku spôsobmi ustanovenými zákonom a na základe obmedzení a\nrozloženia rizika.\nKritériom pre rozhodovanie o opatreniach na nápravu a iných sankciách nie je\npúhe slovo \"nedostatky\". Treba toto slovo brať\ndo úvahy v kontexte s ďalším textom ustanovenia 37 ods. 3 a 7 novely zákona a s\nobsahom najmä ustanovení 2 ods. 1, 3 až 8 a 24 až 29 a 30 až 35 zákona, ktoré\nzrozumiteľne upravujú činnosť a povinnosti jednotlivých subjektov uvedených v 36\nods. 1 zákona. Zákonnou podmienkou pre rozhodovanie orgánu štátneho dozoru je\npreto zistenie objektívnych a právne relevantných skutočností (konkrétnych\nskutkových okolností), ktoré možno jednoznačne kvalifikovať buď ako činnosť\nurčitého subjektu vykonávanú v rozpore so spôsobom kolektívneho investovania\nustanoveným zákonom alebo ako porušenie povinnosti ustanovenej\nzákonom, resp. iným všeobecne záväzným právnym predpisom.\nÚstavný súd požiadal zástupcu navrhovateľa, aby tvrdenie, že orgán štátnej\nkontroly svojvoľne vysvetľuje pojem \"nedostatky\", doložil odpismi rozhodnutí\ntohto orgánu a odpismi rozhodnutí\nsprávneho súdu. Podľa obsahu predložených rozhodnutí možno konštatovať, že\norgán štátneho dozoru v odôvodnení rozhodnutí uvádzal výsledky zistení, že\nkontrolovaný subjekt nepostupoval vo svojej činnosti spôsobom ustanoveným\nzákonom alebo porušil povinnosti ustanovené mu zákonom. Orgán štátneho dozoru\nv týchto rozhodnutiach neobmedzoval výsledky svojej kontroly len na tvrdenie,\nže boli zistené \"nedostatky\", t. j. bez ich ďalšej konkretizácie, (napr. rozhodnutia\nMF SR pod č. 003/1995/SAN, 004/1995/SAN, 0017/1995/SAN a ďalšie).\nNajvyšší súd SR v odôvodnení svojich rozsudkov, ktorými zrušil rozhodnutia\norgánu štátneho dozoru a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie konštatoval, že\nv niektorých preskúmavaných veciach výsledky kontrolných zistení orgánu\n\nštátneho dozoru neboli náležite odôvodnené alebo neboli doložené, neobsahovali\nskutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Z obsahu rozhodnutí\nnajvyššieho súdu vyplýva, že orgán štátneho dozoru nedodržal ustanovenia 46,\nresp. 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. (napr. rozhodnutie NS SR č. 4 Sž 100/95, 5 Sž\n117/95, 5 Sž 153/95 a ďalšie). V preskúmavaných prípadoch išlo o nedodržanie\nzákonom upraveného procesného postupu v konaní tohto orgánu.\nEurópsky súd pre ľudské práva predpokladá dve základné požiadavky pre\nprávnu istotu noriem, a to\n- primerané oznámenie normy, možnosť prístupu k nej a porozumenie jej obsahu\n(porozumenie, čo treba považovať za dovolené a čo za nedovolené - protiprávne\nkonanie) a predvídateľnosť následkov, normy\n- a obmedzenú možnosť rozdielnych úvah orgánov interpretujúcich a aplikujúcich\nnormu, vrátane súdov (Handyside Case, č. 24, s. 23).\nNapadnuté ustanovenie 37 ods. 3 novely zákona v jeho kontexte a v\nnadväznosti na 36 ods. 2 a v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona, ktoré\nupravujú činnosť a povinnosti jednotlivých subjektov uvedených v 36 ods. 1\nnovely zákona, je\nsvojím obsahom dostatočne zrozumiteľná norma pre orgány, ktoré ju aplikujú. Ide o\nprávnu úpravu zrozumiteľnú nielen pre orgán štátneho dozoru a správny súd, ale\naj pre osoby uvedené v 36 ods. 1 novely zákona, najmä pre spoločnosti\nkolektívneho investovania, ktoré sa (v žiadosti o povolenie) zaviazali podnikať\nspôsobom ustanoveným zákonom na základe obmedzení a rozložení rizika.\nObsah 37 ods. 3 novely zákona nespôsobuje týmto subjektom interpretačnú a\naplikačnú neistotu v otázke vymedzenia protiprávnosti určitého konania, konkrétne\nnedodržanie zákonom ustanovených činností,\n\nresp. porušenie zákonom\n\nustanovených povinností, ani ťažkosti v predvídaní následkov (sankcií)\nuvedených v tomto ustanovení, ktoré možno uložiť v týchto prípadoch.\n\nTáto\n\núprava poskytuje orgánu štátneho dozoru dostatočný právny základ pre správny a\nobjektívny výkon kontrolnej činnosti, ale aj pre správny a zákonný postih v\nprípade objektívneho zistenia nedostatkov v dodržiavaní zákonom upravených\nčinností a povinností presne špecifikovaných pre jednotlivé subjekty. Prípadnú\nnezákonnosť v konaní a rozhodovaní tohto orgánu možno napraviť opravnými\n\nprostriedkami podľa zákona o správnom konaní a následne aj preskúmaním jeho\nprávoplatných rozhodnutí podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o\nsprávnom súdnictve. Napadnutá úprava 37 ods. 3 novely zákona nezakladá\nmožnosť ľubovôle v rozhodovaní orgánu štátneho dozoru, a preto nie je v rozpore s\nčlánkami 1, 2 ods. 3, 13 ods. 1 a 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ vo svojom návrhu ďalej žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že\nustanovenie 37 ods. 3 písm. a) body 1 a 3 novely zákona nie je v súlade s\nčlánkami 2 ods. 2, 12 ods. 1 a 4, 13 ods. 3 a 4 a 20 ods. 1 a 4 ústavy. Na odôvodnenie\nnávrhu uviedol, že napadnuté ustanovenie obmedzuje \"slobodnú vôľu akcionára\nfondu spočívajúcu v rozhodovaní o osobách v orgánoch akciových spoločností,\nresp. v rozhodnutí o znížení základného imania\". Prijatou novelou zákona \"vznikli\ndva typy akciových spoločností. Jedným sú investičné fondy, resp. investičné\nspoločnosti, ktoré na základe rozhodnutia štátneho orgánu - ministerstva sú povinné\nurobiť príslušné opatrenia a ostatné akciové spoločnosti, ktoré takúto povinnosť\nnemajú\", čo podľa navrhovateľa vytvára právnu\nnerovnosť medzi týmito typmi spoločností.\nPodľa stanoviska predsedu Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu\ninvestičné spoločnosti a investičné fondy sú právnou formou akciovými\nspoločnosťami, avšak na rozdiel od iných akciových spoločností majú povinnosť\ndodržiavať špeciálnu úpravu kolektívneho investovania, najmä všetky zákonom\nustanovené obmedzenia predmetu podnikania, tvorby a nakladania s majetkom.\nŠpeciálnu úpravu povinností spoločností kolektívneho investovania preto nemožno\nstavať do protikladu s povinnosťami iných akciových spoločností, ktorých poslanie a\nprávne postavenie je podstatne odlišné.\nÚstavný súd pri skúmaní právnej opodstatnenosti tejto časti návrhu skupiny\nposlancov vychádzal najmä z ustanovení 2 ods. 1 až 4, 3 ods. 1 a 24 až 29 zákona,\nktoré vymedzujú osobitný druh podnikania - kolektívneho investovania na\nzáklade majetkových a personálnych obmedzení a rozloženia rizika. Tieto\nspoločnosti môžu mať iba právnu formu akciových spoločností\na vzťahujú sa na ne ustanovenia osobitného zákona, ak špeciálny zákon\nneustanovuje inak. Na rozdiel od investičných spoločností\n\na investičných fondov iné osoby, a to aj iné akciové spoločnosti nesmú vykonávať\nčinnosť kolektívneho investovania.\n\nNázor navrhovateľa o neprípustnosti\n\nodlišnej úpravy povinností jedného typu oproti úprave povinností druhého typu\nakciových spoločností nezohľadňuje vzťah špeciálnej úpravy k všeobecnej\núprave. Odlišné povinnosti pri vzájomnom porovnaní oboch právnych úprav\nvyplývajú z podstatne rozdielneho zamerania, spôsobu a cieľov podnikania\nporovnávaných druhovo odlišných typov spoločností. Povinnosťou investičných\nspoločností a investičných fondov a ich orgánov je dodržiavať špeciálnu právnu\núpravu kolektívneho investovania na základe obmedzení a rozloženia rizika.\nPovinnosťou iných akciových spoločností a ich orgánov je\ndodržiavať všeobecnú úpravu - Obchodný zákonník, ktorý na rozdiel od spoločností\nkolektívneho investovania neobsahuje porovnateľné obmedzenia pôsobnosti týchto\nspoločností a neustanovuje kontrolu ich podnikania orgánom štátneho dozoru.\nVýkon štátneho dozoru realizuje ministerstvo financií\n\"formou\" kontroly ( 36 ods. 3 novely zákona), pričom sa riadi ustanoveniami\nzákona č. 418/1991 Zb. o štátnej kontrole, najmä ustanoveniami o pôsobnosti\nkontrolných orgánov ( 10 a 16) a o oprávneniach a povinnostiach pracovníkov\nkontroly ( 19\na 21 až 24). Výkon štátneho dozoru je jedným zo základných právnych\nprostriedkov ochrany záujmov akcionárov spoločností kolektívneho investovania.\nŠtátnemu dozoru podlieha spôsob podnikania týchto spoločností ustanovený\nzákonom, ako aj činnosť iných fyzických a právnických osôb uvedených v 36\nods. 1 novely zákona, najmä členov orgánov spoločností kolektívneho\ninvestovania, depozitárov, prokuristov, správcov a likvidátorov spoločnosti.\nOrgán štátneho dozoru je povinný dohliadať na dodržiavanie nielen zákona o\ninvestičných spoločnostiach a investičných fondoch, ale aj súvisiacich osobitných\npredpisov. Ak pri výkone štátneho dozoru zistí, že niektorá z kontrolovaných\nosôb nepostupuje vo svojej činnosti podľa zákona alebo porušuje konkrétne\npovinnosti uložené jej zákonom, je oprávnený uložiť jej opatrenia na nápravu alebo\niné sankcie uvedené v 37 ods. 3 písm.\n\na) až e) a ods. 4 novely zákona. Orgán štátneho dozoru musí pritom postupovať\ndiferencovane podľa závažnosti, spôsobu, povahy, trvania času a následkov\nporušenia povinností ( 37 ods. 3 a ods. 7 novely zákona).\nNovela zákona v napadnutom ustanovení 37 ods. 3 písm.a) rozšírila možnosti\nukladania opatrení na nápravu, a to o opatrenie uvedené v bode 1 - výmena osôb\nv orgánoch spoločností kolektívneho investovania, ako aj o opatrenie v bode 3 zníženie základného imania týchto spoločností \"z dôvodu úhrady straty, ak strata v\nrozpore so zákonom zostala neuhradená\".\nUvedená právna úprava opatrení na nápravu a iných sankcií je len hrozbou\nsankcionovania v prípade, že dôjde k naplneniu zákonných podmienok pre\nrozhodnutie orgánu štátneho dozoru. Uloženie sankčného opatrenia podľa tejto\núpravy je právnym následkom za zistené protiprávne konanie určitej zodpovednej\nosoby, t. j. za to, že vykonávala neoprávnenú činnosť alebo nedodržala\nustanovený spôsob podnikania, resp. porušila povinnosti uložené jej zákonom.\nRealizácia výkonu uložených opatrení na nápravu, a to aj opatrení pod bodmi 1 a 3\nnapadnutého ustanovenia zákona nastáva až po právoplatnom rozhodnutí orgánu\nštátneho dozoru, prípadne až po preskúmaní zákonnosti tohto rozhodnutia\nNajvyšším súdom SR (podľa 247 a nasl. OSP).\nÚstavný súd pri posudzovaní, či uloženie sankcie podľa bodu 1 napadnutého\nustanovenia zodpovedá povinnostiam ustanoveným pre vznik a pôsobnosť\nspoločností kolektívneho investovania, vzal do úvahy ustanovenia 8 ods. 3 písm. e)\na ods. 4 písm. c) zákona. Podľa týchto ustanovení žiadateľ o povolenie\nčinnosti kolektívneho investovania musí, okrem iného, preukázať dokladom odbornú\nspôsobilosť a bezúhonnosť osôb navrhovaných do funkcií\nčlenov orgánov spoločnosti. Podľa\n\n8 ods. 9 zákona voľba (vymenovanie)\n\nčlenov orgánov spoločnosti podlieha schváleniu ministra financií a až po\nprávoplatnosti rozhodnutia o jej schválení (resp. až po prípadnom preskúmaní\ntohto rozhodnutia súdom) nadobúda účinnosť.\nPožiadavka zákona na odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť osôb navrhovaných na\nvoľbu členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti sa podľa týchto\nustanovení vzťahuje aj na nové voľby členov týchto orgánov. Táto požiadavka preto\nplatí aj na voľbu nových členov týchto orgánov namiesto tých členov, ktorí na\n\nzáklade zistenia orgánu štátneho dozoru neplnia alebo porušili svoje povinnosti a\nnemožno ich považovať za bezúhonných alebo odborne spôsobilých. Právoplatné a\nvykonateľné rozhodnutie tohto orgánu o výmene člena (resp. členov) orgánu\nspoločnosti na tomto základe, musí spoločnosť rešpektovať. Akcionári majú\nmožnosť slobodne prejaviť svoju vôľu podaním návrhu na voľbu nového člena\nnamiesto odvolaného člena orgánu spoločnosti a hlasovaním o podaných\nnávrhoch na voľbu nového člena, t.j. uplatniť svoje práva podľa 180 Obch. z.\nPrávoplatné a vykonateľné rozhodnutie podľa 37 ods. 3 písm. a) bod 1 novely\nzákona preto neobmedzuje slobodný prejav vôle akcionárov, ako to tvrdí\nnavrhovateľ, a nie je v rozpore s uvedenými článkami ústavy.\nPovolenie na kolektívne investovanie spoločnosti závisí aj od toho, či žiadateľ o\ntoto povolenie preukáže pôvod a zákonom ustanovenú výšku základného imania (\n8 ods. 1, 4 a 6 zákona). S tým súvisí posúdenie ďalšieho napadnutého sankčného\nopatrenia uvedeného pod bodom 3 ustanovenia 37 ods. 3 písm. a) novely zákona v\nznení: \"zníženie základného imania investičnej spoločnosti a investičného fondu z\ndôvodu úhrady straty, ak strata v rozpore so zákonom zostala neuhradená\". Z\ntohto ustanovenia vyplýva, že orgán štátneho dozoru môže spoločnosti uložiť toto\nopatrenie len v prípade, ak strata v rozpore so zákonom nebola uhradená, t.j. v\nrozpore s 22 zákona. Toto ustanovenie upravuje rozdelenie zisku podľa výsledkov hospodárenia\nspoločnosti, a to po zdanení a úhrade prípadnej straty hospodárenia.\nMožnosť uloženia tohto opatrenia spoločnosti sa viaže na dve zákonom\nustanovené podmienky: /1./ hospodárenie spoločnosti skončilo stratou a /2./\nspoločnosť nepoužila na úhradu tejto straty predovšetkým prostriedky\nrezervného fondu, resp. neuhradila stratu zo zisku bežného roka, pričom strata\nmôže zostať neuhradená len jedno účtovné obdobie. V takom prípade spoločnosť\nje povinná o neuhradenú stratu znížiť základné imanie podľa 22 ods. 3 zákona. Ak\nto neurobí napríklad na návrh predstavenstva ( 211 a nasl. Obch. z.), musí tak\nurobiť na základe právoplatného (prípadne aj súdom preskúmaného) a\nvykonateľného rozhodnutia o uložení sankcie podľa 37 ods. 3 písm. a) bod 3\nnovely zákona.\n\nAkcionári majú právo na podiel zo zisku (dividendu), ktorý valné zhromaždenie\nspoločnosti podľa výsledkov hospodárenia určí na rozhodnutie ( 178 ods. 1 Obch.\nz.). Zníženie základného imania spoločností kolektívneho investovania za\npodmienok ustanovených v 22 zákona postihuje preto tieto druhovo odlišné\nspoločnosti v súlade s ochranou právnych záujmov akcionárov.\nÚstavný súd vyslovil názor, že ukladanie jednotlivých druhov opatrení podľa\ntohto ustanovenia zodpovedá špeciálnej právnej úprave kolektívneho investovania\nzaloženého na uvedených podstatne odlišných právnych základoch oproti\nvšeobecnej úprave akciových spoločností podľa Obchodného zákonníka. To sa\nvzťahuje aj na opatrenia na nápravu podľa bodov 1 a 3 tohto ustanovenia, ktorými\nmožno postihnúť len investičné spoločnosti, resp. investičné fondy. Povinnosti\nvyplývajúce z týchto opatrení (výmena osôb, resp. zníženie základného imania)\nrovnako platia pre všetky investičné spoločnosti a investičné fondy, ak orgán\nštátneho dozoru zistí, že niektorá z osôb uvedených v 36 ods. 1 porušila alebo\nnesplnila povinnosti ustanovené zákonom. Úprava\nmožnosti ukladania týchto opatrení na nápravu nezavádza nové povinnosti pre\nspoločnosti postihnuté rozhodnutím orgánu štátneho dozoru podľa 37 ods. 3 písm.\na) bod 1 a 3 novely zákona. Uložením týchto opatrení len prikazuje, aby\nspoločnosť splnila svoje povinnosti ustanovené zákonom, ak ich nesplnila.\nÚstavný súd na tomto základe došiel k záveru, že napadnuté ustanovenie v\nuvedených bodoch novely tohto zákona, ktoré upravuje opatrenia na nápravu s\npovinnosťami v nich obsiahnutými, nevytvára právnu nerovnosť spoločností\nkolektívneho investovania ani neobmedzuje ich základné práva a slobody oproti iným\nakciovým spoločnostiam. Nie je preto v rozpore s článkom 12 ods. 1 a 4\na článkom 13 ods. 3 a 4 ústavy. Plnenie povinností obsiahnutých v ustanoveniach o\ntýchto opatreniach je v záujme nápravy následkov protiprávneho konania\nzodpovedného subjektu a tým v záujme ochrany vlastníckych práv akcionárov.\nMožnosť uloženia týchto opatrení sama osebe, ale ani rozhodnutie o ich uložení pri\nnaplnení zákonných podmienok preto neporušuje ani neobmedzuje vlastnícke\nprávo týchto spoločností a nie je v rozpore ani s článkom 20 ods. 1 a 4 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nopravný prostriedok.\n\nV Košiciach 12. septembra 1996\n\nZa správnosť vyhotovenia:\n\nJUDr. Milan Č i č\n\npredseda pléna\nÚstavného súdu Slovenskej republiky", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 písm. a) ústavy platného do 30. 6. 2001"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1c902f62-d42e-4944-8f0c-85d246f34a10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/98 z 4. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.1998.1"}]}